Národní shromáždění Republiky československé 1959

II. volební období

320

Vládny návrh

Zákon

z .................................. 1959

o zmene právomoci súdov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení
z odboru súdnictva a štátnych notárstiev

Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 142/1950 Zb. o konaní vo veciach
občianskoprávnych (Občiansky súdny poria-
dok) v znení zákona č. 68/1952 Zb. a zákon-
ného opatrenia Predsedníctva Národného
zhromaždenia č. 63/1955 Zb. sa mení a dopl-
ňuje takto:

1. § 18 znie:

"(1) Na návrh predsedu Najvyššieho súdu
alebo generálneho prokurátora môže Najvyšší
súd,

a) ak to považuje so zreteľom na význam
veci za nutné; odňať vec príslušnému ľu-
dovému súdu a prikázať ju na ďalšie ko-
nanie a na rozhodnutie krajskému súdu;

b) z dôležitých dôvodov odňať vec, v ktorej
bolo podané odvolanie proti rozsudku ľudo-
vého súdu, príslušnému krajskému súdu a
rozhodnúť o odvolaní sám.

(2) Súd, ktorý potom vo veci rozhoduje,
spravuje sa predpismi o konaní platnými pre
súd, ktorému bola vec odňatá. "


2

2. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý včítane
nadpisu znie:

"§ 20a

Miesto a čas súdnych úkonov

(1) Úkony súdu sa konajú spravidla v bu-
dove súdu. Ak to vyžaduje povaha úkonu,
alebo ak je to potrebné pre urýchlenie ko-
nania, náležité objasnenie veci alebo z iných
dôležitých dôvodov, najmä výchovných, ko-
najú sa úkony súdu aj mimo súdnej budovy.

(2) Ak sa má nejaký úkon vykonať v budove
orgánu štátnej správy, verejného ústavu
alebo podniku, treba to vopred ohlásiť osobe
poverenej ich vedením.

(3) Vo vojenských alebo vojskom obsade-
ných budovách a podnikoch alebo v budovách
verejných ozbrojených sborov smie súd vy-
konať potrebný úkon len s povolením prísluš-
ného náčelníka.

(4) V dňoch pracovného pokoja možno úko-
ny konať vo zvlášť odôvodnených prípadoch. "

3. § 43 ods. 1 písm. c) znie:

,, c) Výstižné a pravdivé opísanie skutočností
a označenie dôkazov, na ktoré sa navrhovateľ
odvoláva; "

Ďalej sa k § 43 pripojuje odsek 3, ktorý
znie:

"(3) Rovnaké náležitosti ako písomné poda-
nia musia mať aj zápisnice, ktoré také poda-
nie nahradzujú. "

4. § 44 znie:

"(1) Písomné podania urobené telegraficky,
ktoré nemali náležitosti predpísané pre písom-
né podania, musia sa opakovať písomným po-
daním alebo ústne do zápisnice.

(2) Ak malo telegrafické podanie ostatné ná-
ležitosti predpísané pre písomné podania,
treba nedostatok vlastnoručného podpisu [§ 43
ods. 1 písm. e)] odstrániť dodatočným struč-
ným prejavom súhlasu s obsahom telegrafic-
kého podania. Prejav súhlasu možno urobiť
písomne alebo ústne do zápisnice. Zároveň
treba predložiť potrebné prílohy.

(3) Ak nedôjde súdu dodatočné podanie po-
dľa odseku 1 alebo prejav súhlasu podľa od-
seku 2 do troch dní po dôjdení telegrafického
podania, postupuje súd podľa § 45. "

5. Nadpis tretieho dielu znie:
"Doručovanie a predvolávanie"


3

6. § 46 včítane nadpisu znie:

"Spôsob doručovania

(1) Do vlastných rúk adresáta treba doručiť
písomnosť len v prípadoch určených zákonom,
alebo ak to uzná súd z dôležitých dôvodov za
potrebné. K písomnostiam, ktorých doručenie
sa musí preukázať, sa pripojí doručenka.

(2) Písomnosti sa doručujú spravidla poštou.
Ak to uzná predseda senátu za výhodnejšie,
vykoná sa doručenie doručovateľom súdu. Vo
zvlášť naliehavých prípadoch môže predseda
senátu požiadať o doručenie výkonný orgán
príslušného miestneho národného výboru
alebo, najmä pri nariadenom predvedení, prí-
slušný orgán verejnej bezpečnosti. Ak sa má
písomnosť doručiť pri úradnom úkone, ob-
stará doručenie orgán, ktorý má úkon vyko-
nať; výkon doručenia sa osvedčí v zápisnici,
ktorá sa o úkone spísala.

(3) Niekoľko písomností pre jednu osobu
možno doručiť na jednu doručenku len vtedy,
ak ide o tú istú vec.

(4) Písomnosť možno doručiť tiež na súde;
prevzatie písomnosti sa potvrdí vo spise. "

7. Za § 46 sa vkladajú §§ 46a až 46d, ktoré
včítane nadpisu znejú:

"§ 46a
Miesto doručenia

Adresátovi možno písomnosť doručiť v byte,
na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastih-
nutý.

§ 46b

Doručovanie písomností orgá-
nom a organizáciám

(1) Písomnosti, ktoré treba doručiť súdom,
prokurátorom, vyšetrovacím orgánom alebo
iným štátnym orgánom, ďalej ústavom, pod-
nikom a iným organizáciám a sú určené do
vlastných rúk, treba doručiť osobe oprávne-
nej podľa zákona alebo štatútu orgán alebo
organizáciu zastupovať.

(2) Písomnosti, ktoré netreba doručiť do
vlastných rúk, doručujú sa osobám oprávne-
ným za orgány a organizácie písomnosti pri-
jímať. Ak nie sú také osoby, doručujú sa kto-
rémukoľvek prítomnému zamestnancovi, ktorý
je ochotný ich prijať.

§ 46c

Písomnosti určené vojakom v činnej službe
a príslušníkom ozbrojených sborov v činnej
službe možno v jednotlivých prípadoch doru-


4

čiť prostredníctvom náčelníka týchto osôb;
ak nie je známy, môže sa tak stať, ak ide
o vojakov, prostredníctvom veliteľa posádky,
a ak ide o ostatných príslušníkov ozbrojených
sborov, prostredníctvom najbližšieho orgánu
verejnej bezpečnosti.

§46d

Písomnosti určené osobám, ktoré sú vo
väzbe alebo na ktorých sa vykonáva trest od-
ňatia slobody, doručujú sa prostredníctvom
správy väzenského ústavu. "

8. § 47 včítane nadpisu znie:

"Náhradné doručenie

§ 47

Postup pri písomnostiach,

ktoré sa nedoručujú

do vlastných rúk

(1) Ak nebol adresát zastihnutý v byte, kde
sa má písomnosť doručiť, hoci sa v mieste
doručenia zdržuje, môže sa písomnosť doručiť
inej osobe v byte spolubývajúcej, ak je ochot-
ná a spôsobilá písomnosť prevziať.

(2) Ak nebol adresát zastihnutý na svojom
pracovisku, hoci sa v mieste doručenia zdržu-
je, možno písomnosť doručiť niektorému jeho
spolupracovníkovi, ak je ochotný ju prevziať.

(3) Písomnosť sa nesmie náhradne doručiť
odporcovi alebo osobe, ktorá má záujem na
veci; takéto doručenie je neúčinné.

(4) Ak sa nezdržuje adresát v mieste určenia
a ak môže doručovateľ zistiť nové miesto jeho
pobytu, zašle písomnosť na novú adresu, ak
nie je na zásielke výslovne uvedené, že do-
ručenie mimo miesto určenia je vylúčené. "

9. Za § 47 sa vkladajú §§ 47a a 47b, ktoré
včítane nadpisu znejú:

"§ 47a
Uloženie písomnosti

(1) Ak nemožno doručiť písomnosť ani ná-
hradne podľa § 47, hoci sa adresát v mieste
doručenia zdržuje, uloží ju:

a) poštový doručovateľ na poštovom úrade,
a ak nie je v mieste doručenia poštový
úrad, u výkonného orgánu miestneho ná-
rodného výboru,

b) doručovateľ súdu na súde, ak doručuje
v sídle súdu, ináč u výkonného orgánu
miestneho národného výboru,

c) orgán miestneho národného výboru u vý-
konného orgánu miestneho národného vý-
boru.


5

(2) o uložení písomnosti upovedomí doručo-
vateľ adresáta oznámením, ktoré zanechá
v jeho byte; alebo v jeho schránke na listy,
alebo na jeho pracovisku, alebo pripevní na
dverách jeho bytu alebo na inom vhodnom
mieste; podľa možnosti upovedomí o tom aj
osoby zo susedstva alebo jeho spoluzamest-
nancov na pracovisku. Tieto okolnosti, ako aj
deň a miesto uloženia písomnosti, poznamená
doručovateľ na doručenke a vráti ju súdu.

(3) Deň, keď sa písomnosť uložila, sa pova-
žuje za deň jej doručenia. Takéto uloženie má
účinok doručenia, i keď sa adresát o uložení
písomnosti nedozvedel.

§ 47b

Náhradné doručenie pri doru-
čovaní do vlastných rúk

Ak nemožno písomnosť doručiť do vlast-
ných rúk príjemcu, hoci sa v mieste doru-
čenia zdržuje, zanechá doručovateľ na niekto-
rom z miest uvedených v § 47a ods. 2 písomnú
výzvu, aby bol v určitý deň a hodinu prítom-
ný na prijatie písomnosti. Ak sa tejto výzve
nevyhovie, uloží doručovateľ písomnosť (§ 47a
ods. 1) a v oznámení o uložení (§ 47a ods. 2)
uvedie, že si príjemca má doručovanú písom-
nosť do troch dní vyzdvihnúť. Ak sa písom-
nosť uložila a príjemca si ju v lehote troch
dní nevyzdvihne, považuje sa posledný deň
lehoty za deň, keď doručenie sa vykonalo,
i keď sa príjemca o uložení písomnosti ne-
dozvedel. "

10. § 50 včítane nadpisu znie:
"Odopretie prijatia doručova-
nej písomnosti

(1) Ak odoprie adresát bezdôvodne písom-
nosť prijať, poučí ho doručovateľ o následkoch
odopretia prijatia, poznamená to na doručenke
spolu s dátumom a dôvodom odopretia pri-
jatia a písomnosť vráti súdu.

(2) Ak uzná súd, že prijatie bolo odopreté
bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doru-
čenú dňom, keď sa prijatie odoprelo. "

11. Za § 52 sa vkladá § 52a, ktorý včítane
nadpisu znie:

"§ 52a

Predvolávanie

(1) Predvolávanie na jednotlivé úkony sa
robí spravidla písomne, alebo pokiaľ je to
možné, ústne, v naliehavých prípadoch tiež
telegraficky alebo telefonicky. Ak bola niekto-
rá osoba predvolaná ústne, telegraficky alebo
telefonicky, urobí sa o tom záznam vo spise;


6

ak bola predvolaná ústne pri výsluchu, po-
znamená sa to v zápisnici. V písomnom pred-
volaní sa uvedú zákonné následky spojené
s tým, keby sa predvolaný bez dôvodov ne-
ustanovil.

(2) Vojaci v činnej službe a príslušníci
ozbrojených sborov v činnej službe sa pred-
volávajú prostredníctvom ich náčelníka. Ak
nie je známy náčelník vojakov v činnej
službe, predvolávajú sa prostredníctvom ve-
liteľa posádky; ak nie je známy predstavený
príslušníkov verejnej bezpečnosti v činnej
službe, predvolávajú sa prostredníctvom naj-
bližšej súčasti verejnej bezpečnosti. "

12. § 53 včítane nadpisu znie:

"Právomoc predsedu senátu
pri doručovaní a predvolávaní

Nariadenie o doručovaní a predvolávaní vy-
dáva predseda senátu; rozhoduje tiež o všet-
kých iných opatreniach, týkajúcich sa doru-
čovania a predvolávania včítane ustanovenia
opatrovníka. "

13. V § 58 označuje sa doterajšie znenie ako
odsek 1 a pripojuje sa odsek 2, ktorý znie:

"(2) Ak predchádzalo súdnemu konaniu
v pracovných veciach rozhodcovské konanie
a navrhovateľ v konaní náležite pokračoval,
zostávajú zachované právne účinky podľa
odseku 1 spojené s podaním návrhu u rozhod-
covského orgánu. "

14. Za § 69 sa vkladá § 69a, ktorý včítane
nadpisu znie:

"§ 69a

Predvádzanie

(1) O predvedenie sa požiada príslušná sú-
časť verejnej bezpečnosti; o predvedenie ma-
loletého sa požiada príslušná súčasť verejnej
bezpečnosti, len ak nemožno predvedenie vy-
konať zamestnancom súdu alebo orgánu po-
vereného starostlivosťou o mládež.

(2) O predvedenie vojakov v činnej službe
a príslušníkov ozbrojených sborov sa požiada
ich náčelník.

(3) Nariadenia o predvedenie vydáva pred-
seda senátu, ktorý tiež rozhoduje o všetkých
iných opatreniach týkajúcich sa predvedenia. "

15. K § 87 pripojuje sa odsek 3, ktorý znie:

"(3) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre znal-
cov. Znalcom, ktorí nemôžu podať spoľahlivý
posudok bez zovrubného preštudovania spi-
sov, môže predseda senátu spisy vypožičať. "


7

16. V § 100 ods. 2 sa vkladá na konci veta,
ktorá znie:

"O spôsobe predvedenia platia ustanovenia
§ 69a. "

17. § 111 znie:

"O náhrade hotových výdavkov a o odmene
za znalecký úkon (znalečné), uplatňovaných
podľa osobitných predpisov, rozhoduje pred-
seda senátu; ak nebolo znalečné účtované do
konca konania alebo v lehote určenej pred-
sedom, rozhodne o ňom predseda z úradnej
povinnosti. Rozhodnutie o znalečnom sa do-
ručuje aj tomu, kto ho účtoval. "

18. § 112 znie:

"Ustanovenia §§ 100 až 105 platia pre znal-
cov primerane. Ako znalec je však povinný
byť činný len ten, koho na podanie znaleckého
úkonu označil orgán alebo organizácia socia-
listického sektora, ktoré o to súd požiadal,
poprípade ten, kto určitý odbor vykonáva ako
svoje povolanie. "

19. § 128 ods. 1 znie:

"(1) Súd uloží účastníkovi, v záujme kto-
rého nariadil z úradnej povinnosti úkon vy-
žadujúci trovy, alebo účastníkovi, ktorého
úkon dal na vznik trov podnet, aby zložil
preddavok. Rovnako postupuje mimo ústneho
pojednávania predseda senátu. "

20. § 138 ods. 1 znie:

"(1) Trovy upraví súd podľa sadzieb, ktoré
určí minister spravodlivosti vyhláškou. "

21. K § 168 sa pripojujú odseky 3 a 4, ktoré
znejú:

"(3) Pri uzneseniach jednoduchej povahy,
ktoré v plnom rozsahu vyhovujú podanému
návrhu a nemusia sa odôvodniť, možno pí-
somné vyhotovenie uznesenia nahradiť struč-
ným povoľovacím záznamom.

(4) Účastníci môžu pre urýchlenie vybavenia
veci predložiť súdu súčasne s podaním tiež
potrebné rovnopisy uznesenia, ktoré navrhujú
a ktoré sa má vydať bez vypočutia účastní-
kov. "


22. Za § 180 sa vkladá § 180a, ktorý znie:
"(1) Odvolací súd môže uznesením bez úst-
neho pojednávania zrušiť rozsudok súdu prvej
stolice, ak

a) súd pri ústnom pojednávaní, ktoré bezpro-
stredne predchádzalo rozsudku, nebol
riadne obsadený alebo rozhodovania sa
zúčastnil vylúčený sudca (sudca z ľudu),


8

b) konanie o veci, o ktorej sa rozhodovalo,

nepatrí do právomoci súdov alebo súdne-
mu konaniu malo predchádzať iné konanie,

c) o tej istej veci bolo už právoplatne roz-
hodnuté alebo je o nej na súde v behu iné
konanie, ktoré začalo skôr,

d) niektorému účastníkovi konania chýba
spôsobilosť byť účastníkom konania,

e) účastníkovi sa nezákonným postupom súdu
odňala možnosť zúčastniť sa prejednania
veci, a ak nemožno vadu odstrániť,

f) v odvolaní sa uplatňuje, že súd prvej sto-
lice v rozsudku o námietke nepríslušnosti
rozhodol nesprávne alebo nerozhodol vôbec.

(2) Ak zruší odvolací súd rozsudok, môže
podľa okolností buď vrátiť vec súdu prvej
stolice na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo
zrušiť konanie prvej stolice a poprípade ná-
vrh odmietnuť alebo postúpiť. "

23. § 181 znie:

"Ak nerozhodol odvolací súd o odvolaní bez
ústneho pojednávania, nariadi predseda se-
nátu ústne pojednávanie. "

24. K § 184, ktorého doterajšie znenie sa
označuje ako odsek 1, pripojuje sa od-
sek 2, ktorý znie:

"(2) Súd nie je obmedzený na prejednanie
v medziach odvolacích návrhov vo veciach,
v ktorých možno začať konanie z úradnej po-
vinnosti, a porušením predpisov by utrpeli
ujmu osoby, ktoré sú pod osobitnou ochranou
zákona. "

25. § 189 včítane nadpisu znie:
"Doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu
Odvolací súd môže doručiť rozhodnutie prí-
tomným účastníkom priamo; ináč doručí roz-
hodnutie odvolacieho súdu súd prvej stolice,
ktorému odvolací súd spisy vráti. "

26. § 194 ods. 1 znie:

(1) Súd prvej stolice môže sám vyhovieť
sťažnosti, ak sa napáda sťažnosťou uznesenie,
z ktorého nenadobudla dosiaľ práva osoba iná
než sťažovateľ, alebo ak ide o uznesenie, kto-
rým sa stanovila povinnosť zaplatiť súdny po-
platok, uložila pokuta alebo nariadilo predve-
denie. "

27. K § 207 sa pripojuje v odseku 2 ďalšia
veta, ktorá znie:

"Ak povolí súd obnovu, zostáva napadnuté
rozhodnutie (súdna pokonávka) nedotknutá,
dokiaľ súd nerozhodne znova vo veci samej. "


9

28. V § 231 označuje sa doterajšie znenie ako
odsek 1 a pripojuje sa odsek 2, ktorý znie:

"(2) Ak sa rozhoduje v konaní o rozvod
manželstva tiež o právach a povinnostiach ro-
dičov k maloletým deťom a ich majetku, sú
maloleté deti účastníkmi, pokiaľ sa ich kona-
nie týka. "

29. § 240 znie:

"(1) Ak sú tu maloleté deti, rozhodne súd
rozsudkom, ktorým vyslovuje rozvod manžel-
stva, súčasne tiež o právach a povinnostiach
rodičov k maloletým deťom a ich majetku;
rozhodnutie môže nadobudnúť právoplatnosť
len vo všetkých častiach výroku súčasne.

(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak dôjde
medzi účastníkmi o právach a povinnostiach
rodičov k maloletým deťom a ich majetku
k dohode, ktorú súd schválil. "

30. Označenie druhej hlavy a jej prvého dielu
znie:

"Druhá hlava

Veci opatrovanské, veci detí v rodičovskej

moci a v poručenskej starostlivosti a veci

osvojenia

Prvý diel

Veci opatrovanské, veci detí v rodičovskej
moci a v poručenskej starostlivosti"

31. § 244 včítane nadpisu znie:

"Právomoc

Súdy rozhodujú v opatrovanských veciach
a vo veciach detí v rodičovskej moci, ak nejde
o opatrovanstvo z dôvodu správy majetku
(§ 60 zákona o rodinnom práve). Vo veciach
detí, nad ktorými sa vedie poručenstvo, roz-
hodujú súdy len v prípadoch výslovne v zá-
kone určených. "

32. Za § 244 sa vkladá § 244a, ktorý včítane
nadpisu znie:

"Príslušnosť

Súdom príslušným pre veci uvedené v § 244
je všeobecný súd chránenca. Ak nie je tento
súd známy alebo ak nemôže bez ujmy pre
chránenca včas zakročiť, zakročí súd, v obvo-
de ktorého má chránenec pobyt; len čo je to
však možné, postúpi vec príslušnému súdu. "


10

33. § 246 včítane nadpisu znie:

"Obsadenie súdu

(1) Senát koná a rozhoduje o výžive detí,
o úprave styku rodičov s deťmi, o schvaľo-
vaní dôležitých úkonov za chránenca, o od-
volaní opatrovníka, o priezvisku, poprípade
aj o mene dieťaťa, o výkone rodičovskej moci,
o všetkých jej obmedzeniach a o jej zániku;
rovnako koná a rozhoduje o výchove detí
(ochrannej výchove), ak nejde o deti v po-
ručenskej starostlivosti, o ktorých výchove
(ochrannej výchove) súdy nerozhodujú.

(2) V ostatných prípadoch koná a rozhoduje

sudca. "

34. § 252 sa zrušuje.

35. § 253 včítane nadpisu znie:
"Schvaľovanie dôležitých úkonov súdom

(1) Dôležitými úkonmi zákonného zástupcu
za chránenca, ktoré vyžadujú schválenie súdu,
sú najmä zrieknutie sa alebo odmietnutie de-
dičstva, vzdanie sa práv, uzavretie pokonáv-
ky, poskytnutie alebo vypovedanie pôžičky,
scudzenie, nadobudnutie alebo zaťaženie ne-
hnuteľných vecí a práv k nim. Súd má pri
schvaľovaní právnych úkonov dbať o záujmy
chránenca aj pre dobu po dosiahnutí plno-
letosti alebo po skončení opatrovníctva.

(2) Aj uznesenie, ktorým sa návrhu vyho-
vuje, musí sa vždy odôvodniť. Písomné zmlu-
vy treba opatriť schvaľovacou doložkou. "

36. § 254 včítane nadpisu znie:

"Ustanovenie opatrovníka

(1) Po vhodnom poučení zloží opatrovník do
rúk sudcu sľub, že sa bude riadne starať
o osobu chránenca, ďalej že bude opatrovanca
riadne zastupovať, že bude jeho imanie spra-
vovať so starostlivosťou riadneho hospodára
a dbať pritom na pokyny súdu.

(2) Po zložení sľubu vydá súd opatrovníkovi
listinu o jeho ustanovení. "

37. § 255 včítane nadpisu a spoločného nad-
pisu §§ 255 až 261 znie:

"Opatrovanstvo nad imaním osôb pozbavených
svojprávnosti a neprítomných

§ 255
Zistenie imania opatrovanca

Súd vykoná súpis všetkého imania opatro-
vanca, a ak to uzná za vhodné, aj jeho odhad.
Vykonaním súpisu a odhadu môže súd poveriť
výkonný orgán miestneho národného výboru. "


11

38. § 256 včítane nadpisu znie:

"Zabezpečenie majetku opatrovanca

(1) Hotové peniaze, pokiaľ sa v záujme opa-
trovanca nepoužijú ináč, treba uložiť v štátnej
sporiteľni. V rukách opatrovníka možno po-
nechať len toľko peňazí, koľko treba na riadne
hospodárenie, poprípade na úhradu bežných
potrieb opatrovanca.

(2) Cennosti a dôležité listiny sa spravidla
uložia do súdnej úschovy. Pri nehnuteľných
veciach treba poznamenať zavedenie opatrov-
níctva.

(3) Nehnuteľné veci možno scudziť len
v prípade nutnosti alebo na zrejmý prospech
opatrovanca. "

39. § 257 včítane nadpisu znie:

"Vyúčtovanie opatrovníka

(1) Vyúčtovanie zo správy imania opatro-
vanca predkladá opatrovník v obdobiach a ku
dňom, ktoré určí súd spravidla pri jeho usta-
novení.

(2) Opatrovníci predložia vyúčtovanie spra-
vidla písomne, a to aj s dokladmi. Iba jedno-
duché vyúčtovanie, skladajúce sa z niekoľko
málo položiek príjmov a výdavkov, možno spí-
sať do zápisnice. "

40. § 258 včítane nadpisu znie:

"Preskúmanie vyúčtovania

(1) Na preskúmanie vyúčtovania predvolá
súd opatrovníka, opatrovanca, ak je schopný
posúdiť svoje záujmy, poprípade znalca, ak
to vyžaduje rozsah alebo zložitosť vyúčtova-
nia. Pritom treba vyšetriť najmä:

a) či bolo imanie úplne uvedené tak, ako je
uvedené v súpise, poprípade v súdnych
spisoch, alebo v poslednom vyúčtovaní,

b) či jednotlivé položky vyúčtovania súhlasia
s dokladmi,

c) či je všetok majetok náležite uschovaný a
zabezpečený,

d) či bola správa účelná a prospešná.

(2) Ak vyjde najavo, že k niektorým práv-
nym úkonom došlo bez potrebného súdneho
schválenia, môže ich súd schváliť dodatočne.

(3) Pri preskúmaní vyúčtovania nemé sa súd
spravidla pozastavovať nad nepatrnými ne-
dostatkami a nemá požadovať nákladné do-
klady pri nepatrných položkách. "


12

41. § 259 včítane nadpisu znie:

"Schvaľovanie vyúčtovania

(1) V uznesení, ktorým sa schvaľuje vy-
účtovanie, treba uviesť, kto vyúčtovanie po-
dal a za ktorú dobu, či ho súd uznal za správ-
ne, aká je konečná suma čistého majetku, aká
hotovosť je v rukách opatrovníka a aké prí-
jmy a výdavky mal opatrovanec vo vyúčto-
vacom období. Do uznesenia treba pojať aj
rozkaz na odstránenie prípadných chýb.

(2) Po schválení záverečného vyúčtovania
vydá súd bývalému opatrovancovi na jeho
žiadosť všetky doklady. "

42. § 260 včítane nadpisu znie:

"Zmena opatrovníka

Pri zmene opatrovníka vyzve súd doteraj-
šieho opatrovníka, aby odovzdal majetok, po-
prípade jeho správu novému opatrovníkovi a
súdu to preukázal. "

43. § 261 včítane nadpisu znie:

"Vydanie majetku po skončení opatrovníctva

(1) Po skončení opatrovníctva je súd povin-
ný vydať opatrovancovi jeho majetok.

(2) Súd predovšetkým vyzve opatrovanca,
aby do určitej lehoty majetok prevzal. Výzvu
treba doručiť do vlastných rúk. Súčasne vy-
zve opatrovníka, aby odovzdal majetok opa-
trovancovi a odovzdanie preukázal súdu. Ak
opatrovanec neprevezme majetok, naloží sa
s majetkom podľa ustanovení o súdnej
úschove.

(3) Pri nehnuteľných veciach súd po skon-
čení opatrovníctva nariadi výmaz poznámky
o zavedení opatrovníctva. "

44. § 262 včítane nadpisu znie:

"Deti v rodičovskej moci

(1) Ustanovenia o opatrovníkoch a opatro-
vancoch použijú sa primerane aj na deti v ro-
dičovskej moci, ak bol dieťaťu ustanovený
opatrovník.

(2) Predchádzajúce ustanovenia o prísluš-
nosti, obsadení súdu a konaní použijú sa pri-
merane aj pri rozhodovaní o predĺžení a pre-
pustení z ochrannej výchovy pri osobách
starších ako 18-ročných vo výchovniach do-
rastu. "

43. Nadpis desiatej hlavy znie:

"Veci nemocenského poistenia a dôchodko-
vého zabezpečenia (poistenia)"


13

46. § 394 ods. 2 sa zrušuje.

47. § 395 ods. 1 znie:

"O Rozhodovať o opravných prostriedkoch
proti výmerom krajskej odborovej rady pri-
slúcha súdu, v obvode ktorého je sídlo kraj-
skej odborovej rady, ktorá výmer vydala. Ak
podáva opravný prostriedok zamestnanec
(jeho rodinný príslušník alebo pozostalý),
môže miesto tohto súdu voliť svoj všeobecný
súd. "

48. § 397 ods. 2 sa zrušuje a ods. 3 sa ozna-
čuje ako odsek 2.

49. § 403 znie:

"V sporoch o dávky dôchodkového zabezpe-
čenia môže návrh i rozsudok znieť na zistenie
nároku bez uvedenia jeho výšky; v tom prí-
pade je Štátny úrad sociálneho zabezpečenia
(Slovenský úrad sociálneho zabezpečenia) po-
vinný najneskoršie do tridsiatich dní po prá-
voplatnosti rozsudku vydať výmer o výške
prisúdenej dávky. "

50. Za § 405 sa vkladajú §§ 405a až 405d,
ktoré znejú:

"§ 405a

(1) Spory medzi zamestnancom a závodom
o trvanie pracovného pomeru, o nárok z pra-
covného pomeru a o nárok týkajúci sa pri-
znania, výšky alebo zročnosti odmeny za vy-
nález alebo zlepšovací návrh možno prejednať
na súde len vtedy, ak rozhodcovské konanie
v závode bolo bezvýsledné.

(2) Ustanovenia odseku 1 neplatia,

a) ak nie je pre zamestnancov závodu usta-
vený závodný ani miestny výbor základnej
organizácie Revolučného odborového hnu-
tia,

b) ak nebolo dosiaľ rozhodnutím krajskej od-
borovej rady zavedené na závode rozhod-
covské konanie,

c) ak sa nároky s výnimkou sporov o trvanie
pracovného pomeru uplatňujú len po
skončení pracovného pomeru,

d) v sporoch týkajúcich sa podnikových by-

tov,

e) v sporoch týkajúcich sa nemocenského po-

istenia a dôchodkového zabezpečenia za-
mestnancov.


14

(3) Za zamestnancov vo zmysle odseku 1 sa
považujú aj domácki robotníci a učni.

§ 405b

(1) Súd prejedná ako žalobu návrh, ktorý
podal účastník u rozhodcovského orgánu a
ktorý po bezvýslednom rozhodcovskom ko-
naní postúpil závodný (miestny) výbor zá-
kladnej organizácie Revolučného odborového
hnutia ľudovému súdu.

(2) Ak účastníci pred vynesením rozsudku
vyhlásia, že sa podrobujú rozhodnutiu, ktoré
vydal rozhodcovský orgán, súd konanie za-
staví.

(3) Na prejednanie návrhu podľa odseku 1
je príslušný súd, v obvode ktorého má sídlo
rozhodcovský orgán.

§ 405c

(1) Rozhodnutia rozhodcovských orgánov,
proti ktorým neboli podané v určenej lehote
námietky, alebo o ktorých účastníci vyhlásili,
že sa im podrobujú (§ 405b ods. 2) a pokonáv-
ky uzavreté v rozhodcovskom konaní, sú vy-
konateľné súdnou exekúciou.

(2) Rozhodcovské konanie upraví Ústredná
rada odborov vyhláškou.

§ 405d

Ustanovenia §§ 405a, 405b a 405c ods. 1 a
§ 58 ods. 2 platia obdobne pre uplatnenie ná-
rokov z členského pomeru družstevníkov a
z iných právnych pomerov obdobných pra-
covnému pomeru, o ktorom prislúcha rozho-
dovať súdom, ak predpisy vydané príslušným
ústredným orgánom stanovia na usporiadanie
týchto nárokov rozhodcovské konanie. "

51. § 408a znie:

"československá právnická osoba môže po-
dať žalobu tiež na súde svojho sídla, ak sa
týka žaloba právnych pomerov založených
zmluvou, ktorú uzavrela pri plnení svojich
úloh. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na ža-
loby, ktoré sa týkajú právnych pomerov za-
ložených pracovnou zmluvou. "

52. Za § 409 sa vkladá § 409a, ktorý znie:

,, § 409a

Ak sa dovoláva žalobca iného než všeobec-
ného súdu účastníka, proti ktorému návrh
smeruje, je povinný už v žalobe uviesť sku-
točnosti, o ktoré príslušnosť súdu opiera;
inak súd postupuje podľa ustanovení § 56. "


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP