7. zasadnutie SNR dňa 18. decembra 1948.
9
da v Banskej Bystrici v roku 1944 previed-
la všetky prípravy na poštátnenie múzeí,
ale publikovanie príslušnej normy nebolo
prevedené, lebo spád udalostí tomu zabrá-
nil. Po úplnom oslobodení Slovenska táto
otázka sa dostala znovu na pretras a v roku
1947 výbory Slovenskej národnej rady spra-
covaly povereníkom školstva vied a ume-
ní vypracovaný návrh nariadenia, ktorým
maly byť poštátnené obe múzeá v Turčian-
skom Svätom Martine v Bratislave. K samot-
nému uzákoneniu nedošlo pre zamietavý po-
stoj reakčných pražských vládnych kruhov.
Takto sme sa teraz dostal už k tretiemu
návrhu na poštátnenie týchto múzeí. Aby
sa tak mohlo stať, musel prísť víťazný febru-
ár a po ňom vyhlásená Gottwaldova Ústa-
va z 9. mája 1948.
Táto Ústava totiž v § 96 ods. 1 v bode
1 umožňuje Slovenskej národnej rade od-
hlasovať veľmi významný zákon o poštát-
není dvoch najväčších slovenských múzeí.
Poštátnenie týchto múzeí podľa dôvodovej
zprávy návrhu na základe terajšieho stavu
si vyžaduje ročne na osobné výdavky Kčs
1, 000. 000. - a na vecné výdavky 1. 457. 000
Kčs, čo spolu činí 2, 457. 000. - Kčs. Táto
suma je zaistená v štátnom rozpočte na
rok 1949.
Výbory právny, kultúrny a rozpočtový
na spoločnej schôdzke dňa 16. decembra
1948 previedly na návrhu tieto zmeny a do-
plňky.
V § 2 ods. 1 v predposlednom riadku
namiesto slov "určí, na ktorý majetok sa
nevzťahuje toto ustanovenie" bola prijatá,
vhodnejšia textácia;,. môže vyňať z poštát-
nenia niektoré majetkové časti. "
V tom istom § ods. 2 za slove "spolkov"
bola vložená čiarka.
V § 3 ods. 2 v tretom riadku za slovom
"šesť členov deleguje" bol vložený doplnok
" - pokiaľ ide o Slovenské národné mú-
zeum v Turčianskom Svätom Martine" a
za slovom "Múzelná spoločnosť v Turčian-
skom Svätom Martine" bola vynechaná
čiarka a slovo "respektíve" a namiesto nich
bol vložený obdobný doplnok "a pokiaľ ide
o Slovenské múzeum v Bratislave. "
,, Tento paragraf bol doplnený novým od-
sekom 3 tohto znenia:
"(3) Členstvo v kuratóriu je čestnou
funkciou; členom prislúcha náhrada hoto-
vých výdavkov. " Tento doplnok uznal y vý-
bory za potrebný aj preto, aby text zákona
bol uvedený do súladu s dôvodovou zprá-
vou.
V § 4 v druhom riadku bolo vynechané
slovo "publikačnú", ktoré význam tohto
ustanovenia zbytočne, zužovalo. V treťom
riadku slovo "zariadenie" bolo nahradené
plurálom "zariadenia".
V § 6 ods. 1 na počiatku vety bolo vy-
nechané prvé slovo, Doterajší" ako zbytoč-
ne rušivé, takže veta začína slovom "Za-
mestnanci".
Výbory právny, kultúrny a rozpočtový
odporúčajú plénu Slovenskej národnej ra-
dy takto upravený návrh na odhlasovanie.
(Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR
Anton Granatier o 9. 50 hod. )
Podpredseda SNR Anton Granatier:
Nasleduje rozprava o prednesenej zprá-
ve.
K slovu sa prihlási! pán poslanec Dr.
Vladimír B režný.
Udeľujem mu slovo.
Poslanec SNR Dr. Vladimír Brežný:
Slávna Slovenská národná rada, panie a
páni!
Dnes máme rozhodovať o poštánení Slo-
venského národného múzea v našom staro-
slávnom Turčianskom Svatom Martine a
Slovenského múzea v hlavnom meste Slo-
venska v Bratislave Smelo môžem povedať,
že každý z nás prijíma tento návrh s veľ-
kou radosťou, lebo tento návrh až sa sta-
ne skutkom, znamená podstatné zlepšenie
pomerov obidvoch našich múzeí.
Pokladám si hneď na začiatku za milú
povinnosť vyzdvihnúť iniciatívu Povereníc-
tva školstva, ktoré ešte v marci roku 1946
prišlo s návrhom na poštátnenie Slovenské-
ho múzea v Bratislave. Nakoľko tento ná-
vrh nezahrňoval aj poštátnenie nášho Slo-
venského národného múzea v Turčianskom
Svätom Martine, rozhodly kompetentné
miesta, aby tento návrh bol prepracovaný.
A preto Povereníctvo školstva tomuto prí-
kazu vyhovelo, návrh prepracovalo a pred-
ložilo ho v auguste roku 1940
tak, aby o-
bidve spomenuté múzea boly poštátnené.
Návrh takto upravený schválil Sbor povere-
níkov 4. februára 1947. Predsedníctvo ako
aj výbory Slovenskej národnej rady tento
návrh prijaly. Avšak podľa vtedy platných
dohôd medzi vládou a Slovenskou národ-
nou radou bola táto, osnova postúpená vlá-
de, ktorá nepriznala kompetenciu Sloven-
skej národnej rady lebo vraj pri poštátnení
obidvoch múzeií išlo o štátne ústavy a za-
riadenia a o vec štátneho rozpočtu, ktoré
10
7. zasadnutie SNR dňa 18. decembra 1948.
veci podľa uvedených dohôd patrily do
kompetencie Národného shromaždenia.
Preto sa Predsedníctvo Slovenskej národnej
rady jednomyseľne usnieslo na tom, aby vec
bola predložená Rozhodčiemu sboru. Žiaľ
Rozhodčí sbor o tejto veci nič vôbec nero-
koval. Slovenské národné orgány vyvinuly
všetko úsilie, aby sa obidve múzeá poštátni-
ly. Treba s ľútosťou konštatovať, že ich
snaha bola márna, až po vydaní Ústavy
teraz platnej prišlo Povereníctvo školstva,
vied a umenia s novým návrhom, o ktorom
máme dnes rozhodnúť.
Koľko času sa stratilo, koľko práce vyšlo
nazmar. O čo ďalej mohly byť vo vývine o-
bidve múzeá, keby sa bolo mohlo prikročiť
hneď k ich poštátneniu tak, ako si to po-
treba vyžadovala. Veď si len všimnime na-
príklad budovy Slovenského múzea v Bra-
tislave, ktorá bola vojnovými udalosťami
silne poškodená. Keby bolo toto múzeum
prešlo hneď do štátneho majetku, do štát-
nej správy, tak nepochybujem, že by už
bolo bývalo dávno opravené, dávno by už bo-
lo slúžilo svojmu cieľu v plnom rozsahu: Ne-
bolo nikoho, kto by sa bol v prvých časoch
po prechode frontu postaral o financovanie
opráv. A preto sa dali ľudia, ktorých práca
teší, s chuťou do roboty a začali s oprava-
mi. Začiatky boly veľmi ťažké. Chodili,
burcovali a presviedčali, že niečo sa s mú-
zeom robiť musí. Ich úsilie nebolo márne.
Po iniciatíve Povereníctva školstva našli
sluchu aj inde a tak dostali prvú splátku
na vojnové škody. A od toho času i keď
skromne robí sa na opravách, ktoré dú-
fajme, až keď bude múzeum poštátnené,
budú čoskoro skončené. Tu nech mi je do-
volené vysloviť vďaku muzeálnym orgánom,
ktoré nešetrily ani námahou, ani prácou,
len aby chránily a zachránily budovu a
sbierky pred ďalším poškodením.
Dnes máme v obidvoch múzeách sbier-
ky nesmiernej ceny Kto sa vlastne priči-
nil o to, aby sme na Slovensku mali takéto
ustanovizne? Boli to malí drobní ľudia,
povedomí Slováci, ktorých láska k národu
bola veľká a ktorí všemožne napomáhali
a podporovali národnú vec slovenskú. Veď
keď sa v myšlienkach vrátime do minulého
storočia, keď sa zakladala Matica sloven-
ská, nebolo na Slovensku ani jedného mú-
zea, v ktorom by Slováci boli mali vplyv.
Založenie Matice slovenskej v r. 1868 dalo
podnet na založenie matičnej muzeálnej
sbierky, ktorú smelo môžeme pomenovať
prvým slovenským múzeom. Lenže zatvo-
renie Matice Maďarmi v r. 1875 znamenalo
aj zánik nášho prvého múzea. Ale o 15 ro-
kov pozdejšie prichádza náš neohrožený
Andrej Kmeť s myšlienkou založenia mú-
zea. V roku 1890 umiestňuje tento veľký
Slovák svoje sbierky v Národnom dome v
Turčianskom Svätom Martine a tým dáva
základ pre opravdivé a samostatné múzeum.
V roku 1893 vzniká Muzeálna slovenská
spoločnosť na čele s Andrejom Kmeťom,
ktorá zakladá Slovenské národné múzeum
umiestnené dočasne v Národnom dome.
Rok 1908 je prvým medzníkom, kedy mu-
zeálne sbierky sa prenášajú do vlastnej
budovy Slovenského národného múzea:
Všetci povedomí Slováci podporujú svoj
nový stánok finančne, i keď to robia skrom-
ne, posielajú ta svoje sbierky a všemožne
sa starajú o jeho rozvoj. Múzeum rastie a
rastie bez cudzej pomoci. Maďarskí páni
neradi vidia, čo akú malú slovenskú inšti-
túciu. Nebyť Slovenského národného múzea
v Turčianskom Svätom Martine pred r.
1918, nebol by mal slovenský národ žiadne-
ho kultúrneho centra. Bolo opravdu šťastím
pre nás Slovákov, že sme mali čo len jedi-
nú inštitúciu, a to Slovenské národné mú-
zeum v Turčianskom Svätom Martine, kto-
ré v časoch najkrutejšej poroby bolo jedi-
ným a opravdovým kultúrnym a národným
strediskom povedomých Slovákov. Pripo-
meňme si, že v roku 1895 začína vychodiť
"Sborník" a v roku 1898 časopis Muzeálnej
slovenskej spoločnosti, v ktorých sa zrkadlí
vtedajšie kultúrne a vedecké Slovensko. Ča-
sopisy prenikajú aj do cudziny, ktorá má
možnosť poznať i napriek maďarskej vlád-
nej propagadne pravú tvár Slovenska. A
nie menej sbierky, no menovite nádhera slo-
venského folklóru nashromaždená v tak bo-
hatom množstve hovorily sveta viac, ako
mohli povedať nežičliví politikovia. Mú-
zeum týmto chránilo a kriesilo Slovensko
a povzbudzovalo k vlasteneckým činom. Po
vyhlásení samostatnosti Československej
republiky múzeum vzrastá, čoskoro sa cho-
pí myšlienky vystavať novú moderným po-
žiadavkám vyhovujúcu budovu. A túto gi-
gantickú prácu vykonalo takmer bez ú-
radného prispenia. Bolo to z veľkej časti ná-
rodné povedomie, nadšenie, ktoré pomohlo
aj tu. V novej budove krásne sa uplatnil
najmä slovenský folklór v svojej rozmani-
tosti a bohatosti, čím toto múzeum je v
tomto odbore aj dnes jedným z najkrajších
národopisných múzeí nie len doma, ale aj
v cudzine.
7. zasadnutie SNR dňa 18. decembra 1948.
41
Druhé múzeum, t. i Slovenské múzeum
v Bratislave, je mladšie a vzniklo z dvoch
rozličných složiek, a to z bývalého Zeme-
delského múzea, ktoré bolo založené v roku
1924 a z bývalého Slovenského vlastivedné-
ho múzea v Bratislave, ktoré bolo založené
v tom istom roku ako múzeum Zemedelské.
Po roku 1938 respektíve 1939 pokračovaly
tieto veľmúzeá t. j Zemedelské a Slovenské
vlastivedné múzuem ako samostatné jednot-
ky, hoci boly umiestnené v jednej budove.
Po týchto rokoch sblížily sa obidve múzea
a spojily sa v Slovenské múzeum v Brati-
slave. Kým Slovenské múzeum v Turčian-
skom Svätom Martine je zamerané hlavne
na národopis a národnú históriu, zatiaľ Slo-
venské múzeum v Bratislave má úlohy šir-
šie a má charakter historicko-prírodovedne-
technický. Slovenské múzeum v Bratislave
po tejto novej organizácii bolo mohutným
ústavom, ktorého sbierky boly vystavené v
30 veľkých šáloch, navštevované početne, s
účelne organizovanou výskumnou, výstav-
nou a publikačnou činnosťou. Vojnové uda-
losti zanechaly za sebou hroznú pamiatku
na tomto múzeu. Budova bola niekoľko ra-
zy bombardovaná, ustupujúcimi Nemcami
zapálená, takže viac ako dvadsať ročná prá-
ca ocitla sa naraz v rumovisku. Vojnou
spôsobené škody na budove a sbierkach do-
siahly sumy až 30 miliónov Kčs. Zase treba
len poďakovať muzeálnej správe, že ešte
pred spomenutou pohromou boly odsunuté
na bezpečnejšie miesta, kde zostaly v tieto
sbierky uchránené i pred frontovými udalo-
sťami.
Obidva ústavy, ktoré majú byť poštátne-
né, vzniklý z nadšenia k práci a týmto nad-
šením boly vedené a spravované Vytvori-
ly a zachránily cenné kultúrne a národné
hodnoty a preto náš zákonodarný orgán,
náš zákonodarný sbor. Slovenská národná
rada koná len svoju povinnosť, keď obidvom
týmto slovenským ústavom zabezpečuje ne-
rušený rozvoj a preberá ich do štátnej správy.
Toto uznanie práce si obidva ústavy v pl-
nej miere zasluhujú Som presvedčený, že
týmto aktom množní sa v plnej miere čin-
nosť obidvoch našich múzeí, že nájdu vždy
potrebné porozumenia na všetkých fórach,
aby ich sľubný rozbeh nebol ničím hatený
Tým že uzákoníme poštátnenie Slovenského
národného múzea v Turčianskom Svätom
Martine a Slovenského múzea v Bratislave,
ako som povedal, splníme len svoju povin-
nosť voči národu na tomto tak významnom
poli. (Potlesk)
Podpredseda SNR Anton Granatier:
Prihlásil sa ku slovu pán poslanec De-
zider Benau.
Prosím, aby sa ujal slova.
Poslanec SNR Dezider Benau:
Slávna Slovenská národná rada!
Naše včerajšie a dnešné zasadnutie pri-
náša slovenskému životu bohatú kultúrnu
žatvu. Slovenská národná rada má na pro-
grame svojho 6. a 7. zasadnutia napospol
návrhy zákonov kultúrneho rázu. Meníme
nariadenie o Ústave Slovenského národného
povstania a nariadenie o Umeleckej a ve-
deckej rade. Vydávame zákony o Tatran-
skom národnom parku, o Slovenskej fil-
harmónii, o poštátnení Slovenského národ-
ného múzea v Turčianskom Svätom Marti-
ne a Slovenského múzea v Bratislave.
Týmito opatreniami dávame zákonnú
sankciu veľkým zmenám, ktoré sa odohrá-
vajú v našom kultúrnom živote. Zánik ka-
pitalistického hospodárskeho poriadku a
buržoáznej spoločenskej sústavy prináša aj
zánik meštiackej kultúry. Čo kapitalistická
spoločnosť dávala národu pod menom kul-
túra, to bolo úsilie falšovať dejiny a zneuží-
vať vedu. Dekadentná buržoázia brzdila
rozvoj kultúry. Socializmus nemá a nechce
mať nič spoločného s takou pseudokultúrou
Socializmus zabezpečí slobodu vedy a ume-
nia a tým aj stále zveľaďovanie celého
kultúrneho života.
Ako jestvuje nebotyčný rozdiel medzi
kultúrou kapitalistickou a socialistickou, tak
sa podstatne líši aj socialistické múzeum od
kapitalistického. Buržoázia najrafinovanej-
šími prostriedkami odvádzala pozornosť ľu-
du od problémov dneška a od úloh zajtraj-
ška. Usilovala sa obrátiť zraky más do mi-
nulostí. K tomu zneužívala aj múzeá. Pre
spoločnosť, ktorá chce zastaviť vývin, je
múzeum nebezpečnou inštitúciou. Veď pri
vedeckom usporiadaní sbierok, či už príro-
dovedeckých, technických, poľnohospodár-
skych, vlastivedných alebo výtvarníckych,
stáva sa múzeum školou socializmu. Ukazu-
je správnosť marx-leninského učenia. Slo-
bodne, vedecky usporiadané múzeum uka-
zuje, že kapitalizmus vznikol na troskách
predchádzajúcich spoločenských sústav, že
nie je prvým, ani posledným slovom dejín
a že teda bude musieť urobiť miesto novej,
vyššej spoločenskej sústave - socializmu.
Aby tieto pravdy nevyšly najavo, falšova-
la buržoázia aj poslanie múzeí. Neumožni-
la im slobodu vedeckého bádania. Sputnala
12
7. zasadnutie SNR dňa 16. decembra 1948.
ich činnosť. Falšovala ich poslanie. Degra-
dovala múzeá na sklady hodnotných alebo
často aj menej hodnotných sbierok. Tvorbu
minulých generácií nechcela kapitalistická
prítomnosť ukazovať ľudu, ako dôkaz zani-
kania starých a vznikania nových spolo-
čenských poriadkov Podľa toho to aj v tých
múzeách vyzeralo. Vysoké vstupné, sprie-
vodcovia bez potrebného vzdelania, nevedec-
ké usporiadanie sbierok - tak vyzeralo mú-
zeum za kapitalistickej spoločnosti.
Nemožno nespomenúť, že celkom iné po-
slanie majú múzeá v prvom socialistickom
štáte sveta v Sväze sovietov. V nich sa ná-
vštevník názorne oboznámi s dejinami vý-
vinu ľudskej spoločnosti. Múzeá tam pomá-
hajú v budovaní lepšieho zajtrajška. Na slo-
vo vzatí vedci a pedagógovia objasňujú
návštevníkom historický, vedecký, či ume-
lecký
význam a hodnotu jednotlivých odde-
lení a sbierok. Do sovietskych múzeí cho-
dia preto ľudia ako do školy. Čerpajú v
nich poučenie, i mravnú silu pre úsilie bu-
dovať lepší zajtrajšok.
Z poverenia Klubu poslancov za Komu-
nistickú stranu vás žiadam, aby ste prijali
predloženú osnovu a uzákonili tak poštát-
nenie našich dvoch najväčších múzeí. Ne-
ctilo nás, že sme tieto svoje významná ná-
rodné inštitúcie ponechávali dosiaľ v opa-
tere súkromných spolkov. Preto boly naše
múzeá odkázané na nedôstojné - prepáčte
mi to slovo - na nedôstojné žobranie. V
takýchto pomeroch sa nemohly rozvíjať.
Biedne živorily. Sverme svoje múzea ná-
rodu. Bude sa o ne starať s láskou, veď sú
to jeho inštitúcie. Ľudovodemokratická re-
publika je nám zárukou, že pod jej starost-
livosťou pôjdu naše múzeá v ústrety radost-
ného rozvoja.
Panie a páni, súdruhovia poslanci. S o-
právnenou hrdosťou hlasujme za uzákonenie
tejto osnovy. Je krásnym prejavom, ako už
dnes uprostred svojich povojnových nedo-
statkov a budovateľských ťažkostí sa chce-
me a vieme starať aj o kultúrny rozvoj svo-
jej domoviny. Dvojročnica nám nepriniesla
iba nové továrne, viac uhlia, železa a sta-
vieb, ale aj kultúrny rozmach. A zákon o
päťročnici dáva pre rozvoj slovenského kul-
túrneho života viac ako 4 miliardy korún.
Sú to miliardy, z ktorých si vybudujeme
nové školy, múzeá a divadlá. Ale kultúrnu
úroveň slovenského národa zvýšia aj ďalšie
päťročnicové investície. Poldruha miliardy
na nové sociálne zariadenia, tri a pol mi-
liardy na zdravotníctvo a bezmála 14 mi-
liárd korún nám dáva päťročnica na novo-
stavbu a rekonštrukciu bytov. Aké sú to
povzbudzujúce perspektívy krásneho kultúr-
neho rozvoja! Áno päťročnica nám dá viac
kultúry, viac radosti, lepší život. Preto u-
robia Komunistická strana i Revolučné od-
borové hnutie všetko, čo je v ich moci pre
úspešné uskutočňovanie Gottwaldovej päť-
ročnice.
Ľudová demokracia, táto epocha precho-
du od kapitalizmu k socializmu, je nám zá-
rukou, že múzeá, ktoré ideme sveriť svoj-
mu štátu, sa dostanú do dobrých, spoľahli-
vých rúk. Sme mnoho dlžní svojmu mú-
zejníctvu. Dnes mu splácame iba prvú časť
svojich dlžôb. Naprávame, čo minulé reži-
my zanedbaly. Poštátnenie dvoch najväčších
slovenských múzeí nám Postupne umožní
špecializáciu jednotlivých ústavov. Niekde
sa sústredíme na prírodovedecké sbierky,
inde na umelecké. Časom si zaiste dobudu-
jeme, či vybudujeme svoje pôdohospodár-
ske, technické, vlastivedné a ostatné mú-
zeá. Socialistické budovanie nám prinesie
aj kultúrny rozmach. Nové priemyselné
strediská budú aj novými centrami kultúry.
Naša socializujúca sústava je zárukou nie
iba hmotného zabezpečenia existencie a
rozvoja našich múzeí. Je aj zárukou, že sa
v týchto ústavoch budú nehatene uplatňo-
vať vedecké poznatky o vývine ľudskej spo-
ločnosti. Buržoázia sa bála vedeckej pravdy
lebo tá ukazuje, že kapitalizmus nie je po-
sledným slovom vývinu. My sa ale tej prav-
dy nebojíme. Nebudeme teda falšovať a zná-
silňovať poslanie múzejníctva. Buržoáz-
nych podfukov zbavené múzeum poučí ná-
vštevníkov, že ľudská spoločnosť sa vyvíja
Ako prešla od feudalizmu ku kapitalizmu,
lak sa dnes vyvíja k socializmu a vyvinie sa
neskoršie ku komunizmu.
Ešte niečo musí pripomínať vedecky ve-
dené múzeum: Význam práce. Sbierky v
múzeách ukazujú, ako práca a um človelka
tvorily a tvoria všetky hodnoty ľudskej ci-
vilizácie. V "Piesni práce" spievame, že
"všetko, čo človek užíva zo šľachetnej prá-
ce vyplýva". Túto pravdu kapitalistická sú-
stava z pochopiteľných dôvodí v dôsledne
zamlčovala. My ju ale zdôrazňujeme. A od-
teraz ju budú vedecky potvrdzovať aj naše
slovenské múzeá. Preto sme vďační Povere-
níctvu školstva za vypracovanie tejto výz-
namnej osnovy.
Neprináša púhu zmenu majiteľa. Bude
to aj obsahová, ideová zmena v poslaní slo-
venského múzejníctva. Odteraz budú naše
7. zasadnutie SNR dňa 18. decembra 1948
13
múzeá slúžiť už len ľudu Poštátnením mú-
zeí zvýšime vzdelanosť národa. Verím pre-
to, že týmto zákonom urýchlime cestu k
socializmu.
Podpredseda SNR Anton Granatier:
K slovu sa ďalej prihlásil pán poslanec
František Sídor
Prosím ho, aby sa mal slova.
Poslanec SNR Framišek Sidor:
Slávna Slovenská národná rada!
Poštátnením Slovenského národného mú-
zea v Turčianskom Svatom Martine a Slo-
venského múzea v Bratislave je najlepším
predpokladom k zdarnému vývoju nášho
múzejníctva na Slovensku, že Luciu môcť
Splniť tak dôležitý úsek na kultúrnom poli
a dopĺňať bohatý materiál bez finančných
ťažkosti nie tak, ako tomu bolo dosiaľ. Mú-
zeá doteraz boly odkázané len na podporu
či od štátu, poťažne iných spolkov, jednot-
livcov, alebo ustanovizní a tak nemohly vy-
čerpať nežnosti k napredovaniu. Na vi-
dieku je ešte mnoho nepreskúmaného ma-
teriálu, ktorý obohatí túto ustanovizeň. A
tu bude čakať veľký kus práce našich uči-
teľov na tomto
poli sbierať ďalšie historic-
ké pamiatky, dosiaľ nepovšimnuté. Učitelia
majú najväčšiu možnosť v priamom styku
s naším ľudom. Táto práca bude vlak te-
raz snadnejšia, nakoľko iniciatíva bude štá-
tom podporovaná a primerane honorova-
ná. Môžem s určitosťou tvrdiť o múzejníc-
tve na Slovensku, že bolo by ono už zaiste
na vyššom stupni bývalo, keby tento dejin-
ný akt sa bol stal niekoľko rokov po prvej
svetovej vojne. K tomu uskutočneniu musel
však prísť február a 9. máj, aby kultúrny
rozvoj slovenského múzejníctva bol zai-
stený.
Odporúčam Slovenskej národnej rade,
aby tento zákon tak schválila, akú ho páni
zpravodajcovia nám predložili Súčasne sľu-
bujem, že poslanci Strany slobody budú za
tento zákon hlasovať.
Podpredseda SNR Anton Granatier:
Ďalších rečníkov niet vyhlasujem preto
rozpravu za skončenú.
Nasleduje hlasovanie
Dávam hlasovať
o návrhu zákona a poštátnení Sloven-
ského národného múzea v Turčianskom
Svätom Martine a Slovenského múzea
v Bratislave.
Kto súhlasí s návrhom tak, ako ho pán
zpravodajca predniesol, nech zdvihne ruku.
Ďakujem
Zisťujem, že Slovenská národná rada
schválila tento zákon podľa návrhu výboru
právneho, kultúrneho a rozpočtového pred-
neseného pánom zpravodajcom.
Podpredseda SNR Anton Granatier:
(cengó)
Nasleduje štvrtý bod programu, kto-
rým je
zpráva výborov právneho, kultúrneho a
rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov
na vydanie zákona Slovenskej národnej ra-
dy o Slovenskej filharmónii
Zpravodajcom za právny výbor je pani
poslankyňa Adela Záturecká
Dávam jej slovo
Poslankyňa SNR Adela Záturecká:
Slávna Slovenská národná rada
Je charakteristické pre pofebruárovú do-
bu, že obrodená Slovenská národná rada za-
podieva sa v miere predtým nikdy nebýva-
lej s otázkami vedy, a umenia. Je len pocho-
piteľné, že v
tejto etáne na našej ceste k so-
cializmu chceme sa starať a staráme sa vo
zvýšenej miere o duševný vývin človeka.
Nielen v hospodárskej základni, ale aj v ide-
ologickej nadstavbe uskutočňujeme také pre-
meny, ktorými naprávame krivdy dôb mi-
nulých, nášmu ľudu neplatných. Chceme,
aby život človeka bol plnší a vnútorne bo-
hatší. Chceme, aby veda a umenie stály v
službách ľudu, lebo len vtedy môžeme ho-
voriť o kultúrnom rozvoji nášho národa.
Pred nami leží návrh zákona o Sloven-
skej íl harmónii Treba tu vyzdvihnúť tú
pozoruhodnú skutočnosť, že zatiaľ, čo slo-
venskí nacionálfašisti chceli nášmu ľudu na-
hovoriť, že jedine oni sú strážcami sloven-
ských národných a kultúrnych hodnôt, pod-
čiarkujem, že ostalo až terajšej Slovenskej ná-
rodnej rade postarať sa o také ustanovizne
pre slovenský národ, ktoré sú výsostne dôleži-
té pre duševný a kultúrny život ľudu. Dnes,
keď potierame falošný meštiacky nacionliz-
mus, ktorý bol používaný ako jablko nesvá-
ru medzi národmi, je i predmetný návrh
zákona dôkazom, že národovectvo prejavuje
sa predovšetkým účinnou starostlivosťou o
ľud a o jeho materiálne i kultúrne hodno-
ty a nie planými a štvavými frázami
Pozastavme sa nad tým a poukážme na
to, že v dobe ľudáckej éry, kedy sa sloven-
14
7. zasadnutie SNR dňa 18. decembra 1946.
skému národu hlásalo, že má na čele paten-
tovaných národovcov, na takéto veľké po-
treby slovenského ľudu sa zabúdalo. Dnes
teda ideme vydávať také zákony, ktorými
podopierame kultúrnu samobytnosť sloven-
ského národa.
V dnešnej dobe umenie má pochopiteľne
veľkú spoločenskú funkciu a musí ono po-
máhať dotvárať to, čo sa v iných oblastiach
života deje. Kedysi umenie, a najmä umenie
hudobné slúžilo viac-menej k zábave takzva-
ných vyšších vrstiev. Či to bolo vo feudaliz-
me, či v kapitalizme, hudba bola umelcami
i gýčiarmi podávaná predovšetkým tým,
ktorým to slúžilo k zábave a ku kratochví-
ľam. Tým bolo hudobné umenie znehodno-
cované, lebo slúžilo k rozptyľovaniu sa na-
sýtených boháčov, preto nebol jeho účinok
na spoločnosť taký, ako by bolo želateľné.
Žijeme v dňoch, kedy i laici, a to celkom
oprávnene, hovoria o otázkach umenia a
žiadajú, aby sa umelci od ľudu nevzdaľova-
li do veži zo slonových kosti, ale aby nám
poskytovali umenie bojujúce, realistické a
konkrétne, lebo je už prekonané umenie ide-
alistické, abstraktné, ktoré nemalo s ľudom
nič spoločného.
Je teda našou povinnosťou ako zástupcov
ľudu, aby sme sprístupnili každé umenie, i
umenie hudobné, nášmu ľudu.
V socializme, ku ktorému chceme dôjsť,
má umenie slúžiť predovšetkým ľudu a v
tomto úsilí je plne odôvodnené, že konečne
pristupujeme dňom 1. januára 1949 k zria-
deniu našej Slovenskej filharmónie.
Slovenskej národnej rade prináleží staro-
stlivosť o rozvoj národnej kultúry a teda
i umenia hudobného. Doteraz máme už nie-
ktoré inštitúcie, ktoré majú reprezentovať
vysokú úroveň našej národnej kultúry i v
medzinárodnom meradle, ako je univerzita,
technika, Akadémia vied a umení. Národné
divadlo, Národná galéria, Národné múzeum
atď. Je preto veľmi potrebné, aby sme zria-
dili ešte väčšie orchestrálne teleso pre sym-
fonickú hudbu, aby sme mali na Slovensku
Slovenskú filharmóniu, nedostatok ktorej
sme už tak dávno pociťovali. Vieme, akú
slávu získala českému národu Česká filhar-
mónia, vieme o znamenitej Moravskej fil-
harmónii a sme sa už iste dávnejšie poza-
stavovali nad tým, prečo my Slováci niečo
takého nemáme. Úlohy patriace filharmo-
nickému orchestru doteraz núdzové vykoná-
val u nás buď orchester Slovenského ná-
rodného divadla alebo orchester Slovenské-
ho rozhlasu v Bratislave. S tým pochopi-
teľne nemôžme vystačiť, a to najmä nie vte-
dy, keď najvznešenejšiu hudobnú kultúru
chceme šíriť v mestách, v podnikoch a vý-
chovných ústavoch, na zájazdoch doma i v
cudzine. Našou snahou musí byť sprístup-
niť toto vznešené umenie širším vrstvám
ľudu. Preto chceme, aby filharmónia, o u-
zákonení ktorej tu jednáme, plnila svoje po-
slanie tým, že i keď bude jej sídlom Bra-
tislava, bude konať zájazdy po celom Slo-
vensku, lebo zo skúseností vieme, že človek
pospolitý doteraz len v ojedinelých prípa-
doch prichádzal za umením až do Bratisla-
vy.
Zriadenie Slovenskej filharmónie dá veľ-
mi silný impulz slovenským hudobným skla-
dateľom na vytváranie symfonických diel,
ktoré môžu reprezentovať cenný svojrázny
slovenský hudobný výraz. Pestovanie a pro-
pagovanie hudobnej tvorby slovenskej bu-
de výsostným právom a povinnosťou. Slo-
venskej filharmónie, ktorá rám bude pred-
vádzať nielen skladby slovenských a českých
ale aj iných slovanských a svetových skla-
dateľov a takto oboznamovať nás s ušľach-
tilou hudobnou tvorbou.
Preto právny výbor, za ktorý referu-
jem, odporúča tento zákon prijať v tom
presvedčení, že naša Slovenská filharmónia,
ktorá bude podliehať Povereníctvu školstva,
vied a umení, splní naše očakávanie.
S hľadiska legislatívne-štylistického pre-
viedly výbory na texte návrhu tieto zme-
ny.
V § 2 spojka medzi slovami "slovanských
u svetových" sa opravila na "aj" a opravil
sa slovosled v piatom riadku tak. že bude
znieť "Filharmónia bude vhodným spôso-
bom šíriť". V šiestom riadku y vpustíte sa
slovko "našu", takže teraz znie "tvorbou
najmä mládež".
Po tejto malej úprave právny výbor od-
porúča plénu Slovenskej národnej rady,
aby návrh schválilo. (Potlesk)
Podpredseda SNR Anton Granatier:
Zpravodajcom za výbory kultúrny a roz-
počtový je pán poslanec Anton Pavlík.
Dávam mu slovo
Poslanec SNR Anton Pavlík:
Slávna Slovenská národná rada
V máloktorej generácii bolo v dejinách
nášho národa dopriate prežívať tak radost-
né budovateľské chvíle, ako dnešné. Veľký,
hádam jeden z najväčších prelomov ľud-
7. zasadnutie SNR dňa 18. decembra 1948.
15
ských dejín stavia nás pred budovateľské
úlohy na každom poli. Socialistickú výstav-
bu našej krajiny chápeme tak, aby sa ona
tavila v potrebnej miere nielen v oblastiach
hospodárskeho života, ale i takzvanej so-
cialistickej nadstavbe, tedy i v živote kul-
túrnom. Do tohoto kultúrneho budovania
hodne zapadá aj pred nami ležiaca osnova
zákona o zriadení Slovenskej filharmónie.
Ak náš národ slovenský nemal v minulosti
príležitosti rozvinúť svoje nesporné umelec-
ké tvorivé schopnosti, tomu na vine boly
nie naše široké ľudové vrstvy, ale tie ve-
decké kruhy, ktoré boly v zajatí svojho e-
goistického šovinizmu, triednej diferenciá-
cie a neprajností voči spravodlivým požia-
davkám nášho ľudu. Kto sa staral v minulo-
sti o umenie nášho ľudu? Nikto. Tu nema-
lá vina padá aj na našu slovenskú inteli-
genciu, ktorá nemala dosť odvahy privi-
núť sa k nášmu ľudu duchovne utláčané-
mu. Záujem o kultúru širokých vrstiev ná-
roda ukazovali len tu i tam niektorí odu-
ševnení jednotlivci, ale táto činnosť nedošla
ďaleko od knižného a novinárskeho rojče-
nia, keďže okrem nedostatku kultúrnych
pracovníkov kapitalistická spoločnosť ne-
bola ochotná venovať na dvíhanie kultúrnej
úrovne nášho pracujúceho ľudu peniaze,
ktoré by boly vraj vyhodené peniaze, lebo
by sa nerentovaly.
Dnes je situácia celkom má. Budujeme a
pripravujeme si socialistické hospodárenie
v prvom rade preto, aby sme zabezpečili
každému pracujúcemu slušnejšie živobytie.
Pod slušným živobytím rozumieme aj kul-
túrne žitie Pracujeme nielen pre zaistenie
potrieb pre tele, ale aj pre dušu, a to pre
dušu tvorivú. Ľudská tvorivosť na dušev-
nom poli sa najkrajšie ukazuje umením.
Pripravovaný zákon vyplní túžbu širokých
vrstiev pracujúcich mať príležitosť vzdelá-
vať sa aj vo vyššom hudobnom umení, byť
účastný ovocia najhodnotnejších hudobných
skladieb, ktoré naši najlepší tvorcovia vy-
tvárajú.
Založenie Slovenskej filharmónie má veľ-
ký význam kultúrno-politický, jednak v o-
hľade vnútroštátnom a jednak pre umožne-
nie prehĺbenia kultúrnych stykov medzi ná-
rodmi, v prvom rade slovanskými. Tento
zákon umožní rozvinutie slovenského hu-
dobného umenia do šírky i do hĺbky. Do
hĺbky v tom smysle, že budeme mať koneč-
ne inštitúciu, ktorej už púhe jestvovanie
bude nabádaním pre našich tvoriacich a vý-
konných hudobných umelcov k väčšiemu
vypätiu tvorivých síl. Prízvukovať treba jej
význam i čo do šírky, nakoľko v nej bude-
me mať nástroj, ktorým sa bude môcť hu-
dobné umenie rozširovať nie len v našej mlá-
deži dychtivej po umení a vedení, ale najmä v
širokých vrstvách nášho pracujúceho ľudu, v
továrňach, v podnikoch a aj na vidieku,
ktorý bol v tomto ohľade hriešne zanedba-
ný. Toto všetko hovoríme v presvedčení, že
umenie zošľachťuje ľudské telo, ľudské du-
še, vytvára družnosť a harmonické spolu-
žitie a podporuje optimistický svetonázor.
V tomto znamení vítajú výbory kultúrny
a rozpočtový osnovu zriadenia Slovenskej
filharmónie a odporúčajú jej uzákonenie v
tom presvedčení, že hmotné obete vynalože-
né na udržiavanie Slovenskej filharmónie
vrátia sa nášmu pracujúcemu ľudu v hod-
notách duševných, ktorých váhu nemôžeme
popierať.
So stránky finančnej dôvodová zpráva
Sboru povereníkov uisťuje, že finančné pro-
striedky, potrebné na vykonanie tohoto zá-
kona, budú zaisťované počnúc rokom 1949
v štátnom rozpočte - v rozpočte Povere-
níctva školstva, vied a umení. Pre rok 1949
sa pre Slovenskú filharmóniu zaisťujú Kčs
3, 000. 000. -.
Výbory kultúrny a rozpočtový, preroku-
júc tento návrh zákona spolu s výborom
právnym, zisťujú, že návrh i so stránky kul-
túrnej a finačno-hospodárskej plne vyho-
vuje. Preto osvojujú si niektoré štylárne
zmeny, ktoré uvádza vo svojej zpráve práv-
ny výbor, odporúčajú Slovenskej národnej
rade, aby tento významný návrh povýšila
na zákon. (Potlesk)
Podpredseda SNR Anton Granatier:
Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve.
K slovu sa prihlásil pán poslanec Roman
Kaliský.
Udeľujem mu slovo.
Poslanec SNR Roman Kaliský:
Slávna Slovenská národná rada. dámy a
páni!
Máte pred sebou návrh zákona o Sloven-
skej filharmónii. Jeho šesť stručných para-
grafov uzatvára jednu trápnu Kapitolu v slo-
venskom umeleckom živote a otvára nové
veľké možnosti pre dvíhanie hudobnej kul-
túry u nás. Slovenskí hudobní skladatelia
dostávajú teraz príležitosť plne rozvinúť
svoje talenty bez obáv, že komponujú pre
zásuvky ako často v minulosti preto, lebo
sme nemali stále a na výške stojace umelec-