Předseda Fierlinger.

Místopředsedové Hodinová-Spurná, dr. Polanský, Fiala, Valo, Štětka, Žiak, Harus.

Členové vlády: předseda vlády Široký, první náměstek předsedy vlády dr. Dolanský, první náměstek předsedy vlády gen. arm. dr. Čepička, náměstek předsedy vlády ministr Kopecký; ministři Barák, inž. Jankovcová, akademik Nejedlý, dr. h. c. Plojhar, inž. dr. Šlechta, Ďuriš, Krajčír, Krosnář, Poláček, Beran, Jonáš, Reitmajer, Smida, dr. Škoda, Dvořák, Málek, dr. Neuman, inž. Púčik.

238 poslanců podle presenční listiny.

Z kanceláře NS: gen. tajemník NS Kováčik; jeho náměstek dr. Rattinger.

Předseda (zvoní): Zahajuji 85. schůzi Národního shromáždění.

Sděluji, že dne 25. září t. r. zemřela po dlouhé těžké nemoci poslankyně Anna Jungwirthová (Poslanci povstávají.) a dne 2. října t. r. poslanec Jaroslav Kratochvíl.

Prosím, abychom uctili jejich památku krátkou vzpomínkou.

Děkuji. (Poslanci usedají.)

Národnímu shromáždění došly dopisy předsedy vlády ze dne 25. října 1954, kterými se oznamuje, že president republiky svými rozhodnutími ze dne 23. října 1954 prohlásil jarní zasedání Národního shromáždění za skončené dnem 27. října 1954 a svolal Národní shromáždění k podzimnímu zasedání do Prahy na den 27. října 1954.

Dále sděluji, že došel dopis předsedy vlády ze dne 22. června 1954, kterým oznamuje, že president republiky svým rozhodnutím ze dne 22. června 1954

zprostil ministra ing. Otakara Šimůnka řízení ministerstva chemického průmyslu a pověřil jej úřadem ministra-předsedy Státního úřadu plánovacího,

zprostil ministra ing. Jozefa Púčika úřadu ministra-předsedy Státního úřadu plánovacího a pověřil jej řízením ministerstva chemického průmyslu.

Sděluji, že mandátový výbor ve své schůzi dne 27. října 1954 prozkoumal a ověřil poslanecké mandáty těchto poslanců: dr. Vladimíra Brežného, Ladislava Češky, Václava Jiránka a Jaroslava Malíka.

Jsou proti ověření mandátů nějaké námitky? (Nebyly.)

Námitek není.

Národní shromáždění vzalo tedy na vědomí usnesení mandátového výboru a ověřilo poslanecké mandáty jmenovaných poslanců.

Dále oznamuji, že poslaneckého mandátu se vzdal posl. Oldřich Svoboda.

Podle denního pořadu usneseného užším předsednictvem Národního shromáždění dne 12. října 1954, který byl členům Národního shromáždění rozdán, je na pořadu schůze

1. Zpráva výboru pro hospodářské plánování a jeho kontrolu k vládnímu návrhu zákona (tisk 773) o lidových družstvech a o družstevních organisacích (tisk 778).

2. Zpráva výboru ústavně-právního k vládnímu návrhu zákona (tisk 771), kterým se rozšiřuje působnost státního notářství (tisk 775).

3. Zpráva výboru zemědělského k vládnímu návrhu zákona (tisk 772) o bezpečnosti při práci v jednotných zemědělských družstvech a u jednotlivě hospodařících rolníků (tisk 774).

4. Zpráva výboru zahraničního o vládním návrhu (tisk 770), kterým se předkládá Národnímu shromáždění republiky Československé k projevu souhlasu Úmluva o politických právech žen, podepsaná v New Yorku dne 31. března 1953 (tisk 777).

5. Zpráva výboru pro hospodářské plánování a jeho kontrolu k vládnímu nařízení ze dne 6. dubna 1954 č. 19 Sb. o náboru a přípravě mládeže pro povolání mimo učiliště státních pracovních záloh, vydanému podle § 14 odst. 1 zákona č. 2/1954 Sb. o státním plánu rozvoje národního hospodářství republiky Československé na rok 1954 (tisk 779).

6. Zpráva výboru pro hospodářské plánování a jeho kontrolu k vládnímu nařízení ze dne 3. srpna 1954 č. 41 Sb. o občanské kontrole provozoven, vydanému podle § 14 odst. 1 zákona č. 2/ 1954 Sb. (tisk 780).

7. Zpráva výboru pro hospodářské plánování a jeho kontrolu k vládnímu nařízení ze dne 31. srpna 1954 č. 44 Sb. o organisaci veřejné dopravy v oboru ministerstva dopravy, vydanému podle § 14 odst. 1 zákona č. 2/1954 Sb. (tisk 781).

8. Zpráva výboru ústavně-právního o vládním nařízení ze dne 21. září 1954 č. 45 Sb., kterým se mění a doplňuje vládní nařízení o státní arbitráži, vydaném podle § 14 odst. 1 zákona č. 2/1954 Sb. (tisk 776).

9. Zpráva výboru pro hospodářské plánování a jeho kontrolu k vládnímu nařízení ze dne 21. září 1954 č. 46 Sb. o úpravě pojistného národního pojištění placeného spotřebními a výrobními družstvy a jejich družstevními svazy, vydanému podle § 14 odst. 1 zákona č. 2/1954 Sb. (tisk 782).

10. Zpráva předsedy Národního shromáždění o činnosti Národního shromáždění.

Jsou nějaké námitky proti tomuto pořadu? (Nebyly.)

Námitek není.

Podle jednacího řádu rozhodne Národní shromáždění o pořadu prostým hlasováním bez rozpravy.

Kdo souhlasí s navrženým pořadem schůze, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. - Navržený pořad je tedy schválen.

Přistoupíme k projednávání prvního bodu schváleného pořadu, kterým je

1. Zpráva výboru pro hospodářské plánování a jeho kontrolu k vládnímu návrhu zákona o lidových družstvech a o družstevních organisacích (tisk 778).

Zpravodajem je posl. inž. Kútik, dávám mu slovo.

Zpravodajca posl. inž. Kútik: Slávne Národné zhromaždenie!

Vláda Československej republiky predložila Národnému zhromaždeniu vládny návrh zákona o ľudových družstvách a o družstevných organizáciách. Mojou úlohou je, aby som z poverenia výboru pre hospodárske plánovanie a jeho kontrolu podal Národnému zhromaždeniu zprávu o jeho prerokovaní.

Potreba dať družstvám právny základ v duchu nášho nového ľudovodemokratického poriadku je veľmi naliehavá. Vynikne to najmä vtedy, keď si uvedomíme, že staré, u nás dosiaľ platné zákony o družstvách vznikli v druhej polovici minulého storočia, teda v dobe rozmachu kapitalizmu, čo muselo mať nevyhnuteľne za následok, že i samo družstevníctvo nieslo so sebou jeho pečať a vady.

Prví naši nezištní priekopníci družstevnej myšlienky, v ktorej hľadali sociálne i hospodársky slabí pomoc proti vykorisťovaniu, pred viac ako sto rokmi v lone rodiacej sa kapitalistickej spoločnosti nenašli k svojej pomoci žiadne družstevné právne predpisy. Naopak mnohí boli vystavení šikanovaniu zo strany vtedajšej vládnúcej moci. Právne základy družstiev boli položené až neskôr už spomenutými zákonmi, pochopiteľne v duchu buržoázneho právneho poriadku. Preto tieto zákony pozerali na družstvá len ako na hospodárske podniky, ktoré majú výlučne za cieľ podporovať hospodárenie a zárobok svojich členov. To by ani nebolo v rozpore s ušľachtilou družstevnou myšlienkou, pravda, za predpokladu, že každý vykorisťovaný a utláčaný člen vtedajšej kapitalistickej spoločnosti by mal materiálne i právne možnosti toto ustanovenie i použiť. Tomu však tak zďaleka nebolo. Pre celé formálne poňatie buržoáznej demokracie je charakteristická i koncepcia tohoto zákona, v ktorej sa na jednej strane síce zdôrazňovalo, že každý sa môže stať členom družstva, no na druhej strane ten istý zákon ponechával na ľubovôľu zamietnuť hociktorú prihlášku za člena bez udania dôvodu. Ďalej dovolil zaviesť hlasovanie podľa počtu podielov, teda podľa finančnej účasti, takže kapitálove silný jednotlivec mohol mať neobmedzený počet podielov a tým aj hlasov, čo bolo len zakrytou formou kapitalistického podnikania. Už z toho vidíme, že celá stavba tejto zákonnej úpravy umožňovala zneužiť družstevnú myšlienku vzájomnej pomoci k vytváraniu rôznych lžidružstiev, ktoré nemali nič spoločného so sociálnymi cieľmi pravého družstevníctva a ktoré - až na firmu - v okrádaní štátu na daniach i subvenciách a vo vykorisťovaní pracujúcich vôbec sa nelíšili od účastinných alebo iných kapitálových spoločností. Tieto pseudodružstvá požívali plnú ochranu kapitalistického právneho poriadku, naproti tomu však možnosti rozvoja naozaj ľudového a najmä robotníckeho družstevníctva boli všelijako obmedzované, jeho pokrokoví funkcionári a členovia z družstiev vyháňaní, pretože bolo proti záujmom buržoázie, aby tieto družstvá pomáhali robotníckej triede v jej zápase za zvrhnutie panstva kapitalistov.

Z toho vidieť, že družstevné hnutie v podmienkach spoločenského i právneho buržoázneho poriadku napriek všetkým snahám svojich poctivých príslušníkov nemohlo nájsť plné uplatnenie. A až po nastolení vlády ľudu v podmienkach budovania socializmu mohli byť odstraňované všetky obtiaže a prekážky, ktoré mu staval do cesty kapitalizmus.

A v súhlase s tým muselo byť nanovo i právnymi normami postupne usporiadané ich postavenie v novej, k socializmu spejúcej spoločností.

Z doterajšieho celého radu takýchto zákonných ustanovení hodno spomenúť najmä tú skutočnosť, že už sama Ústava 9. mája nielen vymedzila pojem ľudového družstva, ale mu i zaručila podporu štátu v záujme rozvoja hospodárstva i obecného blaha. Zákonom o Ústrednej rade družstiev boli potom v r. 1948 vytvorené nutné predpoklady pre jednotné organizovanie družstevného hnutia.

Odvtedy ubehlo už 6 rokov, v ktorých nás ľud pod vedením strany a vlády dobyl veľké víťazstvá v budovaní socializmu. I naše družstevníctvo sa ďalej rozvíjalo v zhode so záujmami svojich členov i všetkého pracujúceho ľudu prispieť čo najväčším dielom k zvýšeniu jeho blahobytu a kultúrnej úrovne. V priebehu týchto čias vytvorili sa u nás dve hlavné odvetvia družstevného podnikania, a to:

1. družstvá spotrebné ako významná zložka nášho socialistického obchodu s dôležitými úlohami najmä na našich dedinách a

2. družstvá výrobné, ktorým pripadá úloha rozvíjať výrobu predmetov širokej spotreby, poskytovať kvalitné a rýchle služby pracujúcim a využívať pritom v širokej miere popri podnikoch miestneho priemyslu miestnych zdrojov surovín. Po prevode mliekárskych družstiev a roľníckych skladištných družstiev na úsek štátneho podnikania a zriadením štátnych sporiteľní namiesto formy družstevnej zostali mimo už spomenutých dvoch hlavných odvetví ešte bytové družstvá - samozrejme okrem jednotných roľníckych družstiev, ktoré, ako vieme, majú osobitnú zákonnú úpravu.

K zmenám došlo i v samej organizácii družstevníctva. Vývoj hlavných družstevných odvetví a zodpovedné na ne pripadajúce úlohy spôsobili totiž situáciu, že centralizované hospodárske riadenie všetkých družstiev z jedného miesta - z Ústrednej rady družstiev - sa ukázalo nevyhovujúcim. Ústredná rada družstiev len sama naďalej už nemohla plne zaistiť všetky úlohy rozvíjajúcich sa družstiev. Preto už pred dvoma rokmi došlo demokratickou cestou a najmä z rozhodnutia a volania nižších zložiek k vytvoreniu osobitného ústredia, ktorým sa stal vo sfére spotrebných družstiev Ústredný sväz spotrebných družstiev so svojimi okresnými a krajskými sväzmi spotrebných družstiev. Obdobne i na úseku výrobných družstiev boli vytvorené krajské sväzy so svojou vrcholnou organizáciou Ústredným sväzom výrobných družstiev. Na Slovensku došlo k vytvoreniu slovenských sväzov týchto družstiev, čím je i na tomto úseku plne uplatnená zásada našej ústavy.

Takýto stav vývinu nášho družstevníctva už dnes umožňuje, ba i vyžaduje prikročiť k vydaniu nového zákona o ľudových družstvách a o družstevných organizáciách, čomu je urobené zadosť práve prerokovávanou osnovou.

Predložený vládny návrh zákona vychádza z pojmu ľudového družstva, vymedzeného v našej Ústave. Rozvádza zásadu, podľa ktorej ľudové družstvá, vznikajúce dobrovoľným združovaním pracujúcich, napomáhajú svojou hospodárskou činnosťou a kultúrnopolitickou prácou socialistickej výstavbe, zvyšovaniu hmotného blahobytu a kultúrnej úrovne členov i ostatného pracujúceho ľudu. Tým sa ľudové družstvá zásadne líšia od družstiev v kapitalistickom poňatí, ktorých cieľom bolo výlučne podporovanie členov, najmä docieľovanie čo najväčšieho zisku z podniku družstva. Z tejto zásady potom vyplýva, že právo na podiel na zisku stráca svoj predošlý význam a že člen družstva nemôže uplatniť nárok na majetok družstva ani pri jeho zrušení, lebo tento majetok po úhrade záväzkov a vrátení členských podielov pripadá Ústrednému sväzu družstiev.

Osnova tiež vyvodzuje dôsledky z toho, že majetok ľudových družstiev a družstevných organizácií je socialistickým vlastníctvom a preto obmedzuje možnosť predaja a zaťaženia ich základných fondov. Naproti tomu priznáva družstvám v určitých smeroch rovnaké výhody, aké používajú národné i iné podniky. Stanoví preto, že družstevné organizácie a ich podniky nepotrebujú k svojej činnosti oprávnenia, ktoré sú inak nutné, najmä podľa predpisov živnostenského práva. To v súhlase s ústavou umožňuje ľudovým družstvám konať akúkoľvek činnosť, smerujúcu k dosiahnutiu cieľov družstva. Popri hospodárskej činnosti sa tu zdôrazňuje aj kultúrnopolitická práca družstiev, ktorá hrá dnes - a bude tomu tak i naďalej - veľkú rolu v prevýchove nášho ľudu na ceste k socializmu.

K samotnému vzniku družstva osnova vyžaduje okrem schválenia stanov ustavujúcim valným zhromaždením a zvolenia orgánov družstva ešte i súhlas príslušného Ústredného sväzu družstiev. Je to tak preto, lebo ľudové družstvá sú súčasťou plánovaného socialistického hospodárstva, nemôžu preto vznikať alebo zanikať živelne, bez ohľadu na záujmy a potreby celku.

Osnova zakotvuje aj dôležité zásady širokej družstevnej demokracie.

Je to najsamprv ustanovenie, že členom družstva sa môže stať každý pracujúci občan, ktorý dovŕšil 16. rok. K tomu ďalej osnova stanoví, že v prípade zamietnutia žiadosti o prijatie za člena trvá povinnosť doručiť žiadateľovi odôvodnené rozhodnutie, proti ktorému sa môže odvolať k valnému zhromaždeniu.

Samotná účasť na rozhodovaní o všetkých veciach družstva nezávisí - ako v starom zákone - od rozsahu majetkovej účasti člena, ale plne sa uplatňuje zásada: jeden člen - jeden hlas, bez ohľadu na počet a výšku podielov.

Každému členovi je osnovou zaručené právo účastniť sa na rozhodovaní o veciach družstva, volil a byť voleným do orgánov družstva a mať podiel na výsledkoch družstevného hospodárenia. Okrem toho môže podávať návrhy a je zaručené aj jeho odvolacie právo vždy k vyššiemu orgánu. Naproti tomu dobrovoľný vstup do družstva zaväzuje člena k povinnosti zachovávať družstevnú disciplínu, chrániť a šetriť družstevný majetok a napomáhať k upevňovaniu a zlepšovaniu hospodárenia družstva. Z toho tiež vyplýva, že členovia družstva ručia za prípadné straty družstva, pravda, nanajvýš do dvojnásobku členského podielu.