Podpredseda Žákovič:

Ďakujem poslancovi súdruhovi Píšovi za jeho prejav.

Oznamujem, že bol podaný iniciatívny návrh poslancov Emila Píša, Júliusa Benča, Fridricha Pongrácza a spoločníkov na uznesenie k zpráve podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra.

Návrh ako tlač č. 14 dalo užšie predsedníctvo rozmnožiť a poslancom rozdať. Návrh je predmetom rokovania užšieho predsedníctva podľa § 8 bodu 2 pracovného a rokovacieho poriadku.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Vladimírovi Križkovi.

Poslanec Križko:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia!

Dovoľte, aby som k prednesenej zpráve súdruha povereníka vnútra povedal niekolko slov o význame požiarnej ochrany z hľadiska plnenia výrobných úloh, ako aj o funkcii štátneho požiarneho dozoru, ktorý podľa zákona má úlohy požiarnej ochrany zabezpečovať. Plnenie úloh požiarnej ochrany, ako už bolo povedané, vyžaduje si socialistická výstavba štátu, ktorú treba ochraňovať pred škodami, ktoré vznikajú požiarmi a inými živelnými pohromami. Účinná a dobre organizovaná ochrana pred požiarmi stáva sa teda pri súčasnom raste našej priemyslovej a poľnohospodárskej výroby významným činiteľom pri uskutočňovaní základného ekonomického zákona socializmu, a preto teda musí byť chápaná ako neoddeliteľná súčasť plnenia výrobných úloh na všetkých našich závodoch a pracoviskách. Starostlivosť našej strany a vlády o požiarnu ochranu zvýrazňuje zákon č. 35/53 Zb. o štátnom požiarnom dozore a požiarnej ochrane, v ktorom sú zakotvené základné princípy jej organizovania a budovania za spoluúčasti širokých más nášho obyvateľstva. Nesmierny význam požiarnej ochrany treba chápať i zo smerníc X. sjazdu našej strany, ktoré svojím zameraním sledujú ďalší rast a zveľadenie našej priemyslovej a poľnohospodárskej výroby. A práve pri uskutočňovaní tejto základnej línie musíme sa pozastaviť nad tým, o čo by mohlo byť naše napredovanie k socializmu rýchlejšie, keby sme vedeli zabrániť ničivým požiarom, ktoré takmer denne požierajú naše priemyslové a poľnohospodárske objekty, ako aj iné drahocenné hodnoty vytvorené poctivou prácou nášho ľudu.

V zpráve súdruha povereníka vnútra bolo hovorené o požiaroch, ktoré nám spôsobili škody na zariadeniach a objektoch podnikov a závodov. Požiare v závodoch spôsobili nám zničenie závodov, zničili nám výrobné miestnosti, výrobné stroje, spôsobili poranenie, poťažne aj usmrtenie pracovníkov, zničili nám zásoby surovín Požiarmi môžu byť teda zničení všetci hlavní činitelia nevyhnutne potrební k vyrábaniu nových výrobkov, k vyrábaniu nových hodnôt, všetci činitelia podmieňujúci výrobu a plnenie plánu. Mimo škôd, ktoré nám požiar spôsobuje priamo, nastávajú tu potom ešte škody ďalšie, a to neplnenie výrobného plánu, tým neplnenie akumulácie, neplnenie dodávok výrobkov pre spotrebu obyvateľstva, poťažne neplnenie dodávok pre podniky, ktoré príslušné výrobky ďalej spracúvajú, a tým narušenie plnenia plánu aj v týchto závodoch a iné ďalšie straty a nedostatky, ktoré zastavenie výroby prináša.

V zpráve bolo tiež hovorené o škodách spôsobených požiarmi aj na hotových výrobkoch, už vyrobených potravinách a produktoch, ktoré sa mali dostať na stôl našich pracujúcich a o ktoré požiar našu spoločnosť okradol.

Tieto skutočnosti musia byť pre nás velkým ponaučením a dôrazným upozornením, že požiarna ochrana je činiteľom, ktorý má veľký národohospodásky význam, činiteľom, ktorý si zasluhuje mimoriadnu pozornosť zo strany všetkých riaditeľov a vedúcich závodov a predovšetkým zo strany národných výborov všetkých stupňov. Úlohy požiarnej ochrany a ich plnenie musia byť preto popri plnení plánu kladené na prvé miesto a význam plnenia týchto úloh si musia plne uvedomiť vedúci závodov a podnikov, ako aj im nadriadené orgány a starať sa o ne aspoň tak ako o plnenie plánu.

Zhubné účinky požiarov prejavujú sa v poslednom čase nielen v priemyslové] výrobe, ale tiež v našej poľnohospodárskej výrobe, kde svojimi dôsledkami ožobračujú našich družstevníkov, malých a stredných roľníkov. A preto, ak chceme úspešne plniť uznesenie strany a vlády o zvýšení poľnohospodárskej výroby, musíme obrátiť svoju pozornosť tiež týmto smerom. Príčina týchto požiarov spočíva vo väčšine prípadov v zaznávaní a podceňovaní požiarneho nebezpečenstva. Nedbalosť rôzneho druhu a s ňou súvisiace požiare sú takmer každodenným zjavom, proti ktorému nutno viesť organizovaný boj. Naši pracujúci si musia uvedomiť, že nedodržiavanie pravidiel požiarnej bezpečnosti a podceňovanie požiarneho nebezpečenstva môže za niekoľko hodín obrátiť v nivoč také hodnoty, k vytvoreniu ktorých bolo potrebné dlhoročnej a usilovnej práce. Boj proti ľudskej nedbanlivosti a nevšímavosti musí byť preto prevádzaný na všetkých pracoviskách vytrvalo, a to účinnou formou agitácie a presvedčovania. K tomuto boju musia aktívne prispievať volené orgány národných výborov všetkých stupňov a tiež aj my poslanci SNR. K pocitu kolektívnej zodpovednosti za ochranu nášho osobného a národného majetku musia viesť pracujúcich tiež riaditelia výrobných podnikov a závodov, ako aj všetci zodpovední pracovníci, ktorým zákon priamo ukladá povinnosť starať sa o organizáciu a zvyšovanie požiarnej ochrany v im zverených pracovných úsekoch. Naši riaditelia podpodnikov a závodov ako aj všetci funkcionári zodpovední za plnenie výrobných úloh si musia uvedomiť, že požiarna ochrana nie je iba záležitosťou požiarnikov k tomuto účelu zvlášť školených a vycvičených, ba naopak o bezpečnosť práce, ako aj o požiarnu ochranu vo svojich závodoch musia pečovať predovšetkým oni. Pri plnení týchto povinností mali by si naši riaditelia a zodpovední pracovníci brať príklad zo sovietskych skúseností, kde zabezepečenie ochrany podnikov a závodov pred požiarmi je prvoradou povinnosťou riaditeľov. Zvyšovanie a upevňovanie požiarnej ochrany v našej priemyslovej a poľnohospodárskej výrobe vyžaduje teda zainteresovanosť celého osadenstva závodu včítane riaditeľov a zodpovedných vedúcich. Výchova pracujúcich na závodoch v otázkach požiarneho nebezpečenstva má sa prevádzať cestou masovej organizácie Československého sväzu požiarnej ochrany, ktorá organizácia má všetky predpoklady viesť a vychovávať pracujúcich v preventívnej ochrane pred požiarmi. Na zakladaní a aktivizovaní miestnych a závodných jednôt Československého sväzu požiarnej ochrany musia mať záujem mimo národných výborov tiež riaditelia podnikov a závodov, ktorým táto organizácia môže byť najaktívnejším pomocníkom v boji proti požiarom a ich príčinám.

V preventívnej ochrane pred požiarmi dosiahli niektorí riaditelia a vedúci so svojimi kolektívmi veľmi pekných výsledkov, ako napríklad v závode Chemosvit, v závode Mieru v Bratislave, v závode Bučina vo Zvolene a iných. Najmä v závode Chemosvit stala sa systematická výchova pracujúcich v protipožiarnej ochrane samozrejmou vecou, bez ktorej si ani nemožno predstaviť úspešnú prevádzku závodu. U našich pracujúcich je dosť dobrej vôle a pochopenia podieľať sa na ochrane majetkových hodnôt pred požiarmi. Väčšina našich pracujúcich naučila sa už vážiť si a chrániť spoločný majetok, lebo vie, že poškodenie alebo zničenie tohto je aj ich škodou a že toto všetko sa nakoniec odráža na každom jednotlivcovi, tak ako na úspechoch, ktoré pri budovaní našej vlasti dosahujeme, sa podieľa každý z nás. Ide len o to, aby k plneniu tejto vlasteneckej povinnosti boli sústavne vedení národnými výbormi a riaditeľmi závodov.

Máme desiatky pekných príkladov, kde naši pracujúci združení v masovej organizácii Československého sväzu požiarnej ochrany bojujú za rozkvet svojej vlasti nielen na úseku boja proti požiarom, ale i plnením hodnotných budovateľských záväzkov v rámci prebiehajúcej akcie " Zveľaďovania miest a obcí". Aj na tomto úseku dokázali naši požiarnici, že im leží na srdci blahobyt svojich spoluobčanov. Podľa vyhodnotenia prvej etapy akcie "Zveľaďovania miest a obcí" odpracovali naši občania združení v požiarnych sboroch a miestnych jednotách Československého sväzu požiarnej ochrany 338.552 hodín v hodnote 1,148.455.- Kčs. Aj táto skutočnosť sama o sebe hovorí, že požiarnici na Slovensku chápu svoje úlohy pri budovaní lepšieho a radostnejšieho zajtrajška. Brigádnickými prácami pomohli naši požiarnici opraviť desiatky požiarnych zbrojníc, vodných nádrží, ciest, verejných budov a iných zariadení slúžiacich potrebám nášho obyvateľstva.

Budovanie a upevňovanie požiarnej ochrany na masovej spolupráci občanov je základným princípom, na ktorom je stavaný i zákon číslo 35/53 Zb. o štátnom požiarnom dozore a požiarnej ochrane. Aby sa požiarna ochrana prevádzala vo všetkých odvetviach nášho národného hospodárstva systematicky a koordinovane, najmä však, aby boli do dôsledkov uplatňované všetky zákonné ustanovenia a normy v odbore požiarnej ochrany, musí byť táto riadená zodpovednými štátnymi orgánmi, ktoré predstavujú orgány štátneho požiarneho dozoru. Štátny požiarny dozor predstavuje zložku Ministerstva vnútra, ktorá podľa zákona a podľa pokynov ministra a povereníka vnútra zodpovedá za vešobecné riadenie požiarnej ochrany. Orgány štátneho požiarneho dozoru ako štátne orgány vykonávajú predovšetkým kontrolu, ako sú plnené protipožiarne opatrenia v obciach, podnikoch, úradoch, závodoch a vo všetkých objektoch predstavujúcich naše národné bohatstvo. Pečujú o organizáciu, výcvik, použitie a zvýšenie akcieschopnosti jednotiek požiarnej ochrany, ako i o sústavnú výchovu našich občanov v odbore požiarnej ochrany. Masovú výchovu občanov v preventívnej ochrane pred požiarmi, ako už bolo spomenuté, vykonávajú orgány štátneho požiarneho dozoru zásadne prostredníctvom účelovej masovej organizácie Československého sväzu požiarnej ochrany. Orgány štátneho požiarneho dozoru dbajú o prípravu a prevádzanie požiarnej ochrany po stránke vecnej a plánovanou činnosťou starajú sa o materiálne vybavenie požiarnych sborov. Keď hovorím o úlohách štátneho požiarneho dozoru, je potrebné povedať, že aj keď sme v poslednej dobe dosiahli zlepšenie na poli požiarnej ochrany, máme ešte hodne nedostatkov, pokiaľ sa týka plnenia úloh požiarnej ochrany, a bude preto potrebné naďalej v každom smere zlepšovať našu prácu na tomto poli.

V súvislosti s plnením vážnych a zodpovedných úloh, ktoré má vykonávať štátny požiarny dozor ako objektívny orgán ministra vnútra, nutno sa pozastaviť i nad organizáciou tejto zložky, ktorá síce odpovedá požiadavkám dosiaľ platného zákona, avšak nestačí k plneniu tých požiadaviek, ktoré od nej očakáva rýchle tempo a mohutný rast našej priemyslovej výroby. V zpráve, ktorú predniesol s povereník vnútra, bolo na to poukázané, a síce v tom zmysle, že orgány štátneho požiarneho dozoru sú po horizontálnej linke podriadené tiež radám príslušných národných výborov. Dvojitá podriadenosť orgánov štátneho požiarneho dozoru odráža sa nezdravo pri plnení úloh, ktoré majú zabezpečovať tieto orgány. Toho dôkazom je skutočnosť, o ktorej tu bola zmienka, t. j. že národné výbory používajú orgány štátneho požiarneho dozoru aj na plnenie takých úloh, ktoré s požiarnou ochranou nesúvisia. Tento stav, vážené súdružky a súdruhovia, bude nutno urýchlene riešiť, a to novelizáciou už existujúceho zákona alebo vydaním nového zákona o požiarnej bezpečnosti, na podklade ktorého by zložka požiarnej ochrany bola organizovaná obdobne, ako je tomu u ostatných zložiek Ministerstva vnútra. Jedine týmto spôsobom môže sa požiarna ochrana ešte úspešnejšie rozvíjať a ďalej budovať podľa nášho veľkého vzoru SSSR.

Vážené súdružky a súdruhovia. Naši pracujúci veľmi dobre chápu, že základom zvyšovania ich životnej úrovne je neustále zvyšovanie výroby a produktivity práce. No všestranný blahobyt našich pracujúcich môže sa prejaviť ešte o veľa výraznejšie, ak pri svojej každodennej práci nebudeme zabúdať na také nebezpečné živly, ako sú požiare a povodne.

Veďme preto ešte húževnatejšie ako doteraz neustály boj proti týmto nebezpečným živlom, aby výsledky úsilia a práce nášho ľudu neboli nimi ničené, ale aby slúžili tým, ktorí ich dosiahli, slúžili pracujúcim, slúžili budovaniu našej k socializmu spejúcej vlasti. (Potlesk.)

Podpredseda Žákovič:

Ďakujem poslancovi súdruhovi Križkovi za jeho prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Jozefovi Mésárošovi.

Poslanec Mésároš:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia poslanci.

Keď cez leto minulého roku začali stúpať vody Dunaja, nikto nemohol predpokladať, aký je rozsah nebezpečia, čo všetko je vlastne ohrozené. Veď história podunajských oblastí sotva pamätá na tak mohutné vystúpenie dunajských vôd, ako tomu bolo vlani.

Zo zprávy súdruha povereníka vnútra je jasne vidieť, o koľko viac následkov by bol zapríčinil rozvodnený Dunaj, ak by sa neboli vykonali práce od chvíle, keď sa poznalo stúpanie Dunaja a ohrozovalo životy a majetky našich občanov. Ak sme sledovali povodeň Dunaja a vieme si dostatočne uvedomiť význam ochranných opatrení, musíme si uvedomiť, že toto všetko je možné vykonať len v terajšom zriadení.

(Predsedníctva sa ujal predseda Kubač.)

Iste si niektorí pamätáte podobné živelné pohromy, ktoré boli spôsobené ľuďom v inom štátnom zriadení. Desaťtisíce rodín by bolo zostalo bez prístrešia a bez materiálnych prostriedkov. Pamätáme sa ešte, ako za bývalej republiky dostávali povodňou postihnutí obyvatelia povolenie ísť si pýtať milodary tam, kde sa nad nimi niekto zmiluje. Koľko poníženia a žobráckych ústrkov dostali títo občania od bývalých smutne preslávených pánov vtedy, keď. potrebovali skutočnú pomoc. To bol výsledok v minulosti tak zvučne hlásanej kapitalistickej humanity.

Buržoázna republika dávala povolenie na žobranie tam, kde sa nechceli a nemohli otvoriť vrecká ziskuchtivých fabrikantov a veľkostatkárov. Keď si túto smutnú skutočnosť z minulosti porovnáme s rozsahom pomoci, poskytnutej poškodenému obyvateľstvu pri minuloročnej povodni, musíme vidieť celý ten mohutný rozdiel dvoch svetov. Ľud spolu so svojou armádou, pod vedením strany bojoval s nebezpečenstvom na dunajských hrádzach a po urputnom boji zvíťazil. U nás vtedy nikto nechodil s povolením na vyberanie milodarov. Starostlivosť o človeka sa prejavila v takej miere, ako je to možné iba v spoločnosti spejúcej k socializmu. Škody, ktoré spôsobil rozvodnený Dunaj a vystúpivšia spodná voda, boli rýchle likvidované. Vďaka za to patrí nesporne našej strane a vláde za účinné opatrenia, ktoré boli prevedené. Vďaka patrí príslušníkom našej armády a všetkým spoluobčanom, ktorí sa pričinili o zmiernenie nebezpečenstva a zmenšenie rozsahu spôsobených škôd.

Aby pri dunajskej povodni bola dosiahnutá účinná ochrana ľudských životov, zdravia a majetku pracujúcich pred zhubnými následkami povodní, zorganizovala sa účinná ochrana pred týmto nebezpečenstvom a bola vykonaná za najširšej spolupráce obyvateľstva. Veď katastrofy, ktoré zapríčiňujú povodne, sú priamo strašné a ničivé, a to zvlášť tam, kde ochrana pred nimi je ponechaná svojmu osudu, keď je organizovaná živelne, ako to býva v kapitalistických krajinách. Pozrime sa len na rozvodnenie rieky Mississippi v roku 1927, kedy zatopila územie o rozlohe 50.000 km2. V Číne za Čankajška v roku 1931 vystúpila rieka Jang-TseKiang zo svojho koryta a zatopila 122. 000 km2 územia. V minulom roku v Indii boli také rozsiahle povodne, ktoré zapríčinili takmer 10,000.000 ľuďom bezprístrešnosť.

Minuloročná povodeň na Dunaji ukázala podstatnú rozdielnosť riadenia záchranných prác medzi kapitalistickým svetom a svetom budujúcim socializmus. V čom spočíva tento rozdiel? V tom, že vďaka múdremu vedeniu našej strany a vlády vedeli sme za spolupráce najširších más nášho obyvateľstva zvíťaziť nad rozbúrenými vlnami Dunaja.

Naši občania, ktorí boli na mieste povodňových zachraňovacích prác, majú vryté v pamäti hrozné nebezpečenstvo, ktoré sa očakávalo každým momentom, a to tým, že dravé prúdy Dunaja prevalia hrádze a zapríčinia katastrofu na životoch a majetkoch. Veď je priamo neuveriteľné pre tých, ktorí sa vlastnými očami nepresvedčili pohľadom na Dunaj, aká katastrofa hrozila podunajskej oblasti. Pritom ešte toto nebezpečenstvo bolo hrozné i preto, že trvalo takmer 14 dní. Tak, ako súdruh povereník vnútra hovoril, tieto hrozivé a rozbúrené vody Dunaja zadržal ľudský rozum, zadržalo ich desaťtisíce pracovných rúk našich občanov, ktorí podali v záchranných prácach skvelé výkony, o ktorých nebolo predtým ani chýru. Ďalej zadržalo ich odhodlanie našich občanov a to vedomie, že zachraňujú hodnotu pre seba a pre všetkých pracujúcich, že zo zachránených hodnôt sa podieľame všetci a v prípade škôd to budeme pociťovať všetci spoločne. Hrdinsky vystupovala v tomto boji naša ľudová armáda, bez ktorej by sme neboli vstave zvíťaziť v boji s rozbúreným živlom. Naše požiarne sbory tiež stáli v radoch bojovníkov proti rozbúreným vodám Dunaja. Naše záchranné oddiely boli nápomocné i susednému bratskému ľudovodemokratickému Maďarsku.

Ak by neboli záchranné protipovodňové práce rýchle a operatívne riadené, naše národné hospodárstvo by bolo utrpelo veľké škody, ako o tom hovoril súdruh povereník v prednesenej zpráve. Treba zdôrazniť a vysoko hodnotiť skutočnosť, že v najkritickejšom čase priame riadenie záchranných prác prevzali orgány strany, ktoré prostredníctvom ústrednej protipovodňovej komisie operatívne zasahovali na všetkých ohrozených miestach v povodí Dunaja.

V zpráve sa hovorilo o tom, že táto kritická situácia vyžiadala si evakuáciu 11.312 občanov, bývajúcich v ohrozených priestoroch, mimo toho bolo potrebné odsunúť tisíce dobytka na bezpečné miesta. Bolo zabezpečené okamžité zásobovanie obyvateľstva potravinami, zdravotná služba okamžite bola k dispozícii, pitná voda bola zaistená, taktiež obyvateľstvo bolo očkované, proti komárom začalo postrekovať 10 lietadiel. Ďalej vládna komisia poskytla v prvých dňoch povodne 12 miliónov 100 tisíc korún a ďalšie škody boli nahradené a likvidované.

Toto bolo konkrétne opatrenie strany a vlády k záchrane životov a majetkov občanov pri povodni Dunaja v minulom roku. Starostlivosť našej strany a vlády prejavila sa teda veľmi účinne, čoho dôkazom je nielen dosiahnutý úspech v riadení záchranných prác, ale i spomenutá finančná pomoc.

Zo všetkého, o čom sme počuli v prednesenej zpráve, vyplýva, že proti živelným pohromám musí byť prevádzaný veľmi organizovane boj, ktorý musí byť započatý včas. Poučení z nedostatkov, ktoré sa vyskytli pri záchranných opatreniach pri povodni Dunaja, musíme sa ešte lepšie pripraviť a zaistiť protipovodňové služby a organizačne ich zabezpečiť tak, aby sme vedeli včas odstráni t prípadne hroziace nebezpečenstvo v budúcnosti.

Musíme si uvedomovať, že dnes je u nás blaho človeka najvyšším zákonom a konečným cieľom každého podnikania. Spoločne vlastníme spoločný majetok a preto nám i pri jeho ohrození záleží. Náš ľud si toho aj uvedomuje a len takto si môžeme vysvetľovať mohutné úsilie, ktorým bolo zvládnuté hroziace nebezpečenstvo rozbúrených dunajských vôd. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem poslancovi Mesárošovi za jeho prejav.

Pretože sa o slovo nik viac neprihlásil, vyhlasujem rozpravu o zpráve podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra za skončenú.

Dávam slovo zpravodajcovi užšieho predsedníctva, podpredsedovi Michalovi Žákovičovi.

Podpredseda Žákovič:

Vážená Slovenská národná rada!

Nech mi je dovolené podať Vám

zprávu užšieho predsedníctva o návrhu poslancov Emila Píša, Júliusa Benča, Fridricha Pongrácza a spoločníkov na uznesenie, ktoré má Slovenská národná rada odhlasovať k zpráve podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra o preventívnom a represívnom boji proti požiarom a iným živelným pohromám.

Užšie predsedníctvo víta návrh poslancov na uznesenie, v ktorom má Slovenská národná rada v závere rozpravy o zpráve súdruha podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra poukázať na tú doterajšiu záslužnú prácu, ktorej sme svedkami na úseku protipožiarnej ochrany a boja proti ostatným živelným pohromám.

Taktiež treba so súhlasom vítať, že Slovenská národná rada, rokujúc starostlivo o ďalších vyhliadkach a spôsoboch boja proti živelným pohromám, chce vyvolať pozornosť nášho ľudu i celého štátneho a hospodárskeho aparátu na úlohy, ktoré nabudúce pred nami stoja. Je len prirodzené, že z týchto úloh si radi a s plným súhlasom vyberú svoj podiel aj poslanci Slovenskej národnej rady, aby tak pomohli chrániť tie krásne výsledky, ktoré náš ľud svojím budovateľským nadšením vytvoril a vytvorí.

Užšie predsedníctvo preto odporúča, aby sa Slovenská národná rada uzniesla podľa návrhu poslancov.

Predseda Kubač:

Počuli ste zprávu užšieho predsedníctva o iniciatívnom návrhu poslancov na uznesenie, ktoré má Slovenská národná rada prijať k zpráve podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra.

Otváram rozpravu k tomuto návrhu. Má niekto návrh na zmenu alebo doplnenie navrhnutého uznesenia?

(Nikto.)

Pretože pozmeňovacích alebo doplňovacích návrhov niet, nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať najprv o tom,

či Slovenská národná rada schvaľuje zprávu podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra o preventívnom a represívnom boji proti požiarom a iným živelným pohromám, a potom

či Slovenská národná rada prijíma uznesenie k zpráve, ako ho predložilo užšie predsedníctvo.

Kto schvaľuje zprávu podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

(Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada zprávu podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra schválila.

Kto súhlasí s uznesením v znení, ako ho užšie predsedníctvo predložilo, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

(Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada prijala uznesenie podľa návrhu užšieho predsedníctva. *)

[*) Text uznesenia je v prílohe tejto stenografickej zprávy.]

Tým je program 7. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšiu schôdzku zvolá užšie predsedníctvo písomne.

7. schôdzku Slovenskej národnej rady vyhlasujem za zakľúčenú.

(Koniec schôdzky o 18.00 hod.)

Kancelária Slovenskej národnej rady

Číslo: 546/prez. dôv/1955

Za správnosť stenografickej zprávy:

v Bratislave 22. júna 1955

vedúci Kancelárie Slovenskej národnej rady:

Ilčík v. r.