Preto Anglia uzavrela 13. septembra t. r. obchodnú dohodu
so Sovietskym sväzom, a urobila tak aj Francia, ktorá
začiatkom septembra t. r. tiež uzavrela obchodnú
dohodu so Sovietskym sväzom na 5 rokov. Podobná tendencia
je aj v Belgii a Holandsku. Belgický časopis "Le
Drapeau Rouge" napísal nedávno, že "Belgia
je zemou, pre ktorú obchod s Východom je životnou
podmienkou".
Z toho je jasné, že diskriminačná politika
Spojených štátov poškodzuje v prvom
rade štáty Západnej Europy. Nikdy nemôže
poškodiť táto diskriminačná politika
Sovietsky sväz, ktorého plánované hospodárstvo
a plánovaná výroba rastie takým tempom,
akého nikdy nemôže dosiahnuť hospodárstvo
kapitalistických štátov.
Diskriminačná politika Spojených štátov
nemôže nás nijak zadržať v našej
výstavbe. Rozvíjajúca sa výmena tovaru
medzi nami a Sovietskym sväzom a ostatnými štátmi
tábora mieru, ku ktorým patrí teraz už
aj ľudová Čína, je zárukou, že
všetky potreby nášho hospodárstva budú
napriek diskriminačnej politike Západu plne uspokojené.
Najlepším dôkazom toho je, že plníme
plán Gottwaldovej päťročnice, investujeme
a budujeme nikdy nevídané stavby socializmu.
Naše nezdolateľné budovateľské úsilie
a porovnanie našich hospodárskych pomerov a životnej
úrovne našich pracujúcich s hospodárskymi
pomermi a s biedou pracujúcich v západných
štátoch - to je najlepšia odpoveď všetkým
rozvratníkom, ako aj všetkým tým, ktorí
ešte stále volajú po starých časoch.
Správna je naša cesta, ktorú sme nastúpili
po víťazných dňoch februárových,
a správna je politika našej vlády. Nedáme
sa pomýliť na tejto ceste a v tejto politike žiadnymi
prázdnymi rečami ani zahraničných,
ani domácich ohováračov.
Najlepšou zbraňou proti týmto ohováračom
sú faktá.
Najviac šomrania sa, hádam, vyskytuje v otázke
bytovej. Nezabúdajme však na to, že najhlavnejším
dôvodom bytovej núdze vedľa vojnových
škôd je tá skutočnosť, že ľudia
si dnes viac zarobia a chcú aj lepšie bývať
a že veľké množstvo bytov v minulosti obývaných
dnes prehlasujeme za neobývateľné.
Kapitalistická vláda sa nestarala o bytové
pomery pracujúcich, ľudovodemokratická vláda
však stavia svojim pracujúcim nové moderné
byty. Pred vojnou pripadalo na 10 bytov 36 osôb, po vojne
už len 28 osôb. Toto číslo sa stále
snižuje. Toho roku bude odovzdané do užívania
37.000 nových bytov, na budúci rok 44.000 a v roku
1953 celkom 52.000 nových bytových jednotiek. Pritom
najväčší dôraz kladie naša
vláda na ubytovanie robotníctva.
Dôkazom zvyšovania životnej úrovne u nás
je aj stály vzrast spotreby potravín a iných
statkov dennej potreby, ako to presvedčive dokázal
predseda vlády vo svojom včerajšom výklade.
Porovnajme si len, ako žil náš robotník
v dobe kapitalistickej a ako žije dnes. Nesmieme pritom zabúdať,
že sociálne prídavky, ako prídavky na
deti, platená dovolená, sociálne poistenie,
činia u nás dnes asi 3 % mzdy oproti 11 % za vlády
kapitalistickej. Keď toto všetko vezmeme do úvahy,
tak zisťujeme, že hmotná úroveň
nášho robotníctva podstatne vzrástla
oproti roku 1937.
Ak niekto bude u nás ešte šomrať o biede,
tak mu predložíme takéto faktá, ktoré
sú najpresvedčivejším dôkazom
správnosti politiky našej vlády a nášho
obrodeného Národného frontu. A čím
intenzívnejšie sa budeme venovať výstavbe
nášho priemyslu a nášho poľnohospodárstva,
tým viac vzrastie ešte životná úroveň
našich pracujúcich.
My na Slovensku prežívame túto socialistickú
výstavbu intenzívnejšie ako v českých
krajinách, lebo u nás na Slovensku je táto
výstavba pevne spojená s nesmiernou industrializáciou
našej krajiny.
Čo znamená pre Slovensko industrializácia,
to môže posúdiť len ten, kto aspoň
trochu pozná históriu Slovenska a jeho predvojnovú
kultúrnu úroveň. Znamená to postupné
odstránenie chalúp s ich nerozlučnou biedou
a zvýšenie životného štandardu obyvateľov
a tak vyrovnanie životnej úrovne všetkých
občanov nášho štátu.
Pri tomto konštatovaní musíme aj z tohto miesta
vysloviť vďaku a uznanie našim českým
bratom, ktorí nám tak nezištne pomáhajú
uskutočniť túto veľkolepú socialistickú
výstavbu na Slovensku. (Potlesk.) Oravská
priehrada, priehrada mládeže, Závod J. V. Stalina,
Závod mieru, niekoľko hydrocentrál, Trať
družby a desiatky ďalších mohutných
stavieb sa staly alebo v dohľadnej dobe sa stanú hrdými
pamätníkmi tvorivej sily Slovákov s bratskou
pomocou Čechov. Priniesly a prinášajú
nový radostný život a menia tvárnosť
krajov, kde - ako na Orave, Kysuciach - predtým vládla
bieda.
Najnovším takýmto socialistickým dielom
bude výstavba mohutného hutného kombinátu
na východnom Slovensku, ktorá sa stane medzníkom
v priemyselnej výrobe.
Čoskoro vyrastú nové gigantické stavby
socializmu na tokoch našich slovenských riek, aby
sa už v roku 1955 na Slovensku vyrobilo toľko elektrickej
energie, ako pred vojnou v celom Československu. (Potlesk.)
Vláda sa okrem toho veľmi účinne stará
o odkrytie ďalšieho prírodného bohatstva
na Slovensku, čo bude znamenať ešte ďalšie
rozvinutie priemyslu u nás.
Táto socialistická výstavba u nás
so svojimi novými pracovnými metódami, socialistickým
súťažením a stálymi novými
a novými zlepšovacími metódami tvorí
u nás súčasne nového človeka,
ktorý vie slobodne tvoriť a chce tvoriť stále
nové a nové diela, lebo si uvedomuje, že len
takouto cieľavedomou prácou si buduje krajší
a lepší život.
Ale nielen v priemysle sa zvyšujú naše úlohy.
Nové rozsiahle úlohy čakajú na nás
aj v druhom sektore nášho hospodárstva, v poľnohospodárstve.
Na našich roliach, kde sa krvopotne dobýval chlieb
pre výživu ľudí, dnes modernými
poľnohospodárskymi strojmi, produktmi to našich
robotníkov, sa od základu mení spôsob
práce. Pán predseda vlády správne
spomenul, že naše poľnohospodárstvo mení
a zmení svoju tvárnosť nielen čo do
techniky a mechanizácie, ale najmä pokiaľ ide
o formu a organizáciu práce. Sme ochotnými
spolupracovníkmi pri socializácii dediny, pri socializácii
poľnohospodárstva. V plnom dosahu chápeme nutnosť
spoločenskej prestavby života v našom poľnohospodárstve,
lebo si ju bezpodmienečne žiada nezastaviteľný
pokrok. Jasné nám je, že zásady pre
socializáciu dediny, ktoré sme prijali v parlamente
a vložili do zákonov, treba s presvedčením
prenášať do života. Chápeme psychológiu
nášho roľníckeho ľudu. V značnej
časti myslí starým spôsobom, domnievajúc
sa, že len samostatným hospodárením
sa vyžíva tvorčí život roľníka.
No, pri tomto chápaní myšlienkového
stavu ani na okamih neváhame v presvedčení,
že opak je pravda. Schopnému človeku - roľníkovi
sa v družstevnom hospodárení, v JRD otvára
možnosť hospodáriť bez prekážok,
dáva sa mu najširšia možnosť ukázať,
čo vie. Musí pochopiť, že len tam, kde
pôda slúži obžive všetkých
ľudí bez zištných a koristníckych
úmyslov, tam, kde na pôde človek pracuje bez
toho, aby ju ohraničoval a znásilňoval medzami
sobeckého vlastníctva, tam ona prináša
radostné ovocie práce. Nezastaviteľný
pochod socializmu, ktorý je vyšším stupňom
ľudského spolunažívania, dáva i
pôde, lesu, rybníku, teda celej zemi, pravé
a čisté poslanie matky živiteľky. Socializácia
poľnohospodárstva dáva človeku, pracujúcemu
v poľnohospodárstve, dôstojnosť človeka
- robotníka, ktorý spokojne žije svojej práci,
žije a neživorí ani nehreší hriechom
lakomstva a mamonárstva. Celým svojím politickým
pôsobením zdôrazňujeme, že hlavným
smyslom veľkých zmien na dedine je zvýšiť
dôstojnosť práce i roľníckeho života
a vrátiť pôde poslanie, dané jej Stvoriteľom
- aby bola živiteľkou všetkých ľudí,
aby nebolo hladných.
Socializácia poľnohospodárstva dáva
roľníkovi ohromne priaznivé predpoklady práce
a života. Mechanizácia poľnohospodárstva,
možná len na veľkých lánoch (nivách),
je nič iné ako zmiernenie a odstránenie driny,
veľkolepé výskumníctvo je nič
iné ako podklad väčších výnosov
pôdy a živočíšnej práce,
väčšia produktivita práce v poľnohospodárstve
nie je nič iné ako zvýšenie roľníkovej
životnej úrovne.
Ak sa zmeny na našom vidieku kde tu aj bolestne dotýkajú
ľudí z dedín, chceme pomáhať odstraňovať
konzervatívnosť, nedôveru i neochotu k družstevným
začiatkom, často sprevádzaným chybami
vyplývajúcimi z neskúsenosti. Hovoríme
úplne jasne, že doterajšie usporiadanie poľnohospodárskej
otázky so všetkými medzami a roľníckou
malovýrobou nebolo a nie je posvätné, ale bolo
dôkazom zanikajúceho spoločenského
poriadku. Roľnícke pomery sú zrelé na
dôkladné socialistické riešenie. Počítame
s týmto dôkladným riešením, prikladáme
k nemu ruku, neodkloníme sa s tejto cesty. Podľa slávneho
sovietskeho vzoru docielime, že naša dedina v blízkom
čase bude predstavovať radostný život
presvedčených budovateľov socializmu.
Aj keď z uvedeného krátkeho prehľadu jasne
vysvitá, že sme od roku 1948 vykonali veľký
kus práce, jednako len nie sú dosiahnuté
také výsledky, že by sme mohli povedať:
dosť. Požiadavky nášho hospodárstva
a našich pracujúcich rastú neustále,
a to ďaleko rýchlejším tempom, ako naša
výroba. Ak ich chceme uspokojovať, musíme ešte
rýchlejšie a viac vyrábať. V tom smere
máme ešte mnoho nezistených rezerv, ktoré
je potrebné odkrývať.
Je to v prvom rade naša socialistická súťaž,
údernícke hnutie a zlepšovateľské
hnutie, ktoré majú slúžiť zvyšovaniu
výroby a produktivity práce. Musíme mať
záujem na zvyšovaní výkonu, na urýchlení
a zlepšení výroby a na zvyšovaní
produktivity práce, lebo na tom závisí sústavné
zvyšovanie životnej úrovne nášho
ľudu. Na tom závisí, či budeme môcť
našim pracujúcim poskytnúť viac spotrebných
tovarov, či im budeme môcť postaviť ďalšie
školy, nemocnice, divadlá, kiná a múzeá,
či budeme môcť zvyšovať počet
pracujúcich, ktorým budeme chcieť poskytnúť
radostné osvieženie v nových rekreačných
strediskách, alebo účelné odborné
liečenie v nových kúpeľných sanatóriách.
Na tom záleží, či budeme môcť
našim pracujúcim poskytnúť pomocou reorganizovaného
cestovného ruchu radostné, poučné
a osviežujúce pohodlné cestovanie novými,
modernými dopravnými prostriedkami a ubytovanie
v nových, moderne a hygienicky vybavených ubytovacích
podnikoch.
Na zvyšovaní výkonu, na urýchlení
a zlepšení výroby a na zvyšovaní
produktivity práce závisí, či budeme
mať dostatočné prostriedky na to, aby sme očistenou
a ozdravenou telovýchovou a cieľavedomou brannou výchovou
zvyšovali brannosť nášho národa.
A na toto musíme mať prostriedky, lebo úlohou
našej telesnej a brannej výchovy musí byť
zvyšovať brannosť nášho ľudu a
vychovávať najmä našu mládež
na odhodlanosť a statočnosť pri obrane vlasti
a jej ľudovodemokratického zriadenia. Myšlienka
brannosti musí byť vštepovaná do sŕdc
našich občanov, ak má byť jej výslednicou
zdatná a bojaschopná armáda a za chrbtom
tejto armády sjednotený, uvedomelý, mravne
zdatný a bojový národ, ktorý bude
vedieť svoju armádu nielen oduševňovať,
ale v boji aj všemožne podporovať.
Vojnové prípravy na Západe a americká
agresia na Kóreji nám jasne ukazujú, že
jedným z ručiteľov udržania mieru je a
zostane dokonale vycvičená, moderne vyzbrojená,
mravne pevná a politicky uvedomelá armáda.
Naša dnešná armáda, ktorá má
za príklad vyspelý a hrdinský vzor Červenej
armády, je celkom odlišná od tej armády,
ktorú sme mali za prvej republiky. Naša armáda
podporuje svojou duchovnou vyspelosťou odhodlanie nášho
ľudu brániť mier a nedopustiť, aby niekto
znova ohrozoval náš pokoj, naše domovy a aby
maril naše budovateľské úsilie a snahu
o vytvorenie lepšieho človeka a šťastnejšej
budúcnosti. V týchto vznešených úlohách
musíme našu armádu všetci všemožne
podporovať.
No, najväčším a najspoľahlivejším
ručiteľom svetového mieru je a zostane Sovietsky
sväz so svojou hrdinskou armádou, so svojím
pokrokovým sjednoteným ľudom a so svojím
geniálnym vodcom generalissimom Stalinom. (Potlesk.)
To sa znovu v celej šírke prejavilo v súvislosti
v odpovedi generalissima Stalina dopisovateľovi Pravdy o
atomovej zbrani, ktorá odpoveď vyvolala na Západe
viac nervozity ako samotná skúška s atomovou
bombou v Sovietskom sväze.
Americkí imperialisti sabotovali rezolúciu Spojených
národov o zákaze atomových zbraní
preto, že sami uverili svojej legende o americkom monopole
atomovej zbrane. Oni sa nechcú vzdať atomových
zbraní aj preto, lebo vidia, ako málo sa môžu
spoliehať na ľud svojej vlastnej zeme, a konečne
aj preto, že mocné americké monopoly a trusty
si sľubujú od atomového zbrojenia a ešte
viac z atomovej vojny obrovské zisky, za ktoré sú
ochotní obetovať ľubovoľné množstvo
ľudských životov.
Sovietsky sväz je podľa vyhlásenia Stalinovho
pre zákaz atomových zbraní a pre použitie
už vyrobených atomových bômb výlučne
na civilné ciele. To znamená, že Sovietsky
sväz už našiel spôsob, ako premeniť
ničivú atomovú energiu v energiu prospešnú
ľudstvu. Je to ďalší dôkaz toho, že
sovietski vedci dokonale ovládajú tajomstvo atomovej
energie.
A. Topčijev píše v Bolševiku o atomovej
energii toto: "Tento nový prameň energie pomôže
dosiahnuť až doteraz nevídaného rozvoja
techniky. Bude spolupôsobiť na taký všeobecný,
technický, kultúrny pokrok našej vlasti, aký
svet ešte nepoznal a aký za podmienok kapitalistického
systému ani nemôže poznať."
Tak toto je to atomové nebezpečie, ktoré
vraj hrozí západu zo Sovietskeho sväzu.
Atomová zbraň v rukách amerických
imperialistov znamená hrozbu celému ľudstvu.
Atomová zbraň v rukách sovietskych pracujúcich
- to je nová nádej, že mier bude zachovaný
a upevnený. Atomová zbraň v rukách
tých, ktorí si nadovšetko na svete prajú
mier, je novou veľkou posilou tým, ktorí za
spravodlivý a trvalý mier bojujú.
Do tohto svätého boja o zachovanie svetového
mieru hlásime sa aj my všetci, ktorým osud
našich národov a nášho štátu
leží na srdci. Nedáme sa znechutiť a ani
zastrašiť ťažkosťami, s ktorými
sa sem-tam stretávame na ceste budovania socializmu, o
ktorých pán predseda vlády s tak úprimnou
otvorenosťou hovoril. História už nás
učí, že človeku a ľudstvu žiadny
mravný šľachetný výdobytok nebol
daný zdarma, lebo všetko veľké a ušľachtilé
rodí sa z usilovnej a obetavej práce.
I náš ľud prešiel svojou tŕnistou
cestou, kým si položil základy dnešného
nášho socialistického údobia, ktorého
dobudovanie vyžaduje už len dobrú vôľu,
pokoj a usilovnú prácu. My ako spolutvorcovia tohto
nového života nesmieme skladať ruky na odpočinok,
ale naopak, musíme usilovne pracovať, tvoriť,
budovať, prekážky odstraňovať.
Nezavierajme teda oči nad chybami a ťažkosťami,
ktoré život prináša, odstraňujme
ich svornou a nerušenou spoluprácou celého
obrodeného NF a pevne somknutí okolo nášho
prezidenta Klementa Gottwalda nezabúdajme nikdy na náš
veľký cieľ, ktorým je mier a socializmus.
(Potlesk.)
V mene SSO a všetkých jej prívržencov
prehlasujem, že plne súhlasíme s prejavom predsedu
vlády, a ako v minulosti, tak i teraz budeme obetavo spolupracovať
na uskutočňovaní nášho spoločného
cieľa - výstavby socializmu v našej vlasti. (Potlesk.)
Podpredseda Valo: Ďalším prihláseným
rečníkom je súdr. dr. Hájek.
Prosím, aby sa ujal slova.
Posl. dr. Hájek: Vážené Národní
shromáždění, soudružky a soudruzi,
paní a pánové!
Máme-li plně posoudit a ocenit bohatou práci
vlády Antonína Zápotockého, vlády
obrozené NF, je třeba zabývat se ne v poslední
řadě její zahraniční politikou.
Tato stránka vládní činnosti, tak
významná právě v životě
našich národů, je naším lidem sledována
s velkou pozorností. Náš lid udělal
již hojné a trpké zkušenosti se zahraniční
politikou české a slovenské buržoasie.
Tato třída byla národu cizí, nezpůsobilá
a neochotná řešit jeho základní
životní problém, svým třídním
sobectvím brzdila jeho vývoj a rozmach tvůrčích
sil, ba dokonce jej zrazovala. A jaká byla zahraniční
politika buržoasie? Z černožluté orientace
rakouské, které se vedoucí čeští
buržoazní politikové drželi až do
r. 1918, obrátila se k vítěznému
imperialismu západních mocností, imperialismu
anglo-francouzským, aby v něm hledala ochranu
před revolučním rozmachem vlastního
pracujícího lidu, vedeného zářivou
hvězdou Velké říjnové socialistické
revoluce. Tomuto ochránci svých vykořisťovatelských
zájmů zaprodala svou zemi a svůj lid. Bezvýhradně
sloužila v protisovětských lupičských
plánech - od intervence v Rusku, pro niž propůjčila
legie, přes v t. zv. sanitním kordonu až
do mnichovské kapitulace. Tato politika cynicky přehlížela,
cynicky šlapala a zrazovala vlastní zájmy národa.
Její strašlivý konec předpověděl
již v r. 1931 Klement Gottwald, když na půdě
předmnichovského parlamentu prohlásil, že
tato politika vede k nové Bílé hoře.
A také vedla. V otrockém poddanství západním
imperialistům, do něhož ji zavedl Masaryk
a Beneš, přijala a splnila příkaz
zaplatit národní samostatnosti účet
mnichovského imperialistického protisovětského
spiknutí. A reakční rakušák Hácha
a fašista Chvalkovský, kteří
ostatně v zahraničních věcech přijímali
rady dr. Beneše z Londýna, dovršili tuto zradu
hanebným a potupným aktem 14. března 1939,
jímž položili hlavu národa na špalek
katu Hitlerovi - aktem zrady, která nemá obdoby
v dějinách. A ke stejným, ba ještě
strašnějším koncům se snažila
zavléci náš národ poválečná
předúnorová politika naši buržoasie,
jejíž představitelé končí
dnes v objetí esesáckých vrahů, v
otrockých službách amerických nástupců
Hitlera, kteří jako na výsměch, jako
výraz cynického vtipu, jim určili za středisko
jejich prolhané, nenávistné, protinárodní
a zločinné propagandy právě Mnichov.