Úroveň zabezpečovania technického rozvoja na jednotlivých rezortoch je veľmi rozdielna. Dnes už nemožno povedať, že by u nás boli také odvetvia a takí vedúci pracovníci, ktorí by nechápali význam technického rozvoja a nerobili aj opatrenia na jeho napredovanie. Najmä otázke personálneho zabezpečovania sa začala v poslednom čase venovať patričná pozornosť. Tak napríklad na Povereníctve stavebníctva zvyšuje sa stav pracovníkov na technických útvaroch tak, že v tomto roku má robiť 15% z celkového počtu pracovníkov oproti 11% v roku 1956 a 9% v roku 1955. Na Povereníctve spotrebného priemyslu sa stav zvyšuje z 8,75% na 10% a na Povereníctve poľnohospodárstva a lesného hospodárstva z 2,7% na 6%, avšak ani to nepostačuje. Zvyšuje sa súčasne aj starostlivosť o kvalifikáciu týchto pracovníkov.
Povereníctvo stavebníctva rozpoznalo, že dobre vybudované technické útvary môžu zabezpečiť systematickú starostlivosť o technický rozvoj. Dobre pochopená decentralizácia odbremenila technický funkčný útvar od technických prevádzkových vecí. Technické oddelenia na hlavných správach stávajú sa tak riadiacimi orgánmi podriadených podnikov a sú schopné určovať a zabezpečovať základné smery technického rozvoja. Technické skupiny v podnikoch môžu sa časom stať miestom, kde sa organizuje vlastný technický rozvoj v konkrétnej praxi.
Pravda, situácia v niektorých odvetviach nedáva dostatočnú záruku, že riadiace technické útvary na povereníctve a hlavných správach sú dostatočne progresívnym činiteľom a organizátorom technického rozvoja.
Na Povereníctve poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa pristúpilo k vypracovaniu plánu technického rozvoja až v apríli 1956 a iba teraz sa vypracúva perspektívny plán rozvoja za poľnohospodársky úsek. Technický odbor nebol tu nositeľom a koordinátorom technického rozvoja rezortu. Obrat k lepšiemu nastal iba po zrušení Povereníctva lesov a drevárskeho priemyslu a prenesení jeho pôsobnosti v odbore lesného hospodárstva na novozriadené povereníctvo.
V rezorte Povereníctva potravinárskeho priemyslu a výkupu poľnohospodárskych výrobkov v zaostávajúcich odvetviach, ako je výroba mlieka, mäsa a hydiny, sa pracovníci útvaru hlavného inžiniera venujú riešeniu denných prevádzkových problémov a technický rozvoj ponechávajú bokom.
Vývojové pracoviská, výskumné ústavy. Slovenská akadémia vied, otázky vedeckotechnickej spolupráce.
Slovenská akadémia vied má významnú úlohu koordinovať plány vedecko-výskumnej činnosti vedeckých ústavov a tým dávať hlavný smer technického rozvoja nášho hospodárstva. Z uznesení ÚV KSČ a vlády ČSR o úlohách vedy pri zabezpečovaní rozvoja a zvyšovania technickej úrovne československého priemyslu z marca minulého roku vyplývajú hlavné zásady pre ďalšiu prácu aj Slovenskej akadémie vied.
Najviac úloh má Slovenská akadémia vied práve na úseku fyzikálnych, technických a ekonomických vied. Rýchly rozvoj týchto vedných disciplín, ktoré treba špecificky zamerať na situáciu a vývoj výrobných síl na Slovensku, je veľmi naliehavý a nutný pre dosiahnutie a udržanie svetovej úrovne našej výroby. Máme veľké možnosti opierať sa pritom o výsledky vedy a techniky v SSSR, ktoré umožňujú bez dlhého a nákladného experimentovania, napr. v atomistike získať poznatky, ktoré by sme vlastnými silami nevedeli riešiť. Vyriešené výskumné úlohy, prototypové zariadenie treba ekonomicky vyhodnotiť a sledovať až po ich využitie v praxi.
Treba podstatne zlepšiť propagáciu spôsobom prijateľným pre najširší inžiniersko-technický kolektív napr. prostredníctvom vedecko-technických spoločností, ktoré sa v lanskom roku ustanovili, avšak ich činnosť sa len pomaly rozvíja.
Otázky spolupráce výskumných ústavov a vývojových pracovísk s výrobou
Spolupráca výskumných ústavov s podnikmi a závodmi je ešte stále nedostatočná. Pri hlbšom rozbore práce výskumných ústavov sa ukazuje, že problémy, ktoré riešia, nemajú často vyhliadky na zavedenie do praxe v blízkej budúcnosti, aj keď sú kladne vyriešené, pretože si vyžiadajú neúmerne veľa nových investícií, zariadení a surovín.
Na druhej strane je celý rad vyriešených problémov, ktoré by sa mohli uplatniť v praxi, no výroba nemá záujem o ich zavedenie, pretože by to znamenalo značné zmeny y doterajšej technológii, prípadne nebezpečenstvo ohrozenia výrobného plánu. Veľa vyriešených prototypov strojov a zariadení sa preto nedostane do sériovej výroby alebo sa dostanú len veľmi neskoro.
Treba preto obojstranne oveľa presnejšie a konkrétnejšie zostavovať plány výskumu a vývoja, ktoré sa opierajú o súčasné výrobné a technické podmienky a požiadavky. Výskumní a vývojoví pracovníci majú venovať časť svojej pracovnej náplne riešeniu vývojových úloh, ktoré vyplývajú z potreby podnikov, a spolupracovať pri ich uplatňovaní vo výrobe.
Nepodceňovať význam presného merania a váženia
Zvyšovanie technickej úrovne nášho hospodárstva a najmä zavádzanie náročných a zložitých strojov a zariadení, ako aj nových materiálov v našom priemysle kladie zvýšené nároky na presné meranie, váženie a skúšanie. Štátna služba pre miery a váhy môže poskytovať našej výrobe veľkú pomoc vtedy, ak dosiahne, aby vo všetkých výrobných sektoroch sa používali jednotné a presné meradlá a meracie zariadenia.
Požiadavky výroby na meraciu službu sa pravidelne z roka na rok zvyšujú. Slovenský úrad pre miery a váhy na niektorých úsekoch pre nedostatok potrebného zariadenia a kvalifikovaných kádrov vážne zaostáva. Nevykonáva sa napríklad vôbec skúšanie tlakov nad 200 atmosfér, skúšanie zariadení pre vysoké teploty, viskozimetrov a prístrojov pre zisťovanie tvrdosti materiálov. Nevykonáva sa vôbec overovanie prístrojov zisťujúcich presný počet obrátok u strojov a zariadení určujúcich špecifickú váhu pevných telies. Tento stav spôsobuje značné národohospodárske škody vo výrobe a narastanie nepodarkovitosti v rozličných odvetviach. Nepresnosť meradiel, ktoré slúžia na meranie vlastnosti hmôt, môže mať dôsledky v rôznych stavebných poruchách, ako napríklad trhliny v murive, chyby železobetonárskych prác a stavebných hmôt. Zlé váhy nepriaznivo ovplyvňujú dodržiavanie technologických predpisov. Aj nepresnosť rozličných meracích prístrojov je príčinou nesprávneho odmeňovania pracujúcich.
Časť úloh presného merania, ktoré úzko súvisí s prevádzkou, je decentralizovaná na tzv. kontrolno-meracie strediská. Tieto strediská sa podľa potreby a účelnosti zriaďujú pri jednotlivých podnikoch. Sústava kontrolno-meracích stredísk si vyžaduje zdokonalenie a rozšírenie najmä v rezortoch energetiky, chemického priemyslu a miestneho hospodárstva, ako aj v niektorých podnikoch ťažkého a presného strojárenstva.
Otázky technicko-ekonomických informácií a propagácia novej techniky
Predpokladom pre uplatňovanie novej techniky sú dobré a spoľahlivé informácie o domácej a zahraničnej technike. Dovoz zahraničných časopisov, kníh a prospektov za posledné obdobie podstatne vzrástol, práve tak aj návštevy odborníkov zo zahraničia a cesty našich pracovníkov do zahraničných podnikov, výskumných ústavov a na veľtrhy. Len z kapitalistickej cudziny dochádza na Slovensko do 1000 druhov časopisov.
Nemožno sa však uspokojiť s ťažkopádnosťou a nedôslednosťou, s akou sa tieto technicko-ekonomické informácie objavujú v závodoch a niekedy sa k našim pracovníkom, technikom a zlepšovateľom, prípadne robotníkom vôbec nedostanú. Tak isto sa nevyužívajú stovky odborných časopisov, tisíce prospektov a záznamov Ústrednej technickej knižnice a podobne aj prekladová služba Slovenského ústavu pre technicko-ekonomické informácie.
Pritom možno uviesť celý rad príkladov vysokej úrovne dokumentačnej služby, ktorú zorganizovali rezorty pomocou výskumných ústavov, vývojových pracovísk a podnikov. Ako príklad možno uviesť Výskumný ústav drevársky, Výskumný ústav zváračský a Výskumný ústav kábelov a izolantov. Na príklade ich skúseností treba dobudovať túto službu vo všetkých rezortoch, lebo len vtedy bude možno hovoriť o tom, že rezort zavádza najnovšiu techniku, ak dokonale pozná jej súčasný stav vo svete.
V otázkach vynálezov a noriem treba využívať pomoc Úradu pre vynálezy a normalizáciu. Pripravovaný nový zákon o vynálezoch a zlepšovacích návrhoch a technickej normalizácii a vykonávacie nariadenie k nemu si vyžaduje zabezpečiť rýchle oboznámenie pracovníkov v závodoch. Pri uplatňovaní a uskutočňovaní novej techniky u kotlov, výťahov a elektrickej inštalácie treba sa poradiť s Ústavom technického dozoru, ktorý má odborníkov pre tepelnú techniku a elektrotechniku. Jednotlivé rezorty, podniky a celá technická verejnosť mali by viac spolupracovať s Domom techniky, ktorý pre výmenu skúseností a rozširovanie novej techniky vykonal kus záslužnej práce. Významným pomocníkom a informátorom našich technikov sú Technické noviny, ktorých náklad treba ešte zvýšiť.
Využívať zahraničné skúsenosti
Vedecko-technická spolupráca so Sovietskym sväzom a ľudovodemokratickými krajinami je dôležitým činiteľom pri zdokonaľovaní technickej úrovne výroby a pri prevýchove a zvyšovaní odbornej vyspelosti vedeckých, technických a ekonomických pracovníkov.
Cenným prínosom pre rozvoj novej techniky v stavebníctve sú skúsenosti, ktoré pracovníci v stavebníctve získavajú štúdiom v zahraničí. Z Povereníctva stavebníctva a jeho podnikov bolo v minulom roku v cudzine takmer 600 pracovníkov, z toho väčšina v Sovietskom sväze. V rezorte spotrebného priemyslu bolo vlani v zahraničí asi 100 pracovníkov a z Povereníctva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva 56.
Pracovníci na povereníctvach sami konštatujú, že získané poznatky neuplatňujú ešte dostatočne vo svojej praxi. Ak ich nerealizujú priami účastníci cesty, návrhy na realizáciu ostávajú nepovšimnuté a zprávy o výsledku ciest zapadajú prachom. Na povereníctvach stavebníctva i spotrebného priemyslu si vypracovali v poslednom čase zásady pre vyhodnocovanie ciest a robia opatrenia, aby mali prehľad o návrhoch na realizáciu poznatkov a aby aj kontrolovali, čí sa naozaj a ako využívajú. Výber účastníkov ciest do zahraničia sa nerobí vždy dosť starostlivo. Kritériom má tu byť potrebná schopnosť pracovníka a predpokladaný prínos cesty pre naše hospodárstvo.
Ekonomické otázky uplatňovania novej techniky
Od vydania téz strany a vlády o ďalšom technickom rozvoji našej výroby zvýšila sa úroveň novej techniky a starostlivosť o ňu; vyjasnili sa koncepcie rozvoja jednotlivých odvetví a dosiahli sme aj čiastkové úspechy pri jej uplatňovaní. Dochádza aj k podstatnému obratu v nazeraní na techniku v tom smere, že jej uplatňovanie nemá sa posudzovať len z organizačnej a materiálno-technickej stránky, ale - až na hľadiská zdravotné a bezpečnostné - najmä zo stránky ekonomickej.
Požiadavka hodnotenia ekonomickej účinnosti novej techniky, i keď je všeobecne už prijatá, naráža v praxi na prekážky. Napríklad plány technického rozvoja na tento rok sú ekonomicky veľmi slabo zdôvodnené. Pri investičných zámeroch a podujatiach nevychádza sa v našich podnikoch a rezortoch z náročného technickoekonomického rozboru. Tieto nedostatky sa odôvodňujú všeobecne ako metodické.
Treba uznať, že v metodike plánovania a ekonomického vyhodnocovania technického rozvoja treba hodne čo napraviť; jednako nedostatky metodiky nie sú takej povahy, že by znemožňovali hodnotiť novú techniku aspoň z hľadiska vlastných nákladov, prácnosti výrobkov a rozsahu investičných nákladov.
Efektívnosť výroby nezvýšime len novými investíciami. V tejto etape nášho rozvoja treba sa orientovať predovšetkým na využitie existujúcej techniky, strojov, základných fondov vôbec a na zníženie spotreby surovín, energie, pomocných materiálov, teda na zníženie materiálových nákladov.
Bolo by možno uviesť desiatky a stovky príkladov, povedzme, z baní, poľnohospodárstva atď., kde sa existujúca technika veľmi nedostatočne, ba priam nezodpovedne ponecháva nevyužitá. Súpisom ku koncu minulého roka sa zistilo, že na Slovensku leží za 317 miliónov Kčs strojov, ktoré z rôznych príčin nie sú zmontované. Z týchto strojov sa v tomto roku ráta uviesť do prevádzky len 1/3, kým ostatné zostanú ďalej nevyužité.
V celom našom hospodárstve sú nesmierne rezervy v úspore surovín, palív, energie a pomocných hmôt. Ekonomický efekt úspory prejaví sa tým viac, čím menej sa budú presadzovať úzkorezortné pohľady, čím viac sa technický rozvoj bude orientovať na zníženie spotreby uhlia, dreva, elektrickej energie, kovov atď.
Doterajší spôsob hmotného zainteresovania treba nám podstatne zlepšiť, pretože nedáva dostatok podnetov pre technický pokrok. Dochádza neraz k paradoxnej situácii, že sami technici bránia sa technickému pokroku, pretože zavádzanie novej techniky im sťažuje situáciu vo výrobe a splnenie podmienok pre výplatu prémií. V tomto smere chcem informovať Slovenskú národnú radu, že sa vypracúvajú návrhy na zlepšenie sústavy ekonomických podnetov k zvyšovaniu efektívnosti výroby.
V poslednom čase vykonalo sa pre financovanie technického rozvoja značné zjednodušenie a zvýhodnenie. Novou úpravou financovania sa úplne uvoľnil nákup tovaru pre výskumné a vývojové účely, umožňuje sa používať prostriedky generálnych opráv pre zvýšenie výkonnosti strojov a zariadení, odbúralo sa doterajšie centralistické rozhodovanie o obstarávaní a používaní finančných prostriedkov, zvýhodnilo sa používanie prostriedkov riaditeľského fondu pre rozvoj novej techniky, ako aj poskytovanie úveru na racionalizačné opatrenia, tzv. malú mechanizáciu. Jednotlivým rezortom sa uvoľnili značné finančné prostriedky na odmeny inžiniersko-technickým pracovníkom.
IV
Naše najbližšie úlohy v rozvoji novej techniky v úsekoch výroby riadenej Sborom povereníkov sú: dôkladné rozpracovanie dokumentov jednotlivých rezortov, ich neustále spresňovanie a doplňovanie podľa najnovších vedeckých a technických poznatkov a požiadaviek národného hospodárstva. Ako zdôraznila vláda svojím uznesením zo 16. januára t. r., mimoriadnu pozornosť treba venovať najmä výchove a kvalifikácii kádrov a ich rozmiesteniu, správnej hmotnej zainteresovanosti odborných pracovníkov na zabezpečovaní technického rozvoja, technickej perspektíve najdôležitejších odvetví národného hospodárstva v obdobiach dlhších ako 5 rokov, technickým informáciám a ich využívaniu i metodike plánovania technického rozvoja.
Vážená Slovenská národná rada!
Súdruhovia poslanci!
Náš ľudovodemokratický štát, socialistická spoločnosť, vláda pracujúceho ľudu, už pozdvihli rozvoj výrobných síl a úroveň výroby na Slovensku na vysoký stupeň. Výsledky budovateľskej práce nás napínajú hrdosťou a vedomím, že sme v spolupráci so Sovietskym sväzom schopní riešiť aj oveľa náročnejšie otázky ďalšieho rozvoja a technickej úrovne našej výroby.
Uznesenie strany a vlády o technickom rozvoji nám ukazujú smer ďalšieho napredovania v tejto oblasti. Ide o to, aby si všetok náš pracujúci ľud, technickí a hospodárski pracovníci, vzali ich obsah za vec svojho rozumu a srdca, aby ich závery húževnato a nadšene uskutočňovali v praxi. Keď sa tak stane, nemôže byť pochybností o tom, že aj úlohu pozdvihnutia technickej úrovne našej výroby na vyšší stupeň splníme a tak najistejšie zabezpečíme bohatý a šťastný život pracujúcich v našej socialistickej vlasti. (Dlhotrvajúci potlesk.)
Predseda Kubač:
Ďakujem podpredsedovi Sboru povereníkov inž. Markovi za prednesenú zprávu. Nasleduje 15 minútová prestávka.
(Po prestávke sa predsedníctva ujala podpredsedníčka Ďurišová.)
Podpredsedníčka Ďurišová:
Nasleduje
rozprava o zpráve podpredsedu Sboru povereníkov inž. Marku.
Oznamujem, že sa o slovo prihlásili:
poslanec Ondrej Meliška,
povereník poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Michal Chudík,
povereník stavebníctva inž. Samuel Takáč,
poslanec Vladimír Križko,
poslanec Emil Píš,
poslanec Michal Sivčo,
povereník dopravy Karol Fajnor,
poslankyňa Anna Chudadová,
poslanec Ján Schmer,
povereník potravinárskeho priemyslu a výkupu poľnohospodárskych výrobkov Ján Marcelly,
povereník miestneho hospodárstva dr. Alexander Horák,
povereník pracovných síl Jozef Gajdošík,
poslanec Anton Mrázik.
Dávam slovo prvému rečníkovi, poslancovi Meliškovi.
Poslanec Meliška:
Vážené súdružky a súdruhovia, slávna Slovenská národná rada!
Iste je veľmi významnou skutočnosťou, že sa na program rokovania Slovenskej národnej rady dostáva dnes po prvý raz otázka uplatňovania a rozvoja novej techniky. Bez tohto činiteľa nevieme si predstaviť otázku nepretržitého rastu a zdokonaľovania socialistickej výroby a bez najvyššej techniky a jej využívania ani predpoklady k ďalšiemu zvyšovaniu životnej úrovne nášho ľudu. Táto otázka vystupuje do popredia tým viac, že podľa smerníc ÚV KSČ máme rast výroby našej druhej päťročnice zabezpečiť z deväť desatín rastom produktivity práce. Treba preto načrieť hlbšie do tejto otázky a jej podrobným rozpracovaním a uvedením do života v našich závodoch plniť rovnomerne plánované úlohy, zvyšovať spoločenskú produktivitu práce, a tak dokázať prevahu socialistického zriadenia nad kapitalistickým. Splniť tieto úlohy to znamená zlepšiť organizáciu práce, venovať väčšiu pozornosť rozvoju novej vysoko produktívnej technológie, zavádzať maximálnu mechanizáciu a automatizáciu práce, ako aj nové strojové a iné zariadenie a využitie súčasnej techniky.
Výstižne o týchto otázkach hovoril v referáte súdruh Marko. Chcem vo svojom diskusnom príspevku podoprieť niektoré uzávery k tejto otázke a súčasne sa i zmieniť o niektorých nedostatkoch, s ktorými sa pri zavádzaní novej techniky stretávame.
Treba predovšetkým zdôrazniť, že prvým krokom pre uskutočnenie téz ÚV KSČ a vlády o ďalšom technickom rozvoji československého priemyslu boli celoštátne konferencie pracovníkov najdôležitejších odvetví v priemysle. Tieto sa stali nástupišťom k boju za široké ovládnutie techniky a jej plné využitie. Orgány ROH od vydania téz zamerali svoje úsilie na získanie širokých más pracujúcich pre dôsledné uplatňovanie novej techniky, rozvoja zlepšovateľského hnutia a výrobno-technickú propagáciu. Veľmi účinne spolupôsobili na vypracovaní plánov technického rozvoja na rok 1957. Chybou však je, že niektoré podniky a závody považujú úlohy zvyšovania technickej úrovne nášho hospodárstva za akúsi jednorazovú akciu. Týka sa to predovšetkým tých hospodárskych pracovníkov a technikov, ktorí vypracovaním perspektívnych plánov považujú úlohu rozvoja novej techniky viac-menej za splnenú. Tak isto by bol chybný názor, že sa od nás žiada v priebehu niekoľkých mesiacov alebo najbližších rokov zmodernizovať všetko to, čo je zastaralé. Takto pochopený rozvoj novej techniky prejavil sa v nejednom perspektívnom pláne technického rozvoja, keď do týchto boli vložené požiadavky, ktorých realizovanie by si vyžiadalo častokrát veľmi vysoké náklady. Treba si uvedomiť, že aj v priebehu druhej päťročnice budeme musieť v mnohých závodoch pracovať v podstate na existujúcich zariadeniach. Častokrát sa zabúda, že nová technika to nie sú iba nové stroje, nové závody a zariadenia. Starú techniku treba vymeniť za novú modernizáciou i súčasného zariadenia, novou lepšou technológiou a organizáciou práce. V ceste úspešného napredovania technického rozvoja a dokonalého využívania techniky narážanie na rad problémov a ťažkostí. Ťažko si je predstaviť dokonalý rozvoj techniky v tých závodoch, kde dnes nevedia, čo budú robiť zajtra. Nevyjasnenosť výrobných prostriedkov a s tým súvisiaca nepriaznivá situácia v materiálnotechnickom zásobovaní sú veľkou brzdou pri naliehavom rozvoji novej techniky.
Rozvoj novej techniky, aký vyžadujú úlohy pred nás postavené druhým päťročným plánom, je vo veľkej miere brzdený i nesprávnou mzdovou sústavou, ktorá na mnohých miestach zaostáva za súčasným životom. Závody nie sú dostatočne zainteresované na dlhodobom zdokonaľovaní výroby, pretože dnes ako hlavný ekonomický stimul sa využíva prémiová sústava za kvantitatívne a kvalitatívne splnenie mesačných úloh plánu. Kolektívy podnikov nie sú dostatočne zainteresované v zdokonaľovaní výroby, ktorá by sa prejavila v neskoršom plánovacom období, pretože v tomto období zdokonaľovanie výroby sa zahrňuje do plánu a tak nekompenzuje dostatočne úsilie kolektívu zvýšenou odmenou vo forme prémií. Iste by sme nemuseli dlho skúmať, čo je hlavnou, príčinou, že naši majstri, schopní zastávať vedúce postavenia na pracoviskách, radšej pracujú na akordných prácach pri strojoch a iných zariadeniach. Táto skutočnosť sa nepriaznivo odráža aj v snahe po zvyšovaní kvalifikácie a odborných, znalostí.
I keď strojárenský priemysel vyzbrojuje naše závody novými strojmi a zariadeniami, treba povedať, že plán investícií na stroje a zariadenia bol splnený za prvý až tretí štvrťrok 1956 iba na 52,8%. Napriek tomu však skutočnosť je taká, že doterajšie strojné zariadenia, ktoré môžu najlepšie prispieť k zvýšeniu produktivity práce, nie sú náležite využívané. Tak je to napríklad v Slovenských uhoľných baniach, ktoré vysoko výkonné banské kombajny využili za 9 mesiacov minulého roku iba na 52% a ani ostatné banské stroje neboli náležite využité. Vrubovkou bolo podbrázdené z plánovaných bežných metrov len 46%. Vo Veľkobani Handlová za 9 mesiacov minulého roku bolo podbrázdené menej o 5910 bežných metrov. Rýchlorazenie chodieb bolo splnené na 27% a cykličnosť na stenách len na 10%. Hlavná príčina nedostatočného využitia súčasnej mechanizácie v uhoľných baniach spočíva v nedostatočnej organizácii práce, vo vysokej poruchovosti strojného zariadenia, v zlej preventívnej údržbe strojov a zariadení, ako aj v zlej údržbe chodieb. Vysoká poruchovosť strojného zariadenia v našich uhoľných baniach ochudobnila naše národné hospodárstvo za uplynulý rok o 32.575 ton uhlia. Ak však má baník vidieť v stroji svojho najlepšieho pomocníka, je nutné predovšetkým vytvoriť také podmienky na pracoviskách, aby mechanizácia plnila svoje poslanie. To predovšetkým majú robiť technici, odborové organizácie musia viesť pracujúcich k tomu, aby si novú techniku osvojovali.
Dá sa predpokladať, že práve novoustanovené Povereníctvo miestnych palív a naftového priemyslu bude odstraňovaniu týchto nedostatkov venovať veľkú pozornosť a k tomu bude viesť aj jemu podriadené podniky.
Podobne ako v uhoľných baniach, tak aj v stavebníctve pre vysokú poruchovosť využitie strojov je nízke a nedostatočné. V stavebníctve za prvý až tretí štvrťrok 1956 poruchy a potreby opráv u 255 lopatových rýpadiel zapríčinili 138.393 hodín ich nevyužitia. To znamená, že prakticky každé lopatové rýpadlo v priebehu 3/4 roka bolo vyradené z prevádzky na dobu cca 3 mesiace. Na opravy Dumprov bolo potrebné v I.-III. štvrťroku 1956 165.556 hodín a žeriavov 124.650 hodín. Jednou z príčin vysokej poruchovosti mechanizačných zariadení je aj neodborné zaobchádzanie so strojmi, ako aj nedostatočná preventívna údržba. Treba dosiahnuť to, aby vo všetkých priemyselných odvetviach bola týmto otázkam venovaná zvýšená pozornosť.
Ďalším nie menej dôležitým činiteľom zvyšovania produktivity práce sú nové pracovné metódy našich popredných pracovníkov a sovietskych stachanovcov. Nové metódy práce sa v najširšej miere uplatňujú v sektore spotrebného priemyslu, v strojárenskom a potravinárskom priemysle. Výslednicou zvýšenej starostlivosti o nové metódy práce v spotrebnom priemysle je zvýšená kvalita výrobkov. Správne postupovali napríklad v národnom podniku Merina Trenčín, kde v stachanovských školách práce novým metódam vyučujú a o nich prednášajú najlepšie pracovníčky závodu. V strojárenských závodoch nové metódy práce sú zamerané najmä na rýchlosústruženie podľa metódy Kolesovovej, obnovovanie náradia podľa metódy Kuznecovovej a podobne. Záslužný kus práce pre rozvoj nových pracovných metód urobili súdruh Slabej, Vdoviak a inž. Hrubec. Čo znamená pre naše národné hospodárstvo uplatňovanie nových pracovných metód, stačí uviesť tento príklad. Súdruh Slabej svojou metódou opracoval v závode Podpolianske strojárne šnek za 4 hodiny, kým ostatným súdruhom uvedeného závodu táto istá práca trvala cca 37 hodín. Avšak namiesto toho, aby sa spôsob opracovania od súdruha Slabeja naučili - požiadali hospodárski pracovníci súdruha Slabeja, aby im pomohol opracovať viac kusov, aby tak mohli splniť ich plánované úlohy. To myslím stačí k tomu, aby sme si vytvorili obraz, ako niektorí pracovníci chápu rozširovanie nových metód práce.
K rozširovaniu nových pracovných metód treba povedať, že najmä hlavní technológovia, postupári a technici veľmi málo urobili pre to, aby nová technológia bola postavená na progresívnych metódach.
Dovoľte mi ďalej, súdružky a súdruhovia, niekoľko slov aj o zlepšovateľskom hnutí. Toto je totiž jedným z nevyčerpateľných zdrojov zvyšovania technickej úrovne, rodiacej sa v tvorivej iniciatíve pracujúcich. Sú to práve vynálezci a zlepšovatelia, ktorí vymýšľajú a zostrojujú nové stroje a nástroje a zdokonaľujú našu výrobu. Toto hnutie sa rozširuje z roka na rok a má stúpajúcu tendenciu. Nejdem vypočítavať množstvo podaných zlepšovacích návrhov a vynálezov, nakoľko hovoril o nich súdruh Marko vo svojej zpráve. Chcem len dodať, že z podaných zlepšovacích návrhov predpokladané úspory za minulý rok činili vyše 124 miliónov Kčs, čo je oproti roku 1955 viacej o 40 miliónov Kčs. Za podané návrhy sa vyplatilo na odmenách zlepšovateľom 4,299.583 Kčs. Napriek týmto úspechom prejavujú sa určité nedostatky, ktoré brzdia ďalší úspešný rozvoj zlepšovateľského hnutia. Je to predovšetkým zdĺhavé vybavovanie a oneskorená realizácia zlepšovacích návrhov. Napr. šesťčlenná skupina zlepšovateľov z STS Kalná brigádneho strediska Čajkov podala ešte začiatkom apríla min. roku zlepšovací návrh na sklápací kultivátor. Zlepšovací návrh bol odoslaný na HS Povereníctva poľnohospodárstva. Avšak do 10. 9. 1956 zlepšovateľom nebola daná ani odpoveď, i keď uplatnením tohto návrhu dosahujú sa veľmi dobré výsledky a bolo ním skultivované 647 ha pôdy. Prirodzene, že sa to potom odráža i na počte zlepšovateľov, ktorých má s porovnaním s ostatnými sektormi najmenej poľnohospodárstvo, kde na 6000 zamestnancov pripadá jeden zlepšovací návrh. Dôležité pre nás však je neuspokojovať sa len počtom podaných zlepšovacích návrhov, ale najmä - tak pre národné hospodárstvo, ako i pre samotného zlepšovateľa - realizovať prijatý návrh. Naši robotníci, zlepšovatelia, najmä bez vyššej odbornej kvalifikácie, narážajú vo svojej práci na rôzne ťažkosti. Nenájdu vždy porozumenie a podporu u technikov, ktorí by im pomohli spracovať ich mnohokrát cenné myšlienky. Technici sa často ohradzujú veľkou zaneprázdnenosťou a pod. Avšak v závodoch, kde vedenie a technici majú porozumenie pre zlepšovateľské hnutie, aj tieto prekážky sú prekonateľné Svedčí o tom príklad z n. p. Matador v Bratislave, kde vedenie podniku spolu s odborovou organizáciou vybralo schopných technikov s dobrým vzťahom k zlepšovateľskému hnutiu. Títo návrhy robotníkov spracovávajú na výkresy a kedykoľvek poskytujú cenné rady zlepšovateľom. Z vlastných prostriedkov zriadili v závode dielňu zlepšovateľov a určili pracovníkov, ktorí vyhotovujú prototypy zlepšovacích návrhov a zabezpečujú ich realizovanie. O každom prijatom návrhu je vedená evidencia skutočne dosahovaných úspor podľa jednotlivých mesiacov. Treba požadovať, aby na každom väčšom závode boli vybudované dielne pre zlepšovateľov a týmto poskytovaná všestranná technická i materiálna pomoc. Pre ďalší rozvoj novej techniky je tiež veľmi dôležité aj realizovanie návrhov došlých z iných podnikov na rozšírenie. Doterajšia prax je taká, že za 3/4 roka 1956 bolo z rozoslaných návrhov zavedené do iných podnikov iba 10%. V rade odvetví rozširujú zlepšovacie návrhy prevažne z iniciatívy samotných zlepšovateľov, pričom hospodárske, ako aj odborové orgány im v tomto úsilí len veľmi málo pomáhajú. Nie sú ojedinelé prípady hrubého porušovania zákonných ustanovení predovšetkým v tom, že zlepšovatelia za rozšírené návrhy a vynálezy nedostávajú ich pôvodne stanovené odmeny. Tieto skutočnosti však nie sú len obžalobou hospodárskych orgánov, ale aj svedectvom nedostatočnej práce odborovej organizácie. Musíme si uvedomiť, že hnutie vynálezcov a zlepšovateľov nie je iba otázkou technickou a výrobnou, ale že je to tiež dôležitá úloha politická. Ak chceme teda zvýšiť účinok práce a úsilie mnohých tisícov zlepšovateľov a vynálezcov, treba predovšetkým zvýšiť úroveň riadenia zlepšovateľského hnutia. Je veľkým nedostatkom, že vynálezecké a zlepšovateľské hnutie je v mnohých závodoch odtrhnuté od operatívneho riadenia výroby. Riadiace orgány našej výroby síce vydávajú zásadné smernice a príkazy pre rozvoj a hodnotenie vynálezeckého a zlepšovateľského hnutia, avšak ťažko je pochopiť, prečo sa pri pravidelnom hodnotení plnenia plánu sústavne zabúda na hodnotenie vplyvu vynálezov, zlepšovacích návrhov a nových metód práce na plnenie plánu. Možnosti zlepšovania a zdokonaľovania výroby vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva sú takmer neobmedzené. Odstrániť nedostatky pri vynálezeckom a zlepšovateľskom hnutí je nástojčivou úlohou všetkých hospodárskych, ako aj odborových orgánov. Pôjde predovšetkým o to, aby v každom závode boli vypracované plány tematických úloh zamerané na riešenie najdôležitejších výrobných otázok. Pôjde o to, aby zlepšovacie návrhy boli urýchlene vybavované, realizované a rozširované a zlepšovateľom včas vyplatené prislúchajúce odmeny.