Na první pohled by se mohlo zdát, že pro řízení a organisaci čs. zemědělské vědy plně postačí nejvyšší instituce naší vědy, t. j. Čs. akademie věd. Vývoj v Sovětském svazu však ukázal vhodnost jiného řešení. Ukázal vhodnost i nutnost vytvoření samostatného ústředí zemědělské vědy vedle Akademie nauk jako vrcholné instituce veškeré vědy. Zemědělská věda vyrůstá z mnoha vědeckých oborů, a to od zušlechťování rostlin až po výživu zvířat, od ekonomiky až k mechanisaci, a musí proto využívat výsledků všech věd. Musí pracovat cílevědomě a plánovitě. Musí znát podmínky, ve kterých pracuje, a nesmí zapomínat na to, že pracuje pro výrobu a že, i když bude někdy ve svém bádání chybovat, nesmí chybovat a mýlit se ve výrobě. Naši vědečtí pracovníci si musí uvědomovat a neustále připomínat, že theorie je sice jedna, ale opatření v praxi, pro kterou pracují, jsou různá a rozdílná. Musí si uvědomit, že v našich poměrech praxe dosahuje často významných výsledků a věda to nezdůvodňuje a nezevšeobecňuje. Někdy se zdá, jako kdyby naši vědečtí pracovníci žárlili na to, že to nebyli oni, kdo těchto úspěchů dosáhli. Ve využívání nejen zkušeností, nýbrž i objevů praxe, v jejich vědeckém zdůvodnění a zevšeobecnění, je naše zemědělská věda zemědělské výrobě hodně dlužna. Musí si uvědomit, že má co dohánět, že to bude vyžadovat hlubokého studia biologie, která jako věda zůstala na př. v porovnání s fysikou a chemií značně pozadu. Jiné vědy, jako fysika a chemie, se mohly do určitého stupně vyvíjet i za kapitalismu, protože pracují s neživou přírodou. Biologie však, která je živá, která má co činit s živou přírodou, nemohla se za kapitalismu rozvíjet, nemohla se vyvíjet bez znalosti vývojové theorie, bez dialektického materialismu. Teprve znalost dialektického materialismu vytvořila předpoklady k tomu, aby se biologie mohla vyvinout v biologii skutečně vědeckou. A naši vědečtí pracovnici v oboru zemědělské vědy mají to štěstí, že žijí právě v tomto věku, ve věku rozvoje dialektického materialismu, že se mohou učit od sovětské vědy, která staví novou, skutečně vědeckou biologii, která již dovede vysvětlovat složité zjevy v přírodě, že se mohou nejen učit, nýbrž že mohou výsledky svého badání k jejímu rozvoji přispívat. A proto je i v návrhu zákona zdůrazněna úzká spolupráce Akademie se Všesvazovou Leninovou akademii zemědělských věd. Je třeba, aby naši vědečtí pracovníci čerpali ze zkušeností největších sovětských vědců, ze zkušeností Mičurina a Lysenka, ze zkušeností Leninovy akademie, které nám sovětští vědečtí pracovníci, jako vše, s láskou sdělují.

Nedávno byli naši vědečtí a organisační pracovníci v Sovětském svazu. Navštívili také největšího žijícího učence, akademika Lysenka, který jim na rozloučenou mimo jiné řekl: "Při vší snaze jsem vám dal málo. Bylo by třeba říci vám více. To, co jsem vám dal, dal jsem vám ze srdce. Mičurinské učení, mičurinskou biologii studujte co nejhlouběji. Ona pomůže praxi. Její síla tkví v těsném spojení s praxí, a to je možné pouze tam, kde lidé budují socialismus."

A my, soudružky a soudruzi. nejen budujeme socialismus, ale my k socialismu budeme kráčet stále rychleji za pomoci naší vědy a navzdory všem zrádcům a zaprodancům. Naše zemědělská akademie, jejíž uzákonění máme dnes uskutečnit, se postaví do čela boje za vysoké úrody, za vysokou užitkovost, postaví se do čela boje za vysokou a jakostní zemědělskou výrobu. Naší zemědělští vědci přinesli od akademika Lysenka další vzkaz, který je nutno dát do vínku Akademie zemědělských věd. Tento vzkaz zní: "Pramenem síly mičurinského učení je dialektický materialismus. A zárukou toho, že se toto učení neodkloní od dialektického materialismu, je komunistická strana. Za všechno, co jsme dokázali, jsme vděčni komunistické straně. Co nejvíce si osvojujte marxismus-leninismus, učení Marxe, Engelse, Lenina a Stalina. Je to pro agronomy, zootechniky, ekonomy a mechanisátory nevysychající pramen poznání. Ještě těsněji se semkněte kolem soudruha Stalina a Gottwalda".

Myslím, že lepšího vzkazu se naší Akademii při jejím zrodu dostat nemohlo. A proto vybudujeme z Čs. akademie zemědělských věd pod vedením naší strany, pod vedením presidenta republiky soudruha Gottwalda, pod vedením vlády a v čele s ministrem zemědělství soudruhem Nepomuckým důstojnou sestru a následovnici Všesvazové Leninovy akademie zemědělských věd. (Potlesk.)

Zemědělský výbor Národního shromáždění projednal podrobně dne 9. t. m. tuto osnovu a doporučuje ji ke schválení podle zprávy výborové. (Potlesk.)

Místopředseda Fiala: Do rozpravy k tomuto bodu se přihlásili posl. Pavlovič a posl. Leichman.

Dávám slovo posl. Pavlovičovi.

Posl. Pavlovič: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia!

Pred niekoľko málo týždňami sa slávnostne začala činnosť Československej akadémie vied. Bola to, ako to vo svojom liste uviedol s. Klement Gottwald, veľká udalosť nie iba pre našu vedu, ale pre všetok náš život, pre celú našu výstavbu. Dnes pristupujeme k prorokovaniu zákona o Československej akadémii poľnohospodárskych vied, teda ďalšej akadémie, ktorá sa na svojom úseku má stať zbraňou socializmu.

Treba si pripomenúť, že veda má pre vývoj ľudskej spoločnosti vždy väčší význam. Prvou podmienkou pokroku a základným predpokladom pre budovanie socialistického a komunistického spoločenského poriadku je mohutný rozvoj výrobných síl, ktorý možno dosiahnuť použitím vedeckých metód, a to tak isto v laboratóriách, v dielňach, ako aj na pokusných poliach. Naše ľudovodemokratické zriadenie, uskutočňujúce socializmus, sa plne opiera o vedu a dáva vede všetky možnosti rozmachu. Nikdy sa predtým u nás vede neotváraly také perspektívy ako dnes. Veda prestala slúžiť kapitalizmu, peňažnému vaku a militarizmu a chce dôsledne slúžiť ľudu. Treba si pripomenúť slová s. Lenina, adresované vedeckým pracovníkom: "Kedysi všetok ľudský um, všetok génius tvoril iba preto, aby jednym dal všetky technické a kultúrne vymoženosti a druhým vzal aj to najnutnejšie - vzdelanie a rozvoj. Dnes však všetky zázraky techniky, všetky úspechy kultúry stanú sa majetkom všetkého ľudu, odteraz už nikdy ľudský um a génius sa nestanú prostriedkom násilia, prostriedkom vykorisťovania."

Bolo to sovietske zriadenie, ktoré vytvorilo celkom nové podmienky pre rozvoj vedy. Tu sa veda rozvíja plánovite a slúži dôsledne pracujúcim. Ak za kapitalismu je veda prostriedkom k vykorisťovaniu pracujúcich, potom za socializmu je mohutným nástrojom k zvýšeniu hmotného blahobytu a kultúry pracujúcich. Za socializmu sa odstraňuje priepasť medzi teóriou a praxou. Sovietska veda sa opiera o skúsenosti miliónov pracovníkov z priemyslu i z poľnohospodárstva.

Práve prínos z praxe dáva vede nebývalé možnosti urýchleného vývoja. Týka sa to všetkých vedných oborov, týka sa to pochopiteľne aj vied poľnohospodárskych. Práve na tomto úseku odstránenie priepasti medzi teóriou a praxou prináša veľmi hmatateľné a mimoriadne kladné výsledky. Treba tu pripomenúť, ako zakladateľ sovietskej materialistickej biologie Mičurin vytvoril znamenité spôsoby, ako pretvárať rastliny. Získal viac ako 300 nových druhov rastlín s bobuľatými plodmi. Mičurinské učenie je zacielené proti reakčnému, idealistickému weissmanovskému učeniu v biologii. Pokroková mičurinská biologia je postavená na základoch dialektického materializmu.

Pred biologickou a poľnohospodárskou vedou v Sovietskom sväze stoja najvznešenejšie úlohy pretvorenia prírody, stepí i lesostepí, pred nimi stojí úloha mohutného ďalšieho rozvoja kolchozného a sovchozného dobytkárstva. Splnenie všetkých týchto nesmiernych úloh vyžaduje veľkého tvorivého úsilia na úseku agrobiologickej vedy, vedenej vynikajúcim, svetoznámym sovietskym vedcom Lysenkom. Poučení týmto veľkým príkladom a sledujúc úžasné výsledky, dosahované sovietskou poľnohospodárskou vedou, aj naši vedeckí pracovníci na úseku vied poľnohospodárskych majú pred sebou všestranné a radostné úlohy, pomáhať pri revolučnej prestavbe nášho poľnohospodárstva. Veda musí pomáhať novými agrotechnickými metódami dosiahnuť podstatne vyšších hektárových výnosov na jednej strane a zlepšenia výnosnosti živočíšnej výroby na strane druhej.

Je úlohou vedy, aby pomáhala nášmu poľnohospodárstvu pestovať v našich klimatických podmienkach také plodiny, ktoré u nás doteraz pestované neboly, ale ktoré nesporne majú veľku dôležitosť pre našu výrobu. Možno tu poukázať na to, ako pestovanie ryže dosiahlo v posledných rokoch u nás veľkých úspechov. Prvých 5 rokov práce na tomto úseku - pri použití vyspelej agrobiologie a praktických skúseností popredných majstrov vysokých úrod v SSSR - otvorilo široké výhľady pre rozšírenie tejto plodiny v našich výrobných pomeroch. Možno poukázať na mnoho príkladov ďalších: na pestovanie významnej priemyslovej plodiny kaučukovej koksaghyz, na výsledky pestovanie sudanskej trávy, ktorej hektárová úroda dosiahla až 620 q, na pestovanie nových druhov zeleniny a bavlníka. Možno konečne poukázať na úspech výskumníkov bratislavských, ktorí vypestovali taký druh hroznových kríkov, ktoré môžu byť sadené aj vo vyšších polohách, čo umožní rozšírenie vinohradov do severných krajov Slovenska. A tak vidíme, ako veľký príklad sovietskych mičurincov, ktorí vedeli preniesť pestovanie mnohých južnych plodov až do sibírskych krajov, vedie našich vedeckých pracovníkov k uplatneniu týchto významných poznatkov a tým k vlastným úspechom, ktoré sa vo svojom súhrne prejavujú rozširovaním našich výrobných možností aj tam, kde sa to ešte nedávno zdalo nepravdepodobné.

Chcem tu, vážené súdružky a súdruhovia, poukázať na jednu veľmi vážnu okolnosť. Naše ľudové výskumnictvo sa dočkalo veľkého rozšírenia. Možno hovoriť o tom, že v niektorých krajoch sa toto výskumníctvo dostalo skutočne na masovú základňu. Uvediem tu príklad okresu mikulášského, de od 1. januára t. r., keď mikulášske kluby maly zaregistrovaných a školených takmer 4 000 členov, pribudlo tohoto roku nových 1.000 členov. Čo však je ešte pozoruhodnejšie, to sú výsledky práce mikulášskych výskumníkov. Pracujú podľa presného dlhodobého plánu a ich práca je zamierená na mnohé problémy. Je tu odbor pre poľnohospodárske plodiny, pre zeleninu, odbor pasienkársky, pre pestovanie liečivých rastlín atď., tak isto, ako tu sú sektory odboru živočíšneho. Z najpozoruhodnejších výsledkov práce týchto mikulášskych výskumníkov spomeniem najmä ich prácu na úseku jarovizácie, kde jarovizácia známej odrody jačmeňa Dunajský trh mala krásne výsledky. Na rozdiel od rastlín nejarovizovaných maly kultúry jarovizované hneď po prvej vývojovej fáze podstatne lepšie vlastnosti, čo sa stupňovalo pri ďalšej vegetácii, keď sa jarovizované druhy prekvapivo odnožovaly, pričom bolo až 14 odnoží takmer trstinového vzrastu. Dĺžka klasov bola podstatne väčšia a výnosy proti nejarovizovaným druhom boly nepomerne vyššie. Bol tu na jeden hektár prípad výnosu 27 q proti 19 q čo do jačmeňa a 38.5 q slamy proti 29 q, no bol tu rozdiel ešte väčší, na pr. 35.5 q proti 22 q zrna, tedy o 11.5 q viacej.

Výskumníci-mičurinci v Smrečanoch dosiahli u pšenice výnos 68 q, v Bobrovci 56 q, v Ploštíne 51 q, v Dúbravke, kde sa venujú prevážne výskumnej práci zelinárskej, mali výnos 450 q u kapusty, 280 q u kalerábu. Táto výskumná činnosť sa stáva pravidlom v našich jednotných roľníckych družstvách a štátnych majetkom. Na Slovensku napríklad tohto roku boly uskutočnené výskumy v 513 JRD a na 148 ŠM. Okrem výsledkov už spomenutých pripomínam ešte aspoň úspech mičurinskej práce v JRD Horne Saliby v okrese Galanta, kde hniezdovou výsadbou zemiakov napriek veľkému suchu dosiahli výnos 305 q z ha. To isté družstvo, zapojené do prosenického hnutia, dosiahlo u cukrovej repy výnos 400 q. Umelé doopyľovanie malo veľmi presvedčivé výsledky na pr. v JRD Petrovo v okrese Rožňava alebo vo vysokej polohe na ŠM vo Veľkej Lomnici v okrese Vysoké Tatry, kde sa vďaka tomuto postupu dosiahol o takmer 7 q vyšší výnos. Podobne u slnečnice na ŠM v Galante, u kukurice v JRD Janovce v okrese Senec.

Iným pozoruhodným pracovným výsledkom bolo pestovanie námelu. Tu sa môže JRD v Demänovej, vďaka práci svojich výskumníkov, pochváliť výsledkom priamo prekvapujúcim. Správne umiestenie osevnej plochy, včasné a dôsledne urobené očkovanie, pravidelný a častý sber prispely k tomu, že tu bol výnos námelu takmer 160 kg z ha. Tento výsledok znamenal pochopiteľne pre demänovských družstevníkov aj mimoriadny finančný efekt. Mohol by som tu uviesť mnoho ďalších úspechov v zelinárstve, v ovocinárstve a pod. Máme, ako tu spomínam slovenské príklady, prípad s. Kociána v JRD Kysucké Nové Mesto, ktorý uplatnením nových pracovných metód, najmä ožiarovaním ultrafialovými lúčmi dosiahol u kapustného semena, ktoré malo iba 15 %klíčivosť, klíčivosť až 65%. Bolo by treba sa tu ďalej zmieniť podrobnejšie aj o výsledkoch, dosiahnutých na úseku produkcie živočíšnej. Pracovníci, uplatňujúci sovietske skúsenosti a poznatky, získané osobným stykom so sovietskymi odborníkmi alebo z najnovšej literatúry, zacieľujú sa na zvyšovanie dojivosti, na zvyšovanie celkovej produkcie mäsa, na studený odchov teliec atď. Chcem tu spomenúť jeden príklad, ako práve uvedomelá práca výskumníka, ak nie je úzko sústredená na jednu otázku, môže mať niekoľkonásobné výsledky. Na nedávnej žilinskej porade poľnohospodárskych odborníkov a osvetových pracovníkov vystúpil v diskusii asistent krajského výskumného ústavu v Turč. Petri s. Plachý. Hoci ide o pracovníka z úseku rastlinného, prešiel vo svojej diskusii vážne na úsek živočíšny. Zaoberal sa najprv otázkou zvýšenia výnosov u krmnej repy a rozobral všetky poznatky, dosiahnuté pri uplatňovaní hnojenia hnojovkou. Ukázal na niekdajší pokus s týmto spôsobom hnojenia, uplatnený v južných Čechách, konkrétne v Písku, kde na močovkovanej osevnej ploche 1 ha dosiahli výnos 2.015 q kŕmnej repy. Spojil tento výsledok s možnosťami zvýšenej živočíšnej produkcie, hlavne zvýšenej dojivosti, dokazujúc, že základom vysokej dojivosti je šťavnaté krmivo. Ak dávame seba vyššie dávky jadrných krmív, hovorí, dosiahneme iba to, že nám dojnice začínajú tučnieť. Podľa poznatkov Timirjazevovej farmy Poľnohospodárskej akadémie vied treba dávať dojniciam 70 kg šťavnatých krmív a k tomu 10 kg sena a jadrných krmív ako do plnok. Kruh, ktorý tvorí rastlinná a živočíšna produkcia, sa tu potvrdzuje. Podstatné zvýšenie výnosov kŕmnej repy znamená zvýšenie dojivosti a, pravda, zvýšené dávkovanie šťavnatými krmivami znamená i získať väčšie množstvo tekutého hnojiva. Ak tu na úseku práce živočíšnej pôjdeme dôsledne cestou úspešných pracovníkov, uvidíme v krátkom čase, ako sa nám zvýši na pr. dojivosť a tým možnosť plynulejšieho a lepšieho zásobovania nášho trhu mliekom. Máme z mnohých pekných úspechov našich pracovníkov prípad s. Jurinu na ŠM v Galante, kde tento pracovník dosiahol priemernú dojivosť 13 litrov a u celého stáda 67 dojníc dosahuje ročne 4.500 litrov na jednu kravu. S. Jurina bol za dosiahnuté výsledky vyznamenaný.

Príkladov je ešte veľa a veľa. K práci praktikov treba vždy ešte účinnej pomoci pracovníkov vedy. A tu práve treba podčiarknuť závažnosť vybudovania Československej akadémie poľnohospodárskych vied. Naša poľnohospodárska veda, všetci pracovnici nášho poľnohospodárstva, zaoberajúci sa vedeckou prácou v tomto odbore a v ktoromkoľvek jeho sektore, musia sa stať popri svojej vlastnej práci najbližšími radcami, usmerňovateľmi našich ľudových výskumníkov. Áno, 7. bod § 2 nami dnes prerokovávaného zákona tu výslovne hovorí: "Úlohou akadémie je všestranne pomáhať širokému rozvoju výskumnej práce medzi členmi jednotných roľníckych družstiev, pracovníkmi strojových a traktorových staníc a štátnych majetkov. Soznamovať pracujúcich v poľnohospodárstve s tvorivou mičurinskou agrobiologiou." Práve tento smer činnosti našich vedcov treba prehĺbiť a rozšíriť. Túžba našich poľnohospodárov po poznaní najnovších vedeckých poznatkov, túžba po tom, ovládnuť všetky praktické výsledky výskumu a vedeckej práce najmä vedcov a praktikov sovietskych, to všetko často bolo hamované tým, že sa naši poľnohospodári, naši družstevníci, naša mládež, museli akosi bez pomoci prepracovávať k mnohým poznatkom alebo si mnohé vlastné pozorovania dlho overovať, namiesto aby tu mali ochotných, nezištných poradcov, pomáhajúcich preklenúť každú nejasnosť a hlavne podávajúcich potrebný materiál tam, kde mnohé tápanie je zbytočné, ak vieme, že mnoho skúsenosti už ukázalo určitý smer práce na tom ktorom úseku.

Tu v tomto smere platia tým viac slová súdruha Klementa Gottwalda, uvedené v spomínanom už liste, že "nie veda pre vedu, nie veda vznášajúca se nad zemou, ale veda spätá so životom a potrebami spoločnosti, veda pomáhajúca nám v ovládnutí prírody a otvárajúca nové obzory nášmu hospodárstvu a kultúre to je naše želanie, naša potreba, naša požiadavka."

Aj naše poľnohospodárstvo podľa vzoru najpokrokovejšieho poľnohospodárstva sveta, poľnohospodárstva sovietskeho, musí byť budované na prísne vedeckých zásadách pri uplatnení marx-leninizmu, musia byť uplatnené dôsledne a v každom poľnohospodárskom odvetví pozoruhodné poznatky zakladateľov sovietskej agrobiologie - Dokučajeva, Kostyčeva, Timirjazeva, Mičurina, Viljamsa, Lysenka a mnohých ďalších. Naše úlohy sú veľké, ale radostné a rozhodne viac ako čestné. Ak sledujeme život okolo seba, jeho úžasné tempo, prevratné zmeny, všade, kde skutočná sloboda umožnila plné rozvinutie všetkých tvorivých síl našich pracujúcich, potom vidíme jasne, aké všestranné sú naše možnosti. Spolu so statisícami statočných hrdinov práce, či už v priemysle alebo na našich družstevných poliach, vždy vo väčšom počte sa stretávame s našimi pracovníkmi vedeckými, s inžiniermi, technikmi a vynálezcami ako s pracovníkmi, ktorí pre slávu našej vlasti sa usilujú dať všetky svoje sily do služieb tomuto velkému dielu dneška, našej výstavbe socializmu. Nová akadémia, ktorej utvorenie s radosťou vítame, bude jednou z tých veľkých príležitostí, ktoré umožnia ďalšie rozvinutie tejto účasti našej vedy na našej výstavbe, bude tou veľkou príležitosťou v najtesnejšej jednote teórie a praxe slúžiť nášmu poľnohospodárstvu a tým našej výstavbe. Vítame túto našu ďalšiu vrcholnú vedeckú inštitúciu v mene všetkých našich poľnohospodárov, v mene tých, ktorí jednak chcú ovládať agrobiologickú vedu, jednak sami do nej za nášho ľudovodemokratického poriadku prinášajú svoj prínos a tak chcú tejto vede pomáhať. Spolu s vedcami musia praktici vedu rozvíjať. Taký je zákon socialistického života. Vedu vytvára ľud, veda je majetkom ľudu. Naši družstevníci, malí a strední roľníci, ak budú plne ovládať pokrokovú mičurinskú agrobiologiu, pod vedením svojej rodnej strany KSČ pôjdu úspešne k novým a novým víťazstvám v rozvoji nášho socialistického poľnohospodárstva. K tomu im v miere iste čo najširšej pomôže Československá akadémia poľnohospodárskych vied.