Jednota nášho ľudu, prejavená tak výrazne vo voľbách do Národného zhromaždenia a Slovenskej národnej rady, ako i spontánny súhlas nášho ľudu s moskovskou konferenciou a na konferencii prijatou deklaráciou, zvýšená politická aktivita ľudu v celej našej republike, spojená s novými a novými pracovnými úspechmi, oprávňuje Sbor povereníkov k tomu, aby i na tomto mieste vysoko vyzdvihol tú radostnú skutočnosť, že dnešné kvitnúce Slovensko už dávno prestalo byť slabým politickým miestom našej republiky. Potvrdilo to slávne Slovenské národné povstanie a svedčia o tom mnohé radostné skutočnosti, našej slovenskej prítomnosti. Slovenský ľud sa dávno odvrátil od tých, ktorí rozhodovali kedysi o národe v rozpore s jeho záujmami a túžbami. Spolu s českým národom a ostatnými národnosťami, žijúcimi v našej vlasti, stojí slovenský ľud v nerozbornom šíku proti každému útočníkovi, ktorý by sa chcel dotknúť našej republiky a jej ľudovodemokratického štátneho zriadenia.

Slovensko a jeho ľud idú každým dňom rýchlejšie k šťastnému životu. Mocný je tep slovenského života, mení sa skladba nášho národného hospodárstva a touto zmenou prechádza aj náš pracujúci človek. Náš robotník, družstevník a pracujúci roľník, príslušníci našej inteligencie stoja pevne na svojej rodnej zemi, zapálení odhodlaním prispievať svojím podielom k tomu, aby naša vlasť, ľudovodemokratická republika Československá, bola stále mocnejšou oporou tábora mieru a socializmu. Preto sa aj náš pracujúci ľud Slovenska tak jednoznačne postavil za moskovskú deklaráciu a za stanovisko, ktoré vláda republiky na moskovskej konferencii tlmočila v jeho mene. Sbor povereníkov, opierajúc sa o túto jednotu nášho ľudu, bude na Slovensku usilovať o to, aby sa čo najúspešnejšie plnili všetky tie radostné úlohy, ktoré pre Slovensko vyplývajú z posledného vládneho vyhlásenia, predneseného ministerským predsedom súdruhom Širokým.

Od pamätných dní 10. výročia slávnych bojov o Duklu prebiehajú postupne v jednotlivých okresoch a obciach východného Slovenska oslavy tých radostných dní, kedy pred 10 rokmi slávna Sovietska armáda na svojom víťaznom postupe začala oslobodzovať našu drahú vlasť. Tieto oslavy, ktoré vyvrcholia v máji budúceho roku oslavami celoštátnymi, sú veľkou príležitosťou manifestačné vyjadriť svoju vďaku a lásku hrdinskému sovietskemu ľudu a jeho slávnej armáde, našej osloboditeľke.

Pracujúci Československa kráčajú s istotou vpred cestou výstavby socializmu. Navzdory všetkej zlobe a zúreniu nepriateľov možno hovoriť, že víťazný pochod nášho ľudu sa nedá ničím zastaviť. Vec socializmu a mieru sa stala vecou stámiliónov a preto jej bude patriť i konečné víťazstvo.

Pod vedením Sovietskeho sväzu bude náš ľud bojovať za zmiernenie medzinárodného napätia a za zabezpečenie trvalého, spravodlivého mieru medzi národmi.

Pod vedením našej slávnej Komunistickej strany Československa pevne zomknutí v Národnom fronte pôjdeme vpred za víťazstvo socializmu v našej drahej vlasti.

Nech žije naša rodná Komunistická strana Československa a vláda republiky! (Búrlivý, dlhotrvajúci potlesk.)

Nech žije náš milovaný prezident republiky súdruh Antonín Zápotocký, ktorý sa zajtra dožíva 70 rokov svojho plodného života, venovaného boju robotníckej triedy a veci socializmu! (Búrlivý, dlhotrvajúci potlesk.)

Nech žije naše večné priateľstvo a spojenectvo s osloboditeľským Sovietskym sväzom a jeho hrdinským ľudom! (Búrlivý, dlhotrvajúci potlesk.)

Nech žije trvalý a spravodlivý mier! (Búrlivý, dlhotrvajúci, jednotný potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem predsedovi Sboru povereníkov s. Strechajovi za jeho prejav.

Nasleduje

rozprava o vyhlásení predsedu Sboru povereníkov.

Oznamujem, že sa do rozpravy prihlásili: člen predsedníctva Vojtech Daubner,

podpredseda Jozef Mjartan,

podpredseda Michal Žákovič,

poslanec Ondrej Meliška,

člen predsedníctva Vasil Biľak,

podpredseda František Déneš,

člen predsedníctva Milan Rázus.

Dávam slovo prvému rečníkovi, členovi predsedníctva s. Vojtechovi Daubnerovi.

Člen predsedníctva Daubner:

Súdružky a súdruhovia, bratia a sestry!

Novozvolená Slovenská národná rada začína svoju činnosť vo chvíľach, kedy myšlienky a city všetkého nášho ľudu sú zamerané k otázke zabezpečenia mieru v Európe. Naši robotníci, roľníci a pracujúca inteligencia, ktorí nás zvolili za poslancov, sú rozhorčení hanebnými plánmi imperialistov, vážne ohrozujúcimi svetový mier a bezpečnosť národov.

Náš ľud dosiahol od svojho oslobodenia významné úspechy. Sme dnes slobodní, máme verných priateľov v ľude Sovietskeho sväzu i v ľude všetkých krajín ľudovej demokracie a veľkej Číny. (Predsedníctva sa ujala podpredsedníčka Ďurišová.) Tvorivou prácou našich pracujúcich rozkvitla, rozkošatela a zmohutnela naša krajina. Nášmu ľudu sa žije stále lepšie a radostnejšie. Do tejto symfónie tvorivej práce chcú zasiahnuť ničivou rokou tí, ktorí už neraz rozpútali hrozné vojny. Nepriatelia pokroku a ľudskosti chcú zavliecť svet na cestu vojny, na cestu nového masového vraždenia, na cestu nového pustošenia.

Preto náš ľud s takou radosťou privítal slová predsedu vlády súdruha Širokého, ktoré povedal dňa 13. decembra v Národnom zhromaždení:. "Vychádzajúc zo smerníc Komunistickej strany Československa - osvedčenej a ľudom uznanej vodkyne a organizátorky socialistickej výstavby v našej vlasti - a opierajúc sa o všetky vlastenecké a demokratické sily našich národov, združených v Národnom fronte, a najmä o nerozborný zväzok robotníkov a roľníkov tvoriaci základ Národného frontu, vynaloží vláda všetko úsilie o zabezpečenie ďalšieho všestranného plánovitého rozvoja všetkých odvetví národného hospodárstva, o upevnenie nezávislosti, obranyschopnosti a bezpečnosti našej vlasti, o neustále zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne ľudu. "

V týchto slovách je vyjadrená pevná línia našej politiky, línia nášho Národného frontu, ktorú chápe každý náš poctivý občan a pre jej splnenie obetavo pracuje. Ničím sa nedáme zviesť z nastúpenej cesty, z cesty budovania socializmu. Nedovolíme nikdy nikomu, aby toto naše úsilie maril.

Vieme všetci, že nielen v Európe, ale na celom svete prebieha boj dvoch táborov. Prvý tábor je mohutný tábor mieru, demokracie a pokroku, vedený Sovietskym sväzom. Pevnou súčasťou tohto tábora je veľká Čína a krajiny ľudovej demokracie. Všetko úsilie tábora mieru je zamerané na budovateľskú prácu pre blaho ľudu. Jeho politika vychádza zo zásady možnosti spolunažívania a vzájomnej spolupráce medzi všetkými národmi. Druhý tábor je tábor vojny, vedený americkými imperialistami, ktorí chcú uvrhnúť svet do nových vojnových hrôz, lebo len vo vojne vidia východisko, ako si zachovať svoje panstvo, ako zachovať kapitalistický poriadok, založený na vykorisťovaní národov. No, tieto dva tábory nie sú oddelené nijakou hranicou, ale sú prepletené ako červenou niťou spoločným želaním, ktoré spája srdcia všetkých mierumilovných ľudí na celom svete! Je to želanie, aby ľudstvo už nikdy nemuselo prežívať hrôzy, aké prežívalo cez druhú svetovú vojnu. Na strane tábora mieru sú milióny drobných pracujúcich ľudí v kapitalistických a koloniálnych krajinách, ktorí bojujú vytrvalo a húževnaté za zachovanie svetového mieru.

Sovietsky sväz využíva každú príležitosť, aby ukázal možnosť trvalého zabezpečenia mieru, možnosť spolupráce aj celkom odlišných spoločenských systémov. Ale páni kapitalistického sveta sú hluchí a slepí k výzvam Sovietskeho sväzu, ktorým však rozumejú milióny. V záujme svojich ziskov ohrozujú mier. Keď utrpeli vážne porážky svojej vojnovej politiky v Kórei a vo Vietname, chcú vytvoriť nové ohnisko vojnového napätia v Európe. Vyzbrojujú západné Nemecko, tie sily, ktoré uvrhli národy Európy už niekoľkokrát do ťažkého vojnového utrpenia. Imperialisti dávajú zbrane do skrvavených rúk bývalých esesákov, stavajú na západe Európy letiská a vojenské základne, dvíhajú na nohy bývalú nacistickú wehrmacht. Usilujú sa o urýchlenie ratifikácie parížskych dohôd, ktorých skutočným cieľom je znemožniť mierové vyriešenie nemeckého problému a zavliecť európske národy do nových krvavých vojnových dobrodružstiev. Ratifikácia parížskych dohôd by znamenala vážne nebezpečenstvo pre mier v Európe.

Sovietsky sväz v tejto medzinárodnej situácii ukázal jasnú cestu, ktorá vedie k zmierneniu napätia. Deklarácia moskovskej konferencie hlboko zapôsobila na všetok náš ľud. Jej historický význam je v tom, že ukazuje všetkým európskym krajinám cestu k upevneniu a zaručeniu trvalého mieru a bezpečnosti v Európe. Vytvorenie, systému kolektívnej bezpečnosti je cesta, ktorá jedine zodpovedá životným záujmom európskych národov a ich historickým skúsenostiam. Krajiny tábora mieru otvorene pred celým svetom manifestujú svoju jednotu, svoje úsilie zachovať mier, ale súčasne aj svoju odhodlanosť brániť vec mieru a svoju nezávislosť proti akémukoľvek nepriateľovi, rozdrviť každý pokus o agresiu.

Ľud Československa odmieta s rozhorčením hanebné plány na remilitarizáciu západného Nemecka. Súčasne pokojne, s pevnou istotou a plným vedomím svojej sily vyhlasuje, že urobí všetko pre zachovanie mieru, svojej slobody a obranu vymožeností nového spoločenského poriadku. Ešte v mnohých rodinách našej vlasti krvácajú rany po obetiach minulej vojny. Nezabudli sme na ťažké roky okupácie, na koncentráky a na bezuzdné vraždenie. Na tieto ťažké roky nezabudneme nikdy, najmä teraz, keď po 10 rokoch vidíme, čo znamená slobodný život, zbavený biedy, strachu, nezamestnanosti a vykorisťovania. Život nášho ľudu sa zmenil na nepoznanie. Z nášho v minulosti ubiedeného Slovenska vyrastá ozajstná kvitnúca vlasť nášho ľudu. Vyrastajú nám nové závody, hydrocentrály, mestá a dediny menia svoj vzhľad. Na základe rozvoja výroby stupňuje sa všestranná starostlivosť o hmotné a kultúrne potreby nášho ľudu. Naše deti sú veselé a zdravé. Majú všetky možnosti vzdelania, všetky možnosti rozvoja svojich schopností. Nikdy a nikomu nedovolíme, aby nám ničil toto krásne dielo.

Práve v týchto dňoch celá propagačná mašinéria imperialistov vykrikuje, že cieľom parížskych dohôd je obrana mieru. Podľa vzoru Hitlera oprašujú skrachované výmysly o takzvanom "boľševickom nebezpečenstve". Ich novinári a emigranti všetkých odtienkov štvú a ohovárajú za judášky groš Sovietsky sväz, Čínu a krajiny ľudovej demokracie. Svojimi divokými výmyslami a ohovárkami veľa ráz prekonajú Hitlerovho šéfa propagandy Goebbelsa. Ich luhaniu, že parížske dohody sú zárukou bezpečnosti, neuverí ani francúzsky baník, ani roľník v Holandsku, ani nezamestnaný robotník z Ríma. Všetci vedia, že tieto dohody znamenajú remilitarizáciu západného Nemecka, že americkí protektori dávajú revanšistom v západnom Nemecku voľnú ruku k obnove dravého nemeckého militarizmu, k uskutočneniu agresívnych plánov proti národom východnej a západnej Európy. Americkí imperialisti dnes sľubujú nemeckému imperializmu Sudety, Alsasko-Lotrinsko, zajtra celé krajiny, aby mali v nemeckom imperializme nástroj, ochotný slúžiť ich reakčným protipokrokovým cieľom.

Každý rozumný človek vie, že armáda vytvorená z krvilačných esesákov, armáda, ktorú povedú Hitlerovi poľní maršálkovia a obergruppenfiihrerovia, armáda, ktorá bude vyzbrojená kanónmi z Kruppových fabrík, nebude nikdy záštitou mieru. Na tvrdenie strojcov parížskych dohôd, že vraj vyzbrojenie západného Nemecka nie je na prekážku ďalšieho mierového rokovania, má náš ľud múdru odpoveď v porekadle: "Daj svini rohy, tak bude hrýzť, aj klať". A takto vyzerá vyzbrojenie revanšistov západného Nemecka. Vrahom dávajú zbrane, pritom chcú ľud obalamutiť a vykresliť vrahov ako anjelov strážcov. Dnes títo zavíjajú a zajtra by chceli vraždiť.

Keď hovoria imperialisti o mieri, myslia na vojnu. Dôkazom toho je aj cynické vyhlásenie Churchilla, ktorý v čase, keď hovoril o zničení nacizmu a o povojnovom budovaní sveta, staral sa o to, ako zachrániť zvyšky nacistickej wehrmacht a jej zbraní pre vojnu proti štátom, za ktorých spojenca sa verejne hlásil.

Hrbiacimi sa služobníkmi imperialistov sú aj zradcovia nášho ľudu - Lettrich, Osušky, Majer, Ripka a iní. Za dolárový bakšiš pokračujú vo svojej zrade a sú prívržencami novej vojny. Takto ukazujú svoju pravú tvár. Kedysi pred ľudom zastierali pravdu, ale ľud ich poznal a naložil s nimi podľa zásluhy. Skončili tak, ako skonči každý, kto sa s ľudom rozíde, kto ľud zradí - na smetisku dejín.

Naše úsilie po mieri, náš boj proti hrozbám vojny nie je výrazom našej slabosti! Nie sme proti vojne preto, že by sme sa báli, ale sme proti vojne preto, lebo vojnu nenávidíme, lebo vieme a sami sme to skúsili, aké utrpenie prináša ľudu. Sme proti vojne preto, lebo chceme uchrániť ľud od všetkých vojnových hrôz. Nebojíme sa. Keby ničomný agresor nedbal na našu výstrahu a napadol našu vlasť, nezastihne nás nepripravených. Sme hotoví po boku svojich spojencov a priateľov kedykoľvek odraziť a rozdrviť každý pokus o agresiu. V deklarácii moskovskej konferencie sa jasne vyhlasuje, že národy zastúpené na tejto konferencii podniknú neodkladné opatrenia, aby proti agresívnym silám vojenského bloku západných mocností bola postavená zjednotená moc mierumilovných štátov. Preto náš ľud uvítal tak jasavo moskovskú deklaráciu a postavil sa plne za program svojej vlády. Z neho vychádza aj vyhlásenie predsedu Sboru povereníkov súdruha Strechaja na dnešnom zasadaní Slovenskej národnej rady. Slovenská národná rada a jej poslanci, ktorí boli s takou láskou prijatí, veľkou väčšinou zvolení naším dobrým ľudom, sú povinní zdvihnúť svoj hlas za jeho pokojný budovateľský život. Preto preč s parížskymi dohodami. My podporujeme zo všetkých síl politiku vlády Československej republiky i ďalšieho rozkvetu a obranyschopnosti našej vlasti.

Súdružky a súdruhovia, bratia a sestry!

Komunistická strana sa zrodila z ľudu a s ľudom je nerozlučne spätá v celom svojom úsilí a snažení. Naša strana - ako vždy - nebude šetriť svojich síl pre vec ľudu. V záujme veci mieru, v záujme šťastnej budúcnosti nášho ľudu, budenie my komunisti ruka v ruke s príslušníkmi ostatných zložiek Národného frontu vysvetľovať ľuďom vývoj medzinárodnej situácie a budeme ho burcovať k zvýšenej bdelosti a ostražitosti. A práve naša funkcia poslancov vyžaduje od nás, aby sme boli denne v spojení s pracujúcimi, so svojimi voličmi v mestách i na dedinách, aby sme si vytvárali pevné putá vzájomnej dôvery a pomáhali strane a vláde viesť náš ľud k ďalším úspechom pri výstavbe socializmu, najúčinnejšej to zbrane v boji za zachovanie mieru.

Vo vyhlásení vlády sa hovorí: "Sledujúc so zvýšenou bdelosťou a ostražitosťou medzinárodný vývoj, dôsledne odrážajúc imperialistické nástrahy á úklady o bezpečnosť našej republiky, bude vláda Československej republiky: pokračovať v organizovaní všestranného plánovitého rozvoja národného hospodárstva a na tomto podklade zabezpečovať trvalý rast životnej úrovne ľudu a rozmach národnej kultúry; sústavne upevňovať vládu robotníckej triedy vo zväzku s malými a strednými roľníkmi v našej vlasti a ďalej ju rozvíjať v duchu socialistickej demokracie; neustále posilňovať jednotu českého a slovenského národa, jednotu všetkého ľudu a jej základ - nerozborný zväzok robotníkov a roľníkov a upevňovať obranyschopnosť nášho štátu".

Slovenská národná rada musí vidieť teraz svoju hlavnú úlohu v tom, aby prostredníctvom svojich poslancov mobilizovala ľud na zabezpečenie týchto úloh. Pre mier treba u nás bojovať predovšetkým plnením plánu a zabezpečením splnenia uznesení slávneho X. sjazdu Komunistickej strany Československa. Tieto smernice určujú ďalšie zvýšenie priemyselnej i poľnohospodárskej výroby, rysujú pred nami perspektívu II. päťročnice. Sme neotrasiteľní vo svojej jednote. Najvýrečnejším dôkazom tejto morálne - politickej jednoty je plnenie budovateľských úloh. Urobíme všetko, aby naša vlasť bola ešte krajšia, bohatšia, silnejšia, aby bola ešte šťastnejším domovom všetkého nášho ľudu.

V nerozbornom zväzku našich národov s národmi Sovietskeho sväzu vytvoríme silnú, obranyschopnú našu vlasť - Československú republiku. Rozšírime spoluprácu s demokratickými krajinami. V pevnom priateľskom zväzku so všetkými krajinami tábora mieru a v úzkom priateľstve s pracujúcimi a mierumilovnými ľuďmi celého sveta podarí sa nám zvíťaziť nad temnými zámermi vojnových štváčov a upevniť nepremožiteľný tábor socializmu, vedený veľkým Sovietskym sväzom. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Dávam slovo podpredsedovi s. Jozefovi Mjartanovi.

Podpredseda Mjartan:

Vážený pán predseda vlády, vážená vládna delegácia, vážená Slovenská národná rada!

Náš ľud s múdrosťou dobrého hospodára, s pocitom sebavedomého socialistického vlastenca a s láskou k svojej ľudovodemokratickej vlasti vyjadril svorne vo voľbách 28. novembra svoju vôľu: ísť pevne stále vpred k slnečnému socialistickému zajtrajšku, a rozhodne povedal - áno. Odovzdal svoje hlasy na kandidátov Národného frontu a tak plnozvučne povedal áno na politiku Národného frontu, ktorý pod vedením Komunistickej strany Československa vedie našu štátnu loď do bezpečného, mierového a ľudským šťastím prekypujúceho prístavu socializmu. S plným dôrazom a so všetkou vážnosťou povedal á n o na našu mierovú zahraničnú politiku, ktorá v zhode s mierovým úsilím veľkého Sovietskeho sväzu a ostatnými krajinami tábora mieru stavia sa čo najzodpovednejšie na odpor proti vojnovým plánom kapitalistického sveta.

Výsledok volieb do Národného zhromaždenia a Slovenskej národnej rady upevnil naše ľudovodemokratické zriadenie a potvrdil morálnu silu a jednotu všetkého pracujúceho ľudu v mestách i na dedinách.

Z tejto pevnej vôle nášho ľudu vzišli sme aj my, noví poslanci Slovenskej národnej rady ako zákonodarného sboru na Slovensku, aby sme jeho vôľu svojou činnosťou úspešne vlievali do všetkých tokov nášho mocne prúdiaceho života pre blaho všetkých statočných ľudí. Je to úloha čestná a nanajvýš zodpovedná. Budeme sa preto usilovať zo všetkých svojich síl, aby sme na poste zástupcov ľudu v Slovenskej národnej rade obstáli čo najčestnejšie. Dnešný, tak prebohato kvitnúci život na našom Slovensku bude od nás čoraz nástojčivejšie požadovať, aby sme vo zvýšenej miere prispeli k urýchleniu výstavby jeho šťastia v socialistickom Československu.

Sme právom a prirodzene hrdí na naše dnešné Slovensko, ktoré v dennodenne sa upevňujúcej jednote robotníckej triedy a pracujúceho roľníctva, ako aj pracujúcej inteligencie, v bratskej zhode a za výdatnej pomoci českého pracujúceho ľudu stalo sa v duchu leninsko-stalinskej národnostnej politiky neoddeliteľnou, hospodársky a kultúrne mocnejúcou súčasťou našej drahej ľudovodemokratickej československej vlasti. Industrializácia Slovenska v rámci prvej Gottwaldovej päťročnice zmenila na nepoznanie našu zem, úpiacu po stáročia pod vykorisťovateľským jarmom. Zmenila i ľudí. Tých ktorí plahočili na kamenistých rúnach i na žírnych pôdach veľkostatkárov, vykresala nových ľudí z vrchárov, z putujúcich drotárov a ubíjaných paholkov. Vliala mocné sebavedomie do ľudí, kedysi postávajúcich pred sprostredkovateľňami prác a bezmedzné vykorisťovaných domácim i cudzím kapitálom. Do tváre našej mládeže vpísala ozajstnú, hrdú mladosť a staršej generácii pripravila zaslúžený pokojný odpočinok.

Vybudovali sme mohutný priemysel, vodné diela a početné kultúrne a sociálne stánky. Pochovali sme panstvo, vypásajúce sa na krvi ľudu a tým sme odstránili i chronickú chudokrvnosť nášho ľudu. Žobrácke palice sme polámali na múroch nových fabrík a vysťahovalecké batohy visia kdesi zaprášené v šopách ako pripomienka na našu smutnú minulosť.

Na tejto revolučnej premene, ktorá z agrárneho prívesku predmníchovskej republiky premenila Slovensko na krajinu vyspelého priemyslu a moderného poľnohospodárstva, zúčastnila sa svojou činorodou prácou aj Slovenská národná rada ako národný zastupiteľský sbor nášho ľudu. Jej pripadlo, najmä po februárovom víťazstve v roku 1948, riešiť všetky národné a regionálne problémy slovenské v súlade s Ústavou republiky z 9. mája 1948. Svoju zákonodarnú činnosť zameriavala tam, kde to vyžadovali osobitné záujmy Slovenska, dopĺňajúc tak v plnom súlade s najvyššími celoštátnymi orgánmi zákonodarnú činnosť nášho najvyššieho zákonodarného sboru, Národného zhromaždenia. Väčšina zákonov Slovenskej národnej rady zabezpečovala rozvoj národnostnej vzdelanosti a kultúry. Zákony na poli hospodárskom umožnili plynulejší vývoj v našom budovateľskom úsilí. Prirodzene, že Slovenská národná rada popri svojej zákonodarnej činnosti usilovala aj o stály styk s každodenným životom, o najužšie spojenie s pracujúcim ľudom. Na práci výborov Slovenskej národnej rady zúčastňovali sa pracujúci zo svojich pracovísk, vymieňali si s poslancami poznatky a skúsenosti a tak sa uľahčoval aj styk poslancov s pracujúcimi.

Naša ľudová demokracia, uplatňujúc zásadu leninsko-stalinskej národnostnej politiky, uložila slovenským národným orgánom, aby svojou činnosťou zabezpečovali rovnoprávnosť oboch našich národov. A Slovenská národná rada svojou činnosťou usilovala sa o dosiahnutie tohto cieľa.

Ústava 9. mája splnila požiadavky Slovenska a jeho ľudu, aby slovenský ľud mohol žiť a napredovať ako svojprávny celok. Ostáva dala teda slovenskému národu jeho vlastných predstaviteľov, jeho vlastné národné orgány a pritom zachovala celistvosť a nedeliteľnosť spoločných záujmov v spoločnom a nedeliteľnom štáte, v našej republike.

O čom snívali najvernejší synovia nášho ľudu, v minulosti nebojácne a vysoko dvíhajúci zástavu pokroku a demokracie, to sa stalo v našom ľudovodemokratickom zriadení skutkom. V duchu celoštátnych úloh riešila osobitné problémy Slovenska Slovenská národná rada a Sbor povereníkov ako najvyššie slovenské národné orgány.

Cesta, po ktorej sa bude uberať novozvolená Slovenská národná rada, je cesta mierovej výstavby socializmu. Vytýčil ju X. sjazd Komunistickej strany Československa a plán národného rozvoja na rok 1955. Úlohy sú veľké a zodpovedné. V záujme ďalšieho zvyšovania hmotného a kultúrneho blahobytu nášho ľudu vytýčil X. sjazd Komunistickej strany veľkorysý program. Na plnení tohoto programu zúčastníme sa aj my, poslanci Slovenskej národnej rady, jednak na pôde SNR, v jednotlivých výboroch, v radách a združeniach poslancov a predovšetkým v čo najužšom spojení s pracujúcimi vo svojich volebných obvodoch. Sme si vedomí toho, že sme povinní pravidelne skladať účty zo svojej činnosti svojim voličom a takisto im podávať zprávy o činnosti Slovenskej národnej rady. V duchu socialistickej zákonnosti budeme dbať o to, aby zákony boli vykonávané a dodržiavané, a to najmä v úzkej súčinnosti s národnými výbormi a zložkami Národného frontu.

Jedna z hlavných úloh, ktorú vytýčil X. sjazd KSČ a ktorú zdôrazňuje i nedávne vládne vyhlásenie, je zabezpečiť podstatné zvýšenie poľnohospodárskej výroby. Pán predseda vlády vo vládnom vyhlásení povedal v tejto súvislosti, že "od toho, ako dôsledne bude vykonávaná politika strany a vlády voči pracujúcim roľníkom, od toho závisí napokon i ďalšia výstavba socializmu na dedine, ďalšie budovanie jednotných roľníckych družstiev a výstavba socializmu vôbec..., od toho, ako dôsledne bude vykonávaná politika strany a vlády voči pracujúcim roľníkom, družstevným a individuálne hospodáriacim, od toho závisí i ďalšie významné upevňovanie zväzku robotníkov so všetkými pracujúcimi roľníkmi. "

A tu pripadá Slovenskej národnej rade a jej poslancom jedna zo závažných úloh. Bude našou najbližšou povinnosťou pomáhať národným výborom pre dôsledné uskutočňovanie politiky vlády Národného frontu a Komunistickej strany pri zvýšení poľnohospodárskej výroby a získavať občanov svojho volebného obvodu pre plnenie daných úloh.

Zo skúseností vieme, že na niektorých miestach sa podobné vážne uznesenia "plnia" iba byrokraticky - administratívnymi formami, čo zapríčiňuje, že veľkolepé a krásne plány sú často nesprávne vysvetľované i chápané. Budeme dbať o to, aby najzrozumiteľnejšími formami boli vykladané zákony a opatrenia pre ďalšie zveľadenie nášho poľnohospodárstva a súčasne, aby boli plnené zvýšeným pracovným úsilím našich poľnohospodárov.

Náš vyvinutý priemysel a naša robotnícka trieda vytvorila všetky predpoklady, aby naše poľnohospodárstvo a jeho výroba dosiahli úroveň priemyselnej výroby. Stále vzrastajúci počet mechanizačných prostriedkov, ktoré dostáva naše poľnohospodárstvo, odstraňuje niekdajšiu drinu na poliach a umožňuje skvalitnenie a znásobenie poľnohospodárskej výroby Nie sme už ďaleko od toho, keď kravské jarma poputujú do našich múzeí alebo poletia cez komíny do oblakov.

Družstevná myšlienka ovláda naše dediny, ktoré vidia, že iba v socialistickej veľkovýroba je úspešná budúcnosť nášho poľnohospodárstva a tým aj nikdy nebývalé zvýšenie životnej úrovne pracujúcich roľníkov. Ďalším upevňovaním a rozširovaním jednotných roľníckych družstiev prispejeme najlepšie k presvedčovaniu individuálne hospodáriacich roľníkov, že budúcnosť roľníkov v súčasnom vývoji pokroku a demokracie je jedine v družstvách, v spoločnom hospodárení. Naši jednotlivé pracujúci roľníci majú vzor v mnohých družstvách a štátnych majetkoch, ktoré dosahujú každým rokom, vďaka úspechom a skúsenostiam sovietskych poľnohospodárskych pracovníkov, stále vyššie výnosy a vyššiu úžitkovosť. Vidia, ako revolučne sa mení tvár našich zaostalých dedín, ako rastie kultúrnosť na vidieku a ako sa stará štát o poľnohospodárov. Vedia, že všetko úsilie našej vlády a Komunistickej strany smeruje k tomu, aby sa aj v poľnohospodárstve zahladili všetky stopy neblahej minulosti. Každý statočný roľník si je vedomý toho, že ani jeden z bývalých kapitalistických režimov neurobil a ani nechcel urobiť toľko dobra pre zvýšenie životnej úrovne roľníctva, pre zveľadenie nášho poľnohospodárstva ako dnešné naše ľudovodemokratické zriadenie.

Záleží však i na nás všetkých, aby sa to vedomie v mysliach všetkých poctivo zmýšľajúcich ľudí umocnilo. Zameriame teda svoju činnosť z pôdy Slovenskej národnej rady tak, aby sme sa cez orgány ľudovej moci dostali ku každému pracujúcemu roľníkovi. Naša práca v tomto smere sústredí sa na národné výbory, v spolupráci s ktorými môžeme v podstatnej miere prispieť k tomu, aby sa smernice X. sjazdu KSČ a uznesenia vlády o zvýšení poľnohospodárskej výroby plnili v súlade s ostatnými úsekmi nášho národného hospodárstva.