Čtvrtek 29. srpna 1957

V priebehu Povstania ešte viac sa upevnili bratské zväzky českého a slovenského ľudu. Museli ustúpiť do pozadia šovinistické názory, odmietajúce samobytnosť slovenského národa, zastavané benešovcami, a na druhej strane rozdrvené boli separatistické snahy slovenskej buržoázie a jej prisluhovačov. Slovenská otázka mohla byť takto už od prvých dní slobodného života krajiny riešená politicky, keď teraz v období socialistickej výstavby je riešená v súlade s generálnou líniou strany aj ekonomicky.

Slovenské národné povstanie napokon jasne ukázalo slovenskému ľudu, že v mohutnom Sovietskom sväze má verného priateľa, spojenca a ochrancu. Správnosť voľby, správnosť jednoznačnej orientácie ľudových más v Povstaní na prvú socialistickú krajinu sveta sa plne overila a spečatila spoločne preliatou krvou na večné časy.

Keď teda právom často spomíname odkaz Slovenského národného povstania, plnenie tohto odkazu a našu vernosť odkazu, potom jeho náplňou sú tie dôležité politické stránky Slovenského národného povstania, ktoré tu nachádzanie, ktoré si dobre zapamätáme a ktoré v rozšírenej forme v živote našej krajiny, v orientácii snáh nášho ľudu prakticky uplatňujeme.

Vážená Slovenská národná rada!

Medzi tými slávnymi a nezabudnuteľnými historickými udalosťami, na ktoré dnes s pohnutím spomíname, a dnešnou slovenskou skutočnosťou ležia nové stránky nie menej vzrušujúcej histórie. Je v nich poznačené, že boj slovenského ľudu, boj pokroku so silami spiatočníctva, so silami reakcie, neskončil hneď po utíchnutí streľby, hneď po tom, čo sme sa srdečne zvítali s osloboditeľmi.

Rozvinul sa nový zápas o zachovanie a zveľadenie odkazu Povstania, boj proti pokusom ho prekrútiť, sfalšovať, premeniť ho na korisť buržoázie, na kapitál. V širšom zmysle a v meradle celého štátu išlo o ďalší vnútorný vývoj a zahraničnú orientáciu republiky, išlo o to, či pôjdeme cestou ľudovodemokratického rozvoja a po boku nášho spojenca - Sovietskeho sväzu, alebo či majú opäť staré pozície zaujať fabrikanti a statkári, zaviesť staré vykorisťovateľské poriadky a zavliecť krajinu do područia imperialistov.

Všetci poznáme dobre priebeh a výsledky tohto zápasu. V jeho rozhodujúcej fáze zaujala správne miesto, revolučné pozície, drvivá väčšina účastníkov národnooslobodzovacieho boja.

Nehatená cesta socialistickej výstavby, ktorá sa pred nami otvorila, je cestou upevňovania a prehlbovania socialistickej demokracie, cestou hospodárskeho rozkvetu a kultúrneho nepredovania.

Dnes, po viac než dvanástich rokoch slobodného života Čechov a Slovákov v bratstve a rovnoprávnosti, potvrdzuje sa stále viacej správnosť cesty, po ktorej vedie slovenský ľud komunistická strana. Veď cesta bratskej, družnej spolupráce a jednoty Čechov a Slovákov má nesmierny význam pre úspešný hospodársky a kultúrny rozvoj obidvoch našich národov, pre nehatený rozvoj ostatných národností, pre súdržnosť, pevnosť a silu našej republiky. Nám Slovákom, či našim občanom maďarskej a ukrajinskej národnosti na Slovensku je ľahko pochopiteľné, že naša pýcha, industrializácia Slovenska, nemohla by sa tak rýchlo rozvíjať bez priemyselného potenciálu českých krajov, bez toho, aby ona nebola súčasne najvlastnejšou vecou všetkého českého ľudu. Na druhej strane dnešné Slovensko na terajšom pokročilom stupni ekonomického vývoja, využívania jeho prírodných rezerv a ekonomických rezerv, už teraz významne prispieva k rýchlemu rozvoju československého národného hospodárstva.

Jednota záujmov našich národov a dnešná slovenská skutočnosť len znova a znova dotvrdzuje definitívny krach ľudáckej ideológie, porážku buržoázneho nacionalizmu, teda tých protiľudových prúdov, ktoré boli bité v Slovenskom národnom povstaní i po oslobodení a ktorých zvyšky sa stále ešte tu i tam pokúšajú uchytiť. To však už nemôže -pravda, keď budeme aj naďalej ostražití - naštrbiť vedomie spolupatričnosti a nerozbornej jednoty Čechov a Slovákov, ktoré sa hlboko zakorenilo v srdciach a mysliach nášho ľudu a ktoré bude trvalým základom spolužitia obidvoch národov a rozvoja ich národného života.

Nemôžeme však neprejaviť určité znepokojenie, keď sa dívame na západ od našich štátnych hraníc. Množia sa odtiaľ, z Nemeckej spolkovej republiky, hlasy a zjavy, ktoré sme počuli a videli dávnejšie, ktoré nám pripomínajú najčiernejšie dni našich dejín - obdobie fašistickej poroby.

Je to opäť Mníchov, fašistické parády, zdvihnuté pravice, a tupé, naduté reči - všetko, pravda, v rámci kresťanskej demokracie. Nie je ťažko uhádnuť, že budú medzi nimi, medzi tými, čo sa ničomu z posledných kapitol dejín nenaučili, aj takí, čo vypaľovali české a slovenské dediny a metodicky hubili ľudí u nás i inde.

Fakt je, že veľa poctivých Nemcov nechce mať s nimi nič spoločného. Keď však ich aktivizácia a ožívanie nacizmu v západnom Nemecku nie je v rozpore s politikou bonnskej vlády, keď pán Adenauer nič proti vojnovým zločincom a nacistom nepodniká, ale naopak, im vychádza v ústrety, dosadzuje ich do vysokých funkcií v štátnom aparáte a Wehrmachte, je to len dôkaz toho, že sa vládnuce kruhy západného Nemecka dali už otvorene na nebezpečnú cestu militarizmu a revanšizmu.

Naše znepokojenie neznamená však strach. Veď naša situácia je dnes iná než v roku 1938. Máme za spojenca Sovietsky sväz, krajinu, ktorej vysoký obranný potenciál, neustále zvyšovaný novými technickými vymoženosťami, ako i vysoká morálna váha vo svete je spolu s našimi vlastnými možnosťami plnou zárukou našej bezpečnosti.

Zostáva však i naďalej veľmi aktuálnou známa Fučíkova výzva: "Ľudia bedlite!" a to i u nás, no ešte viac v tých krajinách, ktoré už raz boli obeťou fašistickej agresie a ktorých vládnuce kruhy zaujímajú však veľmi ľahkomyseľný postoj k nebezpečiu plynúcemu z toho, že západonemecký veľkokapitál začína opäť túžiť po výbojoch.

Odhaľovať prejavy fašizmu, upozorňovať na jeho korene, varovať pred nebezpečím z neho plynúcim stáva sa v terajšej etape boja za mier medzi národmi a za zákaz zbraní hromadného ničenia svätou povinnosťou príslušníkov všetkých národov, no najmä tých, ktorí brali pred rokmi účasť v boji za slobodu svojich národov proti fašistickej agresii a porobe. Náš ľud stojí v prvých radoch bojovníkov za svetový mier a vrelo podporuje šľachetnú mierovú politiku vlády Sovietskeho sväzu a pevne verí v jej plný úspech. Úspešne riešime svoje budovateľské problémy, húževnato prekonávame prekážky, budujeme nový spoločenský poriadok. Dielo budovania socializmu už hodne pokročilo, bude však treba ešte veľa úsilia, jednoty a morálnej sily ľudu na úspešné jeho dovŕšenie.

Slovenské národné povstanie zostane pre nás na dlhú dobu žiarivým príkladom odhodlania, obetavosti - a masového nadšenia, ako pomocníkov pri budovaní nového života.

Budeme preto postupovať prezieravo a správne, keď vyzdvihovanie slávnych tradícií Slovenského národného povstania pred všetkým naším ľudom a najmä medzi našou mládežou postavíme na popredné miesto v našej práci a výchovnom úsilí. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem členovi predsedníctva Slovenskej národnej rady a tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska súdruhovi Jozefovi Krížovi za slávnostný prejav.

Žiadam člena predsedníctva Slovenskej národnej rady Andreja Bagara, aby predniesol návrh predsedníctva Slovenskej národnej rady na pozdravný list, ktorý Slovenská národná rada pošle z tejto slávnostnej schôdzky prezidentovi republiky.

Člen predsedníctva Slovenskej národnej rady Bagar:

Prezidentovi Československej republiky

Antonínovi Zápotockému

Praha - Hrad

Slovenská národná rada zo svojej slávnostnej schôdzky pri príležitosti 13. výročia Slovenského národného povstania posiela Vám, drahý súdruh prezident, horúci pozdrav slovenského pracujúceho ľudu, tlmočí Vám jeho neochvejnú oddanosť a odhodlanie splniť veľký odkaz Slovenského národného povstania - vybudovať jednotný, socialistický štát Čechov a Slovákov, slobodnú československú vlasť.

Bolo to Slovenské národné povstanie, ktorým slovenský pracujúci ľud vyjadril svoje rozhodnutie žiť novým, bohatým životom vo svojej jednotnej československej vlasti, ktorú po víťaznom boji buduje na ozajstný domov robotníkov a roľníkov. Tieto úprimné a vrúcne túžby slovenského ľudu žiť slobodne v bratskom zväzku s českým národom, už nikdy nepripustiť návrat starých poriadkov viedli ho do povstania, do hrdinského a spravodlivého boja proti fašizmu, ľudáckym zradcom a všetkým tým, ktorí pripravovali a dovŕšili zradu republiky.

Mobilizujúce slová Komunistickej strany Československa, neumlčanej ani fašistickým terorom, skutočné bratstvo českého a slovenského národa, historicky pevne zviazané jednotou československej robotníckej triedy, zapálili partizánske ohne po nepriateľom okupovanej vlasti.

V tomto boji boli žiarivým príkladom a neoceniteľnou pomocou nášmu ľudu Komunistická strana Sovietskeho sväzu, sovietska vlasť a hrdinské víťazstvá Sovietskej armády. Boj ľudu skončil sa jeho víťazstvom, lebo ho viedla Komunistická strana Československa ako vedúca sila národnooslobodzovacieho boja, organizátorka jednoty ľudu a jeho hrdinstva. Boj ľudu skončil jeho víťazstvom, lebo priama, osobná účasť sovietskych ľudí, prinášajúcich nám v bojoch vyskúšané marxisticko-leninské zásady o príprave a vedení ozbrojeného povstania, a víťazstvo Sovietskeho sväzu nad fašizmom položili pevné základy k vybudovaniu socialistickej Československej republiky. Preto aj jedným z pilierov národnej a sociálnej slobody nášho ľudu je pevné a nerozborné spojenectvo so Sovietskym sväzom.

Akčná jednota československého ľudu, ktorá sa tak výrazne prejavila v priebehu národnooslobodzovacích bojov, zabezpečila vedúce pozície československej robotníckej triedy a naplnila dni trinástich rokov životadarnou silou, prinášajúcou víťazstvo socialistickej industrializácii, kolektivizácii a kultúrnej revolúcii Slovenska. V tomto budovateľskom zápase o nové, socialistické Slovensko ďalej upevňujeme jednotu československého ľudu. Leninské riešenie národnostnej otázky v našej ľudovodemokratickej Československej republike a každodenná nezištná pomoc českej robotníckej triedy inšpiruje pracujúcich Slovenska k doteraz nepoznanej iniciatíve, meniacej kedysi zanedbané Slovensko na krajinu moderného veľkopriemyslu, intenzívneho poľnohospodárstva a spokojného ľudu. S pocitmi hrdosti sa dívame na vybudované dielo trinástich rokov. Veď v krajoch, kde ešte donedávna vládla len bieda a beznádej, tam dnes víťazí slobodná práca slobodného ľudu. Staré vykorisťované Slovensko patrí nenávratnej minulosti. V búrlivom hospodárskom rozvoji na stavbách československých päťročníc vyrastajú každým dňom noví ľudia, včera bojovníci, dnes hrdí hospodári krajiny, preniknutí socialistickým vlastenectvom. Svojím umom, pilnými rukami budujú šťastný ľudský domov, v šľachetnom súťažení plnia úlohy socialistickej výstavby a napínajú odkaz Slovenského národného povstania tvorivými skutkami.

Preto Slovenská národná rada plniac túžby ľudu bude ešte húževnatejšie bojovať proti nedostatkom a mobilizovať slovenský ľud do činorodej práce za socialistické Slovensko v socialistickom Československu.

Slovenský ľud vie, že takouto svojou prácou prikladá ruky aj k dielu všetkých pokrokových síl sveta v ich boji za udržanie a upevnenie mieru na svete.

Dovoľte, vážený súdruh prezident, ubezpečiť Vás, že ľud Slovenska vynaloží aj naďalej všetky svoje sily, aby sa odkaz Slovenského národného povstania vždy viac a viac stával skutočnosťou, že vždy a všade bude upevňovať a chrániť jednotu svojej Československej republiky a vernosť nášmu osloboditeľovi - Sovietskemu sväzu.

V Bratislave 29. augusta 1957

Slovenská národná rada

(Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem členovi predsedníctva Slovenskej národnej rady súdruhovi Andrejovi Bagarovi za prednesenie návrhu.

Vážení prítomní!

Dávam hlasovať o návrhu predsedníctva Slovenskej národnej rady na odoslanie prečítaného pozdravného listu prezidentovi republiky.

Kto súhlasí s návrhom, ako bol prednesený, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Ďakujem.

Zisťujem, že odoslanie listu prezidentovi republiky bolo schválené podľa návrhu jednomyseľne.

Vážená Slovenská národná rada!

Vážení hostia!

Súdružky a súdruhovia!

Dnešnou spomienkou na 13. výročie slávneho Slovenského národného povstania sa Slovenská národná rada sklonila pred hrdinstvom nášho statočného, uvedomelého ľudu, ktorý za ťažkého fašistického útlaku víťazne povstal proti okupantom a ich prisluhovačom, aby pred celým svetom podal jasný dôkaz svojho zmýšľania a svojej pevnej vôle, že je na strane pokrokových revolučných síl sveta, že je za spolužitie Čechov a Slovákov v jednotnej, novej ľudovodemokratickej Československej republike.

Sklonili sme sa pred hrdinstvom a obeťami tých tisícov našich, sovietskych i ostatných v Slovenskom národnom povstaní zúčastnených hrdinov, ktorí neváhali priniesť i najvyššiu obeť, svoje životy, za oslobodenie Slovenska, Československej republiky i celého sveta spod otroctva fašizmu, za víťazstvo pokroku, socializmu a mieru.

S neskonalou úctou a vďakou spomíname vedúcu, organizátorskú úlohu našej komunistickej strany a veľkú, všestrannú pomoc bratského Sovietskeho sväzu, ktoré mali v Slovenskom národnom povstaní rozhodujúci význam.

Spomienka na veľké dni Slovenského národného povstania nás všetkých zaväzuje, aby sme nikdy neochabli v nadšenom úsilí uskutočniť odkaz Slovenského národného povstania: navždy ubrániť a vybudovať svoju ľudovodemokratickú republiku, šťastný domov nášho ľudu.

Nech žije večné, nerozlučné bratstvo Čechov a Slovákov!

Nech žije večná družba národov Československa a národov Sovietskeho sväzu!

Nech žije jednotná, pevná a šťastná ľudovodemokratická Československá republika!

Verní odkazu Slovenského národného povstania za víťazstvo socializmu a mieru! (Dlhotrvajúci potlesk.)

Slávnostnú schôdzu Slovenskej národnej rady vyhlasujem za skončenú.

(Odznela Internacionála. Koniec slávnostnej schôdzky o 11.20 hod.).

Kancelária Slovenskej národnej rady

Číslo: 1529/1957

Za správnosť stenografickej zprávy v Bratislave 30. augusta 1957

vedúci Kancelárie

Slovenskej národnej rady

Ilčík v. r.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP