Národné výbory majú na starosti aj podniky Československej automobilovej dopravy. Tieto podniky odviedli do rozpočtov krajských národných výborov nadplánovaný zisk viac ako 36 miliónov Kčs. V prekračovaní plánovaných tržieb sa odráža aj zvýšená starostlivosť národných výborov o pracovníkov Československej automobilovej dopravy a rozširovanie služieb pre obyvateľstvo.

Slabšie výsledky v hospodárení mali Československé štátne cesty, ktoré sústavne prekračujú plán vlastných nákladov, hlavne pre nehospodárnu prepravu materiálu a nízku úroveň mechanizácie.

Reštaurácie a jedálne mali zisk o 9 miliónov korún nižší, ako predvídal plán. Na hospodársky výsledok podnikov veľmi nepriaznivo vplýval okrem iného aj plán vlastnej výroby jedál. Vznikali aj nežiadúce a neospravedlniteľné straty a manká.

Trvalým problémom v odvetviach miestneho hospodárstva sú služby pre obyvateľstvo. Aj keď sa plán hrubej výroby a stavebnomontážnych prác prekročil, služby pre obyvateľstvo boli splnené len na 82 %. Podniky miestneho hospodárstva nevedia uspokojiť potreby obyvateľstva, spomenul to aj súdruh poslanec Mrázik, pre nepohotovosť, predražovanie a podobne. Preto občania často s nedôverou vyhľadávajú služby podnikov. Je pravda, že podniky miestneho hospodárstva ešte aj dnes sa radšej zameriavajú na výrobu tovarov, pri ktorých podiel miezd je čo najmenší - takto sa totiž uľahčuje plnenie plánu a čerpanie mzdových fondov. Taktiež si uľahčujú prácu podniky miestneho hospodárstva tým, že radšej pracujú pre domové správy alebo národné podniky - teda pre socialistický sektor, lebo je známe, že títo zákazníci nekontrolujú dôsledne kvalitu a objem účtovaných prác.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Plnenie plánu v roku 1957 bolo teda dobré a odporúčam plénu Slovenskej národnej rady schváliť záverečný účet rozpočtu Slovenska za rok 1957 tak, ako ho zpravodajca súdruh Mrázik navrhol.

XI. sjazd strany vytýčil nové a ešte oveľa smelšie úlohy pre obdobie, v ktorom dokončime výstavbu socializmu v našej vlasti. Aj zasadnutie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v dňoch 13. a 14. tohto mesiaca znovu prerokovalo tieto otázky a znovu potvrdilo, že máme predpoklady ešte rýchlejšieho hospodárskeho rastu, že máme napríklad predpoklady prebudovať do dvoch rokov náš mzdový systém tak, že mzdy ako celok vzrastú a stanú sa jedným z najúčinnejších nástrojov zvyšovania efektívnosti nášho hospodárstva. Takisto budeme vedieť zabezpečiť súkromnú spotrebu predovšetkým mnohodetných rodín, ba budeme vedieť do roku 1970 zabezpečiť byty pre všetky rodiny - teda vyriešiť otázky, o ktoré sa kapitalizmus nestaral. Preto môžeme s takou istotou a s takým sebavedomím tvrdiť, že splníme úlohy, vytýčené našou stranou, pretože v uplynulých obdobiach vrátane aj roku 1957 sme plánované úlohy splnili. Výsledky minulého roku sú nám zábezpekou, že aj úlohy naplánované pre budúcnosť splníme a socializmus v našej vlasti dobudujeme. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem poslancovi Hudecovi za jeho prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Benčurikovi.

Poslanec Benčúrik:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia poslanci!

Predložený záverečný účet podáva nám obraz o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami pri plnení úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva za rok 1957. Zaznamenali sme cenné úspechy na všetkých úsekoch nášho hospodárskeho a politického života. Aj v poľnohospodárstve sa nám nesporne javia značné pokroky smerom k zvyšovaniu poľnohospodárskej výroby. To sú nesporne ďalšie jasné dôkazy správnej politiky našej Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu. Naše doterajšie výsledky umožnili, aby historický XI. sjazd Komunistickej strany Československa vytýčil pre všetok náš ľud radostné perspektívy dovŕšenia socialistickej výstavby v našej vlasti. Na naše úspechy docielené v predchádzajúcich rokoch, za rok 1957 i v tomto roku môžeme pozerať s hrdosťou, a to i napriek niektorým našim ťažkostiam, či nedostatkom.

Chcem sa dotknúť plnenia rozpočtu na úseku nášho poľnohospodárstva a zmieniť sa o úspechoch i ťažkostiach, ako sa ony odrazili v hospodárení s rozpočtovými prostriedkami v rezorte Povereníctva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, vrátane národných výborov.

Z uznesení Komunistickej strany Československa a vlády našej republiky a zo smerníc na zostavenie druhého päťročného plánu vyplývali pre naše poľnohospodárstvo v roku 1957 tieto hlavné, základné úlohy:

1. Zakladanie nových JRD a rozširovanie i hospodárske upevňovanie jestvujúcich jednotných roľníckych družstiev.

2. Zvýšenie poľnohospodárskej výroby cestou zintenzívnenia rastlinnej a živočíšnej výroby, najmä zabezpečením bohatej krmovinovej základne a lepším využitím pomoci strojových a traktorových staníc.

Pri plnení prvej úlohy sme zaznamenali potešiteľné výsledky. V roku 1957 sa značne urýchlilo tempo združstevňovania poľnohospodárskej výroby. Naši roľníci sa v stále väčších masách presviedčajú o veľkých výhodách spoločného obrábania pôdy a aj v roku 1957 vstupovali do družstiev. Tak si roľníci na Slovensku v minulom roku založili 437 nových JRD a 839 družstiev rozšírilo svoju členskú a pôdnu základňu. Celkove bolo na Slovensku ku koncu roku 1957 2078 jednotných roľníckych družstiev.

Rozširovanie členskej a pôdnej základne JRD pokračuje úspešne i v tomto roku. Malí a strední roľníci si založili od začiatku roku do 5. novembra 1958 311 JRD. Spoločne obhospodarovaná výmera pôdy v JRD sa zväčšila o 283873 hektárov a počet členov-družstevníkov vzrástol o 61 200. No v poslednom čase akosi ochabuje presvedčovanie súkromne hospodáriacich roľníkov a tempo združstevňovania sa spomaľuje. Nič nám však nestojí v ceste, aby sme ďalšie významné úspechy zaznamenali v rozvoji JRD v práve prebiehajúcom Mesiaci československo-sovietského priateľstva a v prípravách na IV. celoštátny sjazd jednotných roľníckych družstiev.

Výhody hospodárenia na spoločnom ukázali sa najmä tohto roku, keď boli nepriaznivé poveternostné podmienky, čo sme si mohli overiť aj v rastlinnej výrobe v priebehu výkupu obilia. JRD mali vo všetkých druhoch zrnín vyššie hektárové výnosy než samostatne hospodáriaci roľníci. Výkup obilia sa tohto roku splnil práve vďaka hlavne JRD, ktoré z roka na rok zvyšujú s hrubou produkciou i trhovú výrobu. Ešte výraznejšie sa ukazujú prednosti družstevnej veľkovýroby v produkcii a výkupe cukrovej repy, zemiakov a kukurice. Prirodzene, takto vzrastá i spoločný majetok družstevníkov, i hodnota pracovnej jednotky.

Tieto výsledky potvrdzujú, že finančné prostriedky venované na rozvoj JRD sú investované správne a národnému hospodárstvu sa vracajú vo forme zvyšovania výroby poľnohospodárskych produktov, ktoré obohacujú naše stoly. Na druhej strane nám ale tieto výsledky odkrývajú tiež rezervy, ktoré poľnohospodárska výroba pri plnení uznesení XI. sjazdu KSČ má predovšetkým v ďalšom združstevňovaní. Z toho dôvodu treba zakladanie a rozvoj jednotných roľníckych družstiev pokladať za úlohu prvoradú i v budúcnosti a sústrediť všetky sily na to, aby sme čo najskôr dokončili združstevňovanie nášho poľnohospodárstva.

V súvislosti so zvyšovaním poľnohospodárskej výroby stojí pred poľnohospodármi neustále vážna úloha zvýšenia výmery ornej pôdy najmä rozorávaním málo výnosných lúk a pasienkov a zúrodňovanie pôdy melioračnými zásahmi. Treba povedať, že úloha v rozorávkach sa v roku 1957 plnila horšie ako v roku 1956. Stalo sa tak preto, že národné výbory a družstvá nevenovali tejto otázke dostatočnú pozornosť a neurobili potrebné organizačné opatrenia. Kým Košický kraj dokázal rozorať vyše 4500 hektárov v nadpláne. zatiaľ Žilina. Banská Bystrica a Nitra nerozorali ani len tie hektáre, ktoré im plán ukladal.

Veľa vody na našich pozemkoch, ako na druhej strane zase nedostatok vlahy v pôde ochudobňuje nás o veľké hodnoty. V niektorých prípadoch nemožno tieto problémy riešiť samostatne, ale komplexne. Zato v nemálo družstvách ich možno riešiť individuálne. V zamokrených pôdach kanálmi a v suchých oblastiach zavlažovaním. Vyplatí sa to v oboch prípadoch.

Nesvedčí o dobrej práci vodohospodárskych a melioračných orgánov, že rozpočtové prostriedky na melioračnú výstavbu sa v roku 1957 nevyčerpali, aj keď boli ťažkosti s materiálom a strojmi.

Pre zvyšovanie výroby zúrodňovaním pôd máme však aj v samotných jednotných roľníckych družstvách ešte veľké rezervy. Koľké metráky obilovín a krmovín nám hnijú v močariskách alebo živoria v suchých, piesočnatých pôdach. V mnohých prípadoch by to tak nemuselo byť. V nejednom družstve by mohli z hektára zberať o 5-8 metrákov viac obilovín, keby napríklad častejšie prehlbovali existujúce kanále, priekopy či jarky pozdĺž alebo po šírke honov. Napríklad v Malackom okrese z podobných príčin sa urodí ročne asi 220 vagónov menej raži. Nepočítam do toho stovky metrákov sena a iných plodín.

Melioračná výstavba je najrentabilnejšou investíciou, a preto sa teraz každoročne zvyšujú veľké sumy na zlepšenie vodohospodárskych pomerov v našom poľnohospodárstve. Pôdohospodársky výbor Slovenskej národnej rady sa otázkami rozšírenia a zúrodnenia pôdneho fondu zaoberal začiatkom tohto roku. Plnenie úloh melioračnej výstavby v poľnohospodárstve sa vďaka opatreniam straníckych a štátnych orgánov značne zlepšilo. Ruku k dielu pridali naši družstevníci a mládež, čím sa vytvárajú predpoklady pre široké svojpomocné hnutie v odvodňovaní a zavodňovaní pôdy. Krajské a okresné národné výbory však očakáva zodpovedná práca pri organizovaní a riadení týchto prác a pri vytváraní melioračných družstiev.

Hektárové úrody obilovín, krmovín a okopanín v roku 1957 a najmä v tomto roku ukázali, že v dobre pripravenej a pohnojenej pôde či už pšenica alebo ďatelina oveľa lepšie odolávali suchej jari ako plodiny, ktoré boli zasiate neskoro do zle pripravenej a nevyhnojenej pôdy. Rozdiely sa prejavujú nielen medzi jednotlivo hospodáriacimi roľníkmi a družstvami, ktoré majú vcelku úrody vyššie. Je nemálo prípadov, že dve susedné družstvá v rovnakých prírodných podmienkach majú veľmi rozdielne úrody napríklad i v cukrovej repe alebo v kukurici, ktoré plodiny, ako sa hovorí, "zarodili". Súvisí to predovšetkým so starostlivosťou poľnohospodára o pôdu. Ak pôde nedáš všetko, čo ona potrebuje, veru sa nedočkáš žiadúcej úrody. Prečo toto spomínam? V nejednom družstve pod pojmom zvyšovania efektívnosti rozumejú znižovaniu výrobných nákladov tak, že pôde nedajú potrebnú výživu a opateru. To je nesprávny pohľad na veci a prieči sa zintenzívňovaniu poľnohospodárskej výroby. Na lepšie pohnojenej a lepšie obrobenej pôde hektárové výnosy rastú nepomerne rýchlejšie ako náklady. To prakticky znamená, že náklady vlastne nestúpajú, ale v skutočnosti klesajú. V odstraňovaní týchto chýb bude musieť poľnohospodárska správa vidieť jednu zo svojich dôležitých úloh.

V živočíšnej výrobe sa dosiahli niektoré cenné úspechy, najmä pokiaľ ide o zvýšenie produkcie mäsa, mlieka a vajec. Na náš trh dostalo sa viac týchto základných a vždy vo väčšom množstve hľadaných potravín. Naši poľnohospodári sa však dosiaľ nevyporiadali s kľúčovým problémom poľnohospodárskej výroby, a tým je rozvoj chovu hovädzieho dobytka, menovite kráv. Stavy kráv ostávali dosiaľ pod plánom. K 1. októbru tohto roku však poľnohospodárstvo docielilo i tu potešiteľný výsledok. Prvýkrát od oslobodenia dosiahlo plánovaný stav kráv vo všetkých sektoroch spolu. Plánované stavy kráv však ešte stále nemajú jednotné roľnícke družstvá.

Rozvoj chovu hovädzieho dobytka a menovite podstatné zvýšenie stavov a úžitkovosti kráv, ako to ukladá aj uznesenie XI. sjazdu KSČ, patrí medzi základné opatrenia na rozširovanie poľnohospodárskej výroby. Zvýšenie stavov a úžitkovosti hovädzieho dobytka je však nemysliteľné bez vyššej výroby krmovín. Viac dobytka vyrobí i viac maštaľného hnoja, ktorý zase zvýši úrody obilovín a krmovín. Dostatok vlastného krmu umožňuje zase vyššiu, ale i lacnejšiu výrobu mäsa a mlieka. Teda tak finančné prostriedky, ako aj čas a námaha vložené do zveľaďovania spoločných chovov hovädzieho dobytka a osobitne kráv sa nielen národnému hospodárstvu, ale i samotným družstevníkom niekoľkonásobne vrátia.

Na investičnú výstavbu v poľnohospodárstve sú každým rokom rozpočtované stámiliónové sumy. Na JRD sa za tri roky druhej päťročnice preinvestovalo zhruba 50 % prostriedkov plánovaných na celú päťročnicu. To znamená, že výstavba ustajňovacích priestorov na družstvách zaostáva. Okrem toho sa stavia draho. Družstevníci nemajú najlepšie skúsenosti s výstavbou montovaných kravínov, ktorá okrem toho, že je drahá, i povážlivo zaostáva. Tieto nedostatky poslanci na rokovaniach pôdohospodárskeho výboru kritizovali. Zabezpečenie úloh v živočíšnej výrobe si vyžiada oveľa dôslednejšie využívanie adaptácií, výstavbu provizórií a smelšiu orientáciu na ľahké a lacné stavby, čo zodpovedá i najnovším poznatkom technológie živočíšnej výroby. Pravda, bez zvýšenej účasti družstevníkov na svojpomoci by sme sa ani k zlacneniu poľnohospodárskej investičnej výstavby nedostali.

Dovoľte mi teraz dotknúť sa niektorých otázok strojových a traktorových staníc.

Strojové a traktorové stanice splnili plán výkonov v poľnohospodárskych prácach a v doprave v roku 1957 celkom na 104 %. Zdalo by sa na prvý pohľad, že je tu všetko v poriadku. No nie je to celkom tak. Nemožno sa s výsledkom uspokojiť hlavne preto, že STS prekročili plán vysoko v doprave, kým v poľných prácach zaostali. Je to veľká chyba, pretože ťažiskom ich náplne majú byť na prvom mieste predovšetkým poľné práce.

Naše STS boli v priebehu minulého i tohto roku dotované ďalším množstvom poľnohospodárskych strojov, ktoré však nie sú vždy plne využité. I napriek tomu treba priznať, že ich práca sa zlepšuje. Urobili viac práce ako v roku 1956 a v tomto roku plnia ešte väčšie úlohy. Zvýšil sa výkon na jedného traktoristu, znížila sa poruchovosť strojov a dosiahli sa úspory na vlastných nákladoch.

Slabým miestom strojných a traktorových staníc je ešte stále plnenie plánu príjmov. Značná časť riaditeľov a vedúcich pracovníkov STS nedocenila a ani doteraz nedoceňuje význam včasného inkasa príjmov za vykonané práce. Tak sa stalo, že za rok 1957 zostalo nezinkasovaných vyše 41 a pol milióna korún. Peniaze zostávajú u obyvateľstva, hoci ich už dávno mala dostať štátna pokladnica. Je to o to horšie, že zlepšenie nenastalo ani v priebehu doterajšieho roku. Preto vedeniam STS a národným výborom treba dôrazne pripomenúť, aby venovali oveľa väčšiu starostlivosť plneniu plánu príjmov STS, lebo inak bude sa musieť pristúpiť ku kráteniu neinvestičných výdavkov STS o tie sumy, ktoré neboli včas zinkasované.

Vysoký rast poľnohospodárskej výroby obzvlášť na Slovensku nie je možné zabezpečiť bez podstatného zvýšenia počtov vysokokvalifikovaných odborníkov a posilnenia poľnohospodárstva politicky i odborne pripraveným dorastom. Povereníctvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva správne využíva rozpočtované prostriedky na zvyšovanie odbornej úrovne poľnohospodárov počínajúc agro- a zookurzami, cez družstevné školy práce, záujmové krúžky, odbornú tlač, majstrovské školy a konečne technickými i vysokými školami. Naša strana a vláda venujú dostatok finančných prostriedkov na výchovu pracujúcich v poľnohospodárstve. Tohoročné opatrenia strany a vlády na zavedenie dvojročného učebného pomeru pre všetku mládež, ktorá ostáva v poľnohospodárstve, sú ďalším dôkazom zvýšenia starostlivosti nášho ľudovodemokratického štátu o poľnohospodárstvo. Nedávne rokovanie pôdohospodárskeho výboru Slovenskej národnej rady o týchto otázkach však ukázalo, že samotní rodičia, funkcionári JRD a naša socialistická škola s osvetovou prácou musia venovať oveľa väčšiu starostlivosť príprave dorastu pre poľnohospodárstvo nielen zlepšením výučby, ale i zvýšením ideologického vplyvu na mládež a vytváraním lepších predpokladov pre bohatý kultúrny, športový a vôbec spoločenský život mládeže na dedine.

Toľko v súvislosti so záverečným účtom za rok 1957.

Súdruhovia poslanci!

Na záver dovoľte mi pri prvom našom rokovaní o záverečnom účte rozpočtu Slovenska znovu zdôrazniť, že pre dobudovanie socializmu stojí pred nami prvoradá úloha: dokončiť čím skôr združstevňovanie našej dediny, podstatne zvýšiť poľnohospodársku výrobu vôbec a splniť tak uznesenie XI. zjazdu Komunistickej strany Československa. Tento cieľ sleduje aj zvolanie IV. celoštátneho sjazdu JRD do Prahy na marec 1959. Je tu čas, aby sme zimné obdobie v čo najväčšej miere využili na zhodnotenie doterajšej činnosti JRD, aby sme sa vo všetkých družstvách a na všetkých dedinách rozhovorili, ako pod vedením Komunistickej strany Československa dovŕšiť socialistickú výstavbu aj v našom poľnohospodárstve. Príkladom nech je nám tých tisíc JRD, ktoré sa zaviazali splniť ukazovateľov druhej päťročnice za 4 roky, t. j. v budúcom roku. Príkladom nech sú nám bratskí českí družstevníci, ktorých úroveň sa ugrilujeme dostihnúť. Príkladom v nezlomnej vôli a vysokej uvedomelosti dostihnúť v čo najkratšom čase úroveň poľnohospodársky najvyspelejších krajín sveta nech sú nám sovietski kolchozníci, ktorí zaznamenávajú z roka na rok vo zvyšovaní poľnohospodárskej výroby prenikavé úspechy.

Záverom odporúčam Slovenskej národnej rade schváliť Záverečný účet Slovenska za rok 1957. pokiaľ sa týka rezortu Povereníctva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva včítane národných výborov. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem poslancovi Benčurikovi za jeho prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Ondrejovi Klokočovi.

Poslanec Klokoč:

Vážená Slovenská národná rada!

Súdruhovia, súdružky!

Rokujeme o záverečnom účte r. 1957. Chcem sa dotknúť niektorých otázok, ktoré mi prišli na um, keď som prezeral čísla, ktoré vyjadrujú sumy, vynaložené našim štátom v roku 1957 na školstvo, kultúru a na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie na Slovensku. Je to opravdu tanec miliónov a stámiliónov všetko čísla, na aké v minulosti na tomto úseku na Slovensku nikto nebol navyknutý. Inými slovami: na potreby školstva a kultúry a ich rozvoj, ako aj na zabezpečenie pracujúceho človeka na Slovensku v nemoci a starobe vynakladáme z roka na rok väčšie a väčšie sumy, ktoré napokon vyjadrujú aj samy osebe veľkosť našej doby a - neostýchajme sa použiť toho slova, aj keď. sa ono dakedy zneužíva - grandióznosť práce nášho pokolenia, pretvárajúceho svojou prácou - ako to niekedy už i stereotypne hovoríme - zaostalé, krpčiarske Slovensko na krajinu moderného priemyslu a mechanizovaného poľnohospodárstva.

A predsa, súdruhovia a súdružky, nie je všetko zlato, čo sa blyští, ako sa vraví. Čo tým chcem povedať? To, že nám akosi ani tieto obrovské sumy nestačia, aj keď sa každoročne zvyšujú o stámilióny. Presviedčame sa o tom každoročne pri zostavovaní rozpočtov, keď každý uplatňuje oveľa väčšie nároky na finančné prostriedky, než aké môžeme uspokojiť, a na druhej strane - ako to vidíme aj z prerokovávaného záverečného účtu - sa napokon nevyčerpajú ani tie prostriedky, ktoré sme do rozpočtu dali. Na kapitole školstvo a kultúra sme v roku 1957-om ušetrili viac ako 4 % rozpočtu, ako to povedal súdruh Marko.

Veľmi nás musí mrzieť skutočnosť, že sme v roku 1957 nesplnili najmä plán školskej investičnej výstavby: namiesto 610 plánovaných učebni odovzdali sme iba 454, a pritom nám smennosť v našich všeobecnovzdelávacích školách naďalej rastie už v samom pláne. 31 a pol milióna korún, čo sme neprestavali, je veľkou obžalobou. Len vinníka tu akosi nevieme jednoznačne nájsť. Jedni vravia, že vinníkom je tu rezort, to jest Povereníctvo školstva a kultúry, iní, že Povereníctvo stavebníctva. Nechcem povedať, že na týchto povereníctvach "žádné viny nenalézám", no myslím si - a dovolil by som si osobitne to zdôrazniť, že sa tu- podľa mojej mienky - dopúšťame najväčšej chyby, a to tým, že vždy akosi hľadáme len vinníka, na ktorého by sme vinu zvalili, namiesto aby sme si už raz povedali, že - najmä po decentralizácii - najväčší podiel nie viny, ale práce a zodpovednosti za ňu prislúcha tu národným výborom a ich stavebným podnikom. Národné výbory vykonali už veľké dielo aj pri školskej výstavbe najmä tam, kde si stavali alebo stavajú menšie školské stavby svojpomocou. Ale práve preto myslím, že kľúč k urýchleniu ďalšej výstavby našich škôl je predovšetkým v rukách národných výborov, aj keď tým nemyslím, že by sa čo i len trochu mala znížiť zodpovednosť Povereníctva školstva a kultúry alebo Povereníctva stavebníctva. Myslím, že sme ešte stále nedosiahli všetko to, čo sme sledovali decentralizáciou a že jej zmysel sme ešte všade nepochopili. Ešte sa často stáva, že z dedín, z MNV chodia delegácie a deputácie na povereníctva aj v takých veciach, ktoré spadajú do kompetencie výlučne národným výborom a v ktorých konečnou inštanciou je KNV. A výstavba všeobecnovzdelávacích škôl je jednou z tých veci. Myslím, že takýto postup na jednej strane zbytočne sťažuje prácu povereníctvu, lebo sa jeho pracovnici musia zapodievať otázkami, ktoré im riešiť neprislúcha a ktoré riešiť ani nemôžu, a na druhej strane to nemôže napomáhať ani zvyšovaniu úrovne riadiacej práce národných výborov.

Nebolo by od veci, keby sme v ujasňovaní týchto otázok postupovali dôslednejšie. Bez toho by nám ťažko bolo zabezpečiť splnenie úloh, ktoré stoja pred nami nielen v samotnej materiálnej výstavbe nášho školstva, ale najmä v jeho poslaní - pri výchove mládeže.

Ciele, ktoré nám pre oblasť školskej výchovy a výchovy vôbec určil XI. sjazd Komunistickej strany Československa, sú tak veľké, že si vyžadujú veľmi náročnú prácu našich učiteľov. To všetci vieme a veľa sa o tom hovorí, i píše nie menej. Najlepšie a najúprimnejšie snahy po urýchlení výchovného procesu predovšetkým medzi samými učiteľmi, aby sa oni, učitelia, a to všetci bez výnimky čo najskôr stali schopnými plniť a splniť svoje poslanie, aj takéto najlepšie snahy nemusia doviesť k úspechu, ak túto prácu nebudeme vykonávať dosť citlivo. Učiteľ je - aby som sa tak vyjadril - alfou a omegou úspechu alebo neúspechu výchovnej práce na škole. Napokon - toto všetci vieme. A jedine týmto si chcem vysvetliť niektoré zjavy, ktorých sme svedkami a ktoré nepovažujem za svedectvo o tom, že vždy a všade národné výbory správne pristupujú k riešeniu týchto úloh. Isteže, prevratné, revolučné zmeny našej spoločnosti nedejú sa v akejsi idylickej atmosfére a nevyhnutne, to jest zákonite sa dotýkajú aj školy a učiteľstva. No napriek tomu, a či - vari správnejšie - ak má plniť svoju úlohu a poslanie - potrebuje ku svojej práci v určitom zmysle pokoj, môcť pracovať nerušene, systematicky. Chcem tým povedať, že sa mi zdá, ako by sme nie vždy pamätali na toto. Svedčí o tom skutočnosť, že ešte stále je veľká fluktuácia učiteľstva na našich školách, že ešte stále priveľa učiteľov pre najrozličnejšie príčiny prekladáme zo školy na školu. V školskom roku 1956/57 situácia v tomto ohľade vyzerala tak, že dĺžka pobytu učiteľa na škole nebola ani dva roky, to jest že každého učiteľa priemerne ani nie po dvoch rokoch prekladali sme na inú školu. Nechcem sa dotýkať príčin, pre ktoré sa to deje. Myslím však, že dnes, keď sme už za desať rokov od Februára aj naše školstvo - a to v naprosto rozhodujúcej miere aj po kádrovej stránke - previedli revolučnými zmenami, že dnes tu nemôže byť v toľkej miere a tak vážnych príčin a dôvodov k tomu, aby sme museli v takom rozsahu meniť učiteľské sbory našich škôl. Bez stabilizácie učiteľských sborov, a to čo najskoršej a dôslednej, nebudeme môcť čakať, že naša škola bude plniť uspokojivo svoje výchovné poslanie a úlohu. Čo môžete čakať od učiteľa, ktorý nevie, na ako dlho prichádza na školu, ktorý z nej odchádza ešte prv, než sa mohol oboznámiť s prostredím, kým mohol spoznať svojho žiaka, rodinu, z ktorej ten žiak je? Všetko toto musí bezpodmienečne a čo najhlbšie poznať, ak má dobre konať svoju učiteľskú úlohu! Ako má vniknúť do problematiky dediny, ktorej má pomáhať, ako si ju má obľúbiť, keď každý rok dva musí brať svojich sedem slivák do tanistry a putovať inde, odkiaľ možno po roku, alebo aj to sa ešte stáva! - i skôr ďalej? Kapitalizmus sme rozdrvili a často sa dnes i vysmievame z kadečoho, čím sa on dakedy chválil. Ale napríklad stará československá kapitalistická služobná učiteľská pragmatika učiteľovi priamo ukladala bývať v sídle školy. A ak učiteľ chcel bývať niekde na susednej dedine a do práce do školy dochádzať, musel mať na to povolenie a súhlas školského inšpektorátu. Ja vonkoncom nechcem týmto kapitalistov dávať za vzor ani v tomto ohľade; chcem tým len povedať, že oni dobre poznali význam toho, aby si učiteľ držal nos tam, kde učí, že len tak môže dobre konať svoje povinnosti. Preto učiteľa priamo i prinucovali k tomu. Chcem tým povedať aj tok že my akoby sme nedoceňovali tento moment a preto naši učitelia veľmi často nenájdu dosť porozumenia pri obstarávaní bytu. Isteže nemôžeme odrazu a hneď vystavať byť pre každého učiteľa. Osmeľujem sa však vysloviť domnienku, že keď by sa naše národné výbory i masové organizácie, ako aj združenia rodičov a priateľov školy do hĺbky zamysleli nad úlohami, ktoré čakajú na našu školu a keď by sa na celom školskom fronte prešlo k činorodým skutkom, že by sme aj v tomto ohľade mohli v pomerne krátkom čase vykonať nesmierne mnoho. K takejto domnienke ma vedie fakt, že národné výbory v akcii svojpomoci už doteraz dokázali takrečeno zo zeme vydupať veľké dielo.

Možno moje slová o učiteľoch a ich bytoch vyznievajú malicherne v porovnaní s tým, čo nazývame kultúrnou revolúciou. Ja si však myslím, že veci, o ktorých hovorím, s kultúrnou revolúciou nerozlučne súvisia, ba že riešenie otázky Stabilizácie učiteľských kádrov a všetkého čo s tým súvisí, že je to jednou z úloh a súčasne jednou z podmienok úspechu kultúrnej revolúcie.

Už júnové zasadnutie ÚV KSČ a potom tohoročný náš XI. sjazd postavil do popredia úlohy urýchlenia našej kultúrnej revolúcie. Isteže nie preto, že by to niekomu tak jednoducho "prišlo na um", ale preto, že "dozrel čas", že táto úloha tu zákonite vyvstala vývinom našej spoločnosti a že ju nevyhnutne musíme riešiť, ak nechceme spomaliť - ba, myslím, nešlo by tu iba o spomalenie! - náš pochod k socializmu. Ide o premenu myslenia nášho človeka. Keď o týchto veciach tak hovorím s niektorými súdruhmi, zhodujeme sa na tom, že náš človek akoby bol nohami, totiž svojim bytím v socializme, hlavou, totiž myslením v kapitalizme, a preto bruchom, totiž svojimi požiadavkami už v komunizme. Každé porovnanie, ako sa vraví, krivá; možno i toto. Zdá sa mi však, že v podstate vystihuje problém v plnej jeho zložitosti.