25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
57
Zvlášť radostným pre každého pracu-
júceho človeka bolo konštatovať z výsled-
kov plánu obrovský rozmach kultúry, na-
jmä zasa na Slovensku. Nebudem tu spo-
mínať čísla, pretože sú všeobecne známe.
Chcel by som len zdôrazniť, že tento roz-
mach kultúry je v najužšom spojení s roz-
vojom nášho hospodárstva, že on je sve-
dectvom základného zákona socializmu o
harmonickom rozvoji celého života. Znova
a znova treba si nám uvedomovať a pou-
kazovať celému pracujúcemu ľudu, že roz-
voj vzdelanosti je bezvýhradnou podmien-
kou socialistického štátu, lebo socialistic-
ký štát, to je štát ľudí vždy väčšmi a väč-
šmi vzdelaných, štát občanov budujúcich
celý obsah svojho života na vedeckom
svetonázore, na vede, na plnom rozvití
všetkých rozumových i citových stránok
človeka. A dnešná naša zákonodarná čin-
nosť, keď sa zapodievame zriadením novej
kultúrnej inštitúcie vysokého významu,
Matice slovenskej ako národnej knižnice
a knihovedného ústavu, je znova potvr-
dením toho, že slovenská kultúra je vďaka
nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu,
vďaka vláde, nášmu pracujúcemu ľudu, na
prudkom neukončenom vzostupe.
Súčasne nám tu však treba odmietnuť
jednu nesprávnu myšlienku, akoby tento
kultúrny rozvoj bol len mechanickou, au-
tomatickou súčasťou hospodárskeho roz-
voja. Práve prípad Matice slovenskej je
v tomto ohľade veľmi poučný a ukazuje,
že bez jednoty teórie a praxe nieto revo-
lučného učenia socializmu, nieto po obe-
tiach i víťazstvo. Dovoľte, aby som na
tento prípad aspoň stručne poukázal.
Komunistická strana Československa,
hoci za kapitalistickej Československej
republiky musela brániť pracujúci ľud zo
dňa na deň proti vykorisťovaniu, jednako
vždy mala napamäti zástoj, ktorý robot-
níckej triede u nás určuje história. Jej
program bol programom všetkého pracu-
júceho ľudu a oboch našich národov. Prá-
ve preto na celoslovenskej krajinskej kon-
ferencii Komunistickej strany Českoslo-
venska v Banskej Bystrici 16. a 17. mája
1937 rozvinul súdruh Široký známy plán
hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho
povznesenia Slovenska. Ako teda vidno,
Komunistická strana a jej vodcovia uve-
domujú si už vtedy svoje budovateľské
povinnosti, ktoré potom za zmenených
podmienok zmenene prevádzajú po oslo-
bodení našej republiky Sovietskou armá-
dou. A nie je náhoda, že v tomto progra-
me rozvinutý je aj široký plán kultúrneho
rozvoja, ktorý je názvukom tej činnosti,
ktorú pod vedením komunistickej strany
uskutočňuje náš štát dnes. Naozaj s po-
hnutím musíme dnes čítať z uvedeného
prejavu tieto slová, ktoré predpovedajú
nám našu dnešnú úlohu: "Žiada sa okrem
Komenského univerzity druhé vedecké
centrum, a tým sa môže stať Matica slo-
venská. Pre ten cieľ však treba vybudovať
a rozšíriť vedecké literárne a umelecké
odbory Matice slovenskej na úroveň Aka-
démie vied a umení. Vedeckým pracovní-
kom, sústredeným v týchto odboroch,
treba zaručiť úplnú slobodu vedeckého bá-
dania a zabezpečiť náležitú dotáciu odbo-
rov zo štátnych prostriedkov. " A nebolo
to jediný raz, keď sa v kruhoch komunis-
tických hovorilo na túto tému. Už v dru-
hej polovici tridsiatych rokov javila sa
Matica svojou štruktúrou ako prežitok mi-
nulosti a je príznačné, že to musel byť
komunistický slovenský politik, ktorý mal
odvahu ukázať cestu k ďalšiemu rozvoju
slovenskej kultúry, keďže za daných pod-
mienok, ako je známo, Matica slovenská
podliehala vplyvu ľudáctva a nemohla za-
ručiť "úplnú slobodu vedeckého bádania",
ako to ukázal 12. máj 1932.
Plán prednesený roku 1937 bol plánom
kultúrneho rozvoja za podmienok bur-
žoázneho štátu a je preto prirodzené a sa-
mozrejmé, že po oslobodení, nastolení ľu-
dovej demokracie a nastúpení cesty k so-
cializmu šiel rozmach našej kultúry
v tomto smere trochu inými cestami, i keď
podstata ostáva. A je to aj samozrejmé.
58 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
V ľudovodemokratickom štáte dostávajú
kultúrne disciplíny inú funkciu a na ich
pestovanie prebúdzajú sa nové mohutné
sily, takže aj organizácia kultúry je svoj-
ská, socialistická.
Kým Matica slovenská, zodpovedajúca
rozlohe socialistickej kultúrnej tvorby za
podmienok buržoázneho štátu bola cen-
trom osvety, umenia a vedy, a to práve
v tomto poradí dôležitosti a v skromnom
rozmere, u nás sa tieto tri hlavné kultúr-
ne smery rozvíjajú každý svojím spôso-
bom, lebo pre obrovské pole ich činnosti,
rozdielnosť práce nie je možné ani žela-
teľné udržiavať ich v umelej jednote. A
tak osveta sa prevádza do osobitných štát-
nych inštitúcií a hlavne do odborových or-
ganizácií a JRD na dedine, umenie do ume-
leckých sväzov a sväzov ľudovej umelec-
kej tvorivosti, veda vo svojom hlavnom
prúde do mohutnej našej československej
a Slovenskej akadémie vied.
Po istom časovom odstupe vykryštali-
zúva sa do správnej podoby aj funkcia Ma-
tice slovenskej v našej ľudovej demokra-
cii, ktorý proces bol zdržovaný v tom vi-
nou buržoáznych nacionalistov a ich pro-
tisocialistickej kultúrnej politiky. Pole jej
činnosti sa zužuje, ale prehlbuje. Dostáva
sa jej čestná a krásna úloha zhromažďo-
vať poklady našej knižnej kultúry a rozví-
jať v minulých časoch také zaostalé báda-
nie o slovenskej knihe staršej i súčasnej.
Pokrokové tradície Matice slovenskej pre-
berá celá slovenská kultúra, zachováva sa
však v tomto ústave, ktorý predstavuje
značnú a dôležitú časť Matice slovenskej
v minulosti, zachováva sa i jej historický
názov ako viditeľný pomník tých pokroko-
vých hrdinských synov nášho národa
v túžbe za rozvojom vzdelania ľudu, za
rozvitie jeho tvorivosti, za jeho šťastnú
budúcnosť.
Budúce úlohy Matice slovenskej urču-
je zákon. Sú to úlohy veľmi dôležité, sú
súčasťou celej kultúrnej výstavby a bez
ich plnenia prejavilo by sa to v poruchách
takmer v celej našej kultúre, ale najmä
v rozvoji niektorých kľúčových spoločen-
ských vied, ktoré majú výsostný význam
pre poznanie slovenského ľudu a jeho ná-
rodnej kultúry. Sme presvedčení, že budú-
ci pracovníci Matice slovenskej si uvedo-
mujú, akú zodpovednosť v tomto ohľade
preberú pred národom aj pred naším ľu-
dovodemokratickým štátom a Komunistic-
kou stranou Československa. Chcel by som
pripomenúť iba niektoré nástojčivé úlohy,
ktoré dávno čakajú na svoje splnenie a po
schválení tohto zákona stanú sa priam po-
vinnosťou.
V našej národnej knižnici, ktorá sa
dáva do správy Matice slovenskej, je okolo
500. 000 kníh, v tom podstatná časť kníh
slovenských alebo sloveník. Hoci je to čís-
lo úctyhodné a svedčí o horlivosti v ich
zhromažďovaní, jednako nie je možno po-
kladať toto sústreďovanie ešte za skonče-
né. Okrem toho, čo tu už bolo povedané,
dodávam, že podrobný prieskum v súk-
romných kružniciach na Slovensku, v čes-
kých krajoch, ale aj v slovenských kru-
hoch v Maďarsku a Juhoslávii by ukázal
nepochybne, že sa nám tu ukrýva mnoho
dôležitých, doteraz neznámych alebo málo
známych kníh a rukopisov. K tomuto zá-
veru pohýna ma dlhoročná skúsenosť i ne-
dávne objavy, publikované napríklad
v Kultúrnom živote. My sme nemali dote-
raz orgánu, ktorý by túto úlohu mohol spl-
niť, teraz ho však máme v našom novom
ústave, ktorý púšťame do života.
Druhú veľkú požiadavku, ktorú majú
hlavne pracovníci spoločenských vied na
Maticu, bude generálny a podľa všetkých
vedeckých zásad urobený katalóg sloven-
ských kníh a rukopisov a zistenie kníh a
rukopisov čo do kvality, ale aj čo do kvan-
tity. Bude to slúžiť k tomu, aby vzácne
knihy a rukopisy, ktoré sú na jednom ale-
bo rozličných miestach v niekoľkých
exemplároch, boli rozmiestené tak, aby to
vyhovovalo študijným účelom vedeckých
pracovníkov i študentov.
25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
59
Kde je nemožné dostať unikáty z úze-
mia mimo Slovenska alebo zahraničia, tre-
ba sa postarať o fotografické kópie v do-
statočnom množstve. Želáme si, aby v do-
hľadnom čase zásluhou práve Matice slo-
venskej zmizol ten stav. že v Bratislave,
alebo iných vysokoškolských mestách ne-
bolo možno študovať niektoré vedecké
predmety, ktoré študuje veľké množstvo
ľudí; ďalej želáme si, aby prestalo to, že
študent až do skončenia štúdia často ne-
vidí knihy alebo rukopis, o ktorom sa učí,
a nemôže si ho preštudovať sám.
Ďalšou našou veľkou požiadavkou je,
aby sa intenzívne a urýchlene pokračovalo
v bibliografických prácach a čo je hlavné,
v ich vydávaní. Veľkolepé dielo R í z n e-
r o vo, ktoré je svedectvom hrdinskej a
obetavej vedeckej práce chudobného de-
dinského učiteľa, dnes už dávno nestačí a
korektúry sú neúplné. Veľká štrbina je
ešte vždy aj v bibliografii súčasnej knihy
a tlače, keď už konečne vyšiel knihopis
Československej republiky z obdobia pred-
mníchovského. Znova zdôrazňujem potre-
bu vydávania spracovaného materiálu, lebo
mi je známe, že mnoho bibliografických
prác je skončených, najmä pokiaľ ide o
časopisy staršieho obdobia, ale že ležia bez
úžitku po skriniach, kým vedecký pracov-
ník nemôže sa oprieť o tieto dôležité práce.
Ako mimoriadne dôležitú úlohu v tomto
ohľade vytyčoval by som bibliografiu ro-
botníckej tlače, lebo musíme sa priznať,
že okrem niekoľkých zasvätencov nik ešte
nevie, aké veľké poklady literatúry a kul-
túry sú tu uložené a ako to zmení staršie
náhľady prekrútené buržoáznou vedou na
naše posledné desaťročia. Žiadame a pro-
síme, aby sa tieto všetky úlohy urýchlene
splnili, lebo to môže pomôcť v rýchlejšom
rozvoji našej literárnej vede, histórii, ná-
rodopisu, aby som menoval len disciplíny
najdôležitejšie.
Pokiaľ ide o vlastnú knihovedu, očaká-
vame okrem iných už vytýčených úloh, že
práca Matice slovenskej nebude sa obra-
cať len do minulosti, ale že bude vždy za-
mieraná aj do súčasnosti, ba i do praktic-
kých problémov dokonalej a krásnej vý-
roby kníh. Najmä však by sme si želali,
aby pracovníci z tohto ústavu zachovali si
živý kontakt aj s verejným knihovníctvom
od najnižších kategórií po najvyššie, aby
upozorňovali odborne na nedostatky tejto
práce a svojimi odbornými vedomosťami,
ale aj praktickými zásahmi viedli toto kni-
hovníctvo po dobrých cestách, ako si to
vyžaduje záujem našej ľudovej demokra-
cie.
Chcel by som zdôrazniť, že tieto požia-
davky nie sú len požiadavkami vedeckých
a kultúrnych pracovníkov, ale celej našej
pracujúcej verejnosti, robotníkov, roľní-
kov i pracujúcej inteligencie, lebo zdar
alebo nezdar práce Matice bude mať dôle-
žité prajné alebo neprajné následky v roz-
voji všeobecného vzdelania celej pracujú-
cej pospolitosti a ovplyvní aj rýchlosť roz-
voja našej formou národnej a obsahom
socialistickej kultúry.
Slávna Slovenská národná rada!
Záverom vyslovujem presvedčenie, že
odhlasovaním tohto zákona o zriadení Ma-
tice slovenskej ako národnej knižnice a
knihovedného ústavu zverujeme časť dô-
ležitých kultúrnych úloh do vyskúšaných
rúk pracovníkov, oddaných nášmu ľudu a
ľudovodemokratickému zriadeniu a že pl-
ným právom môžeme očakávať dobré vý-
sledky.
Preto Vás prosím, aby ste tento zákon
odhlasovali. (Potlesk. )
Podpredseda dr. Rohaľ-Iľkiv:
Pýtam sa súdruhov poslancov, či sa
ešte niekto hlási o slovo?
(Nikto sa nehlásil. )
Pretože sa o slovo už nikto nehlási, vy-
hlasujem rozpravu o prednesenej zpráve
výborov právneho, kultúrneho a rozpočto-
vého za skončenú.
60 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať
o návrhu zákona Slovenskej národnej
rady o Matici slovenskej.
Kto súhlasí s návrhom tak, ako ho
predkladajú na odhlasovanie výbory práv-
ny, kultúrny a rozpočtový, nech zdvihne
ruku.
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Zisťujem, že Slovenská národná rada
návrh zákona schválila podľa návrhu vý-
borov.
Tým je program dnešného zasadnutia
Slovenskej národnej rady vyčerpaný.
Oznamujem, že najbližšie zasadnutie
zvolá Predsedníctvo písomne.
Zasadnutie zakľučujem.
(Koniec o 17. 00 hod. )
Kancelária Slovenskej národnej rady
Č. 390/prez. dôv. /1954.
Za správnosť stenografického zápisu
v Bratislave 8. mája 1954.
Prednosta
Kancelárie Slovenskej národnej rady:
Ilčík v. r.