Slovenská národná rada 1955

II. volebné obdobie

6. a 7. schôdzka

Stenografická zpráva

o priebehu 6. a 7. schôdzky Slovenskej národnej rady zo 16. júna 1955 v Bratislave

Obsah:

6. schôdzka o 8. hod. 30. min.

Prítomní:

Predseda Slovenskej národnej rady František Kubač.

Podpredsedovia Slovenskej národnej rady: František Déneš, Jozef Mjartan a Michal Žákovič.

Členovia Sboru povereníkov:

predseda Sboru povereníkov Rudolf Strechaj,

podpredseda Sboru povereníkov Štefan Šebesta,

podpreseda Sboru povereníkov a povereník vnútra Oskár Jeleň, povereník pôdohospodárstva Štefan Gažík, povereník školstva Ernest Sýkora, povereník ľahkého priemyslu inž. Samuel Takáč, povereník stavebného priemyslu dr. h. c. Jozef Lukačovič, povereník obchodu inž. Ján Bušniak, povereník pracovných síl Jozef Hojč, povereník miestneho hospodárstva Jozef Gajdošík, povereník potravinárskeho priemyslu Ján Marcelly.

Predseda Slovenskej akadémie vied akademik Ondrej Pavlík.

78 poslancov Slovenskej národnej rady,

zástupcovia politického, kultúrneho, hospodárskeho a verejného života a pracujúci.

Za kanceláriu Slovenskej národnej rady: vedúci Jozef Ilčík.

Predseda Kubač (cengá):

Otváram 6. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Svoju neprítomnosť na dnešnej schôdzke ospravedlnili: podpredsedníčka SNR Irena Ďurišová, podpredseda Sboru povereníkov Michal Bakuľa, povereník predseda Slovenského plánovacieho úradu Pavol Majling, povereník spojov dr. h. c. Alexander Horák, povereník lesov a drevárskeho priemyslu František Tupík, povereník financií inž. Ján Marko, zmocnenec Ministerstva štátnej kontroly Ľudovít Benada,

poslanci Slovenskej národnej rady: Viktor Strmeň, Vasil Biľak, Jozef Árvay, Michal Kanda, Milan Rázus, Ján Mockovčiak a Pavol Dubovský.

Nasleduje

schválenie programu dnešného rokovania Slovenskej národnej rady podľa § 14 odseku 1 pracovného a rokovacieho poriadku.

Užšie predsedníctvo navrhuje, aby Slovenská národná rada schválila pre dnešné svoje rokovanie tento program:

6. schôdzka o 8. hodine 30 minútach, ktorú som otvoril:

1. Zpráva predsedu Slovenskej akadémie vied, akademika Ondreja Pavlíka o prvých dvoch rokoch činnosti a rozvoja Slovenskej akadémie vied.

2. Rozprava o odznelej zpráve predsedu Slovenskej akadémie vied.

3. Zpráva povereníka miestneho hospodárstva Jozefa Gajdošíka o priebehu akcie úpravy a zveľadenia vzhľadu miest a obcí k 10. výročiu oslobodenia našej republiky Sovietskou armádou.

Má niekto pripomienky k tomuto návrhu programu, prípadne návrh na zmenu alebo doplnenie programu?

(Nikto.)

Pretože k programu rokovania pripomienky nie sú, dám o návrhu hlasovať.

Kto schvaľuje program rokovania, ako ho navrhlo užšie predsedníctvo, nech zdvihne ruku.

(Hlasovanie.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada program rokovania schválila.

Začneme rokovať.

Prvým bodom programu je

zpráva predsedu Slovenskej akadémie vied, akademika Ondreja Pavlíka o prvých dvoch rokoch činnosti a rozvoja Slovenskej akadémie vied.

Prosím súdruha predsedu, aby sa ujal slova.

Akademik Pavlík:

Slávna Slovenská národná rada!

Pred dvoma rokmi, ustanovená zákonom Slovenskej národnej rady zo dňa 18. júna 1953, započala činnosť vrcholná vedecká ustanovizeň na Slovensku - Slovenská akadémia vied. Podávam zprávu o doterajšej činnosti a rozvoji Slovenskej akadémie vied, poukazujúc pritom na niektoré naliehavé úlohy a otázky vedeckej práce pri ďalšej výstavbe socializmu v našej vlasti, najmä na Slovensku.

Dva roky je prikrátka doba, aby sa vedecká ustanovizeň mohla rozvinúť a priniesť pozoruhodnejšie výsledky. A to platí najmä v takej krajine ako je Slovensko, kde minulosť, posledné kapitalistické obdobie zanechalo po sebe smutné dedičstvo, takže na väčšine úsekov vedy začína vlastne od začiatku, treba postupne a s námahou odstraňovať zaostávanie z minulých desaťročí, organizovať od základu nové vedecké pracoviská a pripravovať prvú smenu vedeckého dorastu pre mnohé a mnohé vedné odbory. Pravda, nesprávny a hrubo vulgarizujúci by bol náhľad, akoby na Slovensku predtým vedy vôbec nebolo, akoby naša domovina nemala cenné tradície v oblasti vedeckej práce. Výskum histórie Slovenska vôbec, starostlivejšie štúdium minulosti jeho kultúry, školstva a vedy, ktoré sa teraz u nás sľubne rozvíja, dokazuje, že to bol kapitalizmus, najmä jeho posledné monopolistické štádium, ktoré násilne zastavilo a pretrhlo často na európskej úrovni sa nachodiaci vývin mnohých vedných odborov na Slovensku, zvlášť vo vedách prírodných a technických. Slovensko, jeho nadaný ľud, i keď žil v minulosti v ťažkých podmienkach stredoeurópskeho vývinu, všestranného útlaku a ťažkých dlhotrvajúcich bojov, obohacoval pokladnicu svetovej kultúry aj na úseku vedy. Najmä na počiatku novoveku, v 17., v 18., ba ešte na začiatku 19. storočia, patrilo Slovensko k popredným krajinám rozvitej a vyspelej kultúry, vedy a techniky, aká sa len mohla vyvinúť v podmienkach feudalizmu a prenikania prvkov kapitalizmu do strednej Európy. Vysoká úroveň baníctva a hutníctva na Slovensku, hustá sieť obchodných ciest a iné okolnosti spôsobili, že Slovensko šlo v tých časoch často v prvých radoch novovekého vývinu, dávalo svetu vynikajúcich ľudí, malo pomerne hustú sieť vyšších a vysokých škôl, na ktorých sa široko rozvíjala vedecká práca. Na Slovensku už v 15. storočí vzniká prvá univerzita (Academia Istropolitana, 1467); druhá univerzita trnavská (z roku 1635) bola počas tureckého obsadenia Dolného Uhorska kultúrnym strediskom Uhorska a rozvíjala sľubne, najmä v 18. storočí - kým nebola presťahovaná do Budína (v r. 1777), lekárske vedy. Na Slovensku vznikla ako vôbec prvá na svete vysoká škola banícka. Banícka akadémia v Banskej Štiavnici (r. 1763), teda skôr ako známe vysoké banícke školy nemecké a francúzske. Slávna banícka akadémia, ku ktorej bolo neskoršie pripojené vysoké štúdium lesníctva, bola v tom čase jedinečné centrum prírodných a technických vied (baníctvo, geológia, mineralógia, chémia, fyzika, matematika, kartografia, geodézia atď. ), známe v celej Európe. Sem chodili študovať z ďalekých krajín a stretávali sa učenci z celej Európy. V Sklených Tepliciach, v dedine pri Banskej Štiavnici bol už r. 1786 prvý prírodovedecký sjazd, sjazd chemikov a mineralógov, na ktorom sa medzi iným zúčastnili napr. Lavoisier, Charpentier, Howkins a tu bola založená Medzinárodná spoločnosť pre výskum ťažby rúd, ktorá mala členov v Rusku i v Amerike. V Senci už v 18. storočí (1763) za krátky čas existovala akási prvá technika, Collegium oeconomicum, pre výchovu inžinierov. Neskoršie boli známymi vysoké školy, právnické akadémie v Bratislave, Košiciach, Prešove, poľnohospodárska akadémia v Košiciach.

Slovensko dalo svetu celý rad vynikajúcich učencov, z ktorých, pravda, mnohí nemohli si nájsť uplatnenie doma a museli žiť a pracovať v cudzích krajinách. Už v 16. storočí vychádza prvá zverolekárska kniha od Jána Bazu (Sambucus), trnavského rodáka, profesora na univerzite v Bologni. Lekárskej vede je známy turčiansky rodák Jesenius - Ján Jesenský, rektor Karlovej univerzity, popravený po bitke na Bielej Hore v r. 1621. Z 18. storočia spomeniem napr. známeho očovského rodáka, zemepisca a historika Mateja Bela, zverolekára Pavla Adámiho, profesora krakovskej univerzity, pochádzajúceho z trenčianskej Beluše, ďalej zvolenského rodáka Mateja Bučániho, profesora, meteorológie v Gottingách, ďalej kartografa, matematika a technika Saumela Mikovinyho, prvého profesora vysokej baníckej školy v Štiavnici, rodom z Ábelovej, ďalej matematika a fyzika Jozefa Pecvala, spišského rodáka, profesora najprv na peštianskej, neskoršie na viedenskej univerzite.

Z neskorších čias spomeniem len podaktorých, napr. slávneho kobeliarovského rodáka Pavla Jozefa. Šafárika, vynikajúceho lesníka Jozefa Dekréta z Čierneho Balogu, poľnohospodára a pedagóga Samuela Tešedíka, Slováka z Dolného Uhorska; histológa, embryológa a paleontológa Jozefa Viktora Rohona, profesora na rozličných európskych vysokých školách, ktorý sa na pozvanie petrohradskej Ruskej akadémie vied a Ruskej prírodovedeckej spoločnosti zúčastnil na paleontologických výskumoch v Rusku, neskoršie bol profesorom na pražskej univerzite; ním- popísané veľké gangliové bunky v mieche dosiaľ sa nazývajú Rohonove bunky. Skalický rodák Jozef Baránek (Agnelli) pestoval už dávno nové rastliny, nové sorty poľnohospodárskych plodín a jeho zemiaky "agnelky" dostali prvú cenu na rozličných medzinárodných výstavách. Známy je celému svetu Dionýz Štúr z Beckova, veľký slovenský geológ a fytopaleontológ, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Známi sú aj botanici Andrej Kmeť, Ľudovít Holuby, Gustáv Reuss, ďalej priekopník rádiotelegrafie Jozef Murgaš, tvorca teórie parných turbín Aurel Stodola, profesor na vysokej škole v Zürichu; profesor zverolekárstva v Pešti Jozef Marek, atď. atď.

Nacionalistická a kozmopolitická buržoázna historiografia zámerne zakrývala a komolila cenné vedecké tradície na Slovensku. To však nebol hlavný hriech buržoázie na úseku slovenskej vedy. Zakrývanie cenných tradícií vedeckej práce na Slovensku bolo súčasťou celkovej politiky buržoázie, usilujúcej sa udržať Slovensko v postavení krajiny bez priemyslu, ako krajiny agrárnej zaostalosti a rezervoáru lacných pracovných síl. Buržoázia, cudzia i domáca, nepotrebovala rozvoj vied na Slovensku. Preto postupne, ako sa rozvíjal monopolistický kapitalizmus, vedecká práca na Slovensku sa nielen nerozvinula, ale v mnohých, práve rozhodujúcich smeroch, najmä v oblasti prírodných a technických vied, upadala, živorila zanikala. Viaceré známe staré vysoké školy postupne pozanikali. Vedecké a učené spolky a spoločnosti, ktoré mali nahradiť aspoň z časti činnosť vedeckých učilíšť, boli na Slovensku vždy len dielom zanietených učencov a rodoľubov, rodili sa a potom beznádejne, živorili a skoro zanikali. Nedostávalo sa im podpory, ale za to hojne prenasledovania. Veľké vedecké talenty slovenského ľudu nemohli sa rozvíjať, zakrňovali v beznádejnom slovenskom živorení a jednotlivci, ak sa prebili, odchádzali tak isto ako desaťtisíce slovenských vysťahovalcov do cudziny, slúžili iným, na svoju biednu rodnú zem niektorí celkom zabudli, odnárodnili sa. Tak kvety génia slovenského ľudu stávajú sa často ozdobou iných národov.

Do iných krajín vkročil kapitalizmus v minulom storočí tak, že aspoň na začiatku rozvinul nebývalé výrobné sily a v súvislosti s tým osobitne prírodné a technické vedy. Veď bez rozvoja vedy a techniky nie je rozvoj modernej výroby ani mysliteľný. Inakšie sa vyvíjali pomery na Slovensku. Vtedy, keď sa v Európe začala rozvíjať strojová veľkovýroba, najmä ťažký priemysel, Slovensko sa dostáva na okraj, vypadúva z celkovej reťaze vývinu. Zložité pomery bývalého Rakúsko-Uhorska, dvojitý triedny a národnostný útlak, zadržiavali rozvoj Slovenska. A neboli to len pomery v samotnom Rakúsko - Uhorsku, čo takýto stav spôsobovali; stále viac doliehala na našu oblasť strednej Európy celková politika hlavných západných imperialistických krajín; celkový vývoj monopolistického kapitalizmu v Západnej Európe. Záujem veľkých imperialistických dravcov bol, aby sa krajiny strednej Európy, medzi nimi biedne Slovensko, stali púhym príveskom západných imperialistických štátov; nemal sa v nich rozvíjať priemysel, mali ostať vo svetovom boji veľkých imperialistických blokov len závislým zázemím a zdrojom lacných pracovných síl. Na Slovensku sa táto politika osobitne výrazne prejavovala a trvala vlastne až do oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. Preto sa na Slovensku dlho udržovali a podporovali zvyšky feudalizmu, vo výrobných vzťahoch i nadstavbe, škrtil sa priemysel, Slovensko ostávalo zaostalou krajinou malovýroby. Hospodárska a spoločenská zaostalosť prejavila sa plne i v oblasti vedy a kultúry. Z vied zanikali alebo len beznádejne živoria základné odbory: prírodné a technické vedy Rozvíjajú sa iba podaktoré spoločenské odbory, hlavne v súvislosti s činnosťou škôl, podporujú sa len také vedy a pseudovedy, ktoré napomáhajú udržať porobu slovenského ľudu. Celá slovenská kultúra sa rozvíja za imperializmu osobitným spôsobom a len v niektorých smeroch (napr. v literatúre), vcelku však prestupuje z nohy na nohu a živorí; rozhodujúce oblasti, akou je i veda, sa nerozvíjajú, naopak, často upadajú, zanikajú mnohé od dávna pestované odbory; v slovenskej vzdelanosti sa šíria a obnovujú inde už dávno prekonané reakčné prúdy, kriesia sa k životu staré stredoveké mátohy, udržuje sa húževnaté náboženská ideológia, pomáhajúca udržať slovenský ľud v ponižujúcom postavení. Chýba smelý rozlet vedeckej myšlienky, vedeckého bádania, duch modernej prírodovedy, techniky. Fideizmus, špekulatívnosť, nacionalizmus, odrodilstvo, maloburžoázna nemohúcnosť, kolísavosť, nestálosť a iné zaostalé črty vedomia udržujú sa v kultúre, v myslení a správaní ľudí, najmä u inteligencie. Krátko, imperializmus zanechal na Slovensku aj vo vedeckej práci smutné dedičstvo. Na niektorých úsekoch sa dospelo k horšiemu stavu, aký bol pred sto rokmi. (Mám na mysli najmä vedy prírodné a technické. ) Tak sa imperialistická poroba Slovenska prejavila silno nielen v materiálnom a hospodárskom živote, ale aj v mysli, vo vedomí ľudí a v celej slovenskej kultúre a vede, dusila zdravé základy, škrtila rozvoj slovenskej národnej kultúry, nedovoľovala rozvinúť sa tvorivým silám slovenského ľudu v rozličných smeroch vedeckého bádania.

Po oslobodení našej vlasti Sovietskou armádou, keď sa vládcom a hospodárom v našej krajine stal pracujúci ľud na čele s robotníckou triedou, a jej organizovaným predvojom, komunistickou stranou, od základu sa mení situácia aj vo vedeckej práci na Slovensku. Celková výstavba socializmu a najmä industrializácia si vyžaduje stále širší rozmach odbornej vzdelanosti a vedeckej práce. Ľudovodemokratický štát štedro podporuje zakladanie vyšších a vysokých škôl. Miesto jednej, aj to neúplnej vysokej školy, univerzity z predmníchovskej republiky, máme dnes na Slovensku 12 vysokých škôl s 33 fakultami. Na vysokých školách slovenských rozvíjajú sa temer všetky vedné odbory, pripravujú sa početné mladé kádre odborníkov aj vedecko-výskumných pracovníkov; na katedrách, v ústavoch vysokých škôl rozvíja sa stále viac vedecká práca. Popri vysokých školách utvorili sa širšie možnosti pre vedeckú prácu aj v sieti rozličných rezortných výskumných ústavov pre náš znárodnený priemysel a prebúdavame poľnohospodárstvo. Takýchto rezortných výskumných ústavov, ak zanedbáme menšie podnikové laboratóriá, vývojové strediská, menšie stanice, je dnes na Slovensku asi 43. O rýchlom a všestrannom rozvoji vedeckej práce a života na Slovensku svedčí najlepšie aj tá skutočnosť, že už v prvom desaťročí slobodného žitia ľudu bezprostredne po založení a zorganizovaní Československej akadémie vied, zakladá sa v júni 1953 vrcholná vedecká organizácia na Slovensku - Slovenská akadémia vied. O čom po desaťročia, ba stáročia snívali generácie slovenských vzdelancov, vlastencov, stalo sa v podmienkach ľudovej demokracie za niekoľko málo rokov skutočnosťou: Slovensko pri rýchlom hospodárskom napredovaní, pri všestrannom rozvoji národnej kultúry získava v Akadémii vied centrum vedeckého života a snaženia; aj po tejto stránke míľovými krokmi doháňa, v čom pre nepriazeň v minulosti zaostalo za inými krajinami a národami. Nie skromné vedecké spolky a spoločnosti, vydržiavané z prostriedkov niekoľkých horlivcov, štátom zaznávané a prenasledované, ako bývalo v minulosti, dnes má Slovensko ľudovodemokratickým štátom založenú a štedro podporovanú vlastnú národnú akadémiu vied a širokú sieť vysokých škôl a vedeckých výskumných ústavov. Tak sa zmenili pomery pre vedeckú prácu na Slovensku v podmienkach budovania socializmu v ľudovodemokratickom Československu.

Slovenská akadémia vied sa rýchlo rozvíja. Dnes má 19 členov a 25 členov korešpondentov. Rozpočet Slovenskej akadémie vied na rok 1955 je 65 miliónov Kčs. Vo všetkých jej ústavoch pracuje dnes 1. 687 ľudí, z čoho je 341 vedeckých a 472 odborných pracovníkov. Jej vedecké pracoviská - ústavy, laboratóriá, kabinety a komisie zasahujú širokú oblasť vied od vied spoločenských cez vedy prírodné až po vedy technické. Začlenené sú do piatich sekcií všetky pracoviská. V prvej sekcii, sekcii spoločenských vied, je teraz 8 ústavov s 1 laboratóriom a 4 kabinetmi. Sú to: 1. Archeologický ústav so sídlom v Nitre, 2. Filozofický ústav s psychologickým laboratóriom, 3. Historický ústav, 4. Kabinet pre teóriu a dejiny výtvarného umenia, 5. Ústav slovenskej literatúry s divadelným oddelením, 6. Ústav slovenského jazyka, 7. Ústav hudobnej vedy, 8. Československo-sovietsky inštitút s oddeleniami ruského jazyka, ruskej a sovietskej literatúry, dejín SSSR a oddelením pre ukrajinistiku, 9. Národopisný ústav, 10. Pedagogický kabinet, 11. Kabinet politickej ekonómie, 12. Kabinet vied právnych.

V druhej sekcii, sekcii biologických a lekárskych vied sú 4 ústavy, 9 laboratórií, 1 kabinet a 1 komisia. Patria sem: 1. Endokrinologický ústav, 2. Helmintologický ústav v Košiciach, 3. Arborétum v Mlyňanoch, 4. Botanická záhrada v Košiciach, 5. Laboratórium geobotaniky a systematiky rastlín, 6. Laboratórium rastlinnej biológie, 7. Faunistické laboratórium, 8. Laboratórium experimentálnej cytológie, 9. Laboratórium experimentálnej chirurgie, 10. Laboratórium klinickej elektrofyziológie nervového systému, 11. Laboratórium klinickej fyziológie vyššej nervovej činnosti u ľudí, 12. Laboratórium neurofyziolópie, 13. Laboratórium hygieny, 14. Kabinet dejín biologických a lekárskych vied, 15. Komisia pre koordináciu výskumu v zdravotníctve na Slovensku.

V tretej sekcii, sekcii poľnohospodárskych vied sú dnes 3 ústavy, 4 laboratóriá, 1 kabinet a 2 komisie. Sú to: 1. Výskumný ústav živočíšnej výroby na Vígľaši s oddelením ovčiarskym v Trenč. Tepliciach, 2. Výskumný ústav rastlinnej výroby v Borovciach, 3. Pedologické laboratórium v Bratislave, 4. Výskumný ústav krmovinársky v Trnave, 5. Lesnícke laboratórium v Bratislave, 6. Laboratórium ochrany rastlín v Ivanke pri Dunaji, 7. Laboratórium zoohygieny tiež v Ivanke, 8. Kabinet dejín poľnohospodárskych vied, 9. Komisia pre využitie rašeliny, 10. Komisia pre mechanizáciu poľnohospodárstva a Komisia pre poľnohospodársku ekonomiku.

Štvrtá sekcia, sekcia matematických a prírodných vied má 3 ústavy, 2 laboratóriá, 1 kabinet a 1 komisiu. Sú to: 1. Astronomické observatórium v Tatranskej Lomnici a na Skalnatom Plese, 2. Chemický ústav s oddeleniami: glycidov a biochémie, experimentálnej farmakológie, s oddelením dreva, celulózy a umelých vlákien, oddelením chémie a technológie makromolekulárnych látok, oddelením anorganickej chémie, 3. Zemepisný ústav, 4. Geofyzikálne laboratórium v Bratislave a Hurbanove, 5. Kabinet pre geológiu, 6. Komisia pre matematiku a fyziku.

Piata sekcia, sekcia technických vied má 1 ústav, 4 laboratóriá, 1 kabinet a 3 komisie. Sú to: 1. Ústav stavebníctva a architektúry, 2. Laboratórium meracích prístrojov, 3. Vodohospodárske laboratórium, 4. Laboratórium strojníctva a hutníctva, 5. Laboratórium energetiky, 6. Kabinet dejín technických a prírodných vied, 7. Komisia pre teoretickú a aplikovanú mechaniku, 8. Komisia pre baníctvo, 9. Komisia elektrotechniky.

Celkove je dnes v Akadémii 53 vedeckých pracovísk, z čoho je 19 ústavov, 19 laboratórií, 8 kabinetov, 7 komisií. Pri predsedníctve priamo je pričlenená Komisia pre vodné dielo na Dunaji a Komisia pre územné plánovanie, dnes pracujúca najmä pre potreby východného Slovenska.

Na čele každého vedeckého pracoviska je riaditeľ (vedúci), ktorému ako poradný sbor pomáha vedecká rada zložená z predných predstaviteľov dotyčného vedného odboru z celého štátu i z odborníkov z praxe. Akadémia má svoje vlastné Vydavateľstvo, Knižnicu s 260. 000 zväzkami a potrebný Úrad predsedníctva a hospodársko-administratívny aparát. Hneď pri uzákonení venoval ľudovodemokratický štát Akadémii aj krásny zámok v Smoleniciach, Domov vedeckých pracovníkov pre konanie vedeckých sjazdov, konferencií a pre rekreáciu vedeckých pracovníkov.

Slovenská akadémia vied spolu s Československou akadémiou a Československou akadémiou poľnohospodárskych vied buduje sa podľa sovietskeho vzoru ako vedecká ustanovizeň nie reprezentatívna, ale pracovná. Jej hlavným poslaním je zakladať vlastné vedecké pracoviská a rozvíjať v nich výskum na pomoc hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju krajiny. Preto tiež na začiatku činnosti venujeme hlavnú pozornosť organizovaniu a dobudúvaniu pracovísk a vytvoreniu všetkých priaznivých podmienok pre výskumnú pradú. Jednu časť terajších našich vedeckých pracovísk sme prevzali od rezortov a z bývalej Slovenskej akadémie vied a umení. Väčší počet, celkove 32 začali sme budovať od základu po založení Akadémie. Hlavnou starosťou teraz na začiatku je získať vedeckých pracovníkov, zadovážiť priestory, zariadenie a prístroje pre pracoviská. Po tejto stránke, vďaka všestrannej podpore strany a ľudovodemokratického štátu, sa vykonala pekná práca, v podmienkach kapitalizmu vôbec nemysliteľná. No napriek tomu, ešte ani zďaleka nie sme na konci vývoja. Organizačný stav a úroveň vedeckých pracovísk Akadémie sú dosiaľ značne rôznorodé, máme už pracoviská pomerne slušne vybudované s väčším počtom vedeckých pracovníkov, ale väčšinou sú naše pracoviská ešte malé, zárodkové, začínajúce, na niektorých sú dosiaľ len 1-2 vedeckí pracovníci. Staršie ústavy, prevzaté od rezortov, sa len postupne prebudúvajú podľa poslania a úloh Akadémie.