V tejto významnej chvíli, keď o tomto rokujeme, nemôžeme sa nezmieniť o tom, že tieto historické spoločenské premeny mohli nastať len v dôsledku svetodejinného víťazstva Sovietskej armády nad hitlerovským fašizmom a oslobodenia Československej republiky Sovietskou armádou, čo umožnilo našim národom slobodne rozhodovať o svojom osude.

Vďaka múdrej a prezieravej politike našej slávnej Komunistickej strany Československa, vďaka jej vernosti k zásadám marxizmu-leninizmu, po obnovení Československej republiky vo forme ľudovodemokratického štátu slovenský národ získal po prvý raz vo svojej histórii plnú národnú slobodu a spolu s ním prvýkrát v našich dejinách dostali rovnaké práva aj pracujúci maďarskej a ukrajinskej národnosti v našej republike.

Tak sa dostalo Slovensku prvýkrát v jeho dejinách plnej možnosti rozvinúť všetky svoje tvorivé sily.

Toto nové postavenie slovenského národa zaručuje už Košický vládny program, uznávajúci Slovákov za nacionálne samobytný národ.

Po februárovom víťazstve československého ľudu popri uzákonení všetkých vymožeností národnej a demokratickej revolúcie Ústava 9. mája uzákonila aj nové postavenie Slovenska v republike v duchu úplnej rovnoprávnosti českého a slovenského národa vo všetkých oblastiach ich života. To posilnilo ideu československej štátnosti na Slovensku a prispelo k ďalšiemu upevneniu bratského zväzku Čechov a Slovákov a občanov ostatných národností: Maďarov a Ukrajincov.

Na IX. sjazde Komunistickej strany Československa - ktorý vyhlásil vybudovanie socializmu v našej vlasti za generálnu líniu, súdruh Široký vo svojom referáte vytýčil úlohu: vyriešiť v duchu marxizmu-leninizmu slovenskú nacionálnu otázku socialistickou industrializáciou Slovenska.

A tak sa stala urýchlená industrializácia Slovenska, opierajúca sa o vyspelé hospodárstvo českých krajín a o výdatnú pomoc vyspelej českej techniky a českej robotníckej triedy, ako aj o rozvíjajúce sa tvorivé sily pracujúceho ľudu Slovenska - Slovákov, Maďarov a Ukrajincov, základným rysom našej hospodárskej politiky na Slovensku.

Socialistická industrializácia znamená hospodárske a kultúrne pozdvihnutie Slovenska na úroveň českých krajín, čo je jedine možná a objektívne nutná politika vládnúcej revolučnej robotníckej strany v podmienkach budovania socializmu. Rýchle tempo industrializácie Slovenska je základnou podmienkou hospodárskeho vyrovnania Slovenska s českými krajinami. Naša strana a vláda vždy bola a je si vedomá, že dôslednou industrializáciou Slovenska, základnou tou úlohou na poli národnostnej politiky, upevňuje a stmeluje jednotu československej robotníckej triedy ako vedúcej sily nášho štátu, upevňuje družbu a bratstvo Čechov a Slovákov a zabezpečuje plnú rovnoprávnosť aj pracujúcim maďarskej a ukrajinskej národnosti, a takto upevňuje súdržnosť a jednotu ľudovodemokratického štátu.

IX. sjazd Komunistickej strany Slovenska v máji 1950, odhaľujúc nebezpečenstvo buržoázneho nacionalizmu na Slovensku, stal sa mohutnou manifestáciou vernosti slovenského ľudu ku Komunistickej strane Československa, k bratskému českému národu, k SSSR a k zásadám proletárskeho internacionalizmu vôbec. Slovenský ľud spolu s maďarským a ukrajinským ľudom, za nezištnej pomoci českého ľudu splní veľkolepý plán industrializácie Slovenska. A tak perspektíva - za kapitalizmu vôbec nemysliteľná - totiž premeniť Slovensko, z krajiny chronickej biedy, nezamestnanosti a vysťahovalectva na krajinu mohutného priemyslu a moderného poľnohospodárstva, stala sa zdrojom nesmiernej sily slovenského, maďarského a ukrajinského ľudu. Tak sa Slovensko premenilo zo zaostalej agrárnej krajiny na vyspelú priemyselno-agrárnu krajinu, kde s rozvojom priemyslu úspešne napreduje aj socialistická prestavba dediny. Položili sa materiálne základy pre rozvoj vysokoproduktívnej socialistickej poľnohospodárskej výroby cestou jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov.

Tempo rozvoja priemyselnej výroby jasne ukazuje, ako dôsledne sa stará naša strana o industrializáciu Slovenska.

Súdruh Široký povedal v jednom zo svojich posledných prejavov: "Ak v roku 1955 činila priemyselná výroba celej československej republiky necelých dvaapolnásobok priemyselnej výroby v roku 1937, potom na Slovensku sa priemyselná výroba zvýšila viac ako päťkrát. Ak v celej republike sa len od roku 1948 zvýšili výdavky na investície o niečo viac ako dvakrát, potom investície na území Slovenska sa zvýšili štvornásobne."

Najpresvedčivejším dôkazom rozvoja slovenského priemyslu je zvýšenie priemyselnej výroby na jedného obyvateľa Slovenska o 26. 5% oproti predvojnovej úrovni českých krajín, ktoré už v tom čase patrili k najpriemyselnejším oblastiam Európy.

V druhom päťročnom pláne priemyselná a hrubá poľnohospodárska výroba bude sa naďalej rozvíjať na Slovensku rýchlejšie ako v celoštátnom meradle. To všetko je dôkazom toho, že v podmienkach nášho ľudovodemokratického zriadenia vytvára sa nová tradícia vo vzájomnom pomere Čechov a Slovákov, Maďarov a Ukrajincov.

Výsledky dosiahnuté v hospodárskej a kultúrnej výstavbe Slovenska na základe takýchto zásad dokazujú, že naša krajina pod vedením našej strany úspešne uskutočňuje marxisticko-leninskú národnostnú politiku slobody, družby a rovnoprávnosti národov a národností.

V zmysle už schváleného ústavného zákona, v ktorom sa hovorí, že do pôsobnosti Slovenskej národnej rady patrí aj "zabezpečovať v duchu rovnoprávnosti priaznivé podmienky hospodárskeho a kultúrneho života občanov maďarskej a ukrajinskej národnosti" - druhý päťročný pán predvída už ako dôležitú úlohu zabezpečenie hospodárskeho rozvoja tých oblastí Slovenska, ktoré pre neblahé dedičstvo zanechané kapitalistami sú menej vyvinuté a ktoré práve sú obývané občanmi maďarskej a ukrajinskej národnosti. Sú to oblasti na východnom Slovensku, v južnej časti Slovenska v kraji Bratislava a Nitra.

Táto skutočnosť je najpresvedčivejším dôkazom toho, že naša strana a vláda sa vážne stará o maďarských a ukrajinských spoluobčanov.

Podľa plánu majú sa v spomenutých oblastiach vystavať nové priemyselné závody, majú byť dobudované nové strojnotraktorové stanice a ich kapacita sa má zvýšiť. Niektoré už existujúce závody, ako Lodenice v Komárne a kotliareň v Leviciach budú rozšírené. Ďalej sa uskutoční výstavba nemocníc v Dunajskej Strede, Želiezovciach, Štúrove a Kráľovom Chlmci. V Štúrove bude nová moderná chladiareň a plánuje sa aj rozšírenie železničnej stanice. Za účelom získania ďalšieho uhlia, nafty a zemného plynu bude sa intenzívnejšie pokračovať v geologickom prieskume južných oblastí. Po výstavbe vodného diela na Dunaji zvýši sa naša energetická základňa, čo bude mať v budúcnosti blahodarný vplyv na rozvoj poľnohospodárskej výroby v južných oblastiach.

Všetko smeruje k tomu, aby sa aj maďarskí a ukrajinskí spoluobčania mohli plne vyvíjať po hospodárskej a kultúrnej stránke.

Druhý päťročný plán otvára radostnú perspektívu pred všetkými pracujúcimi našej republiky. Maďarskí pracujúci sú si vedomí toho, že všetko im dáva naša ľudovodemokratická republika, a vyjadrujú preto svoju vďačnosť strane a vláde tým, že spolu 5 ostatnými pracujúcimi húževnaté bojujú v závodoch a baniach za splnenie národohospodárskeho plánu, na dedinách budujú a upevňujú jednotné roľnícke družstvá, aby zavedením a rozšírením socialistickej veľkovýroby mohli vyrobiť viac produktov nášmu štátu, aby život v spoločnej vlasti bol zo dňa na deň radostnejší a bohatší. Rožňavskí a poltavskí baníci, ako aj družstevníci a súkromne hospodáriaci mali a strední roľníci na Žitnom ostrove a v Kráľovskom Chlmci a v Moldavskom okrese našli skutočný domov v Československej republike, ktorú považujú za svoju vlasť a v ktorej spolu s českými, slovenskými a ukrajinskými pracujúcimi budujú socializmus a uvedomelou a tvorivou prácou prispievajú k upevneniu obranyschopnosti našej krajiny.

S radosťou si uvedomujeme, že u drvivej väčšiny maďarských pracujúcich žijúcich v našej republike láska a vernosť k Československej republike a k Sovietskemu sväzu stali sa podstatnou črtou socialistického vlasteneckého uvedomenia.

Jednota československého ľudu, ukovaná v spoločnom zápase proti kapitalizmu v minulosti a utvrdzujúca sa dnes za budovania socializmu v našej vlasti, je zdrojom československého vlastenectva všetkých národností našej republiky.

Súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a kapitalistické výrobné vzťahy za buržoáznej republiky rozdeľovali naše národy a viedli k vzájomnej nenávisti, treniciam a nešvárom. No, vytváranie kolektívneho socialistického vlastníctva výrobných prostriedkov a socialistických výrobných vzťahov združuje a zjednocuje ľud našej krajiny a vedie ho k upevneniu družby a priateľstva, čo je základom morálno-politickej jednoty ľudu našej republiky. Je jasné, že správnu národnostnú politiku sme mohli uskutočniť a rozvíjať iba na základe nových socialistických výrobných vzťahov. Naša strana a vláda, vychádzajúc z marxisticko-leninského učenia o národnostnej otázke, zabezpečuje všetkým národnostiam, žijúcim v republike a spoločne budujúcim socializmus, plný hospodársky a kultúrny rozvoj, plnú rovnoprávnosť. Vyriešila vzájomný pomer našich národov a národností v duchu proletárskeho internacionalizmu podľa vzoru SSSR, ktorý dôsledným uskutočňovaním Leninovho učenia o národnostnej otázke zabezpečil nerozbornú jednotu a súdržnosť národov SSSR.

Ústavný zákon o rozšírení právomoci Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov je veľmi významným a ďalším krokom k upevneniu bratských stykov našich národov a národností a príkladným prostriedkom povzbudzujúcim všetkých nás k splneniu krásnych úloh nášho druhého päťročného plánu a nie v poslednom rade k zosilneniu nášho ušľachtilého snaženia o trvalý svetový mier, za ktorý spolu chceme bojovať so Sovietskym sväzom a všetkými mierumilovnými národmi. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem podpredsedovi Dénešovi za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Pavlovi Hudecovi.

Poslanec Hudec:

Vážená Slovenská národná rada, vážení hostia!

Súdruh predseda Sboru povereníkov dotkol sa vo svojom prejave okrem iného aj celého radu otázok nášho hospodárstva. I z jeho prejavu vysvitá prvoradá dôležitosť technického rozvoja, dôležitosť mechanizácie a automatizácie. Sú to úlohy, ktoré nám strana a vláda uložila preto, lebo ich splnenie je podmienkou zvýšenia produktivity, skrátenia pracovnej doby a úspešného splnenia našej druhej päťročnice. Treba priznať, že sme v technickom rozvoji zaostali v celoštátnom meradle a ešte väčšmi v meradle slovenskom. Taká je skutočnosť a pred skutočnosťou neslobodno zavierať oči. Na druhej strane sme si však vytýčili ťažkú, ale splniteľnú úlohu, dohoniť zameškané a dostať sa do konca päťročnice na technickú úroveň najvyspelejších krajín, a to aj v stupni automatizácie a mechanizácie. No, aj keď je úloha rozšíriť automatizáciu splniteľná, neznamená to, že ju môžeme splniť automaticky bez námahy, bez dôkladnej prípravy a uváženia.

Dovoľte mi, aby som to ukázal aspoň na jedinom, ale veľmi typickom príklade, na príklade automatizácie parných elektrární. Mal som šťastie byť na študijnej ceste v SSSR a presvedčiť sa na vlastné oči, akým tempom vedeli odhodlaní sovietski pracovníci zaviesť automatizáciu v tomto sektore. U nás sa často vyhovárame na to, že v SSSR majú pred nami veľký náskok. Dnes ho síce majú, to je pravda. No v roku 1954 neboli s automatizáciou energetiky oveľa ďalej ako my. Za desaťročie, ktoré uplynulo od víťazstva nad nacizmom, dokázali sovietski ľudia doviesť automatizáciu v energetike na najvyšší stupeň, takže to dnes uznávajú nielen priatelia, ale aj nepriatelia SSSR. Takéto rýchle úspechy možno však dosiahnuť iba vtedy, keď nebudeme o automatizácii iba hovoriť, ale keď pre ňu vytvoríme predpoklady. Automatizovať musíme preto, že je to jeden zo základných prostriedkov, ktoré nám pomôžu splniť skvelé úlohy päťročného plánu. Okrem toho si treba uvedomiť, že v tejto päťročnici postavíme atómovú elektráreň a jej prevádzka nie je možná bez automatizácie a diaľkového ovládania. To je ďalší dôvod pre to, aby sme sa postarali o vytvorenie dobrých predpokladov pre rozšírenie automatizácie. K týmto predpokladom patrí predovšetkým dostatok automatizačných zariadení, ktoré, ako je známe, nevyrábame ešte v dostatočnom množstve. No, ani to ešte nie je všetko, pretože otázka automatizácie nie je len otázkou technického zariadenia. Nijakej armáde by nepomohli ani najlepšie zbrane, keby tieto zbrane neboli v rukách morálne, politicky a technicky vysoko vyspelých vojakov. Aj automatizačné zariadenia sú zbraňami nášho boja za rýchle vybudovanie blahobytu a socializmu. Aj tieto zariadenia budú účinné iba vtedy, keď budeme mať dostatok ľudí, ktorí vedia s nimi zaobchádzať. Potrebujeme predovšetkým ľudí oboznámených s technickými a ekonomickými problémami automatizácie. Súdruh predseda Sboru povereníkov hovoril o otázkach výchovy. Tieto otázky treba riešiť aj v súvislosti s automatizáciou. Nemôžeme sa uspokojiť s doterajším stavom výchovy kádrov pre automatizáciu, a to ani v celoštátnom meradle a už vonkoncom nemôžeme trpieť stav, ktorý máme na Slovensku. Niekedy to budí dojem, ani čo by pracovníci našej výchovy a plánovači odborných pracovných síl nevedeli pochopiť, čo pre nich osobne vyplýva z celkových úloh. Nevychovávame si temer nijaké odborné kádre pre automatizáciu, teda ani špecializovaných odborných robotníkov, ani dobre pripravených absolventov priemyselných škôl, ani vysokoškolsky kvalifikovaných technikov. Nestačí vychovať odborného robotníka alebo technického pracovníka všeobecne a len potom, keď má v rukách výučný list, patričné vysvedčenie priemyslovky alebo inžiniersky diplom, rozmýšľať o tom, že dotyčný pracovník by sa mal začať zaoberať problémami automatizácie. Už v období prípravy musí byť budúci pracovník automatizácie bez ohľadu na to, či ide o kvalifikovaného robotníka, alebo technicko-inžinierskeho pracovníka, dôkladne oboznámený s otázkami automatizácie. Hovorili sme neustále o preberaní sovietskych skúseností. Preberali sme ich aj tam, kde nám to sovietski súdruhovia nedoporučovali, ale zaostávame s preberaním sovietskych skúseností tam, kde životný záujem nášho hospodárstva prikazuje, aby sme ich preberali čo najrýchlejšie. Treba revidovať a prispôsobiť osnovy technických učilíšť všetkých stupňov od učilíšť štátnych pracovných záloh, osnovy priemyslových škôl i vysokých škôl technických. Úlohy v tomto ohľade sú tak nástojčivé, že okrem škôl musia sa aj samotné závody vo svojich závodných školách postarať o to, aby pripravili svojich pracovníkov na zvládnutie úloh v automatizácii. K týmto úlohám budeme sa musieť i na pôde SNR vracať tak dlho, kým nebudú do posledného bodu splnené.

V súvislosti s výchovou kádrov dovoľte, aby som spomenul tisíce českých súdruhov, ktorí prichádzajú plní nadšenia a budovateľského elánu na Slovensko, aby pomohli pri technickom rozvoji v tejto časti nášho štátu, ktorá v období kapitalizmu trpela príslovečnou biedou a zaostalosťou. Prichádzajú k nám vyzbrojení skúsenosťami vyvinutejšieho priemyslu českých krajín, aby pomohli budovať aj slovenskú časť nášho štátu a aby odovzdali svoje skúsenosti slovenským pracovníkom. Sú to pracujúci najrozličnejších sektorov a rozličného stupňa kvalifikácie. Prichádzajú montéri, stavbári, elektrotechnici, ktorí sa svojou kvalifikáciou môžu smelo merať s kvalifikovanými robotníkmi najvyspelejších štátov sveta. Sú to inžinieri teoreticky pripravení na českých technikách so slávnou tradíciou a prakticky skúsení vo fabrikách, ktoré vedeli svojimi výrobkami súťažiť proti nemilosrdnej konkurencii na svetových trhoch. Títo ľudia nám poskytujú neoceniteľnú pomoc pri výstavbe i pri prevádzke našich závodov. Mnohí z nich nie sú schopní vyjadriť svoje úprimné bratské pocity slovami rečníka, ale každý z nich dokazuje úprimnosť svojich pocitov činmi budovateľa. Pritom nám pomáhajú dvojnásobne. Najprv svojou vlastnou prácou, ale okrem toho aj tým, že v spolupráci s nimi rastú nám mnohí odborníci a starší odborníci prehlbujú v styku s českými súdruhmi svoju kvalifikáciu. Za túto svoju obetavosť nežiadajú nijakú osobitnú odmenu. Ako uvedomelí československí občania radi pomáhajú pri socialistickom budovaní a pri vyrovnávaní úrovne Slovenska s českými krajmi. Pracovníci slovenských orgánov si však musia uvedomiť, že ľudia, ktorí prinášajú nezištnú bratskú pomoc, majú nárok na trochu viac pozornosti. I ľuďom, ktorí sem prichodia iba prechodne na niekoľko mesiacov, možno a treba spríjemniť pobyt. Keď už prinášajú obeť tým, že sú vzdialení od rodiny, treba im poskytnúť aspoň kultúrne ubytovanie, dobré zásobovanie, treba sa postarať o to, aby mali k dispozícii vhodnú hygienické zariadenia, aby dostali noviny a časopisy, na ktoré sú zvyknutí. Treba sa postarať o všetky tie maličkosti, ktoré spríjemňujú život človeka, a tým zvyšujú aj jeho pracovný výkon.

Keď spomíname dve dôležité podmienky našich hospodárskych úspechov - automatizáciu a výchovu kádrov - spomeňme aspoň úchytkom i tretiu, rovnako dôležitú podmienku úspechu hospodárskej činnosti. Touto podmienkou je dobrá organizácia práce, pracovný štýl, štýl riadenia národného hospodárstva. Náš hospodársky systém má plno predností pred systémom kapitalistickým. Doteraz sme však nevyužili všetky prednosti socialistického systému, lebo sme pripustili zbytočné rozbujnenie byrokratického systému, lebo naša centralizácia prekročila medze potrebností a naše centrálne riadiace orgány nemali dostatočný styk s výrobou. Strana nám uložila odstrániť tieto chyby čo najrýchlejšie a zaviesť pružný, naozaj socialistický spôsob riadenia práce našich riadiacich hospodárskych orgánov. Naše povereníctva musia organizovať svoju prácu podľa týchto nových požiadaviek. Nové Povereníctvo miestnych palív a naftového priemyslu, ktoré organizačne pripravujeme, bude mať výhodu v tom, že nebude musieť odstraňovať chyby minulosti, ale bude môcť pracovať novým spôsobom hneď od začiatku svojej činnosti. Pracovníci tohto povereníctva nebudú musieť napred likvidovať zbytočné formuláre a hlásenia a zavádzať nové, zjednodušené, ale môžu hneď začať pracovať tak. aby získali potrebnú evidenciu bez nepotrebnej papierovej vojny. Doteraz by sme ťažko našli úrad. ktorý by sa mohol pochváliť tým, že v duchu konferencie strany zjednodušil administratívu a zaviedol zdravší, účinnejší spôsob riadenia. Keď začne pracovať budúce Povereníctvo miestnych palív, budú jeho pracovníci od začiatku vedieť, že pri ich písacích stoloch a v haldách papiera nevyťaží sa ani liter nafty, ani kilogram uhlia. Boj za plnenie plánov sa neodohráva v kanceláriách bratislavského úradu, ale pri vŕtacích súpravách, pri naftových čerpadlách, v baniach a pri geologickom prieskume, ktorý musí ukázať, kde skrýva slovenská príroda svoje podzemné bohatstvá. Pracovníci povereníctva budú musieť udržiavať naozaj živý nepapierový styk s týmito pracoviskami, aby mohli riadiť prácu sektora spôsobom, aký od socialistického hospodárskeho orgánu vyžadujeme. Iba takýmito pracovnými metódami bude môcť nové povereníctvo splniť svoje úlohy. Plnenie týchto úloh znamená dostatok surovín pre našu energetiku. Ich neplnenie by viedlo k neustálym kalamitám v energetike. Preto musí nové povereníctvo pracovať naozaj novou metódou. Takto pomôže nielen úspešne plniť úlohy vo vlastnom sektore, ale súčasne ukáže aj iným povereníctvam, zaťaženým byrokratickými hriechmi minulosti, akým spôsobom treba pružne a živo vplývať na riadenie výroby.

Vážení súdruhovia poslanci Slovenskej národnej rady!

Diskutujeme tu dnes o všetkých problémoch nášho hospodárskeho života a hovoríme o tom, ako budeme plniť tie skvelé úlohy, ktoré sme si vytýčili. Nie sú to síce úlohy ľahké, ale ich význam doma i za hranicami je obrovský. Doma budujeme lepší život, blahobyt, lepšie podmienky pre rozšírenie vzdelania a pre stále zvyšovanie životnej úrovne. No splnenie týchto veľkých úloh v celoštátnom meradle má aj svoj ďalekosiahly medzinárodný význam. Vykorisťovaná robotnícka trieda kapitalistických krajín díva sa na nás, ako gazdujeme po odstránení kapitalizmu. Osobitnú pozornosť nám venujú milióny ľudí v zaostalých krajinách Ázie, Afriky a ostatných svetadieloch. Dívajú sa na nás tí, ktorí sa usilujú zhodiť zo seba jarmo kolonializmu, i tí, ktorí ho zhodili len pred nedávnom a teraz rozhodujú o tom, akými formami budú budovať svoj nový život. Dívajú sa na nás všetci mierumilovní ľudia celého svet, aby sa presvedčili, čo dokáže malý štát, opretý o pomoc SSSR a ostatných štátov mierového tábora. Slovom celý svet sa díva na Československo a osobitne sleduje napredovanie jeho hospodársky zaostalej časti Slovenska. Pokrokoví ľudia sveta veria, že upevníme tú časť mierového tábora, ktorou je Československo. Ich vieru nesklameme, pretože všetci vieme, že plnením našich úloh zabezpečíme lepší život pre naše deti a súčasne pomôžeme upevniť sily, ktoré bránia svetový mier. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Viac rečníkov sa o slovo neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu o programovom vyhlásení Sboru povereníkov za skončenú.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o tom,

či Slovenská národná rada schvaľuje programové vyhlásenie predsedu Sboru povereníkov.

Žiadam súdruhov poslancov, kto schvaľuje programové vyhlásenie, nech zdvihne ruku.

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada programové vyhlásenie Sboru povereníkov jednomyseľne schválila. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Teraz prerušujem schôdzku na dvadsať minút.

(Schôdzka prerušená o 11. hod. 15. min. znovuotvorená o 11. hod. 35. min.)

Predseda Kubač (cengá):

Nasleduje tretí bod programu

návrh predsedníctva na zmeny v zložení výborov Slovenskej národnej rady.

Návrh prednesie podpredseda Jozef Mjartan.

Podpredseda Mjartan:

Vážená Slovenská národná rada!

činnosť výborov Slovenskej národnej rady ukázala, že zloženie výborov treba viac prispôsobiť úlohám, ktoré výbory plnia.

Je potrebné, aby v každom výbore boli zastúpené všetky kraje Slovenska.

Treba tiež prihliadať k tomu, aby v každom výbore pracovali prevažne tí poslanci, ktorí podľa charakteru výboru a vzhľadom na svoje povolanie môžu k činnosti výboru najlepšie prispieť.

So zreteľom na uvedené hľadiská predsedníctvo Slovenskej národnej rady na základe návrhov krajských združení poslancov na Slovensku podáva Slovenskej národnej rade návrh, aby schválila toto nové zloženie výborov:

1. Mandátový výbor:

Vasil Biľak,

Jozef Tokár,

Rudolf Benčurik,

Mária Bírová,

Mária Hanzlíková,

Stanislav Hollý,

Michal Kanda,

Jozef Kríž,

Pavol Lúč,

Ferdinand Merešš,

Ján Mockovčiak,

Ján Trenčík,

Irma Vidová.

2. Kultúrny a osvetový výbor:

Andrej Bagar,

Pavol Dubovský,

Július Benč,

Jozef Árvay,

Ján Cengel,

Vojtech Daubner,

Viktor Fuchs,

Jozef Hojč,

Ondrej Klokoč,

dr. Miloš Krno,

Egyd Pepich,

Viera Pírková,

Mária Vaculíková.

3. Právny výbor:

Milan Rázus,

dr. Ivan Štefánik,

Imrich Tóth,

Mária Gregorová,

inž. Michal Hrubý,

Gejza Ján,

Anna Kalinajová,

Ján Merčák,

Štefan Nagy,

Michal Sivčo,

Ondrej Súlety,

Jozef Tokár,

František Ulrich.