Rýchly rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva, vzrast investičnej výstavby i služieb vyžaduje si podstatné zvýšenie úloh i vo verejnej automobilovej doprave.
Plán predpokladá rast výkonov v tonokilometroch o 94,4 %. Uskutoční sa začlenenie nehospodárnej závodnej dopravy do verejnej, s výnimkou technologických dopráv. V súvislosti s tým počíta sa v pláne so zvyšovaním priemernej prepravnej vzdialenosti z 12,5 km v roku 1957 na 14,8 km v roku 1960. Výkony osobnej dopravy v počte prepravených osôb sa zvyšujú v roku 1960 oproti roku 1955 o 41,6 %. Prirodzene, že tieto zvýšené úlohy vyžadujú si i zlepšenie kvality cestnej siete, ktorá podľa plánu sa dosiahne najmä bezprašnými úpravami ciest v rámci generálnych opráv. Podiel bezprašné upravených ciest bude činiť v roku 1960 29,3 % oproti 21,3 % v roku 1956.
Podľa plánu stavebná výroba, uložená stavebno-montážnym organizáciám podliehajúcim Sboru povereníkov, v investičnej výstavbe, generálnych opravách, údržbe a investíciách mimo štátneho plánu (JRD) má obsahovať práce v objeme 27,71 miliárd korún. Rozsah prác vzrastie v roku 1960 oproti roku 1950 o vyše 50 %. Okrem toho podľa vládneho uznesenia z októbra minulého roku preberajú stavebno-montážne organizácie Povereníctva satvebníctva aj niektoré úlohy výstavby v kraji Ostrava. Ide tu o úlohy, ktoré sú visia s rozvojom palivovej a hutníckej základne v tejto oblasti, rozhodujúcej pre rozvoj hospodárstva celej Československej republiky, teda aj Slovenska. V stavebníctve nám pôjde o to, aby sa podstatne znížili materiálové náklady a skrátila sa doba trvania výstavby. Pôjde tiež o zvýšenie a skvalitnenie prác a o zamedzenie nežiadúcej rozostavanosti.
Prostriedky na štátnu investičnú výstavbu budú podľa plánu v jednotlivých odvetviach sústredené tak, aby sa urýchlene uvádzali do prevádzky tie základné výrobné kapacity, ktoré majú rozhodujúci vplyv na zabezpečenie proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva.
Nepripustí sa ďalšie rozptylovanie výstavby; a plánuje sa dosiahnutie podstatných úspor v rozpočtových cenách nových i rozostavaných stavieb, čím sa má docieliť obrat v neuspokojivom vývoji nákladov na výstavbu a zabezpečiť ich sústavné znižovanie.
Súdružky, súdruhovia!
Rozvoj všetkých odvetví národného hospodárstva, ktorý určuje druhý päťročný plán, vytvára reálny hmotný základ aj pre podstatný vzostup životnej úrovne našich pracujúcich. Osobná spotreba obyvateľstva vzrastie na Slovensku v druhej päťročnici o vyše 40 %. Tento vzrast je vyši, ako je plánovaný priemer pre celú Československú republiku, a to v dôsledku vyššieho tempa rastu výroby a zamestnanosti na Slovensku. V tejto päťročnici sa počíta so vzostupom nominálnych miezd i s ďalším znižovaním t cien. Zabezpečí sa tiež rýchlejší rast dodávok tovarov pre tržné fondy, aby boli v súlade s rastúcim dopytom obyvateľstva. Osobitnú dôležitosť prikladá plán pri zvyšovaní životnej úrovne i rozvoju služieb.
Významné zlepšenie sa dosiahne i v krytí potreby bytov. V druhej päťročnici sa má vybudovať 142 tisíc nových bytových jednotiek, z toho 56 tisíc v rámci štátnej a družstevnej výstavby a 86 tisíc v rámci individuálnej bytovej výstavby. Prirodzene takáto rozsiahla individuálna bytová výstavba bude vyžadovať plné využitie miestnych zdrojov stavebného materiálu.
Popri osobnej spotrebe zabezpečuje plán aj rýchly rozvoj kultúrnych a zdravotných služieb. Na úseku zdravotníctva sa úlohy zameriavajú výrazne na preventívne opatrenia, najmä v zábrane chorôb z povolania a na ďalšie obmedzovanie a likvidáciu hromadného výskytu zákerných chorôb. Dôležitou úlohou ostáva boj za zníženie úrazovosti a pracovnej neschopnosti, zapríčinenej chorobami. Plán počíta so zvýšením postelí v zdravotníckych zariadeniach o 6221, t. j. o 20,3 %.
V školstve je plán zameraný hlavne na zabezpečenie učebných priestorov pre prírastok žiakov na všeobecno-vzdelávacích školách, na postupné rozširovanie stredoškolského vzdelania a na zabezpečenie podstatného prírastku odborníkov s vysokoškolským vzdelaním pre potreby národného hospodárstva. V pláne sa počíta s výstavbou 2998 učební pre všeobecnovzdelávacie školy, avšak vzhľadom na vysoký prírastok žiakov, ako aj nutnosť nahradiť značný počet nevyhovujúcich učební nebude možné počítať so znížením doterajšej smennosti vo vyučovaní.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Úlohy druhého päťročného plánu, ktoré som spomenul, sú veľmi významné; náš ľud ich iste s radosťou prijme a bude za ich uskutočnenie bojovať na svojich pracoviskách. A práve v tejto súvislosti treba povedať, že splnenie týchto krásnych úloh je podmienené zvyšovaním produktivity práce a znižovaním vlastných nákladov na výrobu. Náš druhý päťročný plán počíta s významným prínosom z týchto zdrojov, ba je očakávaným splnením úloh na týchto úsekoch priamo podmienený.
V priemyselných odvetviach hospodárstva Sboru povereníkov má produktivita práce vzrásť o 31,4 % a má kryť prírastok výroby z cirka 65 %. Rýchly vzrast produktivity práce má sa dosiahnuť najmä v stvebno-montážnych organizáciách, vo výrobe stavebných hmôt a v potravinárskom priemysle. Aby sa zabezpečil plánovaný rast spoločenskej produktivity práce, bude potrebné čo najefektívnejšie využiť všetky prostriedky, určené na investície a generálne opravy. Bude tiež treba venovať neustálu starostlivosť využitiu existujúcej techniky, zlepšovaniu organizácie práce a včasnému a plynulému materiálno-technickému zásobovaniu. Zabezpečenie plánovaného rastu spoločenskej produktivity práce má pre naše hospodárstvo rozhodujúci význam. Umožňuje znížiť napätie medzi zdrojmi a potrebami v národnom hospodárstve a plniť náročné úlohy v oblasti zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva.
U vlastných nákladov výroby počíta plán s ich znížením v priemysle o 9,3 %, na štátnych majetkoch o 18,1 %, v stavebno-montážnych organizáciách o 12, 3 % a v automobilovej doprave o 15, 2 %. Hlavné zdroje zníženia sa plánujú v úsporách na materiálových nákladoch a to najmä u uhlia, v kovoch, dreve, cemente a u ďalších dôležitých surovín a materiálov. Úspory v režijných nákladoch sa majú dosiahnuť najmä lepším využitím základných fondov a tiež všestranným zhospodárnením výdavkov na administratívny aparát.
To sú, súdružky a súdruhovia podstatné časti z návrhu druhého päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku riadeného Sborom povereníkov.
Tento plán stavia pred nás smelé a náročné úlohy. Ich splnenia sa musí stať náplňou našej každodennej práce, lebo len tak zabezpečíme materiálny základ dovŕšenia výstavby socializmu v našej vlasti. Musíme čo najúčinnejšie využiť nové zásady zvýšenia ekonomickej účinnosti riadenia národného hospodárstva a pričiniť sa všetkými silami o to, aby smelé čísla druhého päťročného plánu sa premenili na radostnú skutočnosť. Nesmieme si pritom zakrývať, že ešte nie vo všetkých odvetviach a závodoch plnia sa úlohy tak ako by sa mali. Máme ešte rad nedostatkov, ako je prekračovanie plánu pracovníkov, ako je rast nežiadúcich materiálových zásob, mnoho nedostatkov v technológii výroby, v slabšom využívaní novej techniky a najmä v nedostatočnom plnení úloh investičnej výstavby. Nemôžeme sa uspokojovať ani s dosiahnutým stavom úrovne spoločenskej produktivity práce, lebo i pri veľkých pokrokoch a úspechoch stále ešte nie je úmerný možnostiam a potrebám nášho hospodárstva. Je potrebné, aby sme sa v záujme ďalšieho rozvoja národného hospodárstva, upevnenia nášho ľudovodemokratického zriadenia a zvyšovania blahobytu obyvateľstva s týmito nedostatkami urýchlene vyporiadali a ich odstránili v čo najkratšom čase, aby sme mohli úlohy druhého päťročného plánu nielen splniť, ale i prekročiť, a to vo všetkých rozhodujúcich ukazovateľoch.
Doterajšie poznatky z prípravy plánu na rok 1959 nám dokazujú, že nová organizácia a nová metodika plánovania a financovania v priemysle a stavebníctve sa osvedčuje. Rastie účasť pracujúcich na riadení výroby, tvorbe plánu a kontrole hospodárenia a stáva sa významným nástrojom odkrývania rezerv a zvyšovania efektívnosti národného hospodárstva. Máme nespočetné príklady na to, ako iniciatíva robotníkov viedla k zvýšenému plneniu plánovaných úloh a ako pomohla prijať a spevniť progresívne úlohy na budúci rok. Kolektívny rozum našich robotníkov a technikov nachádza spôsoby, ako naše národné hospodárstvo obohatiť o stámiliónové spôsoby.
Zo všetkých týchto skutočnosti vidieť, že iba za širokej účasti pracujúcich, robotníkov, technikov a úradníkov na riadení výroby a správe štátu sa dajú zvládnuť vysoké a náročné, ale pritom reálne úlohy druhého päťročného plánu - tie úlohy, ktorých splnenie bude znamenať ďalší významný príspevok pre zvýšenie hospodárskej moci našej republiky, pre rozkvet Slovenska, pre ďalší rast životnej úrovne nášho ľudu a napokon aj pre splnenie jeho odvekých túžob - pre dovŕšenie výstavby socializmu v našej vlasti. Široký rozvoj iniciatívy pracujúcich, vyjadrený mohutným nástupom za predčasné splnenie tohoročných úloh, nám dáva záruku, že pod vedením Komunistickej strany Československa druhý päťročný plán s úspechom splníme a socializmus v našej vlasti vybudujeme.
Vážená Slovenská národná rada!
Menom hospodárskeho a rozpočtového výboru, ako menom ostatných výborov Slovenskej národnej rady, ktoré návrh tohto zákona prerokovali, navrhujem, aby Slovenská národná rada schválila návrh zákona SNR o druhom päťročnom pláne rozvoja hospodárstva na Slovensku riadeného Sborom povereníkov so zmenami, vykonanými v ňom výbormi podľa tlače 64, ktorá bola súdruhom poslancom rozdaná. (Potlesk.)
Predseda Benada:
Ďakujem zpravodajcovi poslancovi Meliškovi za podanie zprávy.
O slovo sa prihlásil prvý podpredseda Sboru povereníkov a povereník predseda Slovenského plánovacieho úradu Pavol Majling.
Dávam mu slovo.
Prvý podpredseda Sboru povereníkov a povereník predseda Slovenského plánovacieho úradu Majling:
Súdružky a súdruhovia!
Slovenská národná rada má dnes schváliť zákon o pláne rozvoja hospodárstva, ktoré je riadené Sborom povereníkov. Pri tejto príležitosti dovoľte mi, aby, som v základných rysoch rozviedol, aké úlohy z toho vyplývajú pre hospodársky rozvoj Slovenska.
Druhý päťročný plán na Slovensku nadväzuje na búrlivý rozvoj výrobných síl, ktorý bol umožnený jedine víťazstvom sovietskeho ľudu nad fašizmom. Po februári 1948 v historicky krátkom období dochádza v procese socialistickej výstavby a prestavby k revolučnej premene celej ekonomiky a kultúry na Slovensku vďaka výsledkom, ktoré dosiahol náš pracujúci ľud v industrializácii a kolektivizácii poľnohospodárstva. Úroveň priemyslovej výroby od roku 1948 do roku 1955 vzrástla o 175 %. Poľnohospodárska výroba v roku 1955 bola vyššia o 29,6 perc. ako v roku 1948. Uskutočňovanými premenami v priemysle a v poľnohospodástve mení sa postupne aj triedna skladba obyvateľstva. Industrializácia vyvolala zmeny v štruktúre hospodárstva a umožnila uvoľniť značné počty pracovníkov z poľnohospodárstva. Táto zmena sociálno-ekonomickej štruktúry Slovenska privodila podstatný rast spoločenskej produktivity práce a stala sa tak základnou podmienkou vzrastu životnej úrovne obyvateľstva.
Inšpirátorkou a organizátorkou víťazstiev v hospodárskom a kultúrnom rozvoji Slovenska je Komunistická strana Československa. Preto dosiahnuté úspechy, treba hodnotiť v spojitosti s úlohami, ktoré boli vytýčené na IX. a X. sjazde KSČ. Pre ďalší rozvoj hospodárstva a kultúry na Slovensku komunistická strana uzneseniami XI. s jazdu zabezpečuje ďalší rýchly postup na ceste v uskutočňovaní línie vyrovnávania hospodárskej a kultúrnej úrovne Slovenska s úrovňou v českých krajoch.
Politiku Komunistickej strany Československa pri riešení národnostnej otázky podľa princípov marxizmu-leninizmu vyjadroval dvojročný i prvý päťročný plán, ktoré znamenali nielen mohutný rozvoj, ale aj štrukturálnu prestavbu hospodárstva.
Treba si znovu uvedomiť, že tieto veľké úspechy v hospodárskej výstavbe Slovenska, jeho progresívny a neustály rozvoj bol umožnený tým, že rozvoj hospodárstva na Slovensku sa uskutočňoval ako neoddeliteľná súčasť československého národného hospodárstva v podmienkach rozvinutej hospodárskej spolupráce medzi krajinami socialistického tábora a v prvom rade za aktívnej a všestrannej pomoci nášho najvernejšieho priateľa a spojenca Sovietskeho sväzu, za výdatnej pomoci českej robotníckej triedy. Nakoniec úspešný rozvoj hospodárstva bol zákonite predurčený samotnou podstatou nášho spoločenského zriadenia, v ktorom aktívnu a mobilizujúcu úlohu zohrali plány rozvoja národného hospodárstva našej ľudovodemokratickej republiky.
* * *
Základné direktívy pre vypracovanie druhého päťročného plánu dala celoštátna konferencia KSČ v roku 1956. Celoštátna konferencia zdôraznila, že omnoho viac treba dbať na to, aby sa celé národné hospodárstvo rozvíjalo rovnomerne, aby výroba bola lepšie zladená a nedochádzalo k disproporciám medzi odvetviami. Komunistická strana postavila ako prvoradú úlohu všemožne urýchliť rozvoj palivovej, energetickej a surovinovej základne a odstrániť tak zaostávanie týchto za celkovým rozvojom priemyslu.
Druhý päťročný plán rozvoja hospodárstva ČSR, vypracovaný na základe smerníc celoštátnej konferencie, preto vytýčil ako hlavnú úlohu prednostný rozvoj ťažkého priemyslu, základu to rýchleho a trvalého rozvoja všetkých odvetví národného hospodárstva a upevňovania obranyschopnosti štátu. Tieto úlohy zabezpečoval cestou rozsiahlej investičnej výstavby, rýchlejším rozvojom základných odvetví, ako aj spracovateľských odvetví. Osobitný dôraz kládol pritom na dosiahnutie rýchleho rastu produktivity práce a prenikavého zníženia materiálových nákladov.
V rámci úloh rozvoja hospodárstva ČSR druhý päťročný plán uložil pre rozvoj hospodárstva na Slovensku:
pokračovať v ďalšej industrializácii, ktorá by sa opierala tak o maximálne využitie prírodného bohatstva Slovenska ako aj o jeho zdroje pracovných síl,
zabezpečiť i na Slovensku maximálny rozvoj palivovej, energetickej a surovinovej základne a zmenšiť tak veľké nehospodárne prenosy elektrickej energie a nákladnosť prevozu palív, najmä čierneho a hnedého uhlia,
zabezpečiť rýchly vzostup poľnohospodárskej výroby s cieľom priblížiť jej úroveň čo najviac k úrovni poľnohospodárskej výroby v českých krajoch a prispieť tak k posilneniu hospodárstva ČSR na tomto dôležitom úseku.
na základe rastu priemyselnej a poľnohospodárskej výroby podstatne zvýšiť životnú úroveň a v tomto smere urobiť ďalší rozhodný krok vo vyrovnávaní hospodárskej a kultúrnej úrovni Slovenska s ostatnými krajmi republiky,
dosiahnuť rýchlejšie tempo v hospodárskom rozmachu slabo rozvinutých oblasti Slovenska, najmä Prešovského kraja, nakoniec
pomôcť pracovnými silami zvládnuť vysoké úlohy v českých krajoch, hlavne pri zabezpečovaní investičnej výstavby a ťažby palív, ako predpokladu riešenia základných proporcií československého národného hospodárstva, a tým aj hospodárskeho a kultúrneho rozmachu Slovenska.
Pri plnení základných úloh druhého päťročného plánu už v jeho prvých rokoch sa dosiahli významné úspechy v celoštátnom meradle i na Slovensku. Urýchlilo sa tempo rozvoja priemyselnej výroby, i v ďalšom raste produktivity práce, prekonalo sa zaostávanie v našej investičnej výstavbe, na Slovensku sa výrazne zvýšila tržná produkcia v poľnohospodárstve, a tým sa dosiahol významný rast v plnení plánu výkupu poľnohospodárskych produktov.
Napriek týmto kladným výsledkom v dôsledku neplnenia niektorých úloh, i vplyvom niektorých skutočností v oblasti zahranično-hospodárskych vzťahov vznikli problémy pri realizácii úloh druhého päťročného plánu. V celoštátnom meradle išlo najmä o zaostávanie rozvoja palivovej základne za potrebami národného hospodárstva, nedosiahlo sa vždy plánom stanovených cieľov v rozvoji strojárenskej výroby, plnenie úloh v investičnej výstavbe i pri určitých kladoch nezabezpečovalo uvádzanie kapacít do prevádzky.
Jedným z najdôležitejších problémov bolo sústavné prekračovanie materiálovej spotreby najmä v úzkoprofilových materiáloch. V dôsledku toho sa zvýšilo napätie medzi zdrojmi a potrebami národného hospodárstva a možnosti materiálového zabezpečenia sa niekedy stali obmedzujúcim činiteľom jeho celkového rozvoja. Išlo najmä o drevo, stavebné hmoty, valcovaný materiál, krmoviny a niektoré ďalšie. Tieto problémy rozvoja hospodárstva boli i dôsledkom nedostatkov v oblasti riadenia.
Rovnakým spôsobom sa tieto problémy prejavovali pri plnení úloh na Slovensku. Zaostávalo plnenie úloh v ťažkom priemysle, a to hlavne v baniach a strojárenstve. Za potrebami národného hospodárstva v prvých rokoch druhej päťročnice opozdieval sa rozvoj poľnohospodárskej výroby, keďže sa nesplnili plánované výnosy obilovín, technických plodín, nedosiahla sa plánovaná produkcia krmovín na lúkách a pasienkoch a ornej pôde. V prvých rokoch druhej päťročnice nevytvárali sa takto podmienky pre dosiahnutie základného cieľa poľnohospodárskej výroby - rýchly rozvoj chovu hovädzieho dobytka.
V dôsledku všetkých týchto problémov v plnení plánu bolo potrebné urobiť niektoré úpravy druhého päťročného plánu. Pritom treba zdôrazniť, že nešlo o zmenu základnej koncepcie druhého päťročného plánu a úpravy neboli takého rázu, aby sa museli meniť vytýčené ciele, predovšetkým pokiaľ ide o zabezpečenie plánom stanoveného rastu životnej úrovne obyvateľstva.
V priemyselnej výrobe pri úprave perspektívneho plánu išlo predovšetkým o dosiahnutie ďalšieho rozvoja strojárenskej výroby tak, aby ona lepšie uspokojovala potrebu rozšírenia vývozu, rastúcich potrieb obyvateľstva, mechanizácie poľnohospodárskej výroby, lepšie zabezpečovala investičnú výstavbu a technický rozvoj. Splnenie tejto úlohy vyžiadalo si previesť niektoré opatrenia v štruktúre strojárenskej výroby. Riešenie problémov v zahraničnom obchode bolo ujasnené tým, že sa zvýšila vzájomná výmena tovaru so Sovietskym sväzom a ostatnými ľudovodemokratickými štátmi.
Opravy plánu investičnej výstavby vyplynuli z potreby sústrediť prostriedky na hlavné a rozhodujúce stavby za účelom ich urýchlenia a odovzdania kapacít do prevádzky.
Toto sú, vážené súdružky a súdruhovia, základné problémy, ktoré bolo treba riešiť, a príčiny, pre ktoré došlo k predloženiu druhého päťročného plánu zákonodarným orgánom na schválenie až teraz.
Návrh druhého päťročného plánu, ktorý vám Sbor povereníkov predložil k posúdeniu a schváleniu, vychádza z úloh rozvoja národného hospodárstva ČSR schválených Národným zhromaždením.
Druhý päťročný plán predpokladá v hospodárstve na Slovensku vzrast priemyselnej výroby o 70 %. Tento vzostup výroby zabezpečuje splnenie smerníc strany o ďalšom pokračovaní industrializácie Slovenska, základom ktorej bude obdobne ako v prvej päťročnici rozvoj ťažkého priemyslu. Najvyššie tempo sa predpokladá v strojárenstve, kde objem výroby má vzrásť na dvojnásobok. Aj v ostatných odvetviach ťažkého priemyslu ako v energetike, v hutiach, v chemickom priemysle dôjde k ďalšiemu významnému rastu výroby.
Výroba elektrickej energie v roku 1960 dosiahne 4030 mil. kWh, čo znamená oproti roku 1955 vzrast o 61 %. Takto dosiahne výroba elektrickej energie na Slovensku prakticky tej výšky, ako bola výroba elektriny celej buržoáznej ČSR v roku 1937, keď sa táto počítala medzi prvých desať najpriemyselnejších štátov na svete.
Zvýšenie sa dosahuje dostavbou elektrárne v Novákoch a rozšírením niektorých ďalších parných elektrární. Vzhľadom na naše prírodné podmienky najvýznamnejším príspevkom pre zvýšenie výroby elektriny je výstavba vodných diel na Váhu. V tomto smere sa v tejto päťročnici zahájila výstavba Lipovec, Madunice a vážska kaskáda Hričov-Mikšová -Považská Bystrica.
V tomto roku v Bratislavskom kraji" za pomoci SSSR sa zahájila výstavba našej prvej veľkej priemyslovej atómovej elektrárne a robia sa dôsledné prípravy pre výstavbu vodných diel na Dunaji. No pre rastúce potreby hospodárstva a zvyšovanie technickej úrovne priemyslu i táto výroba nebude dostačovať a bude sa zabezpečovať sústavným rozširovaním prenosných zariadení a dodávok energie z českých krajov. Prenos už v budúcom roku dosiahne zhruba 1, 4 mld. kWh. Tento fakt ukazuje na ďalšie významné prehĺbenie nielen jednoty celoštátneho energetického systému, ale i jednoty a spätosti hospodárstva republiky. Tým sa vytvárajú podmienky budovať na Slovensku i závody najnáročnejšie na spotrebu elektriny.
Do roku 1960 sa počíta s dokončením elektrifikácie všetkých obcí, čo má nesmierny význam pre rast kultúrnej i životnej úrovne pracujúcich na našich dedinách a pre elektrifikáciu poľnohospodárstva. V elektrifikácii obcí urobíme v tejto päťročnici viac ako za celých 20 rokov kapitalistického Československa.
Metalurgický priemysel bol za buržoáznej republiky bezvýznamným odvetvím, existoval prakticky iba jeden zastaralý hutnícky závod. Za uplynulé roky sa v tomto smere dosiahlo významného obratu a najmä v posledných rokoch sa rozvíja farebná metalurgia a magnezitový priemysel. Tento vývoj je' obsiahnutý i v druhom päťročnom pláne. V tomto roku dokončila sa výstavba prvej hlinikárne v republike s nákladom 1884 miliónov Kčs, čo umožňuje zvýšiť výrobu hliníka na dvojnásobok. Rozširuje sa ďalej kapacita na výrobu ferrozliatin a ich produkcia sa zvýši 7-násobne pri ďalšom rozširovaní sortimentu. Na budúci rok sa zaháji výstavba niklovej huti v Seredi.
Lepšie využitie nášho nerastného bohatstva sa dosiahne značnou výstavbou závodov na ťažbu magnezitových surovín a ich spracovanie. Výroba magnezitových tehál vzrastie o 32 %. Výstavba sa sústreďuje najmä do oblasti Košíc a Lubeníku. Prevádzanou a plánovanou výstavbou nových kapacít magnezitového priemyslu naša republika dostáva sa vo svete do popredia v rozvoji tohto hutníckeho odvetvia a bude aj veľmi dôležitou oblasťou v tejto výrobe v celom socialistickom tábore. Veľký vyznám pre zvýšenie efektívnosti ťažby železných rúd pre materiálové bilancie republiky má výstavba priemyselného závodu v Rudňanoch, kde sa popri železnej rude získa i meď, ortuť a baryt.
V súlade s potrebami národného hospodárstva republiky sa prikročí v druhej päťročnici k výstavbe nového metalurgického závodu na východnom Slovensku - Východoslovenských oceliarní. Týmto vzrastie neobyčajne váha a význam hutníckeho priemyslu na Slovensku. Okrem toho sa začne s dôkladnou prestavbou Švermových železiarní v Podbrezovej na výrobu ušľachtilých ocelí.
Strojárenstvo tak ako v celoštátnom meradle i na Slovensku zostáva hlavným článkom rozvoja. V procese industrializácie mu pripadá kľúčové postavenie jeho objemom a tempom rastu výroby. V druhej päťročnici sa strojárenská výroba zvýši dvojnásobne, čím sa bude podieľať na celkovom prírastku priemyslovej výroby na Slovensku takmer 30 %. Toto odvetvie má zvlášť priaznivé predpoklady ďalšieho rozšírenia na Slovensku, a to preto, že má relatívne menšie nároky na palivovú a energetickú základňu, na objem prepráv a vytvára široké možnosti pracovných príležitostí. Do konca roku 1960 vzrastie počet pracujúcich v strojárenských podnikoch o ďalších 13 800 osôb.
Vysoký rast strojárenskej výroby zabezpečuje tak dodávky niektorých dôležitých investičných zariadení, ako aj výrobkov širokej spotreby pre domáci a zahraničný trh. Významný rast sa dosiahne vo výrobe trieskových obrábacích strojov, ktorých výroba vzrastie na 26-násobok, nákladných vagónov o 182 %, zariadení pre chemický priemysel o 146 %, valivých ložísk o 177 %, elektrických chladničiek pre domácnosť o 277 % atď. Okrem toho sa zavedú alebo už zaviedli nové druhy výrobkov, ako napr. valcovacie zariadenia, elektrické lokomotívy, televízory a iné ďalšie, ktoré sa doteraz na Slovensku nevyrábali.
Vzrast výroby sa v značnej miere dosiahne lepším využívaním existujúcich kapacít. Napriek tomu budeme hľadať ďalšie možnosti ich lepšieho využitia, a to nielen zvyšovaním výroby, ale i správnou voľbou výrobných programov, aby sme tak ešte vo vyššej miere prispeli k zabezpečovaniu potrieb hospodárstva republiky.
V rokoch druhej päťročnice sa pokračuje v dostavbe a dokompletovaní niektorých strojárenských závodov. Týka sa to najmä Podpolianskych strojární Detva, Východoslovenských strojární Košice, Vagónky Poprad, Závodov presného strojárenstva Kysucké Nové Mesto, Závodov J. V. Stalina Martin, Závodov K. J. Vorošilova Dubnica a ďalších.
Výstavba strojárenských podnikov a rozvoj strojárenskej výroby na Slovensku v rozhodujúcej miere plní politicko-hospodárske úlohy v procese industrializácie Slovenska. Nie je odkázaná na výskyt miestnej surovinovej a energetickej základne, rýchlo pretvára zaostalú štruktúru ekonomiky krajov, rýchlo zvyšuje zamestnanosť v materiálnej výrobe, rast robotníckej triedy, jej kvalifikáciu, technickú vzdelanosť národa vôbec, jeho peňažné príjmy, a tým aj rýchly rast životnej úrovne.
Doterajší rozvoj strojárenskej výroby na Slovensku dokumentuje nadanosť a pracovitosť nášho ľudu. Bez tradícií a skúseností v tejto výrobe, za bratskej pomoci špecialistov z podnikov v českých krajoch rýchle si osvojuje technológiu najnáročnejšej výroby. Ako príklad môžem uviesť Kys. Nové Mesto, Martin, Žiar n/Hr., Topoľčany, Podpolianske strojárne a ďalšie iné.
Priaznivé podmienky, ktoré nám poskytuje surovinová základňa, technicky vyspelé strojárenstvo a spolupráca so Sovietskym sväzom a ľudovodemokratickými štátmi, umožňujú rozvíjať rýchlym tempom chemický priemysel. V druhej päťročnici bude sa rýchle rozvíjať výroba pohonných hmôt, umelých hnojív, plastických hmôt, umelých vlákien a výroba celulózy.
Úlohy v chemickom priemysle v rokoch druhého päťročného plánu spočívajú predovšetkým v zabezpečovaní rozsiahlej výstavby tohto odvetvia. Týmto sa vytvárajú predpoklady pre chemické využitie zemného plynu a spracovanie ropy. Výstavba závodu Slovnaft je najväčšou stavbou druhej päťročnice na Slovensku a jednou z najvýznamnejších akcií investičného plánu chemického priemyslu ČSR. V budúcom roku sa uvedie do prevádzky závod na kapronové vlákna v Humennom. Mobilizačné úlohy v rozvoji chémie na Slovensku treba chápať ako súčasť plnenia direktív XI. sjazdu KSČ o prudkom rozvoji chemického priemyslu v našej ľudovodemokratickej republike.
Významnú úlohu v rozvoji hospodárstva na Slovensku majú odvetvia riadené Sborom povereníkov. Druhý päťročný plán ukladá zvýšiť objem výroby v tomto priemysle o 56,6 %.
Rozvoj priemyslu sa zameriava na zlepšenie využitia miestnych palív, na zabezpečenie dodávky stavebných hmôt a uspokojovanie potrieb vnútorného trhu rozvojom výroby spotrebných tovarov.
Ťažba uhlia a lignitu v druhom päťročnom pláne vzrastie o 93,6 %. Tento rýchly rast ťažby sa opiera najmä o ukončovanie výstavby niektorých banských diel a o ďalšiu mechanizáciu ťažby dodávkami moderných strojov a zariadení. Veľmi významným príspevkom k zlepšeniu palivovej základne na Slovensku je rozvoj plynofikácie, ktorý sa opiera o ťažbu zemného plynu na juhozápadnom Slovensku.
Plynovodná sieť bude v tejto päťročnici zavedená až do horného Považia.
Výroba stavebných hmôt sa zvyšuje viac ako dvojnásobne (o 103,2 %). Rýchly rozvoj výroby stavebných hmôt a s ním súvisiace intenzívne využitie zdrojov najmä tehliarskych surovín umožní kryť potreby Slovenska v murovacích materiáloch a odbúra tak nehospodárne presuny na veľké vzdialenosti.