Avšak napriek už spomínanej oficiálnej americkej doktríne o svetovláde, napriek organizačným prípravám novej vojny, akými je Atlantický pakt s jeho vojenskými štábmi, ba napriek materiálnym prípravám tejto vojny vo forme obrovského programu znovuvyzbrojenia, ako sa javí v rozpočtoch signatárov Atlantického paktu, napriek hromadeniu atomových bômb a barnumskou reklamou oznamovanej výrobe tzv. vodíkovej superbomby - zostáva faktom, že nielen ľud europských signatárov Atlantického paktu, ale ani americký ľud si vojny neželá a tým menej vojny preventívnej, či ako to nazvali americkí vojnoví vedci "profylaktickej", alebo proste hovoriac: agresívnej prepadovej vojny.

Preto keď sme sledovali priebeh a výsledky takzvanej "studenej vojny", rozpútanej najmä vo Spojených štátoch proti Sovietskemu sväzu a zemiam ľudovej demokracie, prišlo sa nám pýtať, či nie je zčasti namierená zapôsobiť predovšetkým na verejnú mienku zemí, ktoré túto studenú vojnu vyvolaly a vedú, a získať túto mienku pre dobrodružné plány. Tak napr. propaganda s atomovou bombou, zabiehajúca do prejavov neuveriteľnej hystérie a cynizmu, ostala iste bezúčinná, nakoľko bola namierená proti nášmu svetu. Iné boly však podmienky pre jej pôsobenie na verejnosť Spojených štátov amerických.

Ako je známe, Spojené štáty americké za tejto vojny utrpely len asi trikrát toľko strát na životoch, ku koľko stratám na životoch došlo za tú istú dobu v Spojených štátoch v dôsledku dopravných nehôd. Okrem toho na americkú pôdu nepadla ani jedna nepriateľská bomba, ani jednu z ich dedinôk nestihol osud Lidíc a žiadna z jeho tovární nebola rozrušená náletom. Práve naopak, kapitalistické monopoly za poslednej vojny obrovsky vzrástly, výrobná kapacita sa zvýšila natoľko, že jej udržanie a teda predídenie krízy stalo sa vedúcim vnútorným problémom Spojených štátov.

Z týchto skutočností vyplývajú dva závery, a to:

1. V americkej verejnosti žila predstava, že v budúcej vojne sa bude opakovať situácia z vojny poslednej a nadto ešte vďaka monopolu atomovej bomby budúca vojna bude vojnou vedenou "stisnutím gombíku" a za najminimálnejších strát pre USA pri ohromnom zničení protivníka. Preto si vojnoví štváči mohli robiť nádeje na získanie americkej verejnej mienky pre svoje zločinné plány.

2. Ukázalo sa, že obvyklé opatrenia v rámci kapitalistickej výroby a distribúcie, ba ani neobvyklé opatrenia vo forme Marshallovej pomoci nepostačia na odvrátenie krízy, a preto je treba siahnuť k prostriedku ďalšiemu, a tým je obrovský program znovuvyzbrojenia, ktorého prevádzanie umožní ešte nadto prehĺbenie a upevnenie i politického a hospodárskeho vplyvu Spojených štátov v recipientských štátoch Atlantického paktu. Preto si americkí kapitalisti pochvaľujú tieto výsledky studenej vojny a robia všetko na jej predlžovanie.

Jak šialený a nesmyselný je však systém, ktorý v minulosti z obavy pred krízou ničil prebytky zásob a potravín vtedy, keď milióny hladovely, a ktorý dnes môže udržovať svoj chod len veľkovýrobou zbraní, a aby ich mohol vyrábať, vedie politiku a propagandu, ktorá ohrožuje mier sveta.

Stratégovia studenej vojny, aby jej dali skutočne vojnový ráz, uverejňujú občas jej bilanciu vo forme skoro frontových komuniké. Nuž pozrime sa aj my na doterajšiu bilanciu vedenia studenej vojny.

Jej americkí iniciátori si pripisujú k svojmu dobru, že sa im podarilo hrubým zásahom do vnútorných záležitostí Francúzska, Talianska a Belgicka vytlačiť z vlády týchto štátov zástupcov komunistických strán. Na stránkach bilancie, ktorým už nie je tak dávaná publicita, si môžu pochvaľovať, že pomocou Marshallovho plánu obmedzili vo svoj prospech suverenitu zmarshallizovaných zemí, ktoré potom ešte viacej sviazali Atlantickým paktom, sankcionujúcim otvorené zasahovanie do ich vnútorných záležitostí pod kepienkom obrany proti tzv. "nepriamej agresii" a "udržania vnútornej bezpečnosti". A to ani nespomíname dôsledky a obmedzenia hospodárske, ktoré táto závislosť so sebou prináša.

Za ďalšiu svoju aktívnu položku pokladajú skutočnosť, že sa im podarilo pomocou veľkého vojenského intervenčného aparátu a za cenu strašných obetí, ktoré prinášal a prináša grécky ľud, za cenu popráv, koncentračných táborov zamedziť gréckemu ľudu, aby si žil a vládol po svojom.

Ako ďalšiu položku môžu si zaknihovať skutočnosť, že nedošlo ešte k dohode o štátnej smluve s Rakúskom, a tak môžu legálne držať túto v ich koncepcii predsunutú vojenskú bázu.

Podarilo sa im tiež udržať Nemecko rozdvojené a v časti nimi ovládanej posilniť materiálne bázy nemeckej reakcie, z ktorej rástol vždy agresívny nemecký imperializmus. Bezuzdnou protisovietskou propagandou a propagandou proti ľudovým demokraciám bola poskytnutá nielen - znie to trocha paradoxne v tejto súvislosti - "morálna podpora" ku vzniku nacistickej revizionistickej propagandy, namierenej a drzo hlásanej proti Sovietskemu sväzu, Poľsku a Československu, ale bol daný priamo podnet ku vzniku tohto revizionizmu.

Podarilo sa im ďalej až doteraz udržať rozdvojenie Kórey, znemožniť spojenie kórejského ľudu a zachrániť si tak jednu z vojenských báz.

Pri rozhodovaní o osude bývalých talianskych kolónií v Spojených národoch, aj keď sa im nepodarilo podľa známeho plánu Bevin-Sforza rozhodnutie úplne v duchu koloniálneho panstva, predsa len znemožnili rozhodnutie v duchu Charty Spojených národov, ktoré by bolo prinieslo čo najrýchlejšie slobodu obyvateľstvu týchto teritórií.

Pretože som posledne nemal času podrobne sledovať spomínané komuniké z frontu studenej vojny, neviem, či už tam bola ako aktívna položka zavedená tá skutočnosť, že bola poskytnutá plná ochrana japonským vojnovým zločincom, ktorí pripravovali bakteriologickú vojnu.

Medzi ďalšie najviac vyzdvihované úspechy patrí prevedenie Titovej kliky do tábora imperialistov, ktorá z vďačnosti za to preberá najšpinavejšie úlohy proti Sovietskemu sväzu a zemiam ľudovej demokracie.

Je len pochopiteľné, že tento úspech vzbudil chuť po úspechu ďalšom, t. j. túžbu po otvorenom zaradení Franca do ich tábora, ako o tom svedčí nedávne prehlásenie štátneho sekretára Deana Achesona, neberúce ohľad na dohodu v Postupime a v San Franciscu, ani na rezolúciu Valného shromaždenia Spojených národov z decembra 1946.

Netreba ani zvlášť zdôrazňovať, že politika, ktorá je charakterizovaná týmito ďaleko nie úplne vyrátanými "ziskami", nachádza pochopenie a podporu v politike Vatikánu, ktorý - pokiaľ je mi to známe - ešte dodnes neexkomunikoval výrobcov atomových bômb a tých, ktorí propagujú ich použitie.

Nebudem sa pokúšať nájsť priliehavé slová pre charakteristiku týchto takzvaných aktívnych položiek v doterajšej bilancii studenej vojny, ale iste nemožno nepodtrhnúť nielen ich pochybný, ale aj ich dočasný charakter.

Pozrime sa teraz na tie stránky bilancie, ktoré sa tam na druhej strane zapisujú medzi pasíva, ktoré však vo skutočnosti znamenajú veľké a trvalé aktíva pre tábor mieru a teda pre zdravujúcu časť ľudstva.

Ani programy a uskutočňovanie znovuvyzbrojenia, ktoré okrem iného má nútiť aj svet socializmu k zbrojeniu na úkor mierovej výstavby, ani odoprenie podpory pre povinovú rekonštrukciu inštitúciami za týmto účelom vytvorenými, ako je napr. Medzinárodná banka, ba ani prevádzanie studenej vojny na poli hospodárskom diskriminačnou politikou a znemožňovanie dovozu rôznych investičných statkov a surovín do zemí socializmu, ani toto všetko nemohlo zastaviť a nezastavilo politický, hospodársky a kultúrny rozmach, rást a zosilňovanie Sovietskeho sväzu a zemí ľudovej demokracie. Všestranné úspechy Sovietskeho sväzu a zosilňovanie ľudových demokracií ostro kontrastujú s politickými a hospodárskymi krízovými zjavmi v zmarshallizovaných štátoch, ktorých hospodárstvo bolo postihnuté nanútenou diskriminačnou politikou ďaleko viacej než naše.

Vďaka dlhoročným bojom národne-revolučným v Číne, ktoré končily víťazstvom nad zahraničnými imperialistami i domácou skorumpovanou reakciou, a vďaka podpore rozhodujúcej mocnosti svetového demokratického tábora, Sovietskeho sväzu, zakotvila mohutná Čína ľudovodemokratická republika definitívne a bezpečne v tábore mieru. (Potlesk.) Jak úbohou a bezúčinnou bola finančná a vojenská podpora, ktorej sa dostávalo a čiastočne ešte dostáva skrachovanej čankajškovskej klike od Spojených štátov amerických. A s akou radosťou uvítalo pred niekoľkými dňami nielen 700 mil. obyvateľov Sovietskeho sväzu a Číny uzavretie sovetsko-čínskej spojeneckej smluvy v Moskve, ale uvítaly ju i ďalšie stá milióny príslušníkov mierového tábora, nech už v zemiach ľudových demokracií a či v kapitalistickom svete.

Medzníkom, a to zvlášť i pre nás neobyčajne dôležitým medzníkom vo vývoji, bolo ustavenie Nemeckej demokratickej republiky. Na tomto fóre a u nás vôbec nie je treba vysvetľovať náš životný záujem na vývoji v Nemecku. Svedčí o tom tiež skutočnosť, že celý náš spojenecký a bezpečnostný systém je zameraný konkrétne proti možnosti agresie so strany Nemecka alebo kohokoľvek, kto by sa s ním spojil. Mal som už príležitosť s tohoto miesta pri ratifikovaní našich spojeneckých smlúv znova a znova zdôrazniť, aký nový charakter a nový smysel majú naše obranné smluvy. Nechceme sa trpne dívať na podporu a vzrast reakčných a teda agresívnych síl v Nemecku. Uzavreli sme tieto smluvy nielen pre prípad vojny, ale predovšetkým preto, aby nedošlo k vojne, aby nedošlo k agresii. To teda znamená, že v našom najvlastnejšom záujme budeme plne podporovať a spolupracovať s tými demokratickými silami v Nemecku, ktoré sa poctivo snažia o vybudovanie Nemecka jednotného, demokratického, plne rešpektujúceho a uznávajúceho zásady a riešenia vtelené do Postupimskej dohody. Preto sme mohli s uspokojením pozdraviť zrod Nemeckej demokratickej republiky a preto s radosťou ju vítame v tábore mieru.

Tábor mieru sa rozširuje a zosilňuje a bude sa rozširovať a zosilňovať aj v dôsledku nezadržiteľného pohybu koloniálnych a polokoloniálnych národov smerom k sebaurčeniu a slobode.

Ani listovanie týmito stránkami bilancie zápasu medzi silami mieru a vojny nie je a nechce byť vyčerpávajúce. Avšak náš výpočet by bol zvlášť neúplný, keby sme v ňom neuviedli dve veľmi významné skutočnosti. Mám na mysli už i verejne kvitované likvidovanie ilúzie o monopole výroby atomových bômb a obrovské, lavinovite sa vzmáhajúce a v konkrétnych akciách síliace mierové hnutie na celom svete.

Len ten, ktorého smutnou povinnosťou bolo podrobne sledovať najmä americkú tlač či iné formy ich publicistiky, si plne uvedomuje, akú rozhodnú úlohu nielen vo fantázii často chorobnej, nielen v plánoch, ale aj v konkrétnych organizačných, výrobných a iných oblastiach hrala ilúzia monopolistického vlastníctva atomovej bomby, nehovoriac ani o jej úlohe v "atomovej diplomacii" a v psychologickom spracovaní americkej verejnosti, ako som sa bol o tom už zmienil.

Preto keď tesne po zahájení posledného Valného shromáždenia Spojených národov - 23. septembra m. r. - musel prezident Truman verejne ohlásiť, že je koniec ilúzii o monopolistickom ovládaní výroby atomovej bomby, zrútila sa celá americká vojnová teória a propaganda, ktorá bola stavaná na tomto v skutočnosti už dávno neexistujúcom fakte. Na čas sa stratégovia studenej vojny pokúšali udržať doterajší kurz teóriou o americkom "náskoku v zásobách nashromaždených atomových bômb", a keďže - zdá sa - tento argument bol málo účinný, začala sa nová kampaň s vodíkovou superbombou. Jej výhľady na úspech sú však práve také, ako tomu bolo v prípade s atomovou bombou. Ak niekde minulá kampaň vyvolala strach, neistotu, ba priamo hystériu, tak to nebolo u nás.

Prežívajúc toto vzrušujúce obdobie - vzrušujúce nie u nás a nie v našom svete - v Spojených štátoch amerických, mal som príležitosť sledovať jeho priebeh a ohlas a mal som príležitosť na fóre Valného shromaždenia Spojených národov vysloviť úprimnú vďaku sovietskym vedcom a pracovníkom a vďaku celého mierového tábora Sovietskemu sväzu a generalissimovi Stalinovi nielen za to, že likvidováním monopolu atomovej výroby bolo podstatne zmenšené nebezpečie vojny, ale aj za to, že v rukách socialistickej spoločnosti stane sa z tejto neľudskej ničivej zbrane zdroj rozmachu mierovej výstavby. (Potlesk.)

Skôr než sa zmienim o raste, úspechoch a možnostiach svetového mierového hnutia, chcel by som znova zdôrazniť, čo som bol už raz podtrhol, a to je skutočnosť, že americký ľud, práve tak ako aj ľud v ostatných kapitalistických štátoch, si nijako vojnu nepraje. A to je príčina, prečo podnecovatelia novej vojny vrhajú sa naň s obrovským aparátom.

"V Spojených štátoch amerických vládne prekvapujúci stav verejnej dezinformovanosti", povedal raz prezident Roosevelt. A s týmto stavom zámerne udržovanej dezinformovanosti americkej verejnosti, udržovanej najobrovskejším aparátom publicistiky na svete, rátajú tiež stratégovia studenej vojny a pripravovatelia novej vojny svetovej.

Preto zamieriava svoje štvavé kampane na Sovietsky sväz a zeme ľudovej demokracie. Ich vedúcou, a zdá sa neporušiteľnou zásadou je, že americká verejnosť nesmie sa soznámiť ani len s jednou skutočnosťou z nášho sveta, ktorá by odrážala a zobrazovala náš život taký, akým vo skutočnosti je, naše snahy o výstavbu socialistického sveta a naše docielené úspechy. To, čo vo skutočnosti o nás, o našom svete je v Spojených štátoch najmä v dennej tlači rozširované, presahuje často svojou fantastičnosťou a nesmyslnosťou medze zdravého rozumu.

A predsa i táto nesmyslná propaganda má sovj smysel v stratégii studenej vojny. Má vzbudiť v americkom občanovi pocit akejsi morálnej zodpovednosti. Lebo veď Spojené štáty americké, ako je denne hlásané, sú "najmocnejší", "najbohatší" atď. štát sveta a sú zodpovedné za jeho beh. A preto americký občan nesmie sa dívať pasívne, ako sú v Sovietskom sväze a ľudových demokraciách porušované a šliapané Amerikou uznávané a teda iste najlepšie a najšľachetnejšie princípy. Ba čo viac, Sovietsky sväz je líčený americkej verejnosti ako štát agresívny, imperialistický. Sovietsky sväz a ľudové demokracie odmietajú šľachetnú a nezištnú pomoc USA, znemožňujú prijatie veľkorysého, ba priam socialistického návrhu na kontrolu atomovej energie, zabraňujú pacifikáciu Grécka atď., a tak i inak nútia americkú a britskú politiku siahať k obranným opatreniam.

Rozbitie tejto vedome lživej, nesmyslnej, ale pritom nebezpečnej propagandy je v rámci možnosti a dosažiteľnosti svetového mierového hnutia.

Túto propagandu rozbijeme ďalej našou každodennou usilovnou prácou, plnením úloh, ktoré nám predpisuje Gottwaldova päťročnica posilňovaním socialistického života u nás. Preto je treba zdôrazniť, že úsilie o zaistenie mieru je nielen najvážnejším úsilím tohto historického obdobia, ale úsilím, ktoré môžeme a máme zosilňovať a mu napomáhať každý na jemu pridelenom pracovnom úseku. Heslo našich obrancov mieru: "Budovaním vlasti posilňuješ mier" je heslom hlboko pravdivým. Budovanie vlasti znamená socializmus a socializmus znamená mier. (Potlesk.)

A preto je tiež jasné, prečo sa zraky miliónov obhájcov a bojovníkov za mier nielen v zemiach ľudovej demokracie, ale i vo svete kapitalistickom obracajú s dôverou a istotou pre podporu a posilnenie k Sovietskemu sväzu a prečo tak oddane sledujú cesty stalinskej mierovej politiky.

Avšak súdobé mierové hnutie nebolo by na výške a neplnilo by svoje poslanie, keby si nevytklo dosiahnutie cieľov celkom konkrétnych, cieľov, ktoré diktuje súčasná situácia. Preto naše Národné shromaždenie postupuje správne, keď sa vo svojej rezolúcii stavia s plnou váhou za šesť najnaliehavejších opatrení k zaisteniu mieru. Pozrime sa na ne bližšie.

Požiadavky, uvedené pod bodom 1, 2 a 6 boly už vo forme veľmi konkrétnych návrhov prednesené sovietskou delegáciou na zasadaniach Spojených národov

Československo bolo a je úprimným prívržencom Organizácie Spojených národov a ich Charty a práve preto nemohlo sa nepostaviť proti americko-anglickým snahám o obchádzanie Spojených národov tam, kde ich právomoc je jasne daná samou Chartou, a nemohlo sa nepostaviť proti zneužívaniu autority Spojených národov pri prijímaní rezolúcií, ktoré slúžia sebeckej a imperialistickej politike vedúcich dirigentov tejto väčšiny, dirigentov americko-anglických.

Na druhej strane je samozrejmé, že Československá delegácia sa vždy postavila za iniciatívne a ďalekosiahle mierové návrhy Sovietskeho sväzu, prednášané opätovne a opätovne s dôslednosťou a rozhodnosťou, aká vyplýva z dôslednosti a rozhodnosti celej stalinskej mierovej politiky.

Už na prvej, londýnskej, a potom i na druhej, newyorkskej časti prvého Valného shromaždenia Spojených národov r. 1946 predniesol V. M. Molotov v mene sovietskej vlády ďalekosiahly návrh na zákaz výroby atomových zbraní a iných zbraní masového ničenia, ako aj návrh na prípravu sníženia zbrojenia a zbrojných síl, aby tak bola uľahčená a umožnená mierová povojnová rekonštrukcia sveta. A hoci tento mierový návrh Sovietskeho sväzu bol 10. decembra 1946 manifestačne jednomyseľne odhlasovaný, nikdy nedošlo k jeho realizovaniu v dôsledku americko- anglického postupu, ktorý už vtedy bol diktovaný inými záujmami a inou koncepciou, než je koncepcia mieru a mierovej spolupráce medzi národmi.