Organizačná práca, výstavba nových pracovísk, ich zariaďovanie a vybavovanie, získavanie ľudí atď., je dôležitá, teraz na začiatku zaberá veľa času riaditeľom, sekciám i predsedníctvu. Ňou sa vytvárajú základné predpoklady pre ďalšiu vedeckú činnosť a rýchlejší rozvoj Akadémie. Súčasne s ňou sa usilujú orgány Akadémie hneď od začiatku udomácňovať správne zásady, metódy, spôsoby socialistickej vedeckej práce, ako sú: kolektívnosť, spolupráca starších a mladších vedeckých pracovníkov, bratská spolupráca českých a slovenských vedeckých pracovníkov, systematický interes o ideologické otázky, o politické sebavzdelávanie, využívanie bohatých zdrojov vyspelej sovietskej vedy, spätosť vedeckých pracovísk Akadémie so socialistickou výstavbou, jednota teórie a praxe, kritika a sebakritika atď. V udomácňovaní správnych spôsobov vedeckej práce a života, ktoré tvoria podmienku pre ďalší zdravý vývin slovenskej vedy, dosiahla už Akadémia určité výsledky, niektoré čiastkové úspechy.

Na vedeckých pracoviskách vytvorilo sa všeobecne dobré ovzdušie spolupráce a porozumenia medzi staršími a mladými vedeckými pracovníkmi. Starší vedeckí pracovníci ochotne odovzdávajú svoje bohaté skúsenosti, preberajú často na seba aj hlavnú ťarchu organizačných starostí, ktorých je veru dosť, len aby mladí mohli rýchle rásť, preberajú funkcie školiteľov ašpirantov, rozoberajú metodiku začínajúcich sa výskumov, zúčastňujú sa na oponentských pokračovaniach, rozličných skúškach atď. Mladí vedeckí pracovníci, tvoriaci zdrvujúcu väčšinu na všetkých pracoviskách, správne oceňujú prácu starších a aj oni pomáhajú zase starším v nejednom ohľade, najmä tiež v boji so starým ideologickým dedičstvom. Pri tom treba vysoko vyzdvihnúť, že táto spolupráca prekračuje ďaleko hranice samotnej Akadémie, pracoviská Akadémie môžu rýchlo rásť len vďaka tomu, že im výdatne a neustále pomáhajú pracovníci z vysokých škôl, rezortných výskumných ústavov i odborníci z praxe. Akadémia má veľký okruh stálych spolupracovníkov, ktorí sa zúčastňujú budovania Akadémie cez širokú sieť vedeckých rád, rozličných komisií, seminárov, konferencií atď.

Hneď na začiatku využíva naša Akadémia ako aj celá slovenská veda bratskú pomoc českej vedy. Pomoc vyspelej českej vedy mladej, často začínajúcej vede slovenskej je hlavnou podmienkou búrlivého a všestranného rastu slovenských vedeckých pracovísk a pracovníkov. Českí vedeckí pracovníci zúčastňujú sa priamo práce na našich pracoviskách, tak isto ako na početných pracoviskách vysokých škôl, ochotne sa zúčastňujú a radia nám vo vedeckých radách, v komisiách, na konferenciách a pod. Medzi pracoviskami Slovenskej a Československej akadémie vied, ako aj Československej akadémie poľnohospodárskych vied, je poväčšine úzka spolupráca, vzájomná koordinácia výskumných plánov a výmena skúseností. Často na spoločnej schôdzke zasadnú korešpondujúce sekcie Akadémií. V celoštátnej Rade pre koordináciu činnosti akadémií spolu zasadajú užšie predsedníctva všetkých 3 Akadémií, aby sa radili o spoločných otázkach, o celkovej koordinácii plánov výskumov, plánov edičných, plánov ďalšej výstavby atď. Na úseku vedy sa takto stále výraznejšie uplatňuje pomoc českého ľudu Slovensku, prekonalo sa už štádium formálnych deklarácií o spolupráci, prikročilo sa k úzkej konkrétnej spolupráci priamo pri plánovaní a riešení vedeckých, výskumných úloh. Pravda, po ceste vytvárania ešte užšej jednoty československej vedy bude treba ďalej kráčať a odstraňovať všetky organizačné a ideové zábrany a prekážky.

Významná podmienka rozvoja vedeckej práce je čo najširší styk so zahraničnou vedou. Slovenská akadémia vied, vďaka porozumeniu vlády, neustále rozširuje svoje spojenie so zahraničnými vedeckými ustanovizňami a vedeckými pracovníkmi. Stupňujúci rozvoj zahraničných stykov vidieť názorne z týchto čísiel. V r. 1953 poslala Akadémia 3 vedeckých pracovníkov do cudziny a 3 zahraniční vedeckí pracovníci navštívili našu Akadémiu; v r. 1954 odišlo 58 našich do zahraničia, zo zahraničia prišlo 76, v prvej polovici r. 1955 doteraz odišlo už 30 našich, prišlo 27 zahraničných hostí. Vytvára sa stav, že niet temer týždňa, aby na našich vedeckých pracoviskách neboli zahraniční hostia a súčasne týždenne odchádzajú naši za hranice. Tieto vedecké zahraničné styky, ktoré sa široko rozvinuli medzi krajinami socializmu a ľudových demokracií a čo je potešiteľné, začali sa už aj s pokrokovými vedeckými pracovníkmi v kapitalistických krajinách, majú veľký význam pre rozvoj mladej slovenskej vedy.

Vedeckej práci veľmi škodí nedostatočný styk medzi štátmi, nedostatočná výmena vedeckých skúseností. Názorne to vidieť práve na slovenskej vede, ktorá už od dávna trpela veľmi práve izolovanosťou v tomto smere. Plánovité a stále širšie rozvíjanie vedeckých stykov so zahraničím, na čo kladie veľký dôraz naša vláda, odráža sa priamo hmatateľne na slovenských vedeckých pracoviskách. Našim vedeckým pracovníkom po návštevách v zahraničí otvárajú sa nové obzory, inakšie pristupujú k svojej práci, môžu si v styku so zahraničnými vedcami overiť mnohé otázky, porovnať svoju úroveň, smer vedeckého bádania, nadviazať trvalé osobné spojenia so zahraničnými vedeckými ustanovizňami a tak zabezpečiť aj pravidelný prísun vedeckých materiálov. Preto naši vedeckí pracovníci spolu s naším ľudom zo srdca schvaľujú mierovú politiku Sovietskeho sväzu, usilujúceho sa zo všetkých síl zmierniť medzinárodné napätie, rozšíriť mierovú spoluprácu medzi národmi, širšie rozvinúť hospodárske, kultúrne a najmä vedecké styky medzi rozličnými krajinami, bez ohľadu na ich spoločenské a štátne zriadenie.

Obzvlášť dôležité je, že v zahraničných stykoch Slovenskej akadémie vied sa osobitne rýchlo a všestranne rozvíjajú spojenia s prvou socialistickou krajinou, s naším osloboditeľom, Sovietskym sväzom. Sústavný osobný styk s najpokrokovejšou a vyspelou sovietskou vedou má prenikavý význam pre rozvoj vedeckej práce v celej našej vlasti a zvlášť na Slovensku. Vzájomné návštevy našich a sovietskych vedeckých pracovníkov, najmä v poslednom období po oficiálnej návšteve prezídia ČSAV a predsedníctva SAV v júni minulého roku v Akadémii vied SSSR, veľmi sa rozšírili. Slovenskú akadémiu vied navštívili mnohí vynikajúci predstavitelia sovietskej vedy, zúčastnili sa rozličných našich sjazdov, navštívili priamo naše vedecké pracoviská. Boli medzi nimi napr. títo vynikajúci predstavitelia sovietskej vedy: akademik A. A. Vyedenskij, akademik Skrjabin, akademik V. V. Michajlov, akademik Pavlovskij, akademik Nikitin, viceprezident Akadémie vied SSSR, prof. Sočava, tajomník Všesväzovej botanickej spoločnosti, prof. Kukarin, riaditeľ Št. astronomického ústavu v Moskve, dr. historických vied Tretjakov, riaditeľ Slovanského ústavu Akadémie vied SSSR, akademik Camburcev, člen korešpondent A. A. Gvozdev, kand. hist. vied Udalcov a iní. Opačne, pokiaľ ide o návštevy našich v SSSR, je obzvlášť radostné, že popri návštevách našich starších vedeckých pracovníkov začíname v poslednom čase posielať z našich pracovísk aj mladších na dlhší študijný pobyt. Osobitne dôležitá je veľkorysá pomoc Sovietskeho sväzu pri zavádzaní vedeckých výskumov a technického použitia výsledkov v oblasti nukleárnej fyziky, všestranného využitia atómovej energie pre mierové účely. V týchto dňoch odchádzajú už prví naši vedeckí pracovníci na štúdium nových vedeckých a technických odborov, ktoré otvárajú ľudstvu ďaleké, nedozierne perspektívy nového veku, veku atómovej energie. Vďaka veľkému Sovietskemu sväzu môžu sa naši vedeckí a technickí pracovníci ako jedni z prvých na svete oboznámiť bezprostredne s výsledkami grandiózneho, triumfálneho objavu ľudského ducha a budeme tak môcť započať s vlastnými vedeckými výskumami a výrobou v tomto smere. Myslím, že si všetci náležité uvedomujeme dnešné priam" historické chvíle, keď za pomoci Sovietskeho sväzu vstupuje naša vlasť, naše národy na prah nových čias. čias technického využívania atómovej energie, ktorá zohrá prevratnú úlohu v hospodárstve, kultúre a blahobyte krajiny.

Bolo by nesprávne obmedzovať naše spojenie so sovietskou vedou len na osobný styk, vzájomné návštevy. Hlavnou cestou, po ktorej sa uskutočňuje spojenie a každodenná všestranná pomoc sovietskej vedy našej vede, je bohatá sovietska literatúra, vedecké knihy a časopisy. Naši vedeckí pracovníci, a čo je potešiteľné, dnes už aj starší, pokladajú využívanie sovietskych skúseností, sledovanie a štúdium sovietskych vedeckých kníh a časopisov za samozrejmú vec, za základný metodologický princíp svojej vedeckej, výskumnej práce. Sovietska, literatúra nám otvára široké horizonty, dobývané vrcholky vedy, učí nás správnej metodike pri výskumoch a čo je hlavné, marxistická základňa, dôsledné opieranie sa a využívanie metódy dialektického materializmu zo sovietskych vedeckých prác, pomáha našim vedcom rýchlejšie sa zbavovať starých idealistických predsudkov, metafyzickej metódy, ktoré oddávna škrtili rozvoj vedy, putnali slobodnému rozletu vedeckého myslenia a bádania nohy najmä na Slovensku. Mohutný rozvoj sovietskej vedy, s ktorým sa dnes naširoko môžu oboznamovať naši vedeckí pracovníci, pôsobí osobitne účinne na ich myslenie, názory a správanie, presvedčuje najnázornejšie každého skutočného vedeckého pracovníka o nesmiernych prednostiach socialistického spoločenského, zriadenia a jeho zákonitej nevyhnutnosti, i o tom, že skutočná vedecká česť a svedomie žiada si zastať pevne po bok pracujúceho ľudu, robotníckej triedy, bojovať s ľudom za socialistickú výstavbu spoločnej vlasti, za mier na svete.

Ďalšia podmienka, zaručujúca rýchly a zdravý rozvoj vedeckej práce, ktorú tiež od svojho založenia Slovenská akadémia vied vytrvale sleduje, je široký a tesný styk, spojenie vedeckých pracovísk a pracovníkov s praxou, s rozličnými hospodárskymi a kultúrnymi organizáciami a orgánmi. To je dôležitá cesta k realizovaniu základnej zásady socialistickej vedy, jednoty teórie a praxe. Stará spoločnosť navykla vedeckých pracovníkov izolovanosti, individualizmu, prázdnej sebaúčelnosti, odtrhnutosti od potrieb života, ľudu, praxe. Socialistická spoločnosť zabezpečuje rozvoj vedy aj tým, že spája teóriu, medziiným aj vedeckú teóriu, výskumy, vedeckú prácou s praxou, zabezpečuje tým vede životnosť, priebojnosť, umožňuje, aby sa veda stále účinnejšie podielala na rozvoji hospodárstva, kultúry krajiny. V upevňovaní spojenia vedy so socialistickou výstavbou nedosiahli sme uspokojivý stav, treba aj nám, pracovníkom Akadémie, ešte veľa v tomto smere urobiť. Ale správnu cestu sme už nastúpili. Mnohé naše pracoviská, pokiaľ, pravda, svojou súčasnou kapacitou stačia, sú tesne spojené s praxou, priamo s výrobou, z potrieb výroby berú si tematiku výskumu a dosiahnuté výsledky zavádzajú do výroby. Vo vedeckých radách pracovísk sú tiež zástupcovia praxe, ktorí zasahujú do metodiky i celého života pracoviska.

Veľmi dôležitý je aj spôsob zostavovania plánov vedeckých a výskumných prác, ako aj kontrola dosiahnutých výsledkov. Naša Akadémia kladie od začiatku veľký dôraz na to, aby sa pri zostavovaní i pri kontrole plánov rozvíjalo a upevňovalo široké spojenie jej orgánov a vedeckých pracovísk s praxou a súčasne aby sa udomácňovali kolektívne spôsoby, objektívne posudzovanie, kritika a sebakritika na vedeckých pracoviskách.

Ročné plány začínajú sa zostavovať zavčasu, už v júni. Návrhy plánov, ako ich zostavia kolektívy vedeckých pracovísk, sa ešte pred prerokúvaním vo vedeckých radách prerokúvajú s korešpondujúcimi vedeckými a výskumnými pracoviskami iných Akadémií, s rezortnými výskumnými ústavmi, rozličnými štátnymi, hospodárskymi, kultúrnymi organizáciami a orgánmi. Napríklad Chemický ústav svoj plén na úseku organickej chémie a farmakológie zostavuje tak, že sa obracia na rozličné hlavné správy chemického priemyslu, Ministerstvo zdravotníctva, Ministerstvo chémie, priamo aj na podniky farmaceutického priemyslu, napríklad na Slovakofarma v Hlohovci, na jednotlivé štátne majetky, JRD, aby zistili ich požiadavky pre chemický výskum, prípadne si overili, aké má prax náhľady na vytyčované výskumné úlohy. V doplňovaní a upresňovaní plánu pokračujú vyššie orgány Akadémie, sekcie a predsedníctvo. I sekcie a predsedníctvo sa niekoľkokrát obracajú na rozličné štátne, plánovacie, hospodárske a kultúrne orgány, aby si overili najnaliehavejšie potreby praxe. Nakoniec, keď sú už plány všetkých pracovísk pre budúci rok zostavené, prerokúva ich jesenné valné zhromaždenie Akadémie, za účasti zástupcov praxe. Zástupcovia rozličných štátnych, hospodárskych a kultúrnych orgánov a organizácií sa znova ako oponenti vyjadrujú k plánu Akadémie, k jeho celkovému zameraniu i detailom. Nakoniec sa plán Akadémie dostáva na prerokovanie a schválenie do Sboru povereníkov. Kolektívny spôsob zostavovania plánov za širokej účasti praxe sa vcelku osvedčil, zabezpečuje našej mladej Akadémii úzke spojenie so socialistickou výstavbou. Ale nie je ešte bez chýb a medzier, orgánom i pracoviskám Akadémie treba ešte väčšia pohyblivosť, praktičnosť, rýchlejšie sa zbavovať zvyškov strého individualizmu a sebeúčelnosti. Na druhej strane žiada sa, aby prax, jednotlivé rezorty, hospodárske a kultúrne organizácie prejavili tiež viac iniciatívy a porozumenia, zbavovali sa rýchlejšie niekedy aj celkového nezáujmu, nevšímavosti o rozvoj vedeckej práce vôbec a v Akadémii zvlášť. Niektoré rezorty pri zabezpečovaní denných úloh, svojich výrobných plánov, strácajú akosi zo zreteľa budúcnosť, perspektívu, technický rozvoj, nevenujú pozornosť zabezpečovaniu a rozvíjaniu, Vedeckých výskumov, ktoré ako aj nedávna konferencia pracovníkov priemyslu v Moskve znova podčiarkla, sú nevyhnutným a predôležitým činiteľom v rozvoji techniky, produktivity práce, zabezpečujú, aby naše hospodárstvo so svojou technickou úrovňou nezaostávalo za inými krajinami. Ďalšie zanedbávanie vedeckého a technického rozvoja by spôsobilo veľké škody nášmu hospodárstvu a zahraničnému obchodu.

Podobne kolektívne a za účasti praxe sa aj plány vedeckých a výskumných prác v Akadémii kontrolujú., Bežnú kontrolu plnenia plánu na pracoviskách prevádzajú riaditelia pracovísk a vedecké rady. Okrem toho na konci polroku (predtým na konci každého štvrťroku) prevádza sa kolektívna kontrola za účasti vyšších orgánov Akadémie. Každý jednotlivý vedecký, pracovník predkladá výsledky svojej práce za uplynulé polročné obdobie. Riaditeľ pracoviska zaujme k práci jednotlivých vedeckých pracovníkov svoje kritické stanovisko a spolu s hlásením o celkovej práci vedeckého pracoviska predkladá výsledky na prerokovanie do vedeckej rady. Polročné výsledky sa potom podrobne prerokúvajú v sekciách a v predsedníctve Akadémie. Skončené výskumy sa podľa povahy veci buď publikujú, alebo sa zostavuje podrobná záverečná zpráva, ktorú predsedníctvo Akadémie posiela príslušnému rezortu a pritom, ponúka pomoc svojich vedeckých pracovísk pri zavádzaní do výroby, do praxe. Dôležité skončené výskumy a záverečné zprávy sa ešte pred odovzdaním praxi podrobujú rozsiahlemu oponentskému pokračovaniu za účasti vedeckých pracovníkov z iných ustanovizní a odborníkov z praxe.

Celoročné výsledky hodnotia sa na jarnom valnom zhromaždení Akadémie za účasti oponentov z iných Akadémií, vedecko-výskumných ústavov i oponentov zo štátnych, hospodárskych a kultúrnych organizácií. Tu sa hodnotí zase činnosť Akadémie celkove, i v detailoch. Výročná zpráva predkladá sa po valnom zhromaždení na prerokovanie Sboru povereníkov. Aj kolektívny a za účasti praxe organizovaný spôsob kontroly práce v našej Akadémii sa plne osvedčil. Ale má ešte svoje veľké medzery a nedostatky. Na niektorých pracoviskách a vo vedeckých radách sa výsledky neposudzujú dosť do hĺbky, otvorene, kriticky a sebakriticky. Otvorenej kritike a sebakritike, chápaniu veľkého spoločenského významu vedeckej práce sa len učíme. Treba nám ešte bojovať proti formálnosti pri kontrole, proti falošnému kamarátstvu a familiárnosti, ktorej vždy tak ľahko prepadúvajú najmä maličké pracovné kolektívy. Aj forma záverečných zpráv o skončených výskumoch nie je vždy vhodná pre snadné zavedenie do praxe. Štátne, hospodárske a kultúrne organizácie musia však tiež lepšie ako dosiaľ pomáhať Akadémii pri kontrole jej práce. I tu veľmi často narážame na priam nepochopiteľnú nevšímavosť, nezáujem čo veľmi znechucuje vedeckých pracovníkov. Na viaceré odovzdané záverečné zprávy nedostávame odpoveď, pravdepodobne ostávajú nepoužité ležať v zásuvkách byrokratov.

Kolektívny spôsob zostavovania a kontroly plánov za účasti praxe, i keď má ešte medzery a nedostatky, je nesmierne dôležitá vec pre našu Akadémiu, zabezpečuje jej mnohostranné spojenie so životom, so socialistickou výstavbou, od výrobných síl počínajúc cez spoločenskú základňu až po najrozmanitejšie úseky sociálnej nadstavby. Naša mladá Akadémia, vďaka tomuto spôsobu práce, je úzko spojená so životom krajiny, nestojí uzavretá kdesi bokom, ale zasahuje stále účinnejšie do širokého prúdu socialistickej výstavby našej vlasti.

Dôležitou formou spojenia vedy s praxou sú aj rozličné vedecké sjazdy, konferencie, diskusie, ktoré, často Akadémia poriada. Pravda, význam vedeckých konferencií je mnohostrannejší, niektoré konferencie sa napríklad konajú, aby sa objasnili nástojčivé ideologické či metodické otázky, aby sa zhrnul stav bádania v daných vedných oblastiach a vytýčili cesty, ako ísť ďalej. Na také konferencie prichádzajú vždy aj českí vedeckí pracovníci a často aj početní zahraniční hostia Slovenská akadémia vied uskutočnila v prvých dvoch rokoch svojej činnosti celý rad významných vedecko-teoretických sjazdov a konferencií Napr.: Celoštátny sjazd chemikov v Banskej Štiavnici v roku 1953 a 1954, Celoštátna meteorická konferencia 1954, Polaragrafický sjazd 1954, Konferencia o príprave vydania Kveteny Slovenska 1954, Konferencia o rozvoji a aplikácii učenia I P Pavlova 1954, Konferencia o Slovenskom národnom povstaní v decembri 1953, Diskusia na tému Lenin a dialektika 1954, Diskusia o utváraní slovenského národného jazyka 1954, Celoštátna konferencia historikov o tézach čsl. dejín 1954, Diskusia proti objektivizmu vo vede 1954, Diskusia o prejavoch buržoázneho nacionalizmu a ludáctva v slovenskej jazykovede 1954, Diskusia o objektívnych zákonoch a ich vedeckom vyjadrení 1954, II slovenská filozofická konferencia 1954 Slovenská akadémia vied veľmi často poriada vedecké konferencie, diskusie, ktoré majú za úlohu preniesť určité novšie objavy vedy" a techniky do výrobnej praxe, odhaliť, kde sú v tomto smere medzery a prekážky. Na takýchto konferenciách zúčastňujú sa aj odborníci z praxe, z hospodárskych a kultúrnych organizácií, z priemyslu, z podnikov, štátnych majetkov, JRD atď. Takého druhu boli napr. tieto konferencie Slovenskej akadémie vied: Aktív kultúrnych pracovníkov o Pravidlách slovenského pravopisu 1953, Konferencia vedecko-technických pracovníkov v odbore zvárania v r. 1953 a 1954, Sjazd vedeckotechnických pracovníkov v odbore ocelových konštrukcií v r. 1953 a 1954, Konferencia o diele Petra Jilemnického 1954, Konferencia o systéme Stanislavského 1954, Celoslovenská konferencia o nedostatkoch nášho hudobného života 1954, Konferencia o prefabrikách 1954, Energetická konferencia 1954, II. celoštátny sjazd vedecko-technických pracovníkov v odbore veľkých vodných stavieb 1954, I. betonársky sjazd 1954, Odborno-politické školenie chemikov v Banskej Štiavnici v r. 1953, 1954, Celoštátna konferencia o aktívnych hlinkách 1954, Celoštátna konferencia o fluidizačnej technike 1954, Diskusia o otázkach pestovania ryže na Slovensku 1954, Konferencia o klasifikácii lesov na Slovensku 1954. atď. Predsedníctvo a sekcie Akadémie venujú osobitnú pozornosť významným straníckym a vládnym dokumentom. X. sjazd KSČ, posledné zasadnutia ÚV KSČ a ÚV KSS, dôležité uznesenie vlády a Sboru povereníkov dávajú často nové úlohy a smer bádania pre mnohé vedecké pracoviská i pre celú Akadémiu. V ich zmysle treba pohotové zamerať prácu organizačnú, zmeniť výskumné plány, usporiadať porady a konferencie. Takéto dokumenty sú vždy predmetom starostlivého rokovania kolektívnych orgánov Akadémie od predsedníctva začínajúc a vedeckými radami končiac. V posledných dvoch rokoch v súvislosti s plánom rýchleho rozvoja poľnohospodárstva usporiadala Akadémie napr. celý rad porád a konferencií, vyplývajúcich priamo z úloh vytyčovaných stranou a vládou. Takéto boli napr. Celoslovenská diskusia o niektorých ekonomických otázkach JRD v r. 1953, Konferencia o umelej inseminácii 1953, Diskusia o semenárstve niektorých druhov poľnohospodárskych rastlín 1954, Diskusia o problémoch závlah z hľadiska poľnohospodárskej výroby 1954, Aktív zlepšovatelov a novátorov v mechanizácii poľnohospodárstva 1954, Diskusia o otázkach a zveľaďovaní zemiakárstva na Slovensku 1954, Konferencia o ďatelinotrávnych miešankách, Geologická konferencia v r. 1953.

Stále spojenie orgánov a pracovísk Akadémie s hospodárskymi a kultúrnymi organizáciami, reagovanie na dôležité úlohy a otázky socialistickej výstavby, ako sú vytyčované stranou a vládou, zabezpečuje Akadémii mnohostranné spojenie so životom v krajine, zabraňuje, aby sa Akadémia dostala do izolovanosti, ale stála priamo v strede socialistickej výstavby, všestranne ju napomáhala. Veď služba ľudu, pomoc pri výstavbe socializmu je hlavný a vznešený deľ vedeckého bádania, i celej našej Akadémie.

Mnoho vedeckých výsledkov sprostredkuje sa praxi cestou tlačeného slova, cez vedecké knihy a časopisy. Preto ma tiež Akadémia vlastné Vydavateľstvo a rozvinula už v prvých dvoch rokoch intenzívnu činnosť pri vydávaní a rozširovaní vedeckých kníh a časopisov. Vydavateľstvo Akadémie patrí k najväčším vydavateľstvám na Slovensku. V r. 1953 vydala Akadémia 60 kníh, v r. 1954 90, teraz doteraz v r. 1955 38. Pri pomerne bohatom vydávaní kníh je radostné najmä to, že neustále stúpa percento pôvodných prác. Napr. v r. 1954 bolo z vydaných kníh 81% pôvodných a len 16% prekladov. Akadémia vydáva nateraz 26 rozličných časopisov. Vlani, prvý celý rok činnosti Akadémie, vyšlo celkove 180 čísiel časopisov s celkovým počtom 18. 344 stránok. Vlani na začiatku roku bol ešte veľmi neuspokojivý stav v odbere našich časopisov, veľa ich ostávalo na skladoch. Za rok, od marca 1954 do marca 1955, zvýšil sa počet odberateľov časopisov Akadémie zo 16. 614 na36. 455, t. j. o 109%. Dnes predávame celkove 89. 4% vytlačených časopisov. Takéto rozšírenie vedeckej spisby na Slovensku je zjav nikdy predtým nebývalý, neslýchaný, sám svedčí o rýchlom kultúrnom rozvoji Slovenska. Mnoho našich časopisov odchádza tiež do zahraničia na objednávku i na výmenu. Zvlášť cennú službu nám poskytuje Ústav vedeckej informácie v Moskve, ktorý cestou svojich mohutných Referatívnych žurnálov referuje o niektorých našich časopisoch a otvára tak široké okno našej vede do celého sveta.

V minulom roku začala Akadémia vydávať aj celoakademický časopis "Naša veda", v ktorom sú články na aktuálne témy, ako ich stavia prax, vedecký vývoj, články z histórie našej vedy, oznámenia o skončených vedeckých výsledkoch; zprávy z pracovísk, oznamy a recenzie nových kníh a časopisov. Naša veda umožňuje širokej verejnosti oboznámiť sa s celkovou problematikou vedeckej práce na Slovensku. Naša edičná činnosť má ešte nedostatky, niekedy množstvo nezodpovedá kvalite; Akadémia sa preto bude ešte viac usilovať o zvýšenie kvality, o úroveň vydávaných kníh a časopisov. Chyba je aj to, že ceny našich publikácií sú veľmi vysoké, polygrafický priemysel na Slovensku nevie zabezpečiť náročnejšiu vedeckú sadzbu, najmä matematickú, prírodnú, technickú a aj v jednotnej knižnej distribúcii sú nepríjemné nedostatky.

Organizovanie vedeckých pracovísk, ich kádrové a materiálne vybudovanie, kolektívny spôsob práce v orgánoch a na pracoviskách Akadémie, spolupráca starších a mladých vedeckých pracovníkov, spolupráca a denná bratská pomoc českej vedy, ustavične sa rozširujúce zahraničné styky, veľká pomoc sovietskej vedy, široké spojenie orgánov a pracovísk Akadémie so socialistickou výstavbou, s hospodárskymi a kultúrnymi organizáciami, rozsiahla sjazdová činnosť, konferenčná, edičná - toto všetko vytvára priaznivé, podmienky pre vedeckú prácu v Akadémii. Akadémia sa bude zo všetkých síl usilovať ďalej rozvíjať a zlepšovať tieto podmienky, lebo len tak sa vytvorí priaznivé ovzdušie pre tvorivú vedeckú prácu, len tak sa zabezpečí slovenskej vede zdravý a rýchly rozvoj.

A teraz vás chcem, vážení poslanci, aspoň v skratke oboznámiť s tým najhlavnejším, podľa čoho sa meria aj práca vedeckých pracovísk, s výsledkami práce, so skončenými alebo rozpracovanými vedeckými výskumami Akadémie z prvých dvoch rokov jej činnosti. Hneď na začiatku podotýkam, že dosiahnuté výsledky nevznikli len od založenia a z činnosti samotnej našej Akadémie. Na mnohých pracoviskách, ktoré sme od iných prevzali, sú výskumy výsledkom predchádzajúceho úsilia, často mravenčej trpezlivosti pri zariaďovaní pracoviska, získavania a výchovy vedeckých kádrov. Tu Akadémia žnie úrodu zasiatu a aj obrobenú predchodcami. Pri uznaní tohto všetkého otvorili sa nesporne pre všetky vedecké pracoviská, začlenením do Akadémie oveľa lepšie podmienky pre vedeckú prácu, podstatne sa kádrové vybudovali, zlepšilo sa značne aj plánovanie výskumov, prehĺbila, a usústavnila sa kontrola vedeckej práce, čo všetko nevyhnutne muselo sa odraziť v práci, v lepších výsledkoch.

Na úseku spoločenských vied úspešne rozvíja prácu Historický ústav. Spolu s Historickým ústavom Československej akadémie vied skončil redakciu prvého zväzku vysokoškolskej učebnice Prehľadu československých dejín a pre ďalšie dva zväzky pripravil tézy. Súčasne sa pracuje na Dejinách Slovenska. Záslužným činom ústavu bolo usporiadanie vedeckej konferencie a vydanie Sborníka o Slovenskom národnom povstaní, ktorými bolo k oslavám 10. výročia hlbšie osvetlené slávne obdobie národnooslobodzovacieho zápasu nášho ľudu. V Historickom ústave bola tiež skončená monografická práca o lživej štefánikovskej legende, s pozoruhodným rozborom znova vydaná tvorba Fándliho a Bajzova. Ústav pristúpil k sústavnému spracúvaniu a vydávaniu dokumentov a prameňov k slovenským dejinám; nedávno vyšli Listy poddaných (1526-1848) a pripravované sú Dokumenty k baníckemu povstaniu (1525-1526). Vydali sa aj viaceré preklady, najmä z maďarskej historickej tvorby, týkajúce sa i slovenského územia. Aj do najbližšej budúcnosti hlavnou úlohou našich historikov ostáva kolektívna práca na dejinách ČSR a Slovenska.