Podobne je potrebné pamätať na rozvoj siete rôznych špeciálnych zariadení (pre deti s telesnými a duševnými vadami) a dôkladnejšie zabezpečovať aj rozvoj siete detských domovov a domov pionierov a mládeže.

Všetky úlohy na školskom úseku sú zabezpečené finančnými prostriedkami v zodpovedajúcej sume. Veď len na štipendiá sa pamätá vo výške 4 933 000 Kčs, čo je suma, ktorá bola za predmníchovskej buržoáznej republiky poskytnutá všetkým študentom v republike.

Príspevky na osvetovú činnosť osvetových zariadení národných výborov sa v r. 1958 oproti roku 1957 z 3 168 245 Kčs znížil na 2 826 313 Kčs, čo znamená, že osvetové zariadenia stávajú sa z roka na rok sebestačnejšími. Táto okolnosť má však popri kladnej stránke aj stránku negatívnu. Tlak, aby si osvetové zariadenia na činnosť zarábali, vedie mnohoráz pracovníkov získať prostriedky ľahšou cestou, t. j. organizovaním takej kultúrno-výchovnej práce, ktorá je aktívna, málo výchovná, ba mnohokrát aj škodlivá.

V poslednom čase poskytujú väčšiu pomoc kultúrnemu životu aj JRD. Tak napr. bolo preskúmaných 266 JRD, ako využívajú svoje kultúrne fondy. Tak v r. 1957 mali uvedené JRD na kultúrnych fondoch 867 885 Kčs, v r. 1958 už 1 486 397 Kčs. Zo skúmaného počtu JRD, t. j. z 266, až 106 JRD nemalo vytvorený kultúrny fond v r. 1957 a v r. 1958 bolo takých 44 JRD. Z prostriedkov kultúrnych fondov sa zakúpilo 14 rádií, 10 televízorov, 13 kinoaparátov, financovalo sa 46 rôznych zájazdov v rámci ČSR a do zahraničia 10. Okrem toho z týchto prostriedkov boli financované nákupy kníh a časopisov.

V rámci zveľaďovania obcí bolo v kraji v r. 1958 odovzdané verejnosti 25 nových kultúrnych domov. Naráža sa na ťažkosti, ako a z akých prostriedkov tieto kultúrne domy vystrojiť. Často sa hovorí, aby si na zariadenie osveta zarobila. Ťažko je zarobiť napr. na javisko, ktoré stojí 30-40 000 Kčs. MNV si dobre počínajú, keď na tieto účely venujú prostriedky z doplnkových rozpočtov. Je nutné, aby tieto skutočnosti Povereníctvo financií a Povereníctvo školstva a kultúry preskúmali a našli spôsob riešenia. Dnes je situácia taká, že zástupcovia MNV prichádzajú na ONV, určite aj na povereníctva, chodia z miesta na miesto a bezvýsledne. Hovoria nám tak, že kultúrny dom postavili, ale že stoličky a javisko nevedia urobiť a nemajú k tomu ani materiál.

Banskobystrický kraj je bohatý na historické a umelecké a prírodné pamiatky. V kraji sú tri mestské rezervácie, a to v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici a v Kremnici. Okrem týchto rezervácií je v kraji 28 pamiatkových objektov I. kategórie, 61 objektov II. kategórie a 38 významných pamiatkových miest, okrem hodnotných interiérov a pamiatkových predmetov hnuteľných, ktoré dosiaľ nie sú preskúmané a evidované.

Väčšina pamiatkových objektov je v zlom stave a potrebuje urýchlené opravy. Ako po minulé roky aj v tomto roku je finančná suma na opravu pamiatok nepostačujúca a nezabezpečuje postup opráv v takom čase, ako by si to jednotlivé objekty vyžadovali.

Za doterajšieho tempa pamiatkové objekty budú slúžiť a budú sprístupnené verejnosti v dlhodobej perspektíve. Tu by bolo žiadúce, aby sa na pamiatky súvisiace najmä s našou revolučnou tradíciou plánovali sumy, ktoré by rýchlejšie zabezpečili priebeh prác. Na úseku pamiatok sa v minulom roku plán splnil, ba prekročil. Bola plánovaná suma 2 900 000 Kčs na opravy a vynaložilo sa 4 932 000 Kčs. Skutočne by bolo potrebné zvýšiť na úseku pamiatok rozpočty a myslím, že takáto skutočnosť je aj v ostatných krajoch.

Vo finančnom pláne nie sú zahrnuté pamiatkové objekty v mestských rezerváciách. Pamiatkové budovy v mestských rezerváciách sú poväčšine vlastníctvom súkromníkov, ktorí nemajú na nákladné opravy dostatok finančných prostriedkov. Z toho dôvodu škody na budovách sa zväčšujú. V tomto smere je potrebné čím skôr vydať vykonávacie smernice k zákonu SNR z 29. 8. 1958, č. 7, najmä k § 8 odseku 4 zákona, ktoré majú určiť postup pri zabezpečovaní opravných prác v tých prípadoch, keď vlastník pamiatky nemôže z hospodárskych dôvodov plniť povinnosti uložené uvedeným zákonom.

Osobitná potreba v pamiatkových opravách sa nastoľuje v Banskej Bystrici vzhľadom na oslavy 15. výročia Slovenského národného povstania. Zabezpečenie finančných prostriedkov pre opravu pamiatkových budov v mestskej rezervácii je nutné urýchlene riešiť, aby boli budovy včas opravené.

Súdružky a súdruhovia!

Revolúcia v myslení ľudí sa denne prejavuje v konkrétnych činoch, pri plnení politických a výrobných úloh.

Vďaka múdremu vedeniu KSČ, vďaka správnemu uplatňovaniu zväzku robotníkov a roľníkov bolo dosiahnuté pri plnení úloh XI. sjazdu dobrých výsledkov. Dokázali sme pre výstavbu socializmu získať malých a stredných roľníkov. Ku koncu novembra 1958 hospodárilo v Banskobystrickom kraji spoločne 494 JRD, ktoré spolu s ostatným socialistickým sektorom obhospodarovali temer 70 % poľnohospodárskej pôdy. Upevňovanie JRD a zvyšovanie ich výroby považujem za mimoriadne vážnu prvoradú politickovýchovnú, vzdelávaciu a organizačnú úlohu.

Aj v oblasti šírenia vedeckého svetonázoru dosiahli sme čiastočného úspechu. V školách nášho kraja sa na náboženskú výchovu neprihlásilo vyše 50 % žiakov. Rozširovanie vedeckého svetového názoru zahrňuje boji proti buržoáznej ideológii, proti všetkým nepriateľským teóriám a názorom. Musíme si ešte zodpovednejšie pritom uvedomovať, že neoddeliteľnou súčasťou vedeckého svetonázoru je výchova v duchu vedeckého ateizmu.

V osvetovej práci treba nahradiť suchú administratívnu prácu živým stykom s ľuďmi, ktorí osvetu robia, ale taktiež živým stykom s ľuďmi, ktorým je osvetová práca adresovaná.

V Banskobystrickom kraji budeme musieť v tomto smere väčšiu pozornosť venovať občanom presídleným z Maďarska, občanom žijúcim na odľahlých lazoch a občanom cigánskeho pôvodu.

Zvláštnosťou, s ktorou osvetoví pracovníci by mali počítať, je bohatá kultúrna tradícia niektorých oblastí, ako Gemera, Novohradu, Pohronia, Banskej Štiavnice, Krupiny, charakterizovaná dielami Bottu, Chalúpku, Sládkoviča, Janka Kráľa a mnohoznačnou tradíciou kultúrnych spolkov, súborov ľudovej tvorivosti, ľudových knižníc a prácou mnohých ľudovýchovných pracovníkov.

Som presvedčený, že osvetoví pracovníci budú i naďalej svoju prácu rozvíjať tak, aby táto ešte účinnejšie prispievala k plneniu úloh dovŕšenia výstavby socializmu.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Žijeme v období veľkých víťazstiev pokroku a mieru vo svete. Aké radostné perspektívy vyrastajú pred ľudstvom celého sveta, najlepšie dokumentovalo jednanie XXI. sjazdu KSSS, ktoré vytýčilo pre sovietsky ľud smelé plány výstavby komunistickej spoločnosti. Pri štúdiu materiálov jednania tohto historického sjazdu rastie v nás cit sebadôvery, ktorý je inšpirátorom rozvoja nových nevídaných tvorivých síl ľudského rozumu.

Na XXI. sjazde - sjazde komunizmu - bolo povedané, že k tomu, aby sme dospeli ku komunizmu, najdokonalejšej a najspravodlivejšej spoločnosti, keď plne rozkvitnú všetky najlepšie morálne črty slobodného človeka, musíme už dnes vychovávať človeka budúcnosti. Musíme u ľudí vypestovať komunistickú morálku, základom ktorej je oddanosť komunizmu a nezmieriteľnosť k jeho nepriateľom, vedomie spoločenskej povinnosti, aktívny podiel na práci pre blaho spoločnosti, dobrovoľné dodržiavanie základných pravidiel ľudského spolužitia, súdružská vzájomná pomoc, čestnosť a pravdivosť, nekompromisnosť voči tým, ktorí porušujú spoločenský poriadok.

Súdružky a súdruhovia, doporučujem, aby návrh rozpočtu na rok 1959 bol schválený, lebo v dostačujúcej miere zabezpečuje splnenie vytýčených úloh.

Vo svetle perspektív XXI. sjazdu KSSS si všetok náš pracujúci ľud znovu uvedomuje, a to ešte dôslednejšie, aký správny a uskutočniteľný cieľ vytýčila KSČ na svojom XI. sjazde v júni minulého roku - cieľ dovŕšiť výstavbu socializmu v našej vlasti.

Urobíme všetko k tomu, aby sme tento vznešený cieľ čestne splnili. (Potlesk.)

Predseda Benada:

Ďakujem poslancovi Egydovi Pepichovi za prejav.

Hlási sa ešte niekto o slovo?

Pretože sa o slovo nikto nehlási, rozprava je skončená.

Dávam záverečné slovo zpravodajcoví poslancovi Antonovi Mrázikovi.

Zpravodajca Mrázik:

Pretože v rozprave neodzneli žiadne vážnejšie pripomienky k návrhu rozpočtu Slovenska na rok 1959, ešte raz doporučujem Slovenskej národnej rade schváliť návrh zákona so zmenami prevedenými výbormi.

Predseda Benada:

Pristúpime k hlasovaniu.

Zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Dávam hlasovať o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1959 a o návrhu rozpočtu Slovenska, ako je uvedený v prvej a druhej prílohe tohto zákona, a to podľa zprávy výborov.

Rozpočet Slovenska obsahuje príjmy

Súčasťou rozpočtu Slovenska sú rozpočty národných výborov, ktorých príjmy sú 9 miliárd 429 380 000 Kčs a v rovnakej výške sú určené aj ich výdavky.

Rozpočty jednotlivých krajov pozostávajú z príjmov a výdavkov, ako sú uvedené v druhej prílohe návrhu zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1959.

Kto súhlasí s návrhom zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1959 a s návrhom rozpočtu Slovenska na rok 1959, ako je uvedený v prvej a druhej prílohe tohto zákona, a to podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti? (Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada jednomyseľne schválila návrh zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1959 a rozpočet Slovenska na rok 1959, ako je uvedený v prvej a v druhej prílohe tohto zákona, podľa zprávy výborov.

Tým je rokovanie o štvrtom bode programu skončené.

Nasleduje 15-minútová prestávka.

(Prestávka 15 minút.)

Predseda Benada:

Prikročíme k poslednému, piatemu bodu nášho programu, ktorým je

spoločná zpráva výborov pôdohospodárskeho a právneho k návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o tokajskej vinohradnej oblasti na Slovensku a o evidencii tokajských vinohradov.

Spoločným zpravodajcom oboch výborov je poslanec Imrich Tóth. Dávam mu slovo.

Zpravodajca poslanec Tóth:

Vážená Slovenská národná rada, súdruhovia poslanci!

Z poverenia výborov pôdohospodárskeho a právneho predkladám vám na prerokovanie návrh Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o rozvoji tokajskej vinohradnej oblasti na Slovensku.

Slovenská národná rada touto zákonodarnou úpravou rieši ďalšiu dôležitú regionálnu hospodársku otázku. Po dôkladnom rozbore stavu našej východoslovenskej vinohradnej oblasti chceme vytvoriť podmienky pre plný rozvoj nášho tokajského vinárstva. Treba vítať, že Povereníctvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a Sbor povereníkov nastolili riešenie tejto otázky návrhom zákona, ktorý prerokúvame.

Na východnom Slovensku, v našej tokajskej oblasti, a to v chotároch obcí Malá Tŕňa a Slovenské Nové Mesto v okrese Trebišov a obce Viničky v okrese Kráľovský Chlmec rodí sa tokajské víno, ktoré má svoju dlhoročnú tradíciu a svetovú povesť. Nazrime trochu do histórie tokajského vinárstva. Dejepisci súdia, že prvé vinice na svahoch Heďaljanského pohoria založili ešte Rimania a od nich prevzalo vinohradníctvo domáce obyvateľstvo. Maďari, ktorí prišli na územie vtedajšieho Uhorska v roku 894, boli už oboznámení s pestovaním viniča a pokračovali s jeho rozširovaním na týchto svahoch. V rokoch 1458 až 1490 za kráľa Mateja bolo vinohradníctvo na heďaljanských svahoch na vysokej úrovni. Víno najlepšej kvality, ktoré sa tu rodilo a dorábalo, bolo široko ďaleko známe. Tento sľubný vývoj prerušili vojny s Turkami, ktoré tokajské vinárstvo ťažko poškodili; mnohé vinohrady úplne spustli.

Špeciality tokajského vína, výbery "Aszú", sa začali dorábať až v XVI. storočí. Pre svoju vysokú kvalitu stali sa dôležitým vývozným článkom. Začiatkom XIX. storočia sa začala propagovať dôležitosť vinohradníctva v Uhorsku a ozývali sa hlasy, aby sa mu venovala väčšia pozornosť. Vyvolalo sa hnutie za zlepšenie stavu tokajského vinohradníctva, najmä za lepšie ošetrovanie viníc. V tomto čase sa vybudovali viaceré vzorné pivnice najmä v Novom Meste pod Šiatrom. Tu sa vykonávalo aj školenie vinohradníkov. Boli zriadené odborné školy, začali sa vydávať odborné časopisy a knihy, čo prispelo k značnému zvýšeniu tokajského vinárstva.

Po tomto zlepšení nastala však pohroma, keď v roku 1878 bola sem zavlečená fyloxéra a peronospóra. Proti týmto škodcom a chorobám nebolo ochrany a vinohrady boli temer na sto percent zničené. Takýto stav trval, kým sa neprišlo na preventívne opatrenia, na preparáty proti týmto zhubným chorobám a škodcom. Následky chorôb, najmä fyloxéry, vidíme v tokajskej oblasti ešte aj dnes.

Prvá svetová vojna zapríčinila stagnáciu aj v tokajskom vinohradníctve. Pre nedostatok pracovných síl vinohrady neboli riadne ošetrované a dosádzané. K utvoreniu našej československej tokajskej oblasti došlo v roku 1918 vznikom Československej republiky. No zásadný obrat nenastal. Naopak, prišla konkurencia lacného a nekvalitného zahraničného vína, ktorá ceny tokajského vína zrazila. Nebolo odbytu a vinohradníci, i keď mali 2-3 úrody v pivnici, dostali sa do zúfalého finančného stavu. Víno sa predávalo v drobnom a pod cenou. V roku 1924 bola v tokajskej oblasti zriadená v Malej Tŕní výskumná vinárska stanica so zameraním najmä na tokajskú oblasť. Tu sa začala pokusnícka činnosť. Dopestovával sa kvalitný štepovaný materiál, čo malo za následok skvalitňovanie celej tokajskej oblasti.

Následky druhej svetovej vojny sa zase prejavili v zanedbaní a spustošení niektorých vinohradov. Takýto stav trval aj v prvých rokoch po oslobodení Československa najmä preto, že vinohrady nemali trvalých vlastníkov. Boli dávané do jednoročných nájmov často ľuďom, ktorí sa do vinohradníctva nerozumeli. Ich snahou bolo z viniča čo najviac vyťažiť a vinohrady zanedbávali. To sa odzrkadlilo tak v úrode, ako aj v kvalite vína v budúcich rokoch.

Z tohto prehľadu vývoja tokajského vinohradníctva je jasné, že osud výroby svetoznámeho tokajského vína bol v podstatnej miere ovplyvňovaný súkromnokapitalistickými vzťahmi a vykorisťovateľským systémom.

Nové obdobie vývoja tokajského vinohradníctva nastáva po víťazstve pracujúceho ľudu vo februári 1948. Vo veľmi zlom stave sa nachádzajúce vinohrady sa dostávajú do rúk štátnych majetkov. I tu boli začiatky ťažké. Bol nedostatok pracovných síl i skúseností. No cieľavedomá práca postupne odstraňovala a odstraňuje nedostatky, čo sa prejavuje v každoročnom zlepšení najmä kvality dopestovaného vína.

Čo sa týka kvality vín, je tokajská oblasť, možno povedať, jednou z najlepších vinohradníckych oblastí na Slovensku a keď prihliadame ku zvláštnemu charakteru samotných, či už bežných stolových alebo výberových tokajských vín, je v republike a tým aj na Slovensku na prvom mieste. Tokajské vína, najmä špeciality, sú teda našimi najakostnejšími vinami, známymi nielen u nás, ale už aj za hranicami našej vlasti. Túto výbornú kvalitu československých tokajských vín potvrdil minulého roku aj medzinárodný vinársky konkurz v Budapešti. Na tejto súťaži z troch našich vystavovaných tokajských vín jedno získalo zlatú medailu, dve získali bronzovú medailu.

Toľko v krátkosti z histórie.

Pozrime sa teraz na celý problém z hľadiska pestovateľsko-výrobného.

Tokajské vína získali svoju svetoznámu povesť svojou kvalitou. Rodia sa tu vína samorodé suché a samorodé sladké a vína, obsahujúce väčší obsah neskvaseného cukru, takzvané výbery.

Charakter tokajských vín, tzv. chlebovinu, tvorí v prvom rade pôda, ktorá sa skladá z bridlice, pieskovca, trachytového túfu a zvetralého trachytu hlinitého. Toto zloženie pôdy hrá dôležitú úlohu i pri celkovom vývoji viniča. Pôdy sú výhrevnejšie, následkom čoho vinič čiastočne skracuje vegetačnú dobu, bobule získavajú vyššiu cukornatosť, čim sa docieľuje pre tokajské pomery dobrá celková akosť hrozna.

Popri týchto pôdnych pomeroch sú to najmä klimatické podmienky, ktoré pri vývoji viniča hrajú taktiež dôležitú úlohu. V Tokaji za najlepšie sú pokladané polohy svahovité, inklinujúce, resp. smerujúce k juhovýchodu. Zrážky v tejto oblasti sú veľmi nízke, v priaznivých rokoch sú žiadúce v primeranosti i behom dozrievania hrozna, resp. tesne pred dozrievaním. Jeseň je zvyčajne nepretržite slnečná a suchá, čo umožňuje plné dozretie bobúľ na kroch a takto zvýšenie cukornatosti. Vinohrady sú chránené Karpatami od severu, západu a východu. Tým je blokovaná zlá činnosť vetrov, najmä severovýchodných. Jeseň je mimoriadne dlhá, zimy sú tu pomerne silné. Tieto vcelku ideálne podmienky umožňujú najmä vo vrcholne priaznivých rokoch vypestovať v tejto oblasti vína vysokej kvality.

Obdobne i iné oblasti majú svoje typické špičkové vína, ako napríklad malokarpatská oblasť odrody Rizlingu rýnskeho, Neuburgského, Veltlína zeleného; ďalej obec Rača Frankovku, Svätý Júr Müller-Thurgaua a Rizling, Limbách Rizling, Modra Leáňku, Tramín, Bouvier atď. V nitrianskej oblasti sú to najmä radošínsky a nitriansky Ruland, želiezovský Rizling rýnsky, beladický Sauvignon, Semillon atď.

V tokajskej oblasti základ pre výrobu vysoko kvalitných vín tvoria odrody Furmint, Lipovina a Muškát žltý v tomto percentuálnom zastúpení: Furmint 65-70%, Lipovina 15-20%, Muškát žltý 10 % a ostatné odrody ušľachtilého európskeho viniča najviac 10 %.

Z tohto kvalitatívneho porovnania jednotlivých oblastí a zozrejmenia lokalitných podmienok je vidieť, že i keď každá vinohradnícka oblasť má v menšej alebo väčšej miere svoje špičkové kvalitné vína, tokajská oblasť charakterom svojich vín, najmä prírodné sladkých, výberových (Aszú) je považovaná za najkvalitnejšiu.

Dnes máme evidovaných tokajských vinohradov 280 ha. Dôkladný prieskum ukazuje, že je možné túto vinohradnícku oblasť rozšíriť bez ujmy na kvalite tokajského vína na 648 ha, teda o 368 ha viac. Z výmery 368 ha, o ktoré sa má tokajská oblasť rozšíriť, zaberajú už doposiaľ vysadené vinice iba plochu 15 %. Ostatnú výmeru tvoria voľné, neobsadené plochy, toho času pastviny na vápencovom podklade, ktoré z toho dôvodu, že ležia v suchej oblasti, dávajú len minimálne výnosy. Sú silne zarastené krovím. Úrody týchto pasienkov sa pohybujú okolo 5 q sena z jedného ha. Keď prepočítame výnos týchto pastvín, zistíme, že je minimálny a môžeme povedať, že tieto plochy boli až doposiaľ nevyužité.

Po vysadení týchto plôch môžeme po štyroch rokoch počítať s touto výťažnosťou: Na terajšej voľnej výmere 270 hektárov - to sú toho času pastviny - získa sa na jednom hektári po 60 q hrozna, čo znamená 39 hl vína. Pri výkupnej cene 11, - Kčs za 1 liter vína je to 42 900 Kčs hrubého príjmu z jedného hektára vinohradu. Na 270 ha dosiaľ dostatočne nevyužívanej pôdy sa dá vyprodukovať ročne 10 530 hl vína, čo pri vyššie uvedenej cene znamená celkom 11 583 000 Kčs. Naproti tomu doterajšie pastviny pri ročnom výnose 5 metrákov sena na 1 ha a jeho cene 30 Kčs za jeden metrák doniesli spolu len 40 500 Kčs. Premenením jedného hektára tejto máloúrodnej pastviny na rodiacu vinicu bude 1 ha pôdy efektívnejší až o 41 750 Kčs. To v konečných dôsledkoch znamená, že 1 ha vinohradu prinesie viac ako všetkých doterajších 270 ha neplodných pastvín.

Doposiaľ jestvujúce vinice v tokajskej oblasti vykazujú, pravda, ešte nižšie hektárové úrody, než aké predpokladá uvedený prepočet. Po rekonštrukcii celej tokajskej vinohradnej oblasti o výmere 648 hektárov možno však počítať s priemernou hektárovou úrodou 60 q hrozna. Celková produkcia hrozna stúpne takto na 360 vagónov, čo je po prepočítaní 234 vagónov kvalitného tokajského vína a v prepočítaní na jeho výkupnú cenu to reprezentuje až 25740000 Kčs ročne.

Pri uskutočňovaní novej výsadby, ako aj rekonštrukcii celej tokajskej oblasti naráža sa na veľký nedostatok výsadbového materiálu. Terajší stav matečných viníc ani zďaleka nestačí kryť potrebu podpníkov, a preto sa tento materiál musí dovážať zo zahraničia. Stáva sa však, že podpníky prídu neskoro, čo prácu pri pestovaní viniča často znehodnocuje. Podobne je to aj u štepov vínnej révy, ktoré často nie sú pre tokajskú oblasť vhodné, pričom nie je zaručený ani požadovaný sortiment. Preto je potrebné túto základnú prácu postaviť na vlastnú základňu a rozšíriť terajšie jestvujúce matečné vinohrady z 9 na 20, prípadne i viac hektárov.

Aké sú perspektívy tokajskej oblasti?

Na základe terénneho prieskumu vhodnosti jednotlivých honov vinohradov pre pestovanie viniča v tokajskej oblasti, ktorý previedli pracovníci tamojšej výskumnej stanice, sa zistilo, že tokajskú oblasť možno rozšíriť, ako som to už vpredu uviedol. Pôjde teda predovšetkým o uskutočnenie rozšírenia tejto oblasti.

Funkcionári a pracovníci národných výborov a osobitne poľnohospodárskej správy Košického kraja sa na základe rozpracovania uznesení XI. sjazdu Komunistickej strany Československa k tomuto kroku už i rozhodli. Túto veľmi vážnu a zodpovednú úlohu budú riešiť za aktívneho odborno-poradenského vedenia výskumných pracovníkov, za spolupráce pracovníkov Slovenského kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho a pracovníkov agrotechnickej služby Vinárskych závodov. V prvom rade pôjde o odbornú prípravu výsadbového materiálu, o podpníky a štepy, o správnu prípravu pôdy pre výsadbu a o práce, ktoré budú súvisieť s rekonštrukciou starých vinohradov.

Pri uplatňovaní agrotechniky je potrebné pridržiavať sa tých spôsobov obrábania a ošetrovania vinohradov, ktoré sú pre tokajskú oblasť vzhľadom na požiadavky docielenia vysokej kvality hrozna najvhodnejšie. Musíme mať na zreteli, že keď chceme zachovať a zlepšovať kvalitu hrozna a vín tokajskej oblasti, musíme byť dôslednejší a svedomitejší pri dodržiavaní všetkých agrotechnických zásahov. Tým docielime ďaleko kvalitnejší produkt, ktorý bude reprezentovať našu prácu a jej výsledky nielen doma, ale i v zahraničí.

Slovenská národná rada uzákonením tohto návrhu vyplní citeľnú medzeru, ktorá sa v našom ľudovodemokratickom právnom poriadku javí, pokiaľ ide o zabezpečenie rozvoja našej tokajskej vinohradnej oblasti.

Úprava tejto regionálnej otázky Slovenska patrí nesporne medzi tie otázky národnej alebo regionálnej povahy, ktoré naša ústava zverila do právomoci Slovenskej národnej rady. Všestranné zabezpečenie rozvoja tokajskej vinohradnej oblasti je potrebné, aby sa náš celkový rozvoj umožnil aj na tomto zdanlivo lokálnom, no nesporne dôležitom úseku. A tak to vyžaduje aj záujem hospodárstva našej republiky.

Pokiaľ ide o tokajskú vinohradnú oblasť na Slovensku, je u nás v platnosti zákonný článok 47 z roku 1908. Tento zákonný článok vymedzil tokajskú vinohradnú oblasť a súčasne upravil výrobu a ochranu tokajského vína. Pretože jeho ustanovenia vyhovujú, ponechávame ho v platnosti. No ukázalo sa potrebným dať nový, dnešným hospodárskym a vedeckým zásadám zodpovedajúci široký základ pre plný rozvoj našej tokajskej oblasti. Tento nový základ prináša pred nami ležiaci návrh zákona.

Predovšetkým je potrebné v zákone vypovedať, čo tvorí tokajskú vinohradnú oblasť a ako sa určujú miesta a hony, ktoré do tejto oblasti patria. Hneď za tým je potrebné ustanoviť, ako sa prevádza výber miest do tejto oblasti a súčasne uzákoniť povinnú evidenciu jej vinohradov.

Je prirodzené, že základom tohto vinárstva je plánovanie, ktoré je v návrhu zakotvené. Zabezpečenie výroby pravého tokajského vína vyžaduje určiť základné tokajské odrody viniča a ich percentový pomer. V ďalšom návrh prináša dôležité ustanovenia o povinnostiach pestovateľov okolo vinohradov, o postupe pri uznávaní hrozna z tokajských vinohradov a o spracovaní tokajského hrozna.

Sled týchto ustanovení je správny. Avšak výbory pri prerokúvaní jednotlivých paragrafov považovali za potrebné previesť niektoré zmeny textu, ktoré spresňujú doterajší text a upravujú ho z hľadiska legislatívno-právneho. Zmeny sú uvedené v rozdanej spoločnej zpráve výborov - tlač 71.

Vykonanie tohto zákona neprináša nové výdavky pre štátnu pokladnicu.

Pôdohospodársky a právny výbor prerokovali tento návrh zákona na svojej spoločnej schôdzke 28. februára 1959 a uzniesli sa odporúčať Slovenskej národnej rade, aby návrh zákona schválila v znení, aké nasleduje za rozdanou spoločnou zprávou výborov. (Potlesk.)

Predseda Benada:

Hlási sa niekto do rozpravy?

Pretože sa k tomuto bodu programu o slovo nikto neprihlásil, rozprava odpadá.

Pristúpime k hlasovaniu.

Dávam hlasovať o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o rozvoji tokajskej vinohradnej oblasti na Slovensku v znení, ako ho predložili výbory pôdohospodársky a právny.

Kto súhlasí s návrhom zákona v znení upravenom pôdohospodárskym a právnym výborom, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti? (Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada zákon jednomyseľne schválila podľa návrhu výborov.

Tým je program 30. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpaný.

Vyhlasujem schôdzku za skončenú.

(Koniec schôdzky o 17,30 hod.)

Kancelária Slovenskej národnej rady

Číslo: 381/1959

Za správnosť stenografickej zprávy

v Bratislave 16. marca 1959

vedúci Kancelárie Slovenskej národnej rady:

Ilčík v. r.