vyrovnalo iným hospodársky vyspelým
krajinám a štátom, napr. Švajčiarsku,
Dánsku atď. Prevedením komasácie získa-
me o 25% viac na rastlinnej výrobe. Ďal-
šie výhody plynú z komasácie, zničenie
plevelu hyzdiaceho na medziach. To zna-
mená čisté osivo a tiež využitie mechani-
zácie, ďalej dokonalé prevedenie hlbokej
orby a celkové zlepšenie obrábania pôdy.
Musíme naučiť roľníka, správne hnojiť,
najmä správne hnojiť umelými hnojivami.
K tomu potrebujeme prieskum pôdy. Náš
roľník musí poznať složenie pôdy. Bolo by
preto veľmi osožné do 5RP v sektore pô-
dohospodárskom zahrnúť dôkladný rozber
pôdy, takže by nebolo u nás ani jednej
dediny, kde by roľníci nepoznali složene-
nia pôdy. Je zapotreby zriadiť, len čo to
technické zvládnutie dovolí, trojmesačné
roľnícke kurzy pre roľnícky dorast dľa
možnosti na každej väčšej roľníckej dedi-
ne. Tu veľmi pomôže pomoc štátnych
úloh a štátnych statkov. Behom krátkych
niekoľkých rokov musíme zameniť doby-
tok menejhodnotný za ušľachtilý. A tu je
úloha štátnych veľkostatkov, dochovať
ušľachtilý chov dobytka a tento za prija-
teľné ceny dodávať malým a stredným
roľníkom. To isté platí o osive a sadive,
ďalej zavedenie pokusných plôch nových
kultúr, tam kde sa to dá. Pomoc štátnych
úloh ďalej spočíva zavodnením určitých
časti lužného Slovenska, vybudovaním ši-
rokých sietí kanálov, inde zas odvodne-
ním - reguláciou. Toto sú veľké úlohy,
ale bude mať z nich osoh všetok pracujúci
ľud, ale  najmä však roľník. A tu nechce
byť roľník; len vždy dostávajúci, tu sa
chceme i my roľníci pričiniť dobrovoľnou
prácou a hlavne družstevným úsilím .Len
vytvorenie jednotných družstiev, odstrá-
nenie polofeudálne prežitky z družstevníc-
tva pomôžu roľníctvu. Treba rozšíriť sieť
prosperujúcich strojových družstiev, utvá-
rať pasienkové družstvá a zaviesť nový
duch do jestvujúcich lesných a pasienko-
vých družstiev, ktorý naučí našich roľní-
kov tiež i pasienky orať, siať a hnojiť, a
tam, kde sa dá zavádzať i kejdové hospo-
dárstva .Ďalej rozšírenie nových rôznoro-
dých družstiev na všetky dediny, zničí
čierny obchod, zabezpečí všetok výkup
roľníckych produktov. Komunistická stra-
na Slovenska hájila vždy malých a stred-
ných roľníkov v minulosti a hájiť nás
bude i v budúcnosti .Budeme trpezlivé

učiť našich roľníkov novému výnosnému
hospodáreniu. Poskytneme mu plnú po-
moc pri zavádzaní nových výrobných fo-
riem a bude záležať len na samom roľníc-
tve, kedy dosiahne tej životnej úrovne a
kultúrnej, ktorá patrí jemu a ktorá sa do-
staví docielením vyrobiť viacej za men-
ších námah a nákladu.

Tu dovoľte mi, aby som sa zmienil po-
znamenať ako výkonný roľník, že sprie-
myselnenie Slovenska v platnej miere od-
stránilo disparitu cien priemyselných a
roľníckych výrobkov, neobstojí preto tvr-
denie pána poslanca Dr. Kyselého, že
stroje sú pre vysoké ceny roľníctvu ne-
prístupné. Svoje vyvrátenie podopieram
touto skutočnosťou. V roku 1937, keď som
si sám chcel kúpiť pluh "Bacherak", mu-
sel som predať kravu, z ktorej mi zostalo
len 100 Kčs, dnes za kravu kúpim 5-10
pluhov a ešte mi nezostane 100 Kčs, ale
i niekoľko tisícoviek.

Štatistika dokazuje, kým v roku 1937
musel roľník predať 800 kg váhy živého
dobytka, aby si kúpil kosačku, dnes ju kú-
pi za 330 kg živej váhy dobytka .U ošípa-
ných, v roku 1937 musel predať 620 kg,
kým v roku 1947 180 kg .Mlieka musel
predať 3. 300 litrov, dnes 1200 litrov .U
pšenice, musel predať 2360 kg, dnes 1350
kg.

Z tohto jasne vysvitá, že ľudovodemo-
kratický režim dvíha roľníkov a keď my
roľníci dokážeme zaistiť slušnú výživu ná-
roda, zaistíme si i stroje, po ktorých roľ-
níctvo dnes takú veľkú poptávku a taký
Veľký záujem má. Tieto stroje nebudú
dávané do cudziny, za roľnícke produkty,
ale zostanú u nás, ovšem že vedomí sme si,
že určitý export do zahraničia musí byť,
aby naši bratia robotníci mali zaistenú tú
trvalú prácu a tým bude zaistený i lepší
najlepší konzument našich výrobkov. To-
to je naším cieľom a tým viac, keď nám to
umožňuje naša vláda, naše zákony a opa-
trenia. Znárodnenie bánk a priemyslu,
Ústava a najmä otvorená cesta vývoja,
ktorá aj roľníkovi umožní slušný človeku
dôstojný život. Táto cesta je cestou kultú-
ry, ktorá nám dáva vzdelanie a správne
nazieranie na zriadenie ľudskej spoločnos-
ti. Veríme, že len tento režim, ktorý po-
skytuje ovocie práce len pracujúcim, kto-
rý vyriešil dokonale pozemkovú reformu
v prospech malého a stredného roľníka, že
len tento režim prevychová masy roľníc-

30

kého ľudu a že prinesie i do nášho stavu
skutočné zrušenie otročiny, najmä otroči-
ny roľníckych žien. Chceme v tomto úsilí
byť i my nápomocní, len tak pomôžeme
najviac sami sebe. Chceme odstrániť pre-
kážky všetkého rázu, najmä vykoreniť
zbytky reakcie, ktorá nechce čestne pra-
covať, ale i naďalej nezaslúžene naduží-
vať ovocie našej práce, nedovolíme preto,
aby naše produkty dostával ten, kto nepra-
cuje. Keď je hriechom v dobe nedostatku
kŕmiť dobytok a ošípané potrebnými
článkami pre človeka, tak oveľa väčším
hriechom je, keď v dobe 2RP a 5RP, v do-
be úsilia a napínania síl, sa pretučňuje ten,
ktorý pracovať nechce a sabotuje a kladie
prekážky vývoju. To isté platí tiež o jeho
obhajcovi a každému rozvratníkovi. Slo-
venský roľník ťažko doplácal na tento ele-
ment v minulosti a je si vedomý, že len
odstránením zbytkov kapitalizmu, bude
môcť užívať nerušene ovocie socializmu
pre blaho seba a svojej rodiny. A preto
všetka naša práca bude vychádzať z úsilia,
zabezpečiť šťastnú budúcnosť všetkým
pracujúcim a tak prispieť na povznesenie
a zmohutnenie pevnej a nedeliteľnej re-
publiky Československej. (Potlesk)

Podpredseda SNR Anton Granatier:
Podľa prihlásenia posledným rečníkom
je pán poslanec bývalý komlóšsky báťa
Ondrej Beňo (potlesk), udeľujem mu slovo.

Poslanec SNR Ondrej Beňo:

Slávna Slovenská národná rada, panie
poslankyne a páni poslanci, súdružky a
súdruhovia!

Keď pri prejednávaní programového
vyhlásenia pána predsedu Sboru povere-
níkov súdruha Dr. Husáka daná je mi
možnosť menom našich, do lona svojho
národa vrátivších sa bratov, k tomu vy-
hláseniu niekoľko krátkymi slovami chcem
povedať toto:

Naši presídlenci program tento a každé
snaženie nášho ľudovodemokratického re-
žimu plne budú podporovať. Dokázali to
aj vo februárových udalostiach a v májo-
vých víťazných voľbách. Keď za to brat-
ské a srdečné prijatie, s akým svojich vra-
cajúcich sa bratov slovenský národ a jeho
vedúci činitelia prijali, za tú namáhavú
prácu vládnych činiteľov, ktorou náš ná-
vrat umožnili, za tú pečlivú starostlivosť,
ktorou naši povolaní činitelia naše hospo-
dárske položenie uľahčujú, všetkým vám

úprimne a srdečne v mene našich presíd-
lencov ďakujem. Popri tomto, dovoľte mi,
Slovenská národná rada pripomenúť, že
máme aj problémy, ktoré vyvolávajú me-
dzi presídlencami nespokojnosť. Je to vec
bytová, a zvlášť otázka samostatných by-
tových jednotiek. Túto vec treba urýchle-
ne zlepšiť. Chcem vyzdvihnúť, že naši vra-
cajúci sa bratia boli od starších čias aj v
časoch svojej neslobody vždy prívrženca-
mi ľudovodemokratického režimu a často
mali preto aj svojich martírov. Nutno mi
však poukázať, že vedúcou hviezdou náš-
ho návratu bolo národne sa zachrániť.

Naším osadením na južné Slovensko,
keď sa nepodarilo odsunúť ďalších Ma-
ďarov, mnoho našich presídlencov prišlo
do ťažkého rečového položenia. Že prečo?
Predstavme si slávna Slovenská národná
rada, žiť keď aj vo svojej ľudovodemokra-
tickej republike 100-200 slovenským du-
šiam v grupe 1. 000 až 3. 000 duší maďar-
skej národnosti. Nehovorím toto v zname-
ní národnej nesnášanlivosti. ale z nutnosti
uvedomenia si skutočnosti. Národ nežije
len chlebem, ale i slovem z úst pochádze-
jícim. Keď toto bude mať na zreteli naša
vysoká vláda, Sbor povereníkov, Sloven-
ská národná rada a všetci politickí činite-
lia, možno múdrymi opatreniami predísť
každej, rušivej prípadnosti na týchto kra-
joch. Ako poznám mojich presídlených
bratov, môžem uistiť našu verejnosť, že
oni nikdy a nikdy nestanú sa zradcami
našej drahej vytúženej Československej
republiky. (Potlesk)

Podpredseda SNR Anton Granatier:

Nakoľko viacej rečníkov sa neprihlási-
lo, vyhlasujem preto rozpravu za skonče-
nú a prikročíme k hlasovaniu.

Budeme hlasovať o programovom vy-
hlásení pána predsedu Sboru povereníkov,
ako ho predniesol na včerajšom plenár-
nom zasadnutí.

Kto súhlasí s programovým vyhlásením
Sboru povereníkov, nech zdvihne ruku.

Ďakujem a zisťujem, že Slovenská ná-
rodná rada programové vyhlásenie pána
predsedu Sboru povereníkov jednomyseľ-
ne schválila.

Nasleduje druhý bod programu, ktorým
je zpráva výborov právneho, kultúrneho
a rozpočtového o návrhu Sboru poverení-
kov na vydanie zákona o Národnej galérii.

31

Spoločným zpravodajcom výborov je
pán poslanec Ľudovít Bortel.

Dávam mu slovo.

Poslanec SNR Ľudovít Bortel.
Slávna Slovenska národná rada!
Uzákonenie návrhu Sboru povereníkov
na vydanie zákona o Národnej galérii mu
pre slovenský národný život mimoriadny
vyznám. Zriadením Slovenskej národnej
galérie budeme nielen nasledovať vzory
iných kultúrnych národov a štátov, ktoré
majú už zriadené známe a slávne galérie,
ale budeme konať aj v duchu dnešného
nášho vývoja, vývoja politického, hospo-
dárskeho a kultúrneho. Dnes je tenden-
ciou socializovať, urobiť spoločným ma-
jetkom všetko, keď to môže prispieť ku
zvýšeniu životnej úrovne nášho ľudu po
stránke hospodárskej ale i kultúrnej .A
zriadením galérie stane sa umenie vlastne
majetkom národa, spoločným vlastníctvom
najširších vrstiev ľudu .Umelecké sbierky
sú dôkazom vyspelosti národa .Pohľad
na diela výtvarného umenia, ktoré je zpä-
té so životom ľudu a národa, to je pohľad
na dejiny národa na jeho snaženia, na jeho
boje, na jeho kultúrny stav. A tak verejné
sbierky týchto umeleckých diel sú nielen
zdrojom estetického pôžitku, ale aj dôle-
žitým ľudovýchovnými ustanovizňami a
dvíhajú aj etickú úroveň ľudu. V ostat-
ných štátoch boly galerie zriadené už v
devätnástom storočí .Vo Francúzsku sa
začalo zo socializáciou umenia už po revo-
lúcii, keď Napoleon umelecké sbierky bý-
valých kráľov v Louvru sprístupnil verej-
nosti, v čom potom nasledovaly aj Fran-
cúzsko ostatné štáty európske.

Pomery na Slovensku v dávnejšej mi-
nulosti neprialy zriadeniu galérie .Šľach-
ta u nás bola neslovenského smýšľania a
pomáhala zveľaďovať len štátne sbierky v
Budapešti. A tak na Slovensku sberateľ-
ská činnosť v tomto odvetví sa vybíjala
v úzkom sberateľskom rámci národného
a ľudového umenia. Na získanie diel sve-
tového umenia a na sústavnú galerijnú
sbierku nebolo prostriedkov v chudobnom
národe. Priekopnícku prácu v tomto smere
začala v roku 1942 založená Slovenská ga-
leria, ktorá však dosiaľ vo víre politic-
kých udalostí nebola uzákonená a ktorá
je dnes jadrom nastávajúcej Slovenskej
národnej galérie. Politické udalosti dnes
a s nimi súvisiace kultúrne snaženie nie-

len vyžadujú, ale aj umožňujú zriadenie
galérie, konfiškácie majetkov bohatých
vrstiev, nemeckých, maďarských a kola-
borantských spôsobilý, že pomerne bohatý
materiál europského a slovenského ume-
nia, skrytý dosiaľ v rozličných kaštieloch,
dostal sa do rúk štátu a takto je tu mož-
nosť sústrediť ho do verejnej umeleckej
sbierky. Do galérie sa majú ďalej sústre-
ďovať umelecké pamiatky, ktoré má Slo-
vensko dostať z cudziny, najmä z Maďar-
ska v rámci reštitúcie a repatriácie ume-
leckých pamiatok podľa mierovej smluvy.
A nakoniec v galérii sa majú sústreďovať
aj najhodnotnejšie diela súčasného výtvar-
ného umenia slovenského i ľudovej ume-
leckej tvorby slovenskej.

Galéria bude podliehať Povereníctvu
školstva a osvety a bude aspoň na začiat-
ku, najmä pre nedostatok odborných mú-
zejných síl pričlenená ku Slovenskému
múzeu v Bratislave. Výbory právny,
kultúrny a rozpočtový rokovaly o tomto
návrhu na spoločnej schôdzke ešte dňa
22. júna t. r. Po jeho kladnom zhodnotení
previedly na ňom zmeny, ktoré boly uve-
dené v zpráve výborov zo dňa 22. júna t.
r. tlač č 202.

Novozvolené výbory, právny, kultúrny
a rozpočtový dňa 28. júla t. r. znovu prero-
kovaly tento návrh Sboru povereníkov,
pričom vzaly do úvahy aj pripomienky
Úradu Predsedníctva vlády .Na návrhu
previedly tieto ďalšie zmeny.

Pomenovanie Národná galéria zmenily
na Slovenska národná galéria, aby sa táto
galéria názvom odlišovala od prípadných
iných galérií, ak na Slovensku vznik-
nú.

V § 2 ods .1 v druhom riadku vynecha-
ly slovo "samostatný" ako nepriliehavé,
lebo galéria ako ústav rezortu je do Pove-
reníctva školstva a osvety.

V § 4 ods .1 namiesto slova "menova-
ný" užily slovo,, ustanovený" ako prilie-
havejšie, aby bolo jasné, kto riaditeľa na
čelo ustanovuje, naproti tomu ak pôjde o
povyšovanie riaditeľa, platia aj na neho
všeobecné predpisy o štátnych zamestnan-
coch. V tom smere bol, ako je nižšie uve-
dené, doplnený aj § 6.

V § 6. na slovo "pomery" vsunuly vý-
bory slovo,, riaditeľ a aby bolo nespor-
né, že riaditeľ patri medzi zamestnancov
galérie, štátnych to zamestnancov.

32

V § 8 ods. 1 za slovo "štátne" vsunuly
slová "a verejné", lebo je pravdepodobné,
že mnoho pamiatky bude musieť galéria
získavať aj od neštátnych, verejných úra-
dov.

V § 8 vynechaly výbory odsek 2, lebo
úprava matérie, pojatej do tohto odseku,
vymyká sa z rámca zákonodarnej kompe-
tencie Slovenskej národnej rady. Výbory
konštatovaly, že cieľa, ktorý sledoval ten-
to odsek, možno dosiahnuť aj administra-
tívnym opatrením. Preto výbory prísluš-
ných činiteľov, menovite Povereníctvo
školstva a osvety už teraz na potrebu uve-
deného opatrenia upozorňujú.

Odsek 3. prečíslovaly na odsek 2. a pre-
štylizovaly ho takto:

"Umelecké pamiatky, pochádzajúce zo
Slovenska, ktoré budú vrátené v smysle
mierovej smluvy z cudziny, najmä z Ma-
ďarska, sústredia sa v galérii podľa usta-
novení tohto zákona. "

Táto štylizácia bola volená preto, aby sa
do Galérie dostaly len tie pamiatky, ktoré
boly Slovensku odňaté a jemu sa vrátia.

Výbory si boly vedomé, že ustanovenie
§ 9 nie je presné v súlade s ostatnými prí-
slušnými ustanoveniami o jednotnom
štátnom rozpočte, predsa však trvalý na
jeho ponechaní. V spojitosti s tým výbory
prejavily želanie, aby otázka oslobodenia
od dávok a poplatkov pri venovaniach,
daroch a odkazoch v prospech kultúrnych
inštitúcií bola vyriešená v celoštátnom zá-
kone. Tým by uvedené oslobodenie bolo
zásadne vyriešené aj vo vzťahu k budúcej
zákonodarnej činnosti Slovenskej národnej
rady.

Výbory právny, kultúrny a rozpočtový
sa usniesly takto upravený návrh predlo-
žiť plénu Slovenskej národnej rady s od-
porúčaním na odhlasovanie.

Predsedníctva sa ujal predseda SNR Ka-
rol Smidke.

Predseda SNR Karol Šmidke:
K slovu sa prihlásil pán poslanec Michal
Chorváth, dávam mu slovo.
Poslanec SNR Michal Chorváth:
Slávna Slovenská národná rada, páno-
via, súdružky a súdruhovia! Len pred
krátkou chvíľkou odznela tuná dlhá a ob-
sažná debata o vyhlásení Sboru poverení-
kov, obrátená predovšetkým k potrebe do-
končenia našej dvojročnice a k potrebe

prípravy k našej päťročnice a v celku ob-
racajúc sa prevážnou mierou k otázkam
hospodárskej výstavby Slovenska. Pritom
všetkom, v rámci obsiahleho prejavu pred-
sedu Sboru povereníkov pamätalo sa v
takej miere, v akej na tento čas možno na
vec pamätať, aj na otázky kultúrne. Vyslo-
vilo sa tým mlčky to, čo je medzi nami už
dávno známe, že riešenie hospodárskych
otázok, hospodárska výstavba Slovenska,
odstránenie chýb v hospodárskej štruktúre
Slovenska je súčasne aj kľúčom k riešeniu
otázok kultúrnych. Nie je náhoda, vážené
shromaždenie, že prvým zákonom, na kto-
rom sa má usniesť Slovenská národná rada,
je práve zákon kultúrny. Práve tak, ako sa
má obracať zákonodarná činnosť tohto sbo-
ru k otázkam hospodárskym, pravé v ta-
kej miere má sa obracať aj ku kultúrnym
potrebám slovenským. Pretože tento sbor
zákonodarný spolu so Sborom poverení-
kov ako orgány slovenské majú sa posta-
rať o to, aby sa slovenský národ vo svo-
jej kultúre vyžil a aby aj vo svojej kul-
túre dosiahol rovnoprávnosti s národom
českým, aby sme touto cestou dosiahli to-
ho, že budeme mať v budúcnosti kultúru
formou národnú a obsahom socialistickú.

Tento zákon, ktorý máme dneska od-
hlasovať, nie je nijakou epizodickou zále-
žitosťou, nie je nejakou záležitosťou ná-
hodnou. Je to jedna z častí kultúrnej vý-
stavby Slovenska. Tento zákon je dávno
pripravovaný a konečne dnes v novej, už
podľa Ústavy fungujúcej Slovenskej ná-
rodnej rady, má byť ustavený. Keď mám
hovoriť o tomto zákone, musím znovu zdô-
razniť, že isteže v súvislosti s celým rázom
nášho dnešného života, s celou snahou
pozdvihnúť široké vrstvy nášho ľudu, na
prvom mieste sú nám otázky výstavby
školskej, otázky ľudovej kultúry, ľudovej
osvety. Pritom všetkom treba tuná znova
a znova zdôrazniť, že otázka kultúrneho
povznesenia nášho ľudu, nášho národa je
v najužšej súvislosti s kultúrnou tvorbou
všeobecnou, tou najvyššou, že my odmie-
tame hovoriť o nejakej osobitnej kultúre
pre ľud a osobitnej kultúre pre tzv. vyššie
vrstvy. Nie, my vždy, pri každej príleži-
tosti sme ochotní hovoriť len o jedinej jed-
nej kultúre, tej najlepšej a najvyššej, kto-
rá je práve preto, že je najvyššia a naj-
lepšia, určená pre náš ľud. A práve preto,
že je to tak, nie je možné myslieť, nie je
možné kultúrne pracovať bez toho aby sa

33

nestavalo, nebudovalo nielen v popularizá-
cii kultúry, nielen vo vzdelávaní širokých
vrstiev, ale aj v tvorbe, v tých sférach
kultúry najvyššej. Čo je smyslom tejto
galérie, dôvodová zpráva vám už zhruba
povedala. Bude predstavovať kultúrne úsi-
lie slovenského národa vo sfére výtvarnej.
Bude shromažďovať všetky bohatstvá vý-
tvarnej kultúry od najstarších čias až po
doby najnovšie, až po naše nové umenie,
až po úsilia našich dnešných slovenských
výtvarníkov. Pritom vy, ktorí ste navští-
vili nedávno skvelú výstavu slovenského
ľudového umenia, istotne nezabúdate si
pripomenúť, že v tomto shromažďovaní
výtvarnej kultúry nesmie sa zabúdať na
patričnú účasť ľudového umenia, ktoré vo
výtvarnej kultúre slovenskej hrá takú ne-
smiernu rolu. Táto galéria bude plniť, ako
som už povedal, dôležité funkcie, repre-
zentatívne, bude plniť úlohy študijné, pre-
tože naša súčasná história umenia, naši
súčasní umelci budú sa orientovať na ume-
nie minulosti, ale súčasne bude plniť táto
galéria, a v tom chceme, aby sa odlišovala
od všetkých galérií v minulosti, aj dôležitú
úlohu výchovnú, pretože bude slúžiť za
galériu pre ľud, ktorý v tejto inštitúcii
bude sa vychovávať chápaniu hodnôt vý-
tvarných, bude sa učiť, čo je to moderné
alebo staré výtvarné umenie a v akom
smysle môže zvýšiť životnú radosť pracu-
júceho človeka, ako vysoko hodnotný pro-
dukt kultúrny.

V súvislosti s tým musím pripomenúť
ešte jednu vec pre slovenských výtvar-
níkov a umelcov vôbec nesmierne dôleži-
tú. S ustavením tejto galérie spojujú
a musia spojovať slovenskí výtvarníci
veľké nádeje na zlepšenie svojho existenč-
ného postavenia. Treba nám povedať, vá-
žení páni a panie, súdružky a súdruhovia,
že slovenské výtvarné umenie, ktoré do-
siahlo, možno povedať, veľmi vysoký stu-
peň umeleckého vývinu, umeleckej práce,
je vo veľmi žalostnom postavení. Na tom-
to obrovskom spoločenskom zlome, ktorý
prežívame, minulá meštianska spoločnosť
odvrhla umelca zo svojho stredu, nepotre-
bovala ho už, nechcela ho platiť, nepotrebo-
vala jeho umenie. Nová spoločnosť ešte ne-
vytvorila si svoje umenie, nenašla si svoj-
ho umelca a tak umelec, ale menovite vý-
tvarník, ktorý pre dobrú produkciu svo-
jich diel potrebuje veľké odborné znalosti
a mnoho času, výtvarník stojí, povedal by
som, medzí zemou a medzi nebom a veľmi

často rozmýšľa, z čoho bude žiť. Uskutoč-
nenie tejto galérie má teda vedia tých vý-
chovných úloh ešte aj ten smysel, aby až
do tých čias, kým bude otázka sociálneho
postavenia umelca riešená, postarala sa o
zabezpečenie života, existencie slovenské-
ho umelca. Ja by som si dovolil povedať
vám, súdružky a súdruhovia, dámy a pá-
novia, že slovenský výtvarník, slovenský
umelec si to plným právom zaslúži, nielen
pre svoje vysoké umelecké kvality, ale aj
pre svoj opravdový vrúcny pomer k ľudo-
vej demokracii, k dnešnému nášmu zria-
deniu, pre svoj pomer k tej ceste, ktorou
aj my spolu všetci smerujeme k socializ-
mu. Chcel by som pri tejto príležitosti pri-
pomenúť, že slovenskí umelci celým svo-
jím citovým ustrojením oddávna sú bez-
podmienečne na strane pokroku, že vo
všetkých rozhodujúcich chvíľach, ale me-
novite vo februárových udalostiach, pri-
hlásili sa veľmi otvorene, veľmi jasne a
veľmi rozhodne k pokrokovým ľudovým
silám a preto si podľa mojej skromnej
mienky zasluhujú nielen, ako vravím, z
tých iných odborných dôvodov, ale aj
z týchto dôvodov, aby ste si ich ako repre-
zentanti ľudovej vôle na Slovensku všimli
a sa ich aj zaujali.

Vážená Slovenská národná rada! Ako
ste už počuli, tieto galérie majú iné, meno-
vite západné národy, už dávno, a ustro-
jili im ich kedysi v minulosti králi, bohá-
či, šľachtici a iné takéto vrstvy národa,
ktoré dneska patria dávnej minulosti. Slo-
venský národ, ako dobre viete, nikdy ta-
kéto vrstvy vo svojom lone nemal, všetky
tieto vrstvy obracaly sa len proti nemu a
zmenšovaly všetkými možnými spôsoba-
mi jeho silu. Je našou chľúbou, že všetky
dôležité národné inštitúcie zriaďujú u nás
nie šľachtici, nie boháči, ale ľud, náš ná-
rod sám prostredníctvom svojich zástup-
cov. Práve takým spôsobom bola ustroje-
ná u nás Slovenská akadémia vied a ume-
ní, práve takým spôsobom má byť ustro-
jená aj táto galéria. A ja vám, vážené
shromaždenie, v predpoklade, že ste od-
hodlaní tento zákon odhlasovať, v mene
všetkých umelcov, v mene všetkých kul-
túrnych pracovníkov už predom čo naj-
srdečnejšie za tento váš veľký záujem ďa-
kujem, ďakujem vám za to. že ste dôstoj-
nými reprezentantmi svojho národa a že
pamätáte na to, aby národ mal proste plný
rozsah svojej kultúry, aby v oblasti svo-

34

jej kultúry rozvinul všetky svoje možnosti
a schopnosti. Ďakujem vám ešte raz a pro-
sím vás, aby ste si tento vrelý záujem pre
otázky kultúrne zachovali aj v budúc-
nosti, v krátkej budúcnosti, keď sa budú
znova riešiť veľké otázky slovenskej kul-
túry. (Potlesk. )

Predseda SNR Karol Šmidke:

Ďalších rečníkov niet. Vyhlasujem preto
rozpravu za skončenú.

Nasleduje hlasovanie.

Dávam hlasovať o návrhu zákona Slo-
venskej národnej rady o Slovenskej ná-
rodnej galérie.

Kto súhlasí s návrhom tak, ako ho pán
zpravodajca predniesol, nech zdvihne ru-
ku.

Ďakujem.

Kto je proti?

Nik.

Zisťujem, že Slovenská národná rada
schválila tento zákon v prednesenom zne-
ní.

Nasleduje tretí bod programu, ktorým
je

zpráva výborov právneho a hospodár-
sko-sociálneho o návrhu Sboru poverení-
kov na vydanie zákona o zániku reálnych
živností kominárskych.

Spoločným zpravodajcom výborov je
pán poslanec Dr. Ignác Rendek.

Dávam mu slovo.
Poslanec SNR Dr. Ignác Rendek:
Slávna Slovenská národná rada! Z feu-
dálnych čias zostaly nám ako prežitok
tzv. reálne živnosti. Tieto reálne živnosti
spočívajú v tom, že živnostenské oprávne-
nie viaže sa na určitý objekt územia a tvo-
rí reálne právo, ako by nejaký hmatateľ-
ný predmet, ktoré možno nezávisle od oso-
by nadobúdať, scudzovať, dávať do pre-
nájmu bez toho, že by majiteľ tohto reál-
neho živnostenského oprávnenia sám osob-
ne živnosť prevádzal. Najviac reálnych živ-
nostenských oprávnení spadá do sektoru
kominárskych živností. Ustanovizeň reál-
nych živností kominárskych je s hľadiska
dnešných čias neudržateľná. Poskytuje
možnosť bezprácnym ziskom, nakoľko ma-
jiteľ sám môže mať iné a často aj má inú
hlavné zamestnanie a živnosť preň faktic-
ký vykonávajú námezdné sily. Reálne ko-
minárske živnosti sú taktiež závažnými

prekážkami pri školení sa kominárskeho
dorastu, nakoľko reálne kominárske živ-
nosti zmenšujú pre výkonného kominára
možnosť, aby nadobudol vlastné osobné
živnostenské oprávnenie. Z tohto dôvodu
Sbor povereníkov podáva Slovenskej ná-
rodnej rade návrh zákona, podľa ktorého
reálne živnosti kominárske zanikajú. V sú-
vislosti so zánikom reálnych kominárskych
živností vynoruje sa potreba upraviť po-
mery osôb, ktoré doteraz boly existenčne
odvislé na reálnej kominárskej živnosti.
Návrh predvída úpravu v tom smysle, že
by doterajší majiteľ reálnej kominárskej
živnosti po jej zániku nadobudol osobné
živnostenské oprávnenie, ak sám k 1. júnu
1947 osobne živnosť skutočne prevádzal a
preukáže sa odbornou spôsobilosťou. Je
ďalej domyslením tejto zásady, keď osno-
va navrhuje priznať osobné živnostenské
oprávnenie dedičom, prípadne vdove po
takom majiteľovi reálnej živnosti komi-
nárskej, ktorý sám mal odbornú spôsobi-
losť na prevodzovanie tejto živnosti a v ča-
se smrti ju aj skutočne osobne prevádzal.
Podobným spôsobom osnova pamätá tak-
tiež na tých majiteľov reálnej živnosti ko-
minárskej, ktorí živnosť osobne neprevá-
dzali len pre telesnú alebo duševnú nespô-
sobilosť. Okolnosti, zakladajúce prednost-
né právo na nadobudnutie osobného živ-
nostenského oprávnenia, sa posudzujú ku
dňu 1. júna 1947 z toho dôvodu, aby boly
vylúčené špekulačné prevody reálnych ko-
minárskych živností od tých čias, kedy
Slovenská odborová rada podnikla prí-
slušné kroky na zrušenie reálnych komi-
nárskych živností. Výbory právny a hos-
podársko-sociálny rokovaly o tejto osnove
na spoločnej schôdzke dňa 28. júla 1948
po jej kladnom zhodnotení previedly na
nej tieto zmeny:

§ 1 bude znieť "Reálne živnosti komi-
nárske zanikajú bez nároku na náhradu
dňom nadobudnutia účinnosti tohto záko-
na. " Vecné zmeny v tomto paragrafe nie
sú žiadne, len čisté štylistické.

V § 2, odstavci 3, výbory škrtly slová
"alebo z iných závažných príčin a nemá
iný dostačujúci zdroj príjmov". To je z
toho dôvodu, aby sme u tých majiteľov
reálnych kominárskych živností, ktorí ma-
jú mať priznaný prednostný nárok na vy-
danie osobného živnostenského oprávne-
nia, zúžily okruh tých osôb,, ktoré faktic-
ky živnosť osobne nevykonávaly.

35