25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
51
viska, aby sme totiž nepovažovali a neza-
hrňovali do nášho národného kultúrneho
dedičstva len knižky a rukopisy písané
slovenským jazykom. Slováci, Slovensko
žilo v podmienkach národnostného útla-
ku a je prirodzené, že mnohé literárne
pamiatky, ktoré písali Slováci, ktoré sa
písali o Slovensku, ktoré sa dotýkajú slo-
venského života, boli napísané nie v slo-
venskom jazyku, ale v latinskom, nemec-
kom, maďarskom jazyku. Prirodzené je,
že dnes Matica slovenská musí zrovna ta-
kú pozornosť venovať aj tejto literatúre,
aj literatúre písanej iným jazykom ako
slovenským, proste všetkej literatúre,
ktorá sa dotýka Slovenska, ktorá nám po-
môže poznať bohatý kultúrny život a vy-
sokú úroveň kultúrnej práce na Slovensku
v minulých storočiach. S úzkoprsým na-
cionalistickým stanoviskom pokračovať v
práci ďalej by znamenalo, že by sme ne-
mohli ich vôbec spracúvať, že by sme váž-
ne poškodzovali, ochudobňovali našu mi-
nulosť, minulosť nášho národa, že by sme
ochudobňovali a znetvorovali naše pokro-
kové národné tradície, tak ako to robili
dosiaľ vždy všetci nacionalisti.
Slávna Slovenská národná rada!
Ak majú pracovníci Matice slovenskej
so zdarom plniť veľké úlohy, ktoré stoja
pred nimi, chrániť, sústreďovať a spracú-
vať všetko naše literárne dedičstvo dosial
roztratené, nespracované, je potrebné, aby
Matica slovenská pracovala oveľa inicia-
tívnejšie ako dosiaľ. Aby lepšie ako dosial
využívala všetky možnosti a prostriedky,
ktoré jej dáva ľudovodemokratický štát.
Úlohy, ktoré sú pred Maticou slovenskou,
nedajú sa zúradovať. Tieto úlohy vyžadu-
jú ľudí iniciatívnych, pohyblivých, vyna-
liezavých, priebojných. Tieto úlohy si žia-
dajú, aby pracovníci Matice veľmi poho-
tové odstraňovali všetky prekážky, ktoré
majú v ceste, a menovite, aby vedeli bo-
jovať aj s nezáujmom, aj nezáujem je jed-
na prekážka, S nezáujmom, s ktorým sa
na niektorých miestach ešte stretáme,
keď spracúvame naše národné kultúrne
dedičstvo.
Je práve úlohou Matice slovenskej, aby
aj výchovne a politicky v tomto smere pô-
sobila a aby iniciatívnym spôsobom pre-
kážky odstraňovala. Je veľmi treba, aby
si matiční pracovníci osvojovali nové me-
tódy, ako sa dostať k vzácnemu materiá-
lu, ako tento materiál spracovať. My ne-
budeme posudzovať činnosť Matice slo-
venskej v nasledujúcich rokoch podľa to-
ho, čo sa nám vykáže, koľko sa spravilo,
ale hlavne koľko iniciatívy, vynaliezavos-
ti, pohyblivosti Matica slovenská uplatni-
la pri záchrane a spracovaní celého dedič-
stva literárneho. A pritom je potrebné po-
vedať, že iniciatívnosť, ktorú žiadame od
pracovníkov Matice slovenskej, nezname-
ná, že chceme ďalej pestovať individualiz-
mus niektorých pracovníkov. Totiž práve
preto, že sme v minulosti nemali národ-
nej Knižnice, vyvinuli sa nám také typy
milovníkov slovenskej literatúry, ktorí si
robia zbierky doma, doma si odkladajú
staré knižky, rukopisy a pamiatky po na-
šich klasikoch a nikomu o tom nič nepo-
vedia. Považujú to za svoju súkromnú zá-
ležitosť a samozrejme majú často vzácne
veci, ale my ich nemôžeme spracúvať,
pretože oni si ich nechajú. Potom asi to
zdedia ich potomci a všetci to budú držať
pre seba. Je potrebné skončiť s takouto
iniciatívou. Táto iniciatíva mala snáď
miesto v minulosti, keď sme nemali za-
bezpečený náš kultúrny život, menovite
keď sme nemali národnú knižnicu, ale te-
raz takéto chovanie, takýto pomer k náš-
mu národnému, kultúrnemu dedičstvu
by bol zločin. To nie je možné. Treba pre-
to, aby Matica slovenská vyvinula všetko
úsilie presvedčiť týchto - hovorím, -
veľmi hodnotných pracovníkov a milov-
níkov slovenskej literatúry, aby si uvedo-
mili novú skutočnosť, a aby poskytli svo-
je zbierky na spracovanie pre Maticu slo-
venskú a pre vedeckých pracovníkov.
Druhá vlastnosť okrem iniciatívnosti,
ktorá je dnes veľmi dôležitá u pracovní-
kov Matice slovenskej, je, aby Matica slo-
venská pracovala v budúcnosti viac ako
v minulosti v najužšom spojení s pracu-
júcim ľudom, s robotníckou triedou. Je
veľmi nesprávny náhľad niektorých kni-
hovedných pracovníkov, ktorí si myslia, že
práca v histórii je taká práca, pri ktorej
vraj nie je potrebná veľká ideologická vy-
spelosť. Vraj práca v histórii je taká prá-
ca, ktorú môžu robiť aj ľudia ideologicky
nevyspeli. Nie, nie. Naopak. Kto chce
správne zhodnocovať našu minulosť, mu-
sí veľmi dobre poznať našu socialistickú
prítomnosť, našu komunistickú budúc-
nosť, musí stáť veľmi jasne a jednoznač-
ne na pozíciách robotníckej triedy, musí
si osvojiť socialistickú ideológiu. Žiaden
historický pracovník, ani ten, ktorý zhŕ-
52 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
na pamiatky a sústreďuje pamiatky slo-
venského písomníctva, nemôže so zdarom
vykonávať svoju prácu, ak nie je ideolo-
gicky vyspelý, ak nemá kladný pomer k
pracujúcemu ľudu, ak nie je skrátka za-
pojený do výstavby socializmu v našej
krajine. Jedine ak Matica slovenská bu-
de od počiatku viesť svojich pracovníkov
k vysokej politickej vyspelosti a aktivite,
ak ich bude viesť od počiatku k oddanosti
pracujúcemu ľudu, bude sa môcť Matica
slovenská zbaviť niektorých nepekných
čŕt, ktoré znetvoroval a dodnes čiastočne
znetvorujú jej tvár, ako je izolacionizmus
a konzervativizmus.
My totiž i keď dnes tu vysoko vyzdvi-
hujeme výsledky, kladné výsledky Matice
slovenskej, poškodili by sme priamo Ma-
ticu slovenskú, keby sme nepoukázali, že
Matica slovenská v minulých desaťročiach
bola často aj strediskom a predstaviteľom
izolacionizmu, konzervativizmu v celom
našom politickom aj kultúrnom živote.
Hovorím, že by sme spravili chybu a po-
škodili samu Maticu slovenskú, keby sme
si toto dnes neuvedomili A to práve vy-
plývalo z toho, že často matiční pracov-
níci chceli sa postaviť na tzv. nadstraníc-
ke stanovisko, na tzv. nepolitické stano-
visko a ocitli sa v tábore reakcie. Nutne
sa museli ocitnúť. Je veľmi potrebné, aby
Matica slovenská, tento slávny kultúrny
ústav, táto slávna kultúrna ustanovizeň
slovenská, primkla sa ešte bližšie, ešte už-
šie k pracujúcemu ľudu, robotníckej trie-
de, aby si osvojovala ideológiu robotníc-
kej triedy a na základe tejto ideológie
rozvíjala ďalej svoju zberateľskú a ve-
deckú prácu. A k tomu aj vonkajšie pro-
stredie Matice slovenskej je priaznivej-
šie, ako bolo v minulosti. Čože bol Martin
v minulosti? Polodedina, polomestečko.
A čo je Martin dnes? Martin sa stal pred-
ným priemyselným mestom Slovenska. V
rámci socialistickej industrializácie zme-
nil Martin od základu svoju tvár, patrí
dnes k najmodernejším, k najpriemysel-
nejším mestám Slovenska. V Martine je
vybudovaná pýcha našej socialistickej in-
dustrializácie, vynikajúci závod strojá-
renský. Rastie nám tam počtom i s vy-
sokou politickou uvedomelosťou robotníc-
ka trieda. Je potrebné, aby Matica slo-
venská v novom Martine, v Martine, ktorý
zmenil svoju tvár socialistickou industria-
lizáciou, začala pracovať taktiež novým
duchom, na novom základe. Aby samo-
zrejme nadväzovala na všetko hodnotné,
na všetky svoje pokrokové tradície z mi-
nulosti, ale aby súčasne nestrácala per-
spektívu, aby sa dívala napred, do socia-
listickej, do komunistickej budúcnosti.
To je druhá vlastnosť, ktorú si treba
uvedomiť dnes matičným pracovníkom.
A tretia vlastnosť nie menej dôležitá,
je, aby sa Matica slovenská, pracovníci
Matice slovenskej naučili kolektívne pra-
covať, aby sa naučili svoju prácu vykoná-
vať v najužšej spolupráci so všetkými o-
statnými kultúrnymi ustanovizňami nášho
štátu a našej krajiny. Ak by chceli veľ-
ké úlohy riešiť izolovane, sami, bez spo-
lupráce s inými, ďaleko by nedošli. Na
prvom mieste je potrebné, aby Matica slo-
venská udržiavala styk s ľudovýchovou,
a to menovite v tom smere, aby podnie-
tila aj prostredníctvom ľudovýchovných
pracovníkov otváranie múzeí a pamätných
miest, týkajúcich sa slovenských spisova-
teľov a vôbec slovenskej literatúry. Aj po
tejto stránke nech nám je vzorom So-
vietsky sväz. V Sovietskom sväze každý
veľký spisovateľ je uctievaný aj tým spô-
sobom, že jeho rodisko alebo jeho pôso-
bisko je náležitým spôsobom s pietou udr-
žiavané, že sú múzeá na miestach, kde žili
a pracovali významní ruskí a iní spisova-
telia sovietskych národov. Na Slovensku
po tejto stránke sme ešte nevykonali veľa.
Práve len teraz začíname budovať prvé
múzeá, a to múzeum Pavla Országha
Hviezdoslava a múzeum národného
umelca Petra Jilemnického. Ale inak
nemáme nič urobené. Bude treba, aby Ma-
tica slovenská podnecovala túto činnosť.
A pritom nie je potrebné vždy čakať len
akosi zhora robiť veci, ale mnohé veci sa
dajú spraviť aj tak, že sa podnieti inicia-
tíva. No je u nás dosť ľudí, dosť robotní-
kov, dosť roľníkov a pracujúcej inteligen-
cie, ktorí majú veľmi kladný pomer k náš-
mu národnému kultúrnemu dedičstvu.
Treba len podnietiť a treba prácu zorga-
nizovať. Taktiež treba, aby Matica sloven-
ská udržiavala úzku spoluprácu s vysoký-
mi školami, aby všetky knižky, ktoré sa
vyskytujú na viacerých miestach, boli
sprostredkované našim študijným knižni-
ciam. Aby naši študenti a profesori na vy-
sokých školách mali prístupné niektoré
knihy, ktoré dosiaľ nemajú.
No a konečne veľmi dôležitá je spo-
lupráca Matice slovenskej so všetkými
vedeckými ústavmi, najmä s centrálnou
25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
53
vedeckou ustanovizňou na Slovensku, so
Slovenskou akadémiou vied. Po tejto
stránke by som upozornil hneď na počiat-
ku na jedno. My, žiaľ, nemáme preskú-
mané dejiny jednotlivých vied na Sloven-
sku. Ani spoločenských, ani prírodných,
ani technických. A máme často veľmi
slávnu minulosť. Čakáme od Matice slo-
venskej, že pri spracúvaní všetkých kniž-
ných fondov, o ktorých som vopred ho-
voril, nezabudne tiež upozorniť jednotli-
vé vedecké ústavy a ustanovizne veľmi
pohotovým a pružným spôsobom na také
knihy, ktoré majú dosiaľ význam, ktoré
znamenali prínos a ktoré majú súvislosť
najmä so Slovenskom a Československom,
Inak by sa nám nepodarilo vybudovať a
vypracovať históriu jednotlivých vedných
oblastí na Slovensku. Slovenská akadémia
vied, a nielen Slovenská akadémia vied, ale
aj ďalšie ustanovizne nášho štátu, ďalšie
naše zariadenia očakávajú, že Matica slo-
venská najmä prispeje v najbližšom obdo-
bí pri vedeckom spracovaní činnosti Ľu-
dovíta Š t ú r a a jeho druhov. V roku 1956
v januári bude totiž 100 rokov od smrti
Ľudovíta Štúra. Treba využit túto príle-
žitosť, aby sme Ľudovíta Štúra a celú je-
ho družinu predstavili konečne v správ-
nom vedeckom svete.
Ľudovíta Štúra komolila buržoázia,
zneužívala jeho veľmi bohatej práce, bo-
hatého diela, vystrkovala do popredia len
niektoré znaky, tie znaky, ktoré jej vyho-
vovali. Vystrkovala napríklad do popredia
účasť Štúrovu a jeho druhov na tzv. po-
vstaní hurbanovských oddielov v roku
1848-1849. Prirodzene, že tzv. Hurba-
novské hnutie a povstanie v roku 1848-
1849 nepatrí k slávnym stránkam histó-
rie nášho národa. Ani nie ku kladným
stránkam Štúrovým a jeho druhov. Bolo
to pochybné vystúpenie a v podstate s
kontrarevolučnými dôsledkami. A buržo-
ázia vyzdvihovala práve len túto činnosť
Ľudovíta Štúra a nevyzdvihovala celú
činnosť Ľudovíta Štúra. Menovite čin-
nosť Ľudovíta Štúra predtým, v šty-
ridsiatych rokoch. Predstavovala Ľudevíta
Štúra skresleným spôsobom, nacionalis-
tickým spôsobom. A ktože bol Ľudevít
Štúr? Ľudevít Štúr bol plamenný borec
za práva poddanského slovenského ľudu.
Jeden z najvýrečnejších, jeden z najzá-
palistejších bojovníkov poddaného sloven-
ského ľudu. Ľudevít Štúr v štyridsiatych
rokoch veľmi jasne si uvedomoval, že
feudalizmus je hlavná prekážka rozvoja,
hospodárskeho i kultúrneho rozvoja slo-
venského ľudu. Ľudevít Štúr v štyridsia-
tych rokoch si veľmi jasne uvedomoval
napríklad podriadenosť v národnostnej
otázke otázkam triednej moci, triedneho
boja v krajine. A Ľudevít Štúr svojimi
článkami v Slovenských národných novi-
nách a menovite v svojej pamätnej reči
na bratislavskom uhorskom sneme v de-
cembri 1847 predstavil sa ako jeden z naj-
rozhodnejších a najplamennejších bojov-
níkov proti feudalizmu. A túto pravú, re-
volučnú, pokrokovú, ľudovú tvár zakrý-
vala buržoázia. Je na nás dnes, aby sme
dielo aj politický odkaz Ľudevíta Štúra
preštudovali v plnej šírke a aby sme uká-
zali skutočnú tvár Ľudevíta Štúra. Pritom
samozrejme nie je ani možné pri tejto
príležitosti, aby sme nerozviedli, čo zna-
menalo pôsobenie Ľudevíta Štúra a jeho
druhov pre rozvoj slovenskej národnej
kultúry. Od Ľudevíta Štúra máme spisovný
jazyk. Na činnosť Ľudevíta Štúra a jeho
druhov priamo sa naväzuje rozkvet kla-
sickej slovenskej literatúry. Prirodzene je
dnes pred nami úloha, aby sme správne,
na vedeckom, t j. na marxisticko-lenin-
skom základe preštudovali dielo Ľudevíta
Štúra v plnosti a zbavili ho všetkého ko-
molenia.
Nestačí, aby sme sa dnes len na to o-
pierali, čo nám tu nechala buržoázna his-
toriografia o Štúrovi, aby sme len to štu-
dovali. Keď len to budeme študovať, tak
nutne prídeme k negativistickému stano-
visku voči Ľudovítovi Štúrovi, k sektárske-
mu stanovisku voči Ľudevítovi Štúrovi.
Je to veľmi zložité obdobie v histórii slo-
venského ľudu, štyridsiate roky minulého
storočia, veľmi dôležité, a nie je možné
mnohé súčasne ideologické problémy vy-
riešiť a so zdarom riešiť, jestliže nevyrie-
šime správne otázky týchto kľúčových ro-
kov. Áno, v týchto rokoch, v 40 rokoch
minulého storočia je aj počiatok sloven-
ského nacionalizmu, buržoázneho nacio-
nalizmu v tej podobe, ako sa potom udr-
žiaval po celé stáročie a ako sa s ním úč-
toval náš ľud pred troma dňami pred se-
nátom Najvyššieho súdu.
Je potrebné, ak chceme so zdarom bo-
jovať proti nepriateľskej ideológii buržo-
ázneho nacionalizmu, aby sa konečne ve-
decky preskúmalo toto dôležité kľúčové
obdobie v histórii slovenského národa.
54 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
(Predsedníctva sa ujal podpredseda dar.
Ivan Rohaľ - lľkiv. )
Slovenská akadémia vied pri tejto prí-
ležitosti pristupuje k akademickému vy-
daniu diela Ľudovíta Štúra a súčasne roz-
víja cestou niekoľkých vedeckých pra-
covníkov, cestou celého kolektívu výskum
diela Ľudovíta Štúra a celej jeho doby.
Prirodzene túto svoju prácu nemôžu ve-
deckí pracovníci so zdarom splniť, jestliže
Matica slovenská ako národná knižnica
neprispeje im, jestliže nebude ich v tom
podporovať. V Matici slovenskej sú aj ma-
teriálové, aj kádrové predpoklady k to-
mu, aby tento úkol pomohla našim vedec-
kým pracovníkom vyriešiť.
Slávna Slovenská národná rada!
Aj z tohto dnešného nášho rokovania,
aj z toho faktu, že pristupujeme k uzá-
koneniu Matice slovenskej ako národnej
knižnice, vidieť, aké nebývalé žičlivé pod-
mienky vyvinuli sa, otvorili sa v našom
ľudovodemokratickom štáte pre rozvoj
národnej kultúry. My nielenže rozvíjame
našu dnešnú národnú kultúru, my súčasne
staráme sa o ochranu a spracovanie vše-
tkého dedičstva kultúrneho, ktoré nám
zachovali veky. Niet iného zriadenia
okrem socialistického zriadenia, ktoré by
malo takýto pomer k minulosti národnej,
k národnej kultúre, k pokrokovým národ-
ným tradíciám. Len socializmus, socia-
listické zriadenie umožňuje aj slovenské-
mu národu, aby mohol v plnosti a vše-
stranne preskúmať svoju kultúrnu minu-
losť, a aby mohol z tejto minulosti čerpať
pre dnešok a pre budúcnosť. Aký je tu
rozdiel v pomere k národnej kultúre, k
národným tradíciám u socialistického
zriadenia, u ľudovodemokratického štátu
na jednej strane a štátu buržoázneho na
strane druhej!
Dnes, keď uzákoňujeme Maticu sloven-
skú ako rovnoprávnu zložku nášho búrli-
vo sa rozvíjajúceho života, očakávame, že
Matica slovenská bude ten orgán štátu,
ktorý bude zabezpečovať sústavné štú-
dium, zabezpečovať sústavnú ochranu,
bude zabezpečovať všestranné sprístupne-
nie všetkého kultúrneho dedičstva slo-
venského národa a slovenskej krajiny. O-
čakávame, že Matica slovenská pomôže
slovenskému ľudu, aby mohol v plnosti
poznať bohaté a pokrokové naše národné
tradície, naše písomníctvo, aby mohol
ešte radostnejšie, sebavedomejšie kráčať
napred, k socializmu, ku komunizmu.
Očakávame od Matice slovenskej, že
nám pomôže uskutočniť sny najlepších
ľudí našej minulosti o všestrannom zhod-
notení našej kultúrnej minulosti, že nám
pomôže aj na tomto úseku k všestranné-
mu rozkvetu a rozvoju našej národnej
kultúry, kultúry socialistickej obsahom,
národnej formou. A že touto svojou prá-
cou Matica slovenská prispeje k tomu, aby
ešte viac ľudí zahorelo láskou k našej
prekrásnej slovenskej domovine a k našej
drahej Československej, socialistickej re-
publike. (Potlesk. )
Podpredseda dr. Rohaľ-Iľkiv:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi po-
slancovi Michalovi Žákovičovi.
Poslanec Michal Žákovič:
Slávna Slovenská národná rada!
Hneď prvý paragraf návrhu zákona
Slovenskej národnej rady v úvode kon-
štatuje, že Matica slovenská splnila v ži-
vote slovenského národa významnú úlohu,
a že dnes, v ľudovodemokratickom zria-
dení, Matica slovenská a z jej iniciatívy
založená Slovenská národná knižnica z
vlastnej vôle menia sa na vedecký ústav,
ktorý sa začleňuje medzi štátne kultúrne
ustanovizne. Čiže - ako hovorí § 2 -
zriaďuje sa Matica slovenská ako národ-
ná knižnica a knihovedný ústav.
Z toho vyplývajú pre Maticu sloven-
skú ako národnú knižnicu a knihovedný
ústav veľké, pre ďalší rozvoj nášho kul-
túrneho života mimoriadne dôležité úlo-
hy, ktoré pri doterajšom organizačnom
štatúte a pracovnom programe náležite
plniť ani nemohla. Čo však v dobách pred-
chádzajúcich s pozoruhodným úspechom
vykonávala, to bola jej vydavateľská Čin-
nosť.
A ozaj, pri hodnotení Matice sloven-
skej v minulosti nemožno obísť tento veľ-
mi vážny úsek jej činnosti. Pri tejto prí-
ležitosti si spomíname, že vydavateľská
činnosť bola už v programe rozličných
predchádzajúcich buditeľských spoloč-
ností, aké bolo napríklad Bernolákovo "To-
varyšstvo" alebo Tatrín. Je len samozrej-
mé, že vydavateľskú činnosť si vzala do
programu - a to na poprednom mieste -
i Matica slovenská hneď pri svojom vzni-
ku, čo bolo vytýčené aj v jej stanovách,
schválených uhorskou vládou. Tento bod
25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
55
programu začala plniť vydávaním prác ve-
deckých, osvetovo-výchovných, ba začala
vydávať aj beletriu, čím vyvolala živý kul-
túrny, ba i kultúrno-politický ruch a po-
skytovala predpoklady k skutočnému ras-
tu slovenskej vedy a slovenského umenia.
No ukázalo sa, že k organizovanejšiemu a
prenikavejšiemu uskutočňovaniu vydava-
teľskej činnosti doba ešte nedozrela. Vý-
voj politiky v Uhorsku a vôbec v celom
rakúsko-uhorskom mocnárstve nebol
priaznivý slovenským snahám. Napokon
surový zákrok feudálnych mocipánov
v Budapešti proti Matici slovenskej na-
dobro zmaril túto zdarné sa vyvíjajúcu
činnosť Matice slovenskej.
No nadobro len dočasu. Lebo rok 1919
priniesol oživotvorenie Matice slovenskej.
A hneď po oživotvorení začala i jej vyda-
vateľská činnosť. Tu si s povďačnosťou
pripomenieme, že bol to náš veľký lite-
rárny historik Jaroslav Vlček, ktorý ako
prvý správca Matice slovenskej po jej oži-
votvorení zaslúžil sa o to, že Matica slo-
venská neodkladne začala vydávať diela
nášho klasického dedičstva. V tom mu bol
oddane na pomoci dr. Štefan K r č m é r y,
vtedy hlavný tajomník Matice slovenskej
a iste jeden z jej najzaslúžilejších pra-
covníkov. Bol to fakticky prvý pokus o ve-
decké vydávanie, lebo tieto vydania mali
pripojené hodnotiace štúdia a poznámky.
A tak týmito vydaniami začalo sa sústav-
né, metodické objavovanie veľkosti našej
národnej kultúry.
No ďalší vývin - ako vieme - nebol
taký, ako si to predstavoval náš ľud po
prevrate. Je síce pravda, že rok 1918 pri-
niesol slovenskému národu vymanenie
z pút polofeudálneho útlaku rakúsko-
uhorského, no nepriniesol mu konečné
oslobodenie, nakoľko vlády za ujala bur-
žoázia, ktorá cynicky zradila niekdajšie
svoje heslá boja proti národnému útlaku
a sama prevzala mrzkú úlohu utláčateľa a
vykorisťovateľa. Súčasne začala vyznávať
beznárodný kozmopolitizmus. Korila sa,
poklonkovala pred západom, pred silou
cudzieho kapitálu a podceňovala všetko,
čo bolo spojené s ľudom. Pre ľud a pre
jeho politické, hospodárske i kultúrne zá-
ujmy mala len opovrženie. Bola jej milšia
úpadková kultúra západu. Kultúra, vytvo-
rená na obranu ľudu alebo ľudom samým,
jej bola cudzia. Vedome a s hlúpou pový-
šenosťou podceňovala všetko, čo dobrého
a hodnotného vytvorila vlastná kultúra.
Pritom vedela vedúca časť buržoázie
rozpútavať nacionalistické vášne, len aby
oslepovala ľud a odvádzala ho od triedne-
ho zápasu. Nemožno sa diviť, že toto úsi-
lie vládnúcej buržoázie muselo sa dotknúť
aj Matice slovenskej. Tomu sa za vtedaj-
ších pomerov nedalo vyhnúť. No historic-
ký pohľad nás poučuje aj o inom. Naprí-
klad o tom, že Matica slovenská cez vše-
tok nátlak predsa len nepodľahla celkom
týmto tendenciám, ba možno povedať, že
im vedela aj čeliť.
To sa ukázalo predovšetkým na jej
publikačnej činnosti. Keď buržoázia hol-
dovala kozmopolitizmu, keď sa pseudore-
voluční príslušníci DAV-u korili úpadko-
vej, dekadentnej kultúre, vtedy Matica
slovenská vydávala Hviezdoslavove diela,
ktoré sú dodnes prameňom - často jedi-
ným - na poznávanie veľkosti tohto ve-
likána našej klasickej spisby. Vydávala
i diela Martina, Kukučina, Timravy.
Ľudovíta Štúra a pritom starala sa aj
o vydávanie súčasnej literatúry. Veď
v Matici slovenskej vyšlo veľké dielo ná-
rodného umelca Janka Jesenského
"Demokrati", ktoré pravdivo zobrazilo
skorumpovaný, protiľudový charakter
vládnucich politických strán v predmní-
chovskom Československu, ako sme ho
poznali i my všetci.
Okrem diel slovenského klasického de-
dičstva a súčasnej spisby slovenskej vy-
dávala Matica slovenská predovšetkým
diela slovanských spisovateľov, najmä
ruských, nadväzujúc tak vedome a cieľu-
primerané na slovanské cítenie nášho ľu-
du, a opierajúc sa o slovanskú humanistic-
kú myšlienku. Tu ide o diela Puškina,
Lermontova, Gončarova. Gogo-
ľa, Turgeneva, Gribojedova.
Tolstého, Čechova.
S uznaním treba konštatovať, že táto
jej činnosť neochabla ani za fašizmu, lebo
Matica slovenská i vtedy vydávala ďalej
slovanských klasikov, ako napríklad Tur-
geneva, Gribojedova, Gončarova a iných,
čím najmä počas druhej svetovej vojny
významne podporovala a posilňovala sym-
patie nášho ľudu k Sovietskemu sväzu a
k ruskému ľudu a tým aktivizovala proti-
fašistickú náladu v obyvateľstve a utvrďo-
vala ho v boji proti okupantom. To bol
veľmi dôležitý moment, na ktorý nesmie-
me zabúdať.
56 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
Publikačná činnosť Matice slovenskej
rozvíjala sa, prirodzene, aj po oslobodení.
Vtedy začala vydávať ako prvá hodnotné
preklady zo sovietskej literatúry. Tak na-
príklad v Matici slovenskej vychádzali
diela Maxima G o r k é h o, tu vyšla i Š o-
lochovova slávna "Rozoraná celina".
No nezanedbávali sa ani diela nových slo-
venských autorov, ktorí priniesli nový ži-
vot do slovenskej spisby. Tak vyšlo v Ma-
tici slovenskej význačné dielo slovenského
súčasného spisovateľa Dominika Tatár-
ku "Farská republika", verný obraz to
Tisovho bábkového režimu. Pritom Matica
slovenská vydávala aj vedeckú literatúru,
ktoré vydané diela i napriek tomu, že ne-
išlo o materialistické vedecké publikácie,
jednako len bolo významné tým, že priná-
šali bohaté zdroje k poznaniu nových myš-
lienkových prúdov. Okrem toho Matica
slovenská vydávala množstvo časopisov,
v ktorých pestovala lásku k národnej kul-
túre, k Slovanstvu, k rodnému jazyku,
k celému nášmu pracujúcemu ľudu. Tu
hodno spomenúť napríklad i známy detský
časopis "Slniečko", čítaný mnohými z nás
v školských laviciach, ďalej "Slovenské
pohľady", ktoré tohto roku vstúpili do
svojho 70. ročníka a majú takú veľkú, bo-
hatú minulosť, ako máloktorý iný sloven-
ský časopis. Sem patrilo i vydávanie ve-
deckých sborníkov a vedeckých časopi-
sov.
Pri vyhodnocovaní vydavateľskej čin-
nosti Matice slovenskej treba poukázať
i na to, že Matica slovenská nebola špeku-
lantským podnikom, a to bolo v dobe, ke-
dy buržoázny štát sa nestaral o rozvoj
kultúry a vedy. To až dnes vedia pochopiť
najmä umelci a vedci, keď vidia a sami
prežívajú, ako sa ľudovodemokratická
vláda stará o rozvoj kultúry, umenia a ve-
dy. Matica slovenská zo získaných peňazí
v rámci svojich možností obetavo podpo-
rovala vedecké bádanie, údržbu knižníc,
archívov a zvlášť sa starala o osvetovú
prácu prostredníctvom svojich miestnych
odborov.
Dnes, za vlády ľudu, štátna správa
ujala sa organizovania starostlivosti o ve-
du a kultúru. Následkom toho dnes veda
a kultúra už nemusia žobrať a prosiť pri
dverách. Rozvíja sa veda v Slovenskej
akadémii vied, v rezortných vedeckých
ústavoch, vo výskumných ústavoch, na vy-
sokých školách. Rozkvitá i osvetová čin-
nosť ako predmet štátnej starostlivosti.
Matici slovenskej sa prideľujú tie úlohy,
ktoré vyplývajú z jej pokrokového posla-
nia v minulosti. A k tomu patrí aj tá časť
publikačnej činnosti, ktorou sa Matica slo-
venská tak slávne pričinila o poznanie po-
krokového dedičstva našej i svetovej kul-
túry. Táto činnosť vyúsťuje do úloh, ktoré
pre Maticu slovenskú vymedzuje a zabez-
pečuje mocou ľudu, ako tvorcu nášho
šťastného vývinu, dnes navrhnutý zákon
Slovenskej národnej rady o Matici sloven-
skej.
Napokon z celého srdca vyjadrujem
vďaku Matici slovenskej za všetku jej do-
terajšiu činnosť, no predovšetkým za jej
prácu publikačnú, pričom zvlášť spomínam
a vysoko hodnotím prácu profesora Jaro-
slava Vĺčka, dr. Štefana Krčméry-
ho, akademika Andreja Mráza a iných
vynikajúcich pracovníkov Matice sloven-
skej, ktorí sa zaslúžili o jej význam v ná-
rode slovenskom v minulosti. A zo srdca
prajem Matici slovenskej podobné veľké
úspechy i v nastávajúcej jej zodpovednej
činnosti, ako ju vymedzuje návrh zákona
Slovenskej národnej rady. My tu nesta-
viame nijaký pomník veľkému mŕtvemu,
ale s úprimnou radosťou pozdravujeme ži-
vú, zdravú kultúrnu inštitúciu s novým
veľkým poslaním v rozvoji nášho duchov-
ného rastu. (Potlesk. )
Podpredseda dr. Rohaľ Iľkiv:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, po-
slancovi Michalovi Chorváthovi.
Poslanec Michal Chorváth:
Slávna Slovenská národná rada!
Pred niekoľkými dňami dostali sa nám
do rúk výsledky nášho Päťročného plánu
a my sme so srdcom od radosti rozbúcha-
ným mohli konštatovať, že socialistická
výstavba nášho štátu je vec reálna, že na-
priek všetkým prekážkam, napriek zostre-
nému triednemu boju dostávame sa krok
po kroku k socializmu, že nič nás už ne-
môže zdržať na tejto ceste. Podiel Sloven-
ska na tomto grandióznom uskutočnenom
pláne ukazuje celkom zreteľne, že brat-
stvo Čechov a Slovákov, ako aj ostatných
našich národností odstránilo už stáročnú
krivdu a Slovensko stáva sa hospodársky,
kultúrne rovnocennou súčasťou nášho
štátu.