V roku 1951 na základe vládneho nariadenia bola upravená organizácia starostlivosti o pamiatky v tom zmysle, že výkonnou zložkou sa stali krajské národné výbory a pre odborné práce boli založené nové ústavy. V Prahe bol takto ustanovený Štátny pamiatkový ústav a na Slovensku so sídlom v Bratislave Slovenský pamiatkový ústav. Po roku 1951 vzniká najmä na Slovensku celý rad ďalších nových inštitúcií. V roku 1912 začína svoju činnosť špeciálna projekčná služba, v roku 1953 nové pracoviská v Slovenskej akadémii vied, ktoré sa venujú teoretickým otázkam historickej architektúry, umenia a podobne. Zo sieťou múzeí a novovzniklých galérií vyrástol takto aparát, ktorý obsiahol problematiku do šírky, nie však do primeranej hĺbky. Proces kvantitatívnej konsolidácie bol dovŕšený v rokoch 1955 a 1956, odkedy sa práca na tomto úseku zlepšuje i po stránke kvalitatívnej.

Podmienky pre neustále skvalitňovanie starostlivosti o pamiatky na Slovensku sa aj dnes odlišujú od týchto v českých krajoch. Okrem kádrových otázok - napriek tomu, že pomoc českých odborníkov od roku 1945 je značná - prejavuje sa tento rozdiel v dosiahnutých výsledkoch. Kým Československá akadémia vied v Prahe vydáva v roku 1957 prvý kompletný súpis pamiatok v Čechách ako výsledok 50-ročnej práce najlepších odborníkov, na Slovensku máme v tomto čase k dispozícii prvú predbežnú evidenciu, ako výsledok trojročnej práce malého počtu odborníkov. Za obdobie od roku 1919 do roku 1945 Pamiatkový úrad v Prahe a v Brne obstaral vlastný dokumentačný archív fotografického materiálu v počte 32. 875 kusov, štátny referát na Slovensku zadovážil iba 5.728 kusov amatérskej úrovne. Porovnanie starostlivosti o pamiatky na Slovensku oproti minulosti sa výrazne prejavuje vo finančnom vyjadrení. Za obdobie rokov 1919 až 1938 sa na Slovensku na ochranu pamiatok venovalo niečo vyše 8 miliónov korún, za roky 1939 až 1945 len 626.000 Kčs. Dnes len v jednom roku sa z rozpočtu rezortu školstva a kultúry venuje na túto činnosť štyrikrát väčší finančný náklad ako predtým za celé štvrťstoročie.

Aj tento vývoj starostlivosti o ochranu kultúrnych pamiatok na Slovensku je výrečným dôkazom toho, koľko úsilia bude potrebné venovať na to, aby sme plne využili nesmierne bohatstvo kultúrnych pamiatok. Kultúrne dedičstvo, ktoré sme prebrali od mnohých predchádzajúcich generácií, je súčasťou nášho národného tvorivého procesu a stalo sa majetkom všetkého ľudu. Umelecké diela, ktoré predtým slúžili pre potešenie úzkeho kruhu vyvolených, dnes patria najširším ľudovým vrstvám. Náš pracujúci človek je vnímavý, má zdravý logický úsudok a pri porovnávaní minulosti s prítomnosťou na základe historických pamiatok si vie utvoriť správny názor, že len socialistická spoločenská formácia je správna, že len socialistické zriadenie vie zabezpečiť pracujúcim vysokú úroveň ako aj vedúcu úlohu na správe štátu. Pretože žiadna z predošlých spoločenských formácií nevidela v pracujúcom človeka, uvedomuje si náš ľud, za čo všetko vďačí víťaznému socializmu a s nadšením sa zapája do jeho dobudovania. Práca mu prestala byť ťarchou a drinou, ale stáva sa vecou cti, hrdinstva a slávy.

Podľa Ústavy 9. mája sú pamiatky pod ochranou nášho ľudovodemokratického štátu. Štát dbá o to, aby boli sprístupnené všetkým v záujme rozvoja pokroku a všeobecného blahobytu. Tento cieľ však nedosiahneme len činnosťou orgánov štátnej starostlivosti o ochranu pamiatok, ale k tomu je potrebná pomoc desaťtisícov nadšených aktivistov na tomto úseku dovŕšenia kultúrnej revolúcie, ktorí roznietia úctu a lásku k vynikajúcim dokladom našej veľkej národnej minulosti a tak za účasti najširších más ľudu pomôžu v ich aktívnej ochrane pre nás i pre budúce generácie.

Vážená Slovenská národná rada!

Na základe krátkeho rozboru vývoja a významu našich kultúrnych pamiatok vidíme, čo znamenajú tieto pre rozvoj našej socialistickej kultúry. Preto vrelo odporúčam jednomyseľne schváliť návrh zákona Slovenskej národnej rady o kultúrnych pamiatkach. Verím, že dôsledným uvádzaním nového zákona do života a jeho svedomitým plnením prispejeme všetci k uskutočneniu uznesení slávneho XI. sjazdu Komunistickej strany Československa a dovŕšením kultúrnej revolúcie prispejeme k dovŕšeniu socializmu v našej drahej vlasti. (Potlesk.)

Podpredseda Žákovič:

Ďakujem súdružke poslankyni Pírkovej za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi poslancovi Júliusovi Benčovi.

Poslanec Benč:

Vážená Slovenská národná rada!

Prejednávanie a schválenie zákona o kultúrnych pamiatkach na dnešnom zasadnutí Slovenskej národnej rady uskutočňujeme dva a pol mesiaca od skončenia slávneho a historického XI. sjazdu Komunistickej strany Československa ktorý vytýčil smelé, ale reálne úlohy pre dovŕšenie socialistickej výstavby v našej vlasti, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je dovŕšenie kultúrnej revolúcie. Pre čo najlepšie splnenie tak veľkých cieľov musíme využiť všetky rezervy, ktoré máme. Medzi tieto patri bohaté dedičstvo historických a kultúrnych pamiatok, ktoré sú základom rozvoja kultúry nášho ľudu.

Československo je krajinou, ktorej ľud sa už viac ako jedno tisícročie významne podieľa na kultúrnom živote Európy. V priebehu storočí dokázal vytvoriť toľko kultúrnych hodnôt, že sa z nich napriek nepriazni mnohých dôb plienivých vojen zachovalo podnes také množstvo, že naša vlasť je pravou pokladnicou historických a umeleckých pamiatok.

Avšak v minulosti nebolo nášmu ľudu dopriane užívať všetky plody kultúry. Tak ako sa vrstvy vládnucich tried zmocňovali výsledkov práce robotného ľud, osvojovali si aj právo užívať väčšinu kultúrnych hodnôt, ktoré prevažne tvorili časť ich súkromného vlastníctva. O tieto plody kultúry sa však veľmi málo starali. Je to už zákonom všetkých vykorisťovateľských tried, že radi investujú svoje prostriedky do toho, čo im prináša osobný zisk. Z čoho nemôžu ťažiť pre svoje vrecká, to nechávajú voľne odumierať. Preto predchádzajúce spoločenské zriadenia nemohli venovať takú pozornosť pamiatkam ako naša, k socializmu spejúca spoločnosť.

A tak vinou súkromných vlastníkov kultúrnych pamiatok dochádza k ich poškodzovaniu, ba často aj k zániku. Čo súkromní vlastníci ako tak zachovali, poškodila alebo úplne zničila prvá a druhá svetová vojna. Veď len v druhej svetovej vojne na kultúrnych pamiatkach Slovenska boli zapríčinené škody v celkovej sume 344 miliónov 24 tisíc korún.

Oslobodením našej vlasti Sovietskou armádou a hlavne po víťaznom Februári v roku 1948, boli hospodárske a kultúrne pamiatky vrátené do rúk tých, z ktorých práce vznikli. Tak sa začína starostlivosť o ochranu pamiatok rozvíjať v nikdy nebývalej miere. Socializmus kultúrne dedičstvo nielenže neodmieta, ale naopak, vedome sa usiluje o jeho poznanie a zachovanie, vytvára z neho prostriedok všeobecného kultúrneho povznesenia a zdroj nových, trvalých kultúrnych hodnôt. Na rozdiel od minulosti, keď pamiatky boli predmetom pozornosti len úzkeho kruhu milovníkov umenia a starožitností a keď sa o tieto štát staral len pomocou skúpych subvencií, stali sa dnes pamiatky predmetom záujmu všetkého ľudu a štát sa veľkorysé stará o ich zachovanie, obnovu a sprístupnenie.

Vynikajúce umelecké a historické pamiatky, najmä hrady a kaštiele boli vyhlásené za štátny kultúrny majetok, a tak sprístupnené nášmu ľudu. Spravujú ich orgány štátnej pamiatkovej starostlivosti. Takýchto hradov a kaštieľov je na Slovensku 32, z ktorých 27 je prístupných pre verejnosť. Náš ľud považuje pamiatky za svoje významne kultúrne dedičstvo a vysoko oceňuje úsilie na ich záchranu, obnovu a sprístupnenie. Skúsenosti ukazujú, že premyslená, politicky správne usmernená a využitá starostlivosť o pamiatky môže významne pomáhať pri výchove k revolučnej národnej hrdosti a k československému socialistickému vlastenectvu.

Dnes, keď sa naša starostlivosť o kultúrne pamiatky opiera o pokrokovú prax ochrany pamiatok v Sovietskom sväze, pri využívaní našich kultúrnych pamiatok vychádzame z toho, že vedecky a teoreticky odôvodnený názor na pamiatky nestačí ešte k jej ochrane, ak nemá súčasne i pevnú oporu v kladnom pomere k súčasnej dobe. Preto jedným z hlavných cieľov štátnej pamiatkovej starostlivosti u nás je, aby sa pri záchrane a obnove pamiatok staviteľstva tým objektom, ktorých povaha to dovoľuje, vrátila nová, živá funkcia i pre úžitkové účely pri uspokojovaní kultúrnych a hmotných potrieb nášho ľudu.

Kultúrnu hodnotu, najmä stavebných pamiatok, nikdy neoddeľujeme od úžitkovej funkcie, ktorú majú doteraz. Nemožno zabúdať, že aj staré mestá sú dosiaľ plné života, že v ich uliciach prúdi život a že stredoveké domy v nich sú obývané. Stavebné a umelecké pamiatky, ktoré nám zanechali minulé storočia, sú teda aj súčasťou dnešného života. Okolo starých palácov Bratislavy prúdi ruch veľkomesta, dóm v Košiciach obklopuje čulá premávka, neporovnateľne vzrástol ruch na uliciach Banskej Bystrice alebo Prešova, kde mnohé cenné stavebné pamiatky stoja plne využité. Popri bývalých feudálnych kaštieľoch vyrastajú najmodernejšie závody, objekty jednotných roľníckych družstiev alebo štátnych majetkov.

Preto starostlivosť o naše kultúrne pamiatky musí prispôsobiť svoje metódy širokým záujmom ľudu. Tým sa v našom zriadení mení pamiatková ochrana na skutočne konštruktívnu a tvorivú prácu, ktorá nadväzujúc na staré hodnoty zároveň prináša hodnoty nové.

Dnes rozvíjame a chceme mať takú starostlivosť o naše kultúrne pamiatky, ktorá vzácne objekty a pamätníky nechráni len samoúčelné, pre ich kultúrnu hodnotu, ale tam, kde to len okolnosti dovoľujú, zabezpečuje aj ich praktické využitie. Preto bude potrebné, aby sme napomáhali také úsilie pri akciách štátnej starostlivosti o pamiatky, ktoré napríklad nezakazuje premávku po uliciach starého mesta, ale hľadá riešenie, ktoré by uspokojilo komunikačné i pamiatkové záujmy.

Po celom Slovensku máme mnoho dokladov takého tvorivého prístupu k riešeniu otázky, ako skĺbiť starostlivosť o kultúrne pamiatky s potrebami nášho budovateľského úsilia. To je druhá strana veľkých úspechov nášho napredovania na tomto úseku, ktorá prevyšuje slávu, akú nám šíri za hranicami - aj v kapitalistických štátoch - hodnota a stav našich kultúrnych pamiatok.

Kaštiele a kurie niekdajších pánov sa menia na školy, žiacke domovy a rekreačné strediská. Pracujú v nich národné výbory, uzdravujú sa chorí a oddychujú v nich na zaslúženom odpočinku naši prestárli občania. Menia sa na družstevné dielne našej ľudovej výroby, ktorých nebývalý rozkvet Slovenská národná rada zabezpečila aj nedávno prijatým zákonom o rozvoji ľudovej umeleckej výroby a umeleckých remeslách. Dokladom toho je napríklad využitie bývalého kaštieľa v Pozdišovciach.

Pritom sa pamiatková hodnota týchto objektov ani zďaleka neznižuje, naopak, naplnené životom stávajú sa živými a slúžia tým, ktorých predkovia tieto objekty v pote, z práce svojho umu a rúk stavali.

Vďaka takej starostlivosti o naše pamiatky si dnes desaťtisíce návštevníkov východného Slovenska prezerajú vzácne exponáty Krajského múzea v Prešove, ktoré sa iba nedávno presťahovalo do predtým nevyužitého, ale historicky a umelecky cenného Rákóczyho domu.

S obľubou si prezeráme vzácny renesančný kaštieľ v ľudom ospievaných Fričovciach, pričom nás uspokojuje vedomie, že bývalé sídlo feudálov sa premenilo na stredisko socialistickej výchovy a kultúry, že je tam škola, ktorá pripravuje ďalších odborníkov pre naše poľnohospodárstvo.

V Košiciach, v paláci niekdajšieho šľachtica Desseffyho má dnes svoj stánok Krajská galéria, kým kaštieľ v Zemianskych Kostolanoch slúži ako kultúrne a osvetové zariadenie miestneho národného výboru a zariadenie nášho zdravotníctva.

Náš pracujúci ľud s hrdosťou navštevuje pamätník dejín revolučného boja robotníckej triedy a účinkovania prvého robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda vo Vrútkach, ktorý vo svojej plodnej práci pre víťazstvo socializmu v našej vlasti svoj pomer k našim kultúrnym pamiatkam vyjadril týmito slovami: "Aby sme povzniesli nášho človeka duchovne i morálne, chceme mu sprístupniť všetky kultúrne poklady minulosti a otvoriť mu dokorán brány k vedomostiam a práci."

Činnosť na úseku využívania našich pamiatkových objektov prejavuje sa v súvise s úlohami rozvoja cestovného ruchu. Napríklad v Prešovskom kraji sa pre tento cieľ pripravuje areál Červeného kláštora v Spišskostaroveskom okrese, ktorý je v prostredí neobyčajnej krásy svetoznámych Pienin. V Krásnom Brode v Medzilaboreckom okrese sa bude opravovať kaštieľ, ktorý po ukončení prác bude slúžiť ako múzeum ukrajinskej kultúry.

Navrhovaný zákon sa stáva zárukou, že v tomto smere sa zlepší spolupráca so všetkými zainteresovanými rezortmi, že sa ešte smelšie bude uplatňovať využívanie najmä našich stavebných pamiatok pre pomoc pri plnení úloh, ktoré vytýčil XI. sjazd strany a ktoré zvlášť pre Slovensko znamenajú ďalší búrlivý rozvoj priemyselnej a poľnohospodárskej výstavby. Pritom však bude potrebné, aby sa práca na úseku starostlivosti o kultúrne pamiatky oveľa viac opierala o skúsenosti, ktoré dosiahli súdruhovia v českých zemiach. Okrem metód práce pôjde tu najmä o celkový prístup v otázke pamiatok, ktorý vo vedomí bratského českého ľudu dávno zaujal významné miesto.

Naše kultúrne pamiatky majú teda pre socialistickú spoločnosť celkom nový zmysel a preto starostlivosť o ne je neoddeliteľnou súčasťou kultúrnovýchovnej a hospodárskoorganizátorskej funkcie štátu. Náš ľudovodemokratický štát chráni pamiatky a stará sa o ne preto, že pre celú spoločnosť majú kultúrnopolitický a vedecký význam a sú vplyvnou zložkou pri budovaní novej kultúry. Sprístupnené všetkému ľudu stávajú sa zdrojom poučenia a výchovy, sú nepostrádateľnou súčasťou nášho životného prostredia, zveľaďujú naše hospodárske potreby a sú významným prostriedkom vzájomného zbližovania a poznania národov celého sveta.

Vážená Slovenská národná rada!

Náš pracujúci ľud privíta nový zákon o kultúrnych pamiatkach s radosťou, lebo socialistická pamiatková starostlivosť vychádza z kultúrnych a hospodárskych potrieb socialistického človeka, z jeho túžby po poznaní a po radostnom životnom prostredí. Práve preto, že budujeme socialistickú kultúru, venujeme pozornosť všetkým pamiatkam, lebo sú výsledkami spoločenských vzťahov a spoločenského vývoja. Poznanie týchto vzťahov a vývoja má pre nás i pre všetky budúce generácie veľkú hodnotu. A nielen preto si ceníme naše pamiatky. Nezabúdame, že nech bola v našej krajine akákoľvek spoločenská formácia, to čo bolo v nej vytvorené, vzniklo z usilovnej práce a z tvorivého nadania jej obyvateľov.

Aby sme mohli do dôsledkov zvládnuť tento úsek víťaznej výstavby socializmu v našej vlasti, potrebné je, aby odteraz u každého občana nastal bezprostredný pomer k otázke ochrany našich pamiatok. Ony sú dnes vlastníctvom pracujúceho ľudu. S týmto nesmiernym kultúrnym dedičstvom pod vedením našej slávnej Komunistickej strany Československa hospodária miestne, okresné a krajské národné výbory, ktoré v spolupráci s odbornými zložkami štátnej ochrany pamiatok udržujú, opravujú a zachovávajú pamiatky budúcim generáciám.

Ochrana našich kultúrnych pamiatok je prácou pre socialistickú vlasť, pre mier a pre kultúrne povznesenie pracujúcich.

Preto odporúčam, aby Slovenská národná rada predložený návrh zákona schválila. (Potlesk.)

Podpredseda Žákovič:

Ďakujem súdruhovi poslancovi Benčovi za prejav.

Pretože sa o slovo nikto viac neprihlásil,

vyhlasujem rozpravu o spoločnej zpráve kultúrneho a osvetového výboru a právneho výboru za skončenú.

Dávam záverečné slovo zpravodajcovi súdruhovi poslancovi Fuchsovi.

Zpravodajca poslanec Fuchs:

Vážená Slovenská národná rada!

Rozprava k návrhu zákona o kultúrnych pamiatkach, ktorá práve odznela, v plnej miere potvrdila správnosť a potrebu navrhnutého zákona.

Pretože rečníci nepodali žiaden pozmeňujúci návrh, odporúčam, aby Slovenská národná rada zákon v predloženom znení odhlasovala. (Potlesk.)

Podpredseda Žákovič:

Pristúpime k hlasovaniu.

Zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Dávam hlasovať

o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o kultúrnych pamiatkach v znení, ako ho predložili výbory kultúrny a osvetový a právny.

Kto súhlasí s návrhom zákona, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti? Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? Nikto.

Zisťujem, že Slovenská národná rada zákon jednomyseľne schválila podľa návrhu výborov. (Potlesk.)

Tým je program 27. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpaný.

Vyhlasujem schôdzku za skončenú.

(Koniec schôdzky o 17.30 hod.)

Kancelária Slovenskej národnej rady

Číslo: 1110/1958.

Za správnosť stenografickej zprávy

Ilčík v. r.,

vedúci Kancelárie Slovenskej národnej rady

V Bratislave 30. augusta 1958.