Pre opatrenia, ktoré boli v roku 1954 prevedené našou stranou a vládou na zvýšenie životnej úrovne nášho ľudu, sme použili aj hmotné a finančné rezervy, vytvorené v minulých rokoch. V roku 1955 nemôžeme už používať rezervy z minulých rokov, ale musíme zvýšiť tempo rastu výroby a hospodárnosti, vytvoriť i nové hmotné a finančné rezervy pre úlohy, ktoré si chceme uložiť v druhej päťročnici pre ďalší rozvoj hospodárstva a životnej úrovne nášho ľudu.

Kapacita nášho národného hospodárstva v priemysle i v poľnohospodárstve nie je zďaleka využitá. V našom národnom hospodárstve sú a zákonite ďalej rastú nové a nové rezervy. Preto nedostatočné tempo rozvoja na niektorých úsekoch v minulom roku je v rozpore s veľkými možnosťami nášho národného hospodárstva, so stále stúpajúcimi potrebami nášho ľudu a s úlohou ďalej budovať a posilňovať našu republiku.

V každom ministerstve, podniku, jednotnom roľníckom družstve a v individuálnom roľníckom hospodárstve pôjde teraz o to, nájsť za tvorivej účasti pracujúcich tieto nevyčerpané možnosti a prerokovať, ako ďalej zvýšime výrobu, produktivitu a hospodárnosť.

Štátny rozpočet na rok 1955 má zabezpečiť potrebné finančné prostriedky pre splnenie úloh určených národohospodárskym plánom, aby sme ďalej rozvinuli naše národné hospodárstvo, ďalej zvýšili životnú úroveň nášho ľudu a súčasne ďalej upevnili obranyschopnosť našej republiky.

Tieto závažné úlohy môžeme súčasne splniť len vtedy, keď zrýchlime rast výroby, produktivity práce a znižovanie nákladov.

Preto predseda vlády s. Široký zdôraznil vo vyhlásení vlády 13. decembra 1954, že "úlohy, ktoré v otázke produktivity práce a vlastných nákladov vytyčuje štátny plán na rok 1955, je nutné považovať za minimum".

Objem rozpočtových príjmov a výdavkov stúpa proti roku 1954, keď ich prepočítame na súčasné ceny, zhruba o 8 %, i keď následkom zníženia cien sú celkové cifry nižšie ako v roku 1954.

Z plánovaných rozpočtových výdavkov je určené:

Predložený štátny rozpočet na rok 1955 pokračuje v línii nepretržitého rozvoja nášho národného hospodárstva. Zabezpečuje v duchu uznesení X. sjazdu KSČ plánovitý a proporcionálny rast ako výroby výrobných prostriedkov, tak aj výroby spotrebných predmetov. Na rozvoj národného hospodárstva sa poskytuje v štátnom rozpočte 43.864 miliónov Kčs, t. j. zvýšenie o 5,9 % proti porovnateľnému plneniu v minulom roku.

Vláda a strana venujú aj naďalej zvláštnu starostlivosť sústavnému rozvoju ťažkého priemyslu ako materiálno-technickej základne budovania socializmu, zvyšovania životnej úrovne, rozvoja spotrebného priemyslu a poľnohospodárstva, ďalšieho rastu hospodárskej moci a obrannej sily štátu.

Na ďalší rozvoj priemyslu bude v roku 1955 vynaložené zo štátneho rozpočtu okrem vlastných zdrojov podnikov 14.112 miliónov Kčs proti 13.555 miliónom Kčs v roku 1954.

Na technický rozvoj a geologický prieskum v priemysle dáva sa zo štátneho rozpočtu 1.603 miliónov Kčs proti 1.168 miliónom Kčs v roku 1954.

Z prostriedkov na financovanie priemyslu pripadá najväčšia časť na rozvoj ťažby uhlia a rúd, na rozvoj výroby elektrickej energie a na ďalšie zvýšenie a zdokonalenie hutníckej, strojárenskej a chemickej výroby. Na tieto úlohy rozpočet plánuje okrem vlastných zdrojov úhrnom 10.197 miliónov Kčs proti 9.985 miliónom Kčs v roku 1954 a proti 9.226 miliónom Kčs v roku 1952.

Na rozvoj ťažby uhlia, mechanizáciu, výstavbu baní, prípravu nových zásob uhlia sa venuje 3.978 miliónov Kčs, t. j. o 70 % viac ako v roku 1952.

Proporcionálny rozvoj nášho národného hospodárstva žiada, aby sme spolu so zvýšením ťažby uhlia zabezpečili aj ďalšiu výstavbu elektrární a tak odstránili disproporciu medzi potrebami národného hospodárstva a nedostatočnou výrobou elektrickej energie. Preto na ďalší rozvoj našej energetiky dáva sa tohto roku 1.789 miliónov Kčs, t. j. o 12 % viac ako v roku 1952.

Veľkú pozornosť venuje naša strana a vláda tiež ďalšiemu rozvoju a zdokonaleniu strojárenského priemyslu, ktorý je jadrom ťažkého priemyslu a má kľúčový význam pre celé naše národné hospodárstvo, pre ďalšie zvýšenie technickej úrovne a tým i produktivity práce v priemysle i v poľnohospodárstve, ako aj pre vybavenie našej armády bojovou technikou najvyššej úrovne.

Strana a vláda venujú zvláštnu starostlivosť zvýšeniu poľnohospodárskej výroby a ďalšiemu rozvoju jednotných roľníckych družstiev v súlade s potrebami celého národného hospodárstva tak, ako to určil X. sjazd a februárové zasadnutie ÚV KSČ.

Štátny rozpočet zabezpečuje peňažnými prostriedkami prevedenie všetkých opatrení na splnenie tejto úlohy ako v socialistickom, tak i v súkromnom sektore poľnohospodárstva.

Celkové výdavky na poľnohospodárstvo zo štátneho rozpočtu, včítane z rozpočtu národných výborov, dosahujú pre rok 1955, včítane vlastných zdrojov štátnych majetkov, čiastku 7.952 miliónov Kčs, t. j. o 20,4 % viac ako v roku 1954 a o 100 % viac ako v roku 1952.

Okrem toho zo štátnych prostriedkov sa poskytne poľnohospodárstvu dlhodobý investičný úver vo výške 1.034 miliónov Kčs, t. j. o 45 % viac proti skutočnosti roku 1954. Z tohoto úveru sa ročne odpisuje 5 %, čo v roku 1954 činilo 151 miliónov Kčs.

Na rozvoj rastlinnej a živočíšnej výroby, na výskum a na lepšie využitie pôdy sa venuje 1.401 miliónov Kčs.

Na investičné príspevky JRD okrem investičných úverov sa plánuje 325 miliónov Kčs.

Na zvýšenie mechanizácie poľnohospodárskych prác dáva sa veľká čiastka 978 miliónov Kčs, t. j. proti roku 1954 o 91 % viac.

Štátny rozpočet počíta na výdavky strojových a traktorových staníc s čiastkou 2.570 miliónov Kčs, t. j. proti roku 1954 o 36 % viac a proti roku 1953 o 71 % viac. Pritom za prácu STS sa poskytujú veľké zľavy zo štátnych prostriedkov.

Na poľnohospodárske školstvo, na posilnenie poľnohospodárstva pracovnými silami a na dosídlenie pohraničia sa plánuje 886 miliónov Kčs. Len náklady na poľnohospodárske školy činia 722 miliónov Kčs, t. j. proti minulému roku o 37 % viac.

Účelom týchto veľkých výdavkov štátu a veľkej pomoci robotníckej triedy a socialistického priemyslu nášmu poľnohospodárstvu je podstatne zvýšiť poľnohospodársku výrobu, ktorá ďaleko zaostáva za priemyslom, zdržuje celé naše národné hospodárstvo a nie je schopná kryť stále sa zvyšujúcu spotrebu pracujúcich miest i dedín. Preto musíme zvyšovať dovoz potravín, hoci v našom poľnohospodárstve sú veľké nevyužité rezervy.

Náš pracujúci ľud ako hospodár v tejto republike s radosťou hodnotí, ako svojou prácou za desať rokov výstavby republiky neustále zvyšuje národný dôchodok, ktorý od roku 1948 do konca roku 1954 vzrástol v porovnateľných cenách o 65 %, pričom podiel socialistického sektora na tvorbe národného dôchodku činí už 92 %.

Práve preto však všetci máme starosť, že poľnohospodárska výroba sa pohybuje v podstate na predvojnovej úrovni a pri rýchlom rozvoji priemyslu podiel poľnohospodárskej výroby na tvorbe národného dôchodku klesá. Zvlášť pomaly sa rozvíja živočíšna výroba, kde napríklad priemerná dojivosť kráv nedosahuje ani predvojnovú úroveň.

Od roku 1949 do konca 1954 vzrástla výroba výrobných prostriedkov v priemysle o 126 %, výroba spotrebných predmetov o 89 %, kdežto poľnohospodárska výroba vážne zaostáva za rozvojom priemyslovej výroby.

Všetci vieme, že nedostatočne sa rozvíjajúca poľnohospodárska výroba nedovoľuje znižovať ceny potravín. To však robí ťažkosti aj pri znižovanie cien priemyslových výrobkov, lebo nižšie ceny priemyslových výrobkov sa prejavujú vo zvýšenom tlaku na potraviny.

Uviedol som už, že na základe opatrení našej strany a vlády zvýšili sa reálne dôchodky pracujúcich v poľnohospodárstve v roku 1954 o 3 miliardy korún a zo štátneho rozpočtu sa na poľnohospodárstvo dáva tohto roku 7.952 miliónov Kčs, t. j. o 20,4 % viac ako v minulom roku.

Je prirodzené, že tiež v poľnohospodárstve je podmienkou zvyšovania životnej úrovne a podielu na spoločnom národnom dôchodku stále zvyšovanie účasti poľnohospodárstva na tvorbe národného dôchodku a zvyšovanie intenzity a produktivity poľnohospodárskej výroby.

Tento nesúlad medzi rozvojom výroby v priemysle a v poľnohospodárstve nemôže byť odstránený zvyšovaním výkupných a nákupných cien a pomocou štátneho rozpočtu, ale iba rýchlym zvyšovaním výroby tiež v poľnohospodárstve.

Ak presadzujeme v priemysle zvyšovanie životnej úrovne cestou zvyšovania výroby a techniky, cestou uplatňovania ekonomického zákona socializmu o stálom zvyšovaní produktivity práce a odmeňovaní podľa množstva a akosti práce, potom nemôžeme vynechať poľnohospodársku výrobu, ktorá ďaleko zaostáva za priemyslom.

Socialistický priemysel, socialistické plánovanie a budovanie socialistického poľnohospodárstva zabezpečujú podmienky, aby výrobný a tržný zväzok medzi mestom a dedinou sa opieral tiež v poľnohospodárstve o využitie veľkých, dosiaľ ľadom ležiacich rezerv vo výrobe, v produktivite a v hospodárnosti. Výsledky hospodárenia veľkého počtu vzorných JRD a radu strojových a traktorových staníc a štátnych majetkov potvrdzujú, že tiež v poľnohospodárskej výrobe o príjmoch rozhodujú predovšetkým produktivita, množstvo tržnej výroby a náklady na jednotku výroby.

Je ľahko pochopiteľné, že nemožno príjmy zvyšovať len zvyšovaním cien, ak základný výrobný prostriedok - pôda - nie je plne využitá, je zle obrobená a niekde dokonca nie je vôbec obrobená. Keby sme na všetkej ornej pôde zvýšili hektárový výnos - prepočítané na obilie - o jeden metrický cent a toto obilie predali za nákupné ceny, potom by sa príjmy v poľnohospodárstve zvýšili o čiastku, ktorá sa rovná takmer polovine všetkých investícií a generálnych opráv v poľnohospodárstve v tomto roku vo výške 2.750 miliónov Kčs.

Keby sme u všetkých kráv, ktoré dnes máme v poľnohospodárstve, zvýšili dennú dojivosť o 1 liter a toto mlieko predali za nákupné ceny, zvýšilo by to príjmy v poľnohospodárstve o takú čiastku, ktorá ďaleko prevyšuje tohoročné náklady na mechanizáciu v poľnohospodárstve vo výške 978 miliónov Kčs.

O zvýšení výroby a tým príjmov družstevníkov i roľníkov, pracovníkov štátnych majetkov i strojových a traktorových staníc sa rozhoduje vo veľkej miere už teraz v jarných prácach podľa toho, koľko pôdy obrobíme a ako ju obrobíme, aké agrotechnické metódy použijeme, v akých lehotách prevedieme jarné práce, aké osivá a hnojivá použijeme a predovšetkým ako zlepšíme organizáciu jarných prác, aby sme dohnali oneskorenie prác, zapríčinené zlým počasím.

Tie jednotné roľnícke družstvá, ktoré takto zabezpečili včasné a rýchle prevedenie jarných a jesenných prác, dosiahli vyššie hektárové výnosy chlebového obilia a cukrovky než v individuálnom hospodárstve, hoci na jedného družstevníka pripadá 6 ha poľnohospodárskej pôdy. Preto sa tiež zvýšil podstatne čistý dôchodok JRD, vklady v banke i nedeliteľné fondy JRD.

Rastom výroby a životnej úrovne sa rozvíja aj socialistický obchod. Uznesenia strany a vlády o zvýšení výroby spotrebných tovarov a doterajšie výsledky týchto opatrení ukazujú, aké veľké úsilie vyvíja strana a vláda, aby výroba neostávala pozadu za rýchle rastúcimi potrebami nášho ľudu.

Plán maloobchodného obratu bol v roku 1954 splnený na 100,4 %. Proti roku 1953 znamená to zvýšenie v porovnateľných cenách o 20 %. Kvalita a sortimenty tovarov sa zlepšili, i keď treba odstrániť ešte mnohé nedostatky vo výrobe i v obchode, ktoré zdržujú maloobchodný obrat a návrat obeživa.

Zvýšenie reálnych dôchodkov pracujúcich a tým i zvýšenie kúpnej sily koruny vyžadujú, aby naša výroba v tomto roku zabezpečila dostatočné fondy tovarov a ďalej zlepšila kvalitu a rozšírila sortimenty. Nedostatky pri uzatváraní kontraktov medzi výrobou a obchodom vyžadujú, aby obchod a výroba rýchle a konkrétne zabezpečili riadne zásobovanie v mestách i na dedinách, aby konečne bolo napríklad dosť poľnohospodárskeho náradia, remeselníckych nástrojov a iných dlho už chýbajúcich drobných predmetov. Súčasne treba venovať zvýšené úsilie ďalšiemu rozšíreniu a skvalitneniu platených služieb pre pracujúcich.

Tieto opatrenia sú o to dôležitejšie, že nedostatočným výkupom poľnohospodárskych výrobkov a pre nedostatky priemyslovej výroby, štátneho a družstevného obchodu a komunálnych podnikov sa nedostatočne rozvíja tržný zväzok medzi mestom a dedinou, sťažuje sa zásobovanie miest potravinami a dedín priemyslovým tovarom na škodu pracujúcich miest i dedín.

Ďalšie zvyšovanie výroby a štátnych príjmov je spojené aj s ďalším rozšírením zahraničného obchodu. Výrobná kapacita a zručnosť nášho socialistického priemyslu umožňujú a tiež vyžadujú od zahraničného obchodu, aby zvyšoval vývoz a zabezpečil dovoz potrebných surovín a potravín.

Stály rast nákladov na kultúrne, zdravotnícke a sociálne opatrenia, na tzv. spoločenskú spotrebu v prospech pracujúcich je dôkazom, ako rozvoj nášho národného hospodárstva slúži pre stále vyššie uspokojovanie neustále rastúcich materiálnych a kultúrnych potrieb nášho ľudu.

Výdavky na kultúrne, zdravotnícke a sociálne opatrenia na rok 1955 činia 32,9 % celkových rozpočtových výdavkov. V roku 1.954 činili 31,2 %. Za päťročnicu sa zvýšili o 116 %. V roku 1955 sa zvyšujú o ďalších 7,4 % a činia 28.276 miliónov Kčs.

Výdavky na národné poistenie činia 12.023 miliónov Kčs a stúpajú proti minulému roku znovu o 3 %.

Dokladom veľkej starostlivosti strany a vlády o stály rast hmotnej a kultúrnej úrovne nášho ľudu je tento prehľad:

Pri posudzovaní životnej úrovne pracujúcich obyčajne sa nesprávne vidí len výška miezd a cien. Zabúda sa na obrovské čiastky, ktoré z národného dôchodku náš štát poskytuje obyvateľstvu vo forme bezplatných alebo zľavnených služieb. Obyvateľstvo potom často nedoceňuje tieto veľké náklady na spoločenskú spotrebu. S finančnými prostriedkami sa zle hospodári, poskytované služby a zľavy sa mnoho razy zneužívajú. Pritom tieto bezplatné služby sa často poskytujú bez ohľadu na zásadu odmeňovania podľa práce.