Podľa predloženého návrhu zákona bude Slovensko rozdelené na 89 okresov a na 3 štatutárne mestá. Stav okresov pred reorganizáciou a vynesením tohto zákona bolo 78 okresov a 3 štatutárne mestá, teda zákon, ako je predložený Slovenskej národnej rade, vytvára 11 nových okresov a mení územie 64 okresov. Týmto zákonom sa vyriešia mnohé spory, ktoré sa vlečú celé desaťročia a viedly len k zbytočným rozhorčeniam a nedorozumeniam medzi jednotlivými mestami a obcami.

Územné členenie Slovenska v rámci okresov tak, ako existuje, má svoje historické korene ešte z čias feudalizmu, kedy šľachta vytvárala okresy podľa veľkosti svojho vlastníctva pôdy, lebo v tej dobe majiteľ pozemkov bol zároveň sudcom, verejným funkcionárom a administratívnym úradníkom. Po utvorení sa prvej Československej republiky došlo k niektorým územným zmenám v hraniciach okresov, ako aj k zmenám sídel okresov, avšak tak ako za feudalizmu vytváraly sa okresy a ich sídla podľa potrieb vlastníka pozemkov, tak i v kapitalistických štátoch, teda aj v prvé Československej republike bola prevedená zmena okresov a ich sídel tak, aby zodpovedala potrebám vládnucej triedy alebo jednotlivcom, ktorí boli na týchto zmenách zainteresovaní.

Reorganizácia hraníc okresov, ako aj zmena sídel okresných národných výborov, ktorá sa prevádza v rámci tohto zákona, vychádza z celkom odlišných potrieb, ako tomu bolo v minulosti, lebo celá reorganizácia je prevádzaná tak, aby najlepšie poslúžila potrebám pracujúceho ľudu. Hlavné zásady, podľa ktorých sa riadila terajšia reorganizácia sú: priblížiť verejnú správu ľudu, previesť dôslednú decentralizáciu, vytvoriť okresy strednej velikosti do počtu 35. 000 obyvateľov a rozčleniť územie krajov čo najúčelnejšie, aby bol zaručený jednotný rozvoj celého kraja ako aj celého územia Slovenska.

Priblížiť ľudovú správu k ľudu neznamená len určiť sídlo okresného národného výboru tak, aby ono bolo čo najľahšie prístupné, aby všetky obce okresu malý vzdialenosť do okresného sídla čo najkratšiu, i keď tento dôvod je závažný a bol pri reorganizácii braný v úvahu, neni to dôvod najdôležitejší, lebo priblíženie ľudovej správy k ľudu v prvom rade znamená to, aby okresný národný výbor a jeho složky pružne a rýchlo vybavovaly všetky žiadosti a po-

treby ľudu, aby občania nemuseli za jednou záležitosťou dochádzať na okresný národný výbor častejšie, lebo nemôže byť priblíženie ľudovej správy k ľudu, i keď majú občania sídlo okresného národného výboru priamo v meste a musia dochádzať na národný výbor za vybavením jednej záležitosti viackrát, naproti tomu je sblíženie ľudovej správy k ľudu i keď sídlo okresného národného výboru je vzdialenejšie a všetky záležitosti sú vybavované rýchle, bez akejkoľvek urgencie alebo príliš dlhého čakania. Veľmi dôležitým pri určovaní sídel okresných národných výborov bolo či v meste je vybudovaný priemysel a to preto, lebo do priemyselných stredísk dochádzajú robotníci pracovať z obcí celého okresu a tým si môžu svoje záležitosti priamo vybaviť na mieste, ako aj aby robotníci, ktorí pracujú v závodoch, nemuseli zbytočne vynechávať prácu za účelom vybavovania si svojich veci na okresnom národnom výbore. Tento dôvod je s hľadiska plnenia päťročného plánu jeden z najzávažnejších a preto pri navrhovaní tohto zákona bol na túto okolnosť kladený najväčší dôraz.

Zväčšením počtu okresov a vytvorením nových sídel okresných národných výborov prevádza sa i decentralizácia verejnej správy, lebo sa vytvárajú menšie administratívne celky, ktoré sú ľahšie kontrolovateľné a pružnejšie pri vybavovaní agendy okresných národných výborov a zapojí sa do ľudovej správy oveľa väčší počet občianstva, aby sa takto ľud čo v najširšej miere zapojil priamo do spravovania a riadenia ľudovej správy. Veľké okresy, tak ako ony boly doteraz, nebolo možné dolné spravovať jednak preto, že rozloha okresu, ako aj počet obcí bola veľká, takže nemohly byť v okresnom národnom výbore všetky obce zastúpené a tak sa veľmi často stávalo, že niektoré obce v okrese boly zanedbávané a nebola im venovaná taká pozornosť, akú by si boly ony zasluhovaly. I keď týmto zákonom nebolo možné úplne dodržiavať zásadu: vytvoriť všetky okresy strednej velikosti, tak ako by to bolo potrebné, aby počet obyvateľstva ako aj počet obcí nebol príliš veľký, predsa sa dosiahlo toho, že v tých okresoch, v ktorých toho bolo najviac zapotreby sa reorganizácia hraníc previedla.

Organizácia okresných národných výborov, ako aj postup práce má byť podľa zákona o krajskom zriadení prispôsobený organizácii krajských národných výborov.

čím sa do značnej miery zjednoduší a sjednotí verejná správa na celom území Republiky. Tak ako na krajských národných výboroch je zavedený referentský systém, bude sa postupne zavádzať i u okresných národných výborov. Referentský systém, ktorý je zavedený na krajských národných výboroch, v českých zemiach bol zavedený i u okresných národných výborov i keď nie v takom rozsahu, ako u krajských národných výborov. Tá okolnosť, že na Slovensku pri okresných národných výboroch nebol zavedený referentský systém, ako tomu bolo v českých zemiach, do značnej miery sťažovalo prácu okresných národných výborov, lebo všetka práca sa podľa praxe sústreďovala u predsedu okresného národného výboru, ktorý nebol vstave túto prácu zvládnuť i keď rada mu v tomto pomáhala. Ďalej zapríčinil tento stav, že členovia okresného národného výboru nemohli sa sústavne venovať svojej práci, čo malo za následok zanedbávania svojich povinností, ako aj že sa nemohol vyškoliť tak veľký káder ľudí, lebo len prácou a konkrétnym riešením denných problémov sa vyškolujú nové kádry.

Referentský systém, ktorý bude zavedený na okresných národných výboroch, odstráni mnohé nedostatky, ktoré ešte okresné národné výbory majú. Dáva n mnoho širšiu právomoc individuálneho rozhodovania jednotlivému referentovi, čo samo o sebe znamená urýchlenie práce. Zavedie nový spôsob organizácie práce na zásade presnej deľby podľa povahy a odbornosti, čím sa umožní väčšia špecializácia a správnejšie rozhodovanie. Bolo by veľkým nešťastím, keď by si referenti okresných národných výborov neuvedomili, že ich úlohou nie je úradovať, ale v dennom styku jednať s ľudom a vybavovať jeho denné ťažkosti a žiadosti. Je na nás všetkých, aby sme členom národných výborov ich ťažkej a zodpovednej práci pomáhali, lebo len tak budú môcť splniť všetky úlohy, ktoré pred nimi stoja.

I keď tento zákon, tak ako je navrhovaný, nevyriešil všetky problémy reorganizácie hraníc okresov, ako by to bolo potrebné a aby to zodpovedalo zásade vytvorenia okresov strednej velikosti, iste ľud príjme tento zákon s veľkým uspokojením, lebo on do značnej miery vyriešil také problémy, ktoré minulé režimy sa neodvážily riešiť i keď sa toho ľud dožadoval. Zákon umožňuje, aby ďalšie zmeny, ktoré v priebehu ďalšieho rozvoja nášho hospodárskeho, po-

litického a sociálneho života nastanú a bude ich potrebné riešiť, zmocňuje tento zákon Sbor povereníkov, aby tieto zmeny previedol a tak vyhovel potrebám ľudu. Preto doporučujem v mene Komunistickej strany, za ktorú tu hovorím, aby tento zákon tak, ako ho výbory predniesly, bol slávnou Slovenskou národnou radou odhlasovaný. (Potlesk. )

Predseda SNR Šmidke:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Fedorovi Zorkócimu.

Poslanec SNR Zorkóci:

Slávna Slovenská národná rada!

Naším Národným shromaždením dňa 21. decembra 1948 schváleným zákonom o krajskom zriadení dané boly zákonné predpoklady pre veľké a ďalekosiahle administratívne reformy v našej ľudovodemokratickej Republike, ktoré priamo revolučným spôsobom zasiahly do doterajšej našej verejnej správy.

Je to jednak územná organizácia verejnej správy, t. j. nové územné rozčlenenie nášho štátu na menšie administratívne celky a jednak štrukturálna zmena vo vnútornej organizácii samotných národných výborov, ako ľudových orgánov našej verejnej správy.

K vytvoreniu menších administratívnych celkov viedly okrem dôvodov politických a administratívnych hlavne dôvodov hospodárske, lebo vytvoria sa tu menšie a hospodársky ucelenejšie celky, ktoré sa budú. môcť ľahšie hospodársky usmerňovať a preto sa budú aj organickejšie vyvíjať ako celky veľké Rozdelenie nášho štátu na kraje je teda priamo predpokladom úspešného plnenia nášho hospodárskeho plánu.

V sídlach krajských národných výborov vytvárajú sa menšie politické strediská ktoré v značnej miere odbremenia naše politicky až príliš prekrvené hlavné, zemské mestá, v našom konkrétnom prípade Bratislavu. Touto územnou decentralizáciou jednak plní sa vlastne ustanovenie § 130 našej Ústavy o decentralizácii verejnej správy a jednak odstraňujú sa ťažkopádne byrokratické aparáty, čím zase vytvárajú sa predpoklady pre rýchlejší a pružnejší výkon nasej verejnej správy.

A toto všetko treba len vítať. Týmto splňuje sa vlastne jedna zo základných požia-

daviek nášho dnešného režimu, t. i. aby administratíva slúžila ľudu a nie naopak ľud administratíve.

Osobitne treba vyzdvihnúť tú skutočnosť, že pri určovaní rozlohy jednotlivých krajov a okresov boly nielen uvážené ale aj rešpektované všetky geografické, hospodárske, politické, kultúrne a administratívne skutočnosti a hľadiská a že výplyvom z týchto skutočností hranice krajov vytvorené boly pôvodné, neodvisle od doterajších okresných alebo obecných hraníc. Toto riešenie podložené je aj § 167 ods. 2 Ústavy, ktorá uzákonila prednosť krajských hraníc pred hranicami okresnými a obecnými.

V dôsledku tohto pôvodného určenia krajských hraníc sú okresné a obecné hranice na mnohých miestach nepretínané novými krajskými hranicami, čím sa vytvorila nutnosť územnej úpravy okresov, lebo doterajšia organizácia okresov stala sa nevhodnou a musí sa prispôsobiť krajskej územnej organizácii. Predložený nám návrh zákona Slovenskej národnej rady o územnej organizácii okresov na Slovensku je teda len dovŕšením snahy o decentralizáciu verejnej správy smerom nadol k ľudu. t. j. zmenšením okresov poťažne ich obvodov a vytvorením nových okresov. Týmto nielen že sa vyjde v ústrety volaniu ľudu po decentralizácii verejnej správy, ale odstráni sa i mnoho žalôb a nespokojnosti pre nevhodnú konfiguráciu okresov a prispeje sa tým v značnej miere ku konsolidácii našej verejnej správy. A tento kľud a spokojnosť nezbytne potrebujeme pre úspešné splnenie nášho päťročného budovateľského plánu.

U niektorých z 11 novozriadených okresov nemôžem sa však zbaviť obavy o ich včasné a zdarné zahájenie činnosti, a to pre mnohé prekážky technického rázu. ktoré i pri tej najlepšej vôli príslušných činiteľov nebudú sa môcť prekonať. Je tu teda veľká pravdepodobnosť, že niektoré z novozriadených okresov vôbec nebudú môcť dňom 1. II. 1949 zahájiť svoju činnosť, alebo, ak ju zaháji, tak len v obmedzenom rozsahu. Bude teda na Povereníctve vnútra, aby v rámci právomoci danej mu zákonom vykonalo potrebné opatrenia, t j., aby zahájenie činnosti v takýchto okresoch radšej o nejaký čas oddialilo, lebo nepokladal by som za vhodné, aby sa u občianstva takýchto okresov hneď v zárodku vyvolala určitá, i keď len prechodná nespokojnosť s novým zriadením.

Premiestnenie sídla okresu z Modry do Pezinku odôvodňované je jednak tým, že Pezinok leží na hlavnej železničnej trati a jednak, že je priemyselnejší ako Modra, že má teda viac námedzne pracujúcich, z ktorých značná časť pracuje aj v Bratislave, tak teda keby sídlo okresu zostalo v Modre, bolo by vybavovanie na úradoch so strany týchto námedzne pracujúcich spojené so značnou stratou času. I keď tieto dôvody plne uznávam, predsa len prihováram sa za to, aby zvážené boly aj niektoré dôvody Modrančanov, tlmočené pánom poslancom Dr. Benkom na včerajšom spoločnom zasadnutí výborov právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového. Mám tu na mysli hlavne kus národnej a kultúrnej histórie slovenskej, odobravšej sa práve v Modre. A práve preto i z tohto miesta prosím príslušných činiteľov, keď už konečné rozhodnutie padlo pre Pezinok, aby mesto Modra nebolo aj v inom smere poškodzované, t. j., aby tie školy, kultúrne a hospodárske ustanovizne a podniky, ktoré dnes Modra má, neboly odbúravané, ale ponechané boly naďalej v Modre.

Slávna Slovenská národná rada!

Všetky uvedené okolnosti hovoria teda za schválenie predloženého nám návrhu zákona Slovenskej národnej rady o územnej organizácii okresov na Slovensku a preto v mene Klubu poslancov Slovenskej národnej rady za Stranu slovenskej obrody odporúčam jeho prijatie a schválenie v prednesenom znení. (Potlesk. )

Predseda SNR Šmidke:

Ďalších rečníkov niet, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Nasleduje hlasovanie. Dávam hlasovať:.

o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o územnej organizácii okresov na Slovensku.

Kto súhlasí s návrhom tak. ako ho páni zpravodajcovia predniesli, nech zdvihne ruku. (Hlasovanie. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila teňte zákon podľa návrhu výborov právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového, predneseného pánmi zpravodajcami.

Tým je program dnešného plenárneho zasadnutia vyčerpaný. Oznamujem; že najbližšie zasadnutie Slo-

venskej národnej rady svolá Predsedníctvo písomne.

Zasadnutie zakľučujem

(Koniec: 19. 00 hod. )

Číslo: 464/Prez. 2-/1949.

Za správnosť tesnopiseckého zápisu:

Prednosta Kancelárie

Slovenskej národnej rady:

Dr. Čičmanec v. r.