Spomeniem len niektoré úlohy, ktoré majú podstatný vplyv na rozsah činnosti odborovej organizácie v závode a význam pre zvýšenie účasti pracujúcich na riadení a kontrole výroby a priemyslu. Tak napríklad účasť odborov na príprave zostavovania plánov podnikov, na ich uskutočňovaní a kontrole, v organizovaní výrobných porád a technicko-ekonomických konferencií; stále hlbšia činnosť v oblasti socialistického súťaženia, vynálezeckého, novátorského a zlepšovateľského hnutia; prehĺbenie účasti odborov na normovaní a mzdovej politike v závode; zvýšenie právomoci odborových orgánov v otázkach dozoru nad bezpečnosťou pri práci; zmeny v uskutočňovaní nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia, rozšírenie foriem kultúrno-výchovnej práce, posilnenie aktivity odborových organizácií v bytových, sociálnych a iných otázkach. Účasť na riešení týchto a ďalších otázok je najvlastnejším záujmom všetkých pracujúcich a tým aj odborových organizácií, lebo umožňuje osvojovať si a prehlbovať skúsenosti, ako treba hospodáriť a spravovať štát. To je praktická cesta sústavného upevňovania politickej a ekonomickej moci robotníckej triedy a ostatných pracujúcich. Celý pracovný kolektív v závodoch - robotníkov, majstrov, technikov i ostatných pracujúcich - stmeľuje jeden spoločný cieľ: budovanie socializmu. Preto sa záujmy odborovej organizácie i hospodárskych orgánov zblížili a stali sa totožnými. Pri tejto jednote cieľov existuje, ako inak ani nemôže byť, účelná deľba práce. Hospodárske orgány riadia výrobu na zásade zodpovednosti jediného vedúceho, zatiaľ čo odborová organizácia vedie pracujúcich vlastnými metódami organizačnej a výchovnej práce k vytýčenému cieľu. No dosiahnutie spoločného cieľa bezpodmienečne vyžaduje, aby sa ustavične prehlbovali vzťahy vzájomnej spolupráce medzi správami závodov a závodnými výbormi a aby nebolo pochybností o záväznosti a platnosti prerokúvaných a dohodnutých opatrení.

Na ďalšie prehĺbenie tejto spolupráce medzi hospodárskymi orgánmi a odborovými organizáciami v závodoch, na vytvorenie najlepších predpokladov pre to, aby sa so zvyšujúcimi úlohami ešte širšie rozvíjala tvorivá iniciatíva pracujúcich a aby tieto vzájomné vzťahy boli vždy na úrovni odpovedajúcej podmienkam a potrebám - prijal IV. všeodborový sjazd v máji tohto roku dôležité uznesenie o závodných výboroch základných organizácií Revolučného odborového hnutia. IV. všeodborový sjazd dal svojím uznesením základným organizáciám i odborovým orgánom dôležitú smernicu, ktorá im pomáha správne sa orientovať v ich každodennej práci. Uznesenie zakotvuje predovšetkým zásadu, na základe ktorej sa má rozvíjať činnosť základných organizácií a ich orgánov v pomere k vedeniu závodu. V tom smere vyjadruje uznesenie hneď v prvých článkoch dôležité zásady vnútroodborovej demokracie, ktoré vyžadujú, aby sa závodné výbory vo svojej činnosti opierali o všetkých členov základ nej organizácie a o celý kolektív, aby sa mu zo svojej činnosti zodpovedali a tak zabezpečovali najširšiu účasť pracujúcich na riešení otázok a opatrení, ktoré budú uskutočňovať spoločne s vedením závodu. (Potlesk.)

Ďalšie články vymedzujú nielen úlohy, ktoré majú závodné výbory spoločne s vedením závodov prerokúvať a riešiť, ale ktoré stanovia postavenie závodného výboru voči vedeniu závodu pri riešení týchto otázok. Postavenie závodného výboru pri riešení jednotlivých otázok vytvára aj rozdiel v platnosti prerokúvaného alebo dohodnutého opatrenia z hľadiska ich právnej účinnosti.

Dôležité sú aj články, ktoré upravujú vzájomný vzťah odborových orgánov voči štátnym orgánom, najmä národným výborom. V týchto článkoch sa vychádza zo zásady, aby aj tu sa vytvárali podmienky súdružskej spolupráce a vzájomnej pomoci a aby sa tak uskutočňovala stále širšia účasť pracujúcich na riadení štátu.

Uznesenie zakotvuje aj vzájomný pomer medzi odborovou organizáciou a vedením závodu z hľadiska príspevkov závodov na umožnenie kultúrnej, sociálnej i organizačnej činnosti odborovej organizácie. K malej zmene oproti doterajšiemu stavu došlo pri poskytovaní príspevkov na organizačnú činnosť. Táto zmena prinesie len nepatrné zvýšenie nákladov podnikov na tzv. funkčný paušál a bude sa týkať iba niektorých podnikov s počtom od 375 do 660 zamestnancov.

Je nesporné, že uznesenie tak zásadného významu bude nutné uvádzať do života vykonávacími pokynmi a smernicami. Preto IV. všeodborový sjazd splnomocnil Ústrednú radu odborov vydávať takéto smernice. Zdôrazňujem, že Ústredná rada odborov bude pri praktickom uskutočňovaní tohto splnomocnenia postupovať zásadne iba v rámci uznesenia IV. všeodborového sjazdu. Tak napríklad pri uskutočnení splnomocnenia, ktoré je uvedené v článku 10, pôjde o uskutočnenie základnej zásady, že závodné výbory v národných výboroch, súdoch, ústredných a iných úradoch majú zameriavať svoju činnosť predovšetkým na to, aby v súdružskej spolupráci s týmito orgánmi a úradmi pomáhali zabezpečovať včasné a riadne plnenie ich úloh, starať sa o rozvíjanie iniciatívy a zvyšovanie aktivity pracovníkov týchto orgánov, ako aj politickej a odbornej vyspelosti zamestnancov a starať sa o stále zlepšovanie ich pracovných a ostatných životných podmienok. Pritom je jasné, že závodné výbory tu nemôžu zasahovať do činnosti, ktorú úrady, národné výbory alebo súdy vykonávajú vo svojej pôsobnosti ako nositelia a vykonávatelia štátnej moci v oblasti, pre ktoré boli zriadené.

Tým, že sa všetky dôležité otázky musia v budúcnosti riešiť v najužšej spolupráci s odborovou organizáciou, vytvárajú sa aj pre hospodárskych pracovníkov veľmi priaznivé podmienky pre ich prácu a pre správne riadenie im zverených úsekov. Veď správne riadenie nie je u nás uskutočniteľné inak, než za priamej kolektívnej účasti pracujúcich. (Potlesk.) V socialistickom riadení podnikov stáva sa nielen zo zásady, ale aj z vlastných potrieb najvlastnejším záujmom pracovníkov hospodárskych a štátnych orgánov, aby si svoju praktickú činnosť overovali na skúsenostiach pracujúcich a aby tieto skúsenosti vedeli uplatňovať a zovšeobecňovať vo svojej každodennej práci. Na to sa myslelo aj v zásadách štatútov výrobných hospodárskych jednotiek v priemysle a stavebníctve, kde sa ukladá riaditeľovi podniku povinnosť, opierať sa vo svojej činnosti o najširší kolektív pracujúcich, riešiť dôležité otázky v úzkej spolupráci s odborovou organizáciou. Tým sa vlastne zdôrazňuje, že socialistické riadenie podnikov, ak má byť úspešné, vyžaduje pri odborných schopnostiach aj schopnosť organizovať a viesť prácu celého kolektívu. V praxi to vyžaduje pristupovať k riešeniu problémov nielen odborne, ale aj politicky, čo znamená prehĺbením spolupráce s odborovou organizáciou dosahovať stále živšiu a aktívnejšiu účasť pracujúcich na riadení a kontrole výroby a hospodárenia vôbec. (Potlesk.)

Vzťahom medzi základnými organizáciami ROH a ich závodnými výbormi a vedením závodov i ostatných hospodárskych orgánov, vyjadreným v uznesení IV. všeodborového sjazdu, má sa teraz dostať podľa predloženého návrhu zákona obecnej záväznosti. Je nesporné, že uznesenie IV. všeodborového sjazdu zaväzuje všetkých členov odborovej organizácie, aby ho pri svojej každodennej práci uplatňovali. Nestojí nič v ceste tomu, aby sa vzťahy medzi hospodárskymi a odborovými orgánmi správali týmto uznesením, lebo aj v hospodárskych a štátnych orgánoch sú členovia odborovej organizácie. Z obsahu uznesenia však vyplýva, že vedenie závodu i závodné výbory budú riešiť celý rad otázok s právnymi dôsledkami a účinkami. Z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby morálnepolitická záväznosť uznesenia IV. všeodborového sjazdu bola právne podporená. To je dosiahnuté obsahom prvého paragrafu prerokúvaného návrhu zákona. Tým získa uznesenie IV. všeodborového sjazdu, pokiaľ upravuje vzťahy medzi základnými organizáciami a inými orgánmi ROH na jednej strane a vedením závodu a hospodárskymi a štátnymi orgánmi na druhej strane, všeobecnú záväznosť aj pre všetky štátne a hospodárske orgány a organizácie.

Nemožno povedať, že by vzťahy medzi odborovými a hospodárskymi orgánmi neboli u nás dosiaľ upravené. Náš ľudovodemokratický štát, v ktorom vládne robotnícka trieda, prikladá veľký význam poslaniu odborovej organizácie a vytvára sústavné podmienky pre to, aby odbory rozvíjali plne svoju činnosť. Túto zásadu vyjadruje aj naša Ústava 9. mája. Nielen že zaručuje pracujúcim právo slobodne sa združovať v odborovej organizácii, ale výslovne stanoví, že jej prostredníctvom chránia pracujúci svoje záujmy. Zaručuje im širokú účasť na kontrole hospodárstva a pri riešení všetkých otázok, týkajúcich sa životných záujmov pracujúcich. Tieto ústavné práva sa v našom zriadení plne realizujú. To sled uje aj predložený iniciatívny návrh zákona. (Potlesk.)

K uzákoneniu vybojovaných práv robotníckej triedy, jej organizácie a orgánov, pristúpilo sa ihneď po oslobodení, keď sa robotnícka trieda ujala politickej moci. Ako jeden z prvých dekrétov bol vydaný dekrét o závodných a podnikových radách z roku 1945. Čoskoro po ňom nasledoval zákon o jednotnej odborovej organizácii z roku 1946. Na tieto zákony potom nadväzoval celý rad predpisov, ktorými sa postupne uskutočňovali.

Treba povedať, že v období, keď tieto zákony vznikli, mali svoje plné opodstatnenie a tiež pomohli splniť ciele, za ktoré vtedy bojovali robotnícka trieda, strana i odbory. Tieto zákony prispeli nielen k upevneniu jednoty odborového hnutia, ale uľahčovali aj jeho činnosť. Nemožno zabúdať, že v období vzniku dekrétu a zákona o jednotnej odborovej organizácii muselo sa rátať ešte so závodmi, ktoré boli v rukách súkromných podnikateľov. Preto sa v obsahu týchto zákonov premietajú ustanovenia, na podklade ktorých sa mohli riešiť rozpory, ktoré vznikali z protichodných triednych záujmov súkromných vlastníkov závodov a ich zamestnancov. V dnešných podmienkach u nás takéto rozpory nemôžu vzniknúť, lebo v našom hospodárstve, a predovšetkým v priemysle už dávno zvíťazili socialistické výrobné vzťahy. (Potlesk.) Tým sú aj právne normy na riešenie podobných rozporov, ako som hovoril, vývojom prekonané a stratili svoju oprávnenosť.

Okrem toho zostalo tak v dekréte o závodných a podnikových radách, ako aj v zákone o jednotnej odborovej organizácii mnoho pozostatkov, ktoré nie sú zlučiteľné s dnešným postavením a úlohou odborovej organizácie. Tieto predpisy veľa ráz odporujú princípom dnešného vnútroodborárskeho života. Zasahujú napríklad do otázok volieb orgánov odborových organizácií, ktoré tak, ako celý vnútorný život odborov, sú upravené stanovami ROH.

Tieto predpisy a najmä dekrét o závodných a podnikových radách, zužujú tiež vzťahy odborovej organizácie k hospodárskym a štátnym orgánom a obmedzujú sa iba na okruh tých otázok, ktoré mali význam v období, keď boli tieto zákonné normy vydané.

Odvtedy sa však neporovnateľne rozšírili a kvalitatívne zmenili úlohy, ktoré pripadá každodenne riešiť závodným výborom s vedením závodu. Stačí pripomenúť tú veľkú cestu, ktorú sme vykonali len od celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa, ktorá vytýčila líniu decentralizácie a zvýšenia právomoci podnikov a národných výborov, až po XI. sjazd strany, ktorý dal líniu dovŕšiť výstavbu socializmu v našej krajine. Celý rad opatrení uskutočnených v priebehu tohto obdobia a najmä po XI. sjazde komunistickej strany na úseku organizácie podnikov a ich riadenia, v otázkach plánovania a financovania nášho hospodárstva, podstatne rozšíril okruh otázok, na riešení ktorých sa môžu naši pracujúci širšie a hlbšie podieľať a pomáhať pri ich uskutočňovaní. Tým sa súčasne rozširoval rozsah a prehlbovala činnosť Revolučného odborového hnutia, najmä v jeho rozhodujúcom článku, to jest v základných organizáciách ROH.

Tejto novej situácii v našich závodoch už neodpovedajú doterajšie platné právne úpravy vzťahov odborových orgánov i orgánov hospodárskych. Prejavuje sa to v celom rade otázok. Tak napríklad v kádrových otázkach je prijímanie a prepúšťanie zamestnancov upravené inak v podnikoch priemyslu a stavebníctva, a inak v miestnom hospodárstve i obchode, doprave, alebo v štátnej správe, kde môžu príslušné orgány tieto otázky so závodným výborom iba prerokúvať.

Doterajšie úpravy vôbec nezabezpečujú závodným výborom, aby sa mohli s plnou váhou svojho postavenia zúčastniť na riešení napríklad otázok úpravy pracovného času a jeho správneho využívania. Podľa doterajšej úpravy mohli závodné výbory svojim súhlasom ovplyvňovať iba stanovenie začiatku a konca smien a pracovných prestávok. Naproti tomu cezčasová práca, ktorá zvyšuje náklady a znižuje produktivitu práce, sa so závodnými výbormi iba prerokúvala, čo si pravda každý vysvetľoval podľa svojho. Obdobná situácia bola až donedávna aj v otázkach normovania práce, zavádzania mzdových a platových sústav a podobne. Aj v otázkach bytovej výstavby, jej kontroly a využitia podnikových bytov práve tak, ako vplyv na kádrové obsadenie sociálnych a zdravotných zariadení v závodoch, nevytvárali doterajšie platné predpisy dostatočnú oporu pre prácu závodných výborov.

Až v poslednom čase boli otázky spolupráce a vzájomných vzťahov hospodárskych orgánov a odborovej organizácie zakotvené najvýraznejšie v zákone o národných podnikoch a v zásadách štatútov národných podnikov, ktoré však platia iba v okruhu národných podnikov, no nie napríklad v obchode, doprave, miestnom hospodárstve a v niektorých ďalších úsekoch národného hospodárstva.

IV. všeodborový sjazd svojím uznesením sledoval tiež odstránenie uvedených nedostatkov a nejednotností, ktoré vyplývali zo starých právnych predpisov a ktoré pôsobili odborovým funkcionárom pri ich práci značné ťažkosti. Všeobecná platnosť uznesenia IV. všeodborového sjazdu, ktorá má platiť jednotne v závodoch všetkých odvetví národného hospodárstva, umožní zrušiť doterajšie, dnes už prekonané právne normy tak, ako o tom hovorí paragraf 2 navrhovaného zákona.

V súčasnej etape ide o to, aby sa iniciatíva celých kolektívov pracujúcich a ich tvorivé úsilie vo všetkých závodoch a na všetkých pracoviskách sústreďovali na plnenie úloh dovŕšenia výstavby socializmu. Úsilie dosiahnuť tieto ciele, stmeľuje záujem kolektívov pracujúcich závodov so záujmami vedenia závodu. Tým je určené hlavné zameranie vzťahov medzi odborovou organizáciou a jej orgánmi, a hospodárskymi a štátnymi orgánmi. Pomáhať vytvoriť takéto vzťahy je hlavným cieľom uznesenia IV. všeodborového sjazdu.

IV. všeodborový sjazd vytýčil celému Revolučnému odborovému hnutiu ďalekosiahle a vysoké ciele - prispieť k tomu, aby sa úlohy XI. sjazdu Komunistickej strany Československa za najužšej spolupráce odborových organizácií s hospodárskymi a štátnymi orgánmi a za najširšej účasti všetkých pracujúcich úspešne splnili. Na to treba, aby sa činnosť základných organizácií ROH ešte viac a hlbšie rozvinula a dostávala sa vo všetkých závodoch na úroveň súčasných úloh. To znamená dôsledne uplatniť zásady socialistickej demokracie v živote odborov, uplatniť tým správne formy riadenia, aby sa budovateľské úlohy závodov stali vecou všetkých, aby ich uskutočnenie bolo podopreté najvyššou aktivitou a iniciatívou - aby sa plnenie týchto úloh stalo vecou cti každého robotníka a zamestnanca v závode. (Potlesk.)

Som presvedčený, že sa uznesenie IV. všeodborového sjazdu i prerokúvaný návrh zákona o postavení závodných výborov základných organizácií ROH stanú dôležitým nástrojom a pomocníkom všetkým pracujúcim, závodným výborom i hospodárskym orgánom, že im budú pomáhať správne zameriavať spoločné úsilie v každom závode na to, aby sme úlohy, uložené XI. sjazdom KSČ nielen splnili, ale aj prekročili. (Potlesk.)

Súdružky a súdruhovia Ústavnoprávny výbor Národného zhromaždenia prerokoval iniciatívny návrh poslancov Zupku, Kozelku, Paška, Mátla, Závětu a druhov na vydanie zákona o postavení závodných výborov základných organizácií Revolučného odborového hnutia a doporučuje Národnému zhromaždeniu schváliť návrh tak, ako mu bol predložený. (Potlesk.)

Předseda Fierlinger: Děkuji zpravodaji posl. Zupkovi za jeho zprávu.

Přerušuji jednání na 20 minut.

Podpredseda Valo: Zahajujem prerušenú schôdzu Národného zhromaždenia. Do rozpravy k prejednávanému prvému bodu poriadku sa prihlásili poslanci: Mátl, Závěta a Josef Čermák.

Dávam slovo poslancovi Mátlovi.