Pátek 3. srpna 1956

4. Pôdohospodársky výbor:

Ľudovít Borteľ,

Ján Lichner,

Július Kusý,

Ján Berta,

Michal Hatadám,

Karol Janó,

Jozef Kubiš,

Juraj Pancák,

Fridrich Pongrácz,

Jozef Prokoš,

Matej Rusňák,

František Seifert,

Ján Švec.

5. Hospodársky a rozpočtový výbor:

Ondrej Meliška,

Anton Mrázik,

Pavol Hudec,

Viktor Joner,

Michal Karafa,

Vladimír Križko,

Ján Krbavec,

Inž. Ondrej Levrinec,

Jozef Mésároš,

Viktor Strmeň,

Ján Schmer,

Pavol Török,

Rudolf Urminský.

6. Sociálny a zdravotnícky výbor:

Jolana Hercková,

Emil Píš,

Jozef Haša,

Ján Foltín,

Emília Glatterová,

Gejza Hanzel,

Anna Hodálová,

Martin Hraško,

Jozef Hromada,

Ján Lešo,

Jozef Kysela,

Anna Molnárová,

Juraj Ondrejka.

Predseda Kubač:

Ďakujem podpredsedovi Mjartanovi za prednesenie zprávy.

Pretože sa o slovo k tomuto bodu nik neprihlásil, rozprava odpadá a nasleduje hneď hlasovanie.

Budeme hlasovať

o zmenách v zložení výborov Slovenskej národnej rady, ako ich navrhuje predsedníctvo.

Žiadam súdruhov poslancov, kto súhlasí s návrhom predsedníctva, nech zdvihne ruku.

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada previedla zmeny v zložení výborov podľa návrhu predsedníctva.

Štvrtým bodom programu je

zpráva právneho výboru o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplňuje zákon Slovenskej národnej rady o pracovnom a rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady.

Zpravodajcom právneho výboru je poslanec dr. Ivan Štefánik.

Dávam mu slovo.

Poslanec Štefánik:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Rozšírenie právomoci slovenských národných orgánov - Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov, ktoré vyplýva z ústavného zákona č. 33/1956 Zb. o slovenských národných orgánoch práve prijatého Národným zhromaždením, je logickým dôsledkom nášho politického vývoja a víťazstvom správnych zásad národnostnej politiky, ktorá v našich politických pomeroch znamená jednak rovnoprávnosť dvoch samobytných a sebe najbližších národov v spoločnej Československej republike a ktorá zároveň popri deklarovaní tejto rovnoprávnosti vytvára aj materiálne, hospodárske i kultúrne predpoklady pre skutočnú rovnosť a rovnocennosť našich národov. Rozšírenie právomoci slovenských národných orgánov je ďalej dôkazom neustáleho upevňovania našej republiky a nášho zriadenia. Táto pevnosť a sila našej vlasti umožňuje rozsiahlu demokratizáciu nášho života a jedným z krokov k tejto ďalšej demokratizácii sú práve ústavné zmeny, ktoré rozširujú právomoc slovenských národných orgánov.

(Predsedníctva sa ujal podpredseda Žákovič.)

Slovenské národné orgány, ako orgány vzniknuté v slávnych dňoch Národného povstania, sú už podľa svojho vzniku, ale i podľa svojej funkcie zároveň nositeľom pokrokových snáh samobytného slovenského národa a zároveň výrazom slovenskej vôle po československej štátnej jednote. Existencia a rozvíjanie právomoci slovenských národných orgánov teda nie je činiteľom, ktorý by nejako narúšal jednotu našich národov v spoločnom štáte, ale naopak, je činiteľom, ktorý jednotu republiky posilňuje, lebo umožňuje využiť všetky tvorivé sily slovenského národa k spoločnému budovateľskému dielu.

Keď hovoríme o rozšírení právomoci slovenských národných orgánov ako o logickom vývine nášho zriadenia, nemôžeme konečne zároveň nehodnotil veľké spoločenské premeny, ktoré premenili naše Slovensko zo zaostalej agrárnej krajiny na vyspelú priemyslovopoľnohospodársku zem, rozkvitajúcu materiálne a kultúrne, a ktoré umožnili aj toto nové ústavné riešenie. Skutočné vyrovnanie oboch národov republiky umožňuje riešiť ústavne pomer týchto národov tak, že sa dosahuje plný súlad medzi slovenskými národnými i celoštátnymi záujmami a že slovenské národné orgány budú vykonávať jednotnú štátnu moc v záujme Slovenska, a tým i v záujme celej republiky.

Je prirodzené, že prijatý ústavný zákon si vyžiada i novú úpravu spôsobil práce Slovenskej národnej rady a že doterajší pracovný a rokovací poriadok treba prispôsobiť novému ústavnému zákonu tak, aby umožnil v celom rozsahu Slovenskej národnej rade vykonávať rozšírenú právomoc i niesť rozšírenú zodpovednosť.

Poslanci SNR Milan Rázus, Ján Švec, Martin Hraško, Michal Hatadám a spoločníci predložili preto iniciatívny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon SNR č. 8/1954 Zb. SNR o pracovnom a rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady.

Zmeny v pracovnom a rokovacom poriadku, ktoré navrhuje predložený návrh zákona, vyjadrujú tie isté zásady, ktoré viedli k spomenutému novému ústavnému zákonu. Rád by som uviedol niektoré hlavné zmeny, ktoré sú proti doterajšej úprave podľa tohto návrhu najdôležitejšie.

Návrh zákona predovšetkým vylučuje z legislatívnej praxe Slovenskej národnej rady všetky tie ustanovenia, ktoré doteraz vyplývali z určitej závislostí Slovenskej národnej rady na vláde republiky. Z tejto zásady vyplývajú zmeny, navrhnuté proti zákonu SNR č. 8/1954 hlavne v § 1 ods. 1, ďalej v § 2 (kde sa ustanovuje, že zasadnutia Slovenskej národnej rady zvoláva a vyhlasuje za skončené predsedníctvo Slovenskej národnej rady), ďalej v § 30, v § 31, v § 33, v § 35 atď.

Ďalej sa v pracovnom a rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady zavádzajú zmeny, ktoré vyplývajú z ustanovení ústavného zákona, že Sbor povereníkov vymenúva a odvoláva Slovenská národná rada, a nie vláda ako doteraz. Táto zásada nachádza svoje vyjadrenie v ustanoveniach, ktorými sa mení štylizácia § 13, hlavne v bode 2 a 6.

Ďalej sa navrhujú zmeny pracovného a rokovacieho poriadku v §§ 3 a 4, podľa ktorých až do zvolenia nového predsedníctva Slovenskej národnej rady vedie schôdzu bývalý predseda alebo niektorý z podpredsedov. Tieto zmeny vyplývajú z ustanovenia § 9 ods. 2 ústavného zákona o slovenských národných orgánoch, podľa ktorého ustanovenia vykonávajú členovia predsedníctva Slovenskej národnej rady svoje funkcie aj po skončení volebného obdobia až do zvolenia nového predsedníctva.

Niektoré zmeny sú uvedené v § 7, ktorý hovorí o pôsobnosti predsedníctva Slovenskej národnej rady. Zmena v § 7 - ako sa uvádza aj v dôvodovej zpráve - spočíva v tom, že právomoc predsedníctva sa podľa bodu 1 odvodzuje z ustanovení nového ústavného zákona o slovenských národných orgánoch, namiesto od ustanovení ústavy. Do pôsobnosti predsedníctva Slovenskej národnej rady sa dáva podľa odseku 4 aj záväzný výklad pracovného a rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady. Toto sa odôvodňuje tým, že nový ústavný zákon neprevzal ustanovenia § 112 ústavy o oprávnení Slovenskej národnej rady záväzne vykladať zákony Slovenskej národnej rady. Preto podľa obdoby Spravovacieho poriadku Národného zhromaždenia sa dáva oprávnenie vykladať pracovný a rokovací poriadok Slovenskej národnej rady jej predsedníctvu.

V bode 8 a 9 sa uvádza rozšírená pôsobnosť predsedu Slovenskej národnej rady o prijímaní sľubu členov Sboru povereníkov a o podávaní zprávy Slovenskej národnej rade o činnosti, ak v čase, keď Slovenska národná rada nezasadala, došlo k vymenovaniu a odvolaniu Sboru povereníkov, alebo jeho jednotlivých členov.

Pre celkový súhrn zmien pracovného a rokovacieho poriadku je dôležitý § 13, ktorý prehľadne uvádza veci, ktoré sú predmetom rokovania Slovenskej národnej rady. Práve tieto ustanovenia priamo a prehľadne nadväzujú na ústavné zmeny v právomoci Slovenskej národnej rady podľa nového ústavného zákona.

Vážená Slovenská národná rada!

Právny výbor prerokoval na svojej schôdzke 1. augusta iniciatívny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplňuje zákon SNR o pracovnom a rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady. Na základe prerokovaného návrhu zákona previedol právny výbor v tomto návrhu zákona zmeny a úpravy, ktoré sú zrejmé z rozdanej zprávy právneho výboru k tomuto návrhu zákona - tlač číslo 31.

Právny výbor ďalej doplnil znenie predloženého návrhu týmito ustanoveniami:

Do § 2 zaradil odsek 3, podľa ktorého je predsedníctvo Slovenskej národnej rady povinné zvolať zasadanie Slovenskej národnej rady v čase, keď táto nezasadá, ak o to žiada nadpolovičná väčšina poslancov SNR, uvádzajúc predmet rokovania, a to do 14 dní odo dňa, keď bude takáto žiadosť podaná.

Ďalej doplnil návrh zákona, aby všade tam, kde doterajší zákon č. 8/1954 Zb. SNR o pracovnom a rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady hovorí o zákone alebo o návrhu zákona, na ktorom sa uznáša Slovenská národná rada, bol jeho text doplnený na "zákon Slovenskej národnej rady" resp. na "návrh zákona Slovenskej národnej rady", aby sa tým zákony Slovenskej národnej rady odlíšili od zákonov Národného zhromaždenia a aby označenie zákona Slovenskej národnej rady v pracovnom a rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady bolo zhodné s označením používaným v ústavnom zákone č. 33/1956 Zb. o slovenských národných orgánoch. To prichádza k výrazu v bode 25 návrhu zákona.

Konečne doplnil právny výbor návrh zákona ustanovením, uvedeným v čl. II, ktorým sa povereník vnútra splnomocňuje, aby upravil a v Zbierke zákonov Slovenskej národnej rady vyhlásil úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 8/1954 Zb. SNR, ako to vyplýva z tohto zákona Slovenskej národnej rady.

Vážená Slovenská národná rada!

V mene právneho výboru odporúčam Slovenskej národnej rade, aby prijala návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon Slovenskej národnej rady o pracovnom a rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení, ako to navrhuje právny výbor. (Potlesk.)

Podpredseda Žákovič:

Ďakujem zpravodajcovi súdruhovi dr. Štefánikovi za prednesenie zprávy.

Pretože sa o slovo k tomuto bodu nik neprihlásil, rozprava odpadá a nasleduje hneď hlasovanie.

Budeme hlasovať

o zákone Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplňuje zákon Slovenskej národnej rady o pracovnou a rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady.

Žiadam súdruhov poslancov, kto súhlasí s návrhom zákona, ako ho zpravodajca predložil, nech zdvihne ruku.

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone podľa návrhu právneho výboru.

Prikročíme k piatemu bodu programu, ktorým je

zpráva právneho výboru o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o Zbierke zákonov Slovenskej národnej rady.

Zpravodajcom právneho výboru je poslanec Jozef Hojč.

Dávam mu slovo.

Poslanec Hojč:

Vážená Slovenská národná rada!

Právny výbor prerokoval na svojej schôdzke 1. augusta 1956 návrh poslancov SNR Jozefa Tokára, Viery Pírkovej, Viktora Fuchsa a spoločníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o Zbierke zákonov Slovenskej národnej rady.

Ústavný zákon č. 33/1956 Zb. o slovenských národných orgánoch v § 17 predpokladá vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorý upraví spôsob vyhlasovania zákonov Slovenskej národnej rady. Preto je potrebné, aby vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej národnej rady, ktoré doteraz bolo upravené zákonom č. 214/1948 Zb. o zbierkach zákonov, bolo zakotvené v zákone Slovenskej národnej rady.

Návrh zákona vychádza zo znenia zákona č. 214/1948 Zb. a zachováva kontinuitu medzi Zbierkou zákonov Slovenskej národnej rady vydávanou podľa uvedeného zákona a Zbierkou zákonov Slovenskej národnej rady, ktorá sa má vydávať podľa navrhnutého zákona Slovenskej národnej rady.

Právny výbor po prerokovaní tohto návrhu zákona Slovenskej národnej rady previedol v ňom zmeny, ktoré sú uvedené v zpráve výboru (tlač č. 32).

Odporúčam, aby Slovenská národná rada návrh zákona Slovenskej národnej rady o Zbierke zákonov Slovenskej národnej rady v takto upravenom znení schválila.

Podpredseda Žákovič:

Ďakujem zpravodajcovi súdruhovi Hojčovi za prednesenie zprávy.

Pretože sa o slovo k tomuto bodu nik neprihlásil, rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať

o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o Zbierke zákonov Slovenskej národnej rady.

Žiadam súdruhov poslancov, kto súhlasí s návrhom zákona, ako ho zpravodajca predložil, nech zdvihne ruku.

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že sa Slovenská národná rada uzniesla na tomto zákone podľa návrhu právneho výboru.

(Predsedníctva sa ujal predseda Kubač.)

Predseda Kubač:

Oznamujem Slovenskej národnej rade, že sa predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 10 odseku 1 ústavného zákona č. 33/1956 Zb. uznieslo vyhlásiť zasadanie Slovenskej národ. rady za skončené dňom 3. augusta 1956.

Tým je program 16. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpaný.

Schôdzku vyhlasujem za zakľúčenú.

(Koniec schôdzky o 12,15 hod.)

Kancelária Slovenskej národnej rady

Číslo: 950/1956

Za správnosť stenografickej zprávy

vedúci Kancelárie Slovenskej národnej rady:

Ilčík v. r.

V Bratislave 8. augusta 1956.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP