Organizačné nedostatky v činnosti stavebnej výroby ako aj investorov spôsobujú nerovnomernosť v plnení plánu investičnej výstavby a plánu uvádzania základných fondov do prevádzky. Zatiaľ, čo sa plán investičnej výstavby splnil v roku 1957 na 99 %, do prevádzky sa uviedlo len 90 % základných fondov. Základné fondy v hodnote 425 mil. Kčs, ktoré sa neuviedli do prevádzky, predstavujú menšiu výrobu asi o 220 mil. Kčs. Okrem toho k 31. dec. 1957 bolo celkove na Slovensku strojov a zariadení neuvedených do prevádzky za 384 mil. Kčs.
V roku 1957 sa podstatne neznížila ani rozzostavanosť. Napriek tomu, že plán 1957 určoval znížiť rozostavanosť na Slovensku o 1437 mil. Kčs, dosiahlo sa zníženie len o 509 mil. Kčs. Koncom roku 1957 predstavovala rozostavanosť stále celoročný objem investičnej výstavby na Slovensku.
Aké rezervy v hmotných a finančných zdrojoch možno odkryť a ako sa to dá dosiahnuť za bezprostrednej účasti pracujúcich, svedčí nedávno skončená previerka hospodárnosti investičnej výstavby. V obidvoch etapách previerky hospodárnosti na Slovensku preverilo sa celkom bez ministerských úsekov 4 256 akcii a celkové úspory z ich rozpočtovaných cien dosiahli okrúhle 2,5 mld. Kčs, čo je 9,7 % z celkového nákladu preverovaných stavieb.
Na úlohy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa v roku 1957 z rozpočtu Slovenska vydalo 2 858 mil. Kčs.
Rozpočet Slovenska plne zabezpečil rozvoj poľnohospodárskej výroby, ktorá v lanskom roku vzrástla o 6,5 %. Poskytnutím výhodnej pomoci prostredníctvom STS, ktorým uhradzuje rozpočet asi 40 % nákladov na práce vykonanú pre JRD, t. j. 306 mil. Kčs. poskytnutím 30 % zliav JRD pri nákupe umelých hnojív, t. j. 44 mil. Kčs a poskytnutím príspevkov na investičnú výstavbu a základné stádo vo výške 50 mil. Kčs, rozpočet Slovenska účinne pomohol pri kolektivizácii a zvyšovaní poľnohospodárskej výroby.
Jednotné roľnícke družstvá sa v lanskom roku upevnili aj hospodársky. Z celkových hrubých tržieb dotovali nedeliteľné fondy podielom 7,36 percent, čo je oproti roku 1956 viac o 55 mil. Kčs. Priaznivejšia hospodárska situácia JRD v lanskom roku umožnila zaplatiť na dlhodobé úvery 101 mil. Kčs.
Zvýšenie hodnoty pracovnej jednotky v peniazoch z Kčs 12,96 v roku 1956 na Kčs 14.65 v roku 1957 umožnilo, aby si členovia JRD vyplatili na pracovné jednotky viac o 152 mil. Kčs ako v roku 1956.
Ďalšie významnejšie výsledky mohli JRD dosiahnuť lepším využitím prostriedkov určených na ich rozvoj. Jednotné roľnícke družstvá prestavali na Slovensku v roku 1957 celkom 801 mil. Kčs, čo je o 141 mil. Kčs viac ako v roku 1956. Pri výstavbe dôležitých objektov zaostala aktívna účasť členov JRD v stavebných skupinách, čím sa výstavba družstevných objektov zdražuje.
V súvislosti so zvyšovaním kolektivizácie poľnohospodárskej výroby v roku 1957 dostali strojové a traktorové stanice ďalšie stroje v hodnote 199 mil. Kčs. Využitie jestvujúceho strojového parku bolo však nedostatočné. Nedostatočná starostlivosť sa venovala aj uskladneniu, údržbe a opravám strojov.
Náklady na opravy sa celkove prekročili o 918 tis. Kčs, ale v jednotlivých krajoch ich úroveň bola veľmi rozdielna. Kým Bratislavský kraj usporil vyše 5 mil. Kčs, Nitriansky kraj prekročil náklady skoro o 3 mil. Kčs. Náklady prekročil aj Prešovský a Banskobystrický kraj.
Pri plnení povinností voči rozpočtu Slovenska strojové a traktorové stanice zaostali. V strojových a traktorových staniciach oproti roku 1956 sa zvýšili základné fondy o 20,4 %, výkony sa prekročili oproti predošlému roku o 12,4 %, ale do štátnej pokladnice sa zinkasovalo viac len o 9 %. Do rozpočtu Slovenska odviedli strojové a traktorové stanice o 45 mil. Kčs menej, než ukladal rozpočet schválený Slovenskou národnou radou.
Oproti predošlým rokom dosiahli v lanskom roku lepšie výsledky štátne majetky. Zatiaľ čo v roku 1956 skutočné hospodárske výsledky boli o 179 mil. Kčs nižšie, než sa plánovalo, v r. 1957 boli nižšie o 39 mil. Kčs. Výsledky mohli byť priaznivejšie, keby sa bolo podarilo znížiť hynutie hospodárskych zvierat, ktoré spôsobilo v roku 1957 zvýšenie nákladov o 18 mil. Kčs.
Celková nákladovosť oproti roku 1956 na 1 Kčs tržby klesla o 14 hal. Napríklad náklady na 1 liter mlieka klesli z 2,42 Kčs na 2,24, pričom však v Prešovskom kraji boli 3,18 Kčs. Náklady na 1 q cukrovej repy pri hektárovej výnosnosti 185 q v roku 1956 boli 41,30 Kčs. V roku 1957 pri hektárovej výnosnosti 291 q klesli na 28,80 Kčs. Klesli aj náklady na kukuricu z 275,50 Kčs na 184 Kčs. Náklady na ozimné obilniny sa však zvýšili zo 100 Kčs na 107 Kčs na 1 q.
Nedostatočná organizácia práce a prekračovanie počtu robotníkov spôsobili, že štátne majetky prekročili mzdový fond o 37 mil. Kčs.
Starostlivosť strany a vlády o človeka sa výrazne prejavila aj na úseku sociálneho zabezpečenia a nemocenského poistenia. V roku 1957 sa z rozpočtu Slovenska vyplatilo na dávky sociálneho zabezpečenia a nemocenského poistenia 3 371 mil. Kčs, t. j. viac o 666 mil. Kčs ako v roku 1956.
Podstatné zvýšenie dávok sociálneho zabezpečenia je v priamom súlade s prestavbou národného poistenia, vykonanou 1. januára 1957. Zvýšené výdavky na sociálne zabezpečenie zlepšili dôchodky v najnižších a stredných dôchodkových skupinách a zabezpečujú úlohy v spojitosti so zmenou podmienok nárokov na vdovský dôchodok.
V roku 1957 sa zvýšilo 84 410 nízkych dôchodkov a 70 601 stredných dôchodkov, čo predstavuje zvýšenie celkove o 120 mil. - Kčs. Priemerná výška novopriznaných starobných dôchodkov sa zvýšila zo 622 Kčs na 750 Kčs a u invalidných dôchodkov zo 473 Kčs na 563 Kčs.
Na nemocenské poistenie sa v roku 1957 vyplatilo z rozpočtu Slovenska 1626 mil. Kčs Zvýšené nároky na rozpočet z titulu dávok nemocenského poistenia nemožno kladne hodnotiť. Plánovaná pracovná neschopnosť sa v roku 1957 prekročila o 8.9 %.
Pracovnú neschopnosť sa podarilo ku koncu roku 1957 čiastočne znížiť osobitnými opatreniami zdravotníckych pracovníkov a komisií národného poistenia v závodoch.
III. Hospodárenie národných výborov
Decentralizáciou riadenia dôležitých hospodárskych úsekov na národné výbory v zmysle uznesenia celoštátnej konferencie KSČ sa v značnej miere rozšírila pôsobnosť, právomoci zodpovednosť národných výborov za hospodárstvo v krajoch.
Do priameho riadenia národných výborov prešlo od 1. januára 1957 celkove 42 štátnych majetkov, 83 strojových a traktorových staníc, automobilová doprava a štátne cesty, 965 stálych a putovných kín, 1 023 závodov spoločného stravovania, organizácie krajských správ vodných tokov a meliorácií, zásobovanie vodou a kanalizácie, krajské správy lekární so svojimi výkonnými zložkami a rad ďalších úloh. V roku 1957 spravovali národné výbory už 62 % prostriedkov na rozvoj poľnohospodárstva, 77 % prostriedkov na školstvo a kultúru a 86 % prostriedkov na zdravotníctvo.
Hoci sa za krátky čas jedného roka nemohli v plnom rozsahu prejaviť všetky klady decentralizačných opatrení, predsa už v roku 1957 sa zlepšilo operatívne riadenie podnikov a zariadení výkonnými orgánmi národných výborov, zvýšila sa úroveň ich vlastnej práce, vzrástla aktivita národných výborov a pracujúcich a dosiahla sa celkove dobrá úroveň v plnení úloh plánu a rozpočtu.
Rozpočty národných výborov sa splnili vo vlastných príjmoch na 107,2 % a dosiahli 1 253 mil. Kčs, čo je viac oproti roku 1956 o 584 mil. Kčs. Výdavky sa splnili na 106,2 % a predstavujú 8 116 mil. Kčs, čo je oproti roku 1956 viac o 3 514 mil. Kčs.
Na úseku dopravy podniky Československej automobilovej dopravy pri prekračovaní plánu, výkonov o 8.8 % splnili hospodársky výsledok na 153,8%, čo predstavuje nadplánovaný zisk 36 mil. Kčs. Na nákladoch usporili 18 mil. Kčs. Podniky Československých štátnych ciest naproti tomu hospodársky výsledok nesplnili o viac ako 4 mil. Kčs, pričom prekročili plán nákladov o 7 mil. Kčs. Najväčšie prekročenie bolo v Prešovskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji.
Podniky reštaurácií a jedální splnili hospodársky výsledok len na 43 %, čo predstavuje schodok 9 mil. Kčs. Na nákladoch síce usporili 3 mil. Kčs, tieto úspory však dosiahli na úkor riadnej údržby a opráv miestností a inventára v sume 5 mil. Kčs. Manká za rok 1957 vzrástli o 951 tis. Kčs a v celku robia 6 mil. Kčs.
Podniky miestneho hospodárstva nesplnili plán tvorby zisku o 24 mil. Kčs a do rozpočtu neodviedli 37 mil. Kčs. V podnikoch miestneho priemyslu sa sústavne porušovala mzdová disciplína. Pri plnení plánu produktivity práce na 104,7 % zvýšili sa priemerné zárobky na 104,8 %. Relatívne sa prekročili mzdy v podnikoch miestneho priemyslu o 13, 5 mil. Kčs a ostatné náklady o 20 mil. Kčs
Jedno z popredných miest na úseku služieb platených obyvateľstvom majú podniky miestneho hospodárstva. Ich úroveň nedosiahla však plánovaný predpoklad. Podniky miestneho hospodárstva len za rok 1957 nesplnili plánovaný objem služieb obyvateľstvu o 74 mil. Kčs a výrobné družstvá o 20 mil. Kčs. Podniky miestneho priemyslu ani pri plnení plánu hrubej výroby neorientovali sa v roku 1957 na plnenie opráv a údržby pre obyvateľstvo a pri plnení plánu na 83,7 % zaostali v službách obyvateľstvu o 18 mil. Kčs, v zákazkovej výrobe tovaru až o 23 mil. Kčs.
Rozšíreniu služieb pre obyvateľstvo prispieva hnutie Tábor-Třebíč-Mikuláš. V roku 1957 v 596 obciach zriadili 987 prevádzkární miestnych národných výborov.
Rozhodnejší boj proti nedostatkom v každodennej práci, rovnomernejšie plnenie úloh, zlepšenie socialistickej súťaže, zavedenie dôsledného poriadku do evidencie, fakturácie, a nie na poslednom mieste správnejšie rozmiestenie kádrov sú predpokladom pre odstránenie nedostatkov a zlepšenie práce v podnikoch spravovaných národnými výbormi.
Národné výbory spravujú aj ďalšie dôležité úseky, ktoré uskutočňujú každodennú starostlivosť o človeka, ako je školstvo, kultúra a zdravotníctvo. Z celkovej potreby prostriedkov zahrnutých v rozpočte Slovenska na plnenie úloh v oblasti týchto úsekov pripadá na rozpočty národných výborov 80,4 %.
Výdavky na školstvo a kultúru splnili národné výbory na 96 %, čo predstavuje sumu 1 442 mil. Kčs. Rozpočtové prostriedky sa nevyužili najmä pre nesplnenie investičnej výstavby škôl. Z prostriedkov na výstavbu škôl sa v roku 1957 neprestavalo 31 mil. Kčs. Nevyužitie tejto sumy predstavuje 20 škôl so 147 učebňami.
V roku 1957 sa čiastočne zhospodárnila prevádzka školských a kultúrnych zariadení. Náklad na jednu triedu všeobecnovzdelávacích škôl klesol zo 4859 Kčs na 4590 Kčs. Klesla aj stratovosť divadiel o 3,4 %.
Na úlohy zdravotníctva sa v roku 1957 vyplatilo z rozpočtov národných výborov 1 280 mil. Kčs. Rozšírením siete zdravotníckych zariadení umožnilo sa v roku 1957 napríklad poskytnúť o 7,5 mil. viac ošetrení v ambulanciách a zvýšiť prevádzku v ústavoch národného zdravia o 322 tisíc ošetrovacích dní. Rozšírila sa bezplatne poskytovaná zdravotnícka starostlivosť členom JRD, nepoisteným matkám a mládeži.
Národné výbory sa v roku 1957 s požiadavkou zhospodárňovania administratívy ešte celkom nevyrovnali. I keď výdavky na správu splnili na 99,5 %, čo predstavuje sumu 552 mil. Kčs, prekročili výdavky najmä na neosobnom fonde, na nákup materiálových zásob, na práce a služby a na cestovné celkom vo výške 9 mil. Kčs Z toho vyplýva, že národné výbory ešte stále nevykazujú potrebnú hospodárnosť na niektorých úsekoch svojej činnosti.
Vlastné príjmy prekročili národné výbory o 85 mil. Kčs. Aj keď dosiahli priaznivý výsledok v plnení vlastných príjmov a dosiahli značné zdroje pre doplnkové rozpočty, nevyužili pritom ešte všetky rezervy.
Odvody hospodárskych organizácií, ktoré svojím objemom majú prevahu vo vlastných príjmoch, sa splnili na 101 % a predstavujú sumu 656 mil. Kčs. Odvody zisku sa však nesplnili o 28 mil. Kčs, najmä na úseku miestneho hospodárstva a reštaurácií a jedální.
Miestne dane a poplatky sa splnili na 110,7 %, čo robí 187 mil. Kčs. Je to prvý raz, čo sa miestne dane a poplatky nielen splnili, ale aj vo všetkých krajoch celkove prekročili o 18 mil. Kčs.
V nedostatočnej miere sa využívajú aj príjmové zdroje v oblasti príjmov z funkčnej a správnej činnosti, ktoré sa nesplnili v roku 1957 o 13 mil. Kčs a nedoplatky týchto príjmov majú dokonca stúpajúcu tendenciu a dosiahli sumu 50 mil. Kčs, z čoho pripadá na Bratislavský kraj 12 mil. Kčs, na Košický 8 mil. Kčs a na Nitriansky 8 mil. Kčs.
Využitím všetkých uvedených rezerv mohli byť výsledky v plnení príjmov rozpočtov národných výborov ešte priaznivejšie, a tým aj zdroje doplnkových rozpočtov sa mohli zvýšiť. Predsa však prekročenie rozpočtu vlastných a zverených štát. príjmov, ako aj hospodárne plnenie niektorých výdavkov malo priaznivý odraz v objeme doplnkových rozpočtov vo všetkých krajoch. Do konca roku 1957 sa zostavilo 2 444 doplnkových rozpočtov v sume 143 mil. Kčs.
Súdružky a súdruhovia poslanci!
Na zvýšenie efektívnosti nášho národného hospodárstva významne prispievajú nové opatrenia v riadení, plánovaní a financovaní. Týmito opatreniami sa prehlbuje jednota záujmov pracujúcich so záujmami spoločnosti a podnecuje sa aktívna účasť pracujúcich na riadení výroby.
Nová organizácia riadenia priemyslu a stavebníctva a nové metódy riadenia národných výborov prinášajú už prvé výsledky v tohoročných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľoch.
Príjmy rozpočtu Slovenska za 9 mesiacov roku 1958 sa splnili na 100,8 percent, výdavky na 93,8 percent. Tvorba dane z obratu sa splnila na 100,6 percent. Plán odvodu zisku do rozpočtu sa splnil na 102,7 percenta. V tvorbe zisku zaostávajú len podniky Povereníctva stavebníctva. Na vlastných nákladoch priemyselných podnikov sa do konca septembra usporilo 78 mil. Kčs. Priaznivé výsledky sa dosahujú aj v plnení vlastných príjmov národných výborov.
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
XI. sjazd Komunistickej strany Československa uložil dovŕšiť výstavbu socializmu v našej vlasti.
Na zabezpečenie dosiahnutia tohto cieľa zdokonaľujeme riadenie nášho hospodárstva, vyzdvihujeme ekonomickú stránku výroby a v celej šírke rozvíjame uvedomelú účasť pracujúcich na riadení hospodárstva a na správe štátu.
Výsledky hospodárenia nám potvrdzujú, že pracujúci ľud správne pochopil význam a dôležitosť všetkých opatrení a vyvíja veľké úsilie na ich uskutočnenie.
Niet pochýb, že v bratskej spolupráci Čechov a Slovákov a v úzkej spolupráci s ostatnými socialistickými krajinami na čele so Sovietskym sväzom budeme aj naďalej úspešne plniť všetky úlohy našej socialistickej výstavby.
Menom Sboru povereníkov navrhujem, aby Slovenská národná rada schválila záverečný účet rozpočtu Slovenska za rok 1957. (Potlesk.)
Predseda Benada:
Ďakujem súdruhovi podpredsedovi Sboru povereníkov a povereníkovi financií za prejav.
Schôdzku prerušujem na 15 minút.
(Po prestávke:)
Podpredsedníčka Ďurišová:
Pokračujeme v prerušenej schôdzke.
Pristúpime k rozprave o zpráve hospodárskeho a rozpočtového výboru o záverečnom účte rozpočtu Slovenska za rok 1957.
Do rozpravy sa prihlásili:
Pavol Hudec,
Rudolf Benčurik a
Ondrej Klokoč.
Dávam slovo prvému rečníkovi, poslancovi Hudecovi.
Poslanec Hudec:
Vážená Slovenská národná rada!
Vážené súdružky a súdruhovia!
Často sa stáva, že po zverejnení veľkorysých budovateľských úloh, vytýčených našou stranou a vládou, ozvú sa pochybovačné hlasy, ktoré hovoria o nesplniteľnosti týchto úloh. Najčastejšie sú to hlasy našich nepriateľov a nežičlivcov. Niekedy však pochybnosti vyslovujú aj ľudia bojazliví, ktorí by síce už radi žili v socializme, ale tempo výstavby socializmu zdá sa im príliš prudké. O tom, či sú naše budovateľské plány splniteľné alebo nesplniteľné, škoda diskutovať, lebo takéto diskusie sú plané, kým neberú do úvahy dosiahnuté výsledky. A výsledky dosiahnuté v jednotlivých plánovaných obdobiach dokazujú jasne, že naše plány splniteľné sú. To platí aj o plnení plánu v roku 1957. Nechceme pritom zatvárať oči nad nedostatkami a chybami. Dôležité je však to, že vysoko prevažujú javy priaznivé, že plán ako celok bol splnený.
Rozpočet Slovenska na rok 1957 finančne zabezpečil splnenie zvýšených úloh druhého roku tejto päťročnice na úseku hospodárstva, riadeného Sborom povereníkov. Plán hrubej výroby v priemysle sa prekročil takmer o 4 % a oproti predchádzajúcemu roku vzrástol o 13,3 %:
Vo všetkých odvetviach priemyselnej výroby vyvíja sa v celku priaznivý pomer medzi rastom produktivity práce, ktorá vzrástla o 3,3 % a priemernými zárobkami, ktoré sa zvýšili o 1,6 %.
Splnenie hospodársko-politických úloh na každom stupni rozvoja národného hospodárstva vo veľkej miere závisí od plnenia úloh v investičnej výstavbe. Investičná výstavba nie je u nás iba otázkou hospodárskou, ale aj politickou. Roku 1957 bol plán štátnej investičnej výstavby na Slovensku splnený na 98.5 % a vystavalo sa za 6 miliárd 715 miliónov Kčs. Z toho do výrobných odvetví bolo investovaných 4 miliardy 647 miliónov Kčs a do investícií nevýrobných odvetví 1 miliarda 538 miliónov Kčs. Investičnou výstavbou bolo národné hospodárstvo na Slovensku obohatené elektrárňami o výkone 107 MW, úpravňou rúd, zväčšenou rafinériou minerálnych olejov, výrobnou kysličníka hlinitého v Žiari n/Hr., novými kapacitami na výrobu odliatkov, rýpadiel, parných kotlov, guľkových ložísk, stavebných hmôt, 173 km diaľkových plynovodov, kapacitou na výrobu 6 260 ton chleba a pečiva ročne, rozšírili sa výrobne na spracovanie mäsa, sklady potravinárskych výrobkov atď.
Z najdôležitejších plánovaných výrobní sa neuviedli do prevádzky zariadenie na výrobu výkovkov a odliatkov, elektrická pec na výrobu ferrozliatin a rozšírenie výroby technického papiera.
V štátnej bytovej výstavbe sa odovzdalo 8860 bytov a obyvatelia si postavili 23 167 rodinných domkov.
V akcii zveľaďovania miest a obcí vykonali obyvatelia práce v hodnote 325 miliónov Kčs, za čo vybudovali viac školičiek, menšie školy, kultúrne domy, cesty, športové ihriská a upravili ďalšie sady a parky.
Aj keď sa plán investičnej výstavby r. 1957 plnil vcelku úspešne, predsa sa vyskytli aj vážne nedostatky, ktoré výstavbu zdražovali a hamovali. Mnohé z nich prešli i do r. 1958 a pôsobia nepriaznivo v našom hospodárstve.
Tak napríklad stavebno-montážne podniky ani v r. 1957 nevedeli zabrániť veľkej rozostavanosti, ani dodržať plánovanú dĺžku výstavby. Plán dokončievania objektov splnili iba na 89 % a priemernú dĺžku výstavby jednej bytovej jednotky predĺžili organizácie Povereníctva stavebníctva približne o 3 mesiace, Tak trvala výstavba obytných domov až 17 mesiacov.
Z priemyselných organizácií v r. 1957 ostali tehelne dĺžne 20 miliónov kusov pálených a 28 miliónov nepálených tehál, ako aj 450 000 m2, škridlí, čo zapríčinilo veľké škody. Tento nedostatok sa citeľne prejavil v tržných a mimotržných fondoch a ochudobnil naše hospodárstvo jednak o materiálové hodnoty a tiež tým, že na predaji z tržných fondov sme mohli získať ďalšie financie späť od obyvateľstva vo forme daní.
Na základe opatrení strany a vlády boli v priebehu roku 1957 vykonané rozsiahle decentralizačné opatrenia na úseku občianskej a bytovej výstavby. Boli zriadené útvary generálneho investora komplexnej bytovej výstavby pri radách KNV a tak bola likvidovaná nežiadúca investorská roztrieštenosť v bytovej výstavbe.
V rámci všestrannej previerky hospodárnosti investičnej výstavby, vykonanej podľa vládneho uznesenia koncom roku 1957 bolo dosiahnuté zníženie priemerných nákladov na bytovú jednotku a bol daný reálny predpoklad ďalšieho zníženia nákladov na jednu bytovú jednotku pri zachovaní resp. pri ďalšom zvyšovaní bytového štandardu. Je prirodzené, že aj stavebnomontážne organizácie sa budú musieť väčšou mierou podieľať na zlacňovaní bytovej výstavby. Zlá organizácia práce, nehospodárne zaobchádzanie so stavebným materiálom, prekračovanie optimálnej doby výstavby, to je všetko v moci stavebnej výroby, a tieto nepriaznivé vplyvy by sa dali odstrániť.
Medzi najvážnejšie nedostatky dôležitých sektorov patrí neplnenie plánu ťažby uhlia. Ťažba uhlia r. 1957 na Slovensku bola o 127000 ton nižšia ako predvídal plán. Neplnenie daných úloh bolo zapríčinené mnohými nedostatkami, ktoré sú nám známe a ktoré ani Povereníctvo miestnych palív a naftového priemyslu nevedelo zmenšiť alebo odstrániť. Vážnou dosiaľ nesplnenou úlohou v uhoľných baniach zostáva stabilizácia pracovných síl, odstránenie vysokej absencie, ktorá znižuje počet odpracovaných smien najmä na produktívnych pracoviskách. Ďalšie nedostatky sú aj v tom, že aj keď sa zvýšil počet banských strojov, málo sa využíva mechanizácia. Kým hodnota základných prostriedkov sa zvýšila oproti r. 1956 o 24 %, ťažba sa zvýšila iba o 12 %. Množstvo uhlia, ktoré sa malo podľa plánu vyťažiť kombajnami, bolo splnené len na 17,5 %, to znamená, že r. 1957 bolo strojmi dobyté cca 58000 ton uhlia oproti 174000 ton uhlia roku 1956. Hlavná príčina nevyužívania strojovej kapacity bola v tom, že boli objednané nie celkom vhodné stroje a keď už boli zistené nedostatky týchto strojov, neboli stroje prispôsobené daným pracovným podmienkam.
Lepšie sú výsledky v sektore potravinárskom. Povereníctvo potravinárskeho priemyslu a výkupu pôdohospodárskych výrobkov splnilo a prekročilo r. 1957 vo všetkých ukazovateľoch plán. Tieto dobré výsledky sa dosiahli zásluhou zvýšenia výroby v poľnohospodárstve, ktoré je najväčším dodávateľom základných surovín pre potravinársky priemysel. Dobré výsledky v plnení plánu výroby, znižovanie vlastných nákladov priaznivo ovplyvnili aj odvody do štátneho rozpočtu. Plánovaný zisk sa splnil na 117.1 %. Vysoké plnenie plánu výroby a prekročenie plánovaného zisku išlo niekedy na úkor kvality potravinárskych výrobkov. Tak napríklad v mliekárenských a mäsospracujúcich podnikoch je neuspokojivá akosť a deklarovanie výrobkov podľa tried nezodpovedá skutočnej kvalite. Mliekárenské podniky zaraďujú až 18 % masla o triedu vyššie, než dovoľujú akostné normy. Dosiahli tým vyššiu výrobu tovaru a tvorbu akumulácie, avšak na úkor spotrebiteľa. Nedodržuje sa ani kvalita výrobkov, ktoré nie sú cenové diferencované podľa tried. Nedodržuje sa napríklad obsah vody, soli, škrobu u údenárskych výrobkov. Tukové a jemné pečivo často neobsahuje normami stanovené množstvo tuku a cukru. Podobne je znížená aj kvalita syrov. Častokrát vykazovaná úroveň akosti sa skresľuje tým, že mnohé podniky nadhodnocujú kvalitu svojich výrobkov. Porušujú sa receptúry, nedodržuje sa technologický postup, nesprávne triedia alebo sa zamieňajú suroviny, nedodržuje sa hygiena atď. Bude potrebné, aby Povereníctvo potravinárskeho priemyslu a výkupu pôdohospodárskych výrobkov aj naďalej plnilo ukazovateľ rastu výroby, produktivity práce i akumulácie, ale súčasne dodržiavalo akostné normy výrobkov a sortimentu a zabezpečilo spokojnosť pracujúcich ľudí - spotrebiteľov socialistickej výroby.
Veľké boli aj úlohy spotrebného priemyslu. Veď súčasne so zvyšovaním životnej úrovne obyvateľstva zvyšuje sa aj spotreba výrobkov spotrebného priemyslu. Treba si len predstaviť, koľko výrobkov z dreva, textilu, skla, porcelánu atď. si žiada stavebná výroba na Slovensku, keď má ročne postaviť vyše 30000 nových bytov a okrem toho nové závody, školy, nemocnice, kultúrne zariadenia a pod. To mimoriadne zvyšuje požiadavky na priemysel textilný, sklársky a drevársky a pod. Popri požiadavkách domáceho obyvateľstva treba plniť aj exportné zákazky. Zvýšené požiadavky možno však splniť iba lepším využitím surovinových zdrojov a výrobných kapacít, lepšou organizáciou a riadiacou prácou a hlavne zvýšením produktivity práce. Plán hrubej výroby spotrebného priemyslu bol síce vysoko určený, ale aj tento vysoký plán bol prekročený o 3,5 %. To znamená vzrast výroby oproti r. 1956 o 13,5 %. Exportné úlohy boli splnené na viac ako 107 % a podniky vyrobili mimo plánu tovar v hodnote 31 mil. Kčs. Škoda, že v spotrebnom priemysle neboli dostatočne využité výrobné zariadenia. Nežiadúca absencia bola vysoká a plán hrubej výroby podarilo sa dosiahnuť zvýšeným počtom pracovníkov. Nepodarky v spotrebnom priemysle sú ešte stále privysoké a predstavujú stratu v hodnote 4 mil. Kčs.
Využitie techniky v spotrebnom priemysle r. 1957 sa zlepšilo. Plán technického rozvoja bol splnený dobre, čo umožnilo znížiť stav pracovníkov o 1000 ľudí a získať ďalšie úspory vo výrobe asi 6 mil. Kčs. Technicko-organizačnými opatreniami realizovalo sa väčšie množstvo významných zlepšovacích návrhov. Tak sa uplatnila iniciatíva a účasť pracovníkov na zlepšení výroby.
Plán maloobchodného obratu bol za r. 1957 prekročený o 2.3 %, čo je asi 250 mil. Kčs. Prekročenie obratu úzko súvisí s prekročením plánovaných príjmov obyvateľstva, pričom obyvatelia viacej nakupovali a menej ukladali na vkladné knižky. Plnenie plánu nákladov na obeh bolo r. 1957 vcelku priaznivé.
Pracovnici obchodu však v priebehu r. 1957, aj keď sústavne plnili plán maloobchodného obratu, dopustili sa dosť veľkej chyby, ktorá síce neovplyvnila snáď vo veľkej miere plnenie plánu za rok 1957, ale iste bude mať nepriaznivé následky r. 1958. Chybu urobili y tom. že postupne znižovali tlak na výrobu a nie vždy dosť energicky presadzovali požiadavky spotrebiteľov. Mnohé výrobné podniky túto pohodlnosť obchodu využili a nadhodnocovali kvalitu svojich výrobkov, nevykonávali dôslednú výstupnú kontrolu kvality a zamerali sa na také druhy výrobkov, kde sa ľahšie plní plán, akumulácia a pod. V dôsledku týchto nedostatkov, ako aj nedostatočnej spolupráce medzi obchodom a výrobnými podnikmi, spotrebitelia nekupujú mnohé druhy tovarov, ktoré má obchod na sklade. Tak vznikajú takzvané ležiaky, ktoré sa postupne aj znehodnocujú. Nedostatočnú činnosť vyvíjajú pracovníci obchodu aj pri tvorbe cien nových druhov výrobkov.
R. 1957 bol dosiahnutý aj pokles novovzniknutých mánk v štátnom obchode. No, aj tak sú manká ešte značné. Hlavnou príčinou je to, že podniky štátneho obchodu ešte vždy zamestnávajú špekulantské a nespoľahlivé živly, lebo niektoré podniky nedostatočne plnia príkaz ministra vnútorného obchodu o kádrovej práci. Lehoty a smernice pre inventarizáciu sa nedodržiavajú dosť dôsledne. Veľké nedostatky sú aj vo vnútropodnikovej kontrole a v práci podnikových inšpektorov.
V rezorte spojov plán mohol tiež lepšie byť splnený, nebyť nedostatkov v službách telekomunikačných zariadení a poštovej novinovej službe. Rozvoj telekomunikačných zariadení ani zďaleka nie je úmerný prudkému celkovému rozvoju národného hospodárstva. Nízky stav telekomunikačných zariadení a hlavne telefónnych sietí vedie k veľkej preťaženosti siete a k zvýšeniu poruchovosti. Treba tiež využiť zrušené rezortné hlavné účastnícke stanice tak, ako to predvídalo uznesenie Sboru povereníkov z roku 1957 o rozvoji služieb poskytovaných obyvateľstvu. Dosiaľ sa to nestalo. Napríklad v Bratislavskom kraji zo zrušených 350 staníc bolo využitých iba 14. Aj skvalitnenie poštovej novinovej služby by znamenalo vyšší prínos do štátnej pokladne a najmä prispelo by k plneniu úloh v súvislosti s kultúrnou revolúciou.
Osobitnú pozornosť treba venovať rozpočtovému hospodáreniu národných výborov. Významným medzníkom pre národné výbory je rok 1957, lebo na tento rok sa viažu dôležité opatrenia strany a vlády pre zvýšenie právomoci miestnych orgánov štátnej moci. S tým súvisia nové zásady riadenia, plánovania a financovania hospodárstva národných výborov, ktoré sa aj v súčasnom období uvádzajú do života. Tým sa v značnej miere rozšírila pôsobnosť, právomoc, zodpovednosť národných výborov a posilnila sa ich politická aj hospodársko-organizátorská funkcia. Dôkazom je aj to, že objem rozpočtov krajov sa zväčšil oproti roku 1956 až o 67 %. Môžeme s uspokojením konštatovať, že národné výbory svoje nové zvýšené úlohy úspešne splnili. Vďaka zvýšenej starostlivosti pracovníkov národných výborov a aktívnej účasti pracujúcich podnikov a organizácii, ako aj občanov miest a dedín, prekročili sa vcelku plánované príjmy rozpočtov do národných výborov. Tým sa vytvárali priaznivé podmienky pre plynulé financovanie dôležitých hospodárskych a kultúrno-sociálnych úloh a bolo možné tiež uskutočňovanie ďalšej hospodárskej a kultúrnej výstavby nad rámec schváleného rozpočtu - formou doplnkových rozpočtov.