Rýchle tempo rozvoja nášho hospodárstva
a rozmery našej výstavby kladú pred nás
s osobitnou ostrosťou úlohu zlepšiť naše
hmotné zásobovanie. Mnoho sa narieka na nedostatok
surovín u nás a my zatiaľ vidíme, že
v skladoch v našich podnikoch sú nadmerne vysoké
zásoby. Stačí povedať, že len v
hutníckych výrobkoch sú v podnikoch zásoby
na 100 - 120 dní. Skúsenosti Sovietskeho sväzu
a iných krajín ľudovej demokracie ukazujú,
že pri správnej evidencii a pri zachovaní toho,
aby naša hutná výroba dodávala správne
sortimenty a keby sme zaviedli správny systém rozdeľovania
- čo všetko u nás ešte krivká -
stačia úplne zásoby na 40 až 45 dní,
ba ešte nižšie, lebo vieme, že v Sovietskom
sväze sú normy zásob okolo 30 dní. Plán
na rok 1952 počíta s mobilizáciou týchto
nadbytočných zásob. Zmobilizovať tieto
zásoby nie je ľahké. Je k tomu treba vynaložiť
veľkú organizačnú prácu a veľké
úsilie; ale že ich zmobilizovať ide, toho príklad
podali súdruhovia v hlavnej správe VI. ministerstva
ťažkého strojárenstva, ktorí v
poslednej dobe zmobilizovali na 7.000 ton valcovaného materiálu
a vedeli ho v krátkej dobe niekoľkých týždňov
presunúť do podnikov, v ktorých sa ho nedostávalo.
Splnenie zvýšených úloh plánu
vyžaduje spevnenie noriem, a to sníženie noriem
spotreby materiálu a surovín a zvýšenie
noriem výkonových. My zatiaľ máme normy
celkom neuspokojivé. Neuspokojujú ani svojou pevnosťou
ani rozšírením. Po väčšine
sú tieto normy stanovené iba empiricky a nie na
základe vedeckého skúmania a na základe
výsledkov práce najlepších pracovníkov.
V rôznych závodoch sú u tej istej výroby
rozdielne normy; dokonca normy spotreby materiálu u tých
istých výrobkov na rôznych závodoch
kolísajú až o 50 %. Pritom tieto normy bývajú
stanovené často len ako približná smernica
a nie ako záväzné normy za každých
okolností.
Pokiaľ ich máme, sú normy poväčšine
len na úrovni závodov, prípadne podnikov.
Málokde sú stanovené normy pre celú
hlavnú správu, a vôbec niet najmä spotrebných
noriem surovín, materiálu s platnosťou pre
celé ministerstvo. A my vieme, že normy sú
základom, na ktorom stojí plán, že bez
noriem to nie je plán. Preto v tomto roku budeme musieť
sústrediť našu pozornosť ďaleko viacej
ako v rokoch minulých na vytvorenie pevných spoločných
noriem pre základné naše výrobky v surovinách
a polotovaroch.
V boji za úspešné plnenie plánu musíme
zvýšiť úsilie na snižovanie vlastných
nákladov, aby sme vyrábali viac, lepšie a lacnejšie,
aby sme vytvorili prostriedky pre našu veľkú
socialistickú výstavbu. Súdruh Gottwald
povedal: Mohli by sme ísť na našej ceste k socializmu
ďaleko rýchlejšie vopred, keby sme našu
výrobu patrične zhospodárnili."
Najdôležitejším prostriedkom boja za zhospodárnenie
výroby je plnenie plánu sníženia vlastných
nákladov. Je treba si uvedomiť, že v tom, aké
sú vlastné náklady podniku, sa odzrkadľuje
jakosť celej práce podniku, produktivita práce,
organizácia práce, materiálová ekonómia,
uvedomenie pracovníkov, absencia a fluktuácia a
kultúra práce. Snižovanie vlastných
nákladov ukazuje, ako ďaleko sme pokročili
na ceste k socializmu nielen vo vytváraní materiálne
technickej základne socializmu, ale ako ďaleko sme
pokročili i vo vedomí ľudí.
Zvlášť pozorne a dôsledne bude treba uskutočňovať
usnesenia strany a vlády o opatreniach k zabezpečeniu
splnenia plánu rastlinnej i živočíšnej
výroby i o opatreniach na zlepšenie práce stroje-traktorových
staníc. Súdruh Novotný poukázal,
že rozvoj poľnohospodárstva je vždy trochu
oneskorený za rozvojom priemyslu. To je tým pochopiteľnejšie
v našich podmienkach, kde celý priemysel je v rukách
socialistického štátu, je spoločenským
socialistickým vlastníctvom, a kde len čiastka
- síce stále rastúca čiastka - poľnohospodárstva
je privedená na úroveň socialistických
foriem.
Problém u nás je však v tom, ako bolo zdôraznené,
že naše poľnohospodárstvo sa príliš
oneskoruje vo svojom rozvoji za rozvojom priemyslu. Úkolom
tu je odstrániť toto prílišné oneskorovanie.
Z usnesení strany a vlády o poľnohospodárskej
výrobe vyplýva, že kľúčom
k docieleniu nutného vzrastu rastlinnej i živočíšnej
výroby, k vzrastu hektárových výnosov
i celkového objemu úrody, k vzostupu stavu i úžitkovosti
zvierat a potom k splneniu plánu výkupu je zaktivizovanie
všetkých pracovníkov jednotných roľníckych
družstiev, štátnych statkov a stroje traktorových
staníc k boju za plán, k organizačnému
zabezpečeniu usnesení, k neustálemu
sledovaniu, kontrole a hodnoteniu plnenia usnesení. Treba
tiež zaktivizovať všetkých pracovníkov
v poľnohospodárstve k boju proti osobnej nedbalosti
a nezodpovednosti aj k boju proti priamej škodcovskej činnosti
triedneho nepriateľa. Pritom všetkom pripadá
zvlášť veľká úloha funkcionárom
a ostatným pracovníkom národných výborov,
menovite pokiaľ ide o evidenciu a kontrolu stavu hospodárskych
zvierat.
Usnesenia strany a vlády musia byť v každom kraji,
v každom okrese i na každej dedine rozpracované
a na ich základe musí byť vypracovaný
presný plán, vychádzajúci zo skutočnej
situácie a sledujúci smysel týchto usnesení,
ktorým je využiť všetkých možností
k zvýšeniu a skvalitneniu poľnohospodárskej
výroby; má mobilizovať tak státisícové
masy malých a stredných roľníkov, ich
žien, mládeže a ostatných pracovníkov
na každej dedine v našej vlasti k boju za splnenie plánu
poľnohospodárskej výroby i výkupu poľnohospodárskych
výrobkov.
K zabezpečeniu úspešného plnenia plánu
treba lepšie ako doteraz zamerať a lepšie ako doteraz
využiť socialistické súťaženie.
My sa často spokojujeme vzrastajúcim počtom
súťažiacich a ideme na množstvo, a na mnohých
miestach zabúdame, že počet súťažiacich
nie je jediným ukazovateľom úspechu tejto komunistickej
metódy budovania socializmu.
Zabúda sa často na to, čo je hlavné
v socialistickom súťažení; zabúda
sa na to, že socialistické súťaženie
musí viesť k masovému osvojeniu si skúsenosti
úderníkov a novátorov, že musí
viesť k dvíhaniu zaostávajúcich pracovníkov
na úroveň najvyspelejších pracovníkov.
Na celom rade závodov a stavieb má súťaženie
formálny charakter, záväzky pracujúcich
sa neprejednávajú na poradách a schôdzach.
Hodnotenie sa prevádza bez účasti más,
oneskorene, zle sa využívajú skúsenosti
novátorov. Treba odstrániť tieto nedostatky
a sústavne vytvárať podmienky pre socialistické
súťaženie a priviesť ich do súladu
s novými úlohami, aby uvoľnili ďalší
rozvoj tvorivej iniciatívy pracujúcich. Tu majú
zvlášť veľké úlohy vedúci
podnikov, závodov, dielní, inžinieri a majstri,
ktorí sú povolaní k tomu, aby správne
hodnotili každý prejav iniciatívy pracujúcich,
aby podporovali všetko nové, pokrokové a v
plnej miere využívali rezervy, odhalené správne
zameraným socialistickým súťažením
pre vzrast našej socialistickej výroby a urýchlenie
našej socialistickej výstavby.
K tomu, aby bol plán splnený, treba vykonávať
sústavnú kontrolu a previerku plánu. Naša
vláda zaoberá sa plnením plánu, kontroluje
každý mesiac plnenie plánu a robí konkrétne
opatrenia pre odstránenie príčin neplnenia
plánu. Je zapotreby, aby bola prevádzaná
systematická a operatívna kontrola denne, týždenne
a mesačne v dielňach, na závodoch, v podnikoch,
hlavných správach a ministerstvách. Len dôsledná
kontrola, ktorá ide na koreň veci a ktorá
je spojená s konkrétnymi návrhmi opatrení,
ako pomôcť pri plnení plánu a zabezpečovať
jeho záväznosť, je tou pravou kontrolou. Často
nadávame na plánovaciu disciplínu, ale zabúdame,
že len dôslednou kontrolou, kontrolou dennou a týždennou,
je možné utužiť plánovaciu disciplínu.
O úspechoch každej práce rozhodujú ľudia
- kádre. My sme doteraz otázke kádrov nevenovali
dostatočnú pozornosť. Málo sme sa starali
o výchovu a zdvihnutie úrovne vedúcich výrobno-technických
kádrov, a to tak starých, ako aj nových.
Technicko-inžinierske kádre sme u nás dosť
nedoceňovali a málo sme im pomáhali. Málo
sme tiež pomáhali mladým špecialistom,
ktorí vstupovali do nášho hospodárstva;
neviedli sme ich dostatočne v politickom i odbornom vzťahu,
nestarali sme sa dosť o doplňovanie ich teoretických
znalostí skúsenosťami más, neviedli
sme ich, aby si osvojili a rozšírili pokrokové
skúsenosti novátorov. Tiež medzi našimi
robotníkmi a technikmi sa ešte nevytvoril správny
vzťah spolupracovníkov a spolubojovníkov za
jednu a tú istú vec, za výstavbu socializmu
v našej vlasti. Aby sme úlohy päťročnice
splnili, musíme ďaleko viacej a ďaleko intenzívnejšie
ako doteraz zapojiť našich inžinierov a technikov
do boja za plán.
V celej práci pri príprave a výchove hospodárskych
a inžiniersko-technických kádrov treba sa riadiť
slovami s. Stalina, že nám nie sú treba
akékoľvek vedúce a inžiniersko-technické
sily; nám sú treba také vedúce inžiniersko-technické
sily, ktoré sú schopné pochopiť politiku
robotníckej triedy nášho štátu,
schopné osvojiť ti túto politiku a ochotné
uskutočňovať ju.
Osvojiť si a uskutočniť túto politiku
znamená nestáť stranou od kolektíva,
nebyť uzavretý vo svojej kancelárii, ale byť
druhom robotníkov, priateľom a pomocníkom novátorov,
učiť a učiť sa od nich, rozvíjať
a kultivovať smysel pre nové, byť skutočné
socialistickým vedúcim, ovládať umenie
rozhodovať o veci, a to v opore o masy, predovšetkým
o avantgardu robotníckej triedy na závodoch, o závodnú
stranícku organizáciu.
Vážnou otázkou kádrovej práce
je rozpor medzi vzrastajúcou potrebou technicko-inžinierskych
kádrov a možnosťou uspokojiť túto
potrebu. Máme málo technikov a inžinierov a
ešte menej ich máme tam, kde je ich skutočné
miesto, t. j. vo výrobe. Stačí povedať,
že v celom rade dôležitých závodov
stačia inžinieri obsadiť sotva prvú smenu,
a pre ďalšie smeny ich niet. Ba máme celý
rad závodov a stavenísk, kde inžinierov vôbec
niet. Riešenie problému nedostatku technických
a inžinierskych kádrov je u nás tak vážne,
že ho nemôžeme odkladať ani o deň.
Ide tu predovšetkým o výchovu technikov a inžinierov
z robotníckej triedy, predných úderníkov
a novátorov, ktorí už dnes svojím postojom
k práci a novými pracovnými metódami
ukazujú, že ich miesto je vo vedení dielní,
prevádzok i celých závodov a podnikov.
Veľmi vážna je i otázka všestranného
zvyšovania kvalifikácie celej základnej masy
robotníckej triedy a jej privedenia na úroveň
najpokrovejšej techniky. Tu má hlavný význam
široké rozvíjanie závodných kurzov,
škôl a pod. To je dôležité tiež
preto, lebo v posledných rokoch prešli do priemyslu
desaťtisíce nových pracovníkov, ktorí
prv v priemysle nepracovali a ktorí neprešli učňovskými
ani základnými odbornými školami.
Pri tomto všestrannom zvyšovaní kvalifikácie
našich robotníkov, majstrov a inžinierov musíme
sa ďaleko viac ako doteraz opierať o sovietske skúsenosti,
študovať sovietsku techniku a technológiu, ktorá
je najpokročilejšia na svete. Zvlášť
naši technici a inžinieri si musia uvedomiť, že
dostať sa na svetovú úroveň techniky,
technológie a organizácie práce - to znamená
dostať sa na úroveň, dosiahnutú v Sovietskom
sväze.
Neoddeliteľnou súčiastkou starostlivosti o
kádre je zvyšovanie úsilia o dôsledné
a správne uskutočňovanie socialistickej zásady
odmeny podľa práce. Robotníkov, technikov i
hospodárskych vedúcich treba materiálne viac
zainteresovať na plnení plánu a najmä
na dosiahnutí zlepšenia úspor, na zlepšení
a skrátení údržby, na predlžovaní
životnosti strojov atd. Pri mzdách platoch, odmenách
atď. neslobodno prekračovať mzdové fondy,
lebo toto prekračovanie je porušením plánu
a podlamovaním jednej zo základných zásad
socializmu.
Starostlivosť o pracujúceho človeka sa musí
všestranne prejavovať i v starostlivosti o zlepšenie
jeho životných podmienok, o kultúru a o všestranné
privádzanie jeho postavenia na vyššiu úroveň.
Musíme byť pamätliví toho, že my
nebudujeme iba materiálne-technickú základňu
socializmu, ale súčasne s touto základňou
a na tejto základní tvoríme i nového
socialistického človeka.
K splneniu týchto hlavných úloh, nevyhnutných
k splneniu plánu, je treba zamerať, ako už tu
bolo zdôraznené, celú masovo-politickú
prácu. K ich riešeniu treba zamerať prácu
odborárskych, mládežníckych a iných
masových organizácií pracujúcich,
prácu vedúcich i radových pracovníkov
na našich závodoch a podnikoch, na hlavných
správach i ministerstvách, pričom komunistická
strana má v tejto práci vedúcu úlohu.
Súdružky a súdruhovia, máme všetky
možnosti splniť vysoké úlohy 4. roku Gottwaldovej
päťročnice. pretože plán už
ovláda masy pracujúcich, lebo je ich rovným
cieľom a vyjadruje ich záujmy.
Máme všetky možnosti splniť vysoké
úlohy 4. roku päťročnice, lebo poznáme
a odhaľujeme svoje chyby a nedostatky a napravujeme ich,
lebo využívame predností socialistického
systému hospodárstva pred systémom kapitalistickým,
lebo v našej práci využívame a ešte
intenzívnejšie budeme využívať sovietske
skúsenosti, lebo sa opierame o spoluprácu veľkého
tábora krajín socializmu.
Máme všetky možnosti splniť vysoké
úlohy štátneho národohospodárskeho
plánu na rok 1952, lebo nás vedie Komunistická
strana Československa na čele so s. Gottwaldom,
lebo s nami je Sovietsky sväz a s. Stalin. (Potlesk.)
Místopředseda Fiala: Dávám
slovo posl. Štětkovi.
Posl. Štětka: Soudruzi poslanci!
Nepřátelé našeho pracujícího
lidu, zrádci našich národů, Zenklové,
Lettrichové a jejich společníci, ovšem
dnes pucflekové a služebníci ve službách
anglo-amerických imperialistů, za jidášský
groš pomocí zahraničního rozhlasu roztrubují
do světa, že náš lidově demokratický
režim prý žije z podstaty a z toho, co prý
zdědil po kapitalistech. Dovolte, abych odhalil a na padrť
rozbil tuto nehoráznou lež, a proto dám předně
odpověď na otázku: S čím začal
hospodařit kapitalistický režim v předmnichovské
republice v roce 1918?
Předně: podle pokladního účtu
za rok 1918 zůstala na našem území pokladní
hotovost v částce 203 miliony Kčs, vedle
cenných papírů v částce 22
milionů Kčs, dále značné množství
zlata, stříbra, které z opatrnosti pro budoucí
podvody nebyly v pokladním účty uvedeny.
Za druhé: je všeobecně známo, že
okolkováním rakouských bankovek získala
státní pokladna značné prostředky
finanční; zvláště na to ovšem
doplatili drobní střádalové, kteří
přišli o všechny úspory. Pravda je také
to, že na okolkování vydělali bankovní
piráti, a naše starší generace dobře
pamatuje na aféru s dovozem několika vagónů
rakouských bankovek do Československa k okolkování.
Konečně je také známo, že na
výzvu vlády složili do státní
pokladny naši občané velké množství
zlata i stříbra v ceně několika miliard,
na čemž se podílely nejvíce venkovské
ženy a pracující lid zvláště.
Byly to dělnické a rolnické mámy,
které dávaly své zlaté náušnice,
snubní prsteny, zlaté křížky,
řetízky, medailónky a jiné zlaté
a stříbrné předměty, aby tak
republiku postavily na bohatý základ.
Je však známo, že v Československé
republice zůstalo přes 70 % průmyslu všech
druhů po rozpadu Rakousko-Uherska, v tehdejší
době a na tehdejší poměry dobře
vybaveného. Je pravda, že za celou dobu prvé
války na naše území nepadla žádná
bomba ani dělová střela, která by
byla poškodila jeden dům nebo fabriku.
Ale konečně je také faktem, že neměla
československá republika žádné
dluhy, které by byla povinna platit. To potvrzuje též
ve své knize národohospodářský
expert tehdejšího režimu dr Kozák.
To je jen jeden úsek, s kterým začal ten
režim hospodařit. A nyní mi dovolte, abych
dal odpověď na druhou otázku:
Jak hospodařil kapitalistický vládní
režim od roku 1918 do roku 1938?
Páni kapitalisté nejen že rozkradli všechno
zlato, které pracující lid dal republice
při jejím vzniku do vínku, ale co navíc:
zatížili stát stomiliardou státního
dluhu a zadlužili tak generace do budoucna. Na každé
novorozeně připadlo hned v kolébce 10.000
Kč státního dluhu. Jen na úrocích
splácel náš lid stamiliony ročně.