Slovenská národná rada 1954
Stenografický zápis
o priebehu (24. ) zasadnutia
Slovenskej národnej rady, ktoré bolo dňa 26. marca 1954
v Bratislave.
Obsah:
Oznámenia Predsedníctva:
Oznámenie neprítomnosti poslancov - - - - 3
Zaklúčenie zasadnutia - - - - - - - 48
Program:
1. Prejav predsedu Sboru povereníkov Rudolfa S t r e-
c h a j a o výsledkoch prvej Gottwaldovej päťročnice
a o úlohách v roku 1954 na Slovensku - - - 3
2. Rozprava o prejave predsedu Sboru povereníkov - 18
Reč poslanca Ľudovíta Bortela - - - - 18
Reč poslanca Štefana Šebestu - - - - 26
Reč poslanca dr. Vladimíra Brežného- - - 32
Reč poslanca dr. Ignáca Rendeka- - - - 38
Reč poslanca Františka Sidora - - - - 40
Reč poslankyne Heleny Bachratej - - - 42
Reč poslanca Jozefa Árvayho- - - - - 44
Hlasovanie o prejave predsedu Sboru povereníkov - 48
Prejav predsedu Sboru povereníkov schválený - - 48
24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954. 3
(Začiatok o 9. 00 hod. )
Prítomní:
Predseda SNR František Ku b a č.
Podpredsedovia SNR: Štefan K u š í k,
dr. Ivan Rohaľ-Iľkiv, Irena Ďuri-
šová,
Jozef M j a r t a n;
Členovia Sboru povereníkov:
predseda SP: Rudolf Strechaj, pod-
predsedovia SP: Anton N e d v e d, Dr. Ján
Púll;
povereníci: dr. Július B r á n i k, Pavol
M a j l i n g, Jozef L i e t a v e c, Ernest
Sýkora, Ondrej Klokoč, Štefan G a-
ž í k, František T u p í k, Jozef L u k a č o-
v i č, dr. h. c. Alexander Horák, Jozef
H o j č, Vojtech T ô r ô k, Jozef G a j d o-
š í k, Peter M a r u š i a k, inž. Ján B u š-
n i a k.
Členovia konzulárneho sboru:
V. D. K a r j a k i n, generálny konzul SSSR,
León Wojczechowski, generálny
konzul Poľskej ľudovej republiky, Lazar
T o š k o v, generálny konzul Bulharskej
ľudovej republiky, József F ü r e d i, ge-
nerálny konzul Maďarskej ľudovej repub-
liky;
77 poslancov SNR;
Za Kanceláriu SNR: prednosta Jozef
I l č í k.
Predseda Kubač (cengá):
Otváram 24. zasadnutie Slovenskej ná-
rodnej rady a zisťujem, že Slovenská ná-
rodná rada je spôsobilá rokovať a sa uzná-
šať.
Svoju neprítomnosť na dnešnom za-
sadnutí ospravedlnili:
povereník dopravy Jozef G í r e t h,
poslanci: dr. Zuzana Pustaiová,
Vasil Jarabinský, Michal Chor-
váth.
Začneme rokovať.
Prvým bodom programu je
prejav predsedu Sboru povereníkov
Rudolfa Strechaja o výsledkoch prvej
Gottvvaldovej päťročnice a o úlohách v ro-
ku 1954 na Slovensku.
Prosím súdruha predsedu Sboru pove-
reníkov, aby sa ujal slova.
(Potlesk. )
Predseda SP Rudolf Strechaj:
Vážená Slovenská národná rada, sú-
družky, súdruhovia a milí priatelia!
Dovoľte mi, prosím, aby som v mene
Sboru povereníkov podal stručný prehľad
o tom, ako náš pracujúci ľud Slovenska
splnil smernicu nezabudnuteľného súdru-
ha Gottwalda, zvýraznenú vo vý-
znamných úlohách Päťročného plánu, na
všetkých úsekoch našej hospodárskej a
kultúrnej výstavby. Ďalej, aby som obo-
známil zástupcov našich pracujúcich, po-
slancov Slovenskej národnej rady, s vý-
znamnými úlohami, vyplývajúcimi zo štát-
neho hospodárskeho plánu na rok 1954 tak,
ako ho schválila vláda našej republiky.
Oslobodenie našej drahej vlasti sláv-
nou Sovietskou armádou vytvorilo základ-
né predpoklady k tomu, aby sme mohli za-
počať úspešnú výstavbu socializmu v na-
šej republike. Februárovým víťazstvom
nášho ľudu nad nespratnou reakciou v ro-
ku 1948 boli odstránené ďalšie veľké pre-
kážky, ktoré nám v úspešnom napredova-
ní k socializmu stáli v ceste. Takto boli
vytvorené neobmedzené možnosti pre u-
vedomelú prácu státisícových más a pre
plnú aktívnu účasť týchto más na našej
socialistickej výstavbe. Päťročný plán zna-
menal na Slovensku plnenie hlavnej poli-
tickej línie, ktorú nám dala naša rodná
Komunistická strana Československa v u-
skutočňovaní socialistickej industrializácie
Slovenska. Máme ešte v živej pamäti, ako
vyzeralo Slovensko za predmníchovskej
buržoáznej republiky, kedy náš pracujúci
ľud bol predmetom neznesiteľného vyko-
risťovania. Bieda a zaostalosť, ktorá bola
údelom slovenského ľudu v mestách a na
dedinách, bola vítanou príležitosťou preto,
aby buržoázia ešte viac a intenzívnejšie
vykorisťovala našich pracujúcich a takto
získavala zdroje nadmerných ziskov a
stále viac sa obohacovala. Česká finančná
oligarchia pod vedením Živnobanky po o-
vládnutí pozícií na Slovensku pristúpila k
odbúravaniu priemyslu a likvidovala rad
závodov, najmä hutníckych a kovopriemy-
4 24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
selných, z toho už tak malého počtu prie-
myselných závodov, ktoré v tom čase na
Slovensku boli. Tieto zásady finančnej oli-
garchie prejavili sa pochopiteľne v ras-
túcom počte nezamestnaných a poloza-
mestnaných a konečne v stúpajúcom poč-
te slovenských vysťahovalcov.
V tomto neznesiteľnom vykorisťovaní
a zbedačovaní slovenského pracujúceho
ľudu postupovala slovenská a česká bur-
žoázia spoločne. Boli to vždy záujmy nie-
koľko málo jednotlivcov alebo skupín, kto-
ré určovali smer riešenia hospodárskych
otázok Slovenska. Pokiaľ tu bol priemysel,
prevažovali také odvetvia, ktoré vyrábali
iba spotrebné predmety a závažné, rozho-
dujúce odvetvia, pre ktorých rozvoj na
Slovensku boli všetky predpoklady, boli ú-
myseľne zanedbávané alebo zámerne za-
stavované. Obdobie tzv. slovenského štá-
tu, teda obdobie fašistického bašovania
na Slovensku, znamenalo nielen úplnú
stagnáciu hospodársku, ale i ďalší úpa-
dok celého národného hospodárstva, kto-
ré sa muselo riadiť tak, ako to vyžadovali
vojnové ciele hitlerovského Nemecka. Ti-
sovsko-tukovskí fašistickí zradcovia vo
svojej nenávisti k nášmu pracujúcemu ľu-
du išli až tak ďaleko, že v januári 1940
dali k dispozícii hitlerovskej ríši 25 slo-
venských tovární a závodov, aby sa v nich
mohli vyrábať zbrane a strelivo pre fa-
šistických hitlerovských hrdlorezov.
Podobne sa hospodárilo s našou naftou,
z ktorej len 40 % boli ponechané pre po-
treby hospodárstva na Slovensku. Ďalej za
necelých 5 rokov fašistickí mocipáni vy-
viezli zo Slovenska do hitlerovskej ríše
vyše 4 milióny ton dreva. A tak by sme
mohli pokračovať vo všetkých odvetviach
v tom čase tak skromného priemyslu na
Slovensku. Keď k tomu uvedieme, že asi
120. 000 robotníkov bolo vyhnaných do hit-
lerovského Nemecka na prácu a desaťtisí-
ce našich spoluobčanov do koncentračných
táborov a žalárov, budeme mať jasný o-
braz o tom, ako slovenská buržoázia za
tzv. slovenského štátu zapredala nielen
slovenské hospodárstvo, ale aj to najcen-
nejšie, osud a životy nášho ľudu nacistom.
Takýto strašný stav bol na Slovensku až
do oslobodenia. Až v ľudovodemokratic-
kej Československej republike začína vše-
stranný hospodársky a kultúrny rozmach
Slovenska. Iba od týchto radostných dní
možno hovoriť o zabezpečovaní materiál-
nych základov pre radostnejší a kultúr-
nejší život nášho slovenského ľudu. Vše-
tky snahy reakcie sabotovať úspešný ná-
stup do socialistickej výstavby našej re-
publiky, vďaka múdrej a prezieravej poli-
tike našej rodnej Komunistickej strany
Československa, boli februárovým víťaz-
stvom nášho ľudu zmarené. Po úspešnom
zakončení dvojročného plánu obnovy náš-
ho národného hospodárstva prikročili sme
k plánovitej výstavbe našej milovanej re-
publiky.
Pôvodný päťročný plán, ako ho schvá-
lilo Národné zhromaždenie, stanovil jas-
ný program industrializácie Slovenska,
zvyšovanie výroby a produktivity práce v
poľnohospodárstve, rozširovanie kádrov a
kvalifikovaných pracovníkov na všetkých
úsekoch nášho hospodárstva a verejného
života a uskutočňovanie intenzívneho
prieskumu zdrojov prírodného bohatstva
na Slovensku.
Vďaka mohutnej iniciatíve našich pra-
cujúcich v mestách i na dedinách, boli
úlohy pôvodného Päťročného plánu v prie-
mysle y podstate splnené už v roku 1951.
Preto Ústredný výbor Komunistickej stra-
ny Československa už vo februári 1951
schválil vyššie úlohy pre ďalšiu socialistic-
kú industrializáciu Slovenska a pre ďalší
rast životnej úrovne našich pracujúcich.
Dnes, keď už máme predbežné výsled-
ky o splnení prvej Gottwaldovej päťroč-
nice, môžeme s radosťou vyhlásiť, že roky
plánovaného hospodárstva priniesli pracu-
júcim Slovenska rad významných a pred-
tým nevídaných úspechov. Vďaka nezišt-
nej a sústavnej pomoci, ktorú našej vlasti
poskytuje osloboditeľský Sovietsky sväz a
vďaka bratskej pomoci českej robotníckej
triedy, dosiahol pracujúci ľud Slovenska
také budovateľské úspechy, ktoré preko-
nali všetky najodvážnejšie sny minulosti.
A toto nás naplňuje istotou, že budeme
úspešne napredovať ďalej. To, že hrubá
výroba priemyslu na Slovensku vzrástla
koncom päťročnice o 136 % v porovnaní
s rokom 1948, pričom v priebehu päťroč-
nice tempo vzrastu malo stále stúpajúcu
tendenciu, hovorí jasnou rečou o tejto ra-
dostnej skutočnosti. Treba osobitne vy-
zdvihnúť, že po historickom zasadnutí Ú-
stredného výboru KSČ v roku 1951 ob-
zvlášť vzrástla predovšetkým výroba vý-
robných prostriedkov, ktorej objem
vzrástol v roku 1953 na 3 a pol násobok
roku 1948. Prudký vzostup zaznamenala aj
výroba spotrebných predmetov, ktorá sa
24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954. 5
zvýšila ku koncu päťročnice viac ako na
dvojnásobok. V dôsledku rýchleho rastu
priemyselnej výroby zvýšil sa jej objem
oproti najvyššiemu predvojnovému roku
4 a pol razy.
Priemysel na Slovensku vyrobil za pr-
vý polrok 1953 viac, ako za celý rok 1948.
Keď podobne porovnáme výrobu roku 1953
s rokom 1937, vidíme, že sme v roku 1953
vyrobili za dva a pol mesiaca toľko vý-
robkov, ako za celý rok 1937. Prenikavosť
týchto úspechov sa nám javí ešte vypuk-
lejšie, keď si uvedomíme, že práve v ča-
soch, keď kapitalistický svet horúčkovité
hľadá východisko z krízy, dokonca pripra-
vovaním novej svetovej vojny, naše mie-
rové budovanie na Slovensku zaznamená-
va v socialistickom priemysle priemerný
ročný vzrast o 18. 70%. Takýto obrovský
vzrast nedosiahlo žiadne kapitalistické
hospodárstvo ani v časoch najväčšej kon-
junktúry.
Významné zmeny v našom priemysle
nastali nielen rozvojom ťažkého priemys-
lu, ale aj prudkým rastom strojárenského
priemyslu. V tomto odvetví vyrábanie
stroje a zariadenia, a to nielen pre prie-
mysel, ale aj pre potreby nášho poľno-
hospodárstva. O rozmachu tohto odvetvia
svedčí skutočnosť, že v päťročnici vzrástol
objem výroby strojárenstva 4. 7 razy a že
sa u nás na Slovensku vyrábajú najdôle-
žitejšie výrobky, ako napr. valivé a guľko-
vé ložiská, oceľové mosty, žeriavy, bagre,
buchary, zariadenia pre bane, sústruhy,
vŕtačky, injekčné striekačky, premietacie
stroje atď.
Oproti roku 1948 vzrástla podstatne
výroba v najdôležitejších priemyselných
odvetviach. Napríklad výroba elektriny
stúpla takmer na dvojnásobok, ťažba pa-
lív na viac ako dva a pol násobok, ťažba
rúd viac ako na jeden a pol násobok, hut-
níctvo viac ako na tri a pol násobok atď.
Mohutný je aj vzrast výroby stavebných
hmôt, drevospracujúcich odvetví a výroby
textilnej.
V období päťročnice sa celkom zme-
nila tvárnosť kedysi najviac zanedbáva-
ných a zaznávaných krajov Slovenska.
Dnes je už priemysel aj v tých okresoch,
v ktorých predtým nebol nijaký závod.
Výhody našej úspešnej socialistickej in-
dustrializácie Slovenska používajú teraz
Orava, Kysuce, Pohronie a ďalšie naše o-
kresy na Slovensku.
Od oslobodenia našej republiky sláv-
nou Sovietskou armádou sa na Slovensku
vystavalo a dalo do prevádzky 125 väč-
ších závodov, podstatne rozšírených a re-
konštruovaných bolo 109 väčších závodov,
baní a elektrární a ďalšie desiatky závo-
dov sú rozostavané. Medzi tieto nové zá-
vody patria napríklad Modrokamenské u-
hoľné bane, elektráreň v Zemianskych
Kostolanoch, Oravská priehrada a niekoľ-
ko elektrární na Váhu, významné strojá-
renské závody, ako sú závody J. V. Sta-
lina, v Martine, S. M. Kirova v Leviciach,
závod V. Širokého v Kysuckom Novom
Meste, Mostáreň IX. sjazdu v Brezne, Lo-
denice v Komárne a celý rad ďalších vý-
znamných závodov. K rozsiahlemu rozvo-
ju došlo i v ďalších odvetviach priemyslu.
Tak napríklad v drevárenskom priemysle
boli vybudované významné závody, ako je
Bučina vo Zvolene, Smrečina v Banskej
Bystrici, Továreň na nábytok v Spišskej
Novej Vsi, nové závody textilného prie-
myslu v Liptovskom Mikuláši, v Nižnej na
Orave, Revúcej a inde.
*
Vďaka našej rodnej strane a vláde re-
publiky v rokoch päťročnice vznikli na
Slovensku úplne nové odvetvia výroby a
začali sa vyrábať nové výrobky. Zaviedla
sa úplne nová výroba farebných kovov,
ktorá predtým na Slovensku prakticky ne-
existovala, ako napríklad výroba hliníka,
ďalej výroba liečiv, nových druhov plas-
tických hmôt, umelých vláken a nových
druhov spotrebného tovaru. V potravinár-
skom priemysle sa vybudovalo celkom no-
vé odvetvie mraziarenskej výroby atď.
Pôjde teraz o to, aby sme v budúcom ob-
dobí odstránili naše úzke miesta vo výro-
be elektrickej energie.
Naše nové i staršie závody na Sloven-
sku sú vybavované najmodernejším za-
riadením, ktoré je výsledkom vynalieza-
vosti najlepších sovietskych i našich tech-
nikov. Uskutočňuje sa mechanizácia ťaž-
kých a namáhavých prác, elektrifikácia a
automatizácia výroby. Vďaka sústavnej
pomoci hrdinského sovietskeho ľudu a u-
silovnosti našich pracujúcich, dostávajú
naše priemyselné závody, stavby, poľno-
hospodárstvo atď. vysokovýkonné stroje
sovietskej a našej výroby. Pomocou tých-
to strojov sa úspešne uskutočňuje mecha-
nizácia a elektrifikácia ťažby uhlia a želez-
nej rudy. Mechanizujú sa aj ťažké práce
v iných odvetviach priemyslu ako pri vý-
robe cementu, tehál, v stavebníctve, v
6 24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
drevárskom priemysle, v ťažbe dreva a
podobne. V niektorých odvetviach je už
prevažná časť ťažkých prác zmechanizo-
vaná. Tak napríklad v stavebníctve sa
zemné práce už skoro na 90 % vykonáva-
jú mechanizačnými prostriedkami. Podob-
ne ťažba surovín pri výrobe tehál je zme-
chanizovaná na 95%. Naše uholné bane
už dostávajú pre uľahčenie práce baníkov
a zvýšenie ťažby uhlia osvedčené soviet-
ske kombajny Donbas.
Obrovský rozmach socialistickej vý-
stavby Slovenska si vyžiadal vykonať sta-
vebné práce v takom rozsahu, ktorý bol
v minulosti nepredstaviteľný. Pre zaují-
mavosť by som chcel uviesť, že v priebe-
hu päťročnice, v rámci Povereníctva sta-
vebníctva boli odovzdané do používania
výrobné objekty o rozlohe 2, 260. 000 m2 čo
predstavuje halu širokú 10 m od Bratisla-
vy až po Vrútky. Pre zeminu vykopanú
na stavbách hydrocentrál v rokoch 1949-
1953 by sme potrebovali 2. 3 mil. železnič-
ných vagónov, čo pri dĺžke vagóna 10 m
by tvorilo vlakovú súpravu o dĺžke 23. 000
km.
Nikdy, vážení priatelia, súdružky a sú-
druhovia - a to si musíme dnes na Slo-
vensku všetci uvedomiť, - by sme neboli
dosiahli také výsledky, nebyť tu sústavnej
a nezištnej pomoci Sovietskeho sväzu a
bratskej pomoci českých pracujúcich, po-
skytovanej nášmu ľudu.
Značný podiel na týchto radostných
výsledkoch má rast produktivity práce,
ktorá v roku 1953 bola o 68. 7% vyššia ako
v roku 1948, a produktivita práce všetkých
zamestnancov v priemyselných podnikoch
stúpla oproti roku 1947 o 50. 4 %.
No nezastierame si, že popri význam-
ných a prenikavých úspechoch, ktoré sme
dosiahli, sme pri plnení mnohých menovi-
tých úloh zaostali. Nie vždy a všade sme
vedeli zabezpečiť rovnomerné plnenie plá-
nu a v tomto smere máme ešte i teraz
značné nedostatky. A to mnoho razy ne-
dostatky takého druhu, ktoré nemožno a
neslobodno pripisovať, ako sa to dosť čas-
to ešte tvrdí, tomu, že nám chýbajú vlast-
né skúsenosti a kvalifikované kádre.
Skrátka, ktoré nemožno pripisovať búr-
livému rastu nášho národného hospodár-
stva na Slovensku.
Záškodnícka činnosť protištátneho
sprisahaneckého centra na čele so Slán-
skym, ktoré malo svoju oporu v protištát-
nej činnosti buržoáznych nacionalistov na
Slovensku, nám narobila v celkovom roz-
voji nášho národného hospodárstva znač-
né škody. Ešte i dnes na niektorých úse-
koch zápasíme s následkami ich záškod-
níckej činnosti. A ak sa k tomu ešte pri-
družili niektoré nedostatky v riadení na-
šich hospodárskych a štátnych orgánov,
nedôslednosť v boji za plnenie uznesení
strany a vlády Národného frontu, značná
absencia a fluktuácia, na niektorých mies-
tach nedostatočná pracovná disciplína a
podobne, jasne vidíme, čo treba robiť, aby
sme zrýchľovanie tempa socialistickej vý-
stavby zabezpečovali lepšie ako doteraz.
V poľnohospodárskej výrobe došlo za
uplynulých 5 rokov tiež k významným
zmenám. Malí a strední roľníci sa postup-
ne cez všetku snahu kulakov a iných zá-
škodníkov sami presviedčajú o výhodách
družstevného hospodárenia v poľnohospo-
dárstve. Kým na začiatku päťročnice v
poľnohospodárskej výrobe mala absolútnu
prevahu individuálna malovýroba, ku kon-
cu päťročnice už došlo k významnému ob-
ratu. Dnes už máme 1464 jednotných
roľníckych družstiev III. a IV. typu so
110. 000 roľníckymi usadlosťami, čo spolu
so štátnymi majetkami činí zhruba oko-
lo 42% celkovej ornej pôdy na Slovensku.
Významným pomocníkom pri rozvíja-
ní poľnohospodárskej výroby a v celkovom
upevňovaní našich jednotných roľníckych
družstiev sú naše strojné a traktorové
stanice. Popri vlastnom hospodárskom vý-
zname je závažným ich podiel pri upev-
ňovaní zväzku robotníckej triedy s pracu-
júcim roľníctvom. Na začiatku päťročnice
sa mechanizačnými prostriedkami vyko-
návalo 18 druhov poľnohospodárskych
prác, koncom päťročnice to bolo už 50
druhov prác, ktoré vykonávali naše stroj-
né a traktorové stanice v našom poľno-
hospodárstve. Strojový park týchto sta-
níc sa neustále rozširuje a takto sa pomá-
ha našim jednotným roľníckym družstvám
a ostatným pracujúcim roľníkom včas vy-
konávať hlavné poľnohospodárske práce.
Bohaté skúsenosti sovietskych kolchozní-
kov, odborníkov strojných a traktorových
staníc a vedeckých pracovníkov, ako sa
s nimi naši družstevníci a vôbec pracovní-
ci v poľnohospodárstve zoznamujú, či už
z literatúry alebo zájazdami delegácií na-
šich roľníkov do Sovietskeho sväzu, zna-
menajú veľký prínos pre rozvíjanie našej
poľnohospodárskej výroby.
24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954. 7
Od začiatku roku 1949 vzrástol počet
traktorov, strojných a traktorových sta-
níc 15 ráz,
počet žacích kombajnov 11
ráz, samoviazačov 33 ráz. Na základe
uznesenia vlády z minulého roku už do
konca roku 1953 podstatne ďalej vzrástol
počet kombajnov, traktorov a iných stro-
jov.
Živočíšna výroba popri všetkých nedo-
statkoch, ktoré tu ešte máme, na konci
päťročnice značne prevýšila predvojnovú
úroveň a je podstatne vyššia ako na za-
čiatku päťročnice. Stavy hospodárskych
zvierat vzrástli v porovnaní s rokom 1948
u hovädzieho dobytka o 22%, u ošípaných
o 53%, u oviec o 83%. Zvýšil sa podiel
kráv na celkovom počte hovädzieho do-
bytka, čo umožňuje zvyšovať produkciu
mlieka. Vyššie stavy hospodárskych zvie-
rat tvoria predpoklady pre zvyšovanie vý-
roby mäsa. No treba, povedať, že ani tie-
to zvýšené stavy vzhľadom na niektoré
nedostatky v poľnohospodárstve ešte ne-
stačia na zaokrytie stále rastúcich potrieb
a požiadaviek našich pracujúcich.
Vďaka tomu, že naši pracujúci úspeš-
ne splnili úlohy Päťročného plánu rozvoja
priemyselnej a v značnej miere aj poľno-
hospodárskej výroby, boli urobené pred-
poklady k tomu, aby naša rodná strana a
vláda obrodeného Národného frontu pri-
stúpili v súlade so základným ekonomic-
kým zákonom socializmu ku zvyšovaniu
hmotnej a kultúrnej úrovne nášho ľudu.
V uplynulých rokoch bola celkom likvido-
vaná nezamestnanosť, odveká to metla
pracujúceho ľudu na Slovensku. Zabezpe-
čenie plnej zamestnanosti a vzostup prie-
merných zárobkov našich robotníkov, kto-
ré v poslednom roku oproti roku 1948
vzrástli o 47. 2%. priniesli celkove vzrast
životnej úrovne. Naši pracujúci si v roku
1953 nakúpili napríklad o 84% viac po-
travinárskych a priemyselných výrobkov
ako v roku 1949. V záujme zvýšenia život-
nej úrovne uskutočnila vláda našej repu-
bliky v októbri minulého roku všeobecné
zníženie maloobchodných cien. Koncom
minulého roku boli ďalej znížené niektoré
ceny potravinárskych výrobkov a takto u-
siluje strana a vláda Národného frontu
sústavne zlepšovať životné podmienky
nášho ľudu. Keby naša poľnohospodárska
výroba nebola tak zaostávala za rozvojom
priemyslu a keby sme boli lepšie odkrývali
všetky rezervy nášho národného hospo-
dárstva, mohli sme dosiahnuť ešte lepších
a väčších výsledkov.
V súvislosti s peňažnou reformou naša
vláda urobila rad opatrení na zlepšovanie
životných podmienok pracujúcich.
Dosiahli sme radostných výsledkov v
starostlivosti o pracujúceho človeka. Vďa-
ka tejto starostlivosti strany, vlády a od-
borových organizácií, majú naši pracujú-
ci vo všetkých závodoch možnosť stravo-
vania v závodných jedálniach. Koncom ro-
ku 1953 mali sme na Slovensku 1552 zá-
vodných jedální, v ktorých sa stravovalo
160. 000 robotníkov a ostatných pracujú-
cich. Patrí teda nenávratnej minulosti tá
smutná skutočnosť, keď robotníci v pre-
stávkach vysedávali na dvoroch a pod le-
šeniami na stavbách, aby zjedli kúsok su-
chej stravy, o ktorej museli pracovať ce-
lý deň.
V tejto súvislosti sa treba zmieniť tiež
o veľkom rozmachu našej autobusovej
dopravy. Počet autobusov v porovnaní s
rokom 1948 v roku 1953 zvýšil o 110%.
Počet osôb dopravovaných týmito vozid-
lami sa za toto obdobie zvýšil o 416%.
Toto prispieva k zlepšeniu dopravy robot-
níkov do práce, ako i k rýchlejšiemu spo-
jeniu mesta s dedinou. Podobne značný
rozmach zaznamenala aj doprava komu-
nálnych podnikov.
Radostná bola zpráva našich spojárov,
ktorí 4 mesiaca pred stanoveným termí-
nom v uplynulom roku zapojili na štátnu
telefónnu sieť poslednú, do tých čias ne-
telefonizovanú obec Krajnú Bystrú v Pre-
šovskom kraji.
Značné úspechy sme tiež zaznamenali
v elektrifikácii obcí. V porovnaní s ro-
kom 1937 sa počet obcí zapojených na e-
lektrickú sieť zvýšil temer na trojnáso-
bok.
Náš družstevný obchod, riadený Svä-
zom spotrebných družstiev, začína tvoriť
dôležitý článok spojenia mesta s dedinou.
Ak si všetci pracovníci spotrebných druž-
stiev uvedomia svoju významnú úlohu, ak
budú stále lepšie uskutočňovať výmenu
výrobkov poľnohospodárstva a priemyslu
a predávať neustále viac a lepšie výrob-
kov pracujúcim na dedinách, zabezpečovať
pravidelný prísun do jednotlivých predaj-
ní, možno očakávať ďalší vzrast podielu
družstevného obchodu na celkovom pre-
daji.
8 24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
Naši družstevníci a ostatní pracujúci
roľníci dostali v posledných mesiacoch od
strany a vlády výdatnú pomoc vo forme
zvýšenia výkupných cien rastlinných a ži-
vočíšnych výrobkov, čo predstavuje zvý-
šenie príjmov v celej republike o jednu
miliardu korún. Aj pre rok 1954 vláda na-
šej republiky ďalej zvýšila štátne výkupné
ceny niektorých poľnohospodárskych pro-
duktov, čo znamená ďalší krok k zlepše-
niu životných podmienok pracujúceho
roľníka.
Súbežne s veľkorysými zmenami v hos-
podárskom živote Slovenska prebieha ob-
dobný rozmach na poli kultúrnom. Úlohou
našich kultúrnych pracovníkov je nielen
odstrániť neblahé dedičstvo kapitalistickej
minulosti, ale predovšetkým zabezpečiť
sústavné zvyšovanie kultúrnej úrovne
nášho ľudu. Veľká starostlivosť našej
strany a vlády Národného frontu vo vy-
tváraní najpriaznivejších podmienok pre
rozvoj kultúry a pre uplatňovanie vše-
tkých v minulosti potláčaných schopností
a nadania nášho ľudu dáva možnosť na-
šim kultúrnym pracovníkom, aby túto svo-
ju zodpovednú úlohu splnili čestne.
Na základe nového školského zákona
bola zavedená jednotná jedenásťročná
škola. Táto škola dáva 73. 000 žiakom mož-
nosť získať úplné stredoškolské vzdela-
nie, zatiaľ čo v roku 1949 bola táto mož-
nosť poskytnutá iba 16. 400 žiakom. Tak
isto zaznamenávame veľký rozmach na ú-
sekoch priemyselného a poľnohospodár-
skeho školstva. Značne sa rozšíril počet
vysokých škôl a dnes už máme vysoké
školy v Bratislave, v Košiciach, v Nitre,
vo Zvolene, v Banskej Bystrici a v Pre-
šove. Počet poslucháčov na vysokých ško-
lách sa v roku 1953 zvýšil 4. 7 razy opro-
ti roku 1937 a oproti začiatku päťročnice
jeden a pol razy. Tí, ktorí za kapitalistic-
kých pomerov nemohli získať vysokoškol-
ské vzdelanie, nadobúdajú ho teraz for-
mou diaľkového alebo večerného štúdia.
Na pokrokových tradíciách našej minu-
losti, na základe stále radostnejšieho živo-
ta a búrlivých premien v našom národnom
hospodárstve, vzniká nová, pokroková, so-
cialistická literatúra. Rozširuje sa počet
spisovateľov, ktorí svojimi hodnotnými
dielami postavili sa bez výhrad do slu-
žieb svojho ľudu a svojimi hodnotnými
dielami chcú mu verne slúžiť.
Významným činiteľom kultúrno-vý-
chovnej činnosti stáva sa divadelné ume-
nie. Kým v roku 1937 boli na Slovensku
len 3 profesionálne divadlá, dnes máme 11
samostatných profesionálnych divadiel s
24 umeleckými súbormi. Úspešne sa nám
rozvíja aj filmové umenie. Za celé obdobie
masarykovsko-benešovskej republiky boli
vytvorené iba dva slovensky hovorené fil-
my. Od oslobodenia našej vlasti slávnou
Sovietskou armádou bolo už natočených
13 celovečerných filmov a vyše 160 krát-
kometrážnych, t. j. dokumentárnych, po-
pulárno-vedeckých a reportážno-agitač-
ných filmov. Rast nášho kultúrneho živo-
ta najmä na našich dedinách ukazuje aj
úspešne prevádzaná kinofikácia Slovenska.
V roku 1937 bolo na Slovensku iba 196
stálych kín. Dnes ich už máme 911.
Ľudová umelecká tvorivosť našich pra-
cujúcich, mládeže v závodoch, na dedi-
nách a školách prispieva k výchove vše-
tkých pracujúcich. Rozvíjajú sa úspešne
bohaté prvky tanečné, hudobné a slovné,
nachádzajú sa nové formy umeleckého
prejavu a takto v radostnom optimizme
sa vytvára prostredie na čerpanie nových
síl do ďalšej budovateľskej práce. Na Slo-
vensku máme dnes spolu 4862 súborov ľu-
dovej umeleckej tvorivosti.
V duchu zásad stalinskej národnostnej
politiky, ktorú naša rodná strana a vláda
republiky uskutočňujú, úspešne sa rozvíja
národná kultúra tiež našich spoluobčanov
maďarskej a ukrajinskej národnosti. Bolo
vybudované Maďarské oblastné divadlo v
Komárne a Ukrajinské národné divadlo v
Prešove.
Vytvorenie Slovenskej akadémie vied,
ktorú v júni minulého roku Slovenská ná-
rodná rada uzákonila, umožňuje rozmach
nášho vedeckého bádania.
Sbor povereníkov bude tejto našej vý-
znamnej ustanovizni sústavne pomáhať,
aby boli vytvorené priaznivé podmienky
všestranného rozvoja našej vedy.
V rokoch päťročnice sa podstatne zvý-
šila starostlivosť o zdravie našich pracujú-
cich. Rozšírila sa sieť nemocníc a postup-
ne sa zlepšuje ich vybavenie. Ďalej roz-
šírila sa sieť liečebných ústavov a väčšina
obyvateľstva má dnes možnosť bezplatné-
ho lekárskeho a nemocničného ošetrenia.
Vďaka tejto starostlivosti o zdravie nášho
ľudu znižuje sa úmrtnosť a počet zomre-