Mluvím-li o vztahu k socialistickému vlastnictví, je nutné se zmínit i o odezvě, kterou vyvolalo usnesení ÚV KSČ a vlády republiky o tom, že budou žákům poskytovány učebnice a pomůcky zdarma. Z iniciativy pionýrských skupin a školských organizací ČSM dávaly si celé školy závazky ve sběru papíru a většina žáků nechávala dobrovolně na konci školního roku své učebnice ve školách, když je před tím pečlivě prohlédla a uvedla do nejlepšího pořádku.

Správně vedená pracovní výchova má vliv i na společenské zařízení mládeže po vyjití ze školy. Poznají-li žáci během školní docházky různé obory práce, dovedou se včas rozhodnout pro takovou práci, která je zajímá a přináší užitek společnosti.

Hlavně v průmyslu máme již dnes dobré výsledky v pracovním zařazení a úsilí mládeže. Vždyť např. v jednom z průmyslových závodů v mém volebním obvodu, Tesle Nýřany, to byla děvčata ve věku 15 až 18 let, která první na svém závodě utvořila kolektiv soutěžících o titul brigáda socialistické práce. Z počátku slyšely členky kolektivu z některých stran i posměšky, ale vytrvaly a dnes je na uvedeném závodů již 6 kolektivů usilujících o titul brigáda socialistické práce. Svůj závazek, který sleduje jak plnění úkolů hospodářského rázu, tak i další odborný a politický růst členek brigády i další dobrovolnou pomoc ve prospěch republiky, hodnotí brigáda každých 14 dní na 10minutovkách, měsíčně se hodnocení účastní zástupce vedení závodu, závodní organizace KSČ, ROH a ČSM. A dnes již nepadají na adresu děvčat posměšky, ale jejich práce je dobře hodnocena. Samotné vedení Tesly Nýřany dobře pochopilo vliv pracovní výchovy v našich školách, o čemž svědčí těsná spolupráce závodu s osmiletou střední školou v Nýřanech. Není to jen hmotná spolupráce, ale vedení závodu umožňuje jednotlivým třídám, aby se seznámily s prací v závodě, vysílá do školy své pracovníky na besedy a žákům 9. třídy umožňuje každý týden práci v závodě za odborného vedení. Pomoc škole přináší užitek i závodu v tom, že chlapci, kteří vystupují ze školy, se snaží vstoupit do učebního poměru v závodě, s jehož prací jsou seznámeni.

Horší situace v pracovním zařazování mladých je v zemědělství, kde se zatím nedaří získat dostatek mládeže. Částečný vliv zde jistě má kritické srovnání dnešní úrovně našeho průmyslu se zemědělstvím. Mladé lidi vábí stroje, mechanizace, vysoká produktivita práce, a zde se jistě kloní váhy ve prospěch průmyslu. Svou roli zde hraje také porovnání kulturní úrovně města a vesnice. Ale naši učitelé neskládají ruce do klína. Navazují stále užší spolupráci s JZD, aby se děti stále blíže seznamovaly se zemědělskou prací. Žáci osmileté střední školy ve Zbůchu ošetřují cukrovku na hektaru cti a mají dobré výsledky. Na některých školách jsou zřízena pionýrská hospodářství, na nichž se pionýři za odborného vedení podrobně seznamují se zemědělskou výrobou. Aby mládež poznala, jak lze mechanizovat práci v zemědělství, budou na našem okrese postupně všechny školy vybaveny motor-roboty s příslušným závěsným nářadím.

Naši učitelé berou vážně úkol, který je jim uložen usnesením o spojení školy se životem. Svědčí o tom celá řada kursů technického minima, které na okrese proběhly a v nichž si učitelé osvojili nejpotřebnější znalosti práce zemědělské i práce s kovem, dřevem a papírem. A pro čestné splnění úkolu získat dostatek mládeže i pro zemědělství pracuje i celá řada hlavně vesnických učitelů na kulturním poli, aby život na vesnici byl stále radostnější.

V závěru svého diskusního příspěvku chci říci, že při správném vedení pracovní výchovy našich dětí můžeme mít jistotu, že nám poroste mládež zdravá, s plně vyvinutými morálními i fyzickými vlastnostmi, taková mládež, jakou si všichni přejeme. Našim školám v jejich úsilí jistě pomohou i kulturně školské komise národních výborů, kterým jejich zvýšená pravomoc umožňuje pomoc velmi účinnou především při plnění úkolu spojit školu se životem.

Z hlediska péče o růst člověka s komunistickými vlastnostmi je třeba jen doporučit návrh naší nové socialistické ústavy ke schválení. (Potlesk.)

Předseda: Ke slovu se přihlásil místopředseda NS dr. Kyselý.

Místopředseda NS dr. Kyselý: "Vážené Národné zhromaždenie! Vážený súdruh prezident!

Dovoľte, aby som začal svoj príspevok do tejto významnej diskusie zastavením sa pri jednom slove.

Pri slove nie neznámom, nie novom, no jednako pri slove, ktoré nás po tieto dni tak vzrušuje, lebo znie novou silou a krásou; pri slove, ktoré pribúda do názvu nášho štátu, našej republiky: pri slove socialistická.

Gramaticky vzaté, je slovo "socialistická" meno prídavné, lebo sa pridáva k iným menám, k podstatným. Lenže ešte nikdy gramatika nebola tak nepresná, nevýstižná, vzdialená od živého zmyslu slova, ako práve v tomto prípade. Lebo, hoci je slovo "socialistická" menom prídavným, nebolo nám pridané!

Nebolo pridané k menu Československej republiky, ale zrelo a vyrastalo 15 rokov z jej podstaty; z podstaty ľudového štátu, ľudovej moci, ľudovej iniciatívy, ľudovej budovateľskej práce, ľudovej politickej aktivity. Nie, slovo "socialistická" nebolo nám pridané. Bolo treba veľa práce, zápasov, prekonávania prekážok, kým ono vrástlo do mena našej vlasti, kým sa mohlo zodpovedne a odrazu tak prirodzene a krásne povedať: Československá socialistická republika.

"Socializmus v našej vlasti zvíťazil!" Tak to stojí napísané v úvodnom vyhlásení návrhu novej ústavy Československej republiky, ktorú máme dnes uzákoniť.

Je to povedané a napísané prosto. Ale čo veľkého táto veta obsahuje, čo všetko sa za ňou skrýva?!

Ak sa zamyslíme len nad rokmi, ktoré uplynuli od oslobodenia našej vlasti veľkou Sovietskou armádou, veľkou nielen počtom, ale veľkou predovšetkým mravným zmyslom jej bojového poslania, potom si znova uvedomíme, akou hrdinskou cestou prešiel náš československý ľud, ako na nej vyrástol na schopného, rozvážneho hospodára, veľkorysého budovateľa, smelého tvorcu, ako vyzrel politicky, kultúrne, morálne.

Len si spomeňme na prvé ťažké mesiace a roky rekonštrukcie, keď náš ľud na výzvu komunistickej strany nastupoval do práce za obnovenie dopravy a životne dôležitej výroby; keď sa na mnohých miestach, často s holými rukami, bez potrebných strojov, pasoval s obludnými troskami mostov, s rozrušenými železnicami, so zbombardovanými fabrikami. Tam sa rodilo nezabudnuteľné údernícke hnutie, prameniace z vlasteneckého zápalu, akého je schopný iba ľud.

Tam, pri rekonštrukcii spustošených Leninových závodov v Plzni, Stalinových závodov v Moste, pri vyhodených strečnianskych mostoch, pri zavalených kremnických tuneloch, tam náš ľud dobyl v nerovnom boji prvé veľké budovateľské víťazstvo. No tam aj na hlavu porazil výpočty rozličných domácich i cudzích takzvaných odborníkov o nemožnosti zvládnutia týchto rekonštrukčných úloh v nejakých reálnych termínoch. Tam po prvý raz ukázal, čo je to za sila: tvorčia iniciatíva ľudu!

A spomeňme si ďalej na slávne, heroizmu plné obdobie prvej etapy industrializácie, ktoré tak výrazne za pomoci českej robotníckej triedy poznamenalo, po víťaznom februári predovšetkým Slovensko. Nielen hospodársky, nielen priemyselne. Ale aj ľudsky, spoločensky a politicky.

V moderných dejinách našej vlasti navždy zostanú poznačené vzrušujúce chvíle, keď sa z oravského pltníka stával betonár, hutník; keď sa kysucký drotár menil na kovosústružníka; keď sa z dedinského bedára stával nový človek s iným pohľadom na svoj osud, na zmysel života, na spoločnosť a dejiny; keď sa z neho stával hrdý príslušník vládnucej, a za všetko zodpovedajúcej robotníckej triedy.

Keď tento meniací sa človek po prvý raz stretol s pojmom: socialistické súťaženie, možno presne nevedel čo to je, ako to má vyzerať, ale cítil, že treba dávať vlasti a tým aj sebe viac, a tak sa v tomto procese, v tomto kolobehu práce a života rodili v našom ľude nové morálne hodnoty, črty socialistického človeka a z nich opäť nové budovateľské víťazstvá, nové materiálne hodnoty.

Nie zo špekulácií za písacím stolom, ale z dejinnej skúsenosti ľudu zakotvujeme v novej ústave pravdivé slová o tom, že "Oslobodená ľudská práca stala sa základným činiteľom v celej spoločnosti".

Československý ľud podal v priebehu uplynulých 15 rokov nejeden význačný dôkaz. Na každú budovateľskú výzvu komunistickej strany, na každú výzvu vlády republiky odpovedal kladne. A nielen kladne, ale predovšetkým rozvinul vlastnú tvorivú iniciatívu či išlo o predčasné splnenie ročného plánu, o urýchlenie dôležitých stavieb, alebo o záchranu ohrozenej úrody.

Tak sa rodil a vychovával nový človek bez egoizmu, s novou, vyššou socialistickou morálkou, s novým vzťahom ku kolektívu, ku svojim spoluobčanom. Preto si tento človek, tento náš československý ľud, slávnostne zapisuje do ústavy tiež to, že "neoddeliteľnou súčasťou občianskych povinností je úcta k právam spoluobčanov, ako aj uvedomelé zachovávanie pravidiel socialistického spolunažívania".

Nechcel som vo svojom príspevku, keď som spomínal nedávnu minulosť dívať sa očami historika. Veď nová ústava, to je predovšetkým naša socialistická prítomnosť a naša komunistická perspektíva. Chcel som len niekoľkými pohľadmi poukázať na to, akou cestou prešiel náš ľud, kým sa dostal na prah socializmu, aby ho smelo a víťazne prekročil.

Náš ľud, celá naša spoločnosť robotníkov, družstevných roľníkov, technickej inteligencie a kultúrnych pracovníkov zhromažďuje dnes svoje materiálne a politické sily k nástupu do III. päťročnice, ktorou sa pozdvihne ešte na vyšší stupeň hmotného a kultúrneho bohatstva. Do čela tohto nového, mocného všeľudového pohybu, inšpirovaného vedúcou silou nášho Národného frontu, komunistickou stranou, stavajú sa v závodoch a na stavbách brigády socialistickej práce, robotníci a technici, ktorí po vzoru brigád komunistickej práce v Sovietskom sväze, razia cestu novému, prudkému pokroku vo výrobe, v jej kvalite, v organizácii, no aj cestu novému, vyššiemu socialistickému spôsobu života.

Do čela tohto hnutia sa stavajú najlepšie roľnícke družstvá, desaťtisíce družstevníkov, nových to socialistických hospodárov na pôde; včera ešte prestupujúcich nerozhodne na svojich súkromných roličkách a dnes rozmýšľajúcich o tom, ako splniť tretiu päťročnicu v poľnohospodárstve za štyri roky.

A k tomu náš ľud využíva bohaté pramene socialistickej vedy, vzdeláva sa, ovláda novú modernú techniku, osvojuje si a súčasne vytvára novú kultúru, nový životný štýl socialistického človeka. V tomto zmysle, áno v tomto zmysle je a chce byť náš ľud moderný, svetový, na úrovni doby, na úrovni epochy socializmu.

Má na to dosť skúseností, dosť síl a prostriedkov, má na to na svojom čele osvedčenú vodkyňu, Komunistickú stranu Československa, má na to verného spojenca, učiteľa a brata, Sovietsky sväz, opiera sa o veľkú a nepremožiteľnú rodinu štátov tábora socializmu a mieru.

Takýto ľud si dáva dnes novú socialistickú ústavu: ako zákonodárny zákon, ako program, ako mravný záväzok.

Zišli sme sa dnes v tejto historickej sieni z poverenia československého ľudu.

V tomto vedomí a z tohto poverenia odhlasujeme dnes novú ústavu, socialistickú ústavu nášho štátu.

Nech žije Československá socialistická republika!" (Potlesk.)

Předseda: Přerušuji na 30 min. schůzi.

(Schůze přerušena v 16 hod. 03 min. - opět zahájena v 16 hod. 30 min.)

Předseda: Zahajuji přerušenou schůzi Národního shromáždění. Dávám slovo posl. Štefánikovi.

Posl. Štefánik: Vážené Národné zhromaždenie, drahí priatelia, súdružky a súdruhovia poslanci!

Bývajú chvíle, kedy prostými slovami ťažko vyjadriť to, čím je srdce plné. Bývajú zvlášte chvíle v živote človeka a preto odpusťte prosím, keď v týchto slávnostných chvíľach v historických priestoroch slávneho Pražského hradu, v doslova históriou plných miestach Vladislavského sálu, pri príležitosti nášho významného zasadnutia rozospievam sa občas slovami básnikov.

V týchto kamenných priestoroch posvätených históriou českého, ale spolu i nášho slovenského národa odzneli slová nášho veľkého sľubu skladaného v mene cti a svedomia, sľubu vernosti a oddanosti Československej socialistickej republike a veci socializmu. Sľubu vernosti a oddanosti domovine, ktorá v nedávnej minulosti pred 15. rokmi si mnohých svojich synov pochovala, priniesla obeť z toho svojho mála, z chudoby, biedy, pre pokoj a lásku, v odhodlaní pochovať navždy krutú dobu ťažkú, aby sa nikdy nevrátili časy, keď ona úrodu cudzím prinášala, zo švíkov rolí ako trpkú nošu. Keď ona zomdlená išla na ponosu, bezvládna ťarchou čo jej páni kydli, fiškál len siahol jej vlastnom po obydlí. Poriadky také vtedy panovali: Právo len veľkým a neprávosť malým. V boji proti tejto odvekej, osudovej krivde mnohým jej synom v oceľ tvrdli päste, hnaným po horách abo po áreštoch, prebitie krívd so vzdorom Jánošíka, kedy za pravdou nedalo sa nikam, iba ak k nebu. Čo vždy mĺkvo stálo nad plačom ľudu, sťa obrovské bralo. Nad škripom zubov i nad modlitbami, ostalo iba: smiluj sa nad nami. Ale vždy boli, čo ju nezradili, mať našu rodnú. V najtrpkejšej chvíli vzopreli čelo, išli biť sa za ňu, junáci smelí ako z prípoviedok a títo navždy oslávení budú. Piesne i básne budú o nich svedčiť pravnukom našim v budúcnosti šťastnej, keď oheň zloby už raz navždy zhasne, nebude vojen, biedy, ani plaču. Potom i nám šťastím zvlhne oko, keď kam len pozrime, nebude už sokov, nebude zášti, ani nepokoja a bude kvitnúť krásna, jasná naša, domovina moja.

K tomuto cieľu sme dnes zamierili, čím skorej dospieť odhodlaní, smelí, my tvoje deti, domovina naša. K tomuto cieľu sme dnes zamierili. My k nemu prídeme, domovina naša, čo ako bránia, čo nás oka strašia, hraboši groša, koristníci zlata, pavúci vojen, ktorých ešte máta vidina panstva a ich svetovlády. Reč ich už zneje ako sipot hadí do nášho spevu, našej práce dennej, keď vnárame sa všetci pohrúžene do cvengu kladív, do strojov hukotu, do spevu polí, by sme tu ozaj noví, šťastní boli, najradšej čujúc túto práce nôtu. Aby sme si ťa šťastnou urobili, znásobiac vôľu, všetky naše sily, ty naša krásna, nová, domovina naša. Nuž, takto spieva básnik o tom zajtrajšku, o ktorom ideme, vážené Národné zhromaždenie, prijatím novej socialistickej ústavy hlasovať. Dnešnou chvíľou prekračujeme medzník v pravde historický. V historických priestoroch ľud, tvorca histórie, prostredníctvom nás, svojich volených zástupcov, prijíma dnes najvyšší zákon všetkých zákonov, prijíma ústavu, ktorá zakotví výsledky bojov a obetí tých, ktorí zapálení láskou, opravdivou láskou k človekovi neváhali prinášať najvyššie obete - svoje životy. Prijatím novej ústavy vyvrchoľuje a završuje sa koruna víťazstva, boj robotníckej triedy, úsilie jej avantgardy KSČ za uplynulé štyri desaťročia. Obsah novej ústavy bude súčasne najkrajšou výslednicou celoživotného diela vedúcich predstaviteľov KSČ, bude najdôslednejším pamätníkom obetiam v Lidiciach a Kremničke, v Ležákoch a Vyšnej Nemeckej a všetkých tých známych i bezmenných obetí, ktoré kládli svoje životy ako základ radostného dneška. Nová ústava, za ktorú budeme jednomyseľne, spontánne hlasovať, bude súčasne výrazom múdrosti KSČ, ktorá ako osvedčený maják v období búrok a nepohody neotrasene stála, žiarila a viedla, správne viedla loď nášho života po vytýčenej ceste. Pod jej vedením a riadením náš umný, usilovný, pracovitý ľud dovŕšil jednu etapu, skvelú etapu svojej histórie. Takto pod múdrym vedením KSČ, v pevnej a nerozbornej jednote NF, všetci jej príslušníci, členovia a funkcionári ostatných politických strán, masových i spoločenských organizácií, na prahu šesťdesiatich rokov v Československej socialistickej republike začíname písať novú etapu našej histórie. A to nielen našej národnej histórie, ale po boku SSSR začíname s krajinami tábora socializmu a mieru písať novú, jasnú kapitolu histórie ľudstva. Veď Sovietsky sväz a všetky socialistické krajiny vyrástli vďaka kolosálnym úspechom v ekonomike, politike a vede na svetovú sústavu, ktorá vládne nie menšou silou ako má celá sústava kapitalistická, pričom naša nová, mladá sústava je nesporne dynamickejšou vo svojom všestrannom rozvoji.

Dnes je každému rozumne uvažujúcemu človekovi jasné a stále zrejmejšie, že vojna sa stala anachronizmom, pretože kapitalizmus by v nej stratil všetko a nezískal nič. Socializmus vojnu nepotrebuje a mierové spolunažívanie národov a štátov s rôznym spoločenským zriadením stalo sa dnes jedinou formou, v ktorej môže svet existovať. Toto svoje presvedčenie, o ktorom tak často hovorí s. N. S. Chruščov, zakotvujeme priamo v preambule navrhovanej ústavy. Jej prijatie bude súčasne otvorením, povedal by som obrazne, prestrihnutím pásky pred štartom do najkrajšej etapy histórie, ktorej základným kameňom bola Veľká októbrová socialistická revolúcia a jej výdobytky ktorým vďačíme, že dnes prekračujeme prah najjasnejších dní nás a našich detí.