Slovenská národná rada 1955

II. volebné obdobie

6. a 7. schôdzka

Stenografická zpráva

o priebehu 6. a 7. schôdzky Slovenskej národnej rady zo 16. júna 1955 v Bratislave

Obsah:

7. schôdzka o 14. hod. 30. min.

Predseda Kubač (cengá):

Otváram 7. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Nasleduje

schválenie programu 7. schôdzky podľa §14 odseku 1 pracovného a rokovacieho poriadku.

Užšie predsedníctvo navrhuje, aby Slovenská národná rada pre túto svoju 7. schôdzku schválila tento program:

1) Rozprava o zpráve povereníka miestneho hospodárstva, ktorá odznela na predpoludňajšej 6. schôdzke.

2) Zpráva podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra Oskára Jeleňa o preventívnom a represívnom boji proti požiarom a iným živelným pohromám.

3) Rozprava o prednesenej zpráve podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra.

Sú pripomienky k tomuto návrhu programu, prípadne návrhy na zmenu alebo doplnenie programu?

(Neboli.)

Pretože pripomienky nie sú, dám o návrhu programu hlasovať.

Kto schvaľuje program 7. schôdzky, ako ho navrhlo užšie predsedníctvo, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada program rokovania schválila podľa návrhu.

Začneme rokovať.

Prvým bodom rokovania je

rozprava o zpráve povereníka miestneho hospodárstva, ktorú predniesol na predpoludňajšej schôdzke.

Oznamujem, že sa do rozpravy prihlásili títo poslanci:

Jozef Tokár,

Ján Trenčík,

Mária Feková a

Ján Lichner.

Dávam slovo prvému rečníkovi, poslancovi Jozefovi Tokárovi.

Poslanec Tokár:

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

V jubilejnom roku oslobodenia našej vlasti hrdinskou Sovietskou armádou všetok náš ľud znásobuje svoje úsilie za dosiahnutie ďalších víťazstiev. Osobitne v tomto roku si uvedomuje, ako od oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou jednota českého a slovenského ľudu v spoločnej práci na výstavbe socializmu do široká uvoľnila jeho tvorivé schopnosti Preto ďalej rozvíja svoju iniciatívu, zdokonaľuje svoje organizačné schopnosti, upevňuje svoju morálno-politickú jednotu.

Toto sa plne prejavilo tiež vo veľkej vlasteneckej súťaži, z akcie zveľadenia a skrášlenia miest a dedín, o výsledkoch ktorej na dnešnom predpoludňajšom zasadnutí hovoril súdruh povereník G a j d oš í k. Boh takí, ktorí úlohy v akcii zveľadenia miest a dedín považovali za prítaž, poukazovali na súčasné veľké úlohy v priemysle a poľnohospodárstve, nechceli vidieť, že náš pracujúci človek chce a bojuje za to, aby jeho vlasť bola hospodársky stále silnejšia, kultúrne vyspelá, a rovnako ale rád priloží ruku k dielu, aby zvýšil jej krásu, aby ju zveľadil po vzore slávnych sovietskych ľudí cestou práce dobrovolných brigádnických kolektívov. Plnú pravdu má súdruh povereník, keď povedal, že uznesenie strany a vlády o zveľadení miest a dedín vyvolalo veľký ohlas v radoch nášho občianstva. Robotníci v našich fabrikách, rolníci, vedeckí pracovníci, umelci, mi pracujúci z ostatných odvetví, rovnako muži ako ženy, vysoko hodnotili a hodnotia iniciatívu našej vlády vyjadrenú spomenutým uznesením. Doterajší počet brigádnikov na Slovensku, vyše 20 miliónov odpracovaných hodín v hodnote vyše 180 miliónov korún je ich jasnou odpoveďou na toto úsilie našej strany a vlády. A práve táto akcia, kde sa predpokladá plnenie úloh dobrovoľnými brigádami, je tiež jasným dôkazom nového pomeru k spoločným veciam, dôkazom rodiaceho sa socialistického vlastenectva, a ona tiež dokazuje, ako u nás práca stáva sa vecou cti a slávy. Veď komu by sa napríklad nepáčilo, že Bratislava ani nie za pol roka zmenila svoju tvárnost tak, že si toho povšimneme i my, čo v Bratislave každodenne žijeme Tým vypuklejšie sa musí javiť táto zmena tým, ktorí Bratislavu zriedkavejšie navštevujú. K bohatstvu Bratislavy, ktoré získala za 10 rokov svojho slobodného života, ako sú zreštaurované a nové fabriky, tisíce nových bytov, nové vysoké školy, kultúrne, zdravotné a telovýchovné zariadenia, pribudli desiatky ihrísk, opravených ciest a chodníkov, opravených domov so slovenskými architektonickými prvkami, upravené priestranstvá atď A čo napríklad bratislavskí pracujúci osobitne vysoko hodnotia, to sú desiatky menších alebo väčších zelených plôch a parčíkov, ktorých mala Bratislava vždy nedostatok a ešte i dnes ich má nedostatok. Nebyť akcie zveľaďovania miest a dedín, nevítali by návštevníkov Bratislavy také radostné pohľady, ako sú napríklad na okolie hlavnej stanice, ulice Obrancov mieru, Stalinovho námestia, park v Ružinove a ďašie časti Bratislavy.

Táto akcia prispela tiež k tomu, aby sa rýchlejším tempom budovalo a vybudovalo také dielo celoslovenského významu, ako je park kultúry a oddychu. Bratislava je pritom, ako sme počuli z úst súdruha povereníka, podľa posledného vyhodnotenia celoslovenskej komisie na predposlednom mieste. I keď sa" tu odpracovalo okolo 800. 000 brigádnických hodín. Poviem Vám súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci úprimne, radi by sme videli, aké diela boli vykonané, ako sa zmenila tvárnosť v takých mestách a dedinách, ktoré sa dostali na prvé miesto. Prakticky nie je možné vidieť všetky tie premeny, ale i z čísiel, ktoré boli uvedené, i zo stavu priebehu tejto akcie vysvitá, že vlna budovateľského nadšenia zachvátila naše krásne Slovensko i v tejto vlasteneckej súťaži. Lebo k tomu, aby na našich obciach, kde sa občania od vekov vlivom zanedbávania dediny zo strany protiľudových režimov brodili v blate, upravili cesty, chodníky na dlhšie obdobie, aby boli prevedené na Slovensku tak rozsiahle a významné podujatia, ako sme počuli, bolo treba veľkého nadšenia. No, bolo treba tiež objasňovania, organizátorskej činnosti a predovšetkým uvedomelosti a iniciatívy nášho ľudu. V tejto akcii ukázali preto svoju organizátorskú schopnosť naše národné výbory, prehĺbili svoj styk s masami nášho ľudu, čo nesporne bude mať kladné dôsledky najmä pre ďalší rozvoj nášho poľnohospodárstva.

Možno povedať, že niet slovenského mesta, že niet takej dediny na Slovensku, kde by neboli priložili ruku k dielu, aby finančné prostriedky, ktoré pre tento cieľ poskytla vláda, neznásobili niekoľkokrát výsledkami svojej práce. Treba povedať, že náš ľud múdro použil tieto finančné prostriedky a že sa tiež dobre pripravil touto akciou k dôstojným oslavám 10. vyročia svojho slobodného života, ale že tiež pomohol tým a pomáha vytvárať podmienky pre lepší nástup do druhej našej päťročnice.

Bolo by však nesprávne, keby sme nepovedali, že druhá etapa úloh v akcii zveľadenia miest a dedín bude vyžadovať odstránenie niektorých vážnejších nedostatkov, ktoré tu vidíme. Na niektorých miestach nerozdelili funkcionári národných výborov v správnom pomere svoje sily pre zabezpečenie prvoradých budovateľských úloh. Mám na mysli predovšetkým rozvoj našej poľnohospodárskej výroby. Na niektorých miestach si vec vykladali tak, akoby išlo čisté o vonkajšiu stránku našej dediny. Organizovali a vyhodnocovali úlohy tejto akcie, pretekali sa, aby boh vybielené všetky domy, a pozabudli pritom na jarné práce, na plnenie plánu výsadby zemiakov, jarný osev obilnín, na zabezpečenie plnenia plánu výkupu atď. Boli aj miesta, kde síce domy vybielili, ale v dvoroch zostal nevyužitý maštaľný hnoj. Takto chápaná akcia rozhodne nepomôže ani k zvýšeniu životnej úrovne našich pracujúcich, k rastu produktivity práce v našom poľnohospodárstve, ani ku skrášleniu našich obcí. Ako možno hovoriť, že je obec krásna, keď povedľa vybielených domov vyteká hnojnica.

V budúcnosti by nám malo ísť práve o to, správne rozdeliť sily a spájať predovšetkým na dedinách ďalšiu úpravu s bojom za dosiahnutie vysokej výnosnosti našich polí všetkými prostriedkami ktoré máme. Náš ľud je schopný najmä za pomoci odborných kádrov a mechanizácie, ktoré do poľnohospodárstva získavame, zvládnuť úspešne všetky poľnohospodárske práce a popritom skrášľovať i zveľaďovať svoje obce.

Táto akcia ďalej by mala viac prispieť napríklad k výstavbe silážnych jám i iných poľnohospodárskych zariadení cestou brigád. Tejto otázke mali by práve funkcionári okresných a miestnych národných výborov venovať viac pozornosti. V budúcnosti budeme musieť ďalej dbať viac o to, aby akcia zveľadenia miest a dedín nebola len rezortnou otázkou niektorých funkcionárov a pracovníkov odborov a rád národných výborov, napríklad len v úseku miestneho hospodárstva, ale aby bola kolektívnou úlohou celých národných výborov. Podobne na niektorých miestach bola táto vlastenecká súťaž pochopená starým spôsobom ako zhon za dosiahnutie najlepších číselných výsledkov za každú cenu. Nám v Bratislave napríklad sa stalo, že v jednom prípade práce vykonané buldozérom prepočítali na brigádnikov a neoprávnene vykazovali väčší počet brigádnikov o 250. V niektorých vonkajších okresoch Slovenska našli sa však rekordmeni, ktorí v honbe za číslami započítali do tejto súťaže všetky poľnohospodárske práce. Ba v jednom slovenskom okresnom meste vykázali väčší počet nastúpených brigádnikov, ako má celé mesto obyvateľov. Je samozrejmé, že takýmto počínaním a vyhodnocovaním by sme sledovaný cieľ nedosiahli. Naše obce by sme nezveľadili, neskrášlili. Ukazuje sa preto potreba väčšej vážnosti a hádam aj spresnenia kritérií súťaže predovšetkým pri vyhodnocovaní v dedinách, ale tiež v okresoch a krajoch.

Náš ľud s nadšením plní, ba iniciatívne prekročuje svoje úlohy, veď je to jeho vlastný záujem. Svedčia o tom dosiahnuté výsledky i v plnení plánu na všetkých úsekoch nášho národného hospodárstva. Veď práve táto akcia ukázala nám tiež napríklad, že zdrvujúca väčšina našich závodov je schopná plniť nielen svoje výrobné úlohy, ale pritom vysielať tiež kolektívy na vytváranie krásnych diel v akcii zveľadenia miest a dedín. Názorným príkladom toho je napríklad Presná mechanika v Starej Turej, ktorej osadenstvo okrem splnenia úloh vo výrobe buduje svoj vlastný park kultúry a oddychu. Po vzore tohto závodu mali by si počínať i závody, kde funkcionári miesto vysvetlovania a organizovania pracujúcich tvrdia, že majú svoje vlastné výrobné problémy, ktoré im znemožňujú zapojiť sa do tejto veľkej vlasteneckej súťaže. V Bratislave sa stretávame tiež s takýmito mienkami niektorých funkcionárov.

V ďalšej etape tejto akcie budeme musieť viac vidieť tiež rozhodujúcu úlohu kolektívov cez masové organizácie. Je správne, že mnohé závody, vysoké školy, vyšie ročníky všeobecne vzdelávacích škôl, úrady, vedecké a kultúrne inštitúcie, obyvatelia určitých ulíc alebo štvrtí vzali si patronát alebo organizujú kolektívy pre jednotlivé dielčie akcie.

Nám v Bratislave tu zohrali významnú úlohu výbory žien, uličné výbory a mládež. Tak napríklad výbor žien pri obvodnom národnom výbore Staré mesto podstatne plní svoj záväzok získať ženy svojho obvodu k odpracovaniu okolo 53. 000 brigádnických hodín 16. uličný výbor v obvode Obvodného národného výboru Nové mesto dosiahol najlepších výsledkov z ulíčných kolektívov Kolektívy bratislavskej mládeže, ktoré organizujú Mestský a obvodné výbory ČSM, dosiaľ odpracovali pre skrášlenie mesta takmer 117. 000 brigádnických hodín a na samotnom parku kultúry a oddychu vyše 31. 000 hodín

Radostné je a charakteristické tiež pre túto akciu, že nám i tu, možno povedať, vyrastajú noví päťstovkám, ktorých spomínal súdruh povereník Gajdošík a ktorí sú vzorom pre samotné kolektívy. Sú to v Bratislave napríklad súdruhovia Šottník a Buday. Rozhodne je však nesprávne, ak kolektívy alebo jednotlivci upravujú priestranstvá iných obvodov, kým obyvatelia týchto obvodov sa na nich dívajú a rovnako s nimi sa dívajú funkcionári našich národných výborov a masových organizácií. Tak napríklad práve obyvatelia a funkcionári bloku Unitas pochopili túto akciu nesprávnym spôsobom Pôjde nám preto o to, aby sme do tejto akcie zapojili všetkých občanov. Keby napríklad v Bratislave odpracoval každý dospelý občan len štvrtinu počtu brigádnických hodín, ku ktorým sa zaviazali a ich aj odpracovali súdruhovia Šottník a Buday, odpracovalo by sa v Bratislave vyše 16 miliónov brigádnických hodín, v hodnote vyše 63 miliónov korún, čo by znamenalo postaviť 800 nových bytových jednotiek.

Súdružky a súdruhovia, doterajšie radostné výsledky akcie zveľadenia miest a dedín dávajú nám istotu, že všetky úlohy pojaté do plánu budú splnené. Bude k tomu však potrebné lepšieho riadenia celej akcie, lepšieho objasňovania medzi obyvateľstvom a lepšej organizovanosti Tieto tri požiadavky sme vyslovili i na začiatku tejto akcie v Bratislave a vypracovali sme si i plán, podobne ako i v iných mestách a dedinách to bolo urobené. Nám niektorí funkcionári z Ústredného a obvodných národných výborov v Bratislave sľubovali, že všetko je tak pripravene, že stačí len stisnúť gombík a pôjde práca podľa plánu. Napriek výsledkom, ktoré sme dosiahli, skúsenosti nám ukázali, že ani na tomto úseku nestačí mať plán, mať projekt, že je potrebné každodenným riadením akcie, každodenným vysvetľovaním jej významu bojovať za uvedenie projektu a plánu v život. To bude úlohou všetkých členov a pracovníkov národných výborov, masových organizácií, výborov žien a uličných výborov v druhej etape.

Súdružky a súdruhovia!

Náš pracujúci človek miluje svoju vlasť, miluje svoje krvou vykúpené a usilovnou prácou vybudované fabriky, mestá, dediny. Teraz mu ide tiež o to, aby vlastnou prácou sa pričinil, aby jeho vlasť bola krajšia a tým zveľadil ju pre blaho všetkého ľudu, pre krajší život našich detí, pre smelé víťazstvá demokracie a socializmu.

Je potrebné v ďalšej akcii, aby i my, poslanci Slovenskej národnej rady, práve poznajúc doterajšie nedostatky, stali sme sa ešte účinnejšími propagátormi, organizátormi, aby sme boli pomocníkmi našim pracujúcim pri rozvíjaní ich tvorivej sily a iniciatívy vo všestrannom úsilí za krajší, bohatší a plodnejší život, za mier a socializmus. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem poslancovi súdruhovi Tokárovi za jeho prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Jozefovi Trenčíkovi.

Poslanec Trenčík:

Tisztelt Szlovák Nemzeti Tanács!

Tisztelt, elvtársnok, elvtársak!

Hazánknak a hos Vörös Hadsereg által tortént felszabadulása 10 éves évfordulója tiszteletére kormányunk az 1907/1955 sz. kormányrendelettel az egész országra kiterjedő város- és faluszépítési akciót indított, hogy ilymódon is kifejezzük hálánkat a felszabadító Vörös Hadsereg iránt. Ennek az akciónak megszervezése a járási és helyi nemzeti bizottságok feladata volt, melyek az akció sikeres lebonyolítása érdekében az egyes nemzeti bizottságok mellett működő város- és faluszépító bizottságokat létesítettek. Ezeknek feladata a város- és faluszépítéssel kapcsolatos szervezési, pénzügyi, anyagbeszerzési teendők elvégzése. Ennek az akciónak első fejezete hazánk felszabadításának 10. évfordulója napján, azaz május 9-én zárult le. Eredményeit a megbizottak testülete mellett működő bizottság értékelte ki. Amint azt Gajdošík elvtárs beszámolójából kivehettük, a kiértékelés igen szép eredményeket hozott, ami annak jele, hogy városaink és fajvaink lakosságának nagy része megértette a kormányhatározat célját és lelkes odaadással dolgozott lakhelyének szebbé, egészségesebbé tételén. A szép eredmények elérése mellett rá kell azonban mutatni arra, hogy a város- és faluszépítési akciót megindító kormányrendelet tulajdonképpen csak útmutatás volt, mert megvalósítása minden kerületben, járásban, sőt még a falvakban is más és más feladat megoldása elé állította nemzeti bizottságainkat, mert úgyszólván minden egyes helyen más és más terepet és környéket kellett átalakítani. Éppen a környezet és a terep minősége okozta azt, hogy a kiértékelés nem volt egységesen és helyesen végrehajtva és a kiértékelés eredményei egyes városainkban és falvainkban csalódást keltettek, mert nem hozták meg a várt eredményt. A kiértékelés kritériumai nem voltak központilag irányítva, ennek következtében az egyes nemzeti bizottságok munkáikat különböző módszerek szerint értékelték ki, mert nem volt megadva, hogy ez vagy az a munkateljesítmény a helyi viszonyokhoz mérten milyen értéknek felel meg. Így történhetett meg az, hogy egyes nagy teljesítmények a nem helyes kiértékelés miatt elenyészően csekélynek mutatkoztak, vagy fordítva.