Slovenská národná rada 1948
Stenografický zápis
o priebehu 4. slávnostného zasadnutia pléna Slovenskej
národnej rady, ktoré bolo dňa 29. augusta 1948 v Košiciach.
Obsah
1. Otvorenie.............,,,, 3
2. Privítanie hosťov............,, 3
3. Reč predsedu Slovenskej národnej rady
Karola Šmidkeho............., 3
4. Zpráva právneho a kultúrneho výboru o návrhu poslan-
cov SNR Fraňa Kráľa a spoločníkov na vydanie jubi-
lejnej deklarácie Slovenskej národnej rady o význame
Slovenského národného povstania z roku 1848/1849:
Zpravodajca: poslanec Michal Chorváth......4
5. Rozprava o prednesenej zpráve:
reč povereníka informácii Dr. Andreja Pavlíka... 8
6. Zakľúčenie..............,, 12
Stenografický zápis o priebehu 4. slávnostného zasadnutia pléna Slovenskej
národnej rady, ktoré bolo dňa 29. augusta 1948 v Košiciach.
- Začiatok: 9. 10 hod.
Prítomní:
Ako hostia:
Predseda Národného shromaždenia Dr.
John, predseda vlády Antonín Zápotocký,
podpredseda vlády Viliam Široký, pod-
predseda vlády Dr. Ján Ševčík, minister
národnej obrany Ľudvík Svoboda.
Predseda Slovenskej národnej rady Ka-
rol Šmidke; podpredsedovia SNR: Štefan
Kušík, Anton Granatier a František Ku-
bač.
90 poslancov SNR.
Členovia Sboru povereníkov: predseda
Sboru povereníkov Dr. Gustáv Husák,
podpredseda Sboru povereníkov Jozef
MJartan, povereníci: Dr. Ján Púll, Dr. Jú-
lius Viktory, Dr. Jozef Šoltész, Alexander
Horák, Milan Polák, Dr. Daniel Okáli,
Dr. Andrej Pavlík, Dr. Michal Falťan, Jo-
zef Lukačovič a podpredseda Najvyššie-
ho kontrolného dvoru Dr. Miloslav Takáč.
- Plénu predsedal predseda Slovenskej
národnej rady Karol Šmidke.
Predseda SNR Karol Šmidke: (cengá)
Slávna Slovenská národná rada!
Otváram slávnostné v poradí 4. zasad-
nutie pléna Slovenskej národnej rady a
zisťujem, že Slovenská národná rada je
spôsobilá usnášať sa.
Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti
privítal vzácnych hostí na tomto slávnost-
nom zasadnutí: pána predsedu Národného
shromaždenia Dr. Johna (potlesk), pána
predsedu vlády Antonína Zápotockého
(potlesk), pána podpredsedu vlády Široké-
ho (potlesk), pána ministra Svobodu (po-
tlesk), pána veľvyslanca Sovietskeho svä-
zu Silina (potlesk), pána veľvyslanca spria-
telenej Rumunskej republiky a celý vzác-
ny konzulárny sbor (potlesk).
Slávna Slovenská národná rada!
Naše slávnostné zasedanie završuje his-
torickú epochu, ktorú nazývame Storoč-
nicou slovenského národa. Je to obdobie
medzi dvomi revolúciami, ktoré znamena-
jú úmorný zápas nášho ľudu a jeho po-
krokových síl a zaistenie základných ná-
rodných práv a sociálnych slobôd. Dnes
vo výročie Slovenského národného po-
vstania z roku 1944, ktorým tento zápas
vrcholil, môžeme hrdo konštatovať, že slo-
venský ľud sto rokov zápasil o zachovanie
svojich národných znakov, o možnosti
všestranného rozvoja, ktorý by ho zara-
dil dôstojným spôsobom medzi ostatné
európske národy a že slovenský ľud, vede-
ný najlepšími svojimi synmi, tento svoj
zápas víťazne vybojoval.
Trvalo dlhých sto rokov, kým sa vy-
kryštalizovaly náhľady a zásady, na kto-
rých má spočívať ďalší vývin slovenského
národa. V bojoch o národnú existenciu, o
základné slobody sociálne a kultúrne utu-
žily sa pokrokové sily národa. Ich dlho-
ročný zápas, nesmierne obete vyvrcholily
celonárodným kolektívom, hrdinstvom -
Slovenským národným povstaním, kedy
sa cieľavedome a s jasnou perspektívou
potvrdila vyspelosť a uvedomelosť nášho
ľudu.
A nebolo to náhodou, že nositeľom a vy-
konávateľom revolučných požiadaviek a
potrieb bola v časoch vážnych Slovenská
národná rada. Demokratický charakter
tejto ustanovizne nasvedčuje tomu, že náš
národ kriesil svoj osud a snažil sa bojovať
o svoju budúcnosť kolektívnym spôsobom.
V revolučnom roku 1848 je to Sloven-
ská národná rada, ktorá stelesňovala uve-
domovací, nacionalizačný proces sloven-
ského národa, a vedie ho do boja za svoje
práva. Je tomu podobne v roku 1918, keď
Slovenská národná rada hlása demokratic-
ké ideály slovenského národa. A Sloven-
ská národná rada, vzniklá v čase za ob-
novenie ČSR a nastolenie nového sociál-
neho poriadku, dovršuje a splňuje histo-
rickú kontinuitu tejto demokratickej usta-
novizne.
Krátky prehľad našej storočnice je cha-
rakterizovaný zápasom pokrokových a
zpiatočníckych síl. Pokrokové sily nášho
ľudu svádzaly svoj zápas nielen s vonkaj-
šími nepriateľmi a jej nepriateľmi a ne-
prajníkmi, ale aj s ich domácimi spojen-
cami, ktorí pod rúškom vlasteneckým
chceli zneužiť revolučný var v prospech
tých vrstiev, proti ktorým revolučné hnu-
tie nášho ľudu vo svojej podstate smero-
valo. Dlhoročný zápas utužil pokrokové
sily nášho ľudu, vytriedil záškodníkov,
zlikvidoval škodlivé a zastaralé ideológie.
V jubilejnom roku, v ktorom slávime vý-
3
ročie Slovenského povstania 1848, slávime
veľký nástup slovenského ľudu v roku
1944, zasadá Slovenská národná rada na
tom istom mieste ako v roku 1945, kedy sa
stvorily nebývalé perspektívy pre ďalší
vývin slovenského národa v rámci obno-
venej ČSR. A je to tým význačnejší akt,
že je to obrodená Národná rada, ktorá sa
už nikdy nestane prostriedkom protiľudo-
vých záujmov, ale bude výsostne chrániť
é uskutočňovať ideály našej storočnice,
ideály ľudovej demokracie a pokroku a
osudového bratstva Čechov a Slovákov,
ktorého zásady boly vytýčené práve tu v
Košiciach. Na základe zásad sociálnej
spravodlivosti, na skúsenostiach nespočet-
ných bojov a politických zápasov, bude
Slovenská národná rada strážiť a uskutoč-
ňovať všetko to, čo bolo hybnou silou
obrodzujúceho dynamizmu nášho národa.
V tomto slávnostnom zasadaní plní sa
odkaz našich dejín. Je ono súčasne zá-
väzkom upevniť a prehĺbiť hodnoty, ktoré
daly základ víťazstvu pokrokových národ-
ných síl. V ľudovodemokratickom štáte
Čechov a Slovákov sú dané všetky pred-
poklady pre rozvinutie tvorčích síl nášho
ľudu, pre všestranné uplatnenie skrytých
fondov a schopností. A Slovenská národná
rada ako reprezentantka slovenského ná-
rodného života učiní všetko, aby ich rozvi-
nutie a uplatnenie podporovala.
Nech žije slobodný ľudovodemokratický
štát ĄČechov a Slovákov! Nech žije miero-
vý front Slovanov a slobodomilovných
národov na čele so Sovietskym sväzom!
Večná sláva bojovníkom za spravodlivú
vec národa, ktorí svojím dielom a obeťami
pripravili tento veľký deň. (Potlesk)
Predseda SNR Karol Šmidke: (cengá)
Prikročíme k rokovaniu.
Na programe je
zpráva právneho a kultúrneho výboru
návrhu poslancov SNR Fraňa Kráľa a
spoločníkov na vydanie jubilejnej dekla-
rácie Slovenskej národnej rady o význa-
me Slovenského národného povstania z
roku 1848/1849.
Spoločným zpravodajcom výborov je
pán poslanec Michal Chorváth.
Dávam mu slovo.
Poslanec SNR Dr. Michal Chorváth:
Sto rokov od Slovenského povstania v
rokoch 1848/1849 je storočím politických
zápasov slovenského národa počnúc od
elementárnych pokusov cez rozvinutý ná-
rodný a sociálny boj až po naplnenie tých-
to snáh v Ústave ľudovodemokratickej
Československej republiky z 9. mája 1948.
Rok jubilejný stal sa rokom víťazným,
posledné udalosti dávajú všetkým dejin-
ným skutočnostiam plný smysel.
Dejinné hodnotenie prevádza každý slo-
bodný národ svojou praxou tým, že si volí
politické smery a poveruje ľudí, v ktorých
skladá dôveru, správou svojich vecí. Slo-
venský národ behom takmer celého sto*
ročia túto možnosť nemal, nemal možnosť
ani vyjadriť stotožnenie svojich túžob a
túžbami najlepších príslušníkov svojho
národa, ba napokon nemal možnosť ani
prejaviť im svoju vďaku. Preto sa zdá po-
trebným, aby Slovenská národná rada
v mene slovenského národa manifestač-
ným spôsobom zhodnotila všetky najdô-
ležiteišie fázy národného zápasu, vyslovila
vrelé poďakovanie mŕtvym i živým bojov-
níkom za slobodu a prihlásila sa záväzne
k smyslu toho, čo hovoria slovenské de-
jiny, že totiž slobodu si vydobyl náš ná-
rod v bratskej dohode s národom českým
len tým, že v rozhodujúcich chvíľach svo-
jich dejín priklonil sa k pokrokovým po-
litickým a sociálnym prúdom, a že v tejto
ceste k slobode bol zdržiavaný vždy vtedy,
keď podľahol prúdom reakčným.
Jubilejná príležitosť ukazuje veľmi jas-
ne, že moderné slovenské dejiny od prvých
začiatkov až podnes sú logickým a vývi-
novým celkom. Každý pokrokový čin ná-
rodných dejateľov znamenal posilnenie
nášho národa. Na pokrokové dielo sloven-
skej inteligencie nadväzuje robotnícka
trieda, pod vedením ktorej zabezpečuje sa
konečne nášmu národu nehatený, slobod-
ný rozvoj. Ďalšou dejinnou smernicou,
ktorou nadväzuje prítomnosť na minulosť,
je socializmus.
Všetky tieto zásady a hodnotenia má
vyjadriť deklarácia spôsobom jasným, aby
minulosť slovenská stála pred očami kaž-
dého Slováka ako povzbudenie i výstraha.
Slová tejto deklarácie majú prejsť do pa-
mäti ľudí od najútlejšieho veku, aby sa
stály pravidlom politiky a každodenného
života, aby každému naznačovaly, čo je
skutočným pojivom národa a Republiky.
Forma deklarácie bola zvolená z tých
dôvodov, že je ona u nás tradičnou a volí
sa pri najvýznamnejších udalostiach v de-
jinách nášho národa. Treba poukázať me-
4
novite na Martinskú deklaráciu z roku
1918, ktorá podobne konštatovala veľké
zmeny v národnom živote a vniesla nové
dejinné hodnotenie. Aj táto jubilejná de-
klarácia má mať tento záväzný smysel.
Výbory právny a kultúrny schválily
iniciatívny návrh jubilejnej deklarácie
bez zmeny a usniesly sa odporúčať plénu
Slovenskej národnej rady, aby deklaráciu
schválila tak, ako ju poslanci Slovenskej
národnej rady navrhujú, v tomto znení:
Slovenská národná rada pri oslave IV.
výročia Slovenského národného povstania
a storočnice Slovenského povstania roku
1848/1849, preniknutá historickým pove-
domím o zabezpečení národných, politic-
kých, hospodárskych, sociálnych a kultúr-
nych práv slovenského ľudu v ľudovode-
mokratickej Československej republike,
vzdáva úctu a vďaku všetkým šľachetným
bojovníkom, prinášajúcim v storočí zápa-
sov žertvu majetku, osobného šťastia,
utrpenia i životov za vec národa, Českoslo-
venskej republiky, humanity a sociálneho
pokroku.
Skláňa sa pred pamiatkou buditeľov,
ktorí históriou slovenského národa, veľkou
úlohou Slovanstva vo svete, láskou k rod-
nému jazyku, úctou k ľudskosti, nenávis-
ťou k tyranii a poddanstva kriesili národ-
né povedomie slovenského ľudu. Zdôraz-
ňuje nehynúce dielo Ľudovíta Štúra a jeho
druhov, ktorí naplnili národnú myšlienku
pokrokovým programom politickým, i so-
ciálnym i kultúrnym.
S úctou (pomíňa na generáciu matičnú
a hlasistickú, prispevšiu programom prak-
tickej práce k záchrane národa a k roz-
voju jeho povedomia, i na prvé úsilia
socialistických buditeľov, ktorí vytýčením
triednych potrieb pracujúceho ľudu na
Slovensku naznačili jedine bezpečný zá-
klad záchovy národa i jeho rozvoja. Za-
stavuje sa pred pamiatkou veľkých obe-
tí bojovníkov prvej svetovej vojny, ktorí
rozdrúzganím feudálnej monarchie rakús-
ko-uhorskej dosiahli, opretí o boj českého
ľudu, slobodu nášho národa a pripravili
predpoklad pre jej zdravý vývin v Česko-
slovenskej republike.
Na večné časy pripomína národu slo-
venskému príkladné činy hrdinských bo-
jovníkov proti fašistickým okupantom a
ich domácich pomáhačom, ako aj slávne
boje povstalcov z roku 1944-45, ktorí
verní tradícii tvrdých sociálnych zápasov
medzi dvoma svetovými vojnami a verní
odkazom veľkej októbrovej revolúcie v
čele drobného slovenského ľudu a za ú-
časti všetkých pokrokových složiek náro-
da v epoche víťazného postupu hrdinskej
Sovietskej armády dovŕšili oslobodenie
slovenského ľudu, obnovili Českosloven-
skú republiku ako štát ľudovodemokratic-
ký a pripravili spolu z ľudom českým k
socializmu v našom spoločnom štáte.,
Slovenská národná rada, predchnutá
smyslom tragickej i víťaznej histórie slo-
venského národa, chcejúc pokračovať v
jej slávnom a záväznom odkaze, pripomí-
na každému Slovákovi, že kedykoľvek náš
národ spájal alebo opieral svoje osudy o
spiatočnícke sily, vždy utrpel ťažké škody.
Tragický záver Sloveského povstania pred
sto rokmi, opustenie ľudového programu
v desaťročiach nasledujúcich a najmä na
úsvite našej národnej slobody po prvej
svetovej vojne, zločinné spájanie sloven-
ských osudov s temným fašistickým impe-
rializmom v období druhej svetovej vojny
sú varovnou výstrahou. K slobodnému a
plnému rozvoju rozbiehal sa však náš ná-
rod vždy vtedy, keď svoje ciele spojoval s
pokrokom doma i vo svete, a vstúpil do ob-
dobia svojho rozkvetu, keď sily zpiatoč-
nícke a protiľudové boly porazené víťaz-
stvom pokrokových síl v čele so socialis-
tickým Sovietskym sväzom.
Slovenská národná rada zaväzuje sa
preto v mene slovenského národa, že bude
strážkyňou tých pokrokových a ľudových
tradícií, ktoré sú predpokladom blahobytu
slovenského národa. Vyhlasuje, že ľudo-
vodemokratická Československá republika,
ktorá zabezpečila slovenskému ľudu vše-
tky jeho práva politické, sociálne i kul-
turné, je jediným domovom slovenského
národa a že ľud slovenský v bratskom
sväzku s ľudom českým chce tento spo-
ločný štát upevňovať a zveľaďovať. Jedinú
záruku šťastnej budúcnosti slovenského
a českého národa vidí v dôslednej vláde ľu-
du a v rozvoji jeho tvorivých síl v smysle
pokrokového, humánneho a socialistické-
ho spoločného zriadenia. V nezlomnej ver-
nosti k ideám povstania želá si nerozruši-
teľné spojenectvo so Sovietskym sväzom,
všetkými slovanskými a pokrokovými ná-
rodmi na upevnenie mieru a šťastia celé-
ho ľudstva.
Slovenská národná rada, súc hlboko
presvedčená o správnosti týchto
5
vých smerníc slovenskej histórie, pokladá
zásady tejto deklarácie za záväzné pre se-
ba i pre slovenský ľud na večné časy.
V Košiciach 29. augusta 1948.
Predseda SNR Karol Šmidke:
Dovoľte mi, aby som dodatočne privítal
významných politických činiteľov anglic-
kého parlamentu pána poslanca Galheche-
ra a Andre Marty.
Nasleduje rozprava o prenesenej zpráve.
K slovu sa prihlásil pán povereník in-
formácií Dr. Andrej Pavlík.
Dávam mu slovo.
Povereník informácií Dr. Andrei Pavlík:
Slávna Slovenská národná rada!
Slovenský národ zakončieva v roku 1948
dôležitú epochu svojho vývinu a dejstvo-
vania. Je tomu práve sto rokov, čo Slováci
ako národ vstúpili do prvej uvedomelej
politickej akcie. Začiatkom septembra 1848
vzniká prvá Slovenská národná rada, kto-
rá organizuje prvé slovenské povstanie za
lepší a slobodný život slovenského národa.
Od vtedy, t. j. po celých sto rokov trval
na slovenskom území pohyb, ktorý bol v
určitých obdobiach zatlačovaný pod prah
otvorenej akcie, aby znova a znova pre-
pukával v zjavný boj politický i vojenský.
V storočnom slovenskom pohybe ostávajú
ako konštanty základne, no neuskutočne-
né ciele prvého slovenského povstania, t. j.
úsilie zabezpečiť práva a slobodný život
národa. Pravda, v postupujúcom vývoji
spoločenskom doma i v meniacich sa pod-
mienkach a okolnostiach rozvoja strednej
Európy, Európy a sveta mení sa národný
program slovenský, ako ho vytýčili prví
slovenskí postalci: priberá on nové požia-
davky a modifikuje staršie. Napriek tomu
však, ako neprestajný a navonok najviac
prerážajúci tón rôznotvárneho storočného
vývinu slovenského života ostávajú požia-
davky slobodného, nikým nepotláčaného
národného žitia, požiadavky národnej slo-
body. Táto okolnosť si žiada dívať sa na
storočie medzi 1848 a 1948 ako na jednu
dovŕšenú etapu slovenskej histórie, etapu,
ktorá má cieľavedomú dynamiku a súvis-
losť. Áno, všetky významné výjavy sto-
ročnej slovenskej histórie, histórie zauz-
ľujúcej sa v rokoch 1848, 1918, 1944 a
1948, i keď sú ony akokoľvek
časové i von-
kajšími podmienkami vývojových stupňov
od seba vzdialené, majú medzi sebou úzku
spojitosť, súvislosť. Tohto roku dovŕšila
sa táto etapa. Preto skôr ako náš národ
vkročí do nového obdobia svojho žitia,
treba je pozastaviť sa na histórii, uvedo-
miť si novosť prítomnosti, poučiť sa zo
skúsenosti a potom cieľavedome, bez tápa-
nia, bez chýb ísť ďalej. Povinnosť zhodno-
tiť storočnú históriu Slovákov a vyniesť
z nej uzávery a smernice patri predovše-
tkým Slovenskej národnej rade, lebo jej
ako následkyne prvej Slovenskej národnej
rady z roku 1848, druhej Slovenskej ná-
rodnej rady z roku 1918, tretej Sloven-
skej národnej rady z r. 1944; Slovenskej
národnej rade spolu s druhým slovenským
národným orgánom Sboru povereníkov,
nielen podľa tradícií národného boja ale
i podľa ústavy Československej republiky
z 9. mája t. r., patrí reprezentovať svoj-
bytnosť slovenského národa a starať sa
s inými orgánmi Republiky o jeho rovno-
právny a všestranný rozvoj.
História národného pohybu slovenského
v uplynulej storočnice nie je jednoduchá.
Nedá sa napr. ani prirovnať k histórii veľ-
kých národov, ktoré hneď po likvidovaní
feudalizmu v minulom storočí a po národ-
nom uvedomení konštituovaly si svoj ži-
vot, slobodný nacionálny rozvoj vo vlast-
ných národných štátoch. Slováci precitli
sa v minulom storočí ako národ v mimo-
riadne složitých a ťažkých pomeroch.
Precitli sa predovšetkým ako národ mar
lý, málo početný. Už táto okolnosť vtláča
pečať slovenskej histórii Malý slovenský
národ po tisícročie žil pod útlakom agre-
sívneho dobyvateľa. Ešte pred svojím ná-
rodným uvedomením stratil veľký počet
svojich členov na južnom území i vnútri
krajiny. Jeho malosť bola ešte zvyšovaná
tým, že mu chýbaly tie sociálne vrstvy,
ktoré v tom čase u iných národov boly
nositeľmi národného pohybu, sporov a bo-
ja. Slovensko nemalo slovenských miest, v
ktorých by sa uvedomovala vrstva mešťa-
nov, pravých to nositeľov nacionality na
sklonku feudalizmu. Na Slovensku nebolo
slovenských fabrikantov, obchodníkov:
vrstva remeselníkov podliehala živelnému
odnárodňovaniu. Ani slovenských feudá-
lov nebolo. Podľa mena a pôvodu síce áno,
ale podľa uvedomenia a reči nie. U tých
niekoľkých zemanov, ktorí sa pociťovali
ešte ako Slováci, prevyšovalo vedomie sta-
vovskej príslušnosti a povýšenosti vysoko
nad uvedomením národným. Slovenský
živel na Slovensku bol vtedy reprezento-
6
vaný dedinou, chudobným, v neľudských
poddanských podmienkach, žijúcim roľ-
níckym ľuďom. Tento ľud, žijúci v úžas-
nom feudálnom útlaku a vykorisťovaní,
akému nebolo páru v strednej Európe,
túžil po zmiernení veľkej biedy a vykoris-
ťovania. Nositeľom prebudeného nacio-
nálneho cítenia za tejto situácie bola iba
hŕstka roduvemej zväčša dedinskej inte-
ligencie, učitelia a farári. Keď sa zamys-
líme nad postavením Slovákov v minulom
storočí, vidíme, že za tejto situácie sa
vlastne ani nedá hovoriť o prostom národ-
nom útlaku. Slovensko po stáročia nachá-
dzalo sa v situácii dobyvateľmi podmane-
ného národa s mnohými tými znakmi, ako
neskoršie vidíme u koloniálnych národov.
Malosť a nerozvitosť národa, jeho skoro
koloniálne postavenie nám vysvetľuje dve
stránky dosavádnej histórie Slovákov. Za
prvé to, že slovenské nacionálne hnutie
nemohlo sa nikdy spoliehať na vlastné
národné sily a muselo si vždy hľadať v
štáte alebo mimo neho odvahu a spojen-
cov. Už pri počiatkoch a potom i neskor-
šie posiľovali sa slovenskí rodoľubovia
myšlienkou československej a slovanskej
spolupatričnosti a vzájomnosti. Prirodze-
ne, že za situácie, keď najväčší a politicky
samostatný ruský národ žil v temnom cár-
skom samoderžaví nemohla slovenská
Vzájomnosť nadobudnúť nikdy účinnej po-
doby. Preto vidíme, že Slováci hľadajú
pomoc a oporu i inde, a veru často nielen
z dôverčivosti, ale i z nutnosti posilňujú
sa i tam, kde sa pomoc očakávať nedá.
Napríklad v prvom slovenskom povstaní
u rakúskeho cisárskeho dvora.
Druhá stránka, ktorú vysvetľuje národ-
ná malosť a hlavne nerozvitosť, je to, že
slovenský národný boj už na svojom za-
čiatku a často i neskoršie opieral sa nie o
mesto a mešťanov, ale o vrstvy dedinské-
ho, roľníckeho ľudu. Ak však chcela ten-
ká vrstvička slovenskej inteligencie po-
hnúť a mobilizovať roľnícke masy, musela
vo svojom programe spájať od začiatku
národnostné požiadavky s požiadavkami
roľníckeho ľudu. Toto dávalo slovenskému
hnutiu v minulom storočí v Slovenskom
povstaní v roku 1848/49 ľudový a progre-
sívny charakter.
Ďalšia okolnosť, ktorá popri malostí
stvárňovala slovenské osudy v uplynulom
storočí bola, že Slováci precitli sa onesko-
rene k národnému životu v štáte, ktorý
už svojou štruktúrou bol mocnou prekáž-
kou a nebezpečenstvom. V Rakúsko-Uhor-
sku lámal sa feudalizmus veľmi pomaly, a
už samotný tento proces bol doprevádzaný
silným protirečiacim si nacionálnym po-
hybom dvoch vládnucich národov. Za si-
tuácie, kedy Vývin Rakúska-Uhorska bol
značený neprekonaným feudalizmom a na-
pätým pomerom Nemcov a Maďarov, boly
národnostné pomery veľmi složité a často
osudy nenemeckých a nemaďarských ná-
rodností odohrávaly sa iba na periférii,
podobajúc sa trieštiacim vlnám pri brehu
rieky.
Tretia okolnosť, vytvárajúca rámec sto-
ročných osudov Slovákov bola tá, že ich
zem, krajina leží na dôležitom mieste v
Európe a že nie je bez bohatstva. I jedno
i druhé vyvolávalo ustavičný a pre Slo-
vákov nežiadúci záujem vládnucich náro-
dov a vládnucich vrstiev z týchto národov,
o Slovensko. Slovensko nebolo také a na
takom mieste, aby si bolo mohlo neruše-
ne stvárňovať v imperialistickom okolí
svoj život.
Všetky okolnosti, ktoré sme tu spome-
nuli, musí mať každý na mysli, keď chce
pochopiť počiatok i ďalší priebeh sloven-
skej histórie od roku 1848.
Už prvý samostatný prejav slovenského
národa v roku 1848 deformovaly osobitne
ťažké podmienky Rakúsko-Uhorskej mo-
narchie; už prvé slovenské povstanie ako
v zárodku obsahuje prvky tragédie, ktorá
ležala na Slovensku i v desaťročiach nasle-
dujúcich. Štúr a jeho družina, vychádza-
júc z ťažkej situácie národnej, vytyčujú
progresívny program slovenského hnutia,
program národnej slobody i zbavenia feu-
dálneho útlaku roľníckeho ľudu. Tento
program sľubujúci dôstojný život ubiede-
nému slovenskému človeku bol v stave
a skutočne i mobilizoval slovenské roľníc-
tvo, prebúdzal ľud z tisícročnej poroby.
Bol vo svojej spravodlivosti srozumiteľný
každému človeku. Áno, rozozvučal sa zvon
slovenskej slobody a bil tým istým ryt-
mom ako krátko pred tým v Palerme, v
Paríži, v Prahe i vo Viedni. Zvučal do-
konca čistejším ľudovým tónom ako u
iných národov, ktoré už malý vlastnú
vrstvu tretieho stavu. Jeho nešťastím bolo
však, že sa rozozvučal v Rakusko-Uhor-
sku. Znepokojil mnohých. Znepokojil pre-
dovšetkým vedúci národ Uhorska-Maďa-
rov. V tom čase početná vrstva maďarské-
ho zemianstva si uvedomovala, že revo-
lučnú náladu Európy môže využiť pre po-
7