Pokiaľ ide o oblasť literatúry a umenia, charakterizuje
ju u nás hlad po poznaní Číny. Naši
poprední spisovatelia jej venujú čoraz viac
pozornosti. Z inšpirovania touto krásnou krajinou
píšu verše, umelecké prózy, reportáže.
Veľký záujem našich čitateľov
o knihy Jaroslava Průška, o diela národných
umelkýň Pujmanovej a Majerovej, Hoffmeistra, o práce
Hájka a Formana, o knihu Hrdličkových, o
práce Roznora a Vlada Mináča, a očakávanie
ďalších kníh, ktoré sa chystajú,
je veľmi výrečným dokladom úprimnej
túžby nášho ľudu dôverne poznať
život starej i novej Číny. Pravda, tento záujem
nie je nijako jednostranný. Stačí vari spomenúť,
že okrem prekladov diel Ivana Olbrachta, Marie Majerovej,
Jaroslava Haška a ďalších najväčšiu
pozornosť v Číne vzbudila Fučíkova
"Reportáž psaná na oprátce",
ktorá dosiahla, pokiaľ viem, v Číne
15 vydaní. Práve tak u nás okrem už
spomenutých Starých spevov vychádzajú
preklady diel Lu-Süna, Kuo-Moža, Ting-Linga, no predovšetkým
je to veľké, mysliteľské dielo predsedu
Čínskej ľudovej republiky Mao-Ce-Tuna. Nebude
zaiste náhoda v tom, že na čele štátu
s takou bohatou kultúrnou tradíciou stojí
nielen významný marxistický ideológ,
vojvodca a štátnik, ale súčasne aj popredný
čínsky básnik a jeden z najväčších
estetikov socialistického umenia na svete.
No bolo by nedostatočné obmedzovať sa iba na
oblasť literatúry a nevidieť iné oblasti
kultúrnych stykov. Ešte máme v živej pamäti,
aký živelný záujem vyvolala u nás
výstava "Nová Čína" v roku
1950 a ako sa s rovnakým ohlasom stretla o rok neskoršie
naša výstava "Nové Československo"
v Číne. S obrovským záujmom sa stretla
tiež výstava "Desať rokov budovania ČSR"
a "Výstava čs. výtvarného umenia"
v roku 1955, keď ju za 40 dní v Nankine navštívilo
1,250.000 ľudí. Krásne zážitky
si priniesli členovia Armádneho umeleckého
súboru Víta Nejedlého z Číny
v roku 1953 a hneď o rok nato sme uvítali v našej
vlasti Súbor piesní a tancov ľudovej oslobodeneckej
armády.
Treba tiež spomenúť, že každoročná
účasť čínskych hudobných
umelcov na Pražskom jare je skutočnou kultúrnou
udalosťou práve tak, ako boli ňou koncerty
československých hudobných umelcov v Šanghaji,
Pekine, Tiencine a Kantone.
Ak uvedenie Tylovho Strakonického dudáka v Ľudovom
umeleckom divadle v Pekine nadchlo čínskeho diváka,
tak zájazd čínskeho tieňového
a bábkového divadla uvádzal vlani do vytrženia
československé obecenstvo v Prahe, Ostrave, v Bratislave
a iných mestách. Mohol by som pokračovať
ďalej. No nie je mojou úlohou podávať
tu úplný prehľad o stále sa rozvíjajúcej
kultúrnej a vedeckej spolupráci. Pokúsil
som sa len poukázať iba na to, aký mnohostranný
je charakter našich kultúrnych stykov s ľudovou
Čínou.
Na základe významnej zmluvy, o ktorej dnes rokujeme,
bude sa okrem politickej a hospodárskej spolupráce
ďalej prehlbovať a rozvíjať aj naše
kultúrne zbližovanie, budeme navzájom poznávať
nielen klasické dedičstvá našich národných
kultúr, ale i diela súčasné, čo
bezpochyby prispeje k ďalšiemu rozkvetu socialistického
umenia, ktoré sa zrodilo vo vlasti socializmu, v Sovietskom
sväze, a ktoré si dnes razí víťaznú
cestu k ľudským srdciam a mysliam na celom svete,
umenie spoločnosti, ktorá sa zbavia vykorisťovateľského
útlaku a ktorá vytvára slobodný a
šťastný život na zemi.
Za takýmto vznešeným ideálom sa spojili
v mohutnom tábore socializmu a mieru na čele so
Sovietskym sväzom stámilióny ľudí.
Uskutočňovaniu tohto ideálu bude slúžiť
aj naša významná zmluva o priateľstve
a spolupráci s ľudovou Čínou a preto
budeme za tento dokument veľkého historického
významu hlasovať. (Potlesk.)
Předseda: Hlásí se ještě
někdo do rozpravy? (Nikdo.)
Do rozpravy se nikdo nehlásí, je tedy skončena.
Přistoupíme k hlasování a to tak,
že budeme hlasovat o každém bodu pořadu
odděleně.
Nejprve budeme hlasovat o třetím bodu pořadu.
Ad 3. Hlasování o vládním návrhu,
kterým se předkládá Národnímu
shromáždění republiky Československé
k projevu souhlasu Smlouva o přátelství a
spolupráci mezi Československou republikou a Čínskou
lidovou republikou, podepsaná v Pekingu dne 27. března
1957.
Dávám zpravodaji posl. Šavlovi slovo
k doslovu.
Zpravodajca posl. Šavel: Vzdávam sa slova.
Předseda: Kdo tedy souhlasí s tímto
usnesením, obsaženým ve zprávě
zahraničního výboru: "Národní
shromáždění republiky Československé
souhlasí se Smlouvou o přátelství
a spolupráci mezi Československou republikou a Čínskou
lidovou republikou, podepsanou v Pekingu dne 27. března
1957, nechť zvedne ruku! (Děje se.)
Je někdo proti? (Nikdo.)
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Děkuji. - Tím Národní shromáždění
projevilo s touto Smlouvou jednomyslně svůj souhlas.
(Potlesk. - Poslanci povstávají.)
Tím je vyřízen třetí bod pořadu
schůze.
Ad 4. Hlasování o vládním návrhu,
kterým se předkládá Národnímu
shromáždění republiky Československé
k projevu souhlasu Smlouva o přátelství a
vzájemné spolupráci mezi Československou
republikou a Mongolskou lidovou republikou, podepsaná v
Ulan Batoru dne 8. dubna 1957.
Dávám nyní slovo k doslovu poslanci Františkovi
Komárkovi, zpravodaji k čtvrtému bodu
denního pořadu.
Zpravodaj posl. Frant. Komárek: Vzdávám
se slova.
Předseda: Kdo tedy souhlasí s tímto
usnesením, jak je obsaženo ve zprávě
zahraničního výboru: "Národní
shromáždění republiky Československé
souhlasí se Smlouvou o přátelství
a vzájemné spolupráci mezi Československou
republikou a Mongolskou lidovou republikou, podepsanou v Ulan
Batoru dne 8. dubna 1957", nechť zvedne ruku! (Děje
se.)
Je někdo proti? (Nikdo.)
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Děkuji. - Tím Národní shromáždění
projevilo i s touto Smlouvou svůj jednomyslný souhlas.
(Potlesk. - Poslanci povstávají.)
Tím je vyřízen čtvrtý bod pořadu
schůze. Následuje 15minutová přestávka.
Podpredseda Valo (zvoní): Otváram
prerušenú schôdzu.
Pristúpime k prerokovaniu ďalšieho poriadku schôdze.
Užšie predsedníctvo Národného zhromaždenia
navrhuje, aby i rozprava k 5. a 6. bodu poriadku bola zlúčená.
Sú nejaké námietky proti tomuto návrhu?
(Neboli.)
Nie sú.
Kto teda s týmto návrhom súhlasí,
nech zdvihne ruku! (Deje sa.)
Ďakujem. - Prerokovanie bude teda zlúčené.
Žiadam teraz o prednesenie zpravodajskej zprávy k
piatemu bodu poriadku, ktorým je
5. Zpráva výboru ústavnoprávneho
k vládnemu návrhu zákona o voľbách
sudcov a sudcov z ľudu ľudových a krajských
súdov a o úprave niektorých ich pomerov (tlač
149).
Zpravodajcom je posl. dr Rendek. Dávam mu slovo.
Zpravodajca posl. dr Rendek: Slávne Národné
zhromaždenie!
Pristupujeme k prerokovaniu vládneho návrhu zákona
o voľbách sudcov a sudcov z ľudu ľudových
a krajských súdov a o úprave niektorých
ich pomerov.
Tento návrh zákona je výrazom hlbokej demokratičnosti
nášho zriadenia. Buržoázia, ktorá
za predmníchovskej republiky toľko vychvaľovala
svoju demokraciu, nikdy neprijala a ani nemohla prijať zákon,
ktorý by čo do formy a nie to ešte čo
do obsahu, zakotvoval tak hlboko princíp účasti
ľudu na výkone súdnej právomoci, ako
to činí predložený návrh.
Ten fakt, že môžeme dnes prejednávať
návrh zákona o voľbách sudcov a sudcov
z ľudu, je dôkazom rastu morálno-politickej
jednoty nášho ľudu, je dôkazom a zároveň
prostriedkom k ďalšiemu upevneniu nášho
ľudovodemokratického zriadenia. Predstavuje preto
tento návrh zákona významnú etapu
nielen v procese budovania ľudového súdnictva,
ale aj významnú etapu v prehlbovaní a upevňovaní
našej ľudovej demokracie.
Už naša ústava obsahuje ustanovenie o sudcoch
z ľudu, čím je pri súdnom rozhodovaní
zabezpečená účasť bezprostredných
zástupcov ľudu. Táto zásada bola ďalej
rozvinutá v ústavnom zákone o súdoch
a prokuratúre, ktorý stanovil, že sudcovia,
vojenskí sudcovia a sudcovia z ľudu u obecných
a vojenských súdov sú volení. Stanovenie
podrobností bolo vyhradené zvláštnemu
zákonu.
Na základe toho predložila vláda Národnému
zhromaždeniu návrh zákona, ktorý teraz
prejednávame.
Predložený návrh počíta s nepriamymi
voľbami sudcov a sudcov z ľudu, a to tak, že náš
pracujúci ľud si bude svojich sudcov voliť prostredníctvom
svojich zástupcov, zvolených do národných
výborov. Voľby do ľudových a krajských
súdov zvýšia ešte viac autoritu národných
výborov ako ľudových orgánov štátnej
moci. Zvýši sa ešte viac dôvera pracujúcich
v naše súdnictvo. Bude ešte viac zaistené
spojenie našich súdov s občanmi.
Naše ľudovodemokratické zriadenie je najpokrokovejším
zriadením preto, lebo umožňuje maximálne
rozvinutie výrobných síl a ostatných
tvorivých síl nášho pracujúceho
ľudu. Naše súdnictvo splní svoju úlohu
iba vtedy, keď bude plne zamerané na upevňovanie
nášho ľudovodemokratického zriadenia.
Z toho dôvodu i predložený vládny návrh
zákona zabezpečuje, aby sudcom, poťažne
sudcom z ľudu mohol byť zvolený iba taký
občan, ktorý je plne oddaný ľudovodemokratickému
zriadeniu, ktorý je nielen presvedčený o
jeho prednostiach, ale ktorý sám svojou aktívnou
činnosťou napomáha k výstavbe socializmu
v našej vlasti. A konečne samotný fakt voliteľnosti
sudcov prináša so sebou, že ľud si nebude
voliť zástupcov, ktorí by nehájili jeho
záujmy, záujmy jeho ľudovodemokratického
zriadenia.
Vznešené povolanie ľudového sudcu vyžaduje,
aby volený sudca bol vzorom ostatným občanom
i vo svojom občianskom živote. Preto predložený
návrh zákona stanoví ako podmienku zvoliteľnosti
občiansku bezúhonnosť.
Predpokladom úspešného vykonávania funkcie
zvoleného sudcu je dostatok potrebných odborných
znalostí, ktorá požiadavka je zvlášť
výrazná u sudcov z povolania. Preto predkladaný
vládny návrh zákona obsahuje ustanovenie,
podľa ktorého za sudcu ľudového alebo
krajského súdu môže byt zvolený
občan, ktorý má potrebné odborné
znalosti. Príslušná formulácia rozumie
tým predovšetkým právnické vzdelanie,
a to i vzdelanie nadobudnuté na právnickej škole
pracujúcich a vo zvláštnom právnickom
kurze pre sudcov z ľudu. No tá istá formulácia
návrhu zákona však umožňuje, aby
za sudcu mohol byť zvolený napríklad i sudca
z ľudu, ktorý po dlhšiu dobu úspešne
plnil túto funkciu a získal takto bohaté
skúsenosti.
Paragraf 10 a 11 predloženého návrhu obsahuje
ustanovenie o pozbavení alebo strate funkcie. Zo zásady
voliteľnosti vyplýva, že sudcov a sudcov z ľudu
odvoláva z funkcie ten národný výbor,
ktorý ich zvolil. Dôvody k odvolaniu z funkcie sú
v prípadoch, keď sudca alebo sudca z ľudu hrubo
porušuje svoje povinnosti, alebo ak stratil spôsobilosť
byť volený, ako aj ak stratil fyzickú spôsobilosť
k výkonu funkcie. Okrem toho priamo zo zákona stráca
sudca alebo sudca z ľudu svoju funkciu vtedy, ak bol odsúdený
trestným rozsudkom na bezpodmienečný trest
odňatia slobody alebo ak odoprel zložiť sľub.
Ak prestal sudca vykonávať funkciu pred uplynutím
volebného obdobia, a to buď preto, že bol odvolaný,
že stratil funkciu, alebo že sa jej vzdal, vykoná
príslušný národný výbor
doplňovaciu voľbu sudcu.
Sudcovia sú povinní podávať národnému
výboru, ktorý ich zvolil, o svojej činnosti
pravidelné zprávy. To logicky vyplýva z inštitúcie
voliteľnosti sudcov a pochopiteľne v ničom neprotirečí
zásade sudcovskej nezávislosti, lebo sudcovia pri
svojom rozhodovaní budú viazaní iba ustanoveniami
zákona. Významnou zárukou sudcovskej nezávislosti
je konečne ustanovenie, že k trestnému stíhaniu
volených sudcov môže dôjsť iba so
súhlasom generálneho prokurátora.
V súvislosti s voliteľnosťou sudcov dochádza
na rozdiel od doterajšieho stavu k významným
zmenám v postavení volených sudcov. Volení
sudcovia budú volenými funkcionármi podobne,
ako sú nimi napr. volení funkcionári národných
výborov. V dôsledku toho spoločenské
postavenie volených sudcov bude kvalitatívne na
vyššom stupni než doteraz.
Voleným sudcom bude podobne ako voleným funkcionárom
národných výborov zachovaný ich doterajší
pracovný pomer. V tomto pracovnom pomere im bude poskytnuté
ich zamestnávateľom neplatené pracovné
voľno. Všetci doterajší sudcovia sa stanú
správnymi zamestnancami v rezorte ministerstva spravodlivosti
a tí z nich, ktorí budú za sudcov zvolení,
budú považovaní po dobu výkonu funkcie
za zamestnancov, ktorým bolo poskytnuté neplatené
pracovné voľno. Odmeny a ďalšie nároky,
ako je napr. nemocenské poistenie, dôchodkové
zabezpečenie, nárok na dovolenku a podobne, budú
u nich upravené podľa obdobných zásad,
ako u funkcionárov národných výborov
uvoľnených z práce. Tí doterajší
sudcovia, ktorí nebudú národnými výbormi
za sudcov zvolení, budú v rámci svojho trvajúceho
pracovného pomeru zaradení na miesta zodpovedajúce
ich spôsobilosti.
Ústavne-právny výbor ustanovil pre prerokovanie
vládneho návrhu zákona osobitnú komisiu
zloženú z poslancov, ďalej z popredných
odborníkov a vedeckých pracovníkov a sám
ju tiež na svojej schôdzke podrobne prerokoval. V rokovaní
bol vysoko zdôraznený význam, ktorý
predložená osnova pre prehĺbenie našej
ľudovej demokracie má. Obsiahle boli tiež diskutované
podmienky k výkonu sudcovskej funkcie, najmä otázka
vzdelania, ďalej otázky v súvislosti so sudcovskou
nezávislosťou, ako aj otázky súvisiace
so zamestnaneckými pomermi doterajších sudcov
z povolania.
Výbor predložený vládny návrh
zákona schválil s menšími doplnkami,
obsiahnutými v písomnej zpráve ústavno-právneho
výboru, ktorá vám bola rozdaná. V
mene ústavno-právneho výboru navrhujem, aby
v tomto znení bol vládny návrh zákona
o voľbách sudcov schválený. (Potlesk.)
Podpredseda Valo: Žiadam teraz o prednesenie zpravodajskej
zprávy k šiestemu bodu poriadku, ktorým je
6. Zpráva výboru ústavnoprávneho
k vládnemu návrhu zákona o kárnej
zodpovednosti sudcov ľudových a krajských súdov
(tlač 150).
Miesto zpravodajcu posl. Červeného, ktorý
onemocnel, prednesie zpravodajskú zprávu predseda
ústavnoprávneho výboru posl. dr Krofta
Dávam mu slovo.
Zpravodaj posl. dr Krofta: Vážené Národní
shromáždění!
Vláda republiky předložila Národnímu
shromáždění návrh zákona
o kárné odpovědnosti soudců lidových
a krajských soudů.
Vzhledem k důležitosti navrhovaného zákona
a zákona o volbách soudců z lidu, který
je současně projednáván Národním
shromážděním, byla zřízena
podle § 28 jednacího řádu NS odborná
komise, v níž pracovali členové ústavně-právního
výboru a která má charakter poradního
orgánu. Práce komise se zúčastnili
i někteří odborníci - neposlanci.
Výsledky práce komise byly pak předloženy
jako pomocný materiál při projednání
osnovy v ústavně-právním výboru,
který k nim zaujal své stanovisko.