K zvládnutiu týchto úloh bude potrebné
účinnej spolupráce dopravy so všetkými
hospodárskymi sektormi, ako aj s ľudovou správou.
Že táto spolupráca nie je ešte dostatočná,
svedčí fakt, že ešte máme stále
mnoho nehospodárnych, protismerných prepráv,
najmä v železničnej doprave.
Tak napríklad lomový kameň sa vozí
zo stanice Rakšice do stanice Ostrava-Kunčice; to
je vzdialenosť 215 km; naproti tomu sa ten istý kameň
vozí zo stanice Odry na Ostravsku na strednú Moravu.
Alebo: 11. 2. 1952 bol podaný v Hnúšti na Slovensku
vagón reziva do Ostravy-Kunčíc, vzdialenosť
288 km, a vieme, že sliezske píly majú dostatok
takéhoto reziva vo vzdialenosti len niekoľko desiatok
kilometrov. Tiež sa často vyskytujú prípady,
že tovar vinou zlej distribúcie putuje po našich
dráhach a márne hľadá príjemcu.
Tak napríklad 19. 1. 1952 boly Čs. stavebným
závodom v Jihlave-mesto pristavené vagóny
s liatinovými rúrami, poslané zo stanice
Svinov-Vítkovice. Dňa 21. 1. 1952 boly vozy s novými
nákladnými listami poslané do Třebíče,
kde došli 22. 1. o 10. hod., a ten istý deň
o 14. hod. boly znovu podané do Ždiaru nad Sázavou.
Celkom bolo zaplatené za tieto dva vozy 42.625 Kčs.
Dovozné zo Svinova-Vítkovíc priamo do Ždiaru
činí však 22.591 Kčs. Teda zbytočne
bolo zaplatené 20.034 Kčs. Iste by bolo zaujímavé
vedieť, kto týchto 20.000 Kčs uhradí.
(Předseda vlády Zápotocký: Ať
se to zjistí!) Toto ovšem nie je všetko.
To je vyčíslená škoda len na poplatkoch;
ale každý odosielateľ musí v prvom rade
vidieť, že každý ložený vagón
potrebuje ku svojej preprave na 100 km priemerne 250 kg uhlia.
Ďalšou ťarchou dopravy je predržovanie vozňov.
V roku 1951 bolo predržaných železničných
vozňov vcelku asi o 32 mil. hodín a prepravci zaplatili
na zdržnom viac ako 370 mil. Kčs. A čo je najzávažnejšie,
že tieto vagóny mohly za týchto 32 mil. hodín
vykonať dôležitú produktívnu prácu
v našom hospodárstve. Týmito zbytočnými
nákladmi sme v pravom slova smysle "prešustrovali"
2/3 novej vysokej pece. Naši politickí
a hospodárski činitelia sa musia v súvislosti
výstavby celého hospodárstva učiť
tiež dopravne myslieť, aby sa neopakovali chyby ako
pri pláne výstavby Ostravska, kde sa na dopravu
zabudlo; teraz nám to robí ťažkú
hlavu. Je nutné, aby prepravy príliš dlhé
a príliš krátke, ako aj protismerné,
ktoré sú nehospodárne, boly z našej
železničnej dopravy vymetené.
Železnici je nutné umožniť rovnomerným
plnením výrobných úloh a plánovaním
nárokov, aby mohla byť rovnomerným plynulým
pásom, spojujúcim miesta spotreby a výroby.
Príkladnú iniciatívu pracujúcich v
ČKD Stalingrad pri vykládke a nakládke je
potrebné rozšíriť na všetky závody
a prekladištia. Tiež iniciatívu KNV Liberec v
súťaži o najlepší kraj v hospodárení
so železničnými vagónmi treba zavádzať,
kontrolovať a vyhodnocovať.
Ľudová správa môže hodne pomôcť
doprave, keď bude venovať väčšiu pozornosť
krajským dopravným komisiám. Máme
skúsenosti, že kde tieto komisie dobre pracujú,
tam sú aj pekné výsledky. Musíme si
uvedomiť, že doprava je majetkom nás všetkých,
a preto je povinnosťou každého, ktorý
príde s ňou do styku, aby mal k nej správny
pomer socialistického vlastníctva.
A teraz mi dovoľte niekoľko slov na nás samotných,
dopravných zamestnancov. Mnoho oprávnených
sťažností našej verejnosti je na meškanie
dopravy, najmä dopravy pracujúcich do zamestnania.
Okrem iných nepríjemností musia dopraváci
vidieť to, že zmeškanie len 5 minút denne
znamená pri každých 100.000 prepravovaných
osôb, že na plných 8 hodín je vyradených
1.000. pracovníkov. A to už je nejaká zodpovednosť!
V nákladnej doprave nie je situácia omnoho lepšia.
I keď rýchlosť vlaku je omnoho vyššia,
pohybuje sa obeh tovaru okolo 3,6 km za hodinu. To znamená,
že náš tovar chodí po železnici ako
peši, ba ešte horšie. (Veselosť.) Preto
je úkolom v tomto roku snížiť dobu pobytu
vozňov v staniciach najmenej o 10 %, čím
bude ušetrené 400 mil. Kčs. Tiež zvýšenie
cestovnej rýchlosti o 10 % znamená ušetrenie
ďalších 400 mil. Kčs. Uvedené čiastky
úspor (2X400 mil. Kčs) sa týkajú len
úspor na investíciách do vagónov.
Čiernym biľagom v práci dopravákov sú
ešte stále časté nehody, poruchy a závady.
Aké škody na ľuďoch a hospodárstve
nám táto nekvalitná práca zapríčiňuje,
mnohorazy ani nevieme vyčísliť. S týmto
problémom sa musia dopraváci čím skôr
vysporiadať, veď ide im o ich dopravácku česť.
S týmito zjavmi úzko súvisí otázka
pracovnej disciplíny. Lebo kde nie je uvedomelá,
pevná kázeň, tam je zmätok, a kde je
zmätok, tam je živná pôda triedneho nepriateľa.
Ešte sa stále vyskytujú prípady opilstva,
nenastúpenie do služby a iné porušenie
žiadúcej disciplíny. Niektorí pracujúci
kladú svoje osobné záujmy nad záujmy
celku. V bývalej republike bola kázeň udržiavaná
strachom pred nezamestnanosťou, hladom a biedou. Vtedy zamestnávateľ
povedal: "Keď nechceš robiť tak, ako ja chcem,
môžeš ísť, na tvoje miesto čaká
10 iných!" A teraz, keď robíme pre seba,
ešte sa nájde taký pracujúci, ktorý,
keď je od neho žiadané, aby riadne plnil svoje
povinnosti, povie: "Nepáči sa ti, ako pracujem?
Môžem ísť, čaká 10 iných
miest!" Takto sa zneužíva to, za čo tiekla
robotnícka krv. Disciplína však musí
byť chápaná v prvom rade samotnými vedúcimi,
ktorí svojim jednaním a postupom získajú
dobrovoľnú pracovnú kázeň u svojich
zamestnancov. Že to ešte nevedia, svedčí
prípad jedného zodpovedného činiteľa
na olomouckom riaditeľstve ČSD, ktorý prehlásil
pri jednej príležitosti shromaždeným zamestnancom:
"Tak od 1. apríla zavedieme štátnu disciplínu!"
- Tak to znamená, že do 1. apríla si môže
robiť každý čo chce (Veselosť.),
a potom zavedieme štátnu disciplínu jednoduchým
administratívnym opatrením, pomocou vydaného
rozkazu alebo vestníka! Takto byrokraticky chápať
štátnu disciplínu!
K tomu, aby sme mohli zaviesť poriadok do dopravy, musia
vedúci činitelia konkrétne viesť a riadiť
im sverený úsek. Osobná zodpovednosť
ešte nie je na patričnej výške. Pracujúci
právom kritizujú, že zodpovednosť vedúcich
je síce vyjadrená výškou platu, aké
konkrétnu zodpovednosť stále ešte nevidia.
Je tiež žiadúce stále zvyšovanie
kvalifikácie zamestnancov. K tomu nám majú
slúžiť závodné školy práce.
Zatiaľ formy a metódy v týchto školách
sú nevyhovujúce. Povinné školenie je
ešte vždy považované za formálny
administratívny úkon, a podľa toho sú
aj výsledky. Bolo zistené, že preklady, dokumentačný
materiál z SSSR je síce pekne uložený
v skriniach, ale nikomu nenapadne, aby tento skvostný materiál
bol použitý pri vyučovaní. Do našich
škôl majú chodiť vedúci činitelia,
technici, novátori radiť a pomáhať zamestnancom
riešiť súčasné problémy
prevádzky, ako to robia v SSSR.
No, vedľa týchto nežiadúcich zjavov však
široké masy statočných dopravákov
dokazujú rozvíjaním nových pracovných
metód a uplatňovaním skúseností
sovietskych pracovníkov svoju snahu pomôcť a
dopravne zaistiť výstavbu socializmu. Naši najlepší
pracovníci ako Hrabal, Pech, Mátyáš,
Nikodýmová, Merta, Matejčík, Daňko,
Gaboda, Mudraninec dali príklad, ako je možné
rozvíjať u nás zastaralé normy. Naši
dopraváci na železnici, v automobilovej, vodnej, leteckej
a mestskej doprave denne bojujú za vyššiu produktivitu
práce. Dnes je jasne dokázané, že s
terajšími dopravnými prostriedkami a zriadeniami
by sme neboli zvládli vlaňajšiu zvýšenú
dopravu, nebyť toho, že naši súdruhovia
zaviedli sovietske metódy päťstovkárov,
ťažkotonážnikov a komplexnosť brigád
pri posune. (Potlesk.) Mená súdruhov Blaženova,
Lunina, Korobkova, Katajeva a Korabelnikovej sú navždy
zapísané vo vďačných srdciach
našich dopravákov.
Pri zavádzaní nových metód práce
na širokú základňu musia v prvom rade
pomôcť našim novátorom vedúci podniku
a technici. Na tomto úseku ešte sú hodne dlžní
našim pracujúcim. Ich vlasteneckou povinnosťou
je zaistiť technické a organizačné podmienky.
Oni musia vypracovať nové pracovné postupy
podľa skúseností našich novátorov.
Musia vedieť využiť nadšenie našich pracujúcich.
Hnutie kúrenia na lokomotívach s hnedým uhlím
a práškovým by sa malo stať denným
problémom, ako pomôcť týmto nadšeným
bojovníkom za zhospodárnenie našej dopravy.
Naša inteligencia môže byť hrdá, že
je spojencom našej slávnej robotníckej triedy
a nech si pamätá, že čisté robotnícke
srdce vie za dobrú pomoc byť i vďačné.
Keď shrnieme uvedené poznatky, vyplývajú
pre našu dopravu zásadné úlohy: pružne,
rýchlo a pravidelne zaistiť dopravu medzi našou
výrobou a distribúciou. Aktívne pomáhať
spoľahlivou dopravou materiálu ako aj včasnou
prepravou pracujúcich do zamestnania našim hrdým
stavbám socializmu. Zhospodárniť prevádzku
vo všetkých odvetviach dopravy. Stále zvyšovať
bezpečnosť a pravidelnosť dopravy, pričom
je potrebné viacej ostražitosti a bdelosti na každom
úseku. Zavádzať a prehlbovať nové
pracovné metódy po vzore sovietskych stachanovcov.
Venovať ďalšiu pozornosť ženám
v doprave a ich náboru.
Tieto úlohy, ktoré vyplývajú z mocného
rozmachu našej výroby, môžeme zaistiť:
a) masovo-politickou uvedomovacou prácou medzi zamestnancami,
čo je hlavnou úlohou, v prvom rade úlohou
ROH; b) socialistické súťaženie skvalitňovať
a bojovať v ňom proti formalizmu; c) upevňovaním
novej uvedomelej socialistickej pracovnej disciplíny; d)
sústavným školením všetkých
zamestnancov; e) zavedením konkrétneho osobného
vedenia prevádzky a jeho dôslednej kontroly; f) v
boji za pravidelnosť a bezpečnosť dopravy pak
každé porušenie kázne, každú
nehodu a závadu prejednať v príslušných
orgánoch a urobiť konkrétne opatrenia.
Zvýšené úlohy máme preto, že
chceme lepšie žiť. Zrýchľujeme tempo
výstavby, lebo chceme, aby to čím skôr
bolo. Armáda dopravákov je odhodlaná brániť
mier, pokoj svojich rodín a nezávislosť svojej
vlasti obetavou a statočnou prácou.
V mene dopravných zamestnancov sľubujem NS, že
čiastka pripadajúca v rozpočte na dopravu
bude naplnená svedomitou a poctivou prácou všetkých
dopravákov. Veď je česť a radosť
pracovať pre ľud, za mier a socializmus pod vedením
Stalina a Gottwalda. (Hlučný dlhotrvajúci
potlesk.)
Podpredseda Žiak: Ďakujem súdruhovi Daubnerovi.
Slovo má ďalej posl. Durná-Hercková.
Posl. Durná-Hercková: Vážené
súdružky, súdruhovia, vážení
priatelia!
K uskutočneniu tých veľkých úloh,
ktoré nám vyplývajú z plnenia 4. roku
Gottwaldovej päťročnice a tým i k splneniu
rozpočtu na rok 1952 nepostačíme s tými
pracovníkmi, ktorí sú zapojení do
výrobného procesu, a preto každým dňom
je nám treba mať na zreteli nábor nových
pracovných síl, nových kvalifikovaných
robotníkov, výchovu nového človeka
s vlasteneckým pomerom k práci.
Z výstavby socializmu v Sovietskom sväze však
vieme, že pri tak rýchlom raste socialistického
priemyslu už nie je možné spoliehať sa na
samovoľný príliv pracovných síl,
ale ako nás učí súdruh Stalin,
je treba prejsť k politike organizovaného získavania
robotníkov do priemyslu.
Príčiny našich nedostatkov v nábore
pracovných síl v minulom roku boly hlavne v tom,
že pohyb pracovných síl prebiehal do značnej
miery samovoľne, že sme sa ešte často spoliehali
na samovoľný príliv nových síl.
My sme mali síce náborové akcie pre rozhodujúce
odvetvia našej výroby, ale i tieto sme sústavne
neriadili, takže mali viac charakter živelnosti.
Preto na prahu 4. roku Gottwaldovej päťročnice,
keď sme boli postavení pred nové vysoké
úlohy v nábore nových pracovných síl
pre ťažký priemysel, bolo nutné upustiť
od starého systému a prejsť k novému
systému, ktorým v podstate preberáme spôsob
a metódy, akými prevádzajú nábor
a rozmiestňovanie pracovných síl v Sovietskom
sväze.
Nie celé tri mesiace organizovaného náboru
pracovných síl nám priniesli mnohé
skúsenosti. S hľadiska hospodárenia pracovnými
silami vidíme priaznivý obrat najmä v kľúčových
odvetviach nášho priemyslu. Spôsobuje to najmä
prechod od krátkodobých brigád k dlhším
pracovným záväzkom v rámci organizovaného
náboru a odstránenie roztrieštenosti. Náš
bratislavský kraj, ktorý je v pracovných
silách krajom prebytkovým, mal napríklad
popri vlastných úlohách v septembri minulého
roku 20 rôznych náborových úloh pre
celoštátne priority. Kraj sa preto hemžil náborčíkmi,
ktorí licitovali ako na jarmoku, aby získali čo
najviac ľudí do svojho závodu. Nový
spôsob náboru pracovných síl znamená
zásadný a potešiteľný obrat.
Doterajšie skúsenosti z organizovaného náboru
nám ďalej ukazujú, že tam, kde pri nábore
pracovných síl sa zúčastňujú
všetky složky Národného frontu, funkcionári
a celé členstvo v úzkej spolupráci
s národnými výbormi, sú výsledky
veľmi dobré. Nedostatky sa ale prejavujú v
tom, že na aktívoch, ktoré poriadajú
složky Národného frontu, funkcionári
nestavajú otázky získavania nových
pracovných síl dosť bojove. Bude treba, aby
si uvedomili, že správne organizovať nábor
znamená predovšetkým politicky pochopiť
jeho význam. Bude treba oboznámiť s veľkými
stavbami socializmu, ktoré budujeme v našej republike,
všetkých našich občanov, čo sme
dosiaľ sústavne nerobili. Preto napríklad nie
všetci vedia doceniť význam neustále sa
rozširujúcej výroby našich baní.
Všetci občania ešte nevedia, že všetko,
čo budujeme, úzko súvisí s ich vlastným
životom, že ide o ich prácu, o ich chlieb, o
bezpečnosť a istotu našej republiky a každého
jej obyvateľa. V tomto smere musí nastať podstatné
zlepšenie v náborovej propagácii a agitácii.
V získavaní nových pracovných síl
narážame často na nepochopenie so strany funkcionárov
a vedenia závodov. Vedenia závodov často
uvoľňujú zamestnancov fyzicky neschopných
pre výrobu, starých alebo so sníženou
pracovnou schopnosťou. V tom je vidieť ich sebectvo
a nepochopenie vzájomnej závislosti celej našej
socialistickej výstavby a súvislosti jednotlivých
odvetví ťažkého priemyslu a stavebníctva.
No nedostatky vidíme aj u lekárov v posudkovej službe,
ktorí neodôvodnené percento uznávajú
za neschopné prechodu do dôležitých odvetví
nášho priemyslu. Je na ministerstve zdravotníctva,
aby previedlo prísny kádrový výber
lekárov posudkovej služby a ich prácu dôkladne
kontrolovalo.
Závody, ktoré pracovné sily z organizovaného
náboru prijímajú, si musia uvedomiť,
že je ich povinnosťou pre získané pracovné
sily pripraviť včas ubytovanie a stravovanie, starať
sa o ich preškolenie a udržanie v závode. Tieto
závody nedodržiavajú často zásady
organizovaného náboru. I keď je predom hlásený
príchod nových pracovníkov a týchto
doprevádza sprievodca, zástupcovia závodu
ich nečakajú, nepripravia im ubytovanie a stravovanie.
Ba stáva sa, že pre nich nepripravia ani prácu.
Takéto zlé skúsenosti máme v bratislavskom
kraji so závodom Výstavba OKD. Bude preto potrebné,
aby ministerstvo pracovných síl a ľudová
správa zabezpečili starostlivosť o nové
pracovné sily, aby sa tieto cítili platnými
silami na nových pracoviskách.