Plastické a náterové hmoty majú v národnom hospodárstve značné upotrebenie. Výroba plastických a náterových hmôt nedosahuje u nás ešte svetovú úroveň a nezodpovedá ich národohospodárskemu významu. Kým vo vyspelých zahraničných zemiach spotreba plastických hmôt na osobu predstavuje 7 kg, zatiaľ v ČSR len 1,7 kg. V zahraničí sa dnes bežne vyrába 30 druhov plastických hmôt, zatiaľ čo v ČSR len 9 druhov. Pôjde hlavne o rozšírenie výroby polyvinilchloridu. Treba tiež zväčšiť sortiment vo výrobe umelých vlákien.

V rezorte Povereníctva stavebníctva v druhej päťročnici má vzrásť objem stavebno-montážnych prác o 80%. Tento vzrast má sa zabezpečiť na 54% novou technikou a ostatok zlepšením organizácie práce a zvýšením odbornej kvalifikácie kádrov. Stavebnú výrobu treba organizovať ako plynulý celoročný proces s rozsiahlou mechanizáciou, používajúci maximum priemyselne vyrábaných stavebných prvkov, pričom hlavnou výrobnou metódou má sa stať prúdové stavanie.

V roku 1956 sa z objemu bytovej výstavby vykonalo prúdovou metódou 21%. V roku 1960 má sa postaviť prúdovou metódou 80% z objemu bytovej výstavby. Treba urýchlene odstrániť nedostatky v technickej príprave prúdových stavieb, v organizovaní komplexných čiat a trvalé zabezpečovať plynulé zásobovanie.

Veľmi progresívnou metódou je panelová výstavba, ktorá splňuje takmer všetky predpoklady priemyselného stavania a umožňuje najmä mimoriadne urýchlenie výstavby. Skúsenosti z prvého montodamu v Bratislave ukazujú, že naši stavbári postavili a odovzdali do užívania 36 bytových jednotiek za 3 mesiace. Pri ďalšom montodome sa čas výstavby pretiahol na 4 mesiace a stavba tretieho trvala vyše 5 mesiacov. Takýto postup nám nesmie byť príkladom zavádzania novej techniky, najmä keď v iných štátoch nové metódy stavania znamenajú maximálne skrátenie času výstavby a účinné znižovanie nákladov. V roku 1956 (podľa údajov časopisu "Architektúra") v USA postavili obytný dom o 152 bytových jednotkách z liateho betónu pri použití špeciálneho posunovacieho lešenia za 114 hodín.

Zatiaľ čo naša bytová jednotka v panelovej stavbe je ešte toho času drahšia než tradičná bytová jednotka (v murovanom dome), vyhotovujú vo Francúzsku panelové bytové jednotky zhruba za jednu tretinu nákladov pri tradičnej metóde stavania, ktorá sa používa u nás. V zdokonalení uvedených dvoch progresívnych výrobných metód, ako i v širokom používaní prefabrikácie, ľahkých hmôt a v komplexnej mechanizácii sú hlavné úlohy v technickom rozvoji stavebno-montážnych organizácií.

Splnenie náročných úloh technického rozvoja v stavebníctve je podmienené pohotovou, kvalitnou a lacnou výrobou stavebných hmôt, ako i vytvorením technicko-organizačných podmienok pre možnosť optimálneho rozšírenia pokrokových metód práce.

Kým prefabrikácia na celom svete dostáva sa vo výrobe stavebných hmôt na popredné miesto, slovenské podniky na výrobu prefaibrikátov svojou technickou zaostalosťou a množstvom ručných úkonov pripomínajú skôr remeselnú než priemyselnú výrobu.

Ďalej zaostáva technická úroveň tehliarskych závodov. V posledných rokoch postavili sme už "moderné tehelne". Tieto tehelne majú predstavovať vysoko mechanizované výrobné jednotky. Skutočnosť je ale tá, že v týchto nových tehelniach, postavených s veľkými investičnými nákladmi, je produktivita práce nižšia než v našich starých tehelniach. Tak napr., kým v nových závodoch Sučany II treba na výrobu jedného milióna tehlových jednotiek 21 robotníkov, v Drienovskej Novej Vsi až 24, v Čemernom 13, v menších tehelniach, ako je Myjava, Nitrianske Pravno, treba len 9 robotníkov. Pritom v závodoch približne tej istej kapacity ako naše nové závody potrebujú v SSSR len 1/3 tohto počtu. Technická úroveň našich tehelní nie je zďaleka na žiadúcej výške a naše projektové ústavy majú tu čo doháňať.

Z ostatných úsekov za veľmi nepriaznivých technických podmienok pracuje náš kameňopriemysel. Treba už konečne pristúpiť i tu k premene doterajšej primitívnej výroby na výrobu vysoko mechanizovanú.

Úlohy technického rozvoja v poľnohospodárstve orientujú sa predovšetkým na rozvoj mechanizácie ťažkých a namáhavých prác a najmä na prechod ku komplexnej mechanizácii. Ide najmä o komplexnú mechanizáciu rastlinnej a živočíšnej výroby, o mechanizáciu maštaľných prác, ktorá je u nás na veľmi nízkej úrovni. Úlohy v tomto smere sa nesplnili ani v roku 1956 napriek tomu, že vláda sa zaoberala osobitne touto otázkou a určila najmä zaviesť komplexnú mechanizáciu na niektorých štátnych majetkoch.

Pri pestovaní a zbere obilnín dosiahli sme úspechy, keďže mechanizácia stúpla zo 61% v roku 1953 na 73 % v roku 1956 a v roku 1960 dosiahne 80,5%. Celkový objem mechanizovaných prác má v roku 1960 vzrásť z dnešných 216 tisíc ha na 540 tisíc ha, čiže viac než dvojnásobne. Vzostup mechanizácie dosiahli sme i na úseku pestovania a zberu kukurice.

Pri týchto dielčích úspechoch máme ešte celý rad nedostatkov tak pri využívaní, ako aj pri výrobe mechanizačných prostriedkov, ktoré hatia úspešný rozvoj komplexnej mechanizácie poľnohospodárskej výroby. Ide jednak o nedostatočne vyskúšané stroje, o nedoriešené mechanizmy a stroje vyrobené z menej kvalitného materiálu.

Aj pri niektorých nesporných úspechoch nášho strojárenstva vo výrobe poľnohospodárskych mechanizačných prostriedkov možno povedať, že zaostávame v tomto smere za svetovou technikou. Treba upozorniť na potrebu skonštruovania viacúčelových strojov, ktoré by sa mohli hospodárnejšie využiť a ktoré sa v zahraničí s úspechom používajú. Je to napríklad univerzálny poľnohospodársky stroj, ktorý orie pôdu do hĺbky 25 cm, súčasne ju aj obracia, pritom rozsýpa umelé hnojivá, seje a hneď aj bráni. Možno ho použiť pri vyrovnávaní terénu i pri zavlažovaní.

Na úseku lesníctva treba technický rozvoj urýchliť vo smere zvyšovania mechanizácie. Stupeň mechanizácie v ťažobných prácach je doteraz nízky a nezodpovedá plánovaným úlohám v lesníctve. V roku 1954 objem mechanizovanej stínky motorovou pílou dosiahol 306 tisíc plm, v roku 1956 len zhruba 340 tisíc plm, ale v roku 1960 sa plánuje už 2,150 tisíc plm. Stupeň mechanizácie má vzrásť z doterajších 7,5% na 51%. Tempo mechanizácie treba bezpodmienečne urýchliť, pretože plnenie tejto úlohy je už dnes ohrozené.

Semenárstvo, školkárstvo, zalesňovanie a ochrana lesa nie sú takmer mechanizované. V školkárstve sa väčšina prác i ťažkého druhu vykonáva ručne. Pre stínanie a skracovanie kmeňov používajú sa ťažké píly zastaralej konštrukcie. Pre odkôrňovanie krátkych sortimentov chýbajú vhodné mechanizmy. Veľké nedostatky sú i v mechanizácii približovania dreva traktormi, kde sa dosiaľ pracuje s nevhodnými a starými typami pásových i kolesových traktorov. Vývoj kolesového traktora s náhonom na 4 kolesá zaostáva. Nie je riešený ani hlavný problém ťažby dreva, a to približovanie v horských terénoch. Nedostatky sú aj v mechanizácii nakladania a skladania dreva. Okrem nedostatkov mechanizmov rozhodujúcim momentom je poruchovosť, rôznosť typov a nízka kvalita obsluhy.

Úroveň a výsledky poľnohospodárskej výroby majú svoj bezprostredný vplyv na potravinársky priemysel. Cukornatosť repy, olejnatosť semien, škrobnatosť zemiakov, výťažnosť sladu, kvalita odrody zeleniny a ovocia, tučnosť mlieka a výťažnosť mäsa podstatne ovplyvňujú hospodárske výsledky, kvalitu výrobkov a úroveň technológie potravinárskeho priemyslu. Je preto potrebné, aby oba rezorty spoločne riešili zlepšovanie surovín. Celkove kvalita potravinárskych surovín nezodpovedá úrovni dosahovanej v zahraničí za podobných pôdnych a klimatických podmienok.

Potravinársky priemysel zameriava technický rozvoj svojich závodov hlavne na plynulú výrobu, mechanizáciu a modernizáciu a čiastočne automatizáciu.

V mliekárskom odvetví ako hlavný smer sa uplatňuje automatická kontrola pasterizácie, zavádzanie kontinuálnej výroby masla a mechanizuje sa formovanie a balenie masla. Rozširuje sa cisternový zvoz mlieka. Pripravuje sa mechanizácia výrobných liniek na tvaroh a syr.

Medzi najzaostalejšie odvetvia patrí hydinársky priemysel, kde sa plánuje výstavba závodu v Tomašovciach. Zavedie sa batériový odchov a dokrm kurčiat, rozšíri sa mechanizácia porážkových liniek na hydinu a zmechanizuje sa triedenie vajec. V mäsospracujúcom odvetví bude sa pokračovať v mechanizácii jatočnej výroby, zavedú sa kontinuálne linky na škvarenie masti napr. v Trenčíne, Prešove a Svite, uplatnia sa pokrokové metódy údenia a rozšíri sa spracovanie vedľajších produktov. V pekárňach sa rozšíri mechanizácia a uplatní sa kontinuálna výroba chleba a pečiva. V cukrovinkárskom odvetví sa zavádza plynulá výroba karameliek a rozširuje sa mechanizácia balenia. V škrobárňach a liehovaroch sa zvýši objem mechanizovaných prác pri doprave zemiakov pri vykladaní a doprave uhlia. V konzervárenskom priemysle sa uplatní plynulá výroba vo všetkých výrobných odboroch, najmä pri výrobe kompótov a sterilizovanej zeleniny. Mechanizácia sa uplatní vo vinárstve pri lisovaní, manipulácii a fľaškovaní vína.

Pre technický rozvoj potravinárskeho priemyslu zabezpečujú potrebné zariadenia hlavne podniky Ministerstva ťažkého strojárenstva. Mnohé stroje, ktoré by boli potrebné už teraz, sa začnú vyrábať až koncom druhej päťročnice, hoci v zahraničí sú už bežne zavedené, napr. kontinuálna difúzia, stroje na balenie cigariet atď. Na zlepšenie balenia boli vyvinuté rôzne druhy podlepenej hliníkovej fólie. Veľké požiadavky má potravinársky priemysel na chemické výrobky, najmä na obaly z plastických materiálov a ochranné laky a nátery, kde sme vo vývoji zaostali.

V podnikoch miestneho hospodárstva i napriek značnému rastu hrubej výroby a výkonov nevenovala sa patričná pozornosť technickému rozvoju a jeho ekonomickej efektívnosti tak na povereníctve, ako aj na správach miestneho hospodárstva rád KNV.

Z 52 práčovni a čistiarní na Slovensku je len 30% mechanizovaných a vyhovujúcich prevádzke a zvyšok sú práčovne s primitívnym zariadením. V zahraničí technológia. prania a čistenia, ako aj technika strojného vybavenia je na takej úrovni, že zabezpečuje takmer úplné mechanizovanie prevádzky. Vo vyspelých kapitalistických štátoch pripadá jedna čistiareň na 5000 až 35.000 obyvateľov a u nás na cca 54.000 obyvateľov. Pritom nezachovávanie technologickej disciplíny, časté straty a poškodenia sú príčinou sťažností a nedostatočnej dôvery pracujúcich k práčovniam a čistiarňam. V mestskej doprave dosiahlo sa čiastočné zlepšenie aj v počte prepravených osôb. Treba však zlepšiť vozový park a organizáciu dopravy pre zvládnutie najmä ranných špičkových úloh.

Kvalitatívne zlepšenie v čistení miest je hatené prevažne nedostatkom zametacích vozov. Prakticky na celom Slovensku sa tieto práce vykonávajú ručne. Odvoz odpadkov až na krajské mestá sa obstaráva vozmi so záprahom. Tieto odpadky sa nevyužívajú na Slovensku na ďalšie priemyselné spracovanie, ale sa odvážajú na smetiska.

Podniky miestneho hospodárstva vyrábajú asi 80% kvetín a zvyšok sa zabezpečuje výrobou u súkromníkov. Pokiaľ ide o výrobu rýchlenej zeleniny, ktorá je jednou z najdôležitejších úloh tohto odvetvia, v roku 1956 dosiahla sa výroba 0,70 kg na obyvateľa, čo je jeden z najnižších priemerov v Európe. V západnom Nemecku je priemer rýchlenej zeleniny na obyvateľa 3,20 kg, v Dánsku 4,60 kg a vo Francúzsku 4,90 kg.

Technické vybavenie komunálneho stavebníctva je prakticky na úrovni bývalých súkromných stavebno-remeselných živností. Napríklad v 91 okresných stavebných podnikoch miestneho hospodárstva v roku 1956 bola len 31 prestožeriavov, takže prakticky len 1/3 stavebných podnikov má tento mechanizačný prostriedok; chýbajú miešačky na betón, ktoré sú schopné prevádzky, ako aj transportéry. Len 41 podnikov má miešačku na maltu, hod stavebné komunálne podniky vykonávajú rozptýlenú údržbu a generálne opravy. Tento stav mechanizácie v okresných stavebných podnikoch vedie k zvýšenej potrebe ručnej práce, zdražuje a spomaľuje priebeh stavieb a prác.

Dokument vlády o technickom rozvoji v miestnom hospodárstve vytyčuje pre každé odvetvie hlavné smery a ciele technického rozvoja a ich ekonomické zhodnotenie. Jeho splnenie vyžaduje konkrétne organizačné opatrenia tak na povereníctve, ako aj na národných výboroch a podnikoch miestneho hospodárstva. Predovšetkým treba doškolovaním zvýšiť kvalifikáciu pracovníkov, zvýšiť pozornosť školeniu majstrov a dobudovať systém podnikového školenia v závodných školách práce.

V spotrebnom priemysle sa vybudovalo niekoľko nových závodov, ale zariadenie sa v nejednom prípade premiestilo zo starých závodov a doplnilo sa strojmi, ktoré nie celkom zodpovedajú svetovej úrovni. Najviac zaostáva vinársky sektor, kde sú stroje 40-50 rokov staré, kým technické vybavenie trepární ľanu patrí medzi najmodernejšie. Svetovú úroveň dosahujeme vo výrobe obuvi. V odevnom priemysle je nedostatok špeciálnych strojov, takže podiel ručných prác dosahuje až 50%.

Nová technika sa v spotrebnom priemysle uplatní v modernizácii a rekonštrukcii farbiarní. Vo vinárskom sektore sa vymenia selfaktory za výkonné prstencové dopriadacie stroje. V tkáčovniach vlny vzrastie automatizácia z 13% na 63%. Ručné pletenie nahradí sa strojovým a v odevnom priemysle pomocou dovezených špeciálnych strojov vzrastie podiel strojnej práce na 63%. Zavedie sa nekrčivá úprava, čím sa zvýši kvalita šatoviek vyrobených z buničiny a bavlny.

V drevárskom priemysle je technický rozvoj zameraný predovšetkým na komplexné spracovanie drevnej hmoty, a to najmä zavedením výroby drevovláknitých dosák, ktorá zodpovedá svetovej úrovni. Priemyselné spracovanie pilín sa do roku 1960 strojnásobí, pričom sa zavedie výroba furalu - dôležitej suroviny pre chemický priemysel. Treba nám ďalej zvyšovať výťažnosť drevnej hmoty a rozširovať prefabrikáciu a typizáciu výrobkov z dreva pre stavebníctvo.

V doprave značne zaostávame za svetovou úrovňou. Treba sa nám postarať najmä o zlepšenie a výstavbu ciest. Zaostávame v elektrifikácii tratí, v zavádzaní moderných dieselelektrických rušňov a zabezpečovacieho zariadenia. V nákladnej doprave zavádzajú sa zariadenia na urýchlenie nakladania a vykladania materiálu a v opravárskej činnosti zariadenia na prúdový spôsob opráv. Zaostáva regenerácia náhradných dielov.

V spojoch treba zvýšiť počet telefónnych staníc, zaviesť automatizáciu medzimestskej prevádzky a vystaviť televíznu sieť.

Zaostávanie v uplatňovaní novej techniky badať aj v mechanizácii administratívy, ktorá je vo veľkej väčšine podnikov práve na Slovensku na nízkom stupni. Platí to najmä pre podniky a celé odvetvia, v ktorých sa oddávna u nás nevenovala pozornosť otázkam racionalizácie administratívnych prác. Sú to štátne majetky, podniky potravinárskeho priemyslu a podniky miestneho hospodárstva, avšak ani v ostatných odvetviach nie je situácia oveľa lepšia.

Nie je to len nedostatok mechanizačných prostriedkov, ktoré bránia zvýšenej mechanizácii; je to najmä nedostatočná starostlivosť o tieto otázky z hľadiska študijného a teoretického, a to tak zo strany samotných podnikov a rezortov, ako aj zo strany nadrezortných orgánov. Pri terajšej svetovej úrovni mechanizácie v administratíve nie je už dôležité mať výkonné stroje individuálnych a špeciálnych schopností. Vývoj smeruje ku komplexnej mechanizácii prác založenej na synchronizácii strojov.

Novú techniku treba uplatniť aj v nevýrobných úsekoch, ako je zdravotníctvo, školstvo, kultúra, film, rozhlas, obchod atď., kde všade možno využívaním novej techniky znižovať náklady a zlepšiť pracovné podmienky zamestnancom.

Plnenie plánu technického rozvoja v roku 1956 a príprava na rok 1957

Po uverejnení téz strany a vlády nastal vo všetkých rezortoch značný obrat zameraný na novú techniku. Vyjasnili sa koncepcie technického rozvoja a začali sa vytvárať predpoklady pre rozširovanie novej techniky. Treba však zdôrazniť, že je tu ešte veľa vážnych nedostatkov. Tie sa, prejavujú v slabom plnení plánu technického rozvoja a technicko-organizačných opatrení.

Plán technického rozvoja za lanský rok vykazuje v mnohých úlohách zaostávanie. Plán mechanizácie v uhoľných baniach sa splnil zhruba len na polovicu. Nedodržiavali sa pracovné cykly stien, zaostalo podbrázdovanie stien vrubovkami. Na úseku energetiky zaostalo zavedenie automatickej regulácie kotlov. V železnorudných baniach zaostala mechanizácia vŕtania.

Povereníctvo stavebníctva zaostáva najmä v mechanizácii nakladania a vykladania materiálu v automobilovej doprave. Na úseku Ministerstva ťažkého strojárenstva miesto plánovaných 32 výrobných a montážnych liniek sa v skutočnosti zaviedlo iba 6.

Týchto niekoľko príkladov poukazuje na to, že plnenie technického plánu rozvoja je naďalej jedným z najslabších článkov rozvoja nášho národného hospodárstva. Je už najvyšší čas, aby sa kontrola plnenia technického. rozvoja vykonávala s plnou zodpovednosťou.

Plány technického rozvoja na rok 1957 a príprava techmicko-organizačných opatrení v podnikoch je veľmi rozsiahla a náročná. Rezorty ich zostavovali na základe vypracovaných dokumentov o technickom rozvoji a konkretizovali vo forme úloh na úseku mechanizácie, automatizácie, nových technologických postupov, modernizácie závodov, konštrukcie nových typov atď. Ukázalo sa, že mnohé z týchto úloh nie sú dostatočne ekonomicky podložené, materiálne a kádrové zabezpečené. Preto pre plnenie plánu technického rozvoja treba dôsledne vytvárať podmienky už od začiatku tohto roka.

Zlepšovateľské a vynálezecké hnutie.

Prednými bojovníkmi za novú techniku sú naši zlepšovatelia, vynálezcovia a novátori. Ich práca a boj za uplatňovanie novej techniky, ktorý sa odohráva priamo na pracovisku, zasluhuje uznanie a veľké porozumenie.

Po uverejnení téz v septembri v roku 1955 počet zlepšovacích návrhov vzrástol. V januári lanského roku zorganizovala Slovenská odborová rada celoslovenskú odborovú konferenciu zlepšovateľov, novátorov a vynikajúcich pracovníkov, po ktorej nasledovali za účasti rezortov aktívy odborových sväzov. Dosiahlo sa tým ďalšie oživenie zlepšovateľského hnutia a počet podaných zlepšovacích návrhov dosiahol v uplynulom roku 20.904, čo je proti 15.930 zlepšovacím návrhom, podaným v roku 1955. viac o 31 percent. Najväčší počet zlepšovacích návrhov podali pracovníci v podnikoch Povereníctva spotrebného priemyslu, Ministerstva chemického priemyslu a Povereníctva potravinárskeho priemyslu.

S rastúcim tempom zlepšovateľského hnutia úzko súvisí prihlasovanie vynálezov. Čím viac sa zlepšuje technická úroveň výroby novými poznatkami vedy a techniky a návrhmi zlepšovateľov, tým viac treba skúmať, či podávané zlepšovacie návrhy nemajú charakter vynálezu, ktorý treba prihlásiť doma i v zahraničí najmä pri exportných výrobkoch. Z 86.000 patentov prihlásených v Československu sa využíva asi 1%. Zriadenie pobočky Úradu pre vynálezy a normalizáciu v Bratislave umožní urýchlene zorganizovať patentnú službu.

III

Súdružky a súdruhovia! Prejdem na otázky rýchlejšieho uplatňovania novej techniky.

Význam kádrov pre technický rozvoj.

Úloha kádrov v rozširovaní a zdokonaľovaní výroby sa nesmie podceňovať. Osud splnenia plánov v socializme závisí od ľudí. Vo zvýšenej miere platí to pre tvorivú prácu technických pracovníkov a odbornú zdatnosť kvalifikovaných robotníkov: Základnou otázkou technického rozvoja je otázka kádrov.

Ukazuje sa, že z celkového počtu inžinierskotechnických kádrov na Slovensku má iba 6, 2% vysokoškolské vzdelanie. Podiel pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním na celkovom počte inžiniersko-technických pracovníkov bol v Sovietskom sväze už v roku 1950 vyšší než 25%. Na Slovensku má teda vysokoškolské vzdelanie každý štrnásty, kým v Sovietskom sväze každý štvrtý inžiniersko-technický pracovník. Veľkú bratskú pomoc pri výstavbe Slovenska znamenajú pre nás kvalifikovaní pracovnici z českých krajov.

Iný charakteristický ukazovateľ hovorí, že z celkového počtu vysokoškolsky kvalifikovaných pracovníkov na Slovensku malo k 1. januáru 1956 technické vzdelanie iba 29%. Tento pomer je vo svetle obrovského rozvoja techniky na Slovensku nepriaznivý. Pravda, vytvárame predpoklady pre ustavičné zvyšovanie relácie technickej inteligencie. V školskom roku 1951/1952 prekročil podiel študujúcich technické smery na vysokých školách prvý raz 50% a dnes už dosahuje 55%.

Z celkového počtu inžiniersko-technických pracovníkov má stredoškolské vzdelanie iba 1/3. Podiel praktikov robí však dnes asi 60%. Mnohí z nich sa v praxi veľmi dobre osvedčujú a svoju kvalifikáciu sústavne zvyšujú. Otázku výchovy kvalifikovaných pracovníkov nemožno prirodzene riešiť za jeden rok, pretože je to proces dlhšieho rastu. Tento rast zabezpečujeme tak, že dnes počet študujúcich na stredných školách technického smeru je asi 38% zo všetkých študujúcich na odborných stredných školách oproti 22% v školskom roku 1948/49. Prírastok technikov je však stále nedostatočný a nezodpovedá potrebám nášho hospodárstva.

Novú techniku na vyššom stupni by sme nevedeli zabezpečiť bez zdatných a dobre vyškolených odborných robotníkov. Štátne pracovné zálohy vyraďujú každý rok zo svojich učilíšť viac tisíc absolventov, od ktorých očakávame, že budú našou oporou pri rozvoji novej techniky.

O veľkom význame, ktorý pripisujeme pracovným zálohám, svedčia údaje o vyradených absolventoch podľa dôležitých skupín povolania v posledných 4 rokoch (od roku 1953 do roku 1956):

banský a naftový priemysel 4 227

stavebné a drevospracujúce závody 7 108

kovopriemysel 15 405

elektrotechnický priemysel a spoje 1 866

V rokoch 1953-1956 pribudlo zo Štátnych pracovných záloh na Slovensku ročne 8070 absolventov. Ide o taký významný vzrast najmä v stavebníctve, baníctve a iných úsekoch, že by mal byť citeľným prínosom v krytí potrieb nášho národného hospodárstva kvalifikovanými robotníkmi. Skutočný efekt pre naše národné hospodárstvo je však podstatne nižší, pretože značný počet absolventov nezostáva v tom povolaní, pre ktoré sa vyučil. Tak napríklad z uhoľných bani a zo stavebníctva na Slovensku odchádza 25-30% absolventov štátnych pracovných záloh. Umiestenie mládeže do praktického života je úloha zložitá a dôležitá. Je preto potrebné, aby našla pochopenie nielen v závodoch, ale aj na národných výboroch.

Nedoceniteľná je pomoc, ktorú nám pri výchove odborných kádrov poskytuje Sovietsky sväz. Popritom, že nám pomáha rozvíjať jadernú fyziku a že sovietski odborníci sa zúčastňujú pri riešení otázok výstavby našej prvej atómovej elektrárne, posielame desiatky ľudí do Sovietskeho sväzu, aby tam získali odborné vedomosti a skúsenosti v rôznych oblastiach vedy a techniky.

Značné nedostatky máme v rozmiestení technických kádrov. Kým na ústredných úradoch má 10 % inžiniersko-technických pracovníkov vysokoškolské vzdelanie, v podnikoch robí tento podiel len polovicu. Z celkového počtu vedúcich technických funkčných útvarov má vysokoškolské technické vzdelanie iba 14,5%. Celkove máme na Slovensku 640 hlavných inžinierov, z ktorých má vysokoškolské technické vzdelanie iba 195 pracovníkov, t. j. 30,5%. Tento stav je nepriaznivý.

Máme nemálo takých podnikov, a to dôležitých, v ktorých nepracuje ani jeden technik s vysokoškolským vzdelaním. Vezmime napríklad sektor výroby stavebných hmôt: Západoslovenské tehelne v Pezinku, Ponitrianske tehelne v Zlatých Moravciach, Východoslovenské kameňolomy v Prešove, Andezitové kameňolomy v Leviciach a Cementáreň v Hornom Srní. Chybou je ďalej to, že značný počet technických kádrov nepracuje vo svojom odbore alebo, že mnohí technici sú zaneprázdňovaní aj zbytočnými administratívnymi úlohami.

Pravda, je nemálo aj takých inžiniersko-technických pracovníkov, ktorí svoje vzdelanie ďalej nedoplňujú, a preto zaostávajú. Vysokoškolské vzdelanie bez príčinlivosti o ovládnutie najnovších poznatkov vedy a techniky, bez húževnatosti a dôslednosti týchto pracovníkov v boji za jej uplatnenie, bez stotožnenia sa so záujmami a cieľmi našej spoločnosti je naozaj máločo platné. Preto otázku vzdelávania technických pracovníkov v podnikoch a riadiacich útvaroch treba organizačne sústavne zabezpečovať. Čestným príslušníkom staršej technickej inteligencie treba umožniť prácu na výstavbe novej spoločnosti. Znalosti týchto ľudí nemajú zostať nevyužité.

Nedoriešená je v našich závodoch a pracoviskách otázka majstrov. Od odbornej kvalifikácie a politickej vyspelosti majstrov závisí technologická a pracovná disciplína, úroveň organizácie práce a rast ľudí na pracovisku. Kvalifikácia majstrov je však na mnohých miestach celkom nedostatočná. Vezmime napríklad kvalifikáciu majstrov v stavebnomontážnych organizáciách: z celkového počtu 989 majstrov má základné školské vzdelanie 91%, nižšiu odbornú školu 7, 5% a vyššiu odbornú školu 1, 5%. Ak k týmto faktom pripočítame rovnostárstvo v odmeňovaní majstrov, nedostatočné hodnotenie kvalifikácie, je jasné, že za takého stavu nemôže byť majster organizátorom výroby a technického napredovania.

Na vedenie a riadenie hospodárstva nepriaznivo vplýva častá zmena vedúcich kádrov. I keď mnohí hospodárski pracovníci nestačia zvládnuť nové a vyššie úlohy, často pre nedostatočnú znalosť veci, predsa nemožno si nevšímať časté neuvážené výmeny vedúcich pracovníkov. Na hlavnej správe 30 Povereníctva stavebníctva sa napríklad za tri roky vymenili 4 riaditelia hlavnej správy a v národnom podniku Prefa Sučany za ten istý čas až 5 riaditeľov. Vo Výskumnom ústave miestneho hospodárstva sa za jeden rok vymenili až 3 riaditelia. Bolo by možno takto vypočítavať aj ďalej, a to najmä pokiaľ ide o vedúcich závodov.

Zodpovední pracovníci rezortov, hlavných správ, podnikov a výskumných ústavov majú si do dôsledkov uvedomiť, že od vyriešenia a rozmiestenia kádrov na vedúcich miestach, od zvyšovania ich odbornej kvalifikácie a politickej uvedomelosti, od účinného podchytenia iniciatívy robotníkov a technikov závisí mohutný rozvoj techniky. Rozhodujúci význam kádrov netreba uznávať len slovami, ale treba dôsledné a systematicky vytvárať v praxi predpoklady ich rastu, správneho vyhľadávania a ich rozmiestenia.

K otázkam zlepšenia riadenia technického rozvoja.

Kvalitatívna zmena v riadení nášho národného hospodárstva vyplývajúca z decentralizácie má sa výrazne prejaviť aj pri zabezpečovaní rozvoja a zvyšovania technickej úrovne našej výroby. Ústredné riadiace a pomocné orgány majú predovšetkým veľmi starostlivo skúmať nové prvky a vývojové smery techniky; majú riešiť základné otázky technického rozvoja, náročným hodnotením a triedením faktov posudzovať a vytvárať koncepciu. V rozhodujúcich úsekoch majú koordinovať základné úlohy a kontrolovať ich plnenie. Jedným z nositeľov tejto úlohy sú technické odbory a oddelenia na povereníctvach a hlavných správach. Ďalším nositeľom tejto úlohy, najmä ako organizátor vedecko-výskumných prác, je Slovenská akadémia vied.