Táto socialistická cesta riešenia národnostnej
otázky nielen zjednocuje pracujúce masy v jednu
socialistickú rodinu, ale umožňuje aj, že
zatiaľ čo veľké kapitalistické
štáty na západe nevedia ubrániť
vlastný svoj priemysel pred dravým americkým
imperializmom - u nás, na Slovensku, náš starý
zaostalý priemysel sa stráca v búrlivej výstavbe
nového, moderného socialistického priemyslu.
(Potlesk.) Celé oblasti sa menia zo zaostalých
poľnohospodárskych krajov na veľké sídliská
priemyselných kombinátov, kde sa budujú už
základy moderných a radostných socialistických
miest, základy mohutného hmotného a kultúrneho
rozvoja slovenského, českého, maďarského
a ukrajinského pracujúceho ľudu, spoľahlivej
opory aj pre socialistickú výstavbu nášho
poľnohospodárstva.
Proti všetkým pokusom našich buržoáznych
nacionalistov a kosmopolitotov konzervovať starú tvár
Slovenska, Slovensko exkluzívneho folklóru, turistiky
a zaostalých dedín, znemožniť socialistickú
industrializáciu Slovenska, vydať Slovensko a republiku
kapitalistom a západným imperialistom, urobiť
nás závislými na západných
kapitalistických štátoch - naše Slovensko
búrlivo mení svoju tvár.
Vo všeobecnom a rýchlom tempe výstavby socializmu
socialistický priemysel na Slovensku sa buduje ešte
rýchlejšie ako v českých krajoch.
Za tento rok podľa plánu priemyselná výroba
na Slovensku vzrastie o celý objem priemyselnej výroby
z roku 1937 na Slovensku a v ťažkom priemysle vzrastie
za tento rok o dvojnásobok predvojnovej výroby.
Táto priemyselná výroba na Slovensku tento
rok dosiahne už takmer 4 a pol násobku predvojnovej
priemyselnej výroby a v ťažkom priemysle dosiahneme
dokonca 6 a pol násobku. Socialistická industrializácia
prevratným spôsobom mení štruktúru
priemyslu na Slovensku. Ťažký priemysel v roku
1937 činil 32,5 % z celkového priemyslu na Slovensku.
Tento rok ťažký priemysel dosiahne už 46
% celkovej priemyselnej výroby a v r. 1955 má dosiahnuť
55 %. Ako vieme, ťažba hnedého uhlia na Slovensku
stúpne budúci rok trojnásobne proti roku
1950. Slovensko samo vyrobí v r. 1955 toľko elektrickej
energie, ako vyrobilo celé kapitalistické Československo
v r. 1937.
Tento prevratný rozvoj výrobných síl
na Slovensku je možný len pri socialistických
výrobných formách a pri socialistickej akumulácii,
ako to potvrdzuje aj tohoročný štátny
rozpočet. To je vysvetlením, že investície
na Slovensku rok čo rok sa zvyšujú a v tomto
roku stúpli proti roku 1947 takmer 3 a pol násobne,
že na Slovensku od roku 1945 do konca roku 1951 bolo daných
do prevádzky 68 nových väčších
závodov a že tento rok bude otvorených ďalších
39 nových väčších závodov.
O veľkých zmenách na Slovensku hovorí
aj skutočnosť, že v r. 1934 železničná
nákladná doprava činila 13,5 % celoštátnej
železničnej dopravy, kdežto tento rok činí
už 30 %.
V r. 1947 osobnými autobusmi na Slovensku bolo prepravených
12 mil. osôb, v r. 1951 však 139 mil. osôb a
tento rok to bude 180 mil. osôb, teda 15krát viac
ako v roku 1947.
Výstavba socializmu dáva úplne novú
základňu pre rozvoj našich národov.
Mení sa od základov triedna a sociálna štruktúra
obyvateľstva. Na Slovensku predovšetkým prudko
rastie a v procese socialistickej výstavby triedne sa zoceľuje
naša mladá robotnícka trieda. Podiel robotníkov
z celkového počtu činných osôb
stúpne z 28 % roku 1951 na 37 % v roku 1953. Počet
priemyselných robotníkov vzrastie zo 100.000 robotníkov
v kapitalistickom Československu na takmer 300.000 robotníkov
budúci rok. Len tento rok priemerný počet
nových pracovníkov v celom hospodárstve sa
zvýši zhruba trojnásobne proti minulému
roku. Slovensko sa zmenilo z krajiny so zaostalým poľnohospodárstvom
v zem s moderným socialistickým priemyslom. V roku
1921 patrilo 61 % obyvateľstva k poľnohospodárstvu,
kdežto v roku 1950 už len 42 %. Dnes podiel priemyselnej
výroby na celkovej výrobe činí zhruba
66 % a podiel poľnohospodárskej výroby približne
34 %. O veľkých zmenách na Slovensku hovorí
aj stále vzrastajúci počet zamestnaných
žien. V roku 1921 na Slovensku z 1.000 žien bolo zamestnaných
186, v roku 1930 bolo zamestnaných 256, a v roku 1950 400
žien.
Pripomeňme si, a vidíme to denne, ako v duchu stalinskej
národnostnej politiky socialistická industrializácia
a budovanie socialistického poľnohospodárstva
umožňuje tvoriť kádre kvalifikovaných
robotníkov a odborníkov, rozširuje kádre
vlastnej národnej inteligencie, vedeckých pracovníkov,
spisovateľov a umelcov. Na Slovensku napríklad v roku
1938 na technických vysokých školách
pre priemysel a poľnohospodárstvo sme mali len 68
poslucháčov. Dnes máme na technických
vysokých školách 5.000 poslucháčov
a v roku 1955 ich bude 16.000. Takýto radostný je
aj búrlivý rozvoj ostatného školstva.
Počet žiactva na Slovensku v roku 1951-1952 v porovnaní
so školským rokom 1937-1938 sa takto zmenil: v materských
školách pred vojnou 11.000, teraz 66.000, v stredných
školách pred vojnou 90.000, teraz 200.000, v odborných
školách pred vojnou 22.000, teraz 48.000, na vysokých
školách pred vojnou 2.800, teraz takmer 10.000.
Také sú v krátkom priereze niektoré
dôležité výsledky našej socialistickej
cesty riešenia základných problémov
Slovenska. Sú to výsledky cieľavedomej politiky
našej strany a vlády. Túto politiku takto formuloval
s. Gottwald vo vládnom vyhlásení prvej
Gottwaldovej vlády 8. júla 1946:
"Položiť základ k industrializácii
Slovenska patrí taktiež k dôležitým
úlohám dvojročného plánu. Súdržnosť
a jednota štátu nevyhnutne vyžadujú, aby
sa hospodárska úroveň Slovenska urýchlene
približovala k hospodárskej úrovni českých
krajín. Znamená to vytvoriť predpoklady, aby
surovinové a energetické zdroje, ako aj rezervy
pracovných síl mohli byť úplne využité
k rozšíreniu starého a k vytvoreniu nového
moderného priemyslu na Slovensku."
Úspešné uskutočňovanie tohto
plánu socialistickej industrializácie, ako ho formuloval
súdruh Gottwald, je rozhodujúcim činiteľom
aj pri budovaní socializmu v poľnohospodárstve;
umožňuje dnešné veľké investície
do nášho poľnohospodárstva, je pevnou
základňou pre budúce veľké vodné
diela a opatrenia v prírode na pomoc nášmu
poľnohospodárstvu.
Dnes, keď náš štátny rozpočet
podáva ďalšie doklady o výsledkoch, ďalších
úlohách a perspektívach na našej ceste
výstavby socializmu, treba si znovu a znovu pripomenúť,
že náš pamätný Plán hospodárskeho,
sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska, vyhlásený
v roku 1937 súdruhom Širokým, sa stáva
skutočnosťou len preto, že historické
víťazstvo sovietskej armády umožnilo nášmu
pracujúcemu ľudu stať sa hospodárom vo
vlastnom domove (Potlesk.) a že pri plnení
týchto túžieb nášho ľudu je
nám radcom a oporou veľký Sovietsky zväz.
Nie je možné slevami vyjadriť, koľko potu,
námahy, útrap, dlhých a nákladných
pokusov a omylov je zbavený náš pracujúci
ľud tým, že Sovietsky zväz nám denne
pomáha svojimi bohatými skúsenosťami.
Ako hospodári vo svojom musíme však predovšetkým
my sami sústrediť všetko úsilie na to,
aby sme zvládli mnohé a vážne naše
ťažkosti a nedostatky vo výstavbe Slovenska.
Nehospodárili sme dosť dobre, keď napríklad
júlové uznesenie vlády o znížení
vlastných nákladov sa do závodov takmer ani
nedostalo, ačkoľvek príklad a výzva
trnavského Kovosmaltu na všetky kovozávody
v republike na súťaž o najlepšiu komplexnú
úsporu kovov a znižovanie vlastných nákladov
len v trnavskom Kovosmalte znamená už doteraz 154
vagónov úspor kovu v hodnote 13 miliónov
korún. (Potlesk.) Nehospodárime dosť
dobre, keď v Handlovských baniach produktivita práce
je taká, že plán ťažby plníme
len na 77 %, pričom výrobné prostriedky využívame
len na 50 %. Nie sme vždy dosť zodpovednými budovateľmi,
keď na veľmi významnej stavbe socializmu, na
Trati družby, absencia dosahuje až 30 %. Nehospodárime
dobre materiálom, keď kvalita výrobkov v niektorých
sklárňach je taká, že zmetky robia až
50 %. Neznižujeme vlastné náklady, keď
napríklad na štátnych majetkoch plán
výroby neplníme, avšak straty ďaleko prekračujú
plán. Nevykonávame dosť zodpovedne v každej
obci a v národnom výbore právomoc orgánov
vlády pracujúceho ľudu, keď funkcionári
národných výborov nezabezpečujú
zásobovanie nášho pracujúceho ľudu,
lebo plán výkupu ošípaných plníme
len na 62 %. Nešetríme surovinami, keď napríklad
priamo na píle v Lipt. Hrádku ležalo a kazilo
sa od roku 1949 až dodnes 7.000 m3 dreva pre priemysel.
Nemôžeme dobre hospodáriť, keď naše
úverové orgány nevyužívajú
ešte svoju veľkú právomoc pri kontrole
hospodárenia našich podnikov.
Všetky tieto nedostatky a ťažkosti však nemôžu
nijako zmeniť to, čo je rozhodujúce, nové
a nové veľké úspechy v socialistickej
výstavbe Slovenska. My vieme, že v boji proti týmto
nedostatkom a ťažkostiam rastie a silnie naša robotnícka
trieda a upevňuje svoju vedúcu úlohu na čele
národa. Vieme, že pri tomto budovaní sa prehlbuje
zväzok robotníkov, roľníkov a pracujúcej
inteligencie a že stojí aj pred nami perspektíva
vývoja nového socialistického národa
podľa vzoru národov Sovietskeho zväzu.
Na tejto našej ceste ešte viac prehĺbime nemilosrdný
boj proti jedu buržoázneho nacionalizmu a kozmopolitizmu
zradcov a špiónov Clementisa, Husáka, Slánskeho,
Šlinga, Švermovej a ich spoločníkov. V
duchu socialistického vlastenectva a proletárskeho
internacionalizmu ešte viac upevníme bratský
zväzok českého a slovenského pracujúceho
ľudu (Dlhotrvajúci potlesk.) a ešte viac
upevníme jednotu a moc nášho ľudovodemokratického
štátu pod vedením nášho prezidenta
súdruha Klementa Gottwalda. (Búrlivý
potlesk.)
Ešte pevnejšie sa primkneme k národom Sovietskeho
zväzu a k najlepšiemu priateľovi našich národov,
k veľkému Stalinovi. (Búrlivý
potlesk.)
Místopředseda dr. Polanský: Děkuji
soudruhu Ďurišovi a všem ostatním diskutérům.
Přerušuji projednávání pořadu
schůze a sděluji, že v rozpravě o státním
rozpočtu na rok 1952 a o státním závěrečném
účtu za rok 1950 budeme pokračovat zítra
v úterý 25. března 1952 o 9. hodině.