Slovenská národná rada 1957

II. volebné obdobie

19. schôdzka

Stenografická zpráva

o priebehu slávnostnej (19.) schôdzky Slovenskej národnej rady z 29. augusta 1957 v Bratislave

(Začiatok o 10.00 hod.).

Prítomní:

predseda Slovenskej národnej rady František Kubač,

podpredsedovia Slovenskej národnej rady: Irena Ďurišová, František Déneš a Jozef Mjartan;

členovia a kandidáti byra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, tajomníci Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska vedení prvým tajomníkom ÚV KSS Karolom Bacílkom;

členovia Sboru povereníkov:

predseda Rudolf Strechaj, podpredseda a povereník financií inž. Ján Marko,

povereníci: Ľudovít Benada, Ľudovít Bortel, Karol Fajnor, Jozef Gajdošík, dr. h. c. Alexander Horák, Michal Chudík, dr. Mikuláš Kapusňák, Oskár Jeleň, inž. Štefan Krčmárik, dr. h. c. Jozef Lukačovič, Ján Marcelly, Ernest Sýkora a Vojtech Török;

členovia konzulárneho sboru v Bratislave;

predsedovia krajských združení poslancov na Slovensku;

zástupcovia strán a zložiek Slovenského národného frontu, zástupcovia Sväzu protifašistických bojovníkov, nositelia radov a vyznamenaní, ktoré získali za hrdinstvo v bojoch v Slovenskom národnom povstaní, vedeckí a kultúrni pracovníci, zástupcovia pracujúceho ľudu, predstavitelia armády a ďalší pozvaní hostia;

87 poslancov Slovenskej národnej rady;

za Kanceláriu SNR: vedúci Jozef Ilčík.

Ospravedlnení:

podpredseda SNR Michal Žákovič;

poslanci: Jozef Árvay, Vasil Biľak, Vojtech Daubner, Rudolf Urminský, inž. Samuel Takáč a Ján Trenčík.

(Odznela československá a sovietska štátna hymna.)

Predseda Kubač:

Vážená Slovenská národná rada!

Vážení hostia!

Súdružky a súdruhovia!

Slovenská národná rada zišla sa na svoju slávnostnú schôdzku z príležitosti 13. výročia Slovenského národného povstania v období, keď svetový imperializmus na čele so Spojenými štátmi severoamerickými snaží sa na každom kroku rozdúchať vojnovú náladu a priviesť celé ľudstvo do strašnej katastrofy, akou by bola atómová vojna. Vyzbrojujúc svoje armády atómovými a vodíkovými zbraňami a vytvárajúc vojenské základne vo všetkých častiach sveta, svetový imperializmus všetky tieto opatrenia zameriava proti Sovietskemu sväzu, proti sile, ktorá na čele mierového tábora neochvejne bojuje za nastolenie a zachovanie trvalého mieru na svete, za okamžitý zákaz termonukleárnych zbraní.

Ešte len krátke obdobie uplynulo od skončenia druhej svetovej vojny, najstrašnejšej vojny, akú kedy dejiny ľudstva poznali. Dnes však znova - podporovaný imperialistami dvíha hlavu fašizmus v západnom Nemecku, znova sú nezakryte vyslovované revanšistické požiadavky, ktoré ohrozujú celistvosť území a bezpečnosť štátov bezprostredne s Nemeckom susediacich. Ľud našej vlasti nezabudol na strašné hrôzy, ktoré mu spôsobil hitlerovský fašizmus a jeho domáci prisluhovači. Je pevne rozhodnutý uchrániť výsledky svojho boja a svojej usilovnej práce na výstavbe socializmu. Je pevne rozhodnutý doviesť tento boj až do víťazného konca, k socializmu a komunizmu.

Sme svedkami toho, ako naši pracujúci vyvíjajú veľké úsilie pre dosiahnutie prestavby poľnohospodárstva a trpezlivo presviedčajú roľníkov o výhodách, ktoré pre nich znamená spoločné hospodárenie. Sme presvedčení o tom, že naši roľníci, tak ako v Slovenskom národnom povstaní bojovali bok po boku s robotníkmi a zásobovali potravinami bojujúcich partizánov a vojakov, chápu aj dnes dôležitosť združstevňovania dediny, premenu málo výnosnej poľnohospodárskej malovýroby na družstevnú veľkovýrobu, ako to žiada socialistická výstavba, zvyšovanie životnej úrovne všetkých pracujúcich.

Náš ľud najslávnejšiu stránku do histórie boja za svoju slobodu a nezávislosť napísal v slávnom Slovenskom národnom povstaní, keď v roku 1944 pod vedením svojej komunistickej strany spontánne povstal celý národ proti domácim a zahraničným utlačovateľom.

V tejto národnej a demokratickej revolúcii viedla národ komunistická strana, riadiaca sa marxisticko-leninským učením, a preto sa vytvorila pevná jednota robotníkov, roľníkov a ľudu vernej inteligencie. Komunistická strana získala do tohto revolučného boja celý národ, ktorý na čele s robotníckou triedou bojoval za svoju slobodu bez rozdielu spoločenského postavenia a politického presvedčenia. Tak aj Slovenská národná rada ako revolučný orgán a nositeľka ideí povstania zohrala významnú úlohu v povstaní a neskôr pri uskutočňovaní jeho odkazu. Po vzplanutí povstania prebrala všetku výkonnú moc do svojich rúk a vyniesla prvé významné revolučné nariadenia o prevzatí štátnej moci, zriadení nových ústredných úradov, rozpustení fašistických politických strán a organizácií, o poštátnení školstva, zabezpečení fašistických podnikov, zriadení rady na obranu Slovenska atď.

Slovenská národná rada stala sa tak prvým predstaviteľom československej vládnej moci na území Slovenska.

Slovenským národným povstaním zaradil sa slovenský národ do medzinárodného protifašistického frontu, na čele ktorého stál Sovietsky sväz. Slovenský ľud tak ukázal pred celým svetom, že sú mu cudzie zámery hŕstky domácich fašistických zradcov a jednoznačne sa postavil za novú ľudovodemokratickú Československú republiku a za jej spojenectvo so Sovietskym sväzom.

Pomoc Sovietskeho sväzu národom Československa prejavila sa už pred fašistickou okupáciou Československa, keď jedine Sovietsky sväz bol ochotný chrániť našu samostatnosť a slobodu. Avšak vinou vtedajšej buržoáznej vlády nemohla byť táto pomoc uskutočnená. Sovietsky sväz však naďalej poskytoval nám bratskú pomoc pri organizovaní protifašistického boja, v organizovaní prvých partizánskych skupín na Slovensku. Nepretržitá pomoc sovietskeho ľudu poskytovaná našim národom a spoločne preliata krv v boji proti hitlerovskému fašizmu to všetko vytvorilo podmienky víťazného boja a pevný základ bratstva, nerozbornej družby a priateľskej spolupráce našich národov i v mierovom období.

V Slovenskom národnom povstaní podal slovenský ľud dôkaz o svojej politickej a mravnej vyspelosti. Nikdy predtým nebojoval náš ľud s takou rozhodnosťou, nikdy predtým nebojoval za také význačné ciele a s takým úspechom, ako v tomto heroickom zápase za svoju slobodu, za oslobodenie celého Československa. V radoch povstaleckých bojovníkov po boku slovenských, českých a sovietskych partizánov našli svoje čestné miesto i príslušníci iných národov, partizáni bulharskej, srbskej, poľskej, francúzskej, maďarskej, nemeckej národnosti a pri oslobodzovaní Československa po boku Sovietskej armády i príslušníci Rumunskej armády, ktorí bojujúc na Slovensku proti nemeckému fašizmu bojovali zároveň za slobodu svojich národov. Preto Slovenské národné povstanie je pri svojom celonárodnom slovenskom charaktere aj významným príkladom medzinárodnej bojovej solidarity v protifašistickom boji.

V Slovenskom národnom povstaní sa bojovalo predovšetkým s cieľom oslobodiť Slovensko a celú Československú republiku od fašistického režimu a hitlerovských votrelcov, urýchliť ich porážku, dať ľudu účasť vo verejnej správe, zvýšiť životnú úroveň pracujúceho ľudu spravodlivým rozdelením národného dôchodku, dať pôdu tým, čo na nej pracujú, natrvalo upevniť bratstvo českého a slovenského národa v spoločnom štáte, v novej ľudovodemokratickej Československej republike, vytvoriť pevné spojenectvo so Sovietskym sväzom a vybojovať spravodlivý a trvalý mier. Tieto vznešené ciele viedli slovenský ľud pod vedením komunistickej strany do boja proti nenávidenému fašistickému režimu a napínali odvahou slovenských a českých vlastencov v ich hrdinskom zápase. Aj napriek intrigám buržoázie podarilo sa slovenskému ľudu dosiahnuť tieto ciele a uviesť do života výdobytky Slovenského národného povstania tak, ako ich náplň žila v povedomí statočných bojovníkov povstania, podarilo sa otvoriť pre slovenský národ obdobie naozaj slobodného národného života a obdobie socialistickej výstavby.

Spriemyselnenie Slovenska, združstevňovanie zaostalého poľnohospodárstva, bohaté rozvinutie národnej kultúry, široký rozmach vedy a umenia nášho nadaného ľudu plne potvrdzujú, že životy jeho najlepších synov, položené v tomto hrdinskom boji za národnú slobodu, neboli obetované nadarmo. Plní sa odkaz Slovenského národného povstania a náš pracovitý ľud v každodennej práci buduje si svoju krásnu krajinu, buduje si šťastné Slovensko v socialistickom Československu.

Odkaz Slovenského národného povstania, odkaz hrdinov padlých v boji za slobodu i odkaz všetkých bojovníkov Slovenského národného povstania zaväzuje nás, najmä v tomto období zvýšeného boja o zachovanie svetového mieru, zmariť všetky úklady reakcie proti socializmu a mierovému budovateľskému úsiliu nášho ľudu.

Dnes, keď si pripomínanie 13. výročie najslávnejšej udalosti v boji slovenského národa za slobodu, dnes, keď nám vyrastajú tí, ktorých život sa v tomto rozhodujúcom boji o národnú slobodu len začínal, a keď si premietneme to, čo sa za toto historicky krátke obdobie v našej vlasti vybudovalo, môžeme s hrdosťou vyhlásiť pred naším mladým pokolením: "Vybojovali sme a budujeme pre vás šťastný život, o ktorom snívali tí, ktorí padli, aby ste vy žili. Chráňte ako oko v hlave to, za čo bojovali vaši otcovia a bratia, a usilovnou prácou vytvárajte svoju šťastnú budúcnosť v slobodnej socialistickej vlasti. "

Naša statočná robotnícka trieda, hrdinka boja v Slovenskom národnom povstaní, odrazila všetky útoky domácej i zahraničnej reakcie, ktoré táto viedla proti jej výdobytkom. Pod vedením svojho predvoja, Komunistickej strany Československa, uhájila revolučné výdobytky a vo februári 1948 definitívne upevnila a prevzala moc do svojich rúk. Niet sily, ktorá by mohla zvrátiť našu radostnú perspektívu v budovateľskej práci, sme súčasťou veľkého tábora socializmu a mieru vedeného Sovietskym sväzom. Naši pracujúci, opierajúc sa o pevné spojenectvo so Sovietskym sväzom, o bratskú pomoc sovietskeho ľudu a celého tábora socializmu, spokojne budujú svoju socialistickú vlasť, vedomí si toho, že len silný a hospodársky vyspelý štát, opierajúci sa o revolučné marxisticko-leninské učenie a o takého spojenca, akým je Sovietsky sväz, ubráni si svoju slobodu a nezávislosť.

Tak ako Slovenské národné povstanie vo svojom ľudovom celonárodnom charaktere vyústilo v mohutný boj za slobodu, tak v tomto jubilejnom roku osláv 40. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie nadchne všetok náš ľud za splnenie plánovaných úloh na všetkých úsekoch nášho národného hospodárstva. Kvetmi pracovného hrdinstva ovenčime pamiatku padlých hrdinov a tak zachovajme odkaz Slovenského národného povstania, túto epopeju slávy a hrdinstva, ku ktorej sa slovenský ľud sebavedome hlási a vždy bude hrdo hlásiť. Nech dnešný boj národov proti svetovému imperializmu vyvrcholí v spolupráci medzi národmi a v zachovaní trvalého mieru na celom svete!

Tým otváram dnešné slávnostné zasadanie Slovenskej národnej rady, na ktorom srdečne vítam

členov a kandidátov byra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, vedených prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Karolom Bacílkom (potlesk),

tajomníkov Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska,

členov konzulárneho sboru v Bratislave,

predsedov krajských združení poslancov na Slovensku,

zástupcov nášho pracujúceho ľudu a prítomných hostí.

Nasleduje slávnostný prejav člena predsedníctva Slovenskej národnej rady a tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Jozefa Kríža.

Dávam mu slovo. (Potlesk.)

Člen predsedníctva Slovenskej národnej rady a tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Kríž:

Vážená Slovenská národná rada, súdruhovia a súdružky!

Vynikajúca v dejinách nášho národa udalosť, ktorej 13. výročie dnes slávime, bude po dlhé roky a po celé generácie pripútavať k sebe pozornosť, bude nehynúcim žriedlom národnej a triednej hrdosti, tvorivého nadšenia, socialistického vlastenectva a všetkých tých ušľachtilých vlastností a citov, ktoré náš ľud má a prechováva.

Táto oprávnená a zaslúžená pozornosť všetkému tomu, čo sa odohralo v priebehu Slovenského národného povstania, je a bude vyjadrovaná rozmanitými prostriedkami - literárnou tvorbou, historickými štúdiami, výtvarnými dielami, filmom, vlasteneckou výchovou mládeže. Bude vyjadrovaná i s rozličnou mierou pochopenia celej hĺbky a významu tejto slávnej epopeje a všetkých súvislostí spojených s touto neobyčajnou udalosťou. Je možné zhromaždiť veľa faktov a dokumentov, historicky prebádať podmienky, rekonštruovať udalosti - čo bude zaiste potrebné a veľmi záslužné - no, to všetko samotné by neumožnilo pochopiť plne dejinný zmysel Slovenského národného povstania bez znalosti jeho hybných síl, bez vzťahu k širokým ľudovým masám, ich potrebám, ideálom a túžbam.

Rýchly vývoj udalostí na Slovensku v lete a na jeseň roku 1944, mohutná revolučná vlna, vyniesli do popredia veľa osôb, postáv, činiteľov, ktorí predniesli rôzne prejavy, zostavili rôzne dokumenty a uzavreli rôzne dohody. No nie toto je rozhodujúce - charakter Slovenskému národnému povstaniu dala revolučná aktivita širokých más slovenského ľudu, aktivita spojená s činnosťou a pôsobením tej politickej sily, ktorej korene sú práve v spojení s masami, v znalosti zákonov vývoja spoločnosti, v ušľachtilom programe a vo vysokej disciplíne a obetavosti. Touto politickou silou, vyskúšanou v tvrdom triednom zápase predošlých dvoch desaťročí, sa stala vtedy kruto prenasledovaná komunistická strana, ktorej politika i aktivita ostro kontrastovala s ostatnými politickými prúdmi, kompromitovanými kapitulantstvom, či priamou spoluprácou s fašizmom.

Podívajme sa však aspoň zbežne na obdobie 1939-1944 na Slovensku. Tragická situácia, v ktorej sa vtedy Slovensko nachádzalo, poskytovala dvojaký obraz.

Ten vonkajší pohľad, povrchný, ukazoval akoby sa fašizmus hlboko zakorenil na slovenskej pôde, ako keby gardistické parády tu boli samozrejmosťou, ako keby ľud bol spokojný, že má štát, vládu, prezidenta, hymnu a ešte k tomu veľkodušného protektora.

Kto však sa zahľadel hlbšie, keď mal k tomu predpoklady, keď mu v tom nebránila triedna slepota - jed fašizmu, klerikalizmu alebo nakoniec i slabosť a rezignácia, mohol sa presvedčiť, že je to povrch, propaganda, jasot a demagógia jednej triedy, ktorá sa dostala konečne k možnosti ešte viac vykorisťovať vlastný ľud, čo aj z cudzej vôle a v cudzích službách, za cenu zrady záujmov vlastného ľudu, za cenu rozbíjania bratských zväzkov s českým národom.

Skutočnosť bola teda iná. Ten druhý správny obraz ukazoval, ako sa postupne ľuďom otvárajú oči, ako postupne prestáva pôsobiť moment prekvapenia i určitej dezorientácie z rokov 1938 a 1939. Komunistická strana, od jesene roku 1938 úradne rozpustená a policajne prenasledovaná, obetavo plní svoju povinnosť voči ľudu. Rozvíja svoju činnosť v tvrdých podmienkach ilegality so skromnými materiálovými prostriedkami, ale s veľkou odvahou, nekompromisne. Odhaľujúc neľútostne zradcovský, luhársky a pokrytecký charakter vtedajšieho klerikálno-fašistického režimu, ukazuje potupné postavenie, do ktorého bolo Slovensko uvrhnuté, no naznačuje tiež východisko v organizovaní boja, národného odporu proti vyčíňaniu zapredancov nemeckého fašizmu, vysvetľuje oslobodenecké poslanie heroického boja sovietskeho ľudu, bojujúceho za seba i za slobodu a samostatnosť národov, zotročených fašizmom.

Rastie takto autorita strany v očiach robotníctva, v očiach vykorisťovaných roľníkov, získava si sympatie ľudu vernej inteligencie a upevňuje sa vedúca úloha strany od prvých začiatkov národnooslobodzovacieho boja.

V zostrujúcej sa perzekúcii všetkého pokrokového začínajú ťažko na stranu doliehať prvé straty verných synov, no prichádzajú aj prvé významné úspechy. Množia sa revolty medzi vojakmi, komandovanými režimom na front, prekypuje hnev handlovských baníkov, silnie odpor vo fabrikách, spojuje sa do jedného prúdu s hrdinským vzdorom bratského českého ľudu.

Nad Európou zaľahol čierny tieň nemeckého fašistického orla. Už vlastne od svojho vzniku bol nemecký nacizmus poznamenaný najsurovejším terorom. Tento teror nasadzujú teraz hitlerovci v znásobenej forme, v masovom meradle, metodicky, chladne vypočítavé - vo Francúzsku, v Nórsku, na Balkáne i v Poľsku. Topia v krvi verných synov českého národa, ich krvavé pazúry nachádzajú svojich pomáhačov i obete aj na Slovensku. Avšak vyhladzovacia vojna proti slobodymilovným národom sa im prestáva dariť. Stretli sa so silou, ku ktorej sa upierajú všetky nádeje ľudí na celom svete narazili pri svojich lupičských pochodoch na silu, akú mohol vyvinúť jedine prvý socialistický štát na svete - Sovietsky sväz.

Aj náš ľud s úzkosťou sleduje priebeh vojnových operácií na frontoch Veľkej vlasteneckej vojny, a tá sa mení v radosť, keď nastupuje prvá séria porážok hitlerovských armád. Bratislavskí režimisti, pravda, nechcú nič vidieť, göbelsovská propaganda nachádza tu svoju vernú ozvenu, chcú vraj bojovať verne po boku Veľkonemeckej ríše až do víťazného konca. Zhnusili sa tým už definitívne slovenskému ľudu, ich cynický postoj k osudu krajiny, ktorú sa usilovali pripútať ešte pevnejšie k fašizmu, rútiacemu sa do záhuby, stupňoval hnev národa.

Takýto obraz mohol vidieť vnímavý pozorovateľ v tých ťažkých osudových rokoch na Slovensku. Nebol to obraz nehybný, ustálený; udalosti i myslenie ľudí boli v pohybe, odpor proti fašizmu prerastal v spoločenské vedomie, v potrebu energických činov, vytvárali sa takto objektívne podmienky pre slávne dni a slávne činy medzi augustom 1944 a jarou 1945.

Aktom mimoriadneho vnútorného i medzinárodného dosahu sa stala československo-sovietska spojenecká zmluva, uzavretá v decembri 1943. Dala národom Československa istotu v otázke víťazstva vlastnej spravodlivej veci a obnovy štátnej samostatnosti.

Rok 1944 priniesol prudký spád udalostí. Zatiaľ, čo narastala revolučná vlna na Slovensku a vznikali prvé ohnivká ozbrojeného boja vo forme jednotlivých partizánskych skupín, z ktorých napríklad východoslovenská sa rozrástla na brigádu "Čapajev" a prikročila k bojovým akciám, pokračovala na nemecko-sovietskom fronte séria porážok všetkých vojenských zoskupení hitlerovskej armády. V dôsledku toho sovietske vojská podišli k Visle na celej čiare, na úpätie Karpát a na juhu prenikli do Rumunska, čo malo za následok oslobodenie Rumunska, Bulharska, ako i rozpad balkánskeho frontu. To malo za následok ďalší masový rozvoj partizánskeho hnutia na Slovensku a jeho prerastanie v masové ozbrojené povstanie, ku ktorému sa napokon pripojili i jednotlivé vojenské posádky. Povstanie zachvátilo rozsiahle teritórium od Čadce po Prešov a od Oravy až po Lučenec.

Zdanlivo nemožné sa stalo možným a reálnym. Početne malý slovenský národ povstal proti vojnovej mašinérii a vojenskej moci, ktorá po niekoľko rokov desila Európu, ktorá porážala predtým veľké armády a pokorovala veľké krajiny. Slovenský ľud, ktorému fašistickí vládcovia húževnato naliepali fašistickú nálepku, povstal práve proti tomu fašizmu, v mene ktorého mu chceli vládnuť.

Neúprosný boj, ktorý nastal, rozvinul sa vo veľkú drámu, naplnenú hrdinstvom i slávou, utrpením i obeťami, ústupom i víťazstvom.

Dnes, po takom časovom odstupe, ktorý má svojou náplňou význam epochy v dejinách národa, možno ďaleko zreteľnejšie než kedykoľvek predtým vidieť najdôležitejšie momenty Slovenského národného povstania, možno vybrať najdôležitejšie poučenia a závery.

Predovšetkým pri pohľade späť - opäť nie povrchnom - vynikajú dve koncepcie v prípravách a priebehu Povstania. Tá prvá je koncepciou vyvierajúcou z interesov ľudových más, z ich túžob a potrieb, z boja za slobodu, z boja proti sociálnemu útlaku a za vládu ľudu v oslobodenom Československu. Je to línia, ktorú sledovala masa obetavých členov strany a ktorá bola ľudu blízka a zrozumiteľná. Tá spôsobila, že sa Slovenské národné povstanie, ako boj širokých ľudových más, stalo zákonitým a neodvratným. Ona určila aj náplň Povstania, vytvorila to, čo dnes nazývame tradíciou Povstania, dala mu revolučný obsah.

Druhá koncepcia bola tých, ktorí sa pod vplyvom protiľudových triednych interesov prilepili k príprave vojenskej časti Povstania, túto brzdili s úmyslom bez väčšieho rizika pre nich a v najvhodnejší čas vystúpiť v úlohe záchrancov cti národa a organizátorov a takto vojsť s vavrínami do nových podmienok povojnového usporiadania. Historické dokumenty dotvrdzujú, že ľudové partizánske hnutie považovali za prekážku svojich príprav a že iba skutočnosť, že partizánske hnutie prerástlo v masový ozbrojený boj, ich pohla k začatiu akcií vojenskými jednotkami. Táto politika, či koncepcia bola ľudu cudzia, bola to politika kabinetná, zákulisná a nutne sa odrazila negatívne na ďalšom priebehu Povstania, viedla k porážke vojenskej časti Povstania, zatiaľ čo partizánske hnutie vyšlo z bojov víťazne a s vysokou cťou splnilo úlohy národnooslobodzovacieho boja. Ako je známe, túto negatívnu úlohu v Slovenskom národnom povstaní zohrali predstavitelia časti slovenskej buržoázie, buržoázni nacionalisti, ktorí sa vlúdili do komunistickej strany, emisári a predstavitelia benešovskej londýnskej kliky, ako i niektorí s nimi spriaznení exponenti bývalého fašistického režimu na Slovensku.

Nie je náhodné, že sme sa s touto skupinou ľudí stretli ešte raz po oslobodení, a to v podobnej úlohe - vtedy, keď sa rozhodovalo v boji proti spiknutiu reakcie o charaktere zriadenia v našej krajine.

V priebehu Slovenského národného povstania mimoriadne vysoko bola vyzdvihnutá idea bratstva národov spojených spoločnými ideálmi a cieľmi.

Povstanie vyzdvihlo jednoznačne požiadavku obnovenia Československej republiky ako štátneho útvaru dvoch bratských rovnoprávnych národov Čechov a Slovákov, štátu založeného na vláde ľudu, na princípe sociálnej spravodlivosti.

Prehĺbilo sa súčasne tradičné bratstvo k veľkému národu ruskému, ukrajinskému a ostatným národom SSSR. V bojoch o Dukelský priesmyk, v bojoch spojených s nástupom sovietskych vojsk na pomoc Slovenskému národnému povstaniu a za oslobodenie Československa, v ktorých vynikajúcu účasť bral i Československý armádny sbor, vzniklo práve nezabudnuteľné heslo našej veľkej družby "So Sovietskym sväzom na večné časy".

Medzi slovenských a sovietskych partizánov v slovenských horách prišli a s otvorenou náručou boli prijatí mnohí českí bojovníci za slobodu obidvoch národov, medzi nimi i národný hrdina Ján Šverma. Prišli tiež stovky príslušníkov iných národov - Francúzov, Poliakov, Maďarov, Srbov, Bulharov i Talianov. Hľa, aký živý príklad pre možnosť zjednotenia národov i v boji proti prípravám novej vojny a v boji za mier!

V príprave a v priebehu Slovenského národného povstania zrodili sa nové orgány ľudovej močí. Vrcholným orgánom vykonávajúcim vládnu moc na oslobodenom území Slovenska sa stala Slovenská národná rada. Slovenský ľud prijal jej ustanovenie a prvé dôležité vyhlásenia s plnou dôverou a videl v nej viac činiteľa zjednocujúceho všetky zložky národnooslobodzovacieho boja než jednotlivé osoby. Nemožno, pravda, obísť bez povšimnutia, že cez jednotlivé osoby, spomínané už v súvislosti s presadzovaním osobitnej platformy v Slovenskom národnom povstaní, prenikli do vtedajšej Slovenskej národnej rady protiľudové vplyvy. Dnes však Slovenská národná rada, ktorej členovia sú volení v priamych voľbách podľa ľudovodemokratickej ústavy republiky, je vrcholným slovenským národným orgánom a opravdivou predstaviteľkou vôle pracujúceho ľudu Slovenska.

Myšlienka vlády ľudu našla však svoj najkonkrétnejší výraz v početných národných výboroch v mestách a na dedinách. Národné výbory stali sa základňou nevídanej dovtedy aktivity širokých vrstiev ľudu, stali sa orgánmi revolučného poriadku, vykonávateľmi vôle ľudu, organizátormi boja. Národné výbory sa tak stali revolučnou vymoženosťou ľudu, ktorá bola právom zakotvená v Košickom vládnom programe a stala sa základom rodiaceho sa ľudovodemokratického zriadenia v oslobodenej krajine.

Javí sa potrebným hodnotiť Slovenské národné povstanie z hľadiska jeho hlavného cieľa, ktorý spočíval v urýchlení porážky hitlerovských vojsk, teda v priblížení vytúženého dňa oslobodenia celej krajiny.

Najvyššie uznanie a ocenenie vojenského významu Slovenského národného povstania sa dostáva zo strany nášho veľkého spojenca. Pôvodné plány nacistického velenia vybudovať v priaznivých geografických a terénnych podmienkach na Slovensku silné centrálne obranné postavenie a tým vytvoriť hrozbu rýchlemu postupu sovietskych vojsk cez Poľsko a cez Maďarsko k hraniciam Ríše, boli Povstaním a pokračujúcimi partizánskymi bojmi znemožnené. Samotné bojové operácie slovenských povstalcov spôsobili mnohotisícové straty na živej sile a značné straty na bojovej technike hitlerovskej armáde. Po dlhé týždne boli blokované stovky kilometrov železničných a cestných spojov, vedúcich k operačným oblastiam nemeckých armád. Útvary 8 nemeckých divízií boli po niekoľko mesiacov pripútané k bojom v slovenských horách vtedy, keď sa hitlerovskému veleniu stala ťaživým problémom nielen potreba rezerv, ale i normálne zabezpečovanie frontov.

Dáta o Slovenskom národnom povstaní môžeme nájsť i vo vojenskej odbornej literatúre našich vtedajších nepriateľov.

Pravda, nám prichodí častejšie sa vracať k politickým výsledkom Slovenského národného povstania. Ono predovšetkým ukázalo, že slovenský ľud nemá nič spoločného s tisovskou fašistickou bandou a že vymanil sa spod ideologického vplyvu slovenskej buržoázie. V priebehu Povstania, ako i v rokoch, ktoré mu predchádzali, pracujúci ľud Slovenska sa na vlastnej skúsenosti presvedčil, že najoddanejšími bojovníkmi za slobodu a šťastie ľudu sú komunisti. Tým nesmierne vzrástol vplyv a autorita strany, ktorá si takto vydobyla vedúcu úlohu v krajine. Zjednotila sa a v boji sa zakalila slovenská robotnícka trieda, stala sa z nej mohutná organizovaná sila, schopná prevziať vo zväzku s roľníctvom zložité úlohy povojnovej politickej a hospodárskej výstavby nového života.

Na druhej strane Povstanie odhalilo pred ľudom zradcovskú a protiľudovú politiku československej buržoáznej emigrácie, ktorá sa dala do služieb západnému imperializmu.