silnenie svojej pozície proti rakúskemu ci-
sárskemu dvoru i proti s týmto dvorom
spriahnutej vrstve maďarských magnátov.
Maďarské zemianstvo, na ktoré sa hlavne
opieral Kossuth nemalo veru porozumenia
pre vyhranene protifeudálny slovensky
pohyb, naopak, jeho životným záujmom
bolo neprekročiť hranicu marcového zá-
kona o zrušení urbárskych povinnosti. A
nie menej dôležité pre zemanov bolo udr-
žať Slovákov v polokoloniálnom postavení
v Uhorsku. Sám Kossuth, ešte v decembri
1947 tvrdil, že poddanstvo je údelom ľudu
a on tiež vytýčil v Uhorsku líniu proti-
slovenskej odnárodňovacej politiky. Ma-
ďarský šovinizmus rozvinutý v Uhorsku
Kossuthom a podporovaný vládnucou
vrstvou maďarského národa bol základ-
ným nešťastím národov žijúcich v Uhor-
sku. On hneď na začiatku vohnal progre-
sívne slovenské povstanie do náruče ra-
kúskeho dvora, on podstatne prispel k po-
rážke revolučného pohybu v Rakúsko-
Uhorsku. Zúrivá protislovenská a proti-
slovanská nenávisť, ktorou vládnuca trie-
da vo vlastných záujmoch očakávala pre-
búdzajúci sa národ maďarský, spôsobila
tragédiu slovenského povstania, zdeformo-
vala vývin Podunajskej kotliny v celom
storočí. Slovenskí povstalci so svojimi
progresívnym programom boli odsúdení
na podporu rakúskeho cisára s ruského
cára, t. j. tých, ktorí sa stali hrobármi re-
volúcie v strednej a východnej Európe.
Prirodzene, že po porážke Maďarov ra-
kúsky dvor nesplnil, nechcel a nemohol
splniť národnostné ani sociálne požiadav-
ky slovenských povstalcov. V ďalších ro-
koch ubierala sa jeho politika smerom k
vyrovnaniu s polofeudálnym Uhorskom:
bez ohradu na osud nemaďarských národ-
ností.

Spomenuli sme situáciu prvého Sloven-
ského povstania úmyselne obšírnejšie, le-
bo ona vysvetľuje osudy Slovákov i celého
Uhorska až do skončenia prvej svetovej
vojny. Všetko, čo potom nasledovalo, bolo
iba pokračovaním a rozvinutím tých chýb,
ktorých sa dopustila maďarská revolúcia
vedená Kossuthom. Roky 1848 a 1849 sú
krédom k histórii Uhorska až po jeho roz-
padnutie. Maďarský šovinizmus, hlásený
a plno podporovaný maďarskými feudál-
mi, veľkostatkármi, buržoáziou roznietil
nacionálnu nenávisť v Uhorsku, popudzo-
val národ? Proti sebe, delil ich bariérou
nenávisti a neporozumenia, čo všetko zne-

možňovalo ďalší sociálny program podu-
najskej kotliny. Tento šovinizmus zaprí-
činil strašné škody slovenskému národu.
Nielen že znemožnil rozvoj Slovenská, ale
aj deformoval slovenský národný pohyb
cítenie. V tom položení, keď sa kládly pre-
kážky najelementárnejším prejavom ná-
rodného života, keď sa prenasledovala slo-
venská reč, slovenské povedomie, bol au-
tomaticky národný pohyb slovenský po-
stupne vysúvaný na slepú koľaj národ-
nostných škriepok a bojov. Zúrivý a stále
sa stupňujúci odnárodňovací tlak odvracal
postupne pozornosť slovenských vlasten-
cov od základných a nosných prúdov so-
ciálneho vývoja do oblasti nacionálnej.
Prvý program slovenského pohybu v roku
1848/49 predstavoval ešte organickú jed-
notu národných a sociálnych požiadavok.
Štúr si jasne uvedomoval, že skutočnej
národnej slobody nemožno dosiahnuť bez
oslobodenia slovenského robotného člove-
ka. Avšak nešťastný maďarský šovinizmus
štiepal túto jednotu a spolupatričnosť r
boji i mysliach slovenských ľudí. Už Hur-
ban, ako je známe, rozčúlil sa na Myjavy,
keď mu povstaleckí roľníci zdôrazňovali
lesy a pasienky. Zahriakol správne cítiaci
ľud slovami: "Starali ste sa od viacej sto
rokov o hory a role, husi a dobytok, Slo-
váci! A čo ste vystarali sa bez života ná-
rodného?" Už on bol zavedený na počiatok
slepej koľaje, keď povedal: "Táto národná
pravdu musíme najprv dosiahnuť, teraz
sa iba o túto máme starať!" Tu sa začínala
tragédia slovenského národného hnutia,
tu sa začínal a odtiaľto pod maďarizačným
tlakom sa stále viac rozvíjal nedostatok
ďalších generácií slovenských bojovníkov.
Šovinizmus vládnucich maďarských kást
rozjatril nacionálne spory; on zapríčinil, že
ďalšie generácie slovenské sa temer vý-
hradne sústreďovaly na národnostné po-
žiadavky, že tak ako aj iné utláčané ná-
rody Rakúsko-Uhorska stratily pôdu pod
nohami, že si prestaly uvedomovať tú
skutočnosť, že riešenie a doriešenie ná-
rodných vecí je viazané na zánik triednej
spoločnosti. V tomto, umele rozdúchava-
nom a od vládnucich tried Nemcov a Ma-
ďarov ustavične rozjatrovanom ovzduší
nacionálnej nenávisti, program matičnej a
neskoršie i hlasistickej generácie obmedzo-
val sa na boj o práva jazyka, slovenskej
administratívy a pod. Strácal sa z neho
revolučný obsah schopný mobilizovať ši-
roké masy slovenského ľudu. Výlučne sú-

8

streďovanie sa na národnostné otázky bolo
i matkou ďalších chýb politických, ako sú
napr. australavizmus, pokus o vzkriesenie
slovenského zemianstva, spoliehanie sa na
cárske samoderžavie, atď.

Veľkú a pre všetky nasledujúce časy
záslužnú prácu robili slovenskí vlastenci
pred rokom 1918. Podarilo sa im v najťaž-
šom maďarizačnom období zachovať slo-
venskú reč a povedomie. Zachránili národ
pripravovali ho pre ďalší život. Ich prá-
ca bola motivovaná najlepšími citmi a
predsavzatiami, bola to práca nezištná, na
ktorú nikdy nezabudneme. Nie z ich viny,
ale z viny maďarizátorov, celkových na-
cionálnych pomerov a zaostalosti Rakús-
ko-Uhorskej monarchie sa stalo, že ich ná-
rodná práca bola vytlačená do oblasti vý-
lučne národnostného boja. Nie z viny ná-
rodných pracovníkov sa stalo, že ich zá-
ujem o sociálne problémy poklesol na ne-
bezpečnú mieru. Maďarský šovinizmus
spôsoboval rozoštvávanie národov a pre-
kážal od konca minulého storočia i rozví-
jajúcemu sa revolučnému socialistickému
hnutiu. Jemu, ako tiež celkovej zaostalosti
slovenských pomerov, môžeme pričítať, že
slovenskí predprevratoví vlastenci zväč-
ša s nepochopením sledovali prenikanie so-
cialistického robotníckeho hnutia do slo-
venských miest a dedín. Pre ich precitli-
velé nacionálne myslenie bola cudzia reč
nového revolučného pohybu, ktorý staval
na prvé miesto riešenie otázok sociálnych
a triednych. Pri maďarizačnom tlaku zdá
la sa iní zásada spolupráce medzi pracu-
júcimi všetkých krajín a národov nielen
chimerickou ale i nebezpečnou. Keď uvá-
žime nevyriešené národnostné rozpory
Rakúsko-Uhorska, nemôžeme sa čudovať,
že hnutie robotníckej triedy rozvíja sa
často v spore a boji s nacionálnym pohy-
bom mnohých národností Rakúsko-Uhor-
skej ríše

I na Slovensku bežaly popri sebe a často
i proti sebe pred prvou svetovou vojnou i
po nej národnej sociálnej snaženia. V
predmníchovskej Republike sa tento zá-
kladný omyl novšej slovenskej politiky,
omyl zdedený z pomerov uhorských, vy-
stupňoval do rozhodnej fázy a podoby.
Vzmáhajúca sa slovenská buržoázia zmoc-
nila sa a zneužila dedičstvo slovenských
vlastencov a maskujúc sa svojim pseudo-
vlastenectvom rozvíjala často vedomý a
plánovitý boj proti revolučnému hnutiu

slovenského pracujúceho ľudu. Do nesmie-
riteľnej protivy sa usilovala postaviť to,
čo bolo už v pôvodnom štúrovskom pro-
grame v jednote, t .j. sociálne a národné
požiadavky ľudu.

V predmníchovskej Československej re-
publike sa ukázaly hranice a možnosti
riešenia národnostných problémov v takej
spoločnosti, ktorej vládne buržoázia. Sa-
motný fakt, že bola v roku 1918 rozbitá
polofeudálna Rakúsko-Uhorska monar-
chia, znamená obrovský prínos v rozvoji
národov, ktoré tu dosial žily. Slobody do-
siahli konečne i Slováci a v spoločnom
štáte s bratským národom českým dostali
sa do novej fázy svojho vývoja. Začína sa
rýchly rozmach slovenskej society Otvá-
rajú sa slovenské školy, vzniká početná
inteligencia, pomaly vracajú sa národu
mestá preniknuté maďarizačným a ger-
manizačným renegátstvom. Avšak skoro
sa ukazujú aj hranice národného rozvoja
v predmníchovskej Republike. Už po nie-
koľkých rokoch jej trvania je očividné, že
kapitalistická republika nie je v stave rie-
šiť základné sociálne a hospodárske pro-
blémy zaostalého Slovenska nie je v stave
doriešiť ani problémy národnostné. Skoro
sa objavuje triedna a protinárodná ob-
medzenosť českej finančnej, priemyslovej
a agrárnej buržoázie, ktorá spolu so
spriahnutou špičkovou buržoáziou sloven-
skou chce prevádzať na Slovensku takú
hospodársku, sociálnu a národnostnú po-
litiku, ktorá ponecháva Slovensko v jeho
ekonomickej i sociálnej zaostalosti. Táto
politika poškodzujúca základné záujmy
Slovenska ide ruka v ruke s centralizmom
a tento zas s novými národnostnými pro-
blémami. Na Slovensku rodí sa pôda pre
protičeskú nenávisť, ktorú výborne využí-
va druhá časť zrodenej a pri českom cen-
tralizme neukojenej slovenskej buržoázie
podchycujúcej najtemnejšie inštinkty a
živly, ktoré vyprodukoval zdeformovaný
vývin slovenského života v minulosti. Čes-
ký centralizmus a doprevádzajúci ho slo-
venský separatizmus otravujú vzájomný
vzťah medzi blízkymi národmi a podstatne
oslabujú štát pred fašistickou agresiou, v
období rastúceho nebezpečenstva pre ná-
rody a štát dovršuje zavádzanie a zradu
národných záujmov so strany vládnúcej
triedy. Každému statočnému vlastencovi
bolo jasné, už vtedy, že buržoázia i keď
má plné ústa národa a vlastenectva vedie
národy bez ohľadu na jeho záujmy ale za-

9

to s velikým chladom na svoje záujmy po
katastrofe. A tu, v smrteľnom ohrození
Republiky sa ukazuje, že je to práve iba
revolučné robotnícke hnutie, ktoré je od-
hodlané brániť vlasť a národy pred cudzou
agresiou.

História predmníchovskej Republiky a
jej rozklad, ťažké roky hitlerovskej oku-
pácie poučily nás i český národ o tom, že
nemôže nikdy viac očakávať vyriešenie
národnostných problémov a zaberpečenie
slobodného a národného života od vykoris-
ťovateľskej triedy, i keď sa ona rozplýva
vo vlasteneckých rečiach. V ťažkej situácii
rodí sa i na Slovensku národne oslobo-
dzovacie hnutie namierené proti okupan-
tom ale i lživým nacionalistickým zrad-
com. Toto hnutie od začiatku obnovuje
štúrovskú jednotu sociálnych i národných
práv ľudu a opiera sa o heroický boj
prvého socialistického štátu - Sovietske-
ho sväzu. 29. augusta 1944, vybuchuje
druhé slovenské a skutočné národné po-
vstanie, ktoré ústami revolučnej Sloven-
skej národnej rady poklamuje, že chce vy-
riešiť otázku národného zabezpečenia v
súvislosti so sociálnou prestavbou spoloč-
nosti a že sa chce opierať na progresívne
sily doma i vo svete. Táto najslávnejšia
epocha slovenskej histórie ako by sústre-
dila v sebe ťažké a tragické skúsenosti z
minulosti i vrátila sa k čistému prameňu
k štúrovskému odkazu. V Slovenskom ná-
rodnom povstaní sa spojilo opravdivé vla-
stenectvo s revolučným bojom pracujúce-
ho ľudu doma i vo svete. Toto mu dalo v
skutku charakter ľudový a celonárodný.

Skúsenosti v našom štáte po oslobodení
ako by chcely dokumentovať historickú
skutočnosť a skúsenosť oboch našich ná-
rodov. Reakčné zbytky buržoázie českej
i slovenskej pokúšaly sa znovu oddelovať
otázky národa od otázky sociálnej pre-
stavby. Znovu s ústami plnými vlastenec-
tva chcely si vydobiť svoje predošlé vy-
korisťovateľské postavenie, vrátiť štát z
cesty ku socializmu na cestu zpäť ku ka-
pitalizmu. A nie náhodou ony znovu na-
stoľovaly staré národnostné spory, obživo-
valy v Čechách centralizmus na Slovensku
zase protičeskú nenávisť a separatizmus.
Reakčné živly buržoázie zasievaly znovu
semeno národnostného nesváru, ony boly
prekážkou bratského pomeru i definitívne-
ho ústavného zakotvenia svojbytnosti a
rovnoprávnosti Slovákov v Českosloven-

skej republike. Predmníchovské časy pou-.
čily nás Slovákov, že kapitalizmus nemôže
riešiť národnú otázku; činnosť reakcie
pred februárom 1948 túto skúsenosť po-
tvrdila; buržoázia nemôže a nechce vyrie-
šiť pomery medzi národmi, veď práve ná-
rodnostné spory a prehrady, využívanie a
zneužívanie nedorozumení medzi národa-
mi je predpokladom uchovania jej moci.

Radostná je prítomnosť slovenského ná-
roda. Rok 1948 stane sa pamätným med-
zníkom v jeho histórii. Prvý raz vo svo-
jom dejinnom dejstvovaní dosiahli Slová-
ci toho stavu, keď ústavou štátu majú za-
bezpečenú svoju svojbytnosť, rovnopráv-
nosť, slobodný národný rozvoj. 9. mája t.
r. dovŕšilo sa víťazné storočné úsilie vše-
tkých generácií slovenských vlastencov.
Avšak nie je to len ústava a ústavne za-
kotvenie národné orgány slovenské, ktoré
nás napĺňajú radosťou a nádejou do bu-
dúcnosti. Z histórie národov i z histórie
nášho národa sa môžeme poučiť, že ústava,
ľahko sa môže stať zdrapom papieru, štát-
ne i národné orgány ohniskom nového ná-
rodného útisku, ak nie sú zabezpečené cel-
kovou prestavbou spoločnosti v smere li-
kvidácie všetkých foriem útlaku zaosta-
losti a vykorisťovania. Víťazstvo pracujú-
ceho ľudu a jeho pevná vôľa, kráčať ces-
tou ľudovej demokracie k socializmu, je
bezpečná záruka slobodného rozvoja náro-
da, záruka, že nebude viac národnostných
sporov medzi dvoma bratskými národmi
Republiky. Veľkorysá industrializácia na-
šej krajiny, zveľaďovanie slovenského pô-
dohospodárstva, rozmach školstva a kultú-
ry sú nie sľuby ale najskutočnejšia realita,
ktorá napína radosťou každého slovenské-
ho vlastenca. Slobodný a všestranný roz-
voj, ktorý začal po oslobodení a bez pre-
kážok a sabotáže reakcie pokračuje najmä
po februárovom víťazstve t. r. je nové ob-
dobie, do ktorého vkročil slovenský národ,
obdobie aké nikdy predtým nebolo.

A dnes, keď v mysli prebiehame minulé
storočia zápasov, vidíme ako na dlani zá-
konitosť národného vývoja. Zapamätáme
si pre budúcnosť, že naše národné osudy
tak ako aj osudy iných národov spojené
sú bojom o novú ľudskú spoločnosť. Nedo-
siahli sme víťazstva v polofeudálnom
Uhorsku, ani v kapitalistickej predmní-
chovskej Republike. Triedna spoločnosť je
zákonite doprevádzaná národnostným ú-
tlakom a sporami medzi národami. Zapa-

10

mätame si, že plnej slobody a všestranné
ho rozvoja dožíva sa náš národ až vtedy,
keď mohutné sily prvého socialistického
štátu skrušily hlavné sily kapitalizmu v
strednej Európe, keď sovietska oslobodi-
teľská armáda vedená Stalinom, vodcom
pracujúceho ľudu celého sveta oslobodila
našu krajinu od reakčného nemeckého fa-
šizmu. Navždy budeme pamätať, že ko-
nečného víťazstva dožili sme sa v Česko-
slovensku bok po boku bratského národa
českého pod vedením kormidelníka pracu-
júceho ľudu Československa - Klementa
Gottwalda. Zapamätáme si, že i príčina
nesvárov medzi Čechmi a Slovákmi sa od-
stránila bratská rovnoprávnosť sa usku-
točnila len vtedy keď prestala strkať prsty
do našich štátnych i politických pomerov
reakčná buržoázia. I slovanská myšlienka
spolupráca, mohutnosť slovanstva, o kto-
rej snívali naši rodoľubovia stala sa sku-
točnosťou len vtedy, keď slovenské národy
zúčtovaly s panstvom vykorisťovateľov a
nastúpily cestu ku socializmu. Súčasne vi-
díme, že oslobodené Slovanstvo stáva sa
predvojom pokroku a mieru medzi národ-
mi celého sveta. K nemu sa upierajú zraky
statočných a mierumilovných ľudí vše-
tkých národov, i tých ktorí znášajú oko-
vy triedneho, národnostného i koloniálne-
ho utlačovania. A tiež ako na dlani vidí-
me, že kedykoľvek v minulosti sme boli
prinútení opierať, alebo omylom sme opie-
rali svoj národný boj, o reakčné sily doma
i vo svete, vždy sme sa sklamali, vždy sme
na to doplácali.

Z týchto tragických i víťazných skúse-
ností sme sa poučili. V duchu štúrovských
tradícií nezabudneme viac na jednotu bo-
ja za sociálne a národné práva. Nikdy ne-
budeme oddeľovať svoje národné úsilia,
myslenie a city od revolučného boja pra-
cujúceho ľudu. Nikdy viac nepripustíme
také slovenské vlastenectvo, ktoré sa ne-
kryje so záujmami väčšiny národa, so zá-
ujmami pracujúceho človeka. Vieme, že
slobodný národný rozvoj, odstránenie ná-
rodnostných sporov zabezpečuje sa len ví-
ťazstvom socializmu.

Dnes, keď bilancujeme storočnicu Slo-
vákov naplnení sme hlbokým citom hrdos-
ti nad našim národom. Naša hrdosť nevy-
plýva však ani z rasovej, ani geografickej
obmedzenosti. Hrdí sme na náš národ pre-
to, lebo napriek najpriaznivejším pod-
mienkam a deformovaniu našiel sa a pre-

javil v rozhodujúcich fázach stredoeuróp-
ského vývoja. On to bol, ktorý pred sto
rokmi, keď sa v tejto oblasti lámal feuda-
lizmus, predstúpil pred svet s progresív-
nym a smelým programom. On to bol
ktorý roku 1944, keď sa lámal v strednej
Európe fašizmus a kapitalizmus, znova
slávne so zbraňou v ruke povstal za pro-
gram nového sveta, nového života. Od-
hodlanosť v boji a smelosť v programe, v
rozhodujúcich chvíľach stavia náš národ
medzi slávne národy sveta.

Ale naše vlastnectvo nehodlá sa vyčer-
pávať len v spomienkach na históriu, i keď
je to história slávna a povznášajúca a ne-
ustrnie ani na velebení prebohatých po-
kladov tvorivosti slovenského ľudu ob-
siahnutej v našich piesniach, pohádkach,
povestiach, stavbách, výšivkách a pod.
Chceme sa učiť novému vlastenectvu, kto-
ré čerpajúc zo slávnych historických skut-
kov i zo žriedel tvorivosti nášho ľudu,
obracia sa do prítomnosti a budúcnosti;
chceme rozvinúť vlastenecké cítenie, ktoré
bude dávať energiu všetkým príslušníkom
národa v ich úsilí národ povzniesť, v ich
práci všestranne rozvinúť našu krajinu.
Hovoríme dnes všetkým slovenským ľu-
ďom, že smyslom ich skutočného vlaste-
nectva dnes už nemôže byť vyhľadávanie
sporov a obživovanie úzkoprsého, defen-
zívneho nacionalizmu. Skutočným vlasten-
com je dnes ten, kto sa každým svojim
činom, svojou prácou zasadzuje za rozvi-
tosť hospodárskeho, sociálneho i kultúrne-
ho stavu národa, kto sa zapojí do likvidá-
cie všetkých chýb, nedostatkov, zaostalos-
tí, ku ktorým nás po stáročia odsudzovala
poroba. V situácii, keď náš národ vďaka
víťazstvu sociálneho pokroku dožil sa slo-
body a zabezpečenia národných práv, ne-
považujeme za vlastenca toho, kto svoje
vlastenectvo vyčerpáva vo vlasteneckých
rečiach a kto svojou prácou neprispieva k
národnému rozvoju. Praví slovenskí vlas-
tenci sú tí, ktorí dnes budujú naše prie-
myselné podniky, zveľaďujú poľnohospo-
dárstvo, rozvíjajú slovenské školstvo a
kultúru, slovom všetci tí Slováci, ktorí li-
kvidujú následky ťažkej minulosti, dvíha-
jú našu vlasť a starajú sa, aby ona v naj-
kratšom čase sa dostala svojim hospodár-
stvom i kultúrou medzi najvyspelejšie ná-
rody sveta. Naše vlastenectvo, vlastenectvo
budovateľov, nie je namierené proti ni-
komu, smeruje cez bratské spolužitie s
českým národom, cez spojenectvo so slo-

11

venskými národmi k mieru a spolupráci
všetkých národov.

Dnes, keď náš národ v bratskom sväzku
s národom českým, dnes, keď náš štát,
Československá republika, vstupuje v spo-
jenectvo so Sovietskym sväzom, so slovan-
skými a ľudovodemokratickými štátmi, v
čele mierumilovného ľudstva do novej éry,
odporúčam, aby Slovenská národná rada
schválila predloženú jubilejnú deklaráciu
a tak zachovala odkaz storočného sloven-
ského boja pre generácie budúce.

Nech sa učia z tragiky i víťazstva
múdro viesť náš národ a štát v novej epo-
che ľudstva. (Potlesk)

Predseda SNR Karol Šmidke:

Ďalších rečníkov niet, vyhlasujem roz-

pravu za skončenú. Nasleduje hlasovanie.

Dávam hlasovať o návrhu poslancov
SNR Fraňa Kráľa a spoločníkov na vyda-
nie jubilejnej deklarácie Slovenskej ná-
rodnej rady o význame Slovenského ná-
rodného povstania z roku 1848/1849.

Kto súhlasí s návrhom tak, ako ho pán
zpravodajca predniesol, nech zdvihne ru-
ku.

Zisťujem, že Slovenská národná rada
schválila jubilejnú deklaráciu v prednese-
nom znení.

Tým je program dnešného plenárneho
zasadnutia vyčerpaný.

Zasadnutie zakľučujem.

Koniec o 10. 05 hod.

12