A preto nech kvitnú kvety umenia nášho ľudu, nech hýria farbami, nech tešia oči našich pracujúcich tak, ako teší ich srdcia pieseň pri práci. Nech ich vôňa prebíja spolu s vôňou ruží a ľalií, vypestovaných našimi školenými majstrami, pach voskových kvetov bezduchého formalizmu a kozmopolitizmu. Urobme všetko, aby sa v ďalšom napredovaní kultúrnej revolúcie rozvíjala ľudová umelecká tvorba ako nerozlučná súčiastka našej socialistickej kultúry.

Návrh zákona jej podáva pomocnú ruku. Preto sa prihováram za to, aby sme tento návrh prijali, aby sme sa uzniesli na prijatí zákona. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem poslancovi Krnovi za prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Egydovi Pepichovi.

Poslanec Pepich:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia poslanci!

Hlavnou úlohou pri budovaní socializmu v našej vlasti je dosiahnuť vysokú životnú úroveň pre všetkých pracujúcich, vytvoriť život bohatší po každej stránke. To znamená nielen vyrábať viac, ale aj vyrábať výrobky lepšie, lacnejšie a krajšie, vytvoriť životnú úroveň nielen hojnú na množstvo statkov, ale aj krásnu vzhľadom a kvalitou.

Príkladom, ukazovateľom i spoľahlivou smernicou, ako budovať krajšie životné a pracovné prostredie, je i ľudová umelecká výroba, ktorá je prejavom kultúrnej vyspelosti a vysokého nadania nášho ľudu.

Ľudové umenie vždy vyplývalo z práce a zo života nášho človeka ako aj materiálu, ktorý ho obklopoval. Prejavilo sa v najrozličnejších formách, ktoré pomáhali nášmu človeku v životnom boji, ktoré pritom aj okrašľovali a spríjemňovali jeho každodenný život.

V dnešnej rozprave sa už spomenulo, ako slovenské výšivky zo starého Uhorska získali obdiv aristokratických kruhov celej Európy, pravda, nie pod slovenským menom. Takéto popredné miesto patrí však nielen slovenským výšivkám, ako vari najznámejšiemu odvetvil našej umeleckej výroby, ale aj iným, menej rozsiahlym odvetviam. V najnovšom čísle časopisu Slovenskej akadémie vied - Slovenský národopis - je uverejnená obšírna, vyše sto stranová štúdia známej českej etnografky Heleny Johnovej o kovových spínadlách na slovenskom ľudovom odeve. Autorka na základe porovnávania a triezveho vecného hodnotenia materiálu z celej Európy konštatuje, že slovenské ľudové kovové spínadlá sú po výtvarnej stránke najvyspelejšie. Pred krátkym časom usporiadalo švajčiarske národopisné múzeum v Bazileji výstavu kraslíc z celej Európy. Slovenské kraslice vzbudili na tejto výstave mimoriadnu pozornosť a boli ocenené po výtvarnej, farebnej i technickej stránke ako najpozoruhodnejšie.

Uvedené príklady oprávňujú ma k záveru, že toto vynikajúce hodnotenie slovenskej umeleckej výroby nie je náhodné, ale vyplýva z vynikajúcich tvorivých schopností a pracovných vlastností nášho ľudu.

V slovenskej ľudovej umeleckej výrobe nachádza výraz v prvom rade vynaliezavosť a umelecké nadanie ľudu. Len si všimnime štúdiu vtáčích nôh zozbieraných z nástenných malieb ľudovej vyšívačky a maliarky Kataríny Bruderovej z Vajnor, ktorých reprodukcia práve pri tejto príležitosti je vystavená v miestnostiach SNR. Len z takého prostého námetu je tu zhromaždených 40 variácií. Čo je tu bedlivého pozorovania prírody, čo je tu tvorivej fantázie, koľko je tu sily umeleckého stvárnenia.

V dokumentačných zbierkach ÚĽUV je niekoľko metrov dlhý čipkový pás Márie Bienikovej z Hontu, na ktorom je 50 rôznych motívov. Tento čipkový pás poslala spomenutá ľudová umelkyňa s poznámkou, že ide len o ukážku vzoriek a ak by boli potrebné ďalšie, že ich má v hlave nespočetné množstvo.

Ľudová tkáčka z Vyšných Ružbach dokáže utkať 15 metrový kupón, na ktorom je na každých niekoľko centimetrov vytkaná vzorka a ani jedna sa neopakuje - a ani to nie sú zďaleka hranice jej umeleckej fantázie. Či možno nepristaviť sa s úprimným obdivom nad týmito prejavmi nevyčerpateľných tvorivých schopností ľudových umeleckých výrobcov?

Hodnotíme však nielen nadanie umelecké, ale i vynaliezavosť technickú, dokonalú znalosť materiálu, využitie jeho prirodzených vlastností. To všetko vyplýva z dôvtipu, z húževnatosti a z disciplinovanosti pracovníka. Tieto pracovné vlastnosti, ktoré sa zrkadlia v ľudovej umeleckej výrobe, nemôžu sa neprejaviť aj v širších vzťahoch v pracovnom úsilí pri výstavbe našej vlasti. Sú zdrojom oprávnenej hrdosti nášho pracujúceho ľudu, sú zdrojom a výchovným prostriedkom zdravého socialistického vlastenectva, ktoré sa opiera o pevné základy pokrokových tradícií.

V socialistickej kultúre je známy princíp preberania dedičstva a princíp spojenia hlbokej úcty k pokrokovým tradíciám s najrevolučnejším novátorstvom. Dnes si uvedomujeme ešte viac ako kedykoľvek predtým, že i u nás rok 1945 a najmä februárové víťazstvo 1948 hlboko zasiahli do práce našich ľudových tvorcov, ktorí - ako hovoril Lenin - v kapitalizme hynuli vo vykorisťovaní človeka človekom. Revolúcia aj u nás odkryla masu ľudových talentov, ktorých tvorivosť pri budovaní socialistickej spoločnosti má možnosť najširšieho rozvoja. Uplatňuje sa v závodoch, pri zlepšovacích návrhoch a novátorstvách, naväzujúc na technologické schopnosti nášho ľudu.

Treba len, aby z hodnôt ľudovej umeleckej výroby čerpali naši umelci a aby z bohatstva ušľachtilých a účelných tvarov čerpal aj náš spotrebný priemysel. Neslobodno tu podceňovať ani zdanlivé najjednoduchšie prejavy ľudovej výroby, aj v tých je bohatý zdroj poučenia. Spomeniem len ako príklad drevené lyžice. V našich domácnostiach a reštauráciách používame obvyklé továrenské kovové príbory, ktorých lyžica v každom jednotlivom prípade má jednotný štandardný tvar. Takéto lyžice tvoria bežnú zložku našej mestskej kultúry. Ľudový umelecký výrobca Ondrej Urban z Rejdovej zhotovuje krásne lyžice zo štiepaného dreva, ktoré vynikajú nielen ušľachtilým spracovaním materiálu, ale najmä tým, že majú rôzne tvary, dômyselne prispôsobené rôznym jedlám, na ktoré sú určené. Kde je vyššia kultúra, tam, kde používame jediný štandardný tvar na rôzne účely, alebo tam, kde si ľud vedel vytvoriť rôzne a vzhľadom na rozličný účel diferencované tvary? Nechcem tu hlásať nejaký všeobecný návrat k dreveným príborom, hoci pre určité druhy jedál sú ony ďaleko vhodnejšie ako príbory kovové. Súdim však, že uvedený príklad by mal byť cenným podnetom pre náš spotrebný priemysel, ktorý by mal študovať napríklad takúto rôznosť tvarov v ľudovej umeleckej výrobe a uplatňovať vo výrobe priemyselnej ako cennú hodnotu ľudovej kultúry.

Slovenská kultúra dosiahla v uplynulých rokoch na medzištátnych fórach rad významných úspechov. Spomeňme tu úspešné výstavy ľudovej umeleckej výroby, o ktorých už bola reč, spomeňme v hudbe úspechy Eugena Suchoňa a Jána Cikkera, spomeňme, ako sú v medzinárodnom meradle hodnotení výtvarní umelci Benka, Fulla, Bazovský, Alexy. Ak si bližšie všimneme tvorbu týchto umelcov, zisťujeme, že zákonite vyrastá z umenia ľudového. Nedosiahli sme žiadny významný umelecký úspech napodobovaním a oneskoreným kopírovaním cudzích kozmopolitických smerov a nudných umeleckých výstrelkov, ale zákonite a spoľahlivo sme na medzinárodných fórach dosiahli úspech vždy, keď sme predstavili svoje umenie ľudové alebo umenie vytvorené v jeho duchu.

Tieto skutočnosti samy vyvracajú tých. ktorí podľa starých prekonaných buržoáznych teórií ľudové umenie podceňujú, protimarxisticky popierajú tvorivé schopnosti ľudu a tým viac alebo menej skryte ľudom pohŕdajú. Snažia sa nahovoriť, že ľudový umelec je primitív, ktorý je dnes schopný konať len v zmysle stáročných primitívností a preto ho násilne chcú odtrhnúť od súčasného vývinu. Treba odsúdiť aj postoj tých, ktorí v základných a zásadných otázkach ľudového umenia zaujímajú bezzásadový opatrnícky postoj. Ako príklad takéhoto opatrníckeho a bezzásadovitého postoja možno uviesť citát Kultúrneho života v čísle 16, ktorým sa uvádza článok Andreja Melicherčíka, reagujúci na niektoré nihilistické názory Vladimíra Mináča o ľudovom umení, uverejnené v Literárnych novinách, týmito slovami: "Uverejňujeme článok Andreja Melicherčíka, hoci to nie je dôkazom, že sa musíme stotožňovať s niektorými jeho formuláciami a tézami. " Kultúrny život nielenže vôbec nezaujme k veci stanovisko, nielenže neuvedie, v čom a prečo sa nestotožňuje so stanoviskom autora, od ktorého sa dištancuje, ale formuluje vec tak, že v prípade potreby sa môže prikloniť na jednu alebo druhú stranu, podľa toho, ako to situácia bude žiadať.

Niekedy zo zásadného neporozumenia vývojovej schopnosti ľudového umenia pochádza aj vyhľadávanie, prekrucovanie a často preceňovanie starých foriem a nedoceňovanie toho, čo v ľudovom umení vzniká a rodí sa. Treba objavovať a poznávať hodnoty ľudového umenia, a to nielen pre širokú verejnosť, aby ich bližšie poznala, ale aj pre ľudových umelcov samých a pre ich okolie.

Socialistické zriadenie pozdvihuje ľudové umenie na ten stupeň, na ktorý ono podľa marxistického - názoru na umenie patrí. Súhlasne s tým oceňuje aj prácu ľudových umelcov. Medzi radami ľudových umeleckých výrobcov je aj národný umelec Ferdiš Kostka, sú medzi nimi laureáti medzinárodných festivalov mládeže, ako keramikár Imrich Kóňa a výrobca fujár Peter Paciga. Je však medzi nimi veľa takých, ktorých práca nebola ešte dostatočne zhodnotená a len postupne sa jej dostáva zaslúžené uznanie.

V minulom roku usporiadalo ÚĽUV v Bratislave a v Prahe výstavu prác nestorov slovenskej ľudovej umeleckej výroby, desiatich najstarších ľudových umeleckých výrobcov, ktorí svojím životným dielom vykonali kus záslužnej práce na rozvoji ľudovej umeleckej výroby. Jedna z týchto ľudových umelkýň, 82-ročná Katarína Brindzová z Veľkého Grobu, vracajúc sa z otvorenia výstavy, na ktorom bola hosťom Povereníctva školstva a kultúry, povedala: "Teraz už môžem spokojne zomrieť". V tomto výroku bolo vyslovené aj uspokojenie s uznaním, ktoré sa jej dielu na sklonku života dostalo, aj vďačnosť, že jedine naše zriadenie môže prácu ľudových umelcov spravodlivo zhodnotiť.

Ekonomický výraz ľudovej umeleckej výroby v súčasnej dobe je zvýraznený tiež úspešným exportom a záujmom zahraničia o naše výrobky. Práve v týchto dňoch došla zpráva, že aj na Svetovej výstave v Bruseli je o naše ľudové umelecké výrobky veľmi živý záujem nielen zo strany návštevníkov, ale aj zo strany zákazníkov. Avšak ďaleko viac než tento ekonomický význam a prínos valút treba hodnotiť kultúrnopolitickú úlohu, ktorú plnia naše ľudové umelecké výrobky v zahraničí. Obdiv, ktorý vzbudzujú v Bruseli, Londýne, Berlíne, Bazileji, je voľky-nevoľky obdivom umenia nášho ľudu, nášho radostného života, nášho socialistického zriadenia a možností, ktoré z neho vyplývajú. Bolo by len treba, aby kultúrne zastupiteľstvá pri našich vyslanectvách podávali sústavnejšie, podrobnejšie a najmä zodpovednejšie zprávy o ohlase a politickopropagačnom účinku nášho ľudového umenia v zahraničí, než to robili doteraz.

Naše zriadenie, strana a vláda, taktiež i nový zákon, ktorý dnes s radosťou schválime, dávajú materiálne i morálne predpoklady pre ďalší úspešný rozvoj ľudovej umeleckej výroby tak, ako nás tomu učil súdruh Gottwald, ktorý napísal: "Veľká kultúrna úloha našej socialistickej výstavby je: uchovať všetko bohatstvo nášho ľudového umenia a ďalej ho rozvíjať v nových podmienkach."

Sú tu nesmierne cenné fondy ľudových umelcov, ktorí sa chcú umelecky vyžiť. Je tu štáb za vec zapálených odborných pracovníkov. Treba tieto predpoklady plne využiť, zainteresovať na veci všetkých poslancov, kultúrnych a verejných pracovníkov, treba poznať nesmierne hodnoty ľudového umenia a využiť tieto pre ešte krajší a radostnejší život našich pracujúcich. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem poslancovi Pepichovi za prejav. Slovo má poslanec Ján Mockovčiak.

Poslanec Ján Mockovčiak:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia!

Dvojdňové rokovanie Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1958 a o návrhu zákona SNR o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách je ďalším dôkazom toho, ako sa naša strana a vláda starajú o každodenný životi nášho pracujúceho ľudu, o zvyšovanie jeho životnej úrovne. Uzákonenie spomenutej ľudovej umeleckej činnosti znamená jej povznesenie na patričnú úroveň, ako aj zabezpečenie jej trvalej existencie v našom zriadení. Takto bude zabezpečená aj ideová a odborná výchova a vedenie tejto oblasti v duchu socialistických zásad, čím bude možné dôsledne využívať veľké a bohaté dedičstvo kultúry nášho ľudu pre dnešné potreby.

Tradícia ľudového umenia na Slovensku je veľmi bohatá. Pracujúci ľud vytváral túto tradíciu cez obdobia veľkého útlaku a biedy, dávno v dobách poddanstva, keď si robotný ľud okrášľoval svoje príbytky, obleky a pod., ktoré inak museli byť skromné.

Tak, ako slovenské ľudové piesne tlmočili vôľu a túžby robotného človeka, obdobne aj výtvarné ľudové prejavy a rukodielne zhotovené remeselnícke výrobky okrášľovali a spríjemňovali ubiedenému ľudu jeho skromné príbytky a celkove tak upevňovali v živote ľudu nádej na lepšie životné podmienky, na lepšiu budúcnosť, čo nakoniec zabezpečuje v plnom rozsahu dnešné naše ľudovodemokratické zriadenie.

Pamiatky z prvopočiatkov tejto umeleckoremeselnej činnosti sú zachované v našich múzeách a na pamätných miestach. Máme zachované celé usadlosti, drevené a kamene domy s bohatou umeleckou výzdobou.

Zvláštny úsek, veľmi bohatý na umeleckoremeselnú tvorbu, tvoria najmä zachovalé historické pamiatky, hrady, kaštiele a zámky, na ktorých sa pracujúci podieľajú svojou neúnavnou prácou, ktorá však nakoniec neslúžila im, ale vlastným utláčateľom. Slovenskí remeselníci pre svoje vysoké umelecké schopnosti a nadanie boli často známi aj ďaleko za hranicami. Napríklad je známe, že liptovskí murári budovali najkrajšie budovy v Budapešti a vo Viedni za veľkých ťažkostí ba často za stratu zdravia a nezriedka i svojich životov.

Obdobne macošsky sa zachovával k týmto nadaným a schopným remeselníkom a pracovníkom i kapitalistický poriadok, ktorý následkom mechanizácie výroby nemilosrdne zatláčal umelecko-remeselnú činnosť jednotvárnou sériovou výrobou. Umelecké remeslá boli za kapitalizmu zaznávané a ovplyvnené kozmopolitizmom, znevažovaním veľkých schopností ľudových pracovníkov a vyzdvihovaním i preceňovaním všetkého cudzieho. V dôsledku sériovej výroby honba za ziskami úplne zatláčala zručnosť a um nadaných ľudí do takého stavu, že ostávali bez akýchkoľvek hmotných prostriedkov, alebo sa museli prispôsobovať sériovej, mechanickej práci. Vlčí zákon konkurencie neprizeral ani na tradície, ani na ľudovosť umenia.

Tak ako na ostatných úsekoch nášho hospodárskeho a kultúrneho života, aj na tomto úseku nastala podstatná zmena v prospech rozvoja umelecko-remeselnej činnosti vtedy, keď náš ľud zobral kormidlo politického a hospodárskeho života do svojich rúk, keď sa stal pánom všetkých hodnôt, ktorých je sám tvorcom.

Nielenže sa venuje veľká starostlivosť a priama podpora týmto umelecko-remeselným pracovníkom, ale súčasne sú poskytované na tieto účely a na ich rozvoj i finančné prostriedky, oko i prostriedky na záchranu pamiatok sústredených - ako som už hovoril - v rôznych pamiatkových ustanovizniach na rôznych miestach.

Ešte väčší rozmach starostlivosti o tieto pamiatky, ako aj rozvoj umelecko-remeselnej výroby iste urýchli i predkladaný zákon. V zmysle tohto zákona bude potrebné vyškoliť dostatok kvalifikovaných odborníkov a vyzdvihnúť najmä také odbory, ktoré zanikajú, a rozširovať sieť remeselníkov tohto druhu na celom území.

Takéto vyzdvihnutie týchto remesiel a remeselníkov v priamom spojení s výstavbou našich miest nám pomôže zvýšiť esteticko-výtvarnú úroveň stavieb a iných zariadení, ba nazdávam sa, že práca týchto pracovníkov môže byť s mimoriadnym úspechom vyvážaná za hranice, kde sú často výrobky tohto druhu hľadaným tovarom.

Pre rozšírenie a rozvoj umelecko-remeselnej práce bude potrebné zvýšiť aj starostlivosť našich národných výborov. Toto zdôrazňujem preto, že doterajšia prax nebola taká, hoci treba povedať, že tieto úseky sú rozmiestené po celom Slovensku.

Najmä my na východnom Slovensku budeme musieť venovať oveľa viac pozornosti prieskumu tejto oblasti. Veď činnosť umeleckých remeselníkov je tu takmer neznáma. Potrebné bude najmä podchytiť jestvujúcich umeleckých pracovníkov, ako aj previerku jestvujúcich družstiev. Musíme dôslednejšie bojovať proti rôznemu nevkusnému braku, ktorý je rozširovaný v niektorých prípadoch samotnými družstvami, ale aj súkromníkmi využívajúcimi dopyt po ľudových umelecko-remeselných výrobkoch.

O tom, že činnosť doterajších orgánov ľudovej umeleckej výroby a umeleckých remesiel nebola dostatočná a že nebol ani primeraný styk s národnými výbormi, uvediem niekoľko príkladov z nášho Košického kraja.

Orgány Krajského národného výboru v našom kraji objavili napríklad kvalifikovaného umeleckého remeselníka-intarzistu, žijúceho v Košiciach, ktorý svoje nadanie a skúsenosti doposiaľ nevedel uplatniť. Aj keď je to starší človek, bude vedieť svojou ochotou a svojím umením priniesť ešte mnoho hodnôt pre spoločnosť a najmä vychovať vo svojom odbore náš mladý dorast. My sme sa tohto človeka ujali a sprostredkovali mu styk s Ústredím umeleckých remesiel, staráme sa o zabezpečenie potrebných pracovných podmienok. Okrem toho máme aj iných umelecko-remeselných pracovníkov, ako zlievačov, ba i kovotepcov, ktorí si zasluhujú zvýšenú pozornosť.

Obdobne tiež iba náhodou bola objavená možnosť oživenia tradičnej výroby kobercov z odpadov vlny. Znovuoživenie tejto výroby sa nám predbežne nepodarilo, pretože Ústredie umeleckých remesiel nám tu nevyšlo v ústrety.

Podobne niektoré odvetvia výroby ľudových umeleckých remesiel, ako je výroba cigaretových špičiek s pamiatkovými motívmi - napríklad v obci Štítnik v našom kraji - živorí preto, že zo strany Sväzu výrobných družstiev nebol zabezpečený primeraný odbyt týchto výrobkov. Pritom vieme, že záujem o tieto výrobky je značný.

Nazdávam sa, že v záujme veci bude potrebné nedostatky takéhoto druhu urýchlene odstrániť a rozvinúť umelecko-remeselnú prácu na potrebnú úroveň tak z hľadiska dopytu, ako aj z hľadiska možnosti výrobnej kapacity, ktorá nám slúži a je k dispozícii.

Úlohou nás všetkých bude, aby sme na prácu umeleckých remesiel boli náročnejší, pretože ich výrobky slúžia dnes všetkým pracujúcim a nie - ako to bolo v minulosti - hŕstke vykorisťovateľov, šľachticov a zbohatlíkov.

Pri budovaní siete umeleckých remesiel treba mať na pamäti, že tu predovšetkým ide o veľmi vážny kultúrny úsek a nie o nejakú bežnú remeselnú výrobu. Tak ako je tomu u iných umeleckých odvetví, aj tu musia byť dôsledne zabezpečené hospodárske predpoklady, aby aj toto umenie mohlo slúžiť v plnej miere pre krajší život dneška, pre zvyšovanie našej kultúry, pre zvyšovanie životnej úrovne nášho pracujúceho ľudu. Pritom bude potrebné, aby sa v tomto odvetví tiež dôsledne dbalo o zachovanie ľudovosti, čo je dôležité najmä z hľadiska oživovania bohatej tradície nášho ľudu, ktorý nikdy v minulosti nemal také možnosti na ich uplatnenie, aké má dnes, hoci vieme, že jeho umelecká tvorba bola vždy na vysokej úrovni.

Ak všetci svorne budeme prihliadať a sa starať o rozvoj tohto umenia tak, ako je zakotvený v predloženom návrhu zákona, iste aj na tomto úseku dosiahneme veľkých úspechov pre radosť a šťastie nášho pracujúceho ľudu. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem poslancovi Jánovi Mockovčiakovi za prejav. Pretože so o slovo nikto viac neprihlásil,

vyhlasujem rozpravu o spoločnej zpráve kultúrneho a osvetového výboru a právneho výboru za skončenú.

Dávam záverečné slovo zpravodajkyni Chudadovej.

Zpravodajkyňa Chudadová:

Vzdávam sa záverečného slova.

Podpredsedníčka Ďurišová:

Pristúpime k hlasovaniu.

Zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Dávam hlasovať

o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách, ako ho predložili výbory kultúrny a osvetový a právny.

Kto súhlasí s návrhom zákona, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti? Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? Nikto.

Zisťujem, že Slovenská národná rada zákon jednomyseľne schválila podľa návrhu výborov.

Tým je program 23. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpaný.

Vyhlasujem schôdzku za zakľúčenú. (Potlesk.)

(Koniec o 11.30 hod.)

Kancelária Slovenskej národnej rady

Číslo 470/1958

Za správnosť stenografickej zprávy:

V Bratislave 5. V. 1958

Jozef Ilčík v. r.

vedúci Kancelárie Slovenskej národnej rady