sa slová Písma: "Nech prosím, neni roz-
broja medzi mnou a tebou a medzi mojimi
pastiermi a tvojimi pastiermi, veď sme
bratia". (I. Mojž. 13. 8).

K 3) bodu: Domáci a zahraniční intrigá-
ri boli do februára najväčšou prekážkou na
splnenie veľkého prísľubu Božieho: "Hľa
dávam Vám všelikú bylinu, ktorá rodí se-
meno na zemi a všetko stromovie, ktoré v
sebe nosí semeno svojho rodu, aby vám bo-
ly za pokrm. " (I. Mojž. 1. 29) Slovo "vám"
oni rozumeli v prvej osobe: "mne" a nie
"nám". A toto bol základ nespokojnosti.
Vyslovením zásady: "pôda patrí tomu, kto
na nej robí" padli všetci tí, ktorí zem po-
važovali za svoj výlučný, neobmedzený
majetok, bez zodpovednosti za menší alebo
väčší chlieb tisícov. Znárodnením nerast-
ného bohatstva, priemyslu, veľkoobchodu
a peňažníctva zase sa plní veľký plán Boží
s človekom, aby ovocie spoločného úsilia
neuzurpovalo sa jednotlivcami, ktorí majú
tvrdšie päste a lakte, ale bolo dané do rúk
a pod dozor správcov, ktorí sú za svoje
šafárenie zodpovední celému národu.

A tí zahraniční intrigári? Mal som prí-
ležitosť nahliadnuť do archívov tých, ktorí
sa pričinili o rozbitie prvej Českosloven-
skej republiky a môžem Vás uistiť, že v
ich hlásení sa nachádza veľmi často ziste-
nie, kto, prečo a s kým je rozvadený, aby
potom mohli nadviazať na našu rozcapar-
tenosť a pomocou nej dosiahnuť svoje
ciele. Tak tomu bolo viacmenej aj pri
odhalení protištátneho sprisahania najnov-
šieho dáta. Keď teraz vo februári ľud sil-
nou rukou uderil na stôl, zamĺkli všetci
títo naši vonkajší a vnútorní nepriatelia
a každý si uvedomil vážnosť doby a ne-
možnosť beztrestne prestupovať veľký prí-
kaz Petra apoštola: "Buďte teda poddaní
každej ľudskej správe, poslanej potrestať
zločincov a pochváliť dobrých, lebo tak to
chce Boh". (I. Peter 2. 13-15).

K 4) bodu: Už všelijaké složky viedly
náš ľud a sľubovaly mu blahobyt. Bol to
kedysi panovník, ktorý bol pomazaný
a korunovaný "svätou" korunou, ale ne-
vládal tisíce pracujúcich zbaviť otrokár-
stva svojich podriadených zemepánov.

Boli to šľachtici a zemani, ktorí sa do
roku 1848 vyhlasovali za jediných repre-
zentantov národa a ostatní boli len job-
bagyones - poddaní, ktorých plač z dere-
šov nik nepočul, leda hôrni chlapci.

Boly to politické strany, ktoré však
chránily len svojich stúpencov.

Kňažstvo, Cirkev, keď videla nespra-
vodlivosti, ozývala sa. Ozval sa aj Lev
XIII. na ochranu práv robotníkov. Ale jeho
encyklika zostala v zaprášených farských
archívoch. Kňažstvo nemalo exekutívnej
moci prinútiť nesvedomitých kapitalistov
k plneniu povinností voči tisícom pracujú-
cich bratov. František z Assisi síce pohol
svedomím talianskych kupcov, že otvárali
svoje mešce pre väčšie almužny. Vincent
z Pauly svojimi kázňami dojal parížske
dámy, že skladaly svoje diadémy k jeho
nohám, ktoré on premenil na polievku, čo
vlastnoručne varil parížskej chudobe; ale
zmeniť zhnitý svetový poriadok - v kto-
rom pár šikovných a chytrých pánov vlast-
niacich hospodársku moc, vykorisťovalo
milióny bezmocných a nevedomých ,
uspokojovalo svoje hriešne svedomie pár
voskovými sviecami, obetovanými na oltár
Madony alebo hoci katedrálou, na ktorej
sa musel skvieť pyšný erb ich pomazané-
ho rodu a na jeho oratóriách museli byť
incenzovaní sluhami Kristovými - urobiť
radikálny zákrok, upliecť korbáč z povra-
zov na kupcov, znesvätiteľov božej sväti-
ne - človeka, len kedy tedy a len ťažko
sa viac menej darilo. Nový život v slovan-
skom svete a najmä v Sovietskom sväze,
ktorý zo zhnitého cárskeho kolosu vytvo-
ril silný ľudový štát, ktorý nakŕmil obilím
nielen nás, ale aj svetovú veľmoc - An-
glicko, robí peňažnú reformu a zrušuje
lístkový systém vtedy, keď v Londýne
nedostaneš bez lístku kúsok chleba, vy-
tvára aj tu nové zdravé poriadky, tento
nový život. A o tento nový poriadok usi-
luje najmä komunistická strana. (Potlesk).
O komunistickej strane môžu byť rôzne
mienky: Sú, ktorí ju považujú za bič, kto-
rý ich tresce. Ale chvála Bohu ten bič
uderil a zmietol zastaralé formy ľudskej
spoločnosti a pripravil cestu ľudskej dô-
stojnosti nie pár vyvoleným, korunova-
ným erbami a politickými legitimáciami
ozdobeným jednotlivcom, lež širokým ma-
sám drobného ľudu, ktorých každý člen
je podľa učenia Kristovho - rovnocen-
ným dieťaťom Božím, rovnako vykúpe-
ným krvou Kristovou.

Na čele nášho Národného frontu stojí
komunistická strana. Ona vyhlasuje a za-
ručuje, že sa viac nevrátia staré časy vy-
korisťovania človeka človekom. Vytvoril
niekedy takého predpoklady kapitalistický
systém? Pozrime len niektoré jeho sprie-
vodné zjavy a posúďme, ktorý z oboch

18

pár rokmi kráčaly ulicami zástupy hladu-
júcich nezamestnaných a ako im pomáhal
kapitalizmus? Dával povely k streľbe do
hladujúcich zástupov. Keď sa roľník za-
dĺžil, mala s ním banka exekútor a advo-
kát smilovanie? Vyhnali ho aj s rodinou
20 Slamou pokrytého domku do bezprístre-
šia. Ešte aj sám sa pamätám na časy, kedy
študovať mohly len pánske deti .Dnes sú
brány škôl, aj najvyšších, otvorené každé-
mu. A ešte jedno. Kto bol a kto je naj-
väčším vojnovým štváčom, či nie kapita-
listický veľkopriemysel, ktorému vojna je
len veľmi vítaným trhom na umiestnenie
vražedných výrobkov? A nie sú to práve
ľudovodemokratické štáty a ich reprezen-
tanti, ktorí vojnu nechcú, zatracujú ju ako
hrozné more utrpení pre mnohé milióny
bezmocných. Znovu a znovu počujeme ich
uisťovanie, že vojna nebude. A my verí-
me, že ich kľudnej rozvahe, budovateľskej
práci, mierumilovnosti a spoločnej vôli
podarí sa presvedčiť svet, že aj bez vojny
sa dajú vyriešiť spory. A keby sme nič
iného nemohli pripísať k ich dobru ako
úsilie zbaviť človeka hrôz vojny, zname-
najú pre ľudstvo viac v duchu Kristovej
náuky o láske k blížnemu, ako hociktoré
predošlé režimy, ktorým sa doteraz vojnu
nepodarilo odstrániť (Potlesk).

K druhej časti programového vyhláse-
nia Dr. Gustáva Husáka, predsedu Sboru
povereníkov, o národnej rovnoprávnosti
dvoch slovanských národov v jednotnej
Československej republike mám len toľko
poznamenáť, že také usporiadame pomeru
slovenského národa k jednotnej Českoslo-
venskej republike, ako je ono petrifikova-
né v našej Ústave, v ktorej sa kladie dô-
raz na jeho samobytnosť, reprezentovanú
národnými orgánmi, ale aj štátnu jednotu
zaistenú deľbou moci medzi centrálnymi
a špeciálne slovenskými orgánmi, je naj-
ideálnejším nesením a skoncovaním ne-
chutného dlhotrvajúceho boja medzi kraj-
nými automistami a byrokratickými cen-
tralistami z čias prvej Republiky. To čo
v predfebruárových časoch nášho politic-
kého života hrozilo rozpadom za cenu ne-
smiernych obetí znovurodenej Českoslo-
venskej republiky pre vracajúce sa chi-
méry minulosti, bolo zmetené. Február
upevnil základy nového štátu na večné
časy. A za tento radikálny krok, za zacho-
vanie nášho štátneho a národného života
vďačíme Klementovi Gottwaldovi, Vilia-

movi Širokému a všetkým ich verným spo-
lupracovníkom. (Potlesk).

Ako presídlenec chcem povedať ešte nie-
koľko slov aj k otázke riešenia maďarské-
ho problému. Myslím, každý presídlenec
víta snahu československej vlády riešiť
tento problém a skoncovať spory s ľudovo-
demokratickou Republikou maďarskou.

Pri riešení tohto problému treba mať
pred očami dve veci. Jedna: aby sa nám
presídlení Slováci na južnom pohraničí
nepomaďarčili. Nech nad tým bedlia naše
národné ustanovizne, školská správa a
osvetoví inšpektori; a druhá: tých Slová-
kov, ktorí tam ešte zostali, a sú pevne od-
hodlaní sa presídliť, nenechajme tam. Pri-
hlásením sa na presídlenie spálili za sebou
všetky mosty, svojím okolím sú považova-
ní za vlastizradcov a ich ďalší život v Ma-
ďarsku by bol veľmi krušný Nech sa im
každopádne umožni, žeby sa ešte mohli do
istej doby presídliť Keby sa im toto ne-
umožnilo nikto by viac z ich duší nevy-
mazal trpkosť, že sa sklamali v štáte, ktorý
uznali za svoju vlasť a ktorý ich nechal
v tak bezmocnom a bezutešenom stave.

Ďalším statiam programového vyhláse-
nia predsedu Sboru povereníkov, mohli by
sme dať tieto podtitulky:

Za vyššiu životnú úroveň,

plánovitá výstavba Slovenska,

zvýšenie priemyslovej výroby,

výroba poľnohospodárska pre každého,

stavebný ruch na Slovensku,

doprava a sbližovanie ľudí,

distribúcia a zásobovanie,

starostlivosť o sociálne slabých,

výchova pracovných kádrov,

starostlivosť o vyššiu kultúrnu úroveň.

Toto je tých zázračných desatoro nášho
tuzemského blahobytu, ktoré boly snahou
všetkých našich pokolení, ale ktoré vteliť
v život bola schopná len naša ľudová de-
mokracia, vedená naším Národným fron-
tom.

Keď som počúval týchto.. desatoro" vy-
hlásených Gustávom Husákom, paralelne
s jeho slovami, ozval sa mi v duši verš Ka-
rola Kuzmányho, ktorý o týchto časoch
takto spieval pred storočím:

Hej, vtedy naše pole zakvitnú ružami
a zlatými sa rozvlní pole dolinami,
v mestách našich povstanú školy a svetlice,
raj v lone božom budú slovenské stolice:
rehot stáda, kosí cveng, spev devíc

milostný

19

krosien, pílky, kladivca, trohoť šum

radostný,

jednou hymnou hrať budú ľudu šťast-
livého,
od Kriváňa hen k toku Dunaja sivého.

Ale nemám tu za úlohu srovnávať, ako
sa dnes reálne v skutočnosti plní to, čo
pred storočím žilo len v prorockom duchu
básnikov, ale porovnávať, či program a
práca nového Sboru povereníkov srovnáva
sa s duchom Evangélia, alebo mu proti-
rečí. A tu vás. bratia a sestry, a skrze vás
celý slovenský ľud aj jeho veľkú veriacu
časť môžem ubezpečiť, že keď na Sbore po-
vereníkov počúvam, ako kolega Lukačo-
vič referuje o stavbe ciest, mostov, vojnou
poškodených škôl, fár a kostolov, keď kole-
ga Chudík, ako Jozef Egyptský, stará sa o
zásoby chleba aj pre menej úrodné roky
ako je tento požehnaný, a v zásobovaní
mlieka, prosím, stará sa o presnú hustotu
a chemické složenie mlieka pre kojencov,
keď počúvam, ako povereník školstva No-
vomeský, odstraňuje slamené strechy
s plesnivých dedinských škôl a nahrádza
ich modernými budovami a v plnom roz-
sahu prebranie aponyiovskú almužnícku
starostlivosť o naše školstvo, za ktorú sa
platila ťažká daň výchovy v "hazafias szel-
lemi" a dozerá na presnú dochádzku kate-
chétov do nich, pričom neberie možnosť
náboženskej výchovy, ale len odbremeňu-
je i tak ťažko zavalených duchovných
správcov od odióznej práce vyberať cirkev-
nú školskú daň, keď sa stará o kongruu
pre dušpastierov a váha len vtedy, keby
ju mal dať do rúk, ktoré v minulosti bú-
rali základy tohoto štátu, a žiada len záru-
ku, aby sa tak nedialo aj v budúcnosti,
keď kolega Pavlík preberá starostlivosť
o ľudovýchovu a nenechá sa divadlami trá-
piť poväčšine len pánov kaplánov, ale keď
ju prevádzajú, vďačne im prispeje materi-
álnou a morálnou pomocu, keď povereník
Falťan vyhovuje na jednej strane veľké-
mu hladu roľníkov po pôde, ale na druhej
strane stará sa o to, aby duchovní nezostali
bez hmotných príjmov a stará sa ešte aj o
drevo pre farárov zo štátnych alebo zná-
rodnených lesov, keď kolega Zupka stará
sa o spravodlivú mzdu a zaslúžený odpoči-
nok robotníkov, nemôžem nepočúvať v tom
huku sveta, v tej trme-vrme, v tom cvengote
kôs a úderov kladív slová Kristove: "na-
koľko ste to učinili jednému z týchto mo-
jich najmenších bratov, mne ste to učini-

li" (Mat. 25, 40), alebo: "Nie každý, kto mi
hovorí: Pane, Pane, lež kto činí vôľu môj-
ho Otca, ktorý je na nebesiach, ten vojde
do kráľovstva nebeského. "

Na adresu svojich bratov katolíkov ho-
vorím:

Nebojme sa tak toho slova "štát" a
"štátny. Táto obava mala miesto vtedy,
keď štátom rozumel sa štát liberalisticko-
kapitalistický. Vtedy, keď platilo slovo pa-
novníkov: Štát, to som ja. Dnes je ľud
štát, štát je národ, štát sme my všetci. To;
čo je štátne, je naše. A môže sa s ním štát
len to, čo chceme my a tí, ktorí spravujú
štátny majetok, môžu ho spravovať len
podľa vôle našej.

A ešte nakoniec dovoľte, aby som vy-
zdvihol dve myšlienky. Prvá je: Bude tre-
ba venovať zvláštnu pozornosť upevneniu
slovanskej myšlienky v širokých vrstvách
nášho národa. V znamení tejto myšlienky
veľká úloha čaká na kresťanstvo nášho
štátu: Vrátiť sa do čias cyrilometodej-
ských, obnoviť ich pamiatku v našom ná-
rode a ich pamiatkou, ktorá je rovnako
posvätná všetkým Slovanom, obnoviť sta-
rú slovanskú jednotu a vedomie spolupat-
ričnosti. Nevidím nijakých prekážok, aby
na námestí Bratislavy nemohla stáť národ-
ná slovanská svätyňa solunských bratov,
v ktorej by sa hlásala jednota všetkých
Slovanov a takto by sa preklenula prie-
pasť, ktorá často pod kepienkom obrán v
kresťanstva delí svet umele na dva proti-
chodné tábory.

Druhá myšlienka, že z tohto programo-
vého vyhlásenia vyplýva - a nech si to
uvedomia všetky náboženské ustanovizne
a korporácie, že u nás je nielen dovolenú
veriť, modliť sa a na náboženskom základe
sa organizovať, ale náboženské korporácie,
cirkvi, cirkevné spolky, redakcie nábožen-
ských časopisov, kňažstvo a rehoľníctvo
sa týmto priam pozývajú do budovateľskej
práce nášho štátu a vítaná je každá taká
činnosť, ktorá smeruje k nábožensko-
mravnému pozdvihnutiu širokých ľudo-
vých más. Takýmto je napr. Spolok sv.
Vojtecha, ktorý často skusuje všemožnú
morálnu pomoc ľudovej demokracie vo
svojich podnikaniach.

Že tu nik nezakazuje nikomu modliť sa,
ctiť Boha, stavať kostoly, že sa tu kosto-
ly nerúcajú ale budujú, je jasné. Ale žia-
da sa viac - spolupráca. O tejto sa doho-
voriť, určiť smernice, vymedziť okruh čin-

20

nosti, majú porady, ktoré sa vedú medzi
reprezentantmi cirkevného života a štátu
a ktorým želáme, aby sa čím skôr skončily
obapoľným uspokojením a vzájomnou dô-
verou. So strany štátnej je kladená jediná
podmienka: chceť pomáhať vo veľkých
úlohách v súlade s hospodárskou politikou
štátu.

My veríme, že to, čo kňažstvo neodo-
prelo počas dejín nijakému štátu a nijakej
inej štátnej forme, neodoprie ani teraz,
keď vláda a politická moc po prejdení
víchríc hnevu božieho, vrátila sa zasa k
tebe, pracujúci ľud československý a sa-
mobytný národ slovenský. (Potlesk. )

Podpredseda SNR Dr. Ivan Rohaľ-Iľkiv:

Udeľujem slovo pánu poslancovi Fraňo-
vi Kráľovi.

Poslanec SNR Fraňo Kráľ:
Slávna Slovenská národná rada!
Príležitosť programového vyhlásenia
predsedu Sboru povereníkov je iste vhod-
nou chvíľou, aby sa na tomto mieste
okrem iných otázok hovorilo hodne aj o
veciach kultúry. Nechcem tým, - aby mi
bolo dobre rozumené - nijako zneuznával
veľký význam iných problémov a potrieb
nášho života, ale chcem len skromne zdô-
razniť, že kultúra nie je v živote potrebou
druhoradou, či podradnou. Hovorím to
preto, aby som ďalej vyvracal ešte vždy
nie dokonale a všeobecne vyvrátený ná-
hľad, že kultúra a jej inštitúcie sú veci ne-
produktívne, ktorým nemôže byť priznaná
priorita. Viem, že ešte nie sme v tej si-
tuácii, aby im priznané prvenstvo už byť
mohlo, a preto sa toho nateraz ani nedovo-
lávam, ale prosím, aby sme už raz do dô-
sledkov vyvrátili a vykorenili falošný úzus
o nevýnosnosti, či nerentabilite kultúry.
Áno,, ak výroba so svojimi zariadeniami
produkuje produkty, tu kultúra so svoji-
mi inštitúciami produkuje produktorov
produktov, čiže výrobcov výrobkov. Veď
čože by boly platné napr. technické vy-
moženosti a zariadenia, keby sme nemali
k nim technicky vyškolených ľudí, špe-
cialistov, odborníkov? A že ich nemáme,
alebo presnejšie, že ich máme veľký ne-
dostatok, to nám najlepšie potvrdzujú ťaž-
kosti i tohto druhu pri prevádzaní dvoj-
ročnice a v plánovaní päťročnice. Nuž po-
treby kultúrne - a v prvom rade v tom
ich najužšom rámci: potreby školské, ne-
smú, vážení, v našich svedomiach zaujímať

podradné miesto. Vykonalo sa už mnoho,
plánuje sa veľa, ale potreby sú nesmier-
ne. Máme tu už napríklad vytúžený zá-
kladný školský zákon, ale to je len nezbyt-
ný umiestňovací rám, do ktorého výplň
treba ďalej usilovne a so všetkou zodpo-
vednosťou tvoriť. Nemôžeme ho, povedz-
me, po personálnej stránke vyplniť, kým
je tu už dnes nedostatok vyše dvoch tisíc
kvalifikovaných učiteľov len na národných
a stredných školách. Aby sme mohli lite-
ru zákona realizovať do desiatich rokov,
potrebovali by sme na to, - keď nezabud-
neme aj na starnutie a odchádzame na
odpočinok školských pracovníkov - po-
trebovali by sme na to v tom čase prílev
za katedry 8000 nových síl. To značí, otvá-
rať čo najskôr v dostatočnom počte peda-
gogické fakulty, ktoré by boly schopné
prijať spolu ročne najmenej 800 posluchá-
čov. Pripomínam, že prvá a doteraz jediná
pedagogická fakulta v poslednom škol-
skom roku mala okolo 50 riadnych poslu-
cháčov a mám obavu, že ani pripravo-
vaná košická a stredoslovenská na splne-
nie úlohy nepostačia. Nateraz, pravda, zá-
sobujú školstvo pedagogickým dorastom
ešte, ako-tak, odumierajúce učiteľské aka-
démie, ale tento prameň do dvoch rokov
vyschne a dovtedy tu musí byť bezpodmie-
nečne vytvorená náhrada. Druhá veľká
bolesť školského rezortu je umiestenie
škôl. Nemôžeme previesť po stránke orga-
nizačnej základný školský zákon, kým ne-
máme školy a triedy, kde umiestniť a kým
aj jestvujúce ubikácie sú vo veľkom počte
v takom stave, že nám ohrozujú zdravé
deti. Hodláme, vážení, podľa nedávno od-
hlasovaného zákona zriadiť pre tuberku-
lóznych izolačné ústavy, ktoré len na Slo-
venskú majú zaťažiť štátny rozpočet 50
miliónmi Kčs ročne. Neprotestujem, ale
spytujem sa vás, bez irónie, nevyrábame
už, alebo nebudeme takto vyrábať v ško-
lách obyvateľov pre tieto ústavy? Ak ne-
budeme stavať včas v dostatočnom počte
potrebné školy, nebudeme potom o to viac
stavať nemocníc, sanatóiií a izolačných
ústavov? A ešte jednu otázku tu, - ak
chcete s humorom - na premýšľanie i u-
váženie. Spozorovali ste, prosím, že máme
na Slovensku veľa obcí, kde je krajšia a
zdravšia krčma, ako škola? Nedalo by sa
to nejako vymeniť, kým budeme môcť v
týchto prípadoch pretromfnúť školou krč-
mu, aby sme alkoholikom nechránili zdra-
vie, kým sa deťom ničí?

21

Opakujem, že sa sústreďujem len na nie-
koľko pálčivých otázok z rezortu školské-
ho, hoci tým nechcem nijako zaznávať na-
liehavosť potrieb i v ostatných odvetviach
našej kultúry, ako je osveta, rozhlas, film,
umenie atď. Neviem však, ako by sme na-
príklad mohli s čistým svedomím stavať
v obci pre osvetové potreby kultúrny dom,
kým tam nemajú vôbec, či majú nevyho-
vujúcu školu, alebo ako by sme mohli sta-
vať niekde, kde majú školy v poriadku,
aj stánok pre osvetu, kým inde nemajú ani
jedno, ani druhé. Nemôžeme sa tu, upozor-
ňujem, srovnávať so zemiami českými, kde
je stav vecí celkom iný, a kde si už môžu
profil kultúrnych potrieb značne rozširo-
vať, lebo školstvo majú dávno dostatočne
vybudované a vojna im ho natoľko nepo-
ničila, ako u nás. My musíme vychádzať
od toho najsúrnejšieho; a len škoda, že
i v oblastiach kultúrneho zdvíhania Slo-
venska a jeho vyrovnávania s českými kra-
jinami nebolo tu pamätané dostatočne na
niečo takého, ako to spravil Košický vlád-
ny program vo veciach hospodárskych, kde
je Slovensko uprednostňované. Školy sa
síce nedajú premiestiť z českého pohrani-
čia, ale našlo by sa, hádam, ešte viac spô-
sobov než doteraz, ako nám aj tu lepšie a
viac pomôcť.

Áno, vykonalo sa už mnoho, veľa sa ro-
bí a moc sa pripravuje, ale potreby sú ne-
smierne a preto končím prosbou a apelom
na vážených poslancov Slovenskej národ-
nej rady, aby si aj problémy našej kultúry
osvojili ako otázky svojich svedomí a sŕdc.
(Potlesk. )

Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR
Anton Granatier.

Podpredseda SNR Anton Granatier:
Ďalším rečníkom je pán poslanec Jozef
Dočkal, udeľujem mu slovo.

Poslanec SNR Jozef Dočkal:
Slávna Slovenská národná rada!
Prvá polovica XX. storočia charakteri-
zovaná je nástupom nového politického
prúdu - socializmu. Po prvej svetovej
vojne sa zdalo, že vedenie v európskych
štátoch prevezmú do svojich rúk strany
socialistické a začnú starý svet budovať
podľa zásad, hlásaných teoretikmi socializ-
mu Marxom a Engelsom. No, okrem So-
vietskeho sväzu, socialistické strany vo
všetkých európskych štátoch skoro sa daly
z vlád vytlačiť a spokojily sa len opozíciou

voči vládam občianskych vrstiev. Cesta
k socializmu sa tak zatarasila. Že sa tak
stalo, zavinila iba nesvornosť socialistov,
ktorí sa roztrieštili na dve, prípadne i tri
strany.

Podobná situácia vznikla v Európe i po
druhej svetovej vojne. V niektorých štá-
toch socialistické strany utvorily koaličnú
vládu so stranami občianskymi, ktorá sa
však, hádam, nikde neosvedčila. Všade do-
chádzalo na politické spory, ktoré vytvá-
raly kritickú situáciu. Vládna kríza nasle-
dovala vládnu krízu, vážne nádobúdaly
vrchu a tak miesto konsolidácie všade za-
vládla neistota a nespokojnosť, ktorá robí
vratkou pozíciu i toho najväčšieho štátu.
Svedkami toho boli sme práve pred vy-
puknutím druhej svetovej vojny.

V obnovenej Československej republike
vyvíjaly sa pomery podobne. I v obnove-
nej ČSR došlo k tvrdým politickým bo-
jom politických strán, ktoré boly na pre-
kážku pokojnému budovaniu Republiky a
dvíhaniu životnej a kultúrnej úrovne jej
ľudu. V kritických februárových udalo-
stiach malo Československo šťastie, že na
jej čele stál v Klementovi Gottwaldovi
muž, ktorý na rozdiel od Vlastimila Tusara
nebol ochotný dať sa zatlačiť a nastúpiť ces-
tu opozície, ale rozhodol sa prevziať všetku
zodpovednosť za vedenie štátu do vlastných
rúk. Pravda, podporovaly ho pritom všetky
vrstvy obyvateľstva, robotníci, roľníci i
pracujúca inteligencia. A tak februárové
udalosti v Československej republike u-
možnily vývoj k socializmu, ktorý jedine
zaručuje mier a tým i pokojnejšie budo-
vanie Republiky. Voľby z 30. mája tento
vývoj v Republike potvrdily a daly mu
rýchlejší spád. Pri tom iste každého sta-
točného občana Československej republiky
naplnilo uspokojením, že dialy sa v ovzdu-
ší pokoja a neopakoval sa volebný boj a
vášnivé scény, nedôstojné človeka XX.
storočia, akými sme boli svedkami pri voľ-
bách do Ústavodarného Národného shro-
maždenia v máji 1946.

Naša ľudovodemokratická vláda pustila
sa po svojom víťazstve plnou parou do
práce. Predložila Národnému shromažde-
niu celý rad dôležitých osnov, ktoré toto
urýchlene pojednalo a schválilo. Činnosť
vlády korunovalo schválenie Ústavy 9.
mája.

Vo svojej činnosti vládni činitelia naj-
väčší dôraz kládli na naše priemyselné a

22

hospodárske podnikanie, pri čom neváhali
často až s prekvapujúcou otvorenosťou po-
ukázať na chyby vo vlastných radách. Ne-
úprosne odhaľovali všetko to, čo prekážalo
rýchlemu budovaniu nášho štátu. Aký roz-
diel proti minulosti, kedy každá strana
úzkostlivo sa snažila zakryť chyby a previ-
nenia svojich príslušníkov, obávajúc sa, či
už oprávnene alebo neoprávnene straty
prestíže.

Dnes vláda, adresujúc výčitky do vlast-
ných radov, energicky sa dožaduje nápra-
vy. Poukazuje na nedostatočnú pracovnú
morálku v niektorých znárodnených pod-
nikoch, zavinenú nielen robotníctvom, ale
často i vedením, previnilcov a neschopných
odstraňuje a tak opäť obnovuje dobrú po-
vesť, akej sa do vojny tešil český i sloven-
ský pracujúci človek. A táto otvorenosť
vládnych politikov prináša i svoje ovocie.
Z priemyselných podnikov prichádzajú
dnes už dobré zprávy, všade sa prejavuje
snaha po náprave, všade je snaha splniť
dvojročný plán do 28. októbra t. r., všade
prejavuje sa snaha po vyniknutí nad ostat-
nými. Hádam nebude od veci, ak z tejto
príležitosti upozorním na opatrenia, ktoré
cieľom zvýšenia pracovitosti urobili v nie-
ktorých susedných ľudovodemokratických
štátoch. Tam v podnikoch zaviedli akúsi
vzájomnú kontrolu, ktorá znemožňuje za-
hálčivosť, podporuje iniciatívu zamestnan-
cov a vykazuje tie najlepšie výsledky. Ide
o tzv. podnikové noviny. Sú na nápadnom
mieste umiestené v každom podniku, v
každom jeho oddelení a obsahujú kritiku
výrobného postupu, pracovného výkonu
jednotlivých robotníkov, inžinierov, i
ostatných zamestnancov a vychvaľujú
tých, čo vlastnou iniciatívou zaslúžili sa
o zlepšenie a zdokonalenie výrobného pro-
cesu. Hádam, dalo by sa to zaviesť aj u
nás.

Prevážnu časť svojho programového vy-
hlásenia venoval pán predseda Sboru po-
vereníkov problémom výstavby Sloven-
ska. A to je i správne, lebo po vyriešení
politických problémov treba nám ener-
gicky sa pustiť do budovateľskej práce,
treba dokončiť dvojročnicu a treba vytvo-
riť všetky predpoklady, nezbytné pre
úspešný nástup päťročnice.

Industrializácia Slovenska je myšlienka
správna a veľmi dôležitá. Slovensko nie je
len poľnohospodárskou krajinou, lebo veď
má všetky prírodné podmienky, aby sa

stalo i kvitnúcou krajinou priemyselnou.
Má lesnaté pohoria, má veľké nerastné
bohatstvo. Že až doteraz ostalo iba poľno-
hospodárskou krajinou, nezavinil jeho ľud,
ale umele to vyvolaly pomery, aké v mi-
nulom storočí panovaly v býv. Uhorsku.
Vtedy panujúci režim, nežičiaci pokroku
a obávajúci sa uvedomelosti robotníkov,
v čom pre seba videl nebezpečenstvo, pod-
poroval radšej roľníkov, ktorých konzer-
vatívnejšie založenie sa mu zdalo oveľa
menej nebezpečným. Úsilie o spriemysel-
nenie Slovenska treba len vítať. Veď
slovenský priemysel odčerpá prebytky
pracovných síl v poľnohospodárstve a po-
skytne im inú možnosť existencie. Vítame
najmä slová pána predsedu, že priemysel
na Slovensku behom päťročného plánu
zvýši svoju výrobu o plných 100% a že
poskytne nové pracovné príležitosti asi pre
100. 000 ľudí. To znamená, že stotisíc slo-
venských duší ostane doma a nepôjde za
obživou do cudziny, kde v druhej, prípad-
ne tretej generácii pre slovenský národný
kolektív sa stratí.

Vojnou a prechodom frontu utrpelo
Slovensko škody, ktoré naši odborníci od-
hadujú na 100 miliárd Kčs. Táto čiastka
predstavuje hodnotu trojročného národné-
ho dôchodku Slovenska, čo znamená, že ná-
sledky vojny pocítime ešte dlhý čas. Potre-
bovali by sme 3 roky, aby sme tieto škody
nahradili, ale v tom prípade nemohli by
sme podnikať nič iné. Preto treba rátať, že
následky vojny odčiníme len do 15 rokov.

Vzhľadom na túto skutočnosť, naše sta-
vebníctvo čakajú v budúcnosti veľmi ťaž-
ké úlohy. Hlavnú pozornosť bude predo-
všetkým musieť venovať stavbe obytných
budov, lebo veď na Slovensku takmer 2/3
všetkých obcí utrpely straty na domoch
a niet tu hádam obce, kde by nepanovala
bytová núdza. Je pochopiteľná, lebo za
vojny sa na Slovensku mnoho nestavalo
a prechodom frontu bolo tu úplne alebo
čiastočne zničených 93. 000 domov. Štátna
obnova vojnou zničených alebo poškode-
ných bytov vykonala síce už mnoho, ale
mnoho ešte zbýva dokončiť. Len za uply-
nulý rok odovzdala do užívania vyše
10 000 bytových jednotiek.

Je potešiteľné, že naša stavebná správa
venuje toľkú pozornosť elektrizácii našich
obcí. Je prepotrebná, lebo bez elektrizácie
nemožno si predstaviť hospodárske i kul-
túrne pozdvihnutie našich dedín. Bez

23