Slovenská národná rada 1959

II. volebné obdobie

30. schôdzka

Stenografická zpráva

o priebehu 30. schôdzky Slovenskej národnej rady zo 6. marca 1959

Obsah:
Oznámenie Užšieho predsedníctva:
Zakončenie a otvorenie zasadania Slovenskej národnej rady	4
Vzdanie sa poslanca Vasila Biľaka členstva v Predsedníctve Slovenskej národnej rady .....	4
Prečítanie a schválenie navrhnutého programu rokovania	4
Rozdaná tlač ...........	4
Program:
Úvodný prejav predsedu Slovenskej národnej rady Ľudovíta Benadu ..........	3
1. Zpráva Predsedníctva Slovenskej národnej rady podľa § 11 ods. 3 úst. zák. č. 33/1956 Zb. o vykonanej zmene v zložení Sboru povereníkov .......	4
Zpráva zpravodajcu podpredsedu Michala Žákoviča	4
Uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o zmene v zložení Sboru povereníkov schválené.	4
2. Návrh poslancov Jozefa Mésároša, Viktora Jonera, Rudolfa Benčurika, Márie Cedzovej a spoločníkov na doplňovaciu voľbu člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady ............	4
Poslankyňa Jolana Hercková zvolená za člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady .....	5
3. Spoločná zpráva výborov hospodárskeho a rozpočtového a právneho k návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR, ktorým sa ustanovujú základné pravidlá o rozpočte Slovenska a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami .........	5
Reč zpravodajcu poslanca Ondreja Melišku.	5
Zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa ustanovujú základné pravidlá o rozpočte Slovenska a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami, prijatý.	8
4. Spoločná zpráva výborov hospodárskeho a rozpočtového, pôdohospodárskeho, kultúrneho a osvetového, sociálneho a zdravotníckeho a právneho k návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o rozpočte Slovenska na rok 1959 .........	8
Reč zpravodajcu poslanca Antona Mrázika.	8
Reč podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka financií inž. Jána Marku ........	14
Reč poslanca Vojtecha Daubnera	22
Reč poslanca Jána Pirča .......	24
Reč podpredsedu Michala Žákoviča	28
Reč povereníka poslanca Jozefa Gajdošíka	30
Reč poslanca Egyda Pepicha.	35
Záverečné slovo zpravodajcu poslanca Antona Mrázika .............	38
Návrh zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1959 prijatý .....	39
5. Spoločná zpráva výborov pôdohospodárskeho a právneho k návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o tokajskej vinohradnej oblasti na Slovensku a o evidencii tokajských vinohradov .....	39
Reč zpravodajcu poslanca Imricha Tótha.	39
Návrh zákona Slovenskej národnej rady o rozvoji tokajskej vinohradnej oblasti na Slovensku prijatý	42

 

(Začiatok schôdzky o 9.00 hod.)

Prítomní:

predseda Slovenskej národnej rady Ľudovít Benada;

podpredsedovia Slovenskej národnej rady: František Déneš, Jozef Mjartan a Michal Žákovič;

členovia Sboru povereníkov:

predseda Rudolf Strechaj,

prvý podpredseda Sboru povereníkov a povereník predseda Slovenského plánovacieho úradu Pavol Majling,

podpredseda Sboru povereníkov a povereník financií inž. Ján Marko;

povereníci: Vasil Biľak, Ľudovít Bortel, Jozef Gajdošík, Karol Fajnor, dr. h. c. Alexander Horák, Michal Chudík, dr. Mikuláš Kapusňák, dr. h. c. Jozef Lukačovič, Ján Marcelly, inž. Samo Takáč a Vojtech Török;

členovia konzulárneho sboru v Bratislave;

zástupcovia strán a zložiek Slovenského Národného frontu;

predsedovia KNV na Slovensku;

91 poslancov Slovenskej národnej rady;

za Kanceláriu SNR: vedúci Jozef Ilčík.

Ospravedlnení:

podpredsedníčka Slovenskej národnej rady Irena Ďurišová;

poslanci: Pavol Dubovský, Jolana Hercková, inž. Michal Hrubý, Michal Karafa, Fridrich Pongrácz, Michal Sivčo a Božena Žitníková.

Predseda Benada:

Otváram 30. schôdzku Slovenskej národnej rady.

Vážená Slovenská národná rada!

Súdružky a súdruhovia!

Uplynul mesiac od skončenia rokovania historického XXI. sjazdu Komunistickej strany Sovietskeho sväzu, ktorý vytýčil skvelé perspektívy rozvoja sovietskej krajiny a ktorý sa stal triumfom úplnej jednoty celého socialistického tábora. Sovietska sedemročnica, schválená na XXI. sjazde, stala sa prostriedkom mocne upevňujúcim túto jednotu. S nadšením ju prijali pracujúci Sovietskeho sväzu a socialistických krajín i desiatky miliónov pracujúcich kapitalistických štátov.

Naša Komunistická strana Československa, všetok pracujúci ľud našej vlasti pripojil sa k jednomyseľnému hlasu všetkých komunistických a robotníckych strán a socialistických krajín. Sovietska sedemročnica sa nás hlboko dotýka. Dáva nám reálnu perspektívu za pomoci Sovietskeho sväzu dostihnúť a predstihnúť v historicky krátkom čase najvyspelejšie kapitalistické krajiny.

Rokovanie XXI. sjazdu a jeho závery sú pre nás najžiarivejším príkladom v tom, ako smelo bojovať za záujmy pracujúcich, ako energicky prekonávať všetky prekážky, ktoré sa stávajú brzdou rýchlejšieho rozvoja, ako posilňovať jednotu a socialistické uvedomenie pracujúcich.

S radosťou prijal výsledky XXI. sjazdu náš ľud a právom vidí v nich tú najväčšiu posilu v spoločnom boji za socializmus a komunizmus, za zachovanie svetového mieru. Naši pracujúci ešte viacej zvýšia svoje úsilie, aby sme v pevnom zväzku so Sovietskym sväzom a ostatnými socialistickými krajinami dosiahli ešte väčšie úspechy pri výstavbe socializmu v našej vlasti.

Minulý týždeň prerokovávali výbory Slovenskej národnej rady kapitoly rozpočtu Slovenska na rok 1959, ktorého hlavným obsahom a cieľom je: v mierovom súťažení v rozvoji hospodárstva, kultúry a zvyšovaním životnej úrovne ľudu dokázať prednosti socialistického zriadenia pred kapitalistickým.

Tak ako pri prerokovávaní rozpočtov v minulých rokoch aj rozpočet na rok 1959 jasne ukazuje, že hlavným zmyslom nášho budovania, našej politiky je udržanie mieru a starostlivosť o sústavný rast životnej úrovne ľudu. V tomto zmysle boli prerokovávané kapitoly rozpočtov, vyzdvihované dosiahnuté úspechy a kritizované nedostatky, ktoré nám treba ešte odstrániť, aby sme dosiahli krásne perspektívy, ktoré pred nás vytýčil XI. sjazd Komunistickej strany Československa.

Niet pochýb o tom, že každý občan našej vlasti pociťuje hrdosť a uspokojenie z perspektív, ktoré finančne zabezpečuje rozpočet na rok 1959. Treba si však uvedomiť, že obrovské prostriedky, ktoré chceme vynaložiť pre ďalší rozvoj nášho hospodárstva, kultúry a zdravotníctva, pre ďalšie zlepšenie nášho života, musíme najskôr vytvoriť. Tieto prostriedky chceme vydať z plánovaných príjmov, a tu je namieste, aby sme si uvedomili, že môžeme vydať len toľko, koľko sami vlastnou prácou vytvoríme. To je dôležitá otázka, dotýkajúca sa nás všetkých. Nie menej dôležitou otázkou je to, aký úžitok nám prinesú vynaložené prostriedky. To znamená, aby sme našu pozornosť sústredili na efektívnu tvorbu prostriedkov a na maximálnu účelnosť a hospodárnosť pri ich vydávaní.

Z tohto hľadiska budeme dnes rokovať o rozpočte Slovenska na rok 1959 a v tomto zmysle zabezpečovať aj jeho plnenie, aby sme tak každým rokom vytvárali podmienky pre dovŕšenie socialistickej výstavby a čím skôr nastúpili na cestu výstavby komunistickej spoločnosti. (Potlesk.)

Oznamujem, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady uznesením z 24. februára 1959 zakončilo predošlé zasadanie Slovenskej národnej rady dňom 5. marca 1959 a otvorilo nové zasadanie Slovenskej národnej rady dňom 6. marca tohto roku.

Ďalej oznamujem, že sa poslanec Vasil Biľak v súvislosti s jeho vymenovaním za povereníka školstva a kultúry vzdal členstva v Predsedníctve Slovenskej národnej rady.

Užšie predsedníctvo navrhuje, aby Slovenská národná rada určila pre svoju 30. schôdzku tento program:

1. Zpráva Predsedníctva Slovenskej národnej rady podľa § 11 odseku 3 ústavného zákona č. 33/1956 Zb. o vykonanej zmene v zložení Sboru povereníkov (tlač 72).

2. Návrh poslancov Jozefa Mésároša, Viktora Jonera, Rudolfa Benčurika, Márie Cedzovej a spoločníkov na doplňovaciu voľbu člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady (tlač 68).

3. Spoločná zpráva výborov hospodárskeho a rozpočtového a právneho k návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa ustanovujú základné pravidlá o rozpočte Slovenska a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami (tlač 69).

4. Spoločná zpráva výborov hospodárskeho a rozpočtového, pôdohospodárskeho, kultúrneho a osvetového, sociálneho a zdravotníckeho a právneho k návhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1959 (tlač 70).

5. Spoločná zpráva výborov pôdohospodárskeho a právneho k návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o tokajskej vinohradnej oblasti na Slovensku a o evidencii tokajských vinohradov (tlač 71).

Príslušná tlač bola súdruhom poslancom rozdaná.

Sú proti navrhnutému programu nejaké námietky?

Nie sú.

Pretože proti navrhnutému programu rokovania námietok niet, dám o návrhu hlasovať.

Kto súhlasí s navrhnutým programom, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Nikto.

Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnutý program rokovania schválila.

Pristúpime k prerokovaniu prvého bodu programu, ktorým je

zpráva Predsedníctva Slovenskej národnej rady podľa § 11 odseku 3 ústavného zákona č. 33/1956. Zb. o vykonanej zmene v zložení v Sboru povereníkov.

Žiadam podpredsedu Slovenskej národnej rady Michala Žákoviča o prečítanie zprávy.

Podpredseda Žákovič:

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 11 ods. 2 ústavného zákona č. 33/1956 Zb. o slovenských národných orgánoch v čase, keď Slovenská národná rada nezasadala, na návrh predsedu Sboru povereníkov Rudolfa Strechaja a na odporúčanie Predsedníctva Ústredného výboru Slovenského národného frontu uznesením z 8. decembra 1958

odvolalo Ernesta Sýkoru z funkcie povereníka školstva a kultúry a

vymenovalo poslanca Slovenskej národnej rady Vasila Biľaka za povereníka a poverilo ho vedením Povereníctva školstva a kultúry.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady predkladá podľa § 11 ods. 3 ústavného zákona č. 33/1956 Zb. toto svoje uznesenie Slovenskej národnej rade na prerokovanie a schválenie.

Predseda Benada:

Počuli ste zprávu.

Hlási sa niekto o slovo?

Nikto.

Pretože sa k tomuto bodu nikto o slovo neprihlásil, rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Kto súhlasí s tým, aby Slovenská národná rada schválila uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 8. decembra 1958 o odvolaní Ernesta Sýkoru z funkcie povereníka školstva a kultúry a o vymenovaní poslanca Vasila Biľaka za povereníka a o jeho poverení vedením Povereníctva školstva a kultúry, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Nikto.

Zisťujem, že Slovenská národná rada uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 8. decembra 1958 o zmene v zložení Sboru povereníkov schválila jednomyseľne.

Tým je rokovanie o prvom bode programu skončené.

Nasleduje druhý bod, ktorým je

návrh poslancov Jozefa Mésároša, Viktora Jonera, Rudolfa Benčurika, Márie Cedzovej a spoločníkov na doplňovaciu voľbu člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Prosím súdruha poslanca Mésároša, aby tento návrh prečítal.

Poslanec Mésároš:

Vážená Slovenská rada!

Poslanci Jozef Mésároš, Viktor Joner, Rudolf Benčurik, Mária Cedzová a spoločníci navrhujú, aby Slovenská národná rada podľa ustanovenia § 9 ods. 3 ústavného zákona č. 33/1956 Zb. zvolila na zvyšok funkčného obdobia za člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady poslankyňu Jolanu Herckovú.

Súdružka Hercková pochádza z baníckej rodiny. Od roku 1943 pracovala na úseku zdravotníctva a od roku 1945 zastávala viaceré stranícke i verejné funkcie. Po absolvovaní Ústrednej politickej školy od roku 1949 pracovala v straníckom aparáte ako tajomníčka Krajského výboru Komunistickej strany Slovenska a dnes zastáva funkciu vedúcej tajomníčky Mestského výboru Komunistickej strany Slovenska v Bratislave. Je predsedníčkou sociálneho a zdravotníckeho výboru Slovenskej národnej rady.

Predseda Benada:

Sú nejaké námietky proti tomuto návrhu, alebo má niekto iný návrh?

Nemá.

Pristúpime preto hlasovaniu.

Kto súhlasí s tým, aby poslankyňa Jolana Hercková bola zvolená za člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Nikto.

Zisťujem, že Slovenská národná rada zvolila poslankyňu Jolanu Herckovú za člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady jednomyseľne.

Nasleduje tretí bod programu, ktorým je

spoločná zpráva výborov hospodárskeho a rozpočtového a právneho k návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa ustanovujú základné pravidlá o rozpočte Slovenska a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami.

Zpravodajcom je poslanec Ondrej Meliška, dávam mu slovo.

Poslanec Meliška:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Sbor povereníkov predložil návrh na schválenie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa ustanovujú základné pravidlá o rozpočte Slovenska a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami.

Na rozdiel od minulých rokov, keď sme popri návrhu rozpočtu Slovenska prerokúvali návrh zákona o rozpočte Slovenska, dnes máme na programe vlastne návrhy dvoch zákonov.

Predkladaný návrh zákona je výrazom zmien, ktoré nastali v našom hospodárstve, a je dokladom ďalšieho zjednodušenia predpisov o hospodárení podľa rozpočtu Slovenska.

Podľa uznesení celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa schválilo Národné zhromaždenie v roku 1956 veľmi významné zmeny v ústave 9. mája, ktoré sa týkali slovenských národných orgánov. Tieto ústavné zmeny sa zakotvili v ústavnom zákone z roku 1956 číslo 33 Zb. o slovenských národných orgánoch. Bola to v živote slovenského národa udalosť historického významu. Podstatne sa zvýšila právomoc a zodpovednosť slovenských národných orgánov pri riadení, plánovaní a financovaní národného hospodárstva na Slovensku. Tieto opatrenia boli súčasťou rozvíjajúcej sa demokratizácie celého nášho života, ktorá počíta s najširším rozvojom iniciatívy, nadšenia a budovateľského úsilia nášho ľudu.

Rozšírenie právomoci slovenských národných orgánov, ktoré aj dotiaľ plnili vôľu slovenského národa tak, ako to vyžadovali záujmy zabezpečenia hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Slovenska, vychádzalo predovšetkým zo spoločenských zmien, ku ktorým došlo v priebehu socialistickej výstavby na Slovensku i v celej Československej republike.

Výrazom týchto spoločenských zmien bola aj skutočnosť, že v našich nových fabrikách vyrástla a zocelila sa naša nová robotnícka trieda Slovenska, ktorá je hlavnou zárukou ďalšieho nášho napredovania.

Rozšírenie právomoci slovenských národných orgánov nebolo teda len formálnou záležitosťou, ale zásadnou zmenou, ktorú umožnili vykonať dosiahnuté úspechy a perspektívy ďalšieho rozvoja nášho hospodárstva. Slovensko dosiahlo od oslobodenia tak rýchly rozvoj svojho hospodárstva preto, že socialistická industrializácia Slovenska sa opierala a opiera i teraz o pomoc vyspelého priemyslu v českých krajoch a o mohutné technické a finančné zdroje československého hospodárstva. Jedine v podmienkach ľudovodemokratického zriadenia sme mohli dosiahnuť také významné úspechy aj v rozvoji kultúry a nášho národného života.

Dnešné postavenie slovenských národných orgánov správne vyjadruje zmeny v našom zriadení na ceste k dovŕšeniu výstavby socializmu v našej vlasti. Vyjadruje najvlastnejšie záujmy nášho ľudu, českého i slovenského národa ako aj národností žijúcich u nás a budujúcich u nás v bratskej jednote nový spoločenský poriadok.

Tomuto postaveniu Slovenskej národnej rady ako národnému orgánu štátnej moci na Slovensku zodpovedá aj rozšírenie jej zákonodarnej právomoci a kontrolnej činnosti. Slovenská národná rada môže upraviť zákonom všetky veci národnej a regionálnej povahy, ktoré na zabezpečenie plného hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska vyžadujú osobitnú úpravu.

Podstatne sa zvýšila právomoc Slovenskej národnej rady na úseku štátneho rozpočtu. Slovenská národná rada môže právne záväzným spôsobom prejednávať a schvaľovať rozpočet Slovenska. Do roku 1957 Sbor povereníkov a Slovenská národná rada len prerokúvali slovenskú časť štátneho rozpočtu, no neschvaľovali rozpočet Slovenska.

Rozpočtu Slovenska bol daný právny základ ústavným zákonom o slovenských národných orgánoch. V zmysle tohto zákona Slovenská národná rada prerokúva rozpočet Slovenska a schvaľuje ho formou zákona.

Slovenská národná rada prerokovala a schválila už rozpočet Slovenska a zákon o rozpočte Slovenska na rok 1957 a na rok 1958.

V dôsledku ústavných zmien na úseku rozpočtového hospodárenia došlo aj k zmenám v zostavovaní a schvaľovaní jednotného štátneho rozpočtu a rozpočtu Slovenska, ktorý je súčasťou tohto jednotného štátneho rozpočtu Československej republiky. Národné zhromaždenie a vláda v rámci štátneho rozpočtu schvaľujú rozpočet Slovenska v základných ukazovateľoch. V príjmoch sa určujú hlavné rozpočtové zdroje, vo výdavkoch úhrnné potreby na hospodárstvo, kultúrne a sociálne opatrenia a na správu. Slovenská národná rada a Sbor povereníkov v rámci týchto úhrnných čísiel určujú rozpočty jednotlivých povereníctiev a jednotlivých krajov na Slovensku podľa ich špecifických potrieb.

Pri novej úprave právomoci a zodpovednosti vo veciach rozpočtu nešlo len o formálnu zmenu v metodike schvaľovania rozpočtu. Slovenské národné orgány prostredníctvom rozpočtu Slovenska sa priamo zapojili do určovania štátneho rozpočtu. Tým sa umožnilo operatívnejšie ukladať úlohy jednotlivým odvetviam a rovnako operatívnejšie využívať prostriedky rozpočtu na plnenie týchto úloh. Slovenské národné orgány a s nimi pracujúci ľud Slovenska sa takto môžu vo väčšej miere a aktívnejšie zúčastňovať riadenia štátu a národného hospodárstva.

Prostredníctvom rozpočtu Slovenska sa účelnejšie a účinnejšie zvládli mnohotvárne úlohy hospodárskej a kultúrnej výstavby na Slovensku v prospech výstavby socializmu v celej republike. Tento význam a základná úloha rozpočtu Slovenska budú s dosahovanými výsledkami plnenia ešte viac rásť.

Rozpočet Slovenska ako súčasť jednotného štátneho rozpočtu Československej republiky aktívne pôsobí na splnenie plánovaných úloh a umožňuje lepšie využitie zdrojov hospodárstva Slovenska. Prispieva k ďalšiemu zvyšovaniu životnej úrovne pracujúceho ľudu Slovenska, k upevňovaniu bratských vzťahov medzi národom českým a slovenským a upevňuje jednotu všetkých pracujúcich Slovenska.

Dovoľte mi teraz, aby som bližšie rozviedol vlastný obsah a náplň predkladaného zákona.

Rozpočet Slovenska sa zostavuje vždy na jeden rok. Vychádza z päťročných plánov rozvoja národného hospodárstva. Je spätý s ročnými plánmi rozvoja hospodárstva Slovenska riadeného Sborom povereníkov a aktívne na ne pôsobí.

Kým sa vytvárala a ustaľovala prax schvaľovania rozpočtu Slovenska podľa ústavného zákona o slovenských národných orgánoch, bolo potrebné každoročne v zákone o rozpočte Slovenska určiť aj základné zásady týkajúce sa rozpočtu Slovenska a hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami. Pretože sa tieto vzťahy už ustálili, ukázalo sa potrebným, aby sa základné rozpočtové zásady zahrnuli do osobitného zákona a neopakovali sa každoročne v ročných rozpočtových zákonoch. Takto sa vynorila požiadavka vydať v rámci ČSR celoštátny zákon a pokiaľ ide o rozpočet Slovenska, vydať zákon Slovenskej národnej rady. Upevnenie socialistických výrobných vzťahov a zavedenie nových metód rozpočtového a finančného hospodárenia vytvorili predpoklady na to, aby sa táto požiadavka mohla uskutočniť.

Zákony Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 3 957 a 1958 obsahovali okrem určenia výšky príjmov a výdavkov rozpočtu Slovenska základné zásady o rozpočte Slovenska a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami. Ďalej zahrňovali viaceré ustanovenia o splnomocnení pre Sbor povereníkov a povereníka financií robiť rôzne opatrenia v rozpočte Slovenska.

Práve pre horeuvedené príčiny máme dnes na programe, ako som to už povedal, návrhy dvoch zákonov. Je to návrh zákona o rozpočte Slovenska na rok 1959 a návrh zákona, ktorým sa ustanovujú základné pravidlá o rozpočte Slovenska a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami.

Návrh zákona o rozpočte Slovenska na rok 1959 už neobsahuje spomenuté základné rozpočtové zásady. Určujú sa v ňom len príjmy a výdavky Slovenska a rozpočtov národných výborov na Slovensku. Bol vypracovaný už s prihliadnutím na to, že základné rozpočtové pravidlá o rozpočte Slovenska a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami sa zahrnú do osobitného zákona Slovenskej národnej rady.

Tento zákon bude mať trvalú platnosť, takže základné pravidlá o rozpočte Slovenska a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami budú platiť aj na ďalšie roky. V tomto treba vidieť stabilizáciu, zjednotenie a zjednodušenie základných predpisov o rozpočte Slovenska.

V porovnaní s textom doterajších ročných zákonov o rozpočte Slovenska obsahuje návrh predloženého zákona celkový prehľad platných rozpočtových zásad, ktoré sa týkajú rozpočtu Slovenska. Ďalej obsahuje ustanovenia o rozpočtoch národných výborov, ktoré bolo potrebné do zákona pojať so zreteľom na to, že rozpočty národných výborov na Slovensku sú súčiastkou rozpočtu Slovenska. Okrem toho ich význam každým rokom rastie viac a viac.

Ustanovenia navrhovaného zákona majú pre hospodársky a kultúrny rozvoj Slovenska veľký význam. Osobitne sa v návrhu zákona zdôrazňuje význam a obsah rozpočtu Slovenska.

Rozpočet Slovenska tvorí nedeliteľnú súčasť jednotného štátneho rozpočtu Československej republiky. Jeho jednotnosť je zvýraznená hlavne tým, že plnením rozpočtu Slovenska sa súčasne priamo plnia úlohy štátneho rozpočtu. Vzťah rozpočtu Slovenska k celoštátnemu rozpočtu teda vychádza zo systému nášho štátneho zriadenia, ako som to už uviedol.

Význam a záväznosť rozpočtu Slovenska je nielen v tom, že ho schvaľuje najvyšší slovenský národný orgán - Slovenská národná rada - vo forme zákona, ale tiež v tom, že je zakotvený v celoštátnych zákonoch a že je súčasťou rozpočtu ČSR.

Sbor povereníkov a jeho členovia sú za splnenie úloh rozpočtu na úsekoch nimi riadených priamo zodpovední Slovenskej národnej rade. To vyžaduje od Sboru povereníkov, jednotlivých jeho členov a rád KNV mimoriadnu starostlivosť o splnenie úloh rozpočtu a hospodárne používanie rozpočtových prostriedkov.

V rozpočte Slovenska sú zahrnuté úseky spravované slovenskými národnými orgánmi. Sú to predovšetkým úseky, ktoré sa bezprostredne dotýkajú každodenných záujmov a potrieb pracujúcich Slovenska. Zabezpečuje sa v ňom celá priama starostlivosť o človeka, prejavujúca sa vo výdavkoch na školstvo a národnú kultúru, zdravotníctvo, bytovú výstavbu, nemocenské poistenie, sociálne zabezpečenie a ostatné sociálne opatrenia. Z hospodárstva je v rozpočte Slovenska najmä tá časť, ktorá priamo uspokojuje potreby obyvateľstva. Je to spotrebný a potravinársky priemysel, poľnohospodárstvo, cestná doprava, obchod, stavebníctvo atď. Tieto úseky hospodárstva sa plánujú v pláne rozvoja hospodárstva Slovenska, ktorý rovnako ako rozpočet Slovenska obsahuje komplexne úseky hospodárstva, ktoré riadi Sbor povereníkov.

Potreby národného hospodárstva celého štátu, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie perspektívneho vývoja kľúčových odvetví priemyslu, vyžadujú jednotné celoštátne riadenie a finančné zabezpečenie v celoštátnom rozpočte (rudné bane, hute, strojárstvo, chémia, železničná a letecká doprava). Rovnako výdavky na obranu a bezpečnosť, ako aj výsledky zahraničného obchodu sú zahrnuté len v celoštátnom rozpočte.

Podľa zásad o úprave právomoci slovenských národných orgánov sú pre Sbor povereníkov záväzné len úhrnné rozpočtové čísla príjmov a výdavkov. Pri schvaľovaní rozpočtov jednotlivých povereníctiev a krajov môže Sbor povereníkov čísla určené v kapitolách pozmeniť. Podľa navrhovaného zákona je Sbor povereníkov zodpovedný za to, že rozpočtové sumy príjmov sa prinajmenšom dosiahnu a výdavky sa neprekročia. Preto ak sa Sboru povereníkov táto zákonitá povinnosť ukladá, je len správne, aby mal aj právomoc upravovať rozpočty jednotlivých kapitol a krajov.

V návrhu zákona sú zakotvené ďalšie dôležité ustanovenia týkajúce sa rozpočtu Slovenska a hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami.

Úprava hospodárenia národných výborov, tak ako sa ustanovuje v návrhu zákona, vychádza zo zásady, že národným výborom sa ponechajú tie prebytky rozpočtového hospodárenia, ktoré vznikli ich zásluhou. O ponechaní prebytku rozpočtového hospodárenia rozhodne sa vždy po skončení roku. Rozhodnutie sa vykoná na základe ekonomického rozboru hospodárenia v minulom roku. Aby sa národným výborom mohli ponechať prebytky hospodárenia na použitie do ďalších rokov, navrhuje sa v zákone pre povereníka financií potrebné splnomocnenie. Povereník financií vydá smernice pre hodnotenie prebytkov rozpočtového hospodárenia. Dôležitú úlohu pri rozhodovaní o prebytkoch hospodárenia národných výborov budú mať komplexné rozbory. Pôjde o to, ktoré prebytky sa národným výborom ponechajú a ktoré budú musieť odviesť do rozpočtu Slovenska. Hodnotenie výsledkov a komplexné rozbory nemajú však len zisťovať výsledky, ale majú na podklade ich kritického hodnotenia riešiť výrobné a ekonomické otázky. Len takto sa môže zabezpečiť stály a úspešný rozvoj podnikov, organizácií a celých obvodov národných výborov.

Jedným zo základných podmienok komplexného hodnotenia činnosti národných výborov i jednotlivých organizácií je prerokovanie výsledkov ročného hodnotenia a návrhov na opatrenia za účasti pracujúcich.

Komplexné rozbory majú ukázať, ako sa pracujúci pod vedením straníckych orgánov, za pomoci odborových orgánov a pracovníkov národných výborov aktívne zúčastňovali riešenia úloh organizácií a národných výborov.

Na základe tohto hodnotenia výsledkov hospodárenia národných výborov a podľa ich zásluh rozhodne Sbor povereníkov o prebytkoch ich hospodárenia.

Súdružky a súdruhovia!

Nebudem ďalej podrobne rozoberať všetky ustanovenia navrhovaného zákona. Chcem však poukázať na to, že návrh predloženého zákona je v súlade s celoštátnym zákonom, ktorým sa ustanovujú základné pravidlá o štátnom rozpočte a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami. Tento zákon schválilo Národné zhromaždenie práve pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 1959 v dňoch 19. a 20. februára tohto roku.