25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954. 9
Orgány finančnej sústavy majú pri pl-
není pokladničného plánu a upevňovaní
našej meny účinne pomáhať najmä malo-
obchodnému obratu, tvorbe úspor a hos-
podárnemu čerpaniu mzdových fondov,
lebo výsledky aj tejto činnosti bezpro-
stredne sa odrážajú v štátnom rozpočte.
Treba kriticky na adresu finančnej
sústavy povedať, že plnenie uvedených ú-
loh v mnohých prípadoch je charakteri-
zované formalizmom, s malými výsledka-
mi. Formalizmus v práci finančnej sústa-
vy vyplýva z nedostatku politického a hos-
podárskeho myslenia, a to aj u niektorých
vedúcich kádrov tejto sústavy. Ona dáva
síce veľa rozborov a signálov, ale dáva
málo takých rozborov a signálov, ktoré
by pravdivým pochopením problémov prí-
slušnej ekonomiky odkryli nielen závady,
ale aj konkrétne poradili, ako veci riešiť.
Isté je, že pracovník banky nemôže
radiť technikom pri montáži strojov, ale
môže a má sa naučiť poradiť pri organi-
zácii nákupu a spotrebe surovín, pri zrých-
ľovaní obratu obratových prostriedkov,
pri zavádzaní vnútropodnikového chozras-
čotu a pod.
Isté je, že pracovník Povereníctva fi-
nancií alebo finančných odborov národ-
ných výborov musí vedieť poradiť, kde
hľadať rezervy príjmov a ako najhospo-
dárnejšie zabezpečovať úlohy.
Politické zaostávanie niektorých pra-
covníkov finančnej sústavy nesie so se-
bou byrokratizmus, čo vyúsťuje vo for-
malizmus a znižuje úroveň práce finanč-
nej sústavy, ktorá vo svojej funkcii kon-
trolného orgánu je mimoriadne citlivá na
politickú nevyspelosť a na následky z nej
plynúce.
Kritika súdruha širokého na adre-
su finančnej sústavy iste pomôže prebo-
jovať požiadavku politicko-ekonomického
zamerania práce všetkých orgánov finanč-
nej sústavy.
Súdružky a súdruhovia!
Schválený štátny rozpočet na rok 1954
je vyjadrením politiky našej vlády pre
ďalšie obdobie.
Keď v roku 1949 činili rozpočtové vý-
davky pre rozvoj hospodárstva, hmotnej a
kultúrnej úrovne pracujúcich na Sloven-
sku spolu 2, 937, 000. 000 Kčs, v roku 1954
dosahujú už 10 miliárd 922 miliónov ko-
rún a oproti minulému roku sú vyššie o
17. 7%.
Príjmy slovenskej časti štátneho roz-
počtu na rok 1954 zhruba dosahujú výš-
ky rozpočtových výdavkov. Pritom nie-
ktoré rozsiahle výdavky na odvetvia ťaž-
kého priemyslu - bane, huty, strojáren-
stvo, chémia, železničná doprava, energe-
tika, ako aj výdavky na obranu atď. -
sú zahrnuté, ako som už prv hovoril, v
celoštátnom rozpočte.
Z výdavkov slovenskej časti štátne-
ho rozpočtu pripadá na národné hospo-
dárstvo 4 miliardy a 2 milióny korún, to je
36. 64%.
Tieto výdavky vzrastajú oproti roku
1953 o 7. 02%.
Jedna z najväčších výdavkových polo-
žiek slovenskej časti štátneho rozpočtu
je čiastka určená na potreby nášho pôdo-
hospodárstva, ktorá činí celú 1 miliardu
341 miliónov korún.
Z tejto sumy len výdavky na STS či-
nia 741 miliónov 832 tisíc Kčs, čím štátny
rozpočet zabezpečuje finančne ďalší rast
pôdohospodárstva a tým upevňovanie na-
šich JRD.
Výdavky na kultúrne opatrenia pre rok
1954 v sume 6 miliárd 183 miliónov ko-
rún sú vyššie oproti rozpočtu na rok 1953
o 948 miliónov, to je o celých 18. 1%. Naj-
viac sa rozširujú úlohy na úseku osvety,
ďalej úlohy národného nemocenského po-
istenia, sociálne opatrenia a dôchodkové
poistenie a úlohy zdravotníctva.
Výdavky na zdravotníctvo sú rozpoč-
tované sumou 1 miliarda 328 miliónov
V odvetví zdravotníctva sa rozširujú a
skvalitňujú úlohy preventívnej a liečeb-
nej starostlivosti o pracujúcich na závo-
doch v boji proti hromadným chorobám a
úrazom, v zdravotníckej osvete a výsku-
me. Väčšina úloh a výdavkov na zdravot-
níctvo pripadá na národné výbory, ktorým
je zverená starostlivosť o zdravie človeka
na širokom podklade.
Výdavky národného nemocenského po-
istenia sú rozpočtované sumou 1 miliardy
221 miliónov, oproti roku 1953 viac o 232
miliónov korún. Rovnako aj výdavky dô-
chodkového poistenia rozpočtované sumou
1 miliarda 286 miliónov sú vyššie o 137
miliónov oproti minulému roku.
10 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
Z prostriedkov na nemocenské poiste-
nie sa zabezpečujú výdavky na nemocen-
ské príspevky a podpory pri ústavnom o-
šetrovaní pre 970. 000 poistencov, na pe-
ňažné výpomoce v materstve, na výbav-
né atď.
V rámci dôchodkového zabezpečenia
sa rozpočtujú peňažné prostriedky na sta-
robné a invalidné dôchodky pre 104 tisíc
poistencov, na výplatu penzií vdovám, na
sociálne výpomoci pre 120. 000 osôb.
Tento letmý prehľad o skladbe výdav-
kov slovenskej časti štátneho rozpočtu
dokumentuje príkladnú starostlivosť našej
strany a vlády o pracujúceho človeka, o
jeho bohatý hmotný a kultúrny život, o
zdravie, o jeho dobro. Aj v tomto je veľká
sila socialistického zriadenia.
Hlavným zdrojom príjmov sú výsledky
hospodárenia nášho socialistického pod-
nikového sektoru, lebo inkasované dane
od obyvateľstva predstavujú len 14. 24%
celkových štátnych príjmov. Najdôležitej-
ším príjmom štátneho rozpočtu je daň z
obratu a zisky odvádzané našimi národ-
nými a komunálnymi podnikmi. Daň z ob-
ratu participuje viac ako 50%-ami na cel-
kových príjmoch štátneho rozpočtu.
Pôdohospodárska daň pre rok 1954 či-
ní z celkových príjmov slovenskej časti
štátneho rozpočtu len 0. 6%.
Keď z tohto hľadiska rozoberieme slo-
venskú časť štátneho rozpočtu na rok
1954, vidíme, že z celkového objemu vý-
davkov štátneho rozpočtu venujeme 25, 2
percenta na investície v úseku hospodár-
stva, kultúrnych a sociálnych opatrení a
administratívy.
Celkový objem investícií organizácií,
ktoré sú napojené na slovenskú časť štát-
neho rozpočtu na rok 1954, robí 2 miliardy
757 miliónov korún, z čoho pripadá na by-
tovú výstavbu 336 miliónov korún. Opro-
ti rozpočtu na rok 1953 zvyšujú sa finanč-
né prostriedky na investície o 278 milió-
nov korún, to je o 11, 2%.
Zníženie cien, ktoré prirodzene ešte
nemohlo byť premietnuté do štátneho roz-
počtu, bude samozrejme uvedené príjmy
a výdavky ovplyvňovať. Zmenia sa príjmy
- hlavne zmenou plánu dane z obratu -
tak aj výdavky, ktoré sú znížením cien
rovnako dotknuté. Oprava rozpočtových
čísel nemení však nič na rozsahu úloh,
ktorých splnenie zabezpečuje štátny roz-
počet za účelom zvyšovania životnej ú-
rovne obyvateľstva.
Hospodársky a kultúrny rozvoj, ktorý
bol dosiahnutý na Slovensku počas Päť-
ročného plánu a ďalší vzrast, ktorý zabez-
pečuje štátny rozpočet na rok 1954, zna-
mená veľký krok vo vyrovnávaní roz-
dielov na hospodárskom a kultúrnom po-
li, znamená praktické uskutočnenie poli-
tiky robotníckej triedy, ktorú si vytýčila
naša Komunistická strana Československa.
Podiel Slovenska na investičnej vý-
stavbe ČSR robí toho roku 29, 2% oproti
25, 5% v minulom roku. Preto dnes na
Slovensku objem priemyselnej výroby má
prevahu nad poľnohospodárstvom. V sa-
motnom poľnohospodárstve Slovenska sa
však tiež zabezpečujú predpoklady vyrov-
návania úrovne s českými zemami tým, že
rozpočet v roku 1954 venuje viac o 8%,
ako je celoštátny priemer.
Prostriedky, venované každoročne zo
štátneho rozpočtu, zabezpečujú pre Slo-
vensko prudký rast aj na poli sociálnom
a kultúrnom, ktorý v najkratšom čase od-
stráni všetky pozostatky dedičstva kapi-
talizmu a aj v tomto úseku vyrovná roz-
diely medzi českými zemiami a Sloven-
skom. Toto vyrovnávanie najlepšie sa vy-
jadruje v rozpočtoch krajov, ktorým je
zverená najväčšia časť starostlivosti o
kultúrny a sociálny rast. Pre slovenské
kraje venujú sa prostriedky napr. na škol-
stvo a kultúru vo väčšom podiele (12%),
ako činí celoštátny priemer (9%), čo zna-
mená zvýšenie dotácií oproti roku 1953
o 128 miliónov korún, Zo všetkých škôl
v republike je na Slovensku 33%. Podobne
je zaznamenané postupné vyrovnanie aj
v počte divadiel, nemocničných posteli, v
počte lekárov, umeleckých súborov atď.
Uskutočnenie tohto vládneho progra-
mu zaväzuje slovenské národné orgány,
aby čím lepšie plnili úlohy zabezpečené v
štátnom rozpočte a prostriedky na ne vy-
dávali čo najúčelnejšie.
Z jednoty politiky a ekonomiky nášho
štátu vyplýva organická súvislosť hospo-
dárenia národných výborov so štátnym
rozpočtom, lebo sú článkom jednotnej
sústavy vládnej moci štátu. Národné vý-
bory po februárovom víťazstve dostali
všetky možnosti na plné rozvinutie svo-
jej činnosti a ich hospodárenie sa stalo
25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
11
súčasťou jednotného finančného systému
štátu.
Plán rozvoja národného hospodárstva
je zostavený pod zorným uhlom vyrovná-
vania jednotlivých oblastí štátu. Štátny
rozpočet poskytuje národným výborom fi-
nančné prostriedky, aby mohli zabezpe-
čovať budovanie hospodárskeho a sociál-
neho života na svojom území, zabezpečo-
vať poľnohospodársku a priemyselnú vý-
robu, starať sa o výživu, zdravie a kul-
túrne napredovanie obyvateľstva.
Rozpočtové príjmy národných výborov
sa od roku 1950 do roku 1954 zvýšili z 227
miliónov na 512 miliónov korún a roz-
počtové výdavky vzrástli z 2 miliárd 554
miliónov na 3 miliardy 961 miliónov ko-
rún. Podiel národných výborov na štát-
nom rozpočte na rok 1954 predstavuje v
príjmoch 40% a vo výdavkoch 36%. Ich
výdavky sú zaokryté vlastnými príjmami
len v rozsahu 13% a preto sa im poskytu-
je na vyrovnanie ich rozpočtov podiel z
celoštátnych príjmov v sume 3 miliárd
448 miliónov korún. Národným výborom
prináleží vykonávať úlohy starostlivosti o
človeka v najvyššom rozsahu, lebo prevaž-
ná väčšina (73, 8%) ich rozpočtových vý-
davkov je venovaná na úlohy v úseku kul-
túrnych a sociálnych opatrení. Je preto
pochopiteľné, prečo sa pripisuje taká dô-
ležitosť tomu, aby národné výbory čo naj-
lepšie plnili svoje úlohy.
Nakoľko prevažná časť výdavkov ná-
rodných výborov je zaokrytá z celoštát-
nych príjmov, úlohou národných výborov
je nielen veľká starostlivosť o vlastné
príjmy, ale aj starať sa o štátne príjmy,
z ktorých dostávajú podiely na vyrovna-
nie svojho rozpočtu. Tieto podiely sa im
poskytujú len do tej miery, ako zabezpe-
čujú splnenie štátnych príjmov. Táto zá-
sada, že sa výška poskytnutého podielu
viaže na starostlivosť o štátne príjmy, po-
dľa doterajších našich skúseností nebola
do dôsledkov uplatňovaná. Niektoré ná-
rodné výbory dostali prostriedky zo štát-
neho rozpočtu aj vtedy, keď sa o plnenie
štátnych príjmov veľmi málo starali, čo
odporuje významnej funkcii národných
výborov v našom finančnom hospodárení.
Preto treba do dôsledkov uplatňovať re-
gulačný princíp sovietskeho štátneho roz-
počtu, že národný výbor dostane pro-
striedky zo štátneho rozpočtu v takom
rozsahu, do akej miery sa bude starať o
plnenie plánu štátnych príjmov.
Na úseku starostlivosti národných vý-
borov o štátne príjmy dosiahli sa priaz-
nivé výsledky napríklad na ONV v Tren-
číne, Žiline, Považskej Bystrici, Kežmar-
ku, Komárne a v iných ďalších okresoch.
Máme však aj také ONV, ako napríklad
vo Vranove, Trebišove, Brezne, Novej Ba-
ni, Malackách, kde sa štátnym príjmom
nevenuje prakticky skoro žiadna pozor-
nosť.
Príjmy z komunálnych podnikov ne-
stali sa ešte pevným úhradovým zdrojom
hospodárenia národných výborov a v ro-
ku 1953 splnili plán odvodov zisku len na
72%. VIII. referáty národných výborov
nezabezpečili splnenie plánu akumulácie,
hoci na tomto úseku sú utajené ešte znač-
né rezervy.
V hospodárení orgánov niektorých ná-
rodných výborov možno konštatovať ešte
veľmi značné nedostatky, a to v niekto-
rých prípadoch v takej miere, že sú v prí-
krom rozpore s hlavnými zásadami nášho
hospodárenia a s uznesením vlády zo dňa
26. júna 1953.
Tak v niektorých krajoch sa doteraz
nevedeli vyporiadať napríklad s vyúčtova-
ním mnohomiliónových preddavkov, hru-
bo porušujú pokladničnú disciplínu, ob-
starávali súdruhovia investície z nein-
vestičných prostriedkov, nevedie sa spo-
ľahlivá evidencia zásob atď.
Ako príklad možno uviesť aspoň ONV
v Bratislave, kde boli neoprávnene pre-
kročené reprezentačné výdavky v sume
Kčs 1, 129. 000. - v starej mene, na finan-
covanie investícií použili sa peniaze roz-
počtované v miliónových sumách na o-
sobné náklady a podobne.
Všeobecne zaostáva kontrola hospodá-
renia zdravotníckych, školských a kultúr-
nych zariadení.
Treba zdôrazniť, že v prvom rade fi-
nančné referáty národných výborov ne-
sú zodpovednosť za neuspokojivý stav v
hospodárení národných výborov, lebo ony
sú poverené starať sa o príjmy a tiež o
účelné a hospodárne nakladanie s výda-
jovou stránkou rozpočtov národných vý-
borov.
Bude preto treba mimo opatrení sa-
motného rezortu financií zvýšiť kritiku,
náročnosť a často aj priamu pomoc fi-
nančným referátom, teda finančným od-
borom zo strany rád národných výborov.
12 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
Je jasné, že vysokej úrovne finančnej
disciplíny, kontroly hospodárenia s pro-
striedkami štátneho rozpočtu, zabezpeče-
nie plnenia jeho príjmov, vysokej morál-
ky plnenia odvodov do štátneho rozpoč-
tu, v inkase daní platených obyvateľstvom
môžeme dosiahnuť hlavne tým, keď ná-
rodné výbory všetkých stupňov, ich ra-
dy a funkcionári stanú sa nekompromis-
nými strážcami plnenia úloh politiky vlá-
dy v úseku našich financií. Takýchto
zdatných spojencov už teraz máme mno-
ho po našich krajoch, okresoch a dedi-
nách.
Keď súdruhovia na národných výbo-
roch budú takto pomáhať vláde plniť váž-
ne úlohy nášho finančného hospodáre-
nia, bezosporu obohatia tým významnou
mierou aj výkon svojej politickej funk-
cie.
Štátny rozpočet na rok 1954 má zabez-
pečiť starostlivosť o človeka v takom sme-
re a v takom rozsahu, ako to ukladá
uznesenie strany a vlády zo septembra
minulého roku.
Je teda 100%-né plnenie povinností
voči štátnemu rozpočtu prvoradou aj
vlasteneckou povinnosťou všetkých pra-
covníkov a funkcionárov na našich hospo-
dárskych orgánoch aj národných výbo-
roch.
Predpokladom splnenia všetkých po-
vinností voči štátnemu rozpočtu je v pr-
vom rade zvýšenie úrovne riadiacej prá-
ce jej odbyrokratizovaním, prehĺbenou po-
litičnosťou a straníckosťou a jej zamera-
ním na výsledky zavádzania vnútropodni-
kového chozrasčotu, prehĺbenie plánova-
nia uplatnením sa hospodárskych zmlúv a
aktivizácia hlavných účtovníkov.
Podnikový chozrasčot, ktorý sme dote-
raz u nás budovali a vybudovali vytvore-
ním organizačných predpokladov opera-
tívnej samostatnosti a hmotnej zaintere-
sovanosti podnikov, dal nám na tomto or-
ganizačnom stupni veľké možnosti odkrý-
vania rezerv a zvyšovania hospodárnosti.
Dobudovanie organizácie nášho pláno-
vaného hospodárstva, hlavne pokiaľ sa tý-
ka plánovania, hospodárskych zmlúv, fi-
nancovania a účtovnej evidencie, dovoľuje
a žiada si vytvoriť všetky organizačné
predpoklady zodpovednosti a hmotnej za-
interesovanosti aj na nižších organizač-
ných stupňoch ako je podnik, a to v diel-
ňach, čatách a u jednotlivcov.
Tieto organizačné predpoklady nám
dáva v Sovietskom sväze a už aj u nás v
niektorých podnikoch osvedčený vnútro-
podnikový chozrasčot, ktorý veľmi kon-
krétne a bezprostredne, a teda aj účinne
zapája masy robotníkov, majstrov a tech-
nikov do znižovania vlastných nákladov.
Zavedenie vnútropodnikového chozras-
čotu je, pravda, rozsiahla organizačno-
politická úloha, ktorá mimo vysokého úsi-
lia priamo v podnikoch kladie veľké náro-
ky na nadpodnikové orgány, včítane i or-
gánov nadrezortných, hlavne Slovenského
plánovacieho úradu a Štatistického úradu.
Tieto orgány majú pružne a urýchlene, v
plodnej spolupráci reagovať na iniciatívu
našich robotníkov, majstrov a technikov a
napomáhať vytvárať všetky podmienky za-
vedenia vnútropodnikového chozrasčotu,
ako sú technicko-hospodárske normy, o-
peratívne plánovanie, hmotné zaintereso-
vanie a operatívno-technická evidencia.
Výzva pracujúcich Tatrasvitu našla ši-
roký ohlas u robotníkov, majstrov a tech-
nikov v desiatkach podnikov a závodov.
Túto iniciatívu zdola treba podchytiť, po-
môcť jej upevniť a rozšíriť sa. Treba kri-
ticky konštatovať, že zo strany povere-
níctiev, najmä lesov a drevárskeho prie-
myslu, potravinárskeho priemyslu a sta-
vebníctva v úseku stavebnej výroby, väč-
šinou sa jej pomoci nedostáva, aj keď za-
vedenie a upevnenie vnútropodnikového
chozrasčotu je ústrednou organizačnou
úlohou nášho hospodárstva v tejto dobe.
Tak ako vnútropodnikový chozrasčot
vymedzením zodpovednosti a nárokov
najnižších článkov vytvára predpoklady
ďalšieho zhospodárňovania výroby, tak aj
inštrument hospodárskych zmlúv rozve-
dením plánu do konkrétnosti vytvára vzá-
jomnú skĺbenosť dodávateľských a odbe-
rateľských vzťahov a na tomto základe
jasne formuluje zodpovednosť podnikov
za plnenie plánu v celom rozsahu.
Za nechuťou niektorých podnikov uza-
vierať hospodárske zmluvy, v ktorých by
bolo presne určené množstvo, komplet-
nosť a sortiment výrobkov, sa skrýva ne-
dostatok odvahy k zodpovednosti. Nikto
nežiada, aby podniky podpisovali zmluvy
na také úlohy plánu, ktoré zrejme nemô-
žu plniť. Inštitúcia predzmluvných spo-
25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
13
rov a mimoriadne rýchle konanie pred or-
gánmi arbitráže pomôže zistiť a odstrániť
aj prípadné chyby plánu. Uzavieranie hos-
podárskych zmlúv je jednou z najdôleži-
tejších oblastí, kde sa má prejaviť hospo-
dársko-organizačná funkcia našich vedú-
cich hospodárskych orgánov - povereníc-
tiev a ich hlavných správ.
Zaostávanie hospodárskych zmlúv za
rozjovom nášho hospodárstva sa stalo zá-
važným problémom práve preto, že v ria-
diacej práci našich povereníctiev, najmä
Povereníctva obchodu, Povereníctva pô-
dohospodárstva. Povereníctva potravinár-
skeho priemyslu, ale aj iných povereníc-
tiev na tomto úseku sú ešte značné me-
dzery. Napríklad Povereníctvo pôdohospo-
dárstva! nemá ani prehľad o uzatváraní
hospodárskych zmlúv všetkými jeho pod-
nikmi. Plán maloobchodného obratu sa
neplní, ale Povereníctvo obchodu pripus-
tilo doteraz bezzmluvný stav na mnohých
úsekoch obchodu. Aj Povereníctvo ľahké-
ho priemyslu nevenuje ešte dostatočnú
pozornosť včasnému uzavieraniu hospo-
dárskych zmlúv, o čom svedčí fakt, že
výroba na rok 1954 bola skontrahovaná až
koncom januára tohto roku, čo spôsobilo
narastanie nadnormatívnych zásob a fi-
nančné ťažkosti niektorých podnikov.
V mnohých podnikoch, kde výrobný
cyklus je 60-70 dní, boli uzavreté hos-
podárske zmluvy až koncom decembra.
(Tak napríklad Slovena Žilina dostala vý-
robný úkol 752. 000 m kordu, na ktorý za-
čiatkom decembra uzavrela čiastočné kon-
trakty, na 400. 000 m, koncom decembra
na ostatok, okrem asi 35. 000 m, ktoré
doteraz neboli skontrahované. V národ-
nom podniku Tatraľane musia skladovať
ešte výrobu roku 1953, pretože hospodár-
ska zmluva bola Odevnými závodmi v Pre-
šove zrušená a ostalo na sklade cca 30. 000
m tkaniny, na ktoré hlavná správa neza-
bezpečila včas hospodárske zmluvy.
Dôsledné uvedenie hospodárskych
zmlúv do života vytvorí predpoklady riad-
neho plnenia povinnosti voči štátnemu
rozpočtu hospodárskymi organizáciami a
pomôže vyriešiť závažné nedostatky náš-
ho hospodárstva, ako sú najmä nadnor-
matívne zásoby a vysoká nepodarkovosť
niektorých úsekov.
Treba si ešte stále pripomínať slová
s. Stalina, že "žiadna budovateľská
práca, žiadna štátna práca, žiadna pláno-
vacia práca nie je mysliteľná bez správnej
evidencie". My už máme, vďaka soviet-
skym skúsenostiam a sovietskej pomoci,
u nás zavedenú novú, nášmu hospodár-
stvu zodpovedajúcu účtovnú evidenciu.
Máme i zákon o hlavných účtovníkoch,
ktorý dáva do rúk hlavných účtovníkov
mimoriadne vysokú zodpovednosť, no ne-
máme ešte v mnohých prípadoch hlav-
ných účtovníkov, ktorí by svoju funkciu
v zmysle zákona a požiadaviek socialistic-
kého hospodárstva do dôsledkov uplatňo-
vali.
V kapitalistickej spoločnosti účtovník
bol sluhom, ktorý nemal nič iného na sta-
rosti, ako evidovať vykorisťovateľské hos-
podárenie svojho pána, ktorého sebeckým
záujmom bol plne podriadený. V socialis-
tickej spoločnosti však je účtovný pra-
covník povinný zabezpečiť evidenciu vše-
tkých hospodárskych prostriedkov, strá-
žiť socialistické vlastníctvo a bojovať za
účelné a hospodárne využitie hospodár-
skych prostriedkov. "Účtovník sa musí
stať jednou z veľkých postáv nášho prie-
myslu. Musí sa stať pomocníkom riaditeľa
závodu, aby ho každý deň upozorňoval,
ako sa vyvíja hospodárstvo", - ako to
bol hovoril s. Ordžonikidze.
Treba otvorene povedať, že u nás má-
me takýchto veľkých postáv našich hlav-
ných účtovníkov ešte veľmi málo. Treba
však dôrazne povedať, že bez takýchto
veľkých postáv sa neobídeme ani my, že
bez takých veľkých postáv sa nám veľmi
ťažko podarí odstrániť všetky tie závady,
ktoré doteraz zapríčiňovali nesplnenie fi-
nančných plánov alebo porušovanie fi-
nančnej disciplíny.
Najelementárnejšou povinnosťou hlav-
ného účtovníka je zabezpečenie správnej
a dochvíľnej evidencie, no aj táto povin-
nosť nie je všade zabezpečená, v dôsled-
ku čoho máme veľké zaostalosti napríklad
v potravinárskom priemysle, stavebníctve,
lesnom priemysle, na STS, štátnych ma-
jetkoch alebo v spotrebnom družstevníc-
tve. Netreba zdôrazňovať, že aj hospodá-
renie na týchto úsekoch vykazuje naj-
väčšie nedostatky.
Funkcia hlavného účtovníka je mimo-
riadne vážnym faktorom v systéme kon-
troly vôbec. Nesprávne odvody do štát-
neho rozpočtu, ako sa vyskytujú naprí-
klad v podnikoch Povereníctva potravi-
nárskeho priemyslu, neodôvodnené manká
14 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
napr. u obchodu, Československej auto-
mobilovej dopravy, nedbanie noriem, ako
napr. v hydinárskej farme Štátnych ma-
jetkov vo Voderadoch a inde, mzdové nad-
lepšovanie, ako napr. v stavebníctve, sú
dôsledkom nevážnosti hlavných účtovní-
kov k ich veľkej funkcii.
Mimo prípadov nevšímavosti hlavných
účtovníkov k závadám a k porušovaniu
finančnej disciplíny máme aj prípady, kde
samotní hlavní účtovníci porušujú štátnu
a finančnú disciplínu, ako napr. u Pozem-
ných stavieb v Banskej Bystrici, kde hlav-
ný účtovník nevykonal nijaké šetrenie o
mankách, zistených inventarizáciou, ba
dokonca ich ani nezaúčtoval, obdobne u
Karpatského lesného priemyslu v Pezin-
ku atď.
Funkcia hlavného účtovníka je veľmi
náročná na politickú a odbornú vyspelosť
pracovníkov. V mnohých prípadoch žiada
postaviť sa proti prúdu a presadzovať záu-
jmy nie úzkej skupiny zle zameraných
niektorých pracovníkov, ale záujmy štát-
ne, ktoré sú vždy totožné so záujmami
našej robotníckej triedy.
Bez premyslenej, cieľavedomej riadia-
cej práce nadpodnikových orgánov nie je
možné vytvoriť z hlavných účtovníkov tie
veľké postavy, o ktorých hovoril s. Or-
džonikidze a bez týchto veľkých po-
stáv je veľmi ťažko zabezpečiť 100%-né
plnenie povinností voči nášmu štátnemu
rozpočtu.
Bude teda treba, aby sa menej vysky-
tovalo takých prípadov nestarostlivosti zo
strany nadpodnikových orgánov, ako sa
to prejavuje napr. u Hlavnej správy ťaž-
by dreva Povereníctva lesov a drevárske-
ho priemyslu voči jej podnikom, najmä
voči Tatranskému lesnému priemyslu, ale
viacej takých prípadov, ako je v posled-
nom čase Hlavná správa potravín Pove-
reníctva obchodu voči okresným podni-
kom Zdroj zásluhou jej hlavného účtov-
níka.
Súdružky a súdruhovia!
Socialistické hospodárstvo, ako to vy-
jadruje aj náš štátny rozpočet, nezvyšuje
výrobu pre imperialistické, dobyvačné cie-
le, pre hromadenie ziskov na zabezpečenie
bezstarostného života pre vyvolených je-
dincov, ale rozvojom výrobných síl sleduje
vytvorenie takých materiálnych podmie-
nok pre život spoločnosti, aby nadanie ná-
roda, ľudský rozum každého pracujúceho
človeka sa nerušene rozvíjal v maximál-
nom rozsahu v mierovom budovaní v ob-
lasti organizácie spoločnosti, v oblasti
techniky, vedy a umenia.
štátny rozpočet našej republiky v jed-
notlivých druhoch svojich príjmov rovna-
ko aj svojimi výdavkami sa dotýka kaž-
dého pracovníka, každého funkcionára na
ktoromkoľvek úseku vládneho, hospodár-
skeho či iného orgánu. Svojou prácou kaž-
dý pracujúci prispieva k splneniu úloh
štátneho rozpočtu a v rovnakej miere
môže používať všetky kultúrne, sociálne a
zdravotnícke zariadenia, ktorých náklady
sa uhradzujú z prostriedkov nahromade-
ných v našom rozpočte.
Čím svedomitejšie sa budeme starať o
to, aby aj úlohy našich socialistických fi-
nancií sa čo najúspešnejšie plnili, tým
väčším dielom prispejeme k rozmnoženiu
materiálnych podmienok pre blahobytný,
kultúrny život nášho ľudu.
To má byť koniec-koncov pre nás vše-
tkých pohnútkou pre dôsledné a nadšené
plnenie svojich pracovných úloh, ktoré
nám s dôverou zverila naša strana a vláda.
Keď prejednávame úlohy slovenskej
časti štátneho rozpočtu na rok 1954 na
pôde Slovenskej národnej rady, treba
v tom vidieť veľký podnet k tomu, aby bol
mobilizovaný každý orgán, každý funkcio-
nár a pracovník do boja za plný úspech
v plnení štátneho plánu rozvoja národného
hospodárstva, a to vo výrobe, v pláne zni-
žovania vlastných nákladov, v tovarovom
obrate, v oblasti kultúrnej a zdravotníc-
kej výstavby. To nás všetkých musí viesť
k tomu, aby sme na každom mieste čo
najúspornejšie hospodárili, aby sme mali
odvahu potierať každú nesvedomitosť
v hospodárení s peňažnými a materiálny-
mi hodnotami, ktoré patria štátu a ľudu.
Keď tak budeme robiť, to upevní vo veľ-
kej miere aj naše socialistické financie,
aby boli veľkou silou v rukách našej vlá-
dy, ktorá vedie celý náš pracujúci ľud
k vysokým métam nášho socialistického
mierového budovania. (Potlesk. )
Predseda Kubač:
Ďakujem súdruhovi povereníkovi fi-
nancií za prednesené expozé.