Slovenská národná rada 1950
Stenografický zápis
o priebehu 15. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady.
ktoré bolo dňa 11. februára 1950 v Bratislave.
Obsah:
1. Otvorenie - - - - - - - - 3
2 O z n á m e n i a Predsedníctva:
Oznámenie neprítomnosti poslancov - - - 3
Rozdaná tlač - - - - - - - 3
Program:
1. Pokračovanie v spoločnej rozprave o expozé povereníka-
predsedu Slovenského plánovacieho úradu zo dňa 10. febru-
ára 1950 a o expozé povereníka zdravotníctva zo dňa 16.
decembra 1949.
Reč povereníka pôdohospodárstva Dr. Falťana 4
Reč poslanca Feldsama - - - - 6
Reč poslanca Hašu - - - - - 8
Reč poslanca Gombalu - - - - - 11
Reč povereníka výživy Dr. Šoltésza - - 14
Reč poslanca Poliaka - - - - - 17
Reč poslanca Forinta - - - - - 18
Reč poslanca Smidu - - - - - 22
Reč povereníka vnútra Dr. Okáliho - - 26
Reč poslanca Labanského - - - - 31
Reč poslankyne Chuťkovej - - - - 38
2. Zpráva overovacieho výboru o návrhu tohto výboru
na overenie platnosti voľby poslanca Slovenskej ná-
rodnej rady Romana F a š a n g a podľa § 99 ústavného
zákona číslo 150/1948 Sb.
Zpravodajca L e n k o - - - - - - 40
3. Zpráva kultúrneho výboru o návrhu Predsedníctva
Slovenskej národnej rady na vydanie adresy prezi-
dentovi Republiky.
Zpravodajca Čihák - - - - - - 41
15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950. 3
(Začiatok zasadnutia o 9. hod. 41. min. )
Prítomní:
Predseda Slovenskej národnej rady
Karol Š m i d k e.
Podpredsedovia Slovenskej národnej
rady: Štefan K u š í k, Anton G r a n a -
t i e r a František K u b a č.
členovia vlády: podpredsedovia Viliam
Široký a Dr. Ján S e v č í k, ministri
Dr. Jaromír D o la n s k ý a Július
D u r i š.
Členovia Sboru povereníkov:
predseda SP Dr. Gustáv H u s á k, pod-
predseda SP Jozef M j a r t a n,
povereníci: Dr. Július B r á n i k, Dr.
Daniel Okáli, univ. prof. Dr. Ondrej
Pavlík, Ing. Samuel T a k á č, Dr. Mi-
chal Falťan, Karol Bacílek, Jozef
Lukačovič, Alexander Horák, Fran-
tišek Zupka, Milan Polák, Dr. Jozef
Šoltész.
Podpredseda Najvyššieho kontrolného
dvora doc Dr. Miloslav T a k á č.
82 poslancov Slovenskej národnej rady.
Z Kancelárie Slovenskej národnej rady:
prednosta Kancelárie Dr. Vladimír Č
i č-
m a n e c.
Program
15. zasadnutia Slovenskej národnej rady dňa 11. februára 1950.
1. Pokračovanie v spoločnej rozprave o expozé povereníka-predsedu Sloven-
ského plánovacieho úradu a o expozé povereníka zdravotníctva zo dňa 16. decembra
1949.
2. Zpráva overovacieho výboru o návrhu tohto výboru na overenie platnosti
voľby poslanca SNR Romana F a š a n g a podľa § 99 ústavného zákona č. 150/
1948 Sb.
3. Zpráva kultúrneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej
rady na adresu Slovenskej národnej rady prezidentovi republiky.
Predseda Šmidke (cengá):
Otváram 15. zasadnutie pléna Sloven-
skej národnej rady a zisťujem, že Sloven-
ská národná rada je spôsobilá sa usnášať.
Oznámenia Predsedníctva:
Svoju neprítomnosť na dnešnom za-
sadnutí ospravedlnili páni poslanci: Dr.
Ivan Rohaľ-Iľkiv, generál Dr. Anton
R a š l a, Štefan K a l l a i, Samo
F a l ť a n,
Michal C h u d í k a Dr. Ján B e n k o.
Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná
táto tlač:
Návrh Predsedníctva Slovenskej národ-
nej rady na adresu Slovenskej národnej
rady prezidentovi Republiky.
Návrh Predsedníctvo pridelilo kultúr-
nemu výboru.
Zpráva kultúrneho výboru o návrhu
Predsedníctva Slovenskej národnej rady
na adresu Slovenskej národnej rady prezi-
dentovi Republiky.
Predseda Šmidke (cengá):
Pokračujeme v
spoločnej rozprave o expozé pána povere-
níka-predsedu Slovenského plánovacieho
úradu, prednesenom na včerajšom zasad-
nutí, a o expozé pána povereníka zdravot-
níctva zo dňa 16. decembra 1949.
K slovu sa prihlásili:
pán povereník pôdohospodárstva Dr.
Michal Falťan,
páni poslanci: Ľudovít F e l d s a m,
Jozef H a š a, Ondrej G o m b a I a,
pán povereník výživy Dr. Jozef Šol-
tész,
páni poslanci Pavol Pollák, Jozef
Forint,
pán povereník vnútra Dr. Daniel
Okáli,
pán poslanec Ondrej Labanský,
pani poslankyňa Elena Chuťková a
4 15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
pán poslanec Marek Smida.
Dávam slovo prvému rečníkovi, pánu
povereníkovi Dr. Michalovi Falťanovi.
(Potlesk).
(Predsedníctva sa ujal podpredseda
Kušík).
Povereník Dr. Falťan:
Slávna Slovenská národná rada!
Súborný plán Slovenska na rok 1950,
ktorý prejednávame v Slovenskej národ-
nej rade, podáva výrazný obraz o veľkom
rozvoji výrobných síl slovenského hospo-
dárstva. Vysvitá z neho, že hodnota prie-
myselnej výroby prevýši hodnotu výroby
pôdohospodárskej. Táto historicky vý-
znamná skutočnosť, že Slovensko sa stáva
krajinou priemyselno-poľnohospodárskou,
je radosťou aj pre naše dejiny. Sociali-
stická industrializácia Slovenska - ako to
niekoľkokrát vyhlásil podpredseda vlády
súdruh Široký - je základným predpo-
kladom riešenia roľnícka j otázky u nás.
Dokiaľ bolo Slovensko krajinou agrárnou,
bola na našich dedinách bieda, exekúcie,
zaostalosť a bezvýhľadnosť. Dnes, keď sa
Slovensko spriemyselňuje, zvyšuje sa
rýchle životná úroveň na dedine a tvoria
sa predpoklady pre vyššiu výrobu a vyš-
šiu produktivitu práce v poľnohospodár-
stve.
Úlohy, ktoré čakajú naše poľnohospo-
dárstvo na spriemyselňujúcom sa Sloven-
sku, nie sú malé. Rýchle rastúci počet
priemyslového, robotníctva a zvyšujúce sa
dôchodky pracujúceho ľudu v mestách
i na dedinách kladú čoraz väčšie požia-
davky na výrobu a dodávky poľnohospo-
dárskych výrobkov. Závažné sú slová, kto-
ré v tejto súvislosti včera povedal minis-
ter D o l a n s k ý, keď poukázal na nalie-
havú potrebu práve z týchto príčin zvy-
šovať poľnohospodársku výrobu na Slo-
vensku.
Už plán na rok 1950 ukladá sloven-
skému poľnohospodárstvu zvýšiť výrobu
oproti roku 1949 o 17. 7%, z čoho živočíš-
nu okrúhle o 42%. Hodnota dodávok má
sa však zvýšiť o 36%, z čoho živočíšna
o 56%. Z toho vyplýva, že tržná produkcia
poľnohospodárstva sa v roku 1950 pod-
statne zvýši. Tu treba však povedať, že aj
pri tomto vzrastie tržnosť slovenského poľ-
nohospodárstva bude stále ešte nižšia ako
v českých krajinách, kde je menšia roz-
trieštenosť podnikov a pôdy, relatívne
menší počet samozásobiteľov, väčšia me-
chanizácia, vyspelejšia technika obrábania
pôdy a v dôsledku toho aj vyššia produk-
tivita práce.
Akými cestami, prostriedkami a opa-
treniami ideme zabezpečovať plánované
zvýšenie výroby v poľnohospodárstve
v druhom roku päťročnice?
V roku 1950 ďalej vzrastie podiel štát-
nych majetkov na celkovej poľnohospo-
dárskej výrobe a najmä na dodávkach pre
verejné zásobovanie. Štátne majetky, ako
tu už bolo konštatované, hoci majú iba
4. 6% poľnohospodárskej pôdy, dodajú
1/3 bravčového mäsa, 11% mlieka, 16. 4%
cukrovej repy, 32% olejnín. Hektárové
výnosy štátnych majetkov u obilnín sú
v priemere o 50% a dojivosť kráv o 85%
vyššie ako v súkromnom sektore.
Aby štátne majetky mohly zabezpečiť
lepšie zásobovanie veľkých spotrebiteľ-
ských stredísk mliekom, vajcami a zele-
ninou, koncentrujú túto výrobu v ich blíz-
kosti. Už dnes napríklad 50% mlieka do
Bratislavy dodávajú štátne majetky.
V tomto roku zriadia veľké hydinárske
farmy pre 75. 000 sliepok. Okolo Bratisla-
vy a Nitry budujú veľké skleníky pre
rýchlu zeleninu.
Na zabezpečenie splnenia plánu roz-
víja sa na štátnych majetkoch socialistic-
ké súťaženie, množia sa záväzky k IX.
sjazdu Komunistickej strany Slovenska,
rastie počet úderníkov. V tomto roku
štátne majetky zavádzajú podnikové poč-
tovníctvo a prechádzajú na systém miezd
podľa zásluhy. Výmena vedúcich kádrov
- menovite dosadzovanie robotníckych
riaditeľov a správcov - doteraz bolo me-
novaných 7 nových robotníckych riadite-
ľov a desiatky správcov - a sústavné poli-
tické i odborné školenie zamestnancov
zootechnikov, kŕmičov, ošetrovateľov a
podobne a stále väčšie a väčšie zaintereso-
vávanie robotníkov na výsledkoch hospo-
dárenia - to sú najlepšie záruky, že plán
štátnych majetkov bude splnený.
Štátne strojové stanice sa po výkupe
strojov od súkromníkov stanú rozhodujú-
cim činiteľom v mechanizácii poľnohospo-
dárstva. Už dnes štátne strojové stanice
majú viac ako jednu tretinu traktorov.
V tomto roku sa podstatne zvýši nielen
strojový park štátnych strojových sta-
níc, ale aj výkony strojov. Plán určuje na
jeden traktor výkon 297 ha poľnohospo-
dárskych prác i dopravy prepočítanej na
hektáre strednej orby. Traktoristi na štát-
nych strojových staniciach zaviazali sa
socialistickými smluvami zvýšiť výkon na
15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950. 5
traktor v priemere na 360 ha, t. j. o 63 ha,
a to v poľnohospodárskych prácach. Aby
štátne strojové stanice splnily tieto dobro-
voľné zvýšené úlohy, pomáhajú jednot-
ným roľníckym družstvám organizovať
spoločné osevy, sostavovať plány spoloč-
ných prác a uzavierajú s jednotnými roľ-
níckymi družstvami i s roľníkmi smluvy
o strojovej pomoci. K jarným poľnohospo-
dárskym prácam chystajú štátne strojové
stanice pre všetky jednotné roľnícke druž-
stvá, ktoré organizujú spoločné prevede-
nie jarných prác, jednu dobrovoľnú sme-
nu. Aby sa odstránily nedostatky v kvali-
te strojových prác štátnych strojových
staníc, doškolujú sa traktoristi, zintenzív-
ňuje sa kontrola kvality prác a počnú sa
uzavierať smluvy s jednotnými roľnícky-
mi družstvami na odmenu v naturáliách
a podľa docieleného výnosu.
Štátne strojové stanice pomôžu pre-
viesť rozsiahle úpravy na pastvinách
v rámci trávopoľného systému, zlepšia prí-
pravu pôdy, zkrátia jarné práce, umožnia
vyraďovanie kráv z ťažkých poťahových
prác, umožnia sníženie počtu koní a tým
zlepšenie kŕmenia hovädzieho dobytka.
Potešiteľne nám vzrastá počet jednot-
ných roľníckych družstiev, počet ich čle-
nov a počet hektárov zapojených do spo-
ločných osevov. Spoločné, organizované
prevedenie jarných a letných poľnohospo-
dárskych prác, na ktoré sa pripravujú
stovky jednotných roľníckych družstiev,
umožnia rýchlejšie a kvalitnejšie prevede-
nie jarnej sejby a sadby, sberu krmovín,
žatvy a mlatby. Jednotné roľnícke druž-
stvá zabezpečujú väčšie použitie uznaných
kvalitných osív a sadby a väčší odber
i správnejšie použitie umelých hnojív.
Smluvami so štátnymi strojovými stani-
cami a plánovitým využitím družstevných
a súkromných strojov v obci prispejú
k rýchlej mechanizácii poľných prác a
zmenšia potrebu záprahov, najmä kráv,
čím ďalej pomôžu zvýšiť úžitkovosť dobyt-
ka. Prvé plány jarných poľnohospodár-
skych prác jednotných roľníckych druž-
stiev v Slanci, Rimavskom Brezové, Pa-
nických Dravciach, Treticiach, Lelesi a in-
de názorne ukazujú, ako jednotné roľ-
nícke družstvá družstevne organizovanou
prácou zabezpečujú lepšiu úrodu, vyššiu
úžitkovosť dobytka, ako snižujú náklady
a pracovnú námahu a dvíhajú výrobnosť
práce.
Už pri zavádzaní spoločných osevov na
jeseň minulého roku plánovaly niektoré
družstvá zvýšenú výrobu. Tak napríklad:
Trstice plánujú u pšenice 20 q miesto
17 q, u raži 16 q miesto 13. 5 q, u jačmeňa
20 q miesto 16, q, u kukurice na zrno 25 q
namiesto 22 q, u zemiakov priemyslových
140 q miesto 105 q. Snášku vajec plánujú
115 miesto 106 kusov na sliepku.
Kapušany plánujú zvýšenie hektárové-
ho výnosu u pšenice na 20 q miesto 18 q,
u raži 19 q miesto 17 q.
Horná Potôň plánuje denný prírastok
u prasiat 60 dkg miesto 30 dkg bežných
u roľníkov. Príb a 110 vajec miesto 105
vajec na sliepku.
Bytčica plánuje hektárové výnosy ovsa
26 q miesto 22 q, u jačmeňa 24 q miesto
22 q.
Na jar bude takýchto plánov viac. To
sú dôkazy, že pomocou jednotných roľníc-
kych družstiev možno zvyšovať výrobu a
výrobnosť.
Jednotné roľnícke družstvá preberajú
urbárske pasienky. Do 1. februára 1949
jednotné roľnícke družstvá prevzaly
52. 396 ba pasienkov. Ďalšie jednotné roľ-
nícke družstvá preborajú urbárske pa-
sienky vo svojej obci. Všetky jednotné
roľnícke družstvá pripravujú úpravy pa-
sienkov, aby zlepšily krmovinovú základ-
ňu v obci. V tomto roku bude asi 30. 000
ha pasienkov zapojených do trávopoľného
systému. Mnohé jednotné roľnícke druž-
stvá chystajú družstevný chov dobytka
a oviec na týchto prevzatých pasienkoch.
Jednotné rolničke družstvá stávajú sa
takto najlepšou zárukou zvyšovania vý-
roby a výrobnosti v pôdohospodárstve.
Mesiac február je mesiacom živých prí-
prav jarných prác najmä v našich jednot-
ných roľníckych družstvách. Prebieha
školenia funkcionárov jednotných roľníc-
kych družstiev. Školia sa stovky účtov-
ných a odborných síl pre jednotné roľ-
nícke družstvá (traktoristi, hospodári, pa-
sienkári a tak ďalej). Po všetkých krajoch
a okresoch prevádza sa výber a školenie
inštruktorov na pomoc jednotným roľníc-
kym družstvám pri organizovaní jarných
poľnohospodárskych prác. Všetky politické
miesta, ľudová správa, Jednotný sväz slo-
venských roľníkov, Slovenská rada druž-
stiev, štátne strojové stanice, štátne majet-
ky a Československý sväz mládeže pripra-
vujú sa pomáhať našim jednotným roľ-
níckym družstvám tak, aby sa v tohoroč-
ných jarní ch prácach v širokom meradle
uplatnily družstevné formy práce a ná-
zorne ukázaly výhody spoločného vyko-
návania prác. Prípravu jarných poľno-
hospodárskych prác v jednotných roľníc-
6 13. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
kých družstvách musíme pokladať za
hlavný článok pri zabezpečení plánované-
ho vzostupu poľnohospodárskej výroby a
za najdôležitejší úsek v kampani jarných
poľnohospodárskych prác.
Jarné poľnohospodárske práce majú
rozhodujúci význam pre splnenie výrob-
ného plánu v roku 1950. Ako už bolo spo-
mínané, najužšie miesta v plnení výrobné-
ho plánu v poľnohospodárstve sú cukrová
repa, zemiaky a krmoviny. Vláda sa
usniesla na podrobných opatreniach na za-
bezpečenie plánovaných osevných plôch a
výnosov v týchto plodinách. Orgány ľu-
dovej správy, Jednotného sväzu sloven-
ských roľníkov, Družstva pre hospodáre-
nie s poľnohospodárskymi výrobkami a
potravinárskeho priemyslu budú kontro-
lovať dodržiavanie osevných plôch, robiť
opatrenia na zabezpečenie riadnej prípra-
vy pôdy, odberu hnojív, dodávok osív a
sadby a na zabezpečenie pretrhávok a oko-
pávok a ochrany pred škodcami.
Achilovou pätou poľnohospodárskeho
plánu sú krmoviny. Plánované zvyšovanie
stavov a úžitkovosti hospodárskych zvie-
rat je podmienené rýchlym rozširovaním
krmovinovej základne.
Pre zabezpečenie krmiva pre plánova-
nú živočíšnu výrobu musíme sa postarať
najmä o dodržanie osevných plôch a zvý-
šenie hektárových výnosov u jačmeňa, ze-
miakov a cukrovej repy. Značné možnosti
zvýšiť, výrobu krmív máme v rozšírení
siatia krmovín do strnísk, najmä kukurice
na zeleno a na siláž, strukovinových sme-
siek, prosa, pohánky, moharu, horčice, ci-
roku, slnečnice a podobne. Rozširovanie
plôch a skvalitnenie ďatelín, lucériek a
tráv naráža už dlhší čas na nedostatok
kvalitných semien. Kladieme preto zvlášt-
ny dôraz a robíme opatrenia na rozšírenie
množiteľských plôch týchto semien na štát-
nych majetkoch, na pasienkoch jednotných
roľníckych družstiev, ako aj u individuál-
nych roľníkov. Potreba týchto semien je
zvlášť naliehavá pre trávopoľné osevy.
Zintenzívnime výkup ďatelinových se-
mien tak, aby sme mohli zabezpečiť mno-
žiteľský plán a osev v niektorých dobyt-
kárskych okresoch. Veľké straty na zemia-
koch vznikajú pri krechtovaní. Výstavbou
silážnych jám a sušiarní sa tieto straty
snížia.
Značné možnosti zvýšenia krmív má-
me v našich málo výnosných lúkách a pa-
sienkoch. Pre zvýšenie úrody sena na lú-
kách chystáme akciu vyhnojenia 50. 000 ha
lúk v obciach umelými hnojivami pri spo-
ločne organizovanom prevedení v obciach
s jednotnými roľníckymi družstvami.
Na pasienkoch jednotných roľníckych
družstiev prevedú sa v roku 1950 tieto
zveľaďovacie akcie:
Na všetkých pasienkoch jednotných
roľníckych družstiev prevedie sa jarná po-
vrchová úprava, trávopoľný osev nám
zvyšuje o 6000 ha osevnú plochu kŕmnych
zrnín a okopanín. 21. 500 ha pasienkov sa
zlepší použitím umelých hnojív, 2500 ha
sa zlepší vápnením, 2260 ha košarovaním
a 1250 ha kejdovaním. Dostavuje sa 10
nových kejdových hospodárstiev na pa-
sienkoch jednotných roľníckych družstiev.
Prísevom ďatelinotrávnych semien sa
zlepší porast na 7750 ha, a znovuzatrávni-
me 750 ha. Na týchto pasienkoch zlepší sa
spôsob pasenia zriadením oplokov. Od
všetkých týchto opatrení očakávame čia-
stočné zlepšenie krminovej bilancie, ktorá
je veľmi napnutá.
Súborný plán odzrkadľuje už novú
tvár Slovenska - Slovenska spriemysel-
ňujúceho sa. Vďaka pomoci robotníckej
triedy a socialistického priemyslu mení sa
aj tvár našich dedín. Budovaním jednot-
ných roľníckych družstiev nastúpilo už
desaťtisíce našich roľníkov na cestu pre-
chodu od zaostalej a máloproduktívnej
malovýroby k produktívnejším a dokona-
lejším formám družstevnej veľkovýroby.
Prechod na družstevnú veľkovýrobu bude
znamenať rozvoj našej poľnohospodárskej
výroby a prenikavé zvýši produktivitu
roľníckej práce. Podporovať tento pre-
chod, pomáhať malým a stredným roľní-
kom, aby už tohoročné jarné práce zname-
naly ďalší dôležitý krok pre združstevňo-
vanie poľnohospodárskej výroby, to je
veľká, krásna a zodpovedná úloha nás vše-
tkých. (Potlesk. )
Podpredseda Kušík:
Dávam slovo pánu poslancovi Ľudoví-
tovi Feldsamovi.
Poslanec Feldsam:
Slávna Slovenská národná rada, sú-
družky, súdruhovia!
Súdruh povereník - predseda Sloven-
ského plánovacieho úradu Dr. B r á n i k
vo včerajšom expozé hovoril o plánova-
nom hospodárstve, o spriemyselnení Slo-
venska a o dôležitých úlohách, ktoré s plá-
novaným hospodárstvom pri budovaní so-
cializmu súvisia.
15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950. 7
Ja by som sa chcel zmieniť v svojom
krátkom prejave o dvoch bodoch, to jest
o
tom, ako sa dívali a dôverovali naši ro-
botníci plánovanému hospodárstvu a o
spriemyselnení Slovenska v začiatkoch,
to jest v dvojročnici, ako sa to prejavuje
dnes a aké predpoklady sú do budúcnosti
v radoch nášho pracujúceho ľudu k pláno-
vanému hospodárstvu a k indistrializácii
Slovenska.
Nemusíme si už dnes zakrývať, že ťaž-
kosti, nedôvera, zasahovanie neprajníckej
reakcie proti plánovanému hospodárstvu
a spriemyselneniu Slovenska boly zpo-
čiatku nemalé. To veľmi rušivé pôsobilo
na nejedného nášho robotníka a preto nie
div, že v dvojročnici nedosiahli sme tých
výsledkov, ktorých sme dosiahnuť chceli a
potrebovali a preto Dvojročný plán v nie-
ktorých sektoroch nebol splnený.
Dnes je stav celkom iný. Náš ľud si
veľmi dobre uvedomuje, čo mu nové spo-
ločenské zriadenie dáva
tým, že Sloven-
sko sa skutočne spriemyselňuje a dáva sa
mu možnosť dobehnúť a vyrovnať histo-
rickú zaostalosť zapríčinenú predchádza-
júcimi režimami, a že ľud nie je už odká-
zaný vandrovať do cudziny za prácou. Tú-
to dôveru náš človek nadobudol vtedy,
keď skutočne videl, že v tých najzaosta-
lejších a najbiednejších krajoch nášho
Slovenska vyrastajú nové moderné závo-
dy, v ktorých náš človek nájde trvalú ob-
živu. O tom, že sa staneme tak dôležitou
priemyselnou oblasťou, že Slovensku sa
dostanú v rámci prestavby priemyslu
v našej Republike tak dôležité podniky,
ako je
ťažké strojárenstvo, o tom predtým
náš drobný človek ani len snívať nemohol.
A preto pekné výsledky prvého roku Päť-
ročného hospodárskeho plánu na Sloven-
sku nie sú náhodilé, ale sú vďakou našej
vláde za to, že uskutočňuje bod za bodom
Košický program a Slovensko sa bude
môcť vyrovnať vyspelým českým kraji-
nám v krátkej budúcností
tak po stránke
hospodárskej, sociálnej, ako aj kultúrnej.
Vedomí sme si toho, že bez priemysel-
ne vyspelých českých zemi nebol by mo-
žný tak rýchly rozmach industrializácie
Slovenska, ako je to možné dnes, keď vy-
sokopriemyselné, vyspelé české krajiny
nám pri spriemyselnení Slovenska sú veľ-
mi na pomoci. A práve touto skutočnosťou
zároveň sa slovenský človek zbavuje na-
cionámo-šovinistických zbytkov, čo na na-
šom ľude nechala predmníchovská buržo-
ázna republika a po nej fašistický režim
na Slovensku. Prvý rok Päťročného plánu
začínali sme celkom iným elánom, naše ro-
botníctvo si začalo uvedomovať, že
pláno-
vanému hospodárstvu je potrebné dôvero-
vať a že plánovanie je skutočne preto, aby
nenastala vo výrobe anarchia, ale že plá-
novaním docieli sa to, že vyrábať budeme
toľko, koľko spoločnosť potrebuje a ne-
môže prísť k tomu, aby sa preplnily sklady
jednotlivými druhmi tovaru, čo by zaprí-
činilo nezamestnanosť, krízu, hlad a vše-
tky s tým súvisiace zjavy. Plánovanie za-
isťuje nášmu pracujúcemu človeku stálu
prácu a preto sme mohli pristúpiť už v pr-
vom roku päťročnice k novým socialistic-
kým formám práce, ako je socialistické sú-
ťaženie, zlepšovateľské a údernícke hnu-
tie, aby sme zvýšili produktivitu práce,
odkryli skryté rezervy tam, kde nás to mi-
nulosť nútila skrývať preto, aby sme sa
čím dlhšie udržali v zamestnaní.
Áno, socialistické súťaženie a údernícke
hnutie stáva sa už dnes masovým hnutím.
A to už dnes zaisťuje zdarné plnenie dru-
hého roku päťročnice a môžeme mať pred-
poklady, že na základe tohto hnutia, tých-
to nových foriem práce niektoré naše zá-
vody splnia plán nie ako v minulom roku
koncom novembra, ale že už začiatkom
novembra niektoré závody ohlásia druhý
rok splnenia päťročnice. Dá sa to očakávať
aj z tých dôvodov, že náš pracujúci človek
je príjemne prekvapený uvolnením chleba
a múčnych produktov, volným trhom
mnohých spotrebných článkov a hlavne
ustavičným snižovaním cien produktov
dennej potreby, to znamená, že už dnes
ľahšie nabiehame na nové socialistické
formy práce, lebo náš pracujúci ľud si u-
vedomuje pravdivé heslo: "čím viac vyro-
bíme, tým sa lepšie budeme mať".
V našom národnom hospodárstve a
hlavne v našom priemysle prebieha nová
akcia socialistickej práce, a to sú záväzky
k IX. sjazdu Komunistickej strany Sloven-
ska a pri týchto záväzkoch sme svedkami,
že sú konkrétnejšie zamerané na zvýšenie
produktivity práce, na sníženie nákladov
a zmätkov, na sníženie absencie a fluktu-
ácie, a tam, kde záväzky sú nedostačujúce,
tam si ich osadenstvá revidujú a upravujú
si ich podľa vzoru dobre vypracovaných
záväzkov v Gottwaldových závodoch v Po-
važskej Bystrici. Isteže aj týmito sociali-
stickými formami prinesie naše osaden-
stvo v závodoch hodnotné poklady nášmu
národnému hospodárstvu, čo nakoniec
bude slúžiť lepšiemu živobytiu a vyššej
životnej úrovni nášho pracujúceho člo-
veka.
8 15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
Náš priemyselný robotník mal sa mož-
nosť presvedčiť, čo znamená pre neho plá-
nované hospodárstvo, a preto čím ďalej,
tým bude mať väčšiu dôveru k nemu a sta-
ne sa preň mobilizačným činiteľom na pra-
covisku už aj z tých dôvodov, že dnes jasne
vidí, ako robotnícka trieda žije v zemiach
ľudových demokracii a ako žije v zemiach
kapitalistických alebo koloniálnych, kde
sa kapitalistický poriadok neriadi plánova-
ným hospodárstvom, ale sa riadi ziskom.
Plánovaním samozrejme nie je smutne
známy Marshallov plán, čo donáša pre ro-
botníctvo tamojších zemí nezamestnanosť,
hlad, krízu a krvavé udalosti, o ktorých sa
v poslednej dobe dozvedáme z Talianska
a z ostatných zmarshallizovaných zemí.
Naše nové závody, ktoré už stoja a ďal-
šie, ktoré sa dostavujú a ešte stavať budú,
potrebujú a budú potrebovať tisícky no-
vých pracovných síl a dnes už snáď niet
závodu, ktorý by nevolal po pracovných
silách. Náš Slovenský plánovací úrad pri
plánovaní spriemyselnenia Slovenska s tý-
mito pracovnými silami počítal a tieto pra-
covné rezervy v skutočnosti sú v poľno-
hospodárstve a dúfam, že veľký rozmach
jednotných roľníckych družstiev nám
v krátkej dobe umožní prebytočné sily
získať pre náš priemysel, čím skorej vy-
tvoríme vzorné jednotné roľnícke druž-
stvá, tím skorej tieto pracovné sily dosta-
neme do priemyslu a aj pri tomto naše
priemyselné osadenstvo môže veľmi dobre
pomáhať, keď jednotlivé závody vezmú
patronáty nad jednotnými roľníckymi
družstvami a budú im účinne nápomocné.
Tam, kde závody skutočne účinne pomá-
hajú jednotnom roľníckym družstvám,
tam dedina skorej speje k socializmu.
Noví ľudia, prichádzajúci z dediny do
priemyslu, potrebujú zapracovanie, zauče-
nie a preto utvárame školy práce, aby sa
títo mohli stať takými, akých ich náš prie-
mysel potrebuje. Isteže táto investícia vlo-
žená do nekvalifikovaných robotníkov pri-
chádzajúcich z dediny do priemyslu stojí
štát obrovské sumy a do konca päťročnice
veríme, že budeme mať v našich závodoch
z bývalého poľnohospodárskeho robotníka
a malého roľníka dobrého spolurobotníka
v priemysle, čím naše národohospodárstvo
hodne získa.
Sme si vedomí toho, že ešte ani zďale-
ka nemáme všetko to, čo si želáme, ale ak
chceme toho dosiahnuť, musíme aj naďalej
presne plniť vládou a Sborom povereníkov
nám dané úkoly. A keď súdruh povereník
plánovania hovoril, že sa ukladajú vše-
tkým pracujúcim v druhom roku Päťroč-
ného hospodárskeho plánu väčšie a ťažšie
úkoly, no isteže pracujúci po tých výsled-
koch, čo od oslobodenia dosiahli, budú mať
dôveru a radi prijmú vyššie úkoly, lebo
vidia, že plody ich práce nejdú do vrecka
niekoľkých jednotlivcov, ale že sa stávajú
súčiastkou ich majetku, že sa tým dvíha
životná úroveň a sociálno-kultúrna úroveň
a že pre nich je len táto jediná cesta mo-
žná: vybudovať čo najskôr socializmus
v našej zemi. (Potlesk. )
Podpredseda Kušík:
Dávam slovo pánu poslancovi Hašovi.
Poslanec Haša:
Slávna Slovenská národná rada!
V októbri roku 1946 ľud český a slo-
venský v nerozlučnej jednote sľúbil, že
svojou prácou, verne, ukáznene a zo vše-
tkých mravných i fyzických svojich síl
splní s láskou a každý na svojom mieste
vznešený príkaz veľkého budovateľského
plánu svojej otčiny. Zákon o dvojročnici
po prvý raz oficiálne vyhlasuje, že v ná-
rodnom hospodárstve opúšťame funkciu
štátu v liberalistickom pojatí. Štát nebude
sa viac prizerať, ako sa národné hospodár-
stvo potackáva s jednej strany na druhú,
ale v budúcnosti bude riadiť národné hos-
podárstvo, aby bola zvýšená životná úro-
veň ľudu.
Už Dvojročný hospodársky plán zavá-
dza hierarchiu statkov; ich delenie na
zbytné a nezbytné; volí správny pomer
medzi výrobou pre konzum domáci a pre
vývoz; do tvorivej pozitívnej práce snaží
sa zapojiť čo najviac rúk a mozgov ľud-
ských, - a skĺbuje činnosť vo všetkých
úsekoch, aby sa dosiahlo plným tempom
ľudskej výkonnosti želaných výsledkov.
Kapitalizmus a hospodársky liberalizmus,
odsúdený už dávno aj autoritami kresťan-
skými, je vystriedaný zámernou starostli-
vosťou kolektívne prevádzanou.
V dvojročnici bolo treba obnoviť pre-
dovšetkým hospodárske zariadenia, do-
pravu vybaviť dostatkom prostriedkov a
priemysel zbaviť najväčších škôd spôso-
bených vojnou a opotrebovaním a pritom
dosiahnuť aj zvýšenie životnej úrovne, asi
tak roku 1938.
Úlohy dvojročnice boly zvládnuté do-
bre. Osvedčila sa stará pravda, že s pre-
nikavejším výsledkom sa stretne práca
programová, účelne podľa stupnice svojej
dôležitosti a cieľavedome pripravená, než