Naliehavou úlohou jednotných roľníckych družstiev je zlepšiť, urýchliť a zlacniť investičnú výstavbu, ktorá má podstatný vplyv na konsolidáciu a rozvoj výrobných síl na dedine. Prostriedky určené na investičnú výstavbu jednotných roľníckych družstiev sa v posledných rokoch plne nevyužili. V roku 1956 zostalo nevyužitých 45,5 mil. Kčs a v roku 1957 vyše 61 mil. Kčs.

V roku 1958 objem investičnej výstavby pre jednotné roľnícke družstvá sa plánuje vo výške 1150 mil. Kčs. Okrem príspevku zo štátneho rozpočtu zabezpečuje sa družstvám na investičnú výstavbu výhodný dlhodobý úver.

Pre zabezpečenie zvýšených úloh strojových a traktorových staníc sa v rozpočte určuje suma 960 mil. Kčs, pričom príjmy rátajú len so sumou 426 mil. Kčs. Rozdiel predstavuje ďalšiu pomoc družstvám i jednotlivo hospodáriacim roľníkom. Strojové a traktorové stanice dostanú v tomto roku 1676 traktorov, 260 obilných kombajnov, 276 silážnych kombajnov, 1245 samoviazačov atď. v celkovej hodnote 213 mil. Kčs. Zvýšený objem mechanizovaných prác umožňuje podstatné znižovanie nákladov strojových a traktorových staníc. Vlastné náklady na jeden priemerný hektár výkonov sa rozpočtujú v sume 115,60 Kčs, čo predstavuje oproti lanskému roku zníženie nákladov o 2 %.

Strojové a traktorové stanice môžu dosiahnuť ďalšie zníženie predovšetkým pri nákladoch na opravy strojov, ktoré ešte stále predstavujú 1/3 z vlastných nákladov na ich práce. Značné rezervy pre znižovanie nákladov sú aj v možnostiach lepšieho využitia strojového parku, keďže využitie strojov klesá na mnohých strojových a traktorových staniciach. Tak u plečiek jeden stroj v roku 1956 oplečkoval 87 ha, no v roku 1957 už len 48 ha. U obilných kombajnov pokleslo využitie zo 61 ha na 56 a u vyorávačov zemiakov z 20,5 ha na 13 ha.

Vysoké percento nevyužitých strojov a ich značná poruchovosť znemožňujú plne využiť časový fond traktoristov, čo sa odráža vo vysokých mzdách za prestoje. V lanskom roku sa vyplatilo za prestoje až 12,5 mil. Kčs.

Na úlohy štátnych majetkov rozpočet Slovenska určuje 743 mil. Kčs, z čoho 444 mil. Kčs ako pevné štátne dotácie. V lanskom roku štátne majetky - napriek zlepšeniu oproti predchádzajúcim rokom - nesplnili ešte všetky plánované úlohy, najmä úlohu v znížení vlastných nákladov. Potešiteľné je, že sa štátnym majetkom podstatne znížili neplánované úhrady z rozpočtu oproti roku 1956.

Dôležitá úloha v našom hospodárstve patrí lesnému hospodárstvu. V lanskom roku sa hospodárenie v lesných závodoch o niečo zlepšilo. V tomto roku, najmä po novej úprave veľkoobchodných cien, môžu lesné závody podstatne zlepšiť hospodársky výsledok. Musia sa však starať najmä o lepšie využitie mechanizačných prostriedkov, o zníženie nákladov pri doprave dreva a pri jeho triedení, ako aj zaviesť poriadok do hospodárenia so mzdovými fondami a podobne.

Na pestovanie sadeníc a výsadbu dostalo lesné hospodárstvo za posledné tri roky z rozpočtu Slovenska 395 miliónov Kčs; na tento rok sa rozpočtuje 152 miliónov Kčs, teda dovedna 547 miliónov Kčs. Pritom však ešte stále vykazujeme okolo 65 000 ha nezalesnených holín. Ide o to, aby tieto prostriedky sa hospodárne využili, aby hynutie sadeníc, ktoré niekedy dosahuje temer 1/4, sa obmedzilo na najmenšiu mieru, aby sa úloha výsadby a ochrany lesov stala vecou všetkého ľudu.

Treba rozvinúť širokú iniciatívu pre pestovanie ovocných stromov. Možnosti, ktoré má Slovensko pre rozvoj ovocinárstva, sa ešte vždy využívajú len veľmi nedostatočne.

Pre silné mrazy v roku 1956 vyhynulo alebo neskôr podľahlo ich účinkom temer 900 000 ovocných stromov. Keďže aj plán výsadby sa neplnil, stav ovocných stromov dosiahol koncom lanského roku len predpokladaný počet pre rok 1955. Dvojročná zaostalosť znamená približne 2 milióny ovocných stromov.

Keď počítame, že priemerná úroda z jedného ovocného stromu je 15 kg ovocia, ukazuje sa, že zaostávaním v pestovaní ovocných stromov ukracujeme sa pre budúcnosť ročne o 30 mil. kilogramov ovocia, čo predstavuje približne 70 až 80 mil. Kčs. Potrebu ovocia kryjeme dovozom zo zahraničia a ako protihodnotu musíme vyvážať kvalitné priemyselné výrobky, ktoré ináč sú veľmi potrebné aj v samom poľnohospodárstve.

Výdavky na intervencie, nadzmluvné príplatky, zľavy poľnohospodárom a iné cenové rozdiely vo výkupe pôdohospodárskych výrobkov sa plánujú na rok 1958 vo výške 959 mil. Kčs. Najväčšiu sumu, a to 821 mil. Kčs, predstavujú nadzmluvné príplatky na štátny nákup.

Príplatkami na štátny nákup hmotne zainteresúvame všetky poľnohospodárske závody na ďalšom zvyšovaní výroby. Nákupné ceny dosahujú v priemere dvojnásobok ceny poskytovanej pri odpredaji na štátny výkup. Okrem vysokej ceny sa pri dodávkach mnohých výrobkov na štátny nákup odpredávajú poľnohospodárom za výhodné ceny aj krmivá, prípadne priemyselné výrobky.

Zvyšujúce sa príspevky z rozpočtu zaväzujú preto výkupný aparát a národné výbory postarať sa o to, aby sa výhody na štátny nákup poskytovali len tým poľnohospodárskym závodom, ktoré skutočne zvýšili poľnohospodársku produkciu. Neoprávnené výplaty na štátny nákup by ohrozovali financovanie iných dôležitých úloh našej výstavby a znamenali by neodôvodnené zvyšovanie príjmov poľnohospodárskeho obyvateľstva.

Popri výdavkoch na poľnohospodárstvo zabezpečuje sa v rozpočte Slovenska ďalší rozvoj potravinárskeho priemyslu, spotrebného priemyslu, podnikov miestnych palív a naftového priemyslu, obchodu a stavebníctva. Na rozvoj vodného hospodárstva dáva sa z rozpočtu Slovenska 761 mil. Kčs. Na výstavbu, generálne opravy a udržovanie štátnych ciest sa určuje 677 mil. Kčs.

Najväčšia časť výdavkov rozpočtu Slovenska na rok 1958 je určená na kultúrne, zdravotnícke a sociálne opatrenia a činí dovedna 8 miliárd 999 miliónov Kčs. Oproti lanskému roku je to viac o 667 mil. Kčs, t. j. o 8 %. Sústavný rast týchto výdavkov je najpresvedčivejším dôkazom, že cieľom neustáleho rozvoja výrobných síl v socializme sú záujmy pracujúcich, že dôsledné a hospodárne plnenie výrobných úloh umožňuje stále bohatší kultúrny život pracujúceho ľudu.

Výdavky na školstvo a kultúru sa plánujú v sume 1 miliarda 987 mil. Kčs. Na neinvestičné výdavky pripadá 1 miliarda 801 miliónov Kčs.

Na úseku školstva a kultúry sa zabezpečujú v rozpočte zvýšené výdavky na ďalší rozvoj všeobecnovzdelávacích a odborných škôl. Počet žiakov v roku 1958 vzrastie temer o 40 000. Rozpočet pamätá značnou sumou aj na predškolskú a mimoškolskú výchovu.

Rozpočet Slovenska z roka na rok zabezpečuje stále väčšie sumy na zdravotníctvo. V roku 1958 tieto výdavky činia 1 miliardu 463 mil. Kčs, čo je o 79 mil. Kčs viac ako lanského roku. Tieto prostriedky umožnia zvýšiť počet postelí v nemocniciach o 1 347 a počet miest v jasliach o 718. Kým v roku 1948 pripadlo na 1 000 obyvateľov 3,6 postelí, v roku 1958 pripadne už 5,9 postelí. Rozširuje sa aj zdravotnícka starostlivosť o členov jednotných roľníckych družstiev, nepoistené matky a mládež.

Hoci sa rozsah aj úroveň zdravotníckej starostlivosti z roka na rok neustále zvyšuje, plánovaná pracovná neschopnosť sa prekročila v lanskom roku o 8,9 %, čo si vyžiadalo zvýšené náklady z rozpočtu Slovenska o 45 mil. Kčs. Pre nemoc a úraz sa zameškalo 14340500 pracovných dní, čo znamená, že na Slovensku chýbalo na pracoviskách po celý rok priemerne denne 46 864 pracovníkov. Opatreniami zdravotníckych pracovníkov a komisií národného poistenia v závodoch sa čiastočne podarilo znížiť pracovnú neschopnosť najmä v posledných mesiacoch lanského roka. Napriek tomu dnešný stav zostáva stále ešte neuspokojivý.

Na dávkach dôchodkového a nemocenského poistenia sa vyplatilo pracujúcim v roku 1953 2 miliardy 063 mil. Kčs, v roku 1958 sa vyplatia už 3 miliardy 826 mil. Kčs.

Nárok na dávky dôchodkového poistenia získava stále širší okruh osôb. V roku 1958 sa počíta s 504 110 dôchodkami. Starostlivosť štátu o dôchodcov je mnohostranná. Z titulu tzv. doplnkovej starostlivosti, ktorá sa poskytuje vyše 60 000 osobám, sa vyplatilo vlani vyše 46 mil. Kčs. Dôchodcom sa ďalej umožňuje spoločné kvalitné stravovanie za minimálny poplatok. V lanskom roku bolo v prevádzke 60 domov pre osamelých dôchodcov s celkovou kapacitou 3 950 postelí. V tomto roku sa ráta s ďalším zvýšením o 1 000 postelí.

Výdavky na správu sa rozpočtujú v sume 796 mil. Kčs, z čoho pripadá na národné výbory 555 mil. Kčs. V rozpočte sa dôsledne uplatňuje zásada znižovania výdavkov na administratívu. Úspora na správu v porovnaní s rokom 1957 predstavuje 37 mil. Kčs.

Zvýšenie ekonomickej účinnosti riadenia, nové spôsoby plánovania a financovania umožnia ďalej skvalitniť a zlacniť administratívny aparát. Reorganizáciou a zrušením hlavných správ sa získa len na hospodárskych povereníctvach cca 1600 pracovníkov, čo predstavuje ročnú úsporu na mzdových fondoch vyše. 30 mil. Kčs okrem zníženia ostatných s tým súvisiacich výdavkov. Ďalšie úspory prinesú pripravované úpravy v riadení a organizácii poľnohospodárstva, dopravy a na národných výboroch.

V rozpočte Slovenska sú zabezpečené 4 miliardy 196 miliónov Kčs na financovanie investičnej výstavby, ktorá oproti lanskému roku vzrastá o 3 %. Celková investičná výstavba na Slovensku však činí 7 miliárd 12 miliónov Kčs.

Podobne ako v lanskom roku, tak aj v tomto roku, základnou úlohou investičnej výstavby zostáva sústrediť všetko úsilie na urýchlené dokončovanie rozostavaných objektov a na včasné uvádzanie výrobných kapacít, bytov, škôl a nemocníc do prevádzky. Za posledné dva roky sa postavilo len v štátnej bytovej výstavbe 19419 bytových jednotiek, získalo sa 744 lôžok v nemocniciach a pôrodniciach, v školskej výstavbe sa odovzdalo do užívania 876 tried pre 34 500 žiakov.

Tieto úspechy však treba hodnotiť z hľadiska úloh a cieľov nášho druhého päťročného plánu. V štátnej výstavbe máme napríklad ešte do konca roka 1960 vystavať 36 581 bytov, t. j. 65 perc. a získať 88 240 žiackych miest, t. j. 75 % z celkovej úlohy.

Veľkou brzdou v plnení úloh investičnej výstavby zostáva aj naďalej ešte vždy značná rozostavanosť. Základné fondy sa uvádzajú do prevádzky oneskorene a s vážnymi chybami. Z výstavby, ktorá ku koncu roka 1956 ostala nedokončená, sa uviedlo v priebehu roka 1957 do prevádzky len 45 %, kým zvyšok ako rozostavaný prechádza do roku 1958. V lanskom roku doba výstavby bytových jednotiek namiesto skrátenia o štvrť roka oproti predošlému roku sa predĺžila o pol mesiaca, takže teraz činí priemerne 16 a pol mesiaca. V poľnohospodárstve sa neustajnilo vyše 15 tisíc kusov hovädzieho dobytka a vyše 13 tisíc kusov ošípaných. V školstve za posledné dva roky sa nevyužilo 39 mil. Kčs, čo predstavuje cca 205 školských učební so 7900 žiackymi miestami.

Produktívne jadro výroby, stroje a zariadenia, ktoré majú podstatný vplyv na zvýšenie výroby a produktivity práce, stále nemajú taký podiel v investičnej výstavbe, aký im patrí. Podiel strojných investícií na celkových investíciách je neuspokojivý a zďaleka nezodpovedá požiadavkám efektívnosti investičnej výstavby. Kým v roku 1955 podiel strojných investícii robil 28 %, v roku 1956 32 % a v roku 1957 31 %, v roku 1958 klesá na 27 %.

Splnenie tohoročných úloh vyžaduje teda predovšetkým výraznejšie znížiť rozostavanosť, pričom treba účinnejšie rozvíjať a najmä rýchlejšie realizovať výsledky všestrannej previerky investičnej výstavby. Pomerne vysoké úspory pri previerkach investičnej výstavby ukazujú, že budované stavby sú stále predimenzované pokiaľ ide o rozsah i vybavenosť, čo neprimerane zdražuje investičnú výstavbu. Úspory sa poväčšine dosahovali obmedzením terénnych úprav, nahrádzaním drahých obkladov, fasád a padláh jednoduchšími a lacnejšími a pod., teda odstraňovaním nadmerností a prepychu.

Zdroje ďalších úspor však treba hľadať v nových, smelých a hospodárnejších riešeniach, ktoré podstatne zvýšia využitie základných fondov. Pri riešení technologických problémov treba bez výstavby nákladných objektov rozšíriť využitie prostriedkov generálnych opráv a racionalizačného úveru na modernizáciu existujúcich strojov a zariadení. Je preto potrebné a naliehavé všestranne zvýšiť úsilie investorov, projektantov a stavebno-montážnych organizácií o investičnú výstavbu a údržbu bytového fondu.

Dôležitú úlohu pri zvyšovaní efektívnosti nášho hospodárstva má technický rozvoj. Uplatnenie novej techniky má umožniť rýchlejší rast produktivity práce a znižovanie nákladov na jednotku výroby. Rozpočet Slovenska určuje na technický rozvoj, na činnosť výskumných ústavov a Slovenskú akadémiu vied dovedna 237 mil. Kčs, okrem ďalších výdavkov zahrnutých v investíciách, generálnych opravách a inde. Neinvestičné výdavky Slovenskej akadémie vied vzrastajú oproti roku 1957 o 4,7 %.

Technický pokrok je hybnou silou a zárukou rýchlejšieho tempa rozvoja našej ekonomiky. Prostriedky určené na financovanie technického rozvoja ostávajú však z roka na rok nevyužité. V roku 1957 z prostriedkov rozpočtu Slovenska určených na technický rozvoj ostalo nevyužitých 9 mil. Kčs ako aj ďalšie milióny z prostriedkov podnikových fondov pracujúcich a úveru Štátnej banky.

Široké uplatnenie technického rozvoja vyžaduje v omnoho väčšom rozsahu plne využívať popri prostriedkoch z rozpočtu Slovenska aj vlastné zdroje podnikov. Nové opatrenia vo financovaní technického rozvoja zainteresujú podniky na maximálne uplatnenie technického rozvoja z vlastných zdrojov a na rozvíjanie vlastnej výskumnej činnosti vo výskumných a rozvojových strediskách.

Z čísiel, ktoré som uviedol, vidno, aké obrovské prostriedky plánujeme vydať z rozpočtu Slovenska na rozvoj hospodárstva a zvýšenie životnej úrovne pracujúcich v roku 1958.

Pravda, tieto prostriedky treba vytvoriť. Rozpočet Slovenska na rok 1958 ráta preto s týmito príjmami:

Najväčší podiel na príjmoch rozpočtu Slovenska má daň z obratu a daň z výkonov. Na rok 1958 ju plánujeme v sume 8 miliárd 399 mil. Kčs, čo je 53,1 % z celkových príjmov. Úlohy v odvodoch dane z obratu sa zvyšujú hlavne podnikom spotrebného priemyslu, čím sa zvyšuje ich zodpovednosť za splnenie príjmov rozpočtu Slovenska.

Druhým akumulačným zdrojom rozpočtu Slovenska sú zisky podnikov. Pre hospodárstvo riadené Sborom povereníkov (vrátane miestneho hospodárstva) sa plánuje na rok 1958 zisk vo výške 2 miliárd 092 mil. Kčs, čo je oproti lanskému roku viac o 26,6 %.

Opatrenia, ktoré sa vykonali na zvýšenie ekonomickej účinnosti riadenia národného hospodárstva podstatne zvýšili úlohu zisku a rentability. Zisk sa stáva dôležitým nástrojom hmotnej zainteresovanosti podnikov na odkrývaní a využívaní rezerv, znižovaní vlastných nákladov a celkovom zhospodárnení výroby. Reorganizácia uvoľňuje iniciatívu podnikov vo vyhľadávaní zdrojov pre dosahovanie lepších hospodárskych výsledkov.

Najväčšia celková akumulačná úloha pripadá podnikom Povereníctva potravinárskeho priemyslu a výkupu pôdohospodárskych výrobkov v sume 5 miliárd 755 mil. Kčs, Povereníctva spotrebného priemyslu 2 miliardy 498 mil. Kčs, Povereníctva stavebníctva 884 mil. Kčs, podnikom miestneho hospodárstva 939 mil. Kčs.

Kde sú ďalšie možnosti a rezervy pre splnenie týchto náročných úloh, akými cestami ich odkryť a využiť?

Aj keď sa úlohy v tvorbe zisku v lanskom roku prekročili, celkový efekt sa znehodnotil tým, že sa prekročila plánovaná strata. Každý piaty národný podnik v úseku hospodárstva riadeného Sborom povereníkov nesplnil úlohy v tvorbe zisku. Toto nesplnenie predstavuje zníženie príjmov rozpočtu Slovenska o 228 mil. Kčs. Treba tu rozhodne odstrániť nedostatky a príčiny zlého hospodárenia v zaostávajúcich podnikoch. Príslušné povereníctva a nové výrobno-hospodárske jednotky by mali vykonať dôkladný rozbor základných nedostatkov v práci zaostávajúcich podnikov, prenášať dobré skúsenosti z práce popredných podnikov a vykonať včasné opatrenia na zlepšenie tohto stavu. Táto úloha je naliehavá, lebo tvorba zisku aj odvody zisku do rozpočtu Slovenska za I. štvrťrok tohto roka nie sú uspokojivé.

Skúsenosti ukazujú, že je to jedna z ciest, ako odstrániť nedostatky a tým aj zvýšiť predpoklady pre ďalší rozvoj iniciatívy pracujúcich. Pozemné stavby v Banskej Bystrici boli medzi zaostávajúcimi podnikmi. V roku 1955 mali neplánovanú stratu vo výške 15,8 mil. Kčs, v roku 1956 zisk 1,7 mil. Kčs, v lanskom roku však už zisk v sume 20,2 mil. Kčs. Čo pomohlo zlepšiť prácu tohto podniku? Nič zázračného. To isté, čo mohli rovnako dokázať aj podniky, ktoré ešte vlani plánovaný zisk neplnili: rozhodnejší boj proti nedostatkom v každodennej práci, rovnomernejšie plnenie úloh, koncentrácia výroby, zlepšenie v socialistickej súťaži, zavedenie dôsledného poriadku do evidencie a fakturácie a nie na poslednom mieste správnejšie rozmiestenie kádrov. Podnik v lanskom roku stal sa držiteľom červenej zástavy.

Veľmi dobre sa osvedčilo vzájomné porovnávanie a vymieňanie skúseností medzi podnikmi v rámci Povereníctva i Ministerstva spotrebného priemyslu. Predovšetkým porovnávaním plánovaných a výsledných kalkulácií sa odkryli rezervy vo výrobných nákladoch, v technológii výroby, v réžii a organizácii práce. Prvé kladné výsledky mala Preglejka v Žarnovici, ktorá porovnáva svoje kalkulácie a technicko-organizačné opatrenia so Slováckymi drevárskymi závodmi v Hodoníne a Valašskými pílami vo Valašskom Meziříčí. Podobne robí podnik Makyta v Púchove s podnikom Pragodev Praha.

Od uznesenia Ústredného výboru KSČ o zvýšení efektívnosti národného hospodárstva a smerníc o uplatňovaní novej techniky dosiahli sme nemálo cenných úspechov. Jednako však najmä v raste produktivity práce, v zhospodárňovaní výroby, v rozvoji a uplatnení novej techniky zďaleka nevyužívame všetky možnosti, ktoré poskytuje socialistický spôsob výroby.

Vlani sa nám podarilo splniť plán produktivity práce v priemysle riadenom Sborom povereníkov na 103,4 % a plán priemerných miezd na 101,2 %. Aj keď ide o zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, treba vidieť, že tempo rastu produktivity práce sa spomalilo.

Produktivita práce v priemysle riadenom Sborom povereníkov vzrástla za roky 1956 až 1957 o 13,5 %. Priemerné mesačné mzdy vzrástli za toto obdobie o 4,9 %.

Z plnenia týchto kvalitatívnych ukazovateľov vyplýva, že v našom priemysle bude treba do konca roku 1960 zvýšiť v zostávajúcich troch rokoch produktivitu práce ešte o 18,9 %, pričom mzdy by mali vzrásť o 4,3 %. V tomto roku má vzrásť produktivita práce v priemysle o 3,6 % a v stavebníctve o 10,4 %.

Úlohy v raste produktivity na rok 1958 treba považovať za minimálne a treba usilovať o ich prekročenie. Možnosti sú predovšetkým v technickom rozvoji a v technicko-organizačných opatreniach, ktoré majú viesť súčasne k lepšiemu využitiu základných prostriedkov.

Možno uviesť, čo by znamenalo zvýšenie mechanizácie zemných a betonárskych prác v stavebníctve. Iba zvýšenie mechanizácie zemných prác o 1 % by znamenalo úsporu práce 900 robotníkov. Pre zvýšenie mechanizácie zemných prác sú reálne možnosti. Každé percento zvýšenia mechanizácie by znamenalo tiež zhospodárnenie stavebnej výroby ročne približne o 10 mil. Kčs. Aj zvyšovaním mechanizácie betonárskych prác by sa docielili pozoruhodné výsledky. V roku 1957 bola táto práca mechanizovaná iba na 32,5 %. Každé percento zvýšenia mechanizácie betonárskych prác znamená úsporu 100 pracovníkov, vytvorenie vyššej hodnoty základnej stavebnej výroby o 6,5 mil. Kčs a zníženie nákladov o vyše 2 mil. Kčs.

Ešte väčšie hodnoty môžeme pre naše národné hospodárstvo získať odstraňovaním disproporcií vo výrobných linkách a úsekoch výroby rekonštrukciou a modernizáciou starých kapacít. Máme nemálo príkladov v investičnej výstavbe, aké rozsiahle rezervy sú skryté v uskutočňovaní investičnej výstavby a v existujúcich základných prostriedkoch.

Výstavba nového závodu na výrobu pálených tehál si vyžaduje 1,80-2 Kčs investičných nákladov na jednu tehlovú jednotku. V Ipeľských tehelniach v Lučenci bola kapacita pecí v roku 1955 vyššia o 34 mil. kusov tehlových jednotiek ako kapacita sušiarní. Od roku 1955 sa tento nesúlad znížil o 10 mil. kusov. Tento kapacitný prírastok vyžiadal si na jednu tehlovú jednotku náklad len 44 hal. Ďalší príklad je tehelňa v Čemernom.

V Cementárni Bystré sa po dvojročnej prevádzke jasne ukazuje, že prevažná časť výrobného jadra (surovinové a cementové mlyny) je využitá len asi na polovicu. Prístavbou ďalšej pece a uskutočnením vhodných racionalizačných opatrení by vzrástla kapacita závodu o 25 perc. pri vynaložení iba 1/3 nákladov, ktoré by boli potrebné na ten istý kapacitný prírastok pri budovaní nového závodu.

Úlohy plánu a rozpočtu v slovenských uhoľných baniach sa budú plniť, ak naši baníci a technici dokážu zastaviť nepriaznivý vývoj využívania dobývacích mechanizmov a súčasne zlepšiť organizáciu práce. Zatiaľ čo hodnota základných prostriedkov v priemyselnej činnosti slovenských uhoľných baní od roku 1953 vzrástla do roku 1957 o 105 %, ťažba na 1 000 korún hodnoty týchto základných prostriedkov však poklesla o 42 %.

Len odpisy z 12 nevyužitých kombajnov a 21 vruboviek zvyšujú náklady v slovenských uhoľných baniach o viac než 1 milión Kčs. Kombajnami sa za lanský rok vyrúbalo v slovenských uhoľných baniach len 2,9 % celkovej ťažby, kým v roku 1956 to bolo ešte 10,1 % a v roku 1954 až 10,5 %.

Plánovanú ťažbu uhlia na I. štvrťrok v tomto roku podniky Povereníctva miestnych palív a naftového priemyslu prekročili a náklady na ťažbu dodržali. To je dôkazom toho, že naši baníci a ostatní pracovníci chápu význam svojho príspevku pre posilnenie palivovej a energetickej základne. Pôjde o to, aby sa v našich baniach vytvorili trvalé predpoklady pre sústavné a hospodárne plnenie úloh ťažby vo všetkých ukazovateľoch.

Ako vidno, priamo z dennej praxe vyplýva, koľko rezerv zostáva skrytých a nevyužitých v základných prostriedkoch, o čo by sme mohli rozšíriť a zlacniť výrobu, keby sme vedeli docieliť ich maximálne využitie.

V roku 1958, ako v roku rozhodujúcom pre dosiahnutie cieľov druhého päťročného plánu, je preto nutné na všetkých pracoviskách hľadať cesty, ako zvýšiť a zhospodárniť výrobu aj bez investícií. Treba všestranne zlepšovať prípravu pracovísk, starať sa o riadnu údržbu, dodržiavať technologické postupy a všestranne zvyšovať odbornosť obsluhy.

Druhým dôležitým zdrojom pre zvýšenie produktivity práce je lepšie využitie fondu pracovného času. Treba preň zabezpečiť rovnomernejšie plnenie plánovaných úloh, odstránenie škodlivej absencie a podstatné zníženie nemocnosti najmä v baniach, stavebníctve, v podnikoch miestneho hospodárstva a v družstevnom priemysle.

Celková úroveň nákladov, najmä materiálových, je neuspokojujúca. Materiálové náklady za lanský rok sa v porovnaní s rokom 1956 znížili v priemysle len o 0,48 hal. na 1 Kčs vyrobeného tovaru a v stavebnej výrobe sa ich úroveň dokonca zvýšila o 0,5 hal. V našich podnikoch a závodoch treba spotrebné normy neustále skvalitňovať, spresňovať a zabezpečiť ich plnenie. Nemožno súhlasiť s tým, aby sa nariekalo napr. na nedostatok stavebného materiálu a popri tom sa nerobili účinné opatrenia na čo najúspornejšiu spotrebu, evidenciu, skladovanie a ochranu. Nehospodárnosť v spotrebe surovín a materiálu zvyšujú aj zmetky a neúmerné množstvo výroby druhotriednych a menej hodnotných výrobkov.

Pravda, pri znižovaní materiálových nákladov nik nemá na mysli také "úspory", ktoré by mohli poškodiť spotrebiteľa. Naopak, treba prísne odsúdiť hoci ojedinelé podniky, ktoré pre plnenie kvalitatívnych ukazovateľov chcú voliť ľahšiu cestu na úkor záujmov štátu a jeho občanov.

Nová organizácia nášho priemyslu a stavebníctva a s ňou spojené opatrenia na zvýšenie ekonomickej účinnosti riadenia vytvárajú predpoklady na odstránenie doterajších nedostatkov. Ekonomickými otázkami na úseku svojej práce sa má zaoberať každý pracovník. Na tejto myšlienke sa zakladá aj zavedenie dlhodobých normatívov individuálnej a kolektívnej hmotnej zainteresovanosti v podnikoch cez podnikový a vnútropodnikový chozrasčot.

Napriek týmto dielčim úspechom je celkový rozvoj vnútropodnikového chozrasčotu ešte stále neuspokojivý. Prehlbovanie vnútropodnikového chozrasčotu prebiehalo vlani veľmi nerovnomerne a v niektorých odvetviach, ako napríklad štátne majetky, mäsopriemysel, miestne hospodárstvo a štátne cesty, vývoj dokonca stagnoval.

Neustály rast produktivity práce na základe uplatňovania novej techniky, zhospodárnenie výroby najmä znížením materiálových nákladov, ďalšie rozširovanie a prehlbovanie podnikového a vnútropodnikového chozrasčotu, tvorivá iniciatíva pracujúcich vyjadrená v záväzkovom hnutí a socialistickom súťažení to sú cesty a záruka, že hospodárske organizácie aj v tomto roku splnia svoje povinnosti voči rozpočtu Slovenska.

Ďalším príjmom rozpočtu Slovenska sú dane a poplatky platené obyvateľstvom. Ich objem na rok 1958 zostáva zhruba na úrovni roku 1957, pričom ich podiel na celkových príjmoch rozpočtu Slovenska ďalej klesá. Zvýšenie sa plánuje len pri dani zo mzdy, čo je v súlade s ďalším rastom zamestnanosti a zárobkov.

III. Národné výbory

V hospodárení národných výborov sme dosiahli v roku 1957 ďalšie úspechy. Je potešiteľné, že národné výbory zodpovedne zabezpečovali plnenie im zverených zvýšených úloh.

Vďaka zvýšenej starostlivosti o rozvoj miest a obcí zostavili národné výbory z nadplánovaných príjmov a z úspor na rozpočtových výdavkoch 2 444 doplnkových rozpočtov v objeme 133 mil. Kčs. Počet a objem doplnkových rozpočtov sa oproti roku 1956 viac ako zdvojnásobil.

Aktívna účasť občanov na riešení hospodárskych otázok sa výrazne prejavila v plnení akcie zveľaďovania miest a obcí. Odpracovalo sa 103 miliónov brigádnických hodín a vytvorila sa hodnota diela v sume 325 mil. Kčs. Okrem iného sa postavilo 10 malotriednych škôl, 83 kultúrnych domov, 34 budov miestnych národných výborov, 167 km nových miestnych komunikácií atď.

K dobrému plneniu akcie zveľaďovania miest a obcí prispelo hnutie národných výborov "Za rozvoj služieb a výroby z miestnych zdrojov" podľa vzoru Tábor-Třebíč-Mikuláš. V roku 1957 sme mali na Slovensku už 987 prevádzkární miestnych národných výborov, ktoré sa v podstatnej miere zaslúžili o zlepšenie stavu v zásobovaní miestnej výstavby stavebným materiálom.

V lanskom roku dosiahli národné výbory pomerne dobré výsledky aj v správe národného majetku. Národné výbory v priebehu roku 1957 odstránili značný počet nedostatkov v evidencii a správe národného majetku,

Nesplnili sa menovité investičné úlohy najmä v bytovej a školskej investičnej výstavbe. Investičná výstavba bola často drahá a nekvalitná. V miestnom priemysle sa priemerné mzdy prekročili na 104,3 %, kým produktivita práce sa splnila len na 104 %. Na úseku miestneho hospodárstva, aj keď sa plán hrubej výroby a stavebnomontážnych prác prekročil, kvalitatívny ukazovateľ - opravy a údržba a zákazková výroba pre obyvateľstvo - sa v miestnom priemysle splnil len na 83 % a v komunálnom stavebníctve na 66 %.

S ďalším rozšírením právomoci národných výborov v roku 1958 vzrastá objem ich rozpočtov o 14,9 % a robí 8 miliárd 784 mil. Kčs.

Podiel rozpočtov národných výborov na celkovom objeme rozpočtu Slovenska vzrástol zo 45,3 % v roku 1957 na 50,1 % v roku 1958. Zvýšenie úrovne práce národných výborov umožnilo zveriť im hospodárenie dôležitých odvetví a tak posilniť ich zodpovednosť za hospodársku a kultúrnu výstavbu krajov, okresov, miest a obcí. Národné výbory na úsekoch samostatne plánovaných rozhodujú s konečnou platnosťou o použití 5,7 miliárd Kčs, čo je 65 perc. všetkých rozpočtovaných výdavkov v ich rozpočtoch.