Slovenská národná rada 1955

II. volebné obdobie

9. a 10. schôdzka

Stenografická zpráva

o priebehu 9. a 10. schôdzky Slovenskej národnej rady 18. októbra 1955 v Bratislave

Obsah:

9. schôdzka o 9. hod.

Prítomní:

Podpredsedníčka Slovenskej národnej rady Irena Ďurišová,

podpredseda Slovenskej národnej rady Michal Žákovič.

Minister školstva dr. František Kahuda.

Členovia Sboru povereníkov:

predseda Sboru povereníkov Rudolf Strechaj,

podpredseda Sboru povereníkov a povereník pôdohospodárstva Michal Chudík,

podpredseda Sboru povereníkov a povereník vnútra Oskár Jeleň,

povereníci: Pavol Majling, Ernest Sýkora, dr. h. c. Jozef Lukačovič, Vojtech Török, Jozef Gajdošík, inž. Ján Bušniak, Ján Marcelly, Ondrej Klokoč, dr. h. c. Alexander Horák, inž. Samuel Takáč, Ján Šebík, inž. Ján Marko, Miloš Hrušovský.

Zaslúžilí a vzorní učitelia, vedúci školskí pracovníci,

vedeckí pracovníci, zástupcovia vysokých škôl,

riaditelia krajských ústavov pre ďalšie vzdelávanie učiteľov,

pracovníci rezortu kultúry z úseku ochrany prírody,

zástupcovia povereníctiev.

Za kanceláriu Slovenskej národnej rady: Imrich Majerský a dr. Ferdinand Dvonč.

Podpredsedníčka Ďurišová (cengá):

Otváram 9. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národné rada je spôsobilá sa uznášať.

Prv, ako by sme začali rokovať na dnešnom našom zasadaní, pripadá mi čestná a milá úloha z tohto miesta spomenúť, že našu republiku navštívila delegácia Najvyššieho sovietu Sväzu sovietskych socialistických republík a že sa táto delegácia nachodí práve na Slovensku.

Návšteva delegácie najvyššieho zákonodarného sboru bratského Sovietskeho sväzu u nás má prvoradý vnútropolitický i zahraničnopolitický význam. Naši drahí sovietski hostia sa presviedčajú o vrelých citoch priateľstva, lásky a oddanosti, ktorými ich na ich ceste po našej republike sprevádza celý náš pracujúci ľud. Presviedčajú sa o výsledkoch našej desaťročnej práce v budovaní socializmu, o tom, ako za veľkej a nezištnej pomoci Sovietskeho sväzu a pod vedením Komunistickej strany Československa budujeme svoju krásnu vlasť na šťastný a krásny domov nášho usilovného ľudu. Sovietski hostia uvidia, ako náš ľud, oddaný myšlienke svetového mieru, myšlienke družby a spolupráce medzi národmi, buduje svoju vlasť ako pevnú baštu svetového mieru.

Slovenská národná rada vyslovuje vrelé pocity radosti ľudu Slovenska nad nám tak vzácnou návštevou a želá našim drahým hosťom, aby sa cítili u nás ako medzi svojimi najbližšími! (Dlhotrvajúci a nadšený potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Dovoľte, aby som na dnešnom rokovaní Slovenskej národnej rady srdečne privítala

ministra školstva súdruha dr. Františka K a nudu (potlesk).

Vítam tiež pozvaných a prítomných pracovníkov školstva a ostatných hostí.

Svoju neprítomnosť na dnešnej schôdzke ospravedlnili:

predseda Slovenskej národnej rady František Kubač,

podpredsedovia Slovenskej národnej rady: František Déneš a Jozef Mjartan,

minister spravodlivosti dr. Ján Bartuška,

povereník lesov a drevárskeho priemyslu František Tupík a

poslanci Slovenskej národnej rady: Vojtech Daubner, Jozef Tokár, Jozef Kríž, Viktor Strmeň, Anton Mrázik, Pavol Hudec a Ján Mockovčiak.

Na tejto schôdzke bola rozdaná

zpráva výborov kultúrneho a osvetového, právneho a hospodárskeho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o jednotnej sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov a školských pracovníkov.

Oznamujem, že obvyklé oznámenia pre dnešnú schôdzku užšie predsedníctvo vydalo písomne a boli súdruhom poslancom rozdané.

Nasleduje

schválenie programu dnešného rokovania Slovenskej národnej rady pódia § 14 ods. 1 pracovného a rokovacieho poriadku.

Užšie predsedníctvo navrhuje, aby si Slovenská národná rada pre dnešné rokovanie určila tento program:

9. schôdzka o 9. 00 hodine:

Zpráva výborov kultúrneho a osvetového, právneho a hospodárskeho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o jednotnej sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov a školských pracovníkov.

10. schôdzka dnes popoludní v čase, ktorý užšie predsedníctvo navrhne podľa postupu rokovania:

Zpráva výborov kultúrneho a osvetového, právneho a hospodárskeho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o štátnej ochrane prírody.

Má niekto pripomienky k tomuto programu, prípadne návrh na zmenu alebo doplnenie programu?

(Nikto.)

Pretože k programu pripomienky nie sú, dám o návrhu hlasovať.

Kto schvaľuje program rokovania, ako ho navrhlo užšie predsedníctvo, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada program rokovania schválila.

Prvým bodom programu je

zpráva výborov kultúrneho a osvetového, právneho a hospodárskeho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o jednotnej sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov a školských pracovníkov.

Spoločným zpravodajcom všetkých troch výborov je poslanec Viktor Fuchs.

Dávam mu slovo.

Poslanec Fuchs:

Vážené súdružky, vážení súdruhovia,

vážená Slovenská národná rada!

Komunistická strana Československa vedie socialistickú prestavbu a výstavbu našej vlasti. Jej úspechy sú závislé aj od výchovy nového človeka, vychovaného v duchu vedeckého svetonáhľadu, v duchu najpokrokovejšej teórie, v duchu marxizmu-leninizmu. Bez hlbokej znalosti, bez pochopenia marxisticko-leninskej teórie niet uvedomelého strojcu socializmu. Karol Marx vo svojom učení vyzdvihuje: "Nech je tomu akokoľvek, najosvietenejšia časť robotníckej triedy je si plne vedomá, že budúcnosť jej triedy, a teda ľudstva úplne závisí od výchovy dorastajúceho pokolenia". Preto našou úlohou pri výstavbe socialistickej vlasti je všestranne starať sa o výchovu mladého pokolenia, schopného vybudovať socializmus v našej vlasti, čo v skutočnosti znamená vychovávať našu mládež všestranne rozvitú, ideovo uvedomelú a vysoko vzdelanú.

Budovanie socializmu vyžaduje nový typ človeka, človeka - nadšeného budovateľa a obrancu mieru vo svete, teda nový typ robotníka, nový typ roľníka a inteligenta. Preto naša strana venuje veľkú starostlivosť otázkam školskej výchovy, vzrastu nášho školstva, vzdelávaniu učiteľstva a najmä sústreďuje svoju pozornosť na obsah výchovy našej mládeže. Dôkazom toho je aj júnové uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa o zvýšení úrovne a ďalšom rozvoji všeobecnovzdelávacieho školstva. Toto uznesenie vytyčuje hlavné úlohy, ktoré je potrebné na školskom úseku v najbližšom období riešiť, aby sa prehĺbila a skvalitnila výchova mladého socialistického pokolenia. V uznesení je vyzdvihnutá postava učiteľa týmito slovami: "Povzniesť školu na nový typ, vyšší stupeň vývoja vyžaduje predovšetkým povzniesť politicky, ideologicky, odborne i materiálne učiteľstvo."

Rozhodujúcim činiteľom pri výchove je učiteľ, ktorý sa stará o všetky zložky výchovy. Jedine v rukách učiteľa všetky výchovnovyučovacie ciele, obsah výchovy, výchovné a vyučovacie spôsoby a formy stávajú sa účinnými prostriedkami. V socialistickej spoločnosti pripadá učiteľovi čestná a zodpovedná úloha: výchovou pomáhať výstavbe socializmu. Takto si učiteľ prácou zabezpečuje čestné miesto medzi pracujúcim ľudom, aké pre učiteľa vyžadovali najvýznamnejší predstavitelia pokroku v dejinách ľudstva. Aby učiteľ mohol plniť túto úlohu socialistickej spoločnosti, Lenin žiadal vychovať takú armádu pedagogických pracovníkov, ktorá musí byť v úzkom spojení so stranou, s jej ideami, musí byť preniknutá jej duchom, duchom komunizmu, zaujať ich tým, čo robia komunisti. Významné miesto učiteľom pri výstavbe socializmu určil Stalin, keď povedal, že "zástup národných učiteľov tvorí jednu z najnepostrádateľnejších častí veľkej armády pracujúcich našej krajiny, ktorí stavajú nový život na základe socializmu".

Vznešené úlohy výchovy a vyučovania môže učiteľ len vtedy plniť, keď je na ne dobre pripravený, čiže v prvom rade kvalifikačné, a to pre ten stupeň, na ktorom vyučuje, a potom tiež, keď si sústavne dopĺňa svoje politické a odborné vedomosti.

I keď všeobecne možno konštatovať, že naši učitelia dosiahli značné úspechy pri výchove mládeže, nebolo by správne, keby sme nevideli aj povážlivé nedostatky pri rýchlom rozvoji nášho školstva vo výchovno-vyučovacej práci učiteľov. V posledných rokoch sa ukázalo, že je značný nesúlad medzi rýchlym organizačným rozvojom nášho školstva a zvyšovaním jeho úrovne, že po kvalitatívnej stránke naša škola zaostáva. Vychádzajúc z týchto nedostatkov, na ktoré poukazuje aj historické júnové uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa o zvyšovaní úrovne a ďalšom rozvoji všeobecnovzdelávacieho školstva v snahe povzniesť úroveň našej školy na vyšší stupeň vývoja, je potrebné venovať v prvom rade zvýšenú starostlivosť nášmu učiteľovi.

Sbor povereníkov predkladá Slovenskej národnej rade na odhlasovanie návrh zákona o jednotnej sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov a školských pracovníkov. Nový zákon v rozhodnej miere pomôže našim učiteľom a školským pracovníkom. Poslaním jednotnej sústavy ďalšieho vzdelávania je všestranne sa starať o zvyšovanie politickej, ideologickej, odbornej a pedagogickej úrovne učiteľa, ktorý podľa slov súdruha Novotného "vo svojej práci vytvára najcennejšie hodnoty na svete. V tomto je krása a osobitnosť jeho úsilia a veľký spoločenský význam jeho práce. " Jednotná sústava vstupuje v tomto školskom roku do druhého roku svojej činnosti. Pri plnení veľkého a vznešeného poslania jednotná sústava už aj doteraz sa stala nerozlučnou súčasťou nášho školstva, je a bude trvanlivým a účinným pomocníkom našich škôl a učiteľov. Uznesenie Ústredného výboru našej strany ukladá jednotnej sústave plniť úlohy pri zvyšovaní ideologickej úrovne, odbornej zdatnosti a metodickej práce, pri štúdiu, zovšeobecňovaní a rozširovaní skúseností najlepších učiteľov. Jednotná sústava má ďalej úlohy pri uskutočňovaní polytechnickej výchovy, predovšetkým pri uskutočňovaní polytechnického vzdelávania učiteľov.

Navrhovaný zákon o jednotnej sústave, predkladaný na odhlasovanie Slovenskej národnej rade, naše učiteľstvo iste prijme s radostným nadšením. V ňom obsiahnuté dôležité ustanovenia o pomoci učiteľom, vypracované s prihliadnutím k súčasnej situácii v školstve a opierajúce sa o osvedčený sovietsky vzor, stanú sa pevnou základňou pre prácu našich škôl. Už základné ustanovenie navrhovaného zákona sa zmieňuje o škole ako o základnom nástroji socialistickej výchovy ľudu, v ktorom sú učitelia rozhodujúcimi činiteľmi. Ďalej v navrhovanom zákone zdôrazňuje sa povinné všestranné prehlbovanie nadobudnutej prípravy. Táto príprava" učiteľov a školských pracovníkov sa ďalej organizačne zaručuje v Ústrednom ústave so sídlom v Bratislave, v krajských ústavoch a v pedagogických strediskách, ktoré organizujú pedagogicko-metodickú prácu škôl v okresoch pre zvýšenie pracovnej úrovne učiteľov. Navrhovaný zákon je starostlivo pripravený a po odhlasovaní výdatne pomôže nášmu školstvu a učiteľstvu.

Návrh tohto zákona vyhovuje, aj pokiaľ ide o zabezpečenie finančných nákladov, ktoré sú potrebné na vykonanie zákona.

Ústredný ústav má zabezpečené finančné prostriedky na rok 1955 v rozpočte Povereníctva školstva, okrem mzdového fondu, ktoré sa zaistia znížením mzdového fondu krajsky plánovaných jednotiek. Navrhovaný zákon je zabezpečený v tomto roku finančnou položkou 1,526.000.- Kčs.

Krajské ústavy a okresné pedagogické strediská sú pojaté do rozpočtu príslušných národných výborov, pričom ide o úvery rozpočtované na školenie kádrov a na krajské a okresné pedagogické sbory, ktoré zanikajú. Úhrada nákladov na krajské ústavy a okresné pedagogické strediská je zabezpečená v kapitole 18 rozpočtov krajských a okresných národných výborov. Náklady, ktoré nie sú zabezpečené v rámci školenia kádrov, budú kryté úsporami a vykonajú sa presunmi v rozpočtoch krajských a okresných národných výborov na rok 1955.

Zaujmúc takéto stanovisko k tomuto návrhu zákona, výbory návrh jednomyseľne schválili s legislatívne-štylárnymi zmenami, ktoré sú uvedené v zpráve (tlač č. 17), ktorú, súdruhovia poslanci, máte pred sebou.

Takto upravený návrh tohto zákona výbory predkladajú Slovenskej národnej rade a navrhujú, aby ho schválila v znení, ako je pripojené k zpráve výborov.

Vážená Slovenská národná rada!

Teraz dovoľte, aby som k navrhovanému zákonu povedal niekoľko slov ako poslanec. Som jeden z dedinských učiteľov, verím, že vyjadrujem mienku všetkých učiteľov na dedinách, keď hovorím, že zákon o jednotnej sústave sa stane pre učiteľov významným pomocníkom pri zvyšovaní kvality na našich školách. Prvou úlohou učiteľa v jeho mnohostrannom poslaní na dedine je dobre učiť, dobre vychovávať mládež a roznietiť v nej nadšenie pre budovanie socialistického poľnohospodárstva. A toto poslanie učiteľa na dedine iste bude jednotná sústava nielen podporovať, ale aj vytvárať pre jeho prácu tie najlepšie podmienky.

V živote našich dedín mail učitelia vždy významnú úlohu. Tým významnejšie je poslanie učiteľov dnes, keď sa na dedinách rodí nový život v ťažkom boji so starým. Kto iní ako učitelia môžu bezprostredne pomáhať pri zvyšovaní vzdelania ľudu, aby sa sústavne rozvíjal kultúrny a spoločenský život na dedinách. Z dobrej práce učiteľov medzi ľudom a najmä v školách vyrastá ich vážnosť v očiach všetkých obyvateľov. Len za takýchto podmienok môžu učitelia vplývať na politický a kultúrny život v obci.

Navrhovaný zákon o jednotnej sústave zabezpečuje v plnej miere prehlbovanie politických a odborných vedomostí učiteľov. Všetky inštitúcie tejto sústavy so zreteľom na tieto významné a zodpovedné úlohy učiteľov pri systematickej starostlivosti o jeho vzdelávanie v jednoročných, dvojročných cykloch alebo pri rozličných formách rozvíjania pedagogickometodickej práce pomôžu učiteľovi pri nadobúdaní pedagogického majstrovstva.

Len takto sa učiteľ bude môcť postaviť na úroveň svojho vzoru, na úroveň sovietskeho učiteľa. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem zpravodajcovi súdruhovi Fuchsovi za podanie zprávy.

Nasleduje

rozprava o spoločnej zpráve výborov.

Najprv oznamujem, že sa o slovo prihlásil minister školstva s. dr. František Kahuda.

Prosím súdruha ministra, aby sa ujal slova. (Potlesk.)

Minister školstva dr. Kahuda:

Soudružky a soudruzi,

vážení přátelé!

Neobyčejné úkoly, které vyvstávají pred našimi pracujícími a které si náš lid ukladá v období prechodu od kapitalismu k socialismu, stále složitější problematika výstavby socialistické ekonomiky jako základu nového života společnosti vede nás k priznaní všeobecné platné pravdy, že budovaní socialismu je podmíněno vzestupem vzdělanosti a kultúrnosti lidových mas. Je nám známo, že socialismus a vzdelaní patrí nedílně k sobě. Proto se s ekonomickou výstavbou soubežně uskutečňuje kultúrni revoluce. Tak jako je ekonomická výstavba umožnená lidovou mocí, je kultúrni revoluce umožnená touto výstavbou, sama tuto výstavbu urychluje a podílí se tak na upevňovaní lidové moci, na vítězství socialismu.

K uskutečnění kultúrni revoluce, k vytvorení socialistické kultúry je ovšem zapotřebí dlouhé doby. V protikladu ke kultúre buržoasní, která neusilovala o likvidaci vykořisťovatelské kultúry, ale jen o zámenu jedné její formy formou jinou, vyspelejší, a která proto mohla vznikat již v lune předešlé, tedy feudální společnosti, kde se buržoasie již pred uchopením politické moci vyzbrojila svou inteligencí, vedou, umením, filosofií, morálkou, v protikladu k této kultuře si pracující lid v podmínkách kapitalistického vykorisťovaní socialistickou kultúru vcelku vytvořit nemohl. Tehdy byl ekonomicky zotročen, politicky více mene bezprávny, materiálne i duševne ožebračován, takže neměl možnost zvládnout všechno bohatství dosavadní kultúry, a tím neměl možnost vytvořit víc než jednotlivé prvky a složky kultúry socialistické. To boj proletariátu neobyčejně ztěžovalo, ale nikoli znemožňovalo, jak se pokoušeli tvrdit pravicoví socialisté, kteří svou nevíru v lidové masy a bázeň pred lidovou mocí skrývali za ustarané fráze o tom, že "lid nesmí vzít moc do svých rukou dřív, než k tomu bude vychován".

Komunisté, poučeni marxismem a jeho leninským rozpracovaním, prohlédli ono farizejské moralisování a vedli lid do boje za politickou moc, aby ho tak dovedli i k možnosti osvojit si všechny kulturní vymoženosti a užívat jich k prospechu výstavby socialistické a komunistické společnosti.

Jen proto dnes i náš lid, český a slovenský národ, může spolu s řízením hospodárskeho vzestupu provádět i tak-hluboké vnitřní zmeny, jako je postupná likvidace pozůstatků buržoasního nepořádku, výchova nové socialistické inteligence, zvyšovaní podílu inteligence ve složení společnosti, vznik dělnické třídy nového typu, vytváření socialistického pracujícího rolnictva, Upevňovaní politického a ekonomického svazku dělníků a rolníků, měst i venkova, vyřešení národnostních požadavků ve smyslu faktické rovnoprávnosti, začleňovaní statisíců lidi do aktívni správy zeme, k tvůrčí a nerozborné jednote lidové vlády a vládnoucího lidu.

Tak lidové demokratická moc, jejíž statní ideológií je marxisticko-leninské učení, probouzí tvorivou iniciativu lidových mas. Jejich podíl na společensko-politickém živote země přiznačně vzrůstá.

Stačí podívat se práve na úsek kultúry, abychom i zde našli množství fakt, dosvědčujících tento proces, tak charakteristický především pro hospodársky rozkvet zeme.

O slovenském lidu se odedávna říkalo "zpěvavý" - a jistě je to dokladem jeho obrozující se energie, jeho moudrosti, jasu a houževnatosti, s nimiž prekonával staleté porobování, tak hanebné vyvrcholené kolonisační politikou české buržoasie a luďácko-fašistickým separatismem nacionalistické, a přece nenárodní buržoasie slovenské. O slovenském lidu se tedy říkalo "zpěvavý", a přece teprve nyní se zcela rozezpíval a roztančil. Když uvážime, že v několika tisícich kroužků zpívá, tančí, recituje a hraje asi 140. 000 tvůrců lidového, národního umení, jež není ani v nejmenším nějak asimilováno, ale naopak obohacuje svou národní tvářnost, když uvážime, že se dnes nad zpěvnou poesií slovenských klasiku zamýšlejí desetitisíce dychtivých čtenářů, že dnes na Slovensku vycházejí krásne knihy ne už v patnácti stech výtiscích, ale v dvacetitisícovém až padesátitisícovém nákladu, že jich ročně vyjde dohromady víc než deset a půl milionu a že každý týden jich vyjde několik, nad nimiž se pracující člověk trápí, že je nestačí přečíst, když to všechno, vážení přátelé, uvážíme, jak bychom se z toho neradovali!

Uvažme dále, že na Slovensku je už dnes 940 kin, kam se lidé chodí potěšit i poučit jímavostí a ušlechtilosti myšlenek a citů socialistického filmu, srovnejme si v hlavě, že na Slovensku už není dědina, kam by nepronikala pravda vědeckého světového názoru, že na příklad loni přišlo na více než šedesát šest tisíc uspořádaných přednášek pět a čtvrt milionu posluchačů, pak je zřejmé, že jsme několik let, a přece už celou epochu vzdáleni od starého, bědného Slovenska.

I školství na Slovensku prošlo převratnými změnami, které proběhly odzdola až nahoru a projevily se výrazně i v novém stavu vysokého školství. Dřivě byla na Slovensku jedna jediná vysoká škola, stále redukovaná, takže v ní studovalo jen něco přes dva tisíce posluchačů. Dnes už má Slovensko 12 vysokých škol s 33 fakultami a patnácti tisíci studenty, k nimž se přidává ještě několik tisíc pracujících, kteří se začlenili do mimořádných forem studia. Tak dnes připadá na 1000 slovenských obyvatel 40 vysokoškolsky vzdělaných, což je podíl, s kterým se můžeme hrdě pochlubit před kteroukoli západoevropskou vyspělou zemí. Dřív prošlo plným osmiletým vzděláním jen každé čtvrté slovenské dítě. Dnes už osmileté středoškolské vzdělání absolvují čtyři pětiny našeho žactva. Je to jistě nemalý úspěch, pokládáme však i oněch 81 % za číslo neuspokojivé a zaměřujeme k tomu náš usilovný boj proti propadání.

Celkem je dnes na Slovensku šest a půl tisíce škol a tři čtvrti milionu žáků a studentů. Počet bezesporu potěšitelný a slibný!

Všechny tyto kvantitativní změny vedly zákonitě ke změnám kvalitativním a k jejich vzájemnému ovlivňování. Pracující pochopili, že vědění je jejich zbraní v boji za socialistické osvobozeni, že jejich neúspěchy jsou převážně zaviněny nedostatkem vzdělání. Touha po vzdělání u dělníků a rolníků je proto stále silnější a stává se přímo materiální silou. Setkáváme se denně se základními změnami ve vědomí lidi. Rychlý vývoj společnosti uvnitř v zemi i v mezinárodních vztazích se lidí dotýká, nenechává je lhostejnými a přitahuje je, aby se v něm platně podíleli. Zatím co dřív planěla lidská energie tím, že se lidé popleteni a ubiti vykořisťovatelskými vztahy často zavírali jen do svého domova a propadali mnohdy heslu "Každý za sebe, Pán bůh za všechny", dnes už všichni cítí, že jsou povoláni mluvit a zasahovat konstruktivně a kriticky do věcí organisace společnosti, dnes už se myšlenkový okruh /nečitateľné/ svět našich lidí neobyčejně změnil, a prohloubil. Skutečnost je staví před veliké otázky. Život je na ně nebývalé náročný a oni, třebaže si někdy postěžují, cítí, že to je dobře, protože lam, kde jsou veliké úkoly, rodí se i veliké síly, velcí lidé. Nároky lidí - i vůči sobě - a vědomí společenské odpovědnosti se zvolna, ale neúchylně zvyšují. Lidé pociťují, že společenský převrat, který je doprovázen i převratem technickým, zvládnutím jaderné energie, které otvírá novou epochu lidských dějin a povede k bouřlivému rozkvětu vědy a nových vědních odvětví, že tento fundamentální převrat na ně naléhá, aby byli co nejvzdělanější, co nejkulturnější. Lidé poznávají, že ve vzdělání je jistota, nadšení, sebevědomí. A že člověk, který nechce bloudit v budoucnu naší společnosti jako cizinec, musí se učit, učit a zase učit.

V této době, která člověka tak vzrušuje, některého proto, že věcem rozumí, jiného proto, že jim nerozumí, nesmírně se zvyšuje význam výchovy lidí Nesmírně se zvyšuje i význam toho, kdo dovede a má podněcovat prácí, budit myšlení, bojovat s přežitky, vědeckým či pravdivým uměleckým poznáním osvětlovat veliké i drobné otázky života a vývoje společnosti. A takové je současné poslání učitele!

Učitel jako představitel vědy a státní ideologie musí být přímo apoštolem vědeckého světového názoru!

Svou prací - skromnou a přece tak vznešenou, drobnou a přece tak záslužnou, namáhavou a přece tak radostnou - mé osvobozovat od tíhy nevědomosti a předsudků, od názorové nehotovosti, vést lidi - mladé i staré k pravdě a tím k socialistickému uvědomění, být hlavním nositelem osvěty a organisátorem kulturního života mezi naším pracujícím lidem, především na vesnici.

Učitel proto musí udržet krok s problematikou doby. Vždycky platilo, že dobrý učitel nemůže být konservativní. Proto mezi naše lidové, pokrokové tradice patří i tradice kantorská, tradice učitelská. Obraz moudrého učitele si uchovával lid mezi svými nejmilejšími vzpomínkami. Demokratičtí umělci vzdávali učiteli svůj vděk tím, že jeho postavu zařadili mezi krásné, kladné hrdiny a že ve svých dílech dochovali svědectví o tom, jaký význam mělo učitelstvo pro moderní dějiny našich národů.

Taková tradice je i nadále životná a dnes dvojnásob závazná. Vždyť se dnes nároky na vzdělání a charakter učitele stále stupňují i tím, že dnes přicházejí do škol děti, které už sám bohatý náš život mnohému naučil a učí, takže v mnohém předčí mládež dřívější. Okruh zájmů, znalostí a představ dětí je už často těžké srovnávat. Děti chtějí mnoho nového. Může jím to dát jen ten, kdo to sám má.

Proto potřebujeme opravdu dobré učitele. Aby ovšem někdo byl dobrým učitelem, musí být neustále dobrým žákem. Marx říkával: "Co je nedokonalé, potřebuje výchovy. Ale což není výchova dílo lidské, a tudíž nedokonalé? Což nepotřebuje výchovy i sama výchova?"