Úterý 18. října 1955

Značné nedostatky sú aj v materiálovom zásobovaní a vybavovaní škôl. Mnohé miestne národné výbory neposkytujú školám včas a v dostatočnej miere preddavky na zabezpečenie nutnej prevádzky školy. Nie sú potom zriedkavé prípady, že prevádzku školy hradia učitelia zo svojho a z drobných príspevkov od rodičov. Neposlúžia dobrým príkladom finančné odbory rád okresných národných výborov v Partizánskom, Prievidzi, Bardejove a v Šuranoch, kde finančné prostriedky určené na učebné pomôcky presúvajú sa na mzdové fondy, rodinné prídavky, cestovine a iné náklady na zamestnancov okresného národného výboru. Veľmi zaostáva pomoc NV škole v kontrole dochádzky školopovinných detí.

Neuspokojivá situácia je aj v starostlivosti národných výborov o materiálne zabezpečenie učiteľov. Ide tu najmä o slušné ubytovanie a stravovanie učiteľov. Mnohí učitelia majú nevyhovujúce byty a pritom sú aj také miestne národné výbory, ako napríklad v okrese Trebišov, kde v obci Lastovce robili miestni činitelia zákroky na preloženie učiteľa len preto, aby byt, ktorý sa odchodom učiteľa mal uvoľniť, mohli prideliť inému štátnemu zamestnancovi. Vyše 150% učiteľov dochádza denne do miesta svojho pracoviska, čo je zdôvodnené najmä nedostatkom bytov a stravy. Je len pochopiteľné, že dochádzka do obce z inej obce je na úkor svedomitej prípravy učiteľa na vyučovanie, učiteľa vyčerpáva a priamo mu znemožňuje zapojiť sa do kultúrno-osvetovej práce v obci.

Budeme musieť ešte dôslednejšie bojovať proti takým nezdravým zjavom, keď funkcionári národných výborov odťahujú učiteľov od ich vlastnej školskej, ako aj kultúrno-osvetovej práce a poverujú ich rôznymi administratívnymi prácami, ako napríklad súpisom dobytka, rozpisom dodávok, výkupom a podobnými úlohami, ktoré môžu vykonávať a aj majú vykonávať iní, k tomu určení funkcionári. V tejto súvislosti treba odsúdiť i z tohto miesta postup funkcionárov viacerých okresných národných výborov Prešovského kraja, ktorí po tieto dni vyslali do obcí na výkup zemiakov nielen okresných školských inšpektorov, ale i pracovníkov školských odborov a úrady zavreli.

Je nutné zdôrazniť, že vytvorenie správneho vzťahu medzi školou a národným výborom je vecou nielen funkcionárov národných výborov, ale aj vecou učiteľov samotných. Malé porozumenie funkcionárov národných výborov voči škole pramení v mnohých prípadoch z tej skutočnosti, že mnohí učitelia neprejavili ešte úprimnú ochotu vyvinúť aktivitu v škole a mimo školy a často sú si sami na vine, že sa im nedostáva plnej podpory zo strany miestneho orgánu štátnej moci. Autoritu učiteľa na dedine nemožno pozdvihnúť príkazom nadriadeného orgánu. Je tu iba jediná cesta. Vybojovať si autoritu svedomitou prácou, a to nielen v škole, ale aj mimo školy. Autorita učiteľa vzrastie vtedy, ak učiteľ dokáže prácou v škole svoje pedagogické majstrovstvo a keď sa stane organizátorom kultúrno-osvetovej činnosti v obci.

Vážené poslankyne a poslanci Slovenskej národnej rady!

Dokument ÚV KSČ o ďalšom rozvoji všeobecnovzdelávacieho školstva ukladá jasne všetkým riadiacim orgánom od povereníctva až po rady MNV a učiteľské sbory úlohy, ktorých splnenie bude znamenať povznesenie našej školy, aby mohla splniť svoje historické poslanie. Na adresu všetkých zodpovedných orgánov, ktoré môžu mať vplyv na výsledky učiteľovej práce, treba znova opakovať slová s. Novotného, ktoré povedal na decembrovom zasadnutí ÚV KSČ v roku 1953 - citujem:

"Vytvárajme ovzdušie vážnosti a úcty k učiteľovi a jeho práci. Majme stále na pamäti slová s. Gottwalda, že učiteľ je rozhodujúcim činiteľom v zápase o novú školu, že v rukách učiteľov je duša našej mládeže a jej vývin. Veľká je úloha a voľká je ozdpovednosť učiteľov pred ľudom! Vytvorme preto podmienky a pomáhajme učiteľom, aby mohli neustále zvyšovať svoju politickú úroveň, svoje odborné znalosti, aby sa stali dobrými pedagógmi. Ťažisko učiteľovej práce je v škole. Verejnú činnosť učiteľov orientujme na úsek osvetový a kultúrny."

Je len treba uvítať starostlivosť orgánov štátnej správy o ďalší politický a odborný rast našich učiteľov, zvýraznenú aj v zákone, ktorý dnes prerokúvame. Uplatnenie tohoto zákona vo svojich konečných dôsledkoch bude znamenať významný krok pri zvyšovaní ideovej a odbornej pripravenosti našich učiteľov.

Doporučujem preto, aby navrhovaný zákon bol Slovenskou národnou radou prijatý. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem podpredsedovi Sboru povereníkov a povereníkovi vnútra, poslancovi Jeleňovi za jeho prejav.

Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

(Prestávka 10 minút.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Pokračujeme v prerušenom rokovaní.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, podpredsedovi Slovenskej národnej rady Michalovi Žákovičovi.

Podpredseda Žákovič:

Vážená Slovenská národná rada!

Náš veľký básnik Hviezdoslav venoval vrelé slová mládeži a nazval ju držiteľkou rána. Ale naša mládež je nielen držiteľkou nového, slobodného a šťastného rána našich národov, ale aj mladou armádou, ktorá má do svojich rúk prevziať našu víťaznú zástavu, ktorá má prevziať, chrániť a zveľaďovať všetky výdobytky nášho pracujúceho ľudu.

Ľudstvo spejúce nezadržateľne k socializmu, do radostnejších dní mieru, priateľstva, bratstva čaká nielen skvelá budúcnosť, ale aj veľké a nové úlohy. Všetci si úprimne želáme, aby vo veľkom boji ľudstva o víťazstvo mieru a pokroku, do ktorého sa my hrdo hlásime, mali dôstojnú účasť aj naše deti. Preto im venujeme takú lásku a pozornosť, preto ich chceme vyzbrojiť najdokonalejšími zbraňami ducha, vedomostí a vysokou morálkou.

Naša pokroková škola je tou vyhňou, v kto rej sa kovajú pevné charaktery, kde sa naše deti učia milovať svoju socialistickú vlasť, kde sa im vštepuje láska k mieru a najkrajším všeľudským ideálom. Preto naša vláda, preto vedúca zložka Národného frontu, Komunistická strana Československa, preto všetci zodpovední činitelia, ktorým leží na srdci budúcnosť národa a rozmach našej republiky, venujú takú pozornosť škole. Usilujeme sa, aby sme všade mali dobrých učiteľov, oddaných veci pracujúceho ľudu, smelých hlásateľov pokrokových myšlienok, láskavých vychovávateľov našich detí. Urobil sa už veľký kus roboty pre rozvoj školstva, pre zvýšenie jeho úrovne, najmä od víťazných februárových dní a aj toto naše dnešné zasadnutie a prerokovanie zákona o jednotnej sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov a školských pracovníkov je dôkazom tohto nášho úsilia.

Pritom, keď sa staráme, aby sme mali učiteľ ský sbor na najvyššej úrovni, a to po stránke odborných vedomostí, morálne aj ideologicky, nesmieme zabúdať na druhého činiteľa, ktorý má pri výchove našich detí vedľa školy rozhodujúci význam, a to je rodina. Iba cieľavedomá, úzka a každodenná spolupráca rodičov a pedagógov a Československého sväzu mládeže zaručí túžený úspech pri výchove našich detí, z ktorých chceme mať dobrých občanov, nových ľudi s krásnym pomerom k spoluobčanom, s novým pomerom k spoločnej budovateľskej práci.

V júnovom uznesení Ústredného výboru Komunistickej strany Československa o zvýšení úrovne a rozvoji školstva sa hovorí o tom, že v záujme socialistickej výchovy a vzdelania detí je potrebné prehĺbiť a rozšíriť spoluprácu školy a rodiny. Treba hľadať všetky prostriedky k tomu, aby sme všetkých rodičov čo najviac zainteresovali o život a prácu ich detí v škole, aby spolu s učiteľmi sa starali, aby ich deti čo najviac získali pre ďalší život.

Po viacročných skúsenostiach sa dokázalo, že k prehĺbeniu tejto potrebnej spolupráce a k mnohým pekným úspechom napomáhajú združenia rodičov a priateľov školy. Táto inštitúcia nie je nová, existovala aj v minulosti, ale jej náplň a činnosť bola celkom iná. Bola to viacmenej činnosť dobročinná, lebo buržoázny štát sa snažil presunúť časť bremena, spojeného s vydržiavaním školy, na rodičov. A tak zámožnejší rodičia darovali pár korún na mliečnu alebo ošacovaciu akciu, kúpili pár kníh alebo učebných pomôcok pre najchudobnejšie alebo privilegované deti, a tým sa všetka činnosť rodičovských združení končila. Dnes celú starostlivosť o školu prevzal štát a stará sa o ňu dobre. Všetci nadaní žiaci môžu študovať a združenia rodičov a priateľov školy sa už nemusia starať o dobročinné akcie, ale majú za úlohu zamerať sa na pomoc škole pri zlepšovaní vyučovania a výchovy. Domáce prostredie má na vývoj žiaka ohromný vplyv, a to kladný aj záporný. Keď je rodina sporiadaná a pracovitá, kde rodičia svojím životom a činnosťou sú deťom dobrým príkladom, kde slovami aj skutkami prejavujú kladný pomer k nášmu štátnemu zriadeniu, tam rodina škole významne pomáha. Kde rodičia neprejavujú záujem o prácu žiaka v škole a jeho výsledky, kde sa nestarajú, či prospieva, alebo nie, kde sa usilujú otriasť dôveru žiaka k učiteľovi, tam prichádza k zjavom, ktoré musíme potierať a odstraňovať. Rodičia majú veľkú a zodpovednú povinnosť všetkými silami a prostriedkami napomáhať škole, lebo najvyšší záujem ich vlastných detí, záujem štátu a novej spoločnosti to vyžaduje. Keď tak nebudú robiť, zapríčinia, že ich deti budú nešťastné, že budú duševne rozhárané a mnohé sa aj bez vlastnej viny vyradia zo šíkov našej šťastnej, prekvitajúcej mladej generácie.

Rodičia sa musia starať, aby ich deti mali všetky predpoklady k úspešnému školeniu. Musia si uvedomiť, že je dôležitejšie, aby si ich dieťa osvojilo všetky vedomosti, nezbytne potrebné do ďalšieho života, ako to, či vykoná nejakú preťaženú prácu v čase, keď by sa malo učiť. Musia dbať o to, aby dieťa presne a rado chodilo do školy, musia prejavovať stály záujem o jeho úspechy aj neúspechy v škole. Akou posilou a povzbudením pre žiaka je skutočnosť, že rodičia majú radosť z jeho dobrého prospechu, že sa zarmútia, keď neprospieva. Škola hrá v živote detí, najmä starších, rozhodujúcu úlohu a je potrebné, aby rodičia prácu učiteľa a školy všemožne podporovali. Často však robia rodičia vážne chyby, ktoré nie sú úmyselné a majú korene v nevedomosti. Preto je potrebné, aby sa čo najčastejšie stýkali s vychovávateľmi svojich detí, aby sa s nimi radili a delili o starosti aj radosti. Mnohým rodičom našich detí sa vinou minulých režimov nedostalo dostatočného školského vzdelania a nechápu v plnej hĺbke, akým dobrodením pre naše deti je škola a vzdelanie. Tu je veľkou povinnosťou našich učiteľov, aby včas vedeli vystihnúť všetky skutočnosti, aby sa taktne vedeli k týmto rodičom priblížiť a ukázali im v pravej veľkostí všetky dobrodenia, ktoré naša škola dáva deťom, a čo značí vzdelanie pre ich ďalší život v socialistickej spoločnosti, v ktorej majú všetky možnosti uplatniť sa podľa svojich vedomostí a schopností.

S potešením konštatujeme, že spolupráca rodiny a školy sa stále úspešnejšie rozvíja, že príklady pre túto spoluprácu stále hojnejšie čerpáme z bohatej studnice sovietskych skúseností. Naši učitelia už vedia, že budú mať ľahšiu, vďačnejšiu a úspešnejšiu prácu v škole, keď rodičia nadobudnú aspoň tie najzákladnejšie pedagogické vedomosti, ktoré potrebujeme pri výchove všestranne rozvinutého a vzdelaného nového človeka, na ktorého sú dnes kladené zvýšené požiadavky. Učitelia majú chvályhodnú snahu uľahčiť aj rodičom ich vychovávateľskú činnosť, a preto je potrebné, aby sme tu aj my, rodičia, prispievali hojnejším podielom. Treba, aby rodičia sa hojnejšie zúčastňovali na schôdzkach združení, aby napomáhali pri zriaďovaní pedagogických poradní pre rodičov, v ktorých sa im vždy dostane rady a pomoci. Pri získavaní rodičov pre spoluprácu so školou sa veľmi osvedčujú návštevy učiteľov v rodinách žiakov, lebo tu si učitelia môžu urobiť jasný obraz o prostredí, v akom ich žiaci žijú. môžu vybadať prípadné chyby pri výchove a trpezlivo sa zamerať na ich odstránenie. Na našich školách s úspechom organizujú dni otvorených dverí a rodičia majú možnosť sa na vyučovaní zúčastniť, môžu sledovať, ako sa ich dieťa v kolektíve osvedčuje alebo zaostáva, a tak potom prispieť k ďalším úspechom.

Združenie rodičov a priateľov školy vydáva svoj cenný obsiahly časopis Rodina a škola, ktorý má dnes už vyše 12.000 odberateľov. Treba sa pričiniť, aby tento dobrý pomocník školy nechýbal ani v jednej rodine, kde majú školopovinné deti, a treba sa usilovať rozšíriť čo najviac aj aktívnych spolupracovníkov a dopisovateľov medzi rodičmi.

Iba letmo som sa v svojom diskusnom príspevku dotkol niekoľkých otázok a poukázal na dôležitosť spolupráce rodiny so školou. Na úspešnom rozvoji nášho školstva máme všetci rodičia najväčší záujem a máme mu pomáhať. Je to záujem nielen rodiny, ale celej našej spoločnosti, záujem všetkých budovateľov nového, radostnejšieho a pokrokovejšieho života v našej vlasti, a preto budeme hľadať všetky cesty k tomu, aby v najtesnejšej spolupráci školy a rodiny, za stálej podpory štátu sme pomáhali škole vychovávať nadšených nových ľudí, uvedomelých bojovníkov za mier, zápalistých národovcov a dobrých slobodných a šľachetných ľudí! (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem podpredsedovi Slovenskej národnej rady Michalovi Žákovičovi za jeho prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, povereníkovi pracovných síl, poslancovi Jozefovi Gajdošíkovi.

Povereník pracovných síl Gajdošík:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky, súdruhovia poslanci!

Predložená osnova zákona o ďalšom vzdelávaní učiteľov a školských pracovníkov je jedným z dokladov toho, že naša školská správa cieľavedome pristupuje k odstraňovaniu retardujúcich príčin doterajšieho neuspokojivého stavu nášho školstva, najmä čo do obsahu vyučovania a prípravy výchovných pracovníkov, učiteľov, ako rozhodujúcich činiteľov vo výchove. Plní tak nedávne uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, ktoré hovorí, že "povzniesť školu na vyšší stupeň vývoja vyžaduje predovšetkým povzniesť politicky, ideologicky, odborne i materiálne učiteľstvo".

No bolo by chybou, keby sme sa nazdávali, že splniť túto úlohu je len vecou školskej sprá vy. V súčasnej dobe ide predovšetkým o povznesenie učiteľov na úroveň učiteľov polytechnickej školy, teda hlavne o doplnenie ich praktických polytechnických znalostí ako nevyhnutného predpokladu správnej výchovy pre život, pre prax, výchovy k povolaniu.

Splniť túto úlohu - nie je len vecou rezortu školstva. Z tohto dôvodu treba teda aj na predloženú osnovu zákona pozerať ako na spoločnú vec všetkých rezortov, pretože jej uplatnenie kladne sa prejaví aj na vedomostnej úrovni našej mládeže začleňujúcej sa do povolaní, a teda aj na zvýšení úrovne škôl všetkých stupňov a typov.

Spomenuté uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa jasne vytýčilo úlohu prebudovať doterajšiu všeobecnovzdelávaciu školu, uzavretú do školských lavíc, odtrhnutú od života, na školu polytechnickú, v ktorej sa bude účinne spájať teória s praxou, na školu blízku nášmu novému životu a tvorivým úlohám jeho bohatej výstavby.

Sme presvedčení, že len takáto škola bude môcť stopercentne splniť svoju funkciu aj v príprave žiakov pre voľbu povolania. Nemožno si totiž nepovšimnúť ťažkostí, ktoré z roka na rok treba prekonávať pri rozmiesťovaní 14-ročného dorastu: značná časť našej mládeže - práve tým, že počas povinnej školskej dochádzky nemala možnosť zoznámiť sa bližšie s viacerými pracovnými odbormi - väčšinou nepozná požiadavky a perspektívy jednotlivých povolaní, z toho dôvodu pri voľbe výrobných povolaní často podceňuje potrebu teoretického vzdelania a vo výbere povolania neorientuje sa potrebami nášho národného hospodárstva, ba neraz i výrobné povolania znevažuje.

Takéto chybné príklady v príprave na voľbu povolania dokazujú aj niektoré prípady baníckych učilíšť v Handlovej a Novákoch, kde po zahájení školského roku niektorí žiaci opustili učilištia.

Čo to znamená?

Znamená to, že škola, respektíve náboroví pracovníci, ktorí doporučovali týchto žiakov na banícke povolania, hovorili síce so žiakmi o baníckom povolaní, ale naozaj vo väčšine len hovorili: no skutočnú baňu žiakom predtým neukázali, žiaci takto nepoznali problémy baníckeho života a prišli na učilište so skreslenými predstavami o zvolenom povolaní.

No nejde len o baníkov. Máme skúsenosti, že k podobným zjavom dochádza aj v iných prípadoch: na závodných učňovských školách, na poľnohospodárskych školách, ale najmä u dievčat v kovorobných odvetviach. Vzniká tak na týchto úsekoch zvýšená škodlivá fluktuácia, ktorá spôsobuje nášmu národnému hospodárstvu značné straty. Jej následky cítia potom nielen príslušné rezorty, ktoré na výučbu mládeže vynakladajú značné finančné prostriedky, ale cíti ich nakoniec celá naša spoločnosť.

No bolo by chybou viniť z tohto nie priaznivého stavu len príslušných učiteľov, školy a rodičov.

Vinu na tom máme všetci: tak Handlovské ako i Novácke uhoľné bane, naše závody, učilištia, školy, ako i ostatné rezorty, lebo sme dosiaľ nezabezpečili školstvu dostatok možností, aby sa mohlo zblížiť s našou výrobou, s našimi modernými závodmi a stavbami, a tak pri výučbe mohlo účelne spájať teóriu s praxou. Máme ešte veľa prípadov, že naši žiaci píšu síce slohové úlohy o čestnom povolaní, ale modernú baňu s vysokou mechanizáciou nevidia; vedia dišputovať o tom, či písať "sústruh" alebo "točovka", ale ako sústruh zblízka vyzerá, ako pracuje, čo možno na ňom vyrábať, nevedia si predstaviť, pretože v továrni nikdy neboli; čítajú články, recitujú básne o našich stavbách socializmu, ale len máloktorý z nich tieto stavby videl a mohol sa nadchnúť ich veľkoleposťou. Nedivme sa preto, že ešte značná časť našej mládeže pri voľbe svojho povolania nevie potom vycítiť pulz doby, nevie zladiť svoje osobné záujmy s potrebami našej spoločnosti, budujúcej pevné základy nového spoločenského poriadku.

No, ako vidno, odstrániť tieto nedostatky, súdružky a súdruhovia, sa už naša škola podobrala. Postupne sa v nej zavádza polytechnická výchova, skvalitňuje sa jej úroveň. Tento cieľ sleduje aj predložená osnova zákona o ďalšom vzdelávaní učiteľov a školských pracovníkov.

Avšak aby škola mohla úspešne zvládnuť všetky úlohy v tomto smere na ňu kladené, treba jej všestranne pomáhať, a to oveľa výdatnejšie, než tomu bolo doteraz. Aj v uznesení Ústredného výboru Komunistickej strany Československa sa hovorí, že "uskutočňovanie polytechnickej výchovy vyžaduje zvyšovať pozornosť voči školám i zo strany vedenia priemyselných a poľnohospodárskych závodov". Znamená to teda, že otázka prestavby našej všeobecnovzdelávacej školy na školu polytechnickú musí sa stať nielen vecou školskej správy, ale i vecou všetkých ostatných rezortov, predovšetkým závodov, vecou celej našej spoločnosti.

Na úseku štátnych pracovných záloh sa už urobili prvé kroky k uskutočňovaniu tejto úlohy. Na augustovej I. celoslovenskej pedagogickej konferencii výchovných pracovníkov štátnych pracovných záloh stala sa otázka pomoci a úzkej spolupráce učilíšť so všeobecnovzdelávacími školami jedným z hlavných bodov rokovania. V zmysle tohto rokovania a predtým uzavretej dohody o spolupráci oboch rezortov budú učilištia uzatvárať so školami družby, umožnia žiakom a učiteľom všeobecnovzdelávacích škôl častejší prístup do dielní učilíšť, pomôžu školám oboznamovať žiakov s problematikou výroby, učilištia umožnia polytechnické doškolovanie učiteľov a žiakov pedagogických škôl vo svojich dielňach, poskytnú konkrétnu pomoc školám technickými kádrami, vo vedení záujmových technických krúžkov a pomôžu i materiálne vybaviť školy niektorými učebnými pomôckami.

Som presvedčený, že i ostatné rezorty, najmä rezorty spravujúce naše priemyselné závody a poľnohospodárstvo, majú všetky možnosti na to, aby účinne pomohli urýchlene zvládnuť všetky úlohy na povznesenie polytechnickej úrovne nášho školstva. Mám tu na mysli najmä rozšírenie možností exkurzií do závodov, na STS, vybavenie škôl učebnými pomôckami, stroj mi, materiálom, ďalej pridelenie pokusných školských pozemkov, ako i konkrétnu pomoc a prácu príslušných odborníkov, technikov, inžinierov a majstrov, k čomu ich zaväzujú aj nedávne smernice Ústredného výboru KSČ o technickom rozvoji.

Takáto pomoc - a je na to množstvo príkladov najmä zo Sovietskeho sväzu - uľahčí prácu učiteľov, zvýši úroveň nášho školstva a v nemalej miere prispeje aj k utuženiu morálno-politickej jednoty všetkých vrstiev našich pracujúcich.

Musíme si uvedomiť, že akých budeme mať učiteľov, takých žiakov nám dajú školy pre výrobu a prax, taká bude ich úroveň, taká bude potom i kvalita a kvantita našej výroby, taká bude i naša produktivita a teda i náš kultúrny a materiálny blahobyt.

Je teda otázka zvyšovania kvalifikácie a ďalšieho vzdelávania učiteľov nielen otázkou pedagogickou, ale otázkou vysoko politickou, vecou všetkých nás.

(Predsedníctva sa ujíma podpredseda Žákovič.)

Vítame preto návrh na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o jednotnej sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov a školských pracovníkov, za ktorý budeme všetci jednotne hlasovať. (Potlesk.)

Podpredseda Žákovič:

Ďakujem povereníkovi pracovných síl, poslancovi Jozefovi Gajdošíkovi za jeho prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, členovi predsedníctva Andrejovi Bagarovi.

Poslanec Bagar:

Vážené predsedníctvo,

vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

V našich dejinách má osvetová činnosť učiteľov slávnu tradíciu. Vždy, keď bolo treba rozšíriť medzi ľudom myšlienky pokroku, zapáliť ho pre revolučné idey, stáli popri iných buditeľoch v prvých radoch aj vidiecki učitelia. Či to bol Matej Bél, ktorý zapálený osvietenskými myšlienkami pustil sa už v prvých rokoch XVIII. storočia do osvetovej činnosti medzi naším poddanským ľudom, alebo Pavol Doležal, ktorý v roku 1756 napísal okrem slovenskej gramatiky aj šlabikár v národnej reči pre slovenské deti. Aj v období poznačenom výraznými osobnosťami Kollára a Šafárika nachodíme v radoch slovenských vidieckych učiteľov horlivých osvetových pracovníkov. Takými boli Ľudovít Žello a Andrej Nosák, ktorí pôsobili na zapadnutých slovenských dedinách. Štúrovci, ktorí kládli toľký dôraz na osvetovú prácu medzi pospolitým ľudom, zapálili svojím programom aj mnohého vidieckeho učiteľa. Bohužiaľ ich mená a činnosť nám dodnes naša história nesprístupnila. Ale kto býval dušou protialkoholických spolkov, doplňovacích nedeľných škôl pre dospelých, organizátorom spevokolov a dramatických krúžkov? Učitelia, pôsobiaci na malých mestách a po dedinách. Ich pôsobnosť nám dokazuje aj iná historická skutočnosť. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní po zatvorení Matice slovenskej a slovenských gymnázií zmocňuje sa slovenských politických vodcov - ako ich dnes voláme "Memorandistov" - apatia. Uťahujú sa celkom od verejného a politického diania. Víťazná maďarská buržoázia, spojená vykorisťovateľskými záujmami s uhorskými feudálmi, šíri zbesilú maďarizáciu. A tu zachováva národné povedomie v mysli ľudu zasa len drobná, húževnatá, každodenná osvetová práca vidieckych učiteľov a malej hŕstky pokrokovo zmýšľajúcich drobných kňazov.

No, najvýraznejšie postavy vyrastajú nám z radov vidieckeho učiteľstva v bojí za víťazstvo myšlienok socializmu. Osobnosť a dielo Petra Jilemnického a Fraňa Kráľa, činnosť a bezpríkladná oddanosť strane, s akou sa stretávame u Jozefa Hakena - to sú veľké žiarivé príklady pre našich učiteľov. To sú príklady, ktoré zaväzujú. Veď dnes kladie pred nás výstavba socializmu v našej krajine veľké a smelé úlohy. Pre veľké dielo tejto výstavby potrebujeme dnes ruky a um každého schopného človeka. Preto musíme pre uskutočnenie týchto smelých plánov nadchnúť všetok náš ľud. A do tejto práce musíme v plnej miere zapojiť aj naše učiteľstvo.

Stoja pred ním dve nástojčivé úlohy. Vyzbrojiť mladé pokolenie hlbokými a trvalými vedomosťami a naučiť ho novému vzťahu k vlasti, ku kolektívu a k práci. To je prvoradá úloha a za jej úspešné splnenie sú v plnej miere zodpovední naši učitelia. Od nich a od ich práce závisí, aká bude naša "tretia smena", aká bude generácia ľudí, ktorí vyrastajú bez zaťaženia kapitalistického jarma.

Súdruh Lenin povedal: "Socializmus musíme vybudovať z tých tehál, ktoré nám tu zanechal kapitalizmus. Nemôžeme čakať, kým k nám prídu samí noví, hotoví socialistickí ľudia. " A s takýmito ľuďmi budujeme aj my v našej krajine socializmus. Preto sa podujímame aj na prevýchovu dospelých ľudí. A to je druhá veľká úloha, ktorá stojí pred našimi učiteľmi. Musia sa stať šíriteľmi osvety a kultúry medzi naším ľudom. To znamená, že každý učiteľ a predovšetkým dedinský učiteľ musí okrem svojej práce na škole pracovať aj osvetové.

Aká je naša situácia na tomto úseku? Buržoázna škola bola izolovaná od života. Mnohí učitelia videli svoju povinnosť len v odučení povinného učebného úväzku. Osvetové pracovala len menšina uvedomelých učiteľov - nadšencov. Po februári 1948 splýva naša škola naplno s búrlivým životom našej vlasti. No napriek tomu značná časť nášho učiteľstva si neuvedomila svoje poslanie a v tejto dejinnej epoche bolo treba veľa zásahov na zlepšenie stavu. Aj keď sa situácia na tomto dôležitom úseku práce podstatne zlepšila, stretávame sa až do dnešných dní ešte s učiteľmi, ktorí okrem svojej pedagogickej práce na škole nezúčastňujú sa na žiadnom inom podujatí, alebo okrem učiteľského povolania zaoberajú sa prácami, ktoré s osvetou ľudu nemajú nič spoločného. Tam, kde pôsobia takíto učitelia, tam pochopiteľne osvetová práca zaostáva.

Zasadnutie pléna Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v decembri 1953 jasne a jednoznačne konštatovalo: "Ťažisko učiteľovej práce je na škole. Verejnú činnosť učiteľa orientujeme na úsek osvetový a kultúrny. Z referátu súdruha Novotného a uznesení Ústredného výboru je teda jasné, že učiteľ sa má" zamerať predovšetkým na tieto úlohy:

1. Ťažisko osvetovej práce učiteľa má byť v prednáškovej propagande. Táto má obsiahnuť predovšetkým tieto hlavné úseky:


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP