Podľa predbežných údajov boli rozpočtové príjmy v roku 1956 splnené na 99,4 % a rozpočtové výdavky na 98,4 %. Daň z obratu a daň z výkonov bola splnená na 101 % , dôchodková daň družstiev na 102,2 %. Plán zisku bol však splnený len na 88 %.

Podniky Ministerstva stavebníctva ostali národnému hospodárstvu dlžné 130 mil. Kčs, podniky Ministerstva ťažkého strojárenstva 91 mil. Kčs a podniky Ministerstva hutníckeho priemyslu a rudných baní prekročili plánované straty o 102 mil. Kčs. Ale aj v ostatných ministerstvách je rad podnikov, ktoré svojimi zlými hospodárskymi výsledkami stravujú dobré výsledky ostatných podnikov a ochudobňujú tak zdroje nášho ľudu.

Nesplnenie zisku pri prekročení výroby ukazuje, že sme vyrábali drahšie, ako sme plánovali. Prekročili sme síce plán výroby, ale s príliš vysokými nákladmi na materiál, mzdy a réžiu, a tým sme znížili konečný efekt nášho pracovného úsilia. Okrem toho niektoré podniky nedodávali výrobky v potrebnej skladbe a kvalite. Neboli splnené niektoré dôležité úlohy, ktoré štátny rozpočet finančne zabezpečoval, najmä investície.

Výsledky nášho hospodárenia ukazujú, že máme v našom hospodárstve mnoho nevyužitých rezerv.

Preto máme podľa rezolúcie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa z februára tohto roku rozvíjaním tvorivej aktivity pracujúcich, ďalším prehĺbením ich účasti na správe štátu a riadení hospodárstva a zvýšením úrovne organizácie riadenia a plánovania národného hospodárstva stále dokonalejšie mobilizovať zdroje, aby ich rast nezaostával za potrebami národného hospodárstva a rastu životnej úrovne. Splnenie uznesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho zvyšovania životnej úrovne nášho ľudu.

Objem a štruktúra štátneho rozpočtu na rok 1957 podáva dôkaz, že národné hospodárstvo Československa sa ďalej rozvíja po výrazne vzostupnej línii. (Potlesk.)

Návrh štátneho rozpočtu na rok 1957, ktorý sa opiera o štátny plán rozvoja národného hospodárstva, obsahuje

príjmy vo výške 98.241 milión Kčs,

výdavky vo výške 97.919 milión Kčs,

takže plánovaný prebytok je -

Proti roku 1956 vzrastú rozpočtové príjmy o 9,5 % a rozpočtové výdavky o 10,7 %.

Rast rozpočtových príjmov je umožnený plánovaným rastom výroby, produktivity práce a znižovaním nákladov v našich socialistických podnikoch. Príjmy od socialistického sektora stúpajú oproti roku 1956 o 11,2 % a ich podiel na celkových rozpočtových príjmoch dosiahne 86,6 % oproti 85,3 % v roku 1956. Naproti tomu príjmy od obyvateľstva a ostatné príjmy ostávajú zhruba na úrovni minulého roku.

Z týchto údajov vidno, ako je štátny rozpočet vo vzrastajúcej miere svojimi zdrojmi spojený s výsledkami nášho hospodárenia a ako dôležitá je preto naša každodenná starostlivosť o splnenie a žiadúce prekročenie plánovaných úloh.

Z plánovaných rozpočtových výdavkov je určené:

1. na rozvoj národného hospodárstva 54,3 %

2. na kultúrne, zdravotné a sociálne opatrenia 32,6 %

3. na obranu a bezpečnosť štátu 9,5 %

4. na správu 3,6 %.

Rozpočtové výdavky zabezpečujú ďalší rozvoj priemyselnej výroby, najmä urýchlený rozvoj palivovej, energetickej, metalurgickej a chemickej základne, ďalší rast poľnohospodárskej výroby, ďalšiu investičnú výstavbu, ako aj neustály rozvoj hmotnej a kultúrnej úrovne nášho ľudu.

Vzrast podielu výdavkov na hospodárstvo a kultúru z 85,5 % v roku 1956 na 86,9 % v roku 1957 je výrazom nášho úsilia o hospodársky a kultúrny rozkvet republiky a dokladom našej mierovej politiky.

Opatrenia, uskutočnené v súlade s uznesením celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa o rozšírení právomoci a zvýšení zodpovednosti slovenských národných orgánov a národných výborov, zvyšujú význam rozpočtu Slovenska a rozpočtu národných výborov v rámci jednotného štátneho rozpočtu Československa. Preto výdavky rozpočtu Slovenska sa zvyšujú oproti roku 1956 o 27 % a výdavky národných výborov sa zvyšujú o 56,8 %.

Je v záujme každého pracujúceho, aby mnohomiliardové rozpočtové prostriedky, ktoré pramenia z práca nášho ľudu, sa čo najúčelnejšie využili. Preto pracovníci podnikov, národných výborov, družstiev, výskumných a projekčných ústavov, hlavných správ a ministerstiev majú dobre premyslieť, ako najhospodárnejšie využívať zverené hmotné i finančné zdroje, aby čo najlepšie prispeli k rozvoju nášho hospodárstva a k zvýšeniu blahobytu nášho ľudu.

Rozpočtové výdavky na národné hospodárstvo činia 53.154 milión Kčs a oproti roku 1956 sa zvyšujú o 11,7 %.

Na plánované úlohy priemyselných ministerstiev sa poskytuje zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov podnikov 27.939 milión Kčs, t. j. o 10,8 % viac ako v roku 1956. Na rozvoj ťažkého priemyslu sa poskytuje 17.877 milión Kčs. t. j. o 14,1 % viac ako v roku 1956.

Na rok 1957 sa plánuje rast hrubej výroby v priemysle o 7,8 %, na Slovensku o 8,8 %. Objem priemyselnej výroby bude v porovnaní s rokom 1948 vyšší o 164,2 % , na Slovensku o 233 %. Plánovaný vzrast výroby sa zabezpečuje rastom produktivity práce o 5,3 % a zvýšením počtu pracovníkov o 2,7 %. V porovnaní s rokom 1955 a 1956 sa tempo rastu priemyselnej výroby na niektorých úsekoch spomaľuje v dôsledku napätosti bilancie palív. energie a niektorých druhov materiálov. Tým väčšie úsilie musíme vynaložiť na čo najúčinnejšie využívanie surovín a znižovanie materiálových nákladov a kvalitatívne ukazovatele, uložené štátnym plánom, treba považovať za minimálne.

Mimoriadne úsilie a sústredenie síl si v roku 1957 vyžiada ťažba uhlia a zabezpečenie rozvoja palivovej základne pre budúce roky, aby nedostatok uhlia a energie neobmedzoval využitie kapacít a rozvoj výroby. Preto sa rozpočtové prostriedky Ministerstva palív zvyšujú oproti roku 1956 o 30,1 % a činia 6.019 mil. Kčs. Z toho pripadá na investície 3.313 mil. Kčs.

Veľké prostriedky, ktoré sa na rozvoj ťažby uhlia poskytujú, zaväzujú všetkých pracovníkov uhoľného priemyslu, aby zvyšovali ťažbu uhlia, a to najmä lepším využívaním mechanizácie, aby zlepšovali akosť uhlia a znižovali náklady na ťažbu.

V našom najdôležitejšom čiernouhoľnom revíru v Ostrave boli v priebehu roku 1956 dosiahnuté jednotlivé vynikajúce výsledky v ťažbe kombajnom Donbas. Kolektívy kombajnistov Bogocza, Pala, Mynarza a ďalších zvyšovali vďaka vzájomnej súťaži postupne výkony; výsledkom tejto súťaže bol rekordný výkon kolektívu nositeľa Radu práce súdruha Mynarza z Velkobane čs. armády v Karvinej, ktorý v januári 1957 vyťažil kombajnom Donbas 27.287 ton uhlia a dosiahol tak doposiaľ u nás najvyššiu ťažbu. (Potlesk.) Pritom však práve na Velkobani čs. armády bolo vlani v prevádzke v celoročnom priemere len 2,5 kombajnu, namiesto 9,7 kombajnu, ktoré v bani sú.

Celému ostravskému kombinátu ukladal plán na rok 1956 vyťažiť pomocou kombajnov celkove 2,2 mil. ton kamenného uhlia, v skutočnosti sa však napriek uvedeným rekordným výkonom niektorých kolektívov vyťažilo len 1,2 mil. ton.

Zabezpečenie ťažby uhlia nemôže byť, pravda, len vecou baníkov, ale musí byť poprednou úlohou pracovníkov všetkých ostatných odvetví, najmä strojárenstva, stavebníctva a dopravy.

Napätá palivová bilancia vyžaduje, aby sme viac ako doposiaľ sústredili svoje úsilie na úsporné hospodárenie uhlím a elektrinou a na lepšie využívanie menej hodnotných palív.

Veľkú úlohu v zvyšovaní efektívnosti nášho hospodárstva, v zabezpečovaní investičnej výstavby, technického rozvoja a vývozu má naše strojárenstvo. V roku 1957 sa zvýši naša strojárenská výroba o 11,4 %. Zo štátneho rozpočtu a z podnikových zdrojov sa poskytne na ďalší rozvoj strojárenstva 4.476 mil. Kčs, t. j. o 12,7 % viac ako v roku 1956.

Bohaté skúsenosti pracovníkov nášho strojárenstva a veľké rozpočtové prostriedky vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie vyššej technickej úrovne a kvality výrobkov, pre zlepšenie riadenia a organizácie výroby a pre odstránenie vážnych nedostatkov v rovnomernosti dodávok, vo využití kapacít, v mzdovej disciplíne, v nákladoch a v cenách.

Na ďalší rozvoj hutníckeho priemyslu a rudných baní štátny rozpočet určuje spolu s vlastnými zdrojmi celkove 2.977 mil. Kčs. Úlohou našich hút v roku 1957 je predovšetkým plne zabezpečiť pre národné hospodárstvo rovnomerné dodávky hutníckych výrobkov ako v celkovom objeme, tak i v potrebnom sortimente a zlepšenej akosti a účinne pomáhať v lepšom využívaní hutníckeho materiálu.

Náš chemický priemysel musí v roku 1957 oveľa viacej vykonať pre chemizáciu hospodárstva a pre zvýšenie a skvalitnenie výroby umelých hmôt a rozšírenie sortimentu. Na zabezpečenie týchto úloh dáva štátny rozpočet, včítane vlastných zdrojov. 2.482 mil. Kčs, t. j. o 19,7 % viac ako v roku 1956. Z hľadiska úloh, ktoré si v hospodárskej výstavbe vytyčujeme, zvyšuje sa aj úloha našej dopravy, najmä železničnej. Na rozvoj dopravy sa poskytuje 6.090 mil. Kčs, t. j. o 12 % viac ako v roku 1956.

Na rast spotrebného a potravinárskeho priemyslu sa poskytuje 3.292 mil. Kčs, t. j. o 5,2 % viac ako v roku 1956. Tieto prostriedky treba hospodárne využiť na ďalší rast výroby spotrebných tovarov, na modernizáciu strojového zariadenia, a tým pre lepšie uspokojovanie potrieb pracujúcich ešte bohatším sortimentom kvalitných potravín a priemyselných výrobkov.

Investície.

Na zabezpečenie proporcionálneho rozvoja nášho národného hospodárstva v budúcich rokoch sa na rok 1957 plánuje zvýšenie štátnej investičnej výstavby o 13,1 %.

Zvýšia sa aj investície družstiev, najmä jednotných roľníckych družstiev, investície uskutočňované z prostriedkov podnikového fondu pracujúcich, z fondu rozvoja, z nadplánového zisku a zo svojpomocných akcií, takže celková výstavba bude mať hodnotu 30.083 mil. Kčs, t. j. o 13,4 % viac ako v roku 1956. Prostriedky na generálne opravy sa zvyšujú o 11,9 %.

Je úlohou investorov, aby spolu so stavebnými organizáciami a strojárenskými podnikmi dosiahli lepšie využitie týchto veľkých prostriedkov než v roku 1956, keď sa síce objem výstavby zvýšil o 12 %, plán však bol splnený len na 92 %.

Príkladom môžu byť pracujúci v energetike, ktorí zvýšeným organizačným úsilím, najmä uplatňovaním záväzných stavebných režimov, dosiahli splnenie investičného plánu na 103 %. Zlepšili i starostlivosť o kvalitu a hospodárnosť výstavby. Tento príklad ukazuje, že by sme za plánované investičné prostriedky mohli vyrobiť oveľa viac strojov a uskutočniť oveľa viac stavieb, keby sme nepripustili nadmernosť projektov, prekračovanie rozpočtových cien, predlžovanie výstavby a plytvanie materiálom.

V roku 1957 sústreďujeme výstavbu na najdôležitejšie objekty a na dokončovanie rozostavaných prác. To nám umožní zaradiť do prevádzky výrobné základné fondy v hodnote 18,4 miliardy Kčs, t. j. o 25 % viac, než sme uviedli do prevádzky v roku 1956.

V investičnej výstavbe vážne vystupuje do popredia požiadavka vyššej efektívnosti. Nejde len o to, koľko prostriedkov preinvestujeme, ale o to, aby sa v každej investičnej akcii prostriedky využili s najvyššou účinnosťou pre maximálny prírastok výrobných kapacít, pre ďalšie zvýšenie technickej úrovne, kvality a hospodárnosti výroby. Ako riadni hospodári však predovšetkým vždy uvažujme, či plne využívame existujúce základné fondy a či zabezpečujeme ich plnú výkonnosť včasnou a starostlivou údržbou.

Pri zabezpečovaní hospodárnosti a rentability investícií majú zvýšiť svoju pomoc pracovníci Investičnej banky, a to pri príprave i v uskutočňovaní výstavby.

Veľké úlohy, ktoré si v investičnej výstavbe ukladáme, vyžadujú, aby naši investori výstavbu lepšie organizovali, uplatňovali vyššiu náročnosť voči projektantom i dodávateľom a dôslednejšie požadovali kvalitné plnenie dodávok v plánovaných termínoch. Súčasne musia vynaložiť zvýšené úsilie na modernizáciu existujúceho zariadenia a lepšie než doposiaľ využívať na tento účel racionalizačné úvery a prostriedky, určené na generálne opravy.

Zásadný obrat musí nastať v práci našich projektantov, ktorí majú dôsledne uplatňovať hľadisko ekonomickej účinnosti a rentability investícií tak, aby výroba v nových závodoch bola rentabilnejšia ako v starých.

Nedostatky v príprave a organizačnom zabezpečení investičnej výstavby spôsobujú nášmu hospodárstvu veľké straty. Okrem toho značné škody spôsobuje nezladenosť medzi stavebnými investíciami a dodávkami strojov.

Ku koncu roku 1956 sme mali za viac ako 900 mil. Kčs nezmontovaných strojov, ktoré nemohli byť zapojené do výrobného procesu a nečinne ležali v skladoch.

To je o to vážnejšie, že jedným z najúčinnejších prostriedkov zvýšenia efektívnosti investičnej výstavby je dosiahnutie vyššieho podielu strojov na celkovom objeme investícií. Uvedené nedostatky investičnú výstavbu zdražujú a znižujú jej účinnosť. Drahá výstavba nevyhnutne znamená, že za dané prostriedky budeme mať menej výrobných a dopravných kapacít, bytov, škôl a nemocníc.

Významné zlepšenie práce očakávame od Ministerstva stavebníctva. V roku 1956 splnilo Ministerstvo stavebníctva plán stavebno-montážnych prác na 98,6 % a nevedelo zabezpečiť úlohy na mnohých dôležitých stavbách. Výstavba bola často poškodzovaná zlou kvalitou stavebných prác i zlou kvalitou stavebných hmôt.

Štátny rozpočet na rok 1957 poskytuje Ministerstvu stavebníctva celkove 1.847 mil. Kčs, t. j. o 13,3 % viac ako v roku 1956. Tieto čiastky treba využiť predovšetkým na zvýšenie technickej úrovne stavebníctva a na rýchly rozvoj a skvalitňovanie výroby stavebných hmôt.