Předseda Fierlinger
(zvoní): Zahajuji přerušenou 34. schůzi
Národního shromáždění
a přistoupíme k projednávání
zbývajících bodů schváleného
denního pořadu.
Na pořadu je nyní
3. Zpráva předsedy
Národního shromáždění
podle § 66 odstavec 7 Ústavy o činnosti předsednictva
Národního shromáždění
(tisk 354).
Soudružky a soudruzi poslanci!
Přistupuji k tomu, abych vám
podal zprávu o činnosti předsednictva Národního
shromáždění podle § 66 odstavce
7 Ústavy za dobu od minulého zasedání
Národního shromáždění.
Předsednictvo Národního
shromáždění se v uplynulém období
sešlo k jedné schůzi, a to dne 28. září
1959, v níž se usneslo na vydání zákonného
opatření předsednictva Národního
shromáždění a udělování
vědeckých hodností a o Státní
komisi pro vědecké hodnosti. Předsednictvo
ve své schůzi zhodnotilo odpovědné
postavení, které vědečtí pracovníci
v rozvoji lidské společnosti zaujímají
a poukázalo na to, že socialistická společnost
plně oceňuje a uznává význam
tvůrčí činnosti vědeckých
pracovníků. Proto také uděluje pracovníkům,
kteří prokázali svou vysokou vědeckou
kvalifikaci, vědecké hodnosti. Nové zákonné
opatření předsednictva Národního
shromáždění stanoví, že
vědecké hodnosti se udělují jako dosud
ve dvou stupních, a to hodnost kandidáta věd
a hodnost doktora věd. Dále zákonné
opatření stanoví, že vědecké
hodnosti udělují Československá akademie
věd, Slovenská akademie věd, Československá
akademie zemědělských věd a vysoké
školy, a to politicky a ideologicky vyspělým
vědeckým pracovníkům, kteří
svou vědeckou tvůrčí činností,
založenou na vědeckém světovém
názoru, svým dosavadním vývojem i
odbornou praxí dávají pevnou záruku
svého dalšího vývoje jako socialistických
vědců. Zákonné opatření
též upravuje otázky udělování
čestných vědeckých hodností
a nostrifikace vědeckých hodností získaných
v zahraničí. Pokud jde o Státní komisi
pro vědecké hodnosti při ministerstvu školství
a kultury, jejímž úkolem je řídit
a koordinovat udílení vědeckých hodností,
rozšiřuje zákonné opatření
podstatně proti dosavadnímu stavu její pravomoc,
přičemž zároveň úkoly,
které dosud měla, decentralizuje, a to zejména
pokud se týká průběhu řízení
o udělování vědeckých hodností.
Akademické tituly a stavovská označení
udělená podle dřívějších
předpisů zůstávají nedotčeny.
Soudružky a soudruzi poslanci!
Nastínil jsem hlavní
důvody, které vedly k vydání tohoto
zákonného opatření a seznámil
jsem vás též ve stručnosti s jeho obsahem.
Doporučuji proto, aby Národní shromáždění
toto zákonné opatření svého
předsednictva o udělování vědeckých
hodností a o Státní komisi pro vědecké
hodnosti podle § 66 odstavce 8 Ústavy schválilo.
Má někdo nějaké
návrhy, námitky nebo připomínky k
přednesené zprávě? (Nebyly.)
Nemá.
Kdo tedy souhlasí se zákonným
opatřením předsednictva Národního
shromáždění ze dne 28. září
1959 č. 64 Sbírky o udělování
vědeckých hodností a o Státní
komisi pro vědecké hodnosti, nechť zvedne ruku
(Děje se.)
Je někdo proti? (Nikdo.)
Zdržel se někdo hlasování?
(Nikdo.)
Děkuji. Tím Národní
shromáždění jednomyslně schválilo
toto zákonné opatření.
Tím jsme projednali třetí
bod pořadu schůze.
Přistoupíme k projednávání
čtvrtého bodu denního pořadu, kterým
je
4. Zpráva výboru
zahraničního k Poselství Nejvyššího
lidového shromáždění Korejské
lidově demokratické republiky parlamentům
všech států o mírovém řešení
sjednocení Koreje (tisk 359).
Zpravodajem je místopředseda
Národního shromáždění
Andrej Žiak, dávám mu slovo.
Zpravodajca podpredseda Žiak:
Vážené Národné zhromaždenie!
Naše rokovanie o posolstve Najvyššieho
ľudového zhromaždenia Kórejskej ľudovodemokratickej
republiky parlamentom všetkých štátov
o mierovom zjednotení Kóreje bezprostredne naväzuje
na predchádzajúci bod nášho terajšieho
plenárneho zasadnutia, o ohlase Najvyššieho sovietu
Sväzu SSSR k parlamentom všetkých krajín
na svete o všeobecnom a úplnom odzbrojení štátov.
Socialistický svet na čele
so Sovietskym sväzom svojou dôslednou mierovou politikou
bráni celé človečenstvo pred najväčším
nebezpečenstvom a katastrófou, pred hroznou atomickou
vojnou. Táto mierová politika, podložená
stále mohutnejúcou hospodárskou silou, vedeckou
a technickou prevahou socialistickej sústavy docielila
významný medzník. Vojnychtivý imperialistický
tábor chtiac-nechtiac prinútený je kontrolovať
a korigovať svoju agresívnu politiku s pozície
sily, lebo je ako na bielom dni, že politika studenej vojny
má východisko iba v atomickej vojne horúcej,
ktorá môže skončiť len katastrófou
ľudstva.
Toto poznanie kapitalistického
sveta výrazne tlmočil brat prezidenta USA, pán
Milton Eisenhower na oficiálnej návšteve v
Mexiku, keď vyhlásil: "USA a Sovietsky sväz
sú si plne vedomé, že medzinárodné
problémy nemôžu byť vyriešené
silou, ale sa musia riešiť mierovou cestou. Som presvedčený,"
hovoril ďalej Milton Eisenhower, "že USA a SSSR
presne vedia, že by sa vo vojne mohli navzájom zničiť.
Akokoľvek nesúhlasíme s politickým a
ideologickým systémom iných štátov,
musíme rešpektovať právo iných
krajín, aby sa spravovali ideami, ktoré sa im zdajú
najlepšími." To sú slová významného
činiteľa v západnom svete.
V ovzduší takéhoto
poznania medzinárodnej situácie v západnom
svete, v skutočne zrelom čase predniesol predseda
rady ministrov SSSR s. Chruščov veľkorysý
návrh sovietskej vlády o všeobecnom a úplnom
odzbrojení. Reč s. Chruščova na Valnom
zhromaždení OSN ľudstvo počúvalo
so zatajeným dychom a v naprostej väčšine
s nadšeným súhlasom.
Veľkú mierovú
ofenzívu treba s ohromnou trpezlivosťou rozvíjať.
Čas je skutočne zrelý na úplné
odzbrojenie, na likvidáciu vojenských základní,
na odsun cudzích vojsk z nevlastných území,
na skončenie nenávisti a príprav k novej
vojne. Treba urobiť všetko, aby stále vyrastalo
priaznivé ovzdušie dorozumenia, priateľského
spolunažívania národov a trvalého mieru.
V takomto zmierňujúcom
sa medzinárodnom ovzduší, v skutočne
zrelom čase uznieslo sa Najvyššie ľudové
zhromaždenie Kórejskej ľudovodemokratickej republiky
27. októbra 1959 poslať posolstvo parlamentom všetkých
krajín sveta o bezpodmienečnej nutnosti mierového
zjednotenia Kóreje, v ktorom žiada súhlas a
podporu k tomuto naliehavému šľachetnému
úsiliu.
Kórea je mierumilovná
krajina. V dejinách niet dokladu o tom, že by sa bol
kórejský ľud čo len raz pokúsil
podmaniť a zotročiť iný národ.
Pohnuté dejiny výrazne hovoria o tom, ako ľud
Kóreje v dlhých bojoch musel bojovať o svoju
slobodu a samostatnosť. Po japonskej fašistickej krutovláde
nad Kóreou, ktorá sa skončila porážkou
Japonska v II. svetovej vojne, zdalo sa, že konečne
svitla jasná slnečná doba slobody, hospodárskeho
a kultúrneho rozvoja kórejskému ľudu.
Po kapitulácii Japoncov Kórea
bola rozdelená na dve pásma. Na sever od 38. rovnobežky
bolo stanovené pásmo pod zodpovednosťou sovietskej
armády. V severnej Kóreji je veľká časť
kórejského priemyslu, hlavne zdroje užitočných
nerastov a vodnej sily pre energetiku. Južná Kórea
je prevážne poľnohospodárska.
Po oslobodení sa všetok
kórejský ľud s vervou venoval politickému
životu. V mestách a na dedinách sa tvorili
národné výbory - orgány štátnej
moci.
Dňa 6. septembra 1945 na Všekórejskom
sjazde národných výborov vyhlásili
Kóreu za ľudovú republiku. Rada Kórejskej
ľudovej republiky vypracovala široký program
demokratických zmien v krajine, najmä konfiškáciu
pôdy Japoncov a zradcov a odovzdanie tejto do vlastníctva
kórejským roľníkom, znárodnenie
priemyslu, dopravy a bánk, zaručenie slobody slova,
tlače a zhromažďovania, volebné právo
mužom a ženám a zlepšenie životných
podmienok.
Americké vojská v spolupráci
s bývalými japonskými kolaborantmi, kórejskými
statkármi a zradcami národa začali potlačovať
všetko pokrokové v južnej Kóreji. Jednoho
z náčelníkov nepriateľov kórejského
ľudu, Li Syn Mana, Američania dosadili za prezidenta
južnej Kóreje.
Južná Kórea sa
stala policajným štátom a nástupišťom
amerických vojsk proti slobode a nezávislosti Kórejskej
ľudovej republiky.
Sotva ochladli hlavne kanónov
po druhej svetovej vojne, americkí imperialisti rozpútali
v Kóreji bratovražednú vojnu. Po rade porážok
vylievali si bezmocnú zlosť na civilnom obyvateľstve,
páchali nespočetné zločiny, bombardovali
kórejské mestá a dediny a brutálne
vyvražďovali civilné obyvateľstvo. Vďaka
historickej dobe, v ktorej žijeme, kedy mierové sily
sú bezpečne schopné poraziť strojcov
vojny, krviprelievanie v Kóreji prestalo skôr, ako
si to americkí útočníci želali.
Koniec vojny v Kóreji je výrazným svedectvom
o tom, čo dokáže mierová sila socialistických
štátov v spolupráci so šľachetným
mierovým hnutím, ktoré sa rozrástlo
do nesmiernej početnej šírky a mravnej hĺbky.
V ťažkých časoch
krutej kórejskej vojny, keď Kórejská
ľudovodemokratická republika za bezprostrednej pomoci
čínskych dobrovoľníkov na život
a na smrť bojovala za svoju slobodu, právo a samostatnosť,
stal sa kórejský ľud našim srdciam nesmierne
blízkym a milým. Ľudu Československa
bolo naprosto jasné, že hrdinský boj kórejského
ľudu proti americkým a ďalším imperialistickým
útočným silám a proti reakčnej
klike Li Syn Mana je bojom, v ktorom sa rozhoduje aj o našom
ďalšom vývoji a o mieri pre celý svet.
Protiprávne, proti najpodstatnejším
záujmom všetkého kórejského ľudu
rozdelená Kórea je živým problémom,
ktorý sa musí vyriešiť. Pre jeho mierové
vyriešenie, pre mierové zjednotenie severnej a južnej
Kóreje nadišiel vhodný čas.
Najvyššie ľudové
zhromaždenie Kórejskej ľudovodemokratickej republiky
opierajúc sa o hlbokú úprimnú túžbu
kórejského ľudu čo najskôr uskutočniť
zjednotenie Kóreje, ktorá veľmi trpí
v dôsledku národného rozdelenia a umožňujúc
potrebu zachovania a upevnenia mieru po odstránení
vojnového nebezpečenstva v Kóreji za naliehavú
a neoddeliteľnú od veľkého diela zabezpečiť
mier na svete, zasiela parlamentom všetkých štátov
na svete svoje Posolstvo.
Naša tlač a rozhlas náležite
ocenili Posolstvo Najvyššieho ľudového zhromaždenia
Kórejskej ľudovodemokratickej republiky všetkým
parlamentom na svete. Náš ľud s vrelým
súhlasom prijal zprávy o tomto významnom
mierovom podujatí kórejských priateľov.
Je len prirodzené, že v našom Národnom
zhromaždení vďačne a s úctou vítame
toto Posolstvo.
Obsahom Posolstva je: Kórea
už vyše 14 rokov prežíva nešťastný
osud rozdeleného národa. Hoci minulo viac ako 6
rokov od uzavretia prímeria v Kóreji, ktorým
sa otvorili možnosti pre mierové riešenie kórejskej
otázky, zjednotenie sa doteraz neuskutočnilo.
Rozdelenie stále zväčšuje
nešťastie a utrpenie na všetkých úsekoch
štátneho a verejného života kórejského
ľudu, i rodinného života jednotlivcov.
Trvalé rozdelenie znemožňuje
odstrániť napätú situáciu v Kóreji,
ktorá ohrozuje svetový mier a menovite mier v Ázii.
Takto tu zo dňa na deň vzrastá ohnisko vojny,
v ktorom sú zárodky svetovej pohromy.
Nebolo vážneho dôvodu
na to, aby ľud Kóreje bol rozdelený na juh
a sever. V priebehu starobylých dejín ľudia
v Kóreji žili svorne ako bratia a sestry jednej rodiny,
jednotného národa.
Umelé rozdelenie Kóreje
znemožňuje jednotne využiť bohaté
zásoby a ekonomický potenciál severu a juhu
a tak bráni jednotnému rozkvetu a rozvoju národnej
kultúry.
Za 14 rokov rozdelenia južná
Kórea úplne stratila svoju samostatnosť. Priemysel
je v úplnom úpadku, objem priemyslovej výroby
sa znížil na polovicu. Poľnohospodárstvo
pustne. Južná Kórea, ktorá prv vyvážala
potraviny, stala sa krajinou chronického hladu.
Vo všetkých oblastiach
južnej Kóreje panuje politický chaos, hlad
a bieda, rozklad a demoralizácia. Po uliciach sa túlajú
milióny nezamestnaných a žobrajúcich
detí.
Napriek ťažkej situácii,
ktorá sa vytvorila v dôsledku rozdelenia krajiny,
severná časť Kóreje, kde moc majú
v rukách sami Kórejci, premenila sa v krátkom
čase zo zaostalej agrárnej krajiny na priemyselne-agrárnu
krajinu na pevných základoch samostatnej národnej
ekonomiky. Tu nastalo nevídané obdobie skvelého
rozkvetu života ľudí.
Následkom rozdelenia krajiny
obyvatelia severnej časti Kóreje nemajú možnosť
rozdeliť sa o plody šťastia s trpiacimi bratmi
v južnej časti.
Rodiny sú rozdelené,
nemôžu sa stýkať, ba ani si písať
navzájom.
Za cenu preliatej krvi Kórejcov
a za pomoci mierumilovných národov na svete, roku
1953 bolo v Kóreji dosiahnuté prímerie. Americká
strana toto prímerie jednostranne porušovala a porušuje.
Lisynmanovská armáda
od uzavretia prímeria vzrástla zo 16 na 31 divízií.
Personál kontrolnej skupiny neutrálnej komisie z
južnej Kóreje vyhnali.
Li Syn Man stále vyhráža
útočným pochodom na sever, americké
a lisynmanovské vojská konajú časté
atómové manévre v blízkosti vojenskej
demarkačnej línie a demilitarizovaného pásma.
Ako prv i teraz sú časté provokačné
útoky na územie severnej Kóreje.
Do južnej Kóreje zo Spojených
štátov severoamerických dovážajú
atómové zbrane a riadené strely, ktoré
sú zbraňami hromadného ničenia. Nikto
nemôže popierať, že zostrujúca sa
napätá situácia v Kóreji vážne
ohrozuje mier na Ďalekom východe a na celom svete.
Najvyššie ľudové
zhromaždenie Kórejskej ľudovodemokratickej republiky
v pocite zodpovednosti za osudy svojho národa v záujme
svetového mieru pred celým svetom znova vyhlasuje,
že len mierovou cestou možno skončiť umelé
rozdelenie Kóreje a tak odstrániť ohnisko novej
vojny.
Vláda Kórejskej ľudovodemokratickej
republiky ešte pred kórejskou vojnou predkladala dobre
uvážené a spravodlivé návrhy
na mierové zjednotenie Kóreje. V dôsledku
trvalého tvrdošijného odmietania USA a Li Syn
Manových úradov ani jeden návrh sa neuskutočnil.
Aj teraz, keď už uplynul
rok od odchodu čínskych dobrovoľníkov
z Kóreje, vojská USA stále zostávajú
v južnej Kóreji.
Trvalé rozdelenie Kóreje
má svoju príčinu práve v okupácii
južnej Kóreje vojskami USA.
Ale dnes už niet žiadneho
dôvodu, aby vojská USA naďalej zostávali
v južnej Kóreji.
My sami - stojí v Posolstve
- chceme nezmeniteľne zjednotiť krajinu mierovým
spôsobom. Vždy sme trvali a trváme na tom, aby
sa cudzie vonkajšie sily nemiešali do riešenia
otázky, ktorá sa týka len Kórejcov.
Máme splnené všetky podmienky na to, aby sme
si svoju vlastnú otázku sami vyriešili.
Zjednotenie krajiny chceme riešiť
po odchode cudzích vojsk z južnej Kóreje podľa
jednotnej vôle tridsaťmiliónového kórejského
národa cestou všeobecných slobodných
volieb Juhu a Severu na demokratickom základe. OSN, ktorej
čestné meno USA pošliapali a ktorá bola
jednou z bojujúcich strán v Kóreji, stratila
právo hovoriť o nejakom dozore nad voľbami.