Celý proces starostlivosti o pamiatky od začiatku sleduje ich začlenenie do života. Ide najmä o pamiatky stavebné, ktoré po skončení ochranných prác musia svojou hmotou, svojimi priestormi opäť plniť funkcie, ktoré vyplývajú z ich účelu. Ak pamiatka ani po oprave nemôže splniť určené účelové využitie, hľadáme pre ňu novú, vhodnú funkciu.
Stovky takýchto objektov slúžia dnes školstvu, osvetovým, sociálnym a zdravotníckym účelom. Mnoho starých bytov v pamiatkových objektoch sa po ochranárskom zásahu premenilo na moderné bytové jednotky, ktoré plne slúžia našim pracujúcim.
Starostlivosť o pamiatky nebrzdí rozvoj našich miest. Vychádza z ich minulosti, nadväzuje na jej klady v stavebníctve aj v celkovej kultúre a rešpektuje ich dávny vývoj. Snaží sa však, aby ďalší rozvoj vrátil našej spoločnosti to, o čo ju obrala ziskuchtivosť minulých desaťročí, ktorá v stavebných pamiatkach videla iba prostriedok ďalšieho obohacovania.
Návrhom zákona Slovenskej národnej rady o kultúrnych pamiatkach dostáva sa nám záruka, že okrem pamiatok čisto umeleckých, sa vo zvýšenej miere bude venovať pozornosť pamiatkam, ktoré predovšetkým svojou historickou hodnotou nám pripomínajú posvätné revolučné a pokrokové tradície nášho ľudu. Túto požiadavku odôvodňuje skutočnosť, že kultúrne dedičstvo, ktoré sme prebrali od mnohých predchádzajúcich generácií, stalo sa majetkom všetkého ľudu. Miesto niekdajších majiteľov architektonických, umeleckých, hudobných a iných diel stará sa dnes o tieto vzácne kultúrne pamiatky náš ľudovodemokratický štát a ich hmotné i duchovné využitie bude plne slúžiť pre ciele dovŕšenia kultúrnej revolúcie, pre prehlbovanie a upevňovanie socialistickej ideológie vo vedomí nášho ľudu.
Vážená Slovenská národná rada!
Predkladaný návrh zákona Slovenskej národnej rady o kultúrnych pamiatkach vypĺňa medzeru, ktorá už dávnejšie vznikla v normatívnej úprave tak významného kultúrneho úseku. Nejde len o to, že napríklad ustanovenia zákonného článku XXXIX. z roku 1881 už celkom isto nemôžu vyhovovať potrebám socialistického štátu, ale aj posledná norma z oblasti pamiatok, ktorá iba čiastočne rieši organizačné otázky starostlivosti štátu o kultúrne pamiatky, je z roku 1951. To bolo v čase, keď sa zvýšená starostlivosť nášho štátu o otázky ochrany a využitia kultúrnych pamiatok začínala široko uplatňovať v praxi a keď sa dosť názorne ukázala medzerovitosť v doterajších predpisoch. Okrem toho nevyhovoval celý rad nadväzujúcich predpisov, najmä stavebných, ktoré sú síce novšieho dáta, no vo svojom vzťahu voči kultúrnym pamiatkam sú roztrieštené. Pre túto časovú i vecnú aktuálnosť je predkladaný návrh zákona nanajvýš potrebný. Treba uviesť, že tú istú matériu vyriešil pre české kraje zákon číslo 22/1958 Zb.
Návrh upravuje jednotnú matériu kultúrnych pamiatok, pričom sa v osobitnej časti zaoberá iba odchylným spôsobom ochrany archeologických pamiatok. Okrem úvodnej časti sú v ďalších štyroch častiach rozvedené otázky ochrany pamiatok, ďalej už spomínaná úprava archeologických pamiatok, ďalšia časť sa zaoberá pamiatkovými orgánmi a v poslednej časti sú zhrnuté spoločné a záverečné ustanovenia.
K prvej časti treba povedať, že návrh správne vidí poslanie zákonnej úpravy tejto otázky v socialistickej spoločnosti, že organicky spája zachovanie, ochranu, využitie a sprístupnenie pamiatok. Úvodný paragraf má ďalej dve významné ustanovenia. Určuje širokú zodpovednosť národných výborov za ochranu pamiatok nielen pôsobením a činnosťou odborných orgánov, ale aj zapojovaním širokého aktívu občanov do tejto ochrany. Druhým uzáverom je vyhlásenie občianskej povinnosti pomáhať pri ochrane pamiatok. Tým sa dostáva ochrana pamiatok v socialistickej spoločnosti na kvalitatívne vyšší stupeň a je tak zárukou, že aj na tomto úseku sa úlohy kultúrnej revolúcie úspešne splnia.
Materiálnoprávne ustanovenie druhej časti riešia všetky otázky ochrany pamiatok a ďalšej starostlivosti o ne v duchu úvodného ustanovenia, t. j. čo najúčinnejšie chrániť pamiatky a sprístupňovať ich pracujúcim ako zdroj poučenia, výchovy a kultúrneho povznesenia, oživovať pokrokové tradície našich dejín ako ideovú posilu v boji o nového človeka a konečne využívať pamiatky pre zblíženie národov v záujme víťazstva socializmu a mieru.
V našich podmienkach sa odchylne upravuje vyhlasovanie pamiatkových rezervácií oproti úprave v českých krajoch. Ide tu o celé historicky významné časti našich miest, kde vzhľadom na význam ich zachovania i rozsah obnovy treba dať vyhláseniu charakter rozhodnutia národného orgánu vládnej a výkonnej moci na Slovensku.
Zodpovedá duchu návrhu aj časť o evidencii pamiatok, ako nutný predpoklad ich plánovitej ochrany a údržby. Vyňaté sú len pamiatky v osobnom vlastníctve, ktorého postavenie sa dôsledne rešpektuje. To pravda, neznamená, že by tieto pamiatky sa vypúšťali z ochrany.
Ustanovenia o údržbe pamiatok v prvom rade ukladajú povinnosť vlastníkovi starať sa o pamiatky. Táto všeobecná zásada, už skôr prijatá Občianskym zákonníkom, sa potom podrobne rozvádza podľa toho, či ide o pamiatku, ktorá je národným majetkom, alebo nie. V prvom prípade prispôsobuje dispozičné operácie novým predpisom o správe národného majetku.
Reálnosť vyslovenia povinnosti vlastníka starať sa o pamiatku vyjadruje aj ustanovenie § 8 ods. 4, ktoré dovoľuje poskytnúť vlastníkovi prostriedky, aby tejto povinnosti vyhovel v záujme spoločenského charakteru ochrany, ak z hospodárskych dôvodov mu to samému nie je možné.
Obdobným spôsobom, diferencujúc, či ide o národný alebo ostatný majetok, rieši sa aj užívanie a správa pamiatok. V tomto ohľade sa rovnako vytvára podrobný systém dispozície s národným majetkom pamiatkového charakteru.
Svojou povahou odchylnú úpravu vyžadujú v niektorých smeroch archeologické pamiatky. Týka sa to najmä orgánov, ktoré môžu uskutočňovať vykopávky, ďalej hlásení náhodných nálezov a majetkových dôsledkov. Ukazuje sa správnym určovať majetkové dôsledky už v tejto prvotnej norme, pričom výkonné orgány môžu podľa konkrétnych podmienok nálezné primerane diferencovať. V majetkových vzťahoch je navrhované znenie zhodné s úpravou pre české kraje.
Významnou je štvrtá časť o pamiatkových orgánoch. Navrhovaná úprava dôsledne sleduje všeobecné hospodársko-organizačné zásady, ktoré sa v poslednom čase uplatňujú v celom našom hospodárskom a kultúrnom živote, a to úspornosť, decentralizácia operatívnych činností na nižšie orgány a socialistický demokratizmus.
Úspornosť treba vidieť v predkladanom návrhu v spojovaní ochranárskych organizačných článkov. Pri Povereníctve školstva a kultúry sa totiž zriaďuje Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, teda jeden ústav tak pre pamiatky, ako aj pre ochranu prírody. Treba pripomenúť, že sa upúšťa od zriadenia osobitného ústavu na ochranu prírody, aký predvídal nami v roku 1955 vydaný zákon o štátnej ochrane prírody. Vieme, že tak zákon o pamiatkach, ako aj zákon o štátnej ochrane prírody majú pre Slovensko a celú republiku ďalekosiahly význam. Preto treba osobitne pripomenúť potrebu dôsledného vybudovania tohto ústavu, aby v zmysle oboch zákonov zvládol úlohy, od ktorých plnenia závisí zachovanie, zveľadenie a postavenie do služieb ľudu veľkého pamiatkového i prírodného bohatstva Slovenska. Zákon tento ústav vystrojuje širokou právomocou. Organizuje a robí výskum, prieskum, vedecké hodnotenie a popularizáciu pamiatok, rozhoduje o ich ochrane, konzervovaní, obnove a ich kultúrnom využití. A na druhej strane na úseku štátnej ochrany prírody vypracúva podklady pre rozhodovania štátnych orgánov, pomáha im. organizuje a robí výskum, prieskum prírody ako celku i jej častí ľudskou činnosťou nedotknutých, alebo len málo dotknutých, teda stará sa aj o výskum nášho jaskynného bohatstva. Od úspešnej činnosti ' tohto ústavu bude teda v podstatnej miere závisieť, s akými výsledkami sa stretne zákon, ktorý odhlasúvame.
Avšak v plnej miere bude záležať na práci krajských, okresných a miestnych národných výborov, lebo zákon dôsledne decentralizuje na krajské, okresné i miestne národné výbory operatívnu ochranu pamiatok a v najširšej miere sa zásady socialistického demokratizmu prejavujú vo vybudovaní poradných orgánov, ktoré združujú nielen ochranárskych odborníkov, ale aj iných záujemcov z radov pracujúcich.
Je podstatne dôležitým, že zákon konzervovanie a reštaurovanie maliarskych, sochárskych a umelecko-remeselných umeleckých pamiatok zveruje iba odborne kvalifikovaným reštaurátorom a že sa dáva rezortu školstva a kultúry možnosť zriadiť pre reštaurovanie ateliéry, dielne alebo podniky. Zabezpečí sa tým vysoká kvalita reštaurátorstva. Treba pripomenúť potrebu riešiť túto otázku aj na úseku obnovovania pamiatok architektonických a treba tu očakávať iniciatívu zo strany rezortu školstva a kultúry.
Zostáva tu ešte dôsledné rozvedenie myšlienky sprístupnenia kultúrnych pamiatok, čo sa má stať - práve pre šírku svojho významu - osobitným návrhom zákona o múzeách a galériách.
Z uvedeného vyplýva, že právna konštrukcia zákona plne vyhovuje cieľu, ktorý sa má ním dosiahnuť.
Uzákonenie navrhovanej úpravy kultúrnych pamiatok si nevyžiada nové náklady v roku 1958, s ktorými by návrh rozpočtu na rok 1958 nepočítal.
Uzákonenie tejto osnovy znamená vytvorenie takých organizačných a hospodárskych predpokladov, ktoré významne posilnia boj nášho ľudu za splnenie úloh, ktoré uznesenia historického XI. sjazdu Komunistickej strany Československa vytýčili pre dovŕšenie kultúrnej revolúcie na Slovensku.
Výbory kultúrny a osvetový a právny na svojom spoločnom rokovaní 28. augusta 1958 sa uzniesli odporúčať Slovenskej národnej rade. aby tento návrh zákona schválila so zmenami, ktoré výbory na texte zákona vykonali a ktoré obsahuje rozdaná spoločná zpráva výborov. (Potlesk.)
Podpredsedníčka Ďurišová:
Ďakujem súdruhovi poslancovi Fuchsovi za podanie zprávy.
Nasleduje
rozprava o spoločnej zpráve kultúrneho a osvetového výboru a právneho výboru.
O slovo sa prihlásili:
povereník školstva a kultúry súdruh Ernest Sýkora
a súdruhovia poslanci Pavol Dubovský, Viktor Strmeň, Viera Pírková a Július Benč.
Dávam slovo povereníkovi školstva a kultúry súdruhovi Ernestovi Sýkorovi.
Povereník školstva a kultúry Sýkora:
Vážená Slovenská národná rada!
Zákon o kultúrnych pamiatkach je nielen logický dôsledok našich úspechov vo výstavbe socializmu, ale aj dôkaz nového, socialistického vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu minulosti. Buržoázia nemala záujem na tom, aby ľudu sprístupnila historické umelecké pamiatky, aby sa mu stali živou školou, ukazovateľom jeho tvorivých schopností, ťažkých zápasov s vykorisťovateľmi. Z ochrany pamiatok sa nedalo veľa vyťažiť, a to bolo rozhodujúce aj pre jej vzťah k pamiatkam. Tento nezáujem sa prejavil potom aj v nedostatku zákonných opatrení, o ktoré by sa boli mohli oprieť pracovníci, vykonávajúci viac z osobného záujmu a nadšenia obetavú prácu pre záchranu pamiatok. Takto nemohlo dôjsť k sústavnej záchrane, tým menej k preventívnej ochrane pamiatok a ešte menej k ich systematickému sprístupňovaniu. Je pritom príznačné, že dve právne normy, ktoré boli vydané za buržoáznej ČSR, nikdy nevošli do života.
Dnes je situácia celkom iná. Pamiatky dostávajú širokú spoločenskú funkciu a stávajú sa významným kultúrno-výchovným prostriedkom socialistického štátu.
Zákon, ktorý dnes Slovenská národná rada prerokúva, je dokumentom o cieľavedomej starostlivosti strany, Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov pri záchrane, udržiavaní a sprístupňovaní pamiatok. Vytváraním pevného systému pamiatkových orgánov, účelným rozčlenením operatívnej ochrany a zapojovaním širokého okruhu pracujúcich do poradných sborov a komisií stáva sa ochrana pamiatok vecou samotných pracujúcich. A v tejto súvislosti dovoľte pripomenúť zaujímavé slová súdruha Zápotockého, ktoré povedal bezprostredne po oslobodení: "Je našou úlohou, aby všetci ľudia pochopili cenu a význam umeleckých a historických pamiatok. Mnohé z týchto starých pamiatok nám zničila zlá a svojvoľná ruka nepriateľov. Mnohé z toho, čo malo a mohlo byť zachované, poškodili a zničili nám vlastní ľudia z nepochopenia, neuvedomelosti a zo svojvôle. Preto je našou povinnosťou staré, naozaj umelecky cenné stavebné pamiatky reštaurovať a pokiaľ to nie je možné, aspoň ich ochraňovať a zabezpečiť pred skazou do tej doby, kým nám pomery dovolia vykonať ich úplnú záchranu a reštauráciu. Keby sme tak neurobili, právom by nám raz naši nasledovníci mohli vyčítať, ale ani sami sebe by sme si to nemohli odpustiť. Uvidíte, že až sa dostaneme z dnešných povojnových ťažkostí a z detských nemocí, ktorými prechádza každé nové budovanie, a až naozaj svoj nový život a všetko, čo je k jeho spokojnému a radostnému prežívaniu nevyhnutné, vybudujeme, ako potom budeme správne oceňovať a uchovávať staré pamiatky, ktoré nám pripomínajú mnohé slávne doby a udalosti v našej histórii..."
Táto predpoveď s. Zápotockého stala sa už dávno skutkom. Náš ľud, keď sa mu umožnil široký prístup k vede a umeniu, nielen sa živo zaujíma o vedecké objavy v kultúrnej histórii svojej krajiny, ale aj sám sa všemožne snaží zúčastňovať sa na ochrane svojich historických pamiatok.
Zákon, ktorý dnes Slovenská národná rada prerokúva, umožní ešte lepšie a výraznejšie ako za uplynulé roky zvýrazniť politické, vedecké a kultúrne poslanie pamiatok v socialistickej spoločnosti. Vytvorí lepšie predpoklady pre skúmanie historickej cesty ich vývoja. Pamiatky, ako každý jav spoločenského rozvoja možno pochopiť iba v spojitosti so zmenami ekonomickej základne, politického zriadenia a s rozvojom kultúry tak vládnucich, ako aj utláčaných tried. Hlbší záujem o pamiatky pomôže nám pochopiť, ako sa menil ideový obsah napríklad našej architektúry v spojitosti s celkovým historickým rozvojom našej krajiny, odkryť jej pokrokové realistické základy a dať tak súčasným umelcom poučenia pre tvorenie národných vysoko umeleckých výtvorov našej epochy. "Marxizmus - zdôrazňoval Lenin - si vydobil svetodejinný význam ako ideológia revolučného proletariátu tým, že vôbec nezavrhol najcennejšie výdobytky buržoáznej epochy, ale naopak, osvojil si a prepracoval všetko, čo bolo cenné vo viac než dvetisícročnom vývine ľudského myslenia a kultúry. Len ďalšia práca na tomto základe a v tom istom smere, oživovaná praktickými skúsenosťami diktatúry proletariátu ako jeho posledného boja proti každému vykorisťovaniu, môže byť uznaná za rozvíjanie naozaj proletárskej kultúry. "
Dovoľte ďalej zmieniť sa o niektorých doterajších výsledkoch na úseku ochrany kultúrnych pamiatok, o skúsenostiach, ktoré sme pri tom získali, a o najbližších perspektívnych plánoch.
Pre objasnenie situácie, v akej sa po roku 1945 rozvíjala starostlivosť o pamiatky, a pre reálne posúdenie dosiahnutých výsledkov treba aspoň letmo nazrieť do minulosti.
Do roku 1918 bola ochrana pamiatok zameraná skoro výlučne na stavebné pamiatky, z ktorých sa opravilo celkom 25. V nových politických a hospodárskych podmienkach po roku 1918 sa v podstate zachováva starý stav a tak za celé obdobie od roku 1918 do roku 1938 sa investovalo na ochranu pamiatok na Slovensku len niečo vyše 8 miliónov korún, pričom sa opravilo len asi 50 objektov. Pre celkovú "úroveň" ochrany pamiatok v tomto období je charakteristický prípad Zvolenského zámku. Na tento bola udelená subvencia 1 milión korún, no, ako sa iste pamätáte, na zámku sa nič nezmenilo. Ostalo iba zhnité lešenie. Po roku 1939 za tzv. slovenského štátu, sa situácia ešte zhoršila. Nielen že sa na ochranu pamiatok nevenovalo zo štátnych prostriedkov takmer nič, ale naviac sa dovolilo súkromníkom a rôznym organizáciám svojvoľne si meniť pamiatkový charakter svojho vlastníctva podľa vlastného vkusu a názoru. V tomto období zaznamenávame najviac Škôd na pamiatkach, a to nielen, ako sa často zdôrazňovalo, pre vojnové udalosti, ale hlavne pre falšovanie historickej pravdy pamiatok, pre ich podriaďovanie fašistickej ideológii. Okrem týchto škôd vznikli obrovské straty nekontrolovaným vývozom cenných pamiatok do zahraničia.
Za takéhoto stavu začínala ochrana pamiatok v podmienkach ľudovodemokratického zriadenia po roku 1945, pričom nebolo odborníkov ani nijakých orgánov ochrany pamiatok; nedostatočne sa v tomto období využívala aj pomoc zo strany českých odborníkov.
A tak sa ochrana pamiatok na Slovensku začala rozvíjať neskoršie ako v českých krajoch a zo začiatku sa zúžila najmä na objekty štátneho kultúrneho majetku. Výsledkom tejto činnosti bolo postupné vyhlásenie 32 objektov za štátny kultúrny majetok a dosť mechanické sústredenie hnuteľných pamiatok. S organizovanou činnosťou údržby pamiatok v širokom meradle sa začalo až v roku 1952. Súčasne sa začínajú budovať inštitúcie ochrany pamiatok. V roku 1948 na základe zákona SNR vzniká Slovenská národná galéria, v roku 1951 Slovenský pamiatkový ústav, v roku 1952 špeciálny projekčný ústav, v roku 1953 začína veci venovať pozornosť aj Slovenská akadémia vied a v tom istom roku sa organizuje aj špeciálna stavebná výroba. Finančné náklady postupne stúpajú od roku 1953 do roku 1958 z 3 miliónov až na 26 miliónov korún ročne, čo predstavuje až 30 % celoštátnej kvóty. Za roky 1952-1957 bolo spolu opravených celkom 315 stavebných pamiatok a 92 pamiatok umenia maliarskeho, sochárskeho a umeleckých remesiel. Z významnejších prác spomeniem napríklad úpravu Leninovho múzea v Bratislave, Múzea revolučnej tlače na Vrútkach, Jilemnického múzea v Juri, Hviezdoslavovho múzea v Dolnom Kubíne, krajských múzeí v Banskej Bystrici a v Prešove, úpravu Nitrianskeho hradu pre potreby Archeologického ústavu SAV, kaštieľa v Diviakoch pre účely Slovenskej národnej knižnice. Ďalej bol upravený dom, v ktorom bol vyhlásený Košický vládny program, v Stupave sa zriadilo Kostkovo múzeum, v Modre Štúrova izba a upravil sa celý rad kaštieľov. Zvláštnej pozornosti si zasluhuje oprava radnice v Levoči a s veľkým finančným nákladom zreštaurovaný známy oltár majstra Pavla z Levoče. Značné prostriedky sa dali na údržbu 10 mestských pamiatkových rezervácií, ktoré predstavujú významnú časť nášho kultúrneho bohatstva. S veľkou podporou miestnych národných výborov i spoločenských organizácií sa od roku 1945 postavilo skoro 1400 pamätníkov, pripomínajúcich významné udalosti robotníckeho hnutia, Slovenského národného povstania ako aj významné politické a kultúrne osobnosti.
(Predsedníctva sa ujal podpredseda Déneš.)
Najvýznamnejšou a najväčšou pamiatkovou akciou v súčasnej dobe je obnova Bratislavského hradu, a to vlastného paláca i všetkých ostatných objektov v celom jeho areáli, ako aj urbanistické spojenie hradu s mestom. Tento významný pamätník dávnej minulosti, mohutné dielo rúk a umu nášho ľudu, bývalé sídlo feudálnych utláčateľov, nechali feudálni aj buržoázni vládcovia spustnúť tak, že už bol na pokraji zániku. Bratislavský hrad nielen že ožije, ale dostane také kultúrno-politické poslanie, aby už navždy ľudu slúžil ako pamätník slovenskej kultúry, histórie, ako stredisko významných politických a kultúrnych podujatí.
Okrem rekonštrukcie Bratislavského hradu opravujeme a rekonštruujeme dnes aj ďalšie významné hrady a zámky, napríklad: Zvolenský hrad, Trenčiansky hrad, Oravský zámok. Červený Kameň, zámok v Holíči, vo Svätom Antone, Betlanovciach, v Červenom Kláštore a iné; upravujeme umelecké výtvarné diela, napríklad: fresky v Žehre, v Thurzovom dome v Banskej Bystrici, v Červenom Kláštore, v Bardejove a ďalšie.
Aj tento stručný výpočet niektorých výsledkov jasne dokazuje, aký obrovský krok vpred sme urobili aj na úseku ochrany a využitia pamiatok v etape budovania socializmu.
Doterajšia činnosť mala však aj svoje vážne nedostatky. Pri spätnom pohľade na prácu uplynulých 13 rokov musíme si všimnúť, že naša pamiatková starostlivosť ostala ešte veľa dlžná dejinám robotníckeho hnutia, Slovenskému národnému povstaniu, významným politickým a kultúrnym osobnostiam našich dejín. Tak napríklad do dnešného dňa nezrekonštruovali sme a pre vlastivednú prácu nevyužili ani jeden bunker zo Slovenského národného povstania, slávne miesta revolučných bojov robotníckej triedy nie sú primerane označené a dôstojne využívané pre poznanie dávnej pokrokovej histórie nášho ľudu, nevenovali sme dostatočnú pozornosť pamiatke takých velikánov našej histórie, ako sú Kollár, Šafárik. Nemožno nespomenúť i tie nedostatky, ktoré vyplývajú z nedostatočnej spolupráce na pamiatkovej starostlivosti zúčastnených inštitúcií. Práve prerokovávaný zákon upozorňuje na to, že pracovať lepšie a efektívnejšie znamená spojiť tie sily, ktoré už dnes reprezentujú orgány štátnej ochrany pamiatok i niektoré pracoviská Slovenskej akadémie vied, naše archívy, vedecké knižnice, múzeá a galérie.
Dovoľte mi povedať ešte niekoľko poznámok k niektorým konkrétnym perspektívnym úlohám.
Podľa návrhu plánu do roku 1965 len z prostriedkov rezortu školstva a kultúry má sa upraviť 136 stavebných a 6 pamiatok maliarskych, sochárskych a umeleckých remesiel a vybudovať nových 80 pomníkov a pamätníkov robotníckeho hnutia Slovenského národného povstania, ako aj významným politickým a kultúrnym osobnostiam našej histórie. Napríklad v Prešove vybudujeme pamätník Slovenskej sovietskej republike, v Krompachoch a Košútoch pamätníky, pripomínajúce slávne štrajky kovorobotníkov a poľnohospodárskych robotníkov, pamätnou tabuľou v Lome nad Rimavicou pokloníme sa pamiatke 90-tich zastrelených partizánov; upravujeme a zrekonštruujeme bunkre a zemljanky na Jelenskej skale - sídle štábu partizánskej skupiny Morozova, rozhlasu a tlačiarne povstaleckého časopisu "Mor ho!", bunker v Lomnistej doline pod Chabencom, kde bolo sídlo štábu Jegorova, rozhľadňu maršala Malinovského na vrchu Šiklóš pri Leviciach, bunkre v okolí Králik a iné.
Tieto úlohy budeme plniť v zmysle návrhu tohto zákona, ktorý nám umožní účelnou deľbou práce pamiatkových orgánov sústrediť sa na riešenie kľúčových otázok a zveriť podstatnú časť nášho kultúrneho bohatstva národným výborom, aby ešte intenzívnejšie a premyslenejšie mohli pamiatky sprístupňovať a využívať ich vo výchovnej práci.
Súdružky a súdruhovia!
Uviedol som niektoré doterajšie výsledky a niektoré perspektívne úlohy. Treba zdôrazniť, že sú to úlohy nemalé a že len s použitím doterajších foriem a metód práce by sme ich nevedeli zvládnuť. Návrh zákona SNR o kultúrnych pamiatkach s touto okolnosťou počíta. V celom rade ustanovení zdôrazňuje, že vec poznania, ochrany a využitia nášho kultúrneho bohatstva musí sa stať predmetom starostlivosti celej našej socialistickej spoločnosti.
Pri tejto práci budeme sa musieť viac ako doteraz učiť od českých a sovietskych odborných pracovníkov, prehlbovať spoluprácu s ich orgánmi štátnej ochrany pamiatok a používať ich súdružskú pomoc. Len tak sa stanú pamiatky naozaj majetkom všetkého nášho ľudu, významným a trvalým činiteľom výchovy socialistického vlastenecva a revolučnej národnej hrdosti.
Dovoľte, vážené súdružky a súdruhovia, poprosiť vás o pomoc pri uskutočňovaní zákona a ubezpečiť vás, že Povereníctvo školstva a kultúry v úzkej spolupráci s národnými výbormi urobí všetko, aby tento zákon bol uvedený do života, aby jeho pôsobením boli využité všetky možnosti vyplývajúce z bohatej kultúrnej minulosti i prítomnosti pre výchovu nového socialistického človeka, pre víťazstvo socializmu a slávu našej robotníckej triedy a všetkého ľudu pod vedením múdrej našej vodkyne - Komunistickej strany Československa. (Potlesk.)
Podpredseda Déneš:
Ďakujem súdruhovi povereníkovi školstva a kultúry Ernestovi Sýkorovi za jeho prejav.
Nasleduje 10-minútová prestávka.
(Prestávka 10 minút.)
(Predsedníctva sa ujal podpredseda Žákovič.)
Podpredseda Žákovič:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi súdruhovi poslancovi Pavlovi Dubovskému.
Poslanec Dubovský:
Vážené súdružky, súdruhovia!
Návrh zákona o kultúrnych pamiatkach, ktorý dnes predkladá Sbor povereníkov Slovenskej národnej rade, ako aj zákony, ktoré Slovenská národná rada prijala v poslednom období z oblasti škôl a kultúry, sú nedeliteľnou súčasťou výstavby socializmu a v nej uskutočňovanej kultúrnej revolúcie. S pocitmi hrdosti môžeme rekapitulovať dosiahnuté výsledky na všetkých úsekoch nášho života, či už ide o socialistickú industrializáciu krajiny, kolektivizáciu poľnohospodárstva, alebo o rozvoj našej novej socialistickej kultúry.
Náš ľudovodemokratický štát uskutočňuje plánovité a dôsledne hospodársku i kultúrnu revolúciu. Niet takej oblasti, v ktorej by sme zotrvávali na starých prežitkoch a skostnatelých formách a vzťahoch, vybudovaných buržoáznou spoločnosťou. V celej našej činnosti riadime sa nesmrteľným učením marxizmu-leninizmu, jeho revolučnou teóriou, overenou bojovou praxou dialektického a historického materializmu. Historický materializmus pri výklade spoločenského diania vychádza z materiálnej základne spoločnosti a učí, že spôsob výroby vytvára základ spoločenského zriadenia a určuje charakter tohto zriadenia. Každá spoločensko-ekonomická formácia má svoj zvláštny historický zákon vzniku a vývinu. Duchovná činnosť ľudí závisí od podmienok materiálneho života spoločnosti, od rázu spoločenského a štátneho zriadenia. Len pochopenie závislosti všetkých spoločenských vzťahov od vzťahov výrobných nám umožňuje vysvetliť skutočný priebeh ľudských dejín. Preto aj taká starostlivosť nášho ľudovodemokratického štátu o pamiatky, ktoré nám pomáhajú poznávať materiálne podmienky života spoločnosti, javy prírody a spoločenského života, celý vývoj dejín ľudskej spoločnosti. A sú to práve pamiatky, ktoré nám najhmatateľnejšie ukazujú zmeny spoločenského vývoja. V každom predmete sa odráža život, hospodárske a sociálne premeny, každý predmet nám umožňuje preniknúť do problematiky minulosti a pomáha minulosť spojiť s prítomnosťou. Každá pamiatka je spätá s dnešným naším životom, má nám čo povedať o výsledku takých procesov, ktoré sa ešte dnes odohrávajú a opakujú, i keď na vyššom stupni vývoja.