Národní shromáždění republiky Československé 1952.
I. volební období. 9. zasedání.
647.
Zpráva
výboru ústavno-právneho
k vládnemu návrhu zákona (tlač 634),
ktorým sa mení a doplňuje občiansky súdny poriadok.
L
Ústavno-právny výbor vo svojej schôdzi, konanej dňa 21. októbra 1952, prejednal vládny návrh zákona (tlač 634), ktorým sa mení a doplňuje občiansky súdny poriadok.
Po zpráve zpravodajcu posl. Dr. Haima a po všeobecnej rozprave boly v uvedenom vládnom
návrhu zákona (tlač 634), ktorým sa mení a doplňuje občiansky súdny poriadok, v podrobnej rozprave, okrem opravy niektorých gramatických a tlačových chýb, prevedené tieto zmeny:
n.
1. V čl. I. č. 46 sa vsunuje nový odsek 2 a doterajší odsek 2 sa prečísluje na odsek 3. Nové znenie čl. I. č. 46 teda je:
"46. Doterajší § 278 sa stáva paragrafom 280 a označuje sa ako odsek l; k nemu sa pripojujú odseky 2 a 3 tohto znenia:
"(2) Po uplynutí lehôt stanovených pre zapretie otcovstva zákonom o rodinnom práve môže generálny prokurátor, ak sa domnieva, že to vyžaduje všeobecný záujem, podať žalobu o zapretie otcovstva voči otcovi, matke a dieťaťu. Ak niektorý z nich nie je nažive, môže o zapretie otcovstva žalovať ostatných z nich; ak nie je nažive nikto z nich, môže žalovať opatrovníka, ktorého súd pre túto vec ustanoví.
(3) Pre konanie o zapretie otcovstva platia primerane ustanovenia druhého dielu. "
Odôvodnenie.
Zákon o rodinnom práve stanoví pre zapretie otcovstva v záujme nutnej stability rodinných vzťahov značne prísne podmienky. Jednou z nich je dodržanie pomerne dosť krátkej (šesťmesačnej) lehoty na podanie žaloby (pórov. §§ 46, 48, 51 zák. o rodinnom práve). Ak uplynula táto lehota bez toho, že otcovstvo bolo zapreté, je otcovstvo už nevývratne určené.
Táto podmienka úspešného zapretia nie je medzi ľudom všeobecne známa a stávajú sa prípady, že oprávnení často nechajú lehotu na zapretie otcovstva uplynúť. To sa stáva hlavne tam, kde medzi účastníkmi je celkom nepochybné, že tzv. matrikový otec nie je otcom skutočným. Keď sa potom osoba oprávnená podať žalobu obráti na súd s žalobou,
stáva sa niekedy, že lehota na zapretie už uplynula; vyhovieť takej žalobe potom súdy nemôžu, i keby bolo mimo akejkoľvek pochybnosti, že matrikový otec nie je skutočným otcom.
V niektorých takých prípadoch vyžaduje však priamo všeobecný záujem, aby právne vzťahy boly uvedené do súladu so vzťahmi faktickými. Preto treba, aby pre tieto celkom výnimočné prípady obsahoval zákon riešenie;. Najvhodnejším riešením je, keď bude dané generálnemu prokurátorovi — ako strážcovi socialistickej zákonnosti — oprávnenie zaprieť na súde otcovstvo k dieťaťu a tak zjednať súlad medzi skutočným a právnym stavom: výnimočnost tohto ustanovenia zračí sa aj v tom,
že generálny prokurátor bude tak môcť urobiť len vtedy, keď to bude podľa jeho úvahy vyžadovať všeobecný záujem. Tá okolnosť, že toto oprávnenie sa dáva len generálnemu prokurátorovi, ako najvyššiemu strážcovi socialistickej zákonnosti, je zárukou, že tohto oprávnenia nebude užité tam, kde to všeobecný záujem nebude naliehavo vyžadovať a že teda do rodinných vzťahov nebude vnášaná neistota. Naopak, uváženým zásahom generálneho prokurátora sa v prípadoch, kde zasiahne, rodinné vzťahy skôr náležite upevnia.
2. V čl. I. č. 83 sa v treťom riadku pred slovo .. dodávok" vsunuje slovo.. povinných". Toto slovo sa vkladá z dôvodu súhlasnosti názvoslovia použitého v iných právnych predpisoch.
III.
S týmito zmenami ústavno-právny výbor predložený vládny návrh zákona (tlač 631)
prijal a doporučil plénu Národného shromaždenia ku schváleniu.
V Prahe dňa 21. októbra 1952.
Dr. Bartuška v. r., predseda.
Dr. Haim v. r"
zpravodajca.
Zákon
zo dňa..............1952,
ktorým sa mení a doplňuje občiansky súdny poriadok.
Národné shromaždenie československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
Čl. I.
Zákon č. 142/1950 Sb., o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok) sa mení a doplňuje takto:
1. V § l odsek l sa slová "Zákon o konaní v ob-
čianskych právnych veciach upravuje konanie pred občianskymi súdmi" nahradzujú slovami "Občiansky súdny poriadok upravuje konanie v občianskych právnych veciach pred všeobecnými súdmi".
2. § 3 znie:
"Právomoc všeobecných súdov. V občianskych právnych veciach, pokiaľ nie sú vyňaté z právomoci všeobecných súdov, rozhodujú v prvej stolici ľudové súdy, v druhej stolici krajské súdy. Ak rozhodol na základe prikázania Najvyššieho súdu (§ 18) v prvej stolici krajský súd, rozhoduje v druhej stolici Najvyšší súd. V ktorých ďalších prípadoch rozhoduje Najvyšší súd, ustanoví zákon. "
3. § 6 odsek 3 znie: "Ak je na začatie konania potrebný návrh, môže taký návrh urobiť aj prokurátor, ak sa domnieva, že to vyžaduje ochrana záujmov štátu alebo pracujúcich. Účastníkom konania je potom aj prokurátor; nie je však oprávnený na procesné úkony, ktorými sa nakladá s predmetom konania, "
4. § 18 znie:
"Na návrh generálneho prokurátora alebo predsedu Najvyššieho súdu môže si Najvyšší súd zo závažných dôvodov od každého súdu prvej alebo druhej stolice vyžiadať ktorúkoľvek vec a sám o nej rozhodnúť alebo ju prikázať na rozhodnutie ktorémukoľvek inému súdu tej istej alebo vyššej stolice: súd, ktorý potom vo veci rozhoduje, spravuje sa predpismi o konaní platnými pre súd, od ktorého bola vec vyžiadaná. "
5. § 19 znie:
"Spory o príslušnosť medzi ľudovými súdmi, ako aj spory o právomoc medzi ľudovými súd
mi a osobitnými súdmi s právomocou v občianskych právnych veciach rozhoduje krajský súd, v obvode ktorého majú tieto súdy svoje sídlo; inak rozhoduje Najvyšší súd. "
6. § 20 znie:
"O prikázaní veci inému súdu (§ 17) o tom, či má byť nejaká vec vyžiadaná a rozhodnutá Najvyšším súdom alebo prikázaná inému súdu (§ 18), ako aj v sporoch o príslušnosť a v sporoch o právomoc (§ 19) sa rozhoduje bez ústneho pojednávania. "
7. § 29 odsek 3 sa vypúšťa.
8. § 31 znie:
"Zastupovanie štátu.
(1) Za štát (štátne ústavy, zariadenia) koná pred súdom orgán štátnej správy, ktorého sa vec týka.
(2) Za tento orgán pred súdom v zastúpení siatu (štátnych ústavov a zariadení) koná osoba na to podľa príslušných predpisov povolaná alebo zamestnanec tohto orgánu nim určený; tento orgán môže byť na svoju žiadosť zastúpený aj iným orgánom štátnej správy, advokátom alebo iným zmocnencom. "
9. § 32, ktorého nadpis sa umiestňuje pod paragraf, znie:
"O) Zmocnencom môže byť každá svojprávna osoba, ktorá je občiansky bezúhonná a nie je pokútnikom. Nemôže však ním byť ten, kto bol pozbavený práva vykonávať advokáciu, iba ak ide o zastupovanie jeho manžela alebo inej osoby, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti ako člen rodiny.
(2) Zmocnencom môže byť i jednotná odborová organizácia, ak ide o zastupovanie jej člena; za ňu môžu na súde v zastúpení účastníka konať aj jej zamestnanci. "
10. Doterajší § 31 sa stáva paragrafom 33; doterajší paragraf 33 sa vypúšťa.
11. V § 57 sa vypúšťajú v odseku l písm. b) slová "alebo rozhodcovského", v odseku 3 slová ,, alebo rozhodcovský".
12. § 127 znie:
"(1) Každý účastník znáša sám trovy spojené so svojimi procesnými úkonmi a trovy úkonov, ktoré v jeho záujme nariadil súd z úradnej povinnosti; trovy spojené s ustanovením a činnosťou opatrovníka znáša ten, kto dal podnet na jeho ustanovenie, a ak tu taký podnet nie je, ten, v záujme koho bol opatrovník ustanovený.
(2) Pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, znášajú účastníci tieto trovy bez nároku na ich náhradu. "
13. § 128 odsek 2 znie:
,, (2) Ak tento preddavok nebol včas složený, súd posúdi, či sa má zamýšľaný úkon predsa vykonať, alebo či sa má od neho upustiť; ak sa procesný úkon vykoná, znáša síce štát trovy s ním spojené, ale vymáha ich od účastníka exekúciou. "
14. § 129 znie:
"(1) Súd prizná účastníkovi náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo obranu
práva, včítane trov právneho zastúpenia, ak
účastník mal proti odporcovi plný úspech vo
veci.
(2) Ak mal účastník vo veci len čiastočný úspech, súd tieto trovy pomerne rozdelí, poprípade ich vzájomne zruší.
(2) I keď mal účastník vo veci len čiastočný úspech, môže mu súd priznať náhradu všetkých týchto trov, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti svojho nároku, alebo ak záviselo určenie výšky jeho nároku od voľného uváženia súdu alebo od znaleckého posudku. "
15. V § 133, ktorého doterajší text sa označuje ako odsek 1, vkladajú sa za slovo "prokurátora" slová "ktorý vstúpil do konania podľa § 6 ods. 1. "
16. K § 133 sa pripojuje odsek 2 tohto znenia:
"(2) Trovy spojené s procesnými úkonmi prokurátora, ktorý podal návrh na začatie konania podľa § 6 ods. 3, znáša štát; ak sa účastník, v záujme ktorého prokurátor urobil návrh na začatie konania, správal v konaní nečinne, má namiesto neho štát nárok na náhradu trov alebo povinnosť ich nahradiť. "
17. Za § 139 sa vkladá § 139a tohto znenia: "Ak zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov, advokát, je ten, komu bola uložená náhrada trov konania, povinný ich zaplatiť advokátskej poradni. Na pohľadávke trov prisúdených účastníkovi má advokátska poradňa záložné právo a môže takú pohľadávku od dlžníka vymáhať vlastným menom. Dlžník si môže započítať len tie trovy, ktoré mu boly v tom istom konaní prisúdené proti účastníkovi, ktorého advokát zastupoval; to však neplatí, ak je povinný trovy nahradiť štát (štátny ústav, zariadenie). "
18. § 142 odsek 1 druhá veta znie: "Zástupca sa ustanovuje buď z radov sudcov,
alebo iných justičných zamestnancov na to spôsobilých, alebo z advokátov; ak bol za zástupcu ustanovený advokát, určí ho vedúci súdom označenej advokátskej poradne. "
19. K § 142 sa pripojuje odsek 3 tohto znenia:
"(3) Ten, komu bol podľa odseku l ustanovený zástupca, nie je povinný, pokiaľ nie je ďalej inak ustanovené, zaplatiť trovy svojho právneho zastúpenia. Ak sa mu prizná nárok na náhradu trov, tvorí odmena za zastupovanie, ak bol za zástupcu ustanovený advokát, súčiastku trov konania. "
20. Za § 144 sa vkladá § 144a tohto znenia: "Pokiaľ nie je ustanovené inak, znáša štát
bez nároku na náhradu
a) výdavky na súdne úkony, ak bol účastník od týchto výdavkov oslobodený;
b) nevyhnutné výdavky zástupcu ustanoveného podľa § 142 ods. l alebo § 144 ods. 1. "
21. § 146 odsek l a 2 znejú:
"(1) Ak bolo odporcovi účastníka oslobodeného od súdnych poplatkov a preddavkov uložené celkom alebo zčasti nahradiť trovy, súd určí okrem trov alebo ich časti, ktoré má odporca účastníkovi nahradiť, osobitne aj trovy alebo ich časť (včítane súdneho poplatku), ktoré má odporca, ak nebol tiež od poplatkov a preddavkov oslobodený, zaplatiť štátu; toto ustanovenie sa použije primerane aj na náhradu potrebných výdavkov a odmeny za zastupovanie, ak bol účastníkovi ustanovený zástupca podľa § 142 ods. l alebo § 144 ods. 1.
(2) Ak sa konanie medzi týmito účastníkmi skončilo súdnou pokonávkou, je pre určenie trov (včítane súdneho poplatku), ktoré má odporca oslobodeného účastníka zaplatiť štátu, rozhodujúci obsah súdnej pokonávky vo veci samej. "
22. V § 172 odsek l sa slová "okresného súdu" nahradzujú slovami "súdu prvej stolice".
23. § 173 odsek 2 sa doplňuje slovami "alebo do zápisnice na súde, ktorý nie je príslušný (§ 175 ods. 2)".
24. § 175 znie:
"(1) Odvolanie možno podať písomným podaním alebo ústne do zápisnice; advokát, i keď je sám účastníkom, môže podať odvolanie len písomne.
(2) Odvolanie sa podáva na súde, ktorý vyniesol rozsudok. Ak sa odvolanie podá na inom súde, postúpi ho tento súd ihneď príslušnému súdu. "
25. K § 177, ktorého doterajší text po vypustení vety za bodkočiarkou sa označuje ako odsek l, pripojuje sa odsek 2 tohto znenia:
"(2) Ak dôjde ku vzatiu zpäť návrhu na začatie konania po vyhlásení rozsudku súdom
prvej stolice a ak prizná odvolací súd vzatiu zpäť účinnosť, zruší aj rozsudok súdu prvej stolice. "
26. § 180 odsek l prvá veta znie:
"V prípadoch uvedených v § 179 ods. l odmietne odvolací súd odvolanie usnesením bez ústneho pojednávania, i keď podmienky odmietnutia zistí sám pred nariadením ústneho pojednávania. "
27. § 183 odsek 2 znie:
"(2) účastníci môžu až do skončenia odvolacieho pojednávania svoje návrhy vo veci samej, urobené na súde prvej stolice, zmeniť, ak výsledky konania na odvolacom súde v súvislosti s výsledkami konania na súde prvej stolice môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. "
28. § 186 odsek l znie:
"(1) Odvolací súd môže usnesením zrušiť rozsudok súdu prvej stolice a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a na rozhodnutie, najmä ak sa súd prvej stolice nezaoberal v podstatných bodoch skutkovým stavom veci. "
29. V § 190 sa slová "okresného súdu" nahradzujú slovami "súdu prvej stolice".
30. Doterajší text § 191 sa stáva odsekom l a k nemu sa pripojuje odsek 2 tohto znenia:
"(2) Sťažnosť proti usneseniam dožiadaného súdu, pokiaľ ju zákon nevylučuje, je prípustná, ak ide o právnu pomoc žiadanú cudzozemským súdom (úradom). "
31. § 210 znie:
"(1) Proti právoplatnému rozhodnutiu ktoréhokoľvek súdu v občianskych právnych veciach môže generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu podať sťažnosť pre porušenie zákona, ak sa domnieva, že v konaní alebo pri rozhodovaní bol porušený zákon.
(2) Pre chyby v konaní možno podať sťažnosť pre porušenie zákona iba vtedy, ak bolo rozhodnuté o veci, ktorá nepatrí do právomoci československých súdov alebo aspoň všeobecných súdov, alebo ak chyby v konaní mohly mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
(3) Sťažnosť pre porušenie zákona nemožno podať proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu o sťažnosti pre porušenie zákona. "
32. § 211 odsek 2 písm. c) znie:
,, c) určité vyjadrenie, či sa navrhuje iba výrok, že bol porušený zákon, alebo aj zrušenie pôvodného rozhodnutia. "
33. § 211 odsek 3 znie:
"(3) Až do rozhodnutia o sťažnosti možno meniť jej dôvody a návrh. "
34. § 212 znie: "Vyžadovanie súdnych spisov.
Generálny prokurátor aj predseda Najvyššieho súdu si môžu vyžiadať od ktoréhokoľvek súdu spisy, aby mohli posúdiť, či sú tu dôvody na podanie sťažnosti pre porušenie zákona. "
35. V § 213 sa slová "ak generálny prokurátor navrhuje aj zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia" nahradzujú slovami "ak navrhuje generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu aj zrušenie pôvodného rozhodnutia. "
36. § 215 znie:
"(1) Najvyšší súd v rozsudku buď vysloví, že bol porušený zákon, alebo sťažnosti nevyhovie; ak bol porušený zákon rozhodnutiami niekoľkých súdov, uvedie vždy, ktoré súdy zákon porušily. Rozsudok musí byť odôvodnený; Najvyšší súd ho doručí generálnemu prokurátorovi, a ak je to možné, aj účastníkom alebo ich právnym nástupcom.
(2) Ak to navrhne pred rozhodnutím gene rálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu, ktorý podal sťažnosť, Najvyšší súd zruší v rozsudku aj rozhodnutie, ktorým bol zákon porušený, poprípade aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
(3) Ak Najvyšší súd nerozhodol o zrušení už podľa odseku 2, môže účastník alebo jeho právny nástupca také zrušenie navrhnúť do pätnástich dní odo dňa doručenia rozsudku (odsek 1). Návrh sa podáva na Najvyššom súde písomným podaním alebo ústne do zápisnice. Návrh sa považuje za platne podaný, ak bol podaný v lehote na súde prvej alebo druhej stolice, alebo do zápisnice na inom súde, ktorý nie je príslušný; ak bol návrh podaný na niektorom z týchto súdov, postúpia ho ihneď Najvyššiemu súdu. O návrhu na zrušenie rozhoduje Najvyšší súd bez ústneho pojednávania. "
37. § 216 znie:
"K o n a n i e po rozhodnutí
Najvyššieho súdu. Ak Najvyšší súd zrušil rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, poprípade aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 215 ods. 2 a 3), uvedie vo svojom rozhodnutí aj to, či a aké opatrenie má urobiť súd, ktorý zákon porušil. Pri novom rozhodnutí sú súdy viazané právnym názorom Najvyššieho súdu; v tomto rozhodnutí rozhodnú aj o trovách pôvodného konania. "
38. V § 217 sa slová "Okrem prípadu uvedeného v § 216" nahradzujú slovami "Okrem prípadov, keď dôjde k zrušeniu pôvodného rozhodnutia".
39. V nadpise a texte § 218 sa vypúšťajú slová "alebo zmenu" a slová "alebo zmeny".
40. § 234 znie:
"Vzatie návrhu na začatie konania zpätnevyžaduje, aby mu súd priznal účinnosť. "
41. § 246 odsek l znie:
"(1) Senát koná a rozhoduje o výchove a výžive detí (s výnimkou poskytovania štátneho detského príspevku), o úprave styku rodičov s deťmi, o povolení uzavrieť manželstvo (§ 252), o schvaľovaní dôležitých úkonov poručníka za poručenca (§ 256), o odvolaní poručníka, o priezvisku, poprípade aj o mene dieťaťa, o výkone rodičovskej moci, o všetkých jej obmedzeniach a o jej zániku. "
42. Za § 251 sa vkladá § 251a tohto znenia: "Výkon niektorých rozhodnutí.
Proti tomu, kto sa dobrovoľne nepodrobí rozhodnutiu súdu o rodičovskej moci, výchove detí, styku s nimi alebo o ich umiestnení, použije súd uvedený v § 244 pre výkon tohto rozhodnutia vhodné donucovacie prostriedky. Týmito prostriedkami, pokiaľ ostatné prostriedky podľa okolností prípadu nepostačujú, môžu byť aj pokuty do výšky 5. 000 Kčs za každé jednotli vé neposlúchnutie súdu, poprípade aj nútené predvedenie dieťaťa k rodičovi (umiestnenie dieťaťa a pod. ); vymožené pokuty pripadajú štátu. "
43. K § 262, ktorého text sa označuje ako odsek l, pripojuje sa odsek 2 tohto znenia:
"(2) Predchádzajúce ustanovenia o príslušnosti, obsadení súdu a konaní použijú sa primerane aj pre poskytovanie štátneho detského príspevku osobám starším ako osemnásť rokov a pre rozhodovanie o ochrannej výchove takých osôb vo výchovniach dorastu. "
44. Doterajší § 279 sa stáva paragrafom 278.
45. § 279 znie:
"Ak v konaní o zistenie otcovstva žalovaný uzná svoje otcovstvo, vypočuje súd matku, pokiaľ je jej súhlas s uznaním potrebný, alebo pokiaľ sama o zistenie otcovstva nežaluje, či s uznaním súhlasí; ak súhlasí, súd konanie o zistenie otcovstva zastaví. "
46. Doterajší § 278 sa stáva paragrafom 280 a označuje sa ako odsek l; k nemu sa pripojujú odseky 2 a 3 tohto znenia: