Poľnohospodárstvo.

V štátnom rozpočte na rok 1957 sa poskytuje na ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby a lesníctva 10.322 mil. Kčs, t. j. o 9,8 % viac ako v roku 1956.

Okrem toho sa v roku 1957 na nadzmluvné príplatky, zľavy na osivo a hnojivo, intervencie a na iné výhody pre jednotné roľnícke družstvá a roľníkov vyplatí zo štátneho rozpočtu 4.602 mil. Kčs.

Dobrou prácou našich družstevníkov, roľníkov a ostatných pracovníkov v poľnohospodárstve dosiahli sa za významnej pomoci strany a vlády a robotníckej triedy v poľnohospodárskej výrobe ďalšie úspechy.

V roku 1956 stúpla celková poľnohospodárska výroba o 3,4 %. Celkový výsledok bol znížený nižšími výnosmi v rastlinnej výrobe, najmä u cukrovky. Živočíšna výroba sa zvýšila o 9,2 %. To nám tiež umožnilo znížiť ceny mäsa a znížiť podiel dovozu na zdrojoch mäsa, hoci jeho spotreba stúpla o 12 %.

Hlavnú zásluhu na týchto výsledkoch majú naše jednotné roľnícke družstvá. Ďalším rozvojom a lepším hospodárením jednotných roľníckych družstiev sa zvyšuje podiel socialistického sektora na tvorbe spoločenského produktu z 89 % v roku 1955 na 90,2 % v roku 1957. Podiel socialistického sektora na tržnej poľnohospodárskej produkcii činí už viac ako polovicu.

Zlepšili sa výrobne a finančné výsledky jednotných roľníckych družstiev. Peňažná hodnota pracovnej jednotky sa zvýšila o 6,4 %, na Slovensku o 10.3 %.

Úspechy v rozvoji poľnohospodárskej výroby a v upevňovaní jednotných roľníckych družstiev sú výstižným dôkazom, aký prospech a aké radostné perspektívy otvára pred naším roľníckym ľudom pevný zväzok robotníkov a roľníkov. Významným prejavom jeho nerozbornosti a pevného odhodlania pokračovať v družstevnej socialistickej prestavbe našej dediny bol III. celoštátny zjazd JRD.

Ďalší rast a upevňovanie jednotných roľníckych družstiev je nevyhnutným predpokladom úspešného rozvoja poľnohospodárskej výroby, ktorá má v roku 1957 stúpnuť o 6,8 %.

Tržná produkcia jednotných roľníckych družstiev a jednotlivo hospodáriacich roľníkov stúpne v roku 1957 o 7,2 %, príjmy za túto produkciu o 8,7 % v dôsledku zvýšenia podielu štátneho nákupu a výhodných cien za tento nákup.

Nielen družstevníci, ale aj jednotlivo hospodáriaci roľníci oceňujú veľké výhody, ktoré im štát poskytuje, plnia svoje záväzky k štátu a prispievajú tak na zásobovanie pracujúcich. Sú však roľníci, ktorí nesplnili v uplynulom roku povinné dodávky a majú aj nedoplatky na poľnohospodárskej dani, za práce strojových a traktorových staníc a za národné poistenie. Je spravodlivou požiadavkou, aby všetci roľníci svoje povinnosti k celej spoločnosti splnili.

Upevnenie a posilnenie jednotných roľníckych družstiev a úspechy, ktoré sme v poľnohospodárskej výrobe dosiahli, nesmú nám zakrývať, že práve v poľnohospodárstve nie sú ešte prekonané vážne nedostatky a že ostávajú nevyužité veľké rezervy zvyšovania výroby a produktivity práce. Nedostatky sú najmä v organizovaní a riadení poľnohospodárskych prác a vo využití mechanizačných prostriedkov. To má za následok nedodržovanie agrotechnických termínov, veľké straty pri zbere krmovín, obilnín a okopanín, nezabezpečovanie krmovinovej základne a tým aj zníženie úžitkovosti hospodárskych zvierat. Stále ešte nie sú dostatočne využité maštaľné hnojivá. Preto veľmi mnoho závisí od toho, aby rozsiahla materiálová a finančná pomoc pre ďalší vzostup poľnohospodárskej výroby bola lepšie využitá ako doteraz.

To platí predovšetkým o investičnej výstavbe, na ktorú sa poskytuje zo štátneho rozpočtu, z vlastných prostriedkov a z dlhodobého úveru 5.345 mil. Kčs, t. j. o 10 % viac ako v roku 1956 a o 43 % viac ako v roku 1955.

U jednotných roľníckych družstiev stúpnu investície oproti roku 1956 o
24 %. Na tieto investície sa poskytnú jednotným roľníckym družstvám úvery vo výške 1.998 milión Kčs. Družstvám, ktoré riadne plnia svoje záväzky, sa časť úveru odpisuje a poskytujú sa im priame podpory.

Aby tieto prostriedky boli čo najlepšie využité, bude v roku 1957 predovšetkým treba zabezpečiť včasné uvádzanie plánovaných kapacít do prevádzky a podstatne znížiť rozostavanosť. Našim družstvám i štátnym majetkom treba dať urýchlene k dispozícii účelné a lacné typové projekty, najmä kravína.

Družstevníci JRD Mžany v kraji Hradec Králové dokázali, že možno stavať lacnejšie a účelnejšie. Pri stavbe kravína pre 60 dojníc ušetrili dobrou organizáciou a hospodárnym uskutočňovaním výstavby 230.000 Kčs a znížili náklady na jednu ustajnenú dojnicu o 41 % oproti rozpočtu.

Na zvýšenie výrobnej pomoci jednotným roľníckym družstvám a malým a stredným roľníkom sa zvyšuje rozsah mechanizovaných prác strojových a traktorových staníc oproti roku 1956 o 9,4 %. Na zabezpečenie tohto zvýšenia a na ďalšie skvalitnenie prác strojových a traktorových staníc plánuje sa v štátnom rozpočte čiastka 2.955 mil. Kčs, t. j. o 6,9 % viac ako v roku 1956. Z tejto čiastky pripadá 909 mil. Kčs na investície, najmä na rozšírenie strojového parku. Je však treba, aby sa v roku 1957 venovala oveľa väčšia starostlivosť kvalitnej údržbe strojového parku a aby sa lepšou organizáciou práce a zvýšenou hospodárnosťou dosiahlo jeho vyššie využitie. Týmto otázkam nevenujú doposiaľ na strojových a traktorových staniciach dostatočnú pozornosť. STS Pelhřimov vykonala v IV. štvrťroku 1956 iba 235 údržieb I.-IV. stupňa namiesto plánovaných 347 údržieb. Tak dochádza k neúmernému opotrebeniu strojov, k vyššej poruchovosti, k zvýšeniu nákladov na opravy a k vyššej spotrebe pohonných látok a mazadiel.

Naďalej neuspokojivé je hospodárenie štátnych majetkov, kde sa neplnia výrobné úlohy a prekračuje sa plán vlastných nákladov, najmä plán mzdových fondov.

Krajským národným výborom, ktorým je od 1. januára 1957 zverené priame riadenie štátnych majetkov, je pre štátne majetky určená v roku 1957 čiastka 2.628 mil. Kčs. Čo najlepšie vynaloženie týchto prostriedkov na zlepšenie hospodárenia štátnych majetkov je jednou z významných úloh národných výborov.

Štát vynakladá na poľnohospodárstvo veľké prostriedky. Teraz ide o to, aby pracovníci v poľnohospodárstve zvýšenou produktivitou, kvalitou a hospodárnosťou svojej práce a za účinnej pomoci pracovníkov zo strojárenstva, chemického priemyslu a stavebníctva pozdvihli naše poľnohospodárstvo na úroveň, ktorá je v súlade s potrebami ďalšieho rozvoja nášho národného hospodárstva. Tým sa ďalej upevní zväzok robotníkov a roľníkov, záruka našich ďalších úspechov v poľnohospodárstve a v celej našej socialistickej výstavbe.

Obchod a služby.

Rýchly rast životnej úrovne pracujúcich sa najvýraznejšie prejavuje v osobnej spotrebe, ktorá sa má v roku 1957 na základe rastu výroby a zvýšených príjmov obyvateľstva ďalej zvýšiť o 8.6 %. Od roku 1953 sa osobná spotreba obyvateľstva zvýšila o 32 %.

Maloobchodný obrat sa v roku 1956 zvýšil oproti roku 1955 v porovnateľných cenách o 9,3 %. Zvýšil sa predaj najmä kvalitnejších druhov potravín a priemyselných tovarov, ako napríklad mäsa o 15 %, kávy o 28 %, vlnených tkanín o 6 % , koženej obuvi o 13 %, televízorov o 64 % a chladničiek o 72 %.

V roku 1957 sa nákupy obyvateľstva v obchode zvýšia v porovnateľných cenách o 8,8 %. Tak napríklad predaj výsekového mäsa sa zvýši o 6 %, čokolády o 27 %, televízorov o 151 % a áut o 47 %.

Je charakteristickým znakom zvyšujúcej sa životnej úrovne, že rastú nároky na kvalitu, vkus a sortiment tovarov a služieb, a to na rozdiel od pomerov za kapitalizmu v najširších vrstvách spotrebiteľov. Tento radostný zjav, ktorý tak významne potvrdzuje prevahu socialistickej sústavy, zaväzuje nás spotrebný, potravinársky a najmä strojárenský priemysel, aby zvýšil svoje úsilie o rast výroby, o rozšírenie sortimentu i o zvýšenie kvality a vkusnosti spotrebných tovarov a aby oveľa pružnejšie uspokojoval požiadavky spotrebiteľov. (Potlesk.)

Obchod má omnoho lepšie vykonávať prieskum dopytu a včas zabezpečovať vo výrobe nové druhy tovarov, aby obyvateľstvo mohlo si nakúpiť všetko to, čo si za svoje zvýšené príjmy žiada.

Nemožno ospravedlniť, keď pre zlú prácu výroby, obchodu a chyby v plánovaní niet v predaji dosť žiaroviek, alebo keď niektoré druhy sezónneho zimného a jarného tovaru boli dodané obchodu oneskorene, ako sa to tento rok opäť vyskytuje.

Platené služby obyvateľstvu sa v roku 1956 zvýšili o 6,3 % a v roku 1957 sa majú ďalej zvýšiť o 9,5 %. Tento rast však nestačí uspokojiť zvyšujúce sa požiadavky na množstvo, kvalitu a sortiment služieb. Nedostatočný podiel platených služieb na výdavkoch obyvateľstva a ich zaostávanie spôsobuje ťažkosti v harmonickom rozvoji jednotlivých zložiek životnej úrovne, má nepriaznivý vplyv na zamestnanosť žien a právom rozhorčuje našich pracujúcich.

Doterajšie výsledky hnutia za rozvoj služieb a výroby z miestnych zdrojov podľa vzoru okresných národných výborov. Tábor-Třebíč-Liptovský Mikuláš dokazujú, že možno sa vyporiadať s vážnymi nedostatkami, ktoré brzdia rozvoj služieb, a že organizačným dôvtipom a predovšetkým úzkou spoluprácou s občanmi možno rozsah a kvalitu komunálnych, kultúrnych, športových a turistických služieb podstatne rozšíriť.

Zahraničný obchod.

Pre zabezpečovanie potrieb nášho hospodárstva má mimoriadny význam prehlbovanie medzinárodnej socialistickej deľby práce a na tomto základe neustály rozvoj hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce s krajinami socialistického tábora na čele so Sovietskym zväzom. (Potlesk.) Prehĺbenie kooperácie a rozšírenie výmeny technických. vedeckých a výrobných skúseností prispeje k maximálnemu rozvoju výrobných siľ socialistických krajín a ďalej upevní ich jednotu.

Objem zahraničného obchodu s krajinami socialistického tábora sa zvýšil od roku 1948 do roku 1956 na trojnásobok.

Prehĺbenie a rozšírenie vzájomnej spolupráce medzi Československom a Sovietskym zväzom podľa Spoločnej deklarácie zo dna 29. januára 1957 je veľkým prínosom pre zabezpečenie rozvoja nášho národného hospodárstva. (Potlesk.)

Významné perspektívy ďalšieho rozvoja hospodárskej spolupráce krajín socialistického tábora ukazuje aj cesta československej vládnej delegácie v marci a apríli tohto roku do Čínskej ľudovej republiky, Vietnamskej demokratickej republiky, Kórejskej ľudovo demokratickej republiky a Mongolskej ľudovej republiky.

Stále výraznejšie sa rozširujú naše hospodárske styky s hospodársky málo vyvinutými krajinami. Tieto krajiny vítajú rozšírenie vzájomnej výmeny tovarov s Československom, ktoré neviaže svoje dodávky na žiadne politické ani hospodárske podmienky.

Ďalej sa rozširujú naše obchodné styky aj s kapitalistickými krajinami v duchu nášho úsilia o mierové spolužitie. Celkove sa objem nášho zahraničného obchodu v roku 1957 zvýši oproti roku 1956 o 11 %.

Zahraničnému obchodu pripadá významná úloha v zabezpečovaní dovozu potrebných surovín pre naše národné hospodárstvo, strojov na zvýšenie technickej úrovne našej výroby a spotrebných tovarov na rozšírenie sortimentu pre našich spotrebiteľov. Preto treba, aby spoločným úsilím pracovníkov vo výrobe i v zahraničnom obchode boli lepšie ako doteraz zabezpečované dodávky pre vývoz, aby boli skracované dodacie lehoty, aby naša výroba a zahraničný obchod pracovali pružnejšie.

Školstvo, kultúra, zdravotníctvo a sociálne opatrenia.

Súčasťou zvyšovania životnej úrovne pracujúcich je i neustály rast rozpočtových výdavkov na školstvo, kultúru, zdravotníctvo a sociálne opatrenia.

Na rok 1957 činia tieto výdavky 31.932 mil. Kčs, t. j. 32,6 % celkových rozpočtových výdavkov. Z toho pripadá na rozpočet Slovenska 7.724 mil. Kčs, t. j. 24,2 % celoštátnych výdavkov na kultúrne a sociálne opatrenia.

Oproti roku 1956 sa tieto výdavky zvyšujú o 8,8 %, oproti roku 1953 o 30,1 %.

Stály rast týchto výdavkov ukazujú aj tieto čísla (prevedené na porovnateľnú základňu):

Rozpočtové výdavky na školstvo a kultúru činia v roku 1957 6.956 mil. Kčs; oproti roku 1956 stúpnu asi o 6,3 %.

Výsledkom stálej starostlivosti štátu o zvyšovanie úrovne vzdelania je napríklad skutočnosť, že viac ako 44 % žiakom, ktorí v tomto roku skončia povinnú školskú dochádzku, sa umožní vyššie všeobecné alebo odborné vzdelanie. V roku 1957 prekročí počet absolventov našich vysokých škôl 10.000, zatiaľ čo v roku 1937 vyšlo z vysokých škôl len 3.1 68 absolventov. Treba však zvýšiť úroveň vyučovania najmä na stredných a vysokých školách.

Na ďalšiu investičnú výstavbu v školstve a kultúre dáva štátny rozpočet na rok 1957 773 mil. Kčs. V roku 1956 sa dalo do prevádzky 133 škôl a 128 školských pavilónov, avšak ani toto zvýšenie rozsahu výstavby nestačí na vyriešenie problému vysokej smennosti vo vyučovaní. Treba preto vytvoriť predpoklady pre urýchlenie a zlacnenie výstavby škôl.

Stály rast prostriedkov, venovaných na rozvoj kultúry a kultúrnych zariadení, zabezpečuje ekonomické predpoklady širokého tvorivého rozmachu umenia a umožňuje tiež v nebývalej šírke našim pracujúcim zúčastňovať sa na výsledkoch tejto tvorivej činnosti a rozvíjať vlastnú tvorivosť.

Mnohé naše kraje, okresy a obce majú už "kultúrne kalendáre", ktoré pomáhajú pri rozvoji kultúry v ich oblasti a pri koordinácii všetkých akcií. Ich ohlas medzi pracujúcimi svedčí o veľkom rozmachu nášho kultúrneho života a o raste kulturno-politickej úrovne nášho ľudu.

Neustále sa prehlbuje starostlivosť o najcennejší majetok človeka, o jeho zdravie. Na zdravotníctvo poskytuje štátny rozpočet v roku 1957 prostriedky vo výške 5.638 milión Kčs, t. j. o 4,9 % viac ako v roku 1956.

Stále sa zvyšuje počet lekárov. V roku 1956 pripadalo na jedného lekára 684 obyvateľov oproti 1.218 obyvateľom v roku 1937, takže predstihujeme aj najvyspelejšie kapitalistické štáty. V roku 1953 pripadol jeden lekár v USA na 763 obyvateľov, vo Francúzsku na 1.132 obyvateľov, vo Švédsku na 1,357 obyvateľov. Z roka na rok stúpa aj počet lôžok v nemocniciach, ako ukazuje tento prehľad: v roku 1937 pripadlo na 1.000 obyvateľov 3,3 lôžka, v roku 1948 5,8, v roku 1955 6,9 a v roku 1956 7,1 lôžka.