25

ináč platnej pre opravné konanie a priznalo
súdu právo prejednať vec aj nad rámec od-
volacích návrhov. Myslí sa tu na porušenie
predpisov hmotného práva. Ak sa zistí taká
vada, môže sa rozhodnúť podľa tohto usta-
novenia aj v neprospech toho, kto opravný
prostriedok podal. Je to výnimka z ináč plat-
nej zásady zákazu reformatio in peius, ktorá
sa tu odôvodňuje zreteľom na záujmy chrá-
nených osôb.

K č. 25:

Navrhovaná úprava je dôsledkom zavedenia
nových metód v práci súdu, podľa ktorých sa
podľa možnosti vyhotovujú súdne rozhodnu-
tia na porade a prítomným účastníkom sa
doručujú priamo.

K č. 26:

Možnosť takzvanej autoremedúry súdom,
ktorý rozhodnutie vydal, sa rozširuje na prí-
pady, keď bolo rozhodnuté o súdnych poplat-
koch, kde pochybenia môžu byť častejšie
a kde opravný prostriedok zbytočne zaťažuje
opravnú stolicu.

K č. 27:

Doplňujúce ustanovenie § 207 rieši pozitív-
nym predpisom otázku v teórii spornú a rôzne
vykladanú o účinkoch rozhodnutia, ktorým
súd povolil obnovu konania. Rozumie sa, že
povolenie obnovy sa týka rozhodnutia len
v rozsahu, v ktorom je napadnuté. Vzhľadom
na ustanovenia § 202 písm. d) a § 209 ods. 1
je potrebné, aby sa v novom rozhodnutí, ktoré
sa po povolení obnovy vydá, predovšetkým
presne vyjadrilo, v akom rozsahu sa pôvodné
rozhodnutie zrušuje a nahradzuje novým roz-
hodnutím, poprípade v akom rozsahu zostáva
pôvodné rozhodnutie zachované.

K č. 28:

V rozvodovom konaní sú podľa doterajšej
úpravy účastníkmi len manželia. Pretože po-
dľa novej úpravy sa bude v rozvodovom ko-
naní konať aj o záujmoch detí, treba deti pri-
pustiť ako účastníkov, pravda len v tej časti
konania, ktorá sa ich bude týkať. Preto aj ko-
lízny opatrovník ustanovený deťom v tomto
konaní, bude mať práva a povinnosti účast-
níka len v časti konania týkajúcej sa detí, ale
nie pokiaľ ide o rozvod manželstva.

K č. 29:

Navrhovaná úprava sleduje zjednodušenie
postupu súdov y konaní o rozvod, kde sa má
súčasne rozhodnúť o právach a povinnostiach

rodičov k maloletým deťom a ich majetku.
Podľa doterajšej úpravy je potrebné, aby súd
rozhodol predovšetkým o týchto otázkach
skôr, než sa rozhodne o rozvode. Pôsobí ťaž-
kosti, ak je pre konanie ohľadne detí prísluš-
ný iný súd než rozvodový súd, nastávajú prie-
ťahy pri zisťovaní v podstate rovnakých sku-
točností vo dvoch konaniach a často treba
zasielať spisy medzi súdmi. Tieto ťažkosti od-
padnú pri navrhovanej úprave. Uznesenie
o schválení uzavretej dohody musí súd odô-
vodniť rovnako ako uznesenie, ktorým sa
schvaľuje pokonávka.

K č. 30 až 44:

Zásadné dôvody, ktoré vedú k tomu, aby
sa rozhodovanie v poručenských a z väčšej
časti aj opatrovanských veciach prenieslo na
výkonné orgány národných výborov, boli uve-
dené vo všeobecnej časti. Podľa navrhovanej
úpravy bude súd v opatrovanských veciach
príslušný v prípadoch §§ 61, 62 a 63 občian-
skeho zákonníka, teda najmä vtedy, ak pôjde
o opatrovanské veci osôb pozbavených svoj-
právnosti a neprítomných a ďalej v prípa-
doch, kde sa rozhoduje o veciach detí, ktoré
sú v rodičovskej moci. Tak je tomu najmä
vtedy, ak sa upravuje spôsob výchovy a vý-
živy detí rodičov, ktorých manželstvo sa má
rozviesť. Pravdaže aj tu, ak pôjde o správu
majetku, má vykonávať pôsobnosť výkonný
orgán národného výboru. V poručenských ve-
ciach má súd rozhodovať len v prípadoch vý-
slovne v zákone uvedených (§ 253). Bude to
najmä v prípade, že pôjde o osvojenie poru-
čenca (§ 263 a nasl. ) a pri dôležitých úkonoch
poručníka za poručenca podľa § 256. Dote-
rajšie ustanovenia o opatrovanskej starostli-
vosti sa upravujú v navrhovanom znení len
pre prípady, keď bude aj naďalej rozhodovať
súd.

K č. 45 a 49:

Ustanovenia desiatej hlavy o tzv. veciach
národného poistenia boli v priebehu doby ne-
priamo pozmenené novšími predpismi o ne-
mocenskom poistení a dôchodkovom zabez-
pečení, takže najmä výrazy "Ústredná
národná poisťovňa", "poistné národného po-
istenia" a "Štátny úrad dôchodkového zabez-
pečenia (Slovenský úrad dôchodkového za-
bezpečenia)" boli nahradené výrazmi "krajská
odborová rada", "poistné nemocenského, po-
prípade dôchodkového poistenia" a "Štátny
úrad sociálneho zabezpečenia (Slovenský úrad
sociálneho zabezpečenia)".

Prekonané vôbec sú už ustanovenia § 394
ods. 2 a § 397 ods. 2, ktoré možno zrušiť.


26

Novú celkovú úpravu z hľadiska prísluš-
ných predpisov o nemocenskom poistení
a dôchodkovom zabezpečení vyžadujú len
ustanovenia § 395 ods. 1 a § 403; k vecnej
zmene však ani tu nedochádza.

K č. 50:

Ako je už uvedené vo všeobecnej časti, za-
vádza sa rozhodcovské konanie v pracovných
veciach zamestnancov.

Patria sem spory o trvanie pracovného po-
meru, t. j. tiež spory o vznik a zánik pracov-
ného pomeru, spory, o nároky z pracovného
pomeru, spory o náhradu škody z dôvodu pra-
covného úrazu, uplatňovanej proti zamestná-
vateľovi a tiež spory vyplývajúce z hmotnej
zodpovednosti zamestnancov podľa zákona č.
71/1958 Zb. Tiež sem patria spory o odmenu
za vynálezy a zlepšovacie návrhy, pokiaľ
vzniknú medzi zamestnancom a zamestná-
vateľom. Z dosahu tohto ustanovenia sa vy-
nímajú spory týkajúce sa podnikových bytov
a spory týkajúce sa nemocenského poistenia
a dôchodkového zabezpečenia zamestnancov.
V rozhodcovskom konaní sa nebudú riešiť
spory týkajúce sa nárokov, ktoré sa uplatnili
až po skončení pracovného pomeru; výnimku
tvoria len spory o trvanie pracovného pomeru,
ktoré sa budú riešiť aj po skončení pracov-
ného pomeru pred rozhodcovským orgánom.

Z právomoci rozhodcovských orgánov platí
všeobecná výnimka vtedy, ak pre zamestnan-
cov závodu nie je ustavený závodný ani
miestny výbor základnej organizácie Revo-
lučného odborového hnutia alebo ak dosiaľ
rozhodnutím krajskej odborovej rady nebolo
na závode zavedené rozhodcovské konanie.

Rozhodcovské konanie bude v, zásade pre-
biehať tak, že návrh na začatie konania sa
podá u rozhodcovského orgánu. Týmto orgá-
nom bude závodný (miestny) výbor základnej
organizácie, ktorý môže túto pôsobnosť pre-
niesť na dielenský výbor. Závodný (miestny,
dielenský) výbor môže zriadiť rozhodcovskú
komisiu, ktorá potom vykonáva rozhodcov-
ské konanie. Rozhodcovský orgán, či ním je
závodný, miestny alebo dielenský výbor alebo
rozhodcovská komisia, má rozhodnúť do 30
dní od podania návrhu, ak nedôjde v tejto
lehote k uzavretiu pokonávky medzi účast-
níkmi. Po uplynutí uvedenej lehoty môže
účastník navrhnúť, aby sa vec postúpila ľu-
dovému súdu. Ak sa taký návrh podá, je roz-
hodcovská komisia povinná predložiť vec
závodnému (miestnemu, dielenskému) vý-
boru, ktorý môže vo veci sám rozhodnúť. Ak
tak neurobí, je povinný spisový materiál po-

stúpiť ľudovému súdu, v obvode ktorého má
sídlo rozhodcovský orgán.

Ak rozhodol rozhodcovský orgán vo veci,
môže účastník, ktorý nie je s rozhodnutím
spokojný, podať proti výroku námietky. Ak
rozhodla vo veci rozhodcovská komisia, pred-
loží spisový materiál s podanými námietkami
závodnému (miestnemu, dielenskému) výboru,
ktorý môže rozhodnutie komisie preskúmať
a znovu sám rozhodnúť. Proti takémuto roz-
hodnutiu majú účastníci možnosť podať opäť
námietky. Ak nerozhodne závodný (miestny,
dielenský) výbor vo veci znovu, predloží spi-
sový materiál ľudovému súdu, ktorý potom
prejedná vec ako inú žalobu, ktorá je u neho
podaná. Tým sa v širokej miere pracujúcim
zabezpečuje, že ich nároky zovrubne uvážia
a rozhodnú ich vlastné odborové orgány, pri-
čom je zachovaná možnosť, aby výnimočne
tam, kde by táto cesta účastníkov neuspoko-
jila, vo veci rozhodol súd. Aj tu však osnova
dáva prednosť rozhodnutiu rozhodcovského
orgánu a stanoví, že súd konanie zastaví, ak,
vyhlásia účastníci v priebehu súdneho kona-
nia, že sa podrobujú rozhodcovskému výroku.

Zavedenie rozhodcovského konania pre rie-
šenie pracovných sporov si vyžiadalo aj vy-
riešenie otázky, aký vplyv má konanie v pra-
covných veciach na premlčanie uplatňovaných
nárokov. Stalo sa tak doplnením ustanovení
§ 58.

K č. 51:

Navrhnutým znením § 408a sa vylučuje,
aby žaloby, ktoré sa týkajú pracovných po-
merov, sa podávali v sídle právnických osôb.
Výhoda daná v tomto ustanovení českoslo-
venským právnickým osobám nemôže ísť tak
ďaleko, aby sa konanie odnímalo všeobec-
nému súdu pracujúcich, lebo tým by sa im
značne sťažila obrana proti uplatňovaným ná-
rokom.

K č. 52:

Nové ustanovenie § 409a usnadní prácu
súdu, ktorý bude môcť už podľa znenia ža-
loby lepšie posúdiť, či je pre vec príslušný.
Zabrání sa tým nevyhnutnému doplňovaniu
údajov výsluchom navrhovateľa a nebude
potrebné, aby sa až v priebehu konania skú-
mala otázka príslušnosti.

K č. 53:

Zjednodušenie súdnej agendy sleduje tiež
navrhované doplnenie ustanovení § 425 O. s.
p., podľa ktorého vo veciach hodnoty do 500
Kčs súd spravidla vydá platobný rozkaz,


27

i keď to žalobca nenavrhuje. Usnadní sa tak
vybavovanie sporov menšej hodnoty, pričom
záujmy žalovaného nemôžu byť dotknuto,
lebo má tak ako dosiaľ možnosť, aby podaním
odporu proti platobnému rozkazu ho pozbavil
účinnosti. Podľa skúseností upravuje sa tiež
zjednodušený postup v prípadoch, keď sa
zistí, že žaloba sa nemala podať proti osobe
v žalobe označenej. V týchto prípadoch súd
návrh neprejednáva, lež vydá na žalobcov
návrh nový platobný rozkaz, ktorý doručí
pravému žalovanému. Zabrání sa tak tomu,
aby osoba neprávom žalovaná nebola súdnym
konaním zbytočne zaťažovaná a aby nemusela
znášať trovy, ktoré by prípadne s ťažkosťami
na navrhovateľovi vymáhala. Ohľadne osoby,
ktorá bola v žalobe označená a proti ktorej sa
nemala žaloba podať, zaniká konanie podľa §
136 druhá veta. O trovách, ktoré takejto
osobe vznikli, rozhodne súd na jej žiadosť po-
dľa § 136. Ak je žalobca toho názoru, že ozna-
čenie žalovaného v žalobe je správne a nena-
vrhne doručenie platobného rozkazu inej
osobe, nariadi sa ústne pojednávanie.

Proti doterajšiemu stavu sa už nestanoví,
že odpor netreba odôvodniť. Naopak sa sta-
noví, že v odpore sa má uviesť, z ktorých
dôvodov sa podáva. Usnadní sa tým prejed-
nanie žaloby, ak bol proti platobnému rozkazu
podaný odpor. Osobitná povaha tohto pro-
striedku však nedovoľuje, ako sa výslovne
stanoví, aby nedostatok odôvodnenia sa po-
važoval za formálnu vadu, pre ktorú by bolo
možno odpor odmietnuť.

K č. 54:

Doterajšie znenie § 535 ods. 1 v znení zá-
kona č. 41/1953 Zb. o peňažnej reforme ukla-
dalo zaokrúhľovanie súm na 60 halierov. Pre-
tože ide o nepatrnú sumu, pri ktorej výpočet
sumy robí ťažkosti, zvyšuje sa na sumu 3 Kčs.
Ide o čisto technické opatrenie pre jedno-
duchší výpočet.

K č. 55:

V praxi robí ťažkosti ustanovenie § 541
ods. 2 o zániku exekúcie, ak z náhodilých prí-
čin v čase zexekvovania mzdy nedosahuje
plat dlžníkov zexekvovateľnú sumu. Preto sa
volí vhodnejšia úprava, podľa ktorej dôjde
k zániku exekúcie len vtedy, ak plat dlžníkov
bude nižší po dobu jedného roku. Táto úprava
bude tiež v súlade s novou úpravou zák.
opatrenia & 57/1955 Zb.

K č. 56:

Znenie § 556 sa upravuje so zreteľom na
predpisy o hospodárení s bytmi.

K č. 57:

Niektoré poznatky z medzištátnych roko-
vaní vo veciach právnej pomoci s cudzinou
ukazujú, že je vhodné, aby sa dala možnosť
viesť poručenstvo ohľadne maloletých tuzem-
cov žijúcich trvalé v cudzine naším zastu-
piteľským orgánom. Takáto úprava je tiež už
v niektorých krajinách zavedená.

K č. 58:

Osobitnú úpravu vyžaduje príslušnosť pre
vybavenie opravného prostriedku, ktorý bol
podaný proti rozhodnutiu alebo opatreniu
konzulárneho orgánu v poručenských veciach.
Túto pôsobnosť treba zveriť ústrednému úra-
du v odbore zahraničnej služby.

K č. 60:

Ide o ustanovenia prevzaté zo Spravova-
cieho poriadku (§§ 145-150),

K č. 61:

Splnomocnenie tu uvedené dáva možnosť,
aby minister spravodlivosti podľa potreby
upravil podrobnosti inštrukciou. Toto splno-
mocnenie umožní, aby ako inštrukcia bol vy-
daný nový spravovací a kancelársky poriadok,
ktorý bude obsahovať už len interné predpisy
o administratívnom postupe na súdoch
a štátnych notárstvach.

K č. 62:

Do ustanovenia § 678 bola prevzatá prí-
slušná úprava zo Spravovacieho poriadku
(§§ 156-158), ktorá umožňuje, aby jedno-
duché úkony zverené sudcovi mohli vykonávať
správni zamestnanci. Táto úprava umožňuje,
aby sudcovia boli oslobodení od všetkej pod-
ružnejšej agendy a aby sa mohli výhradne
venovať rozhodovacej, preventívnej a popu-
larizačnej činnosti.

K článku II:

Týmto ustanovením sa prenáša pôsobnosť
v poručenských veciach uvedená v zákone
o rodinnom práve na orgány poverené sta-
rostlivosťou o mládež odboru školstva a kul-
túry rád okresných národných výborov, ako
je uvedené vo všeobecnej časti. Zároveň sa
prenáša aj pôsobnosť súdu v opatrovanských
veciach nad majetkom dieťaťa, ako je uve-
dená v § 60 zákona; o rodinnom práve.


28

V prípade, že orgán poverený starostlivos-
ťou o mládež sám prevezme poručníctvo,
treba určiť orgán, ktorý bude jeho činnosť
v tomto smere kontrolovať tak, ako robí súd,
ak preskúmava činnosť poručníka. Nemožno
v tomto smere jednotne určiť určitý orgán,
ktorý by bol touto funkciou poverený, a preto
sa ponecháva, aby bol určený uznesením rady

príslušného okresného národného výboru.

Rovnako sa neuvádza, ktorý výkonný orgán
bude rozhodovať o povolení uzavrieť manžel-
stvo osobám postihnutým duševnou poruchou
alebo duševne nedostatečne vyvinutým star-
ším ako 18 ročným. Aj tu sa ponecháva úpra-
va pôsobnosti príslušným vnútorným smer-
niciam.

Výkonné orgány budú postupovať pri ob-
starávaní tejto agendy zásadne podľa usta-
novení správneho poriadku; tam, kde okol-
nosti prípadu vyžadujú osobitný postup
v správnom poriadku neupravený, budú sa
riadiť príslušnými zásadami občianskeho súd-
neho poriadku. Prichádzajú tu do úvahy usta-
novenia §§ 252, 254 až 261 O. s. p.

K článku III:

Ide o nutnú úpravu ustanovení § 32 zákona
o rodinnom práve, v súvislosti s ustanovením
§ 240 O. s. p. o spoločnom prejednaní rozvo-
dovej veci s úpravou právnych pomerov ma-
loletých detí.

K článku IV:

Ide o úpravu uvedeného zákonného opatre-
nia na základe skúseností z praxe. Usnadní sa
tým vymáhanie výživného pre maloleté deti
proti liknavým dlžníkom aj v prípadoch, keď
dlžníci často unikali súdnemu opatreniu tým,
že zmenili zamestnanie ešte pred doručením
uznesenia o zexekvovaní platu u poddlžníka.

K článku V:

Ustanovenie doplneného § 15 ods. 3 prispeje
ku zjednodušeniu agendy štátnych notár-
stiev pri overovaní podpisov a uvedie tento
postup do súladu s úpravou platnou pre súdy.

Novým ustanovením § 33a sa umožňuje,
aby sa aj v odbore štátneho notárstva jedno-
duché úkony prieniesli na spôsobilých správ-
nych zamestnancov. Toto opatrenie umožní
štátnym notárom, aby sa venovali plne zá-
važným veciam svojej agendy.

K článku VI:

Požiadavky decentralizácie v odbore jus-
tičnej správy a zvýšenie operatívnosti dohľa-
du vyžadujú, aby dohľad na činnosť štátneho
notárstva vykonával predseda ľudového súdu
v mieste štátneho notárstva. Dosiaľ vykoná-
val tento dohľad predseda krajského súdu
pomocou oddelenia súdnej správy krajského
súdu, čo značne zaťažovalo predsedu kraj-
ského súdu a robilo tento dohľad málo účin-
ným.

K článku IX:

Aby sa usnadnilo používanie Občianskeho
súdneho poriadku, splnomocňuje sa minister
spravodlivosti na vyhlásenie jeho úplného
znenia, ako vyplýva z neskorších ustanovení.
Toto ustanovenie umožní, aby sa vo vyhláse-
nom úplnom znení Občianskeho súdneho po-
riadku upravili najmä aj ustanovenia X. hlavy
o dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom
poistení, ako vyplývajú z neskorších predpi-
sov o sociálnom zabezpečení a nemocenskom
poistení.

Z vykonania tohto zákona nevyplynú zvý-
šené nároky na štátny rozpočet.

V Prahe 12. júna 1959

Minister spravodlivosti:
dr. Škoda v. r.

Predseda vlády:
V. Široký v. r.

KNT 1 - 3190-59


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP